VŠEOBECNE O SOCIOLÓGII

VŠEOBECNE O SOCIOL

AKO VEDNEJ DISCIPLÍNE

AKO VEDNE

Problematickosť pojmu „spoločnosť“.

Problematickosť pojmu „spoločno

Spoločnosť nie je osoba, je to súhrn

Spoločnosť nie je osoba, je to súh

indivíduí, ktorí reagujú, konajú

indivíduí, ktorí reagujú, kona

s ohľadom na druhých, a to v určitom

s ohľadom na druhých, a to v určito

historickom, priestorovom,

historickom, priestorovo

kultúrnom a sociálnom kontexte.

kultúrnom a sociálnom kontex

Termín „ spoločnosť“ je de facto

Termín „ spoločnosť“ je de fact

fiktívnou skratkou pre vyjadrenie

fiktívnou skratkou pre vyjadre

týchto skutočností.

týchto skutočno

Základné problémy prežitia

Základné problémy preži

každej spoločnosti

každej spoločn



problém biologického prežitia v prostredí,

problém biologického prežitia v prostre

kde človek žije (regulácia vzťahu

kde človek žije (regulácia vzť

s prírodou)

s príro



problém legitimácie sociálnej nerovnosti

problém legitimácie sociálnej nerovno

(odôvodnenie nerovnosti)

(odôvodnenie nerovno



problém orientácie vo svete (smerovanie

problém orientácie vo svete (smerovanie

spoločnosti)

spoločno



problém socializácie a sociálnej kontroly

problém socializácie a sociálnej kontro

(odovzdávať hodnoty generáciám a zaistiť

(odovzdávať hodnoty generáciám a zais

kultúrnu reprodukciu spoločnosti)

kultúrnu reprodukciu spoločno

Názov „sociológia“



Sám názov „sociológia“ je zvláštny.

Sám názov „sociológ



Vznikol spojením latinského societas

Vznikol sp

– spoločnosť a gréckeho logos –

slovo, reč, veda.



Všeobecne, sociológia je teda veda

Všeob

o spoločnosti.

Avšak...

Existuje nejaká sociálna alebo

Existuje nejaká sociá

humanitná veda, ktorá by nemala nič

humanitná veda, ktorá by nema

spoločného s ľudskou spoločnosťou?

spoločného s ľud

A čo také vedy, ako: história,

A čo také ve

psychológia, politológia, právo,

psychológia, politológia, p

filozofia, etnografia ekonómia, masová

filozofia, etnografia ekonómia, m

komunikácia, dejiny umenia,

komunikácia, dejiny umenia

sociálna/kultúrna antropológia .... ?

sociálna/kultúrna antropológia ..

Metodologický prístup



Každý vedný odbor, vedná disciplína má

Každý vedný odbor, vedná disciplína

svoj

sv metodologický prístup.

metodologický prís

Napr.:

Na

ekonómovia

ekonómo

: kvantitatívne modely,

: kvantitatívne mode

psychológovia

psychológ

: laboratórne pokusy,

: laboratórne poku

pracujú klinicky – testy),

pracujú klinicky – tes

sociológovia

sociológ

zbierajú empirické dáta o veľkých

zbierajú empirické dáta o veľký

súboroch jedincov; vychádzajú

súboroch jedincov; vychádza

z nezaujatého, objektívneho pozorovania

z nezaujatého, objektívneho pozorovan

dostatočne veľkých vzoriek reality;

dostatočne veľkých vzoriek reali

vyslovujú predpoklady o „pravidelnosti“,

vyslovujú predpoklady o „pravidelnos

„súvislosti“, „vzťahov“

„súvislosti“, „vzťaho

Špecifikum sociológie

Špecifi

Vysvetľuje javy, ktoré

Vysvetľuje javy, kto

v spoločnosti vidíme

v spoločnosti vid

z hľadiska sociálnych príčin

z hľadiska sociálnych príč

(príklad: samovražda,

(príklad: samovraž

nezamestnanosť)

nezamestnano

Štruktúra sociológie

Vertikálne členenie

Vertikálne člen

: - podľa toho k akým

- podľa toho k aký

poznatkom dospieva, úroveň poznatkov

poznatkom dospieva, úroveň poznat



ako teoretická veda: - vytvára sociologické

ako teoretická veda: - vytvára sociologické

teórie na najvyššej úrovni: popisuje,

teórie na najvyššej úrovni: popisu

odvodzuje, špekuluje, analyzuje základná

odvodzuje, špekuluje, analyzuje zákla

pojmoslovie- všeobecná sociológia )

pojmoslovie- všeobecná sociológ



ako empirická veda – na základe

ako empirická veda – na zákl

empirických výskumov analyzuje,

empirických výskumov analyzu

potvrdzuje resp. vyvracia predpoklady

potvrdzuje resp. vyvracia predpokla

týkajúce sa skúmaných soc. javov

týkajúce sa skúmaných soc. ja

Štruktúra sociológie

Horizontálne členenie

Horizontálne člene

: podľa povahy tém, ktorými

podľa povahy tém, ktorý

sa zaoberá.

sa zaober



makrosociológia

makrosociol

(sociológia sociálnej štruktúry –

(sociológia sociálnej štruktúr

soc. stratifikácia, mobilita...)

soc. stratifikácia, mobil



mikrosociológia

mikrosociológi – každý sociálny jav môže byť

– každý sociálny jav môže byť

predmetom špecifickej sociologickej disciplíny:

predmetom špecifickej sociologickej disciplíny:

(napr. sociológia jedla, výchovy, jazyka, emócií,

(napr. sociológia jedla, výchovy, jazyka, em

módy, náboženstva, podniku, povolania,

módy, náboženstva, podniku, povola

priemyslu, reklamy, mesta, sexuality, sociológia

priemyslu, reklamy, mesta, sexuality, sociológi

správy, stravovania, turizmu, trhu a pod.

správy, stravovania, turizmu, tr

Rôzne poňatia predmetu

Rôzne poňatia predme

a hlavného zamerania

a hlavného zamera

sociológie

socioló


veda o sociálnych faktoch (E.Durkhiem)

veda o sociálnych faktoch (E.Durkhie



veda o formách sociálnych vzťahov (G.Simmel)

veda o formách sociálnych vzťahov (G.Simm



veda o sociálnom jednaní (M.Weber) – chápajúca

veda o sociálnom jednaní (M.Weber) – chápajúc

sociológia

sociológ



veda o sociálnom chovaní (behaviorizmus)

veda o sociálnom chovaní (behaviorizm



veda o soc. činnosti (T.Parsons)

veda o soc. činnosti (T.Parso



veda o sociálnej interakcii (G.Mead)

veda o sociálnej interakcii (G.Me



veda o spoločenských skupinách

veda o spoločenských skupiná



veda o sociokultúrnych javoch (hodnoty, normy)

veda o sociokultúrnych javoch (hodnoty, norm

(P.Sorokin)

(P.Sorok



veda o sociálnej struktúre

veda o sociálnej strukt



veda o každodennosti (interpretatívna sociológia)

veda o každodennosti (interpretatívna sociológ

Jedna z mnohých definícií

Jedna z mnohých defi

sociológie

„Sociológia je samostatná vedecká

„Sociológia je samostatná vedeck

disciplína, ktorá sa pokúša

disciplína, ktorá

pomocou analytických metód

pomocou analytických me

a empirických techník skúmať,

a empirických techník

štruktúry, funkcie a súvislosti

štruktúry, funkcie a súvislos

vývoja a zmien spoločnosti

vývoja a zmien spoloč

a navrhovať o nich teórie.“

a navrhovať

Definícia podľa Veľkého

Defi

sociologického slovníka



Sociológia je veda o spoločnosti,

Sociológia je veda o spoločnos

spoločenských javoch, štruktúrach

spoločenských javoch, štruktúr

a procesoch a ich vzájomných vzťahoch –

a procesoch a ich vzájomných vzťahoch

avšak nie je jednotne definovaná

avšak nie je jednotne definova

z hľadiska svojho predmetu a základných

z hľadiska svojho predmetu a základný

metód. Je to dôsledok jej neskorého

metód. Je to dôsledok jej neskoré

osamostatnenia a snahy odlíšiť sa od

osamostatnenia a snahy odlíšiť sa

iných už skôr konštituovaných vied

iných už skôr konštituovaných

(filozofia, etnografia, právo...)

(filozofia, etnografia, práv

Sociológiu ako vedu

charakterizuje



Predmet



Metodologický prístup skúmania

Metodolog

soc. javov (metódy výskumu)



Poznatková základňa



Inštitucionálna základňa

Primárny záujem

sociológie

Zistiť, aký je

Zistiť, aký j rozdiel medzi

rozdiel m

deklarovaným a skutočným

deklarovaným a skuto

stavom spoločnosti

stavom spoloč

, keďže

, keď

spoločnosť je viac alebo

spoločnosť je viac ale

menej odlišná od toho, čo

menej odlišná od toho, č

o sebe prehlasuje.

o sebe prehlasu

SOCIOLOGICKÁ IMAGINÁCIA

SOCIOLOGICKÁ IMAGINÁC

–

detailné hodnotenie

detailné hodnote



vhodná analýza témy (deskripcia

vhodná analýza témy (d

resp. tvorivé spracovanie) – 4 body

resp. tvorivé spracovanie) – 4 b



rešpektovanie štruktúry textu,

rešpektova

práca s literatúrou – 2 body

prá



celková úprava a prednes (čítanie;

celková úprava a

slovná reprodukcia textu; využitie

počítačovej techniky – spätný

projektor, data projektor ) – 4 body

projektor, d

Otázky seminára



1.Vysvetlite, čo máte na mysli, ak hovoríte o spoločnosti?

1.Vysvetlite, čo máte na mysli, ak hovoríte o spol



2. Definujte štyri základné problémy spoločnosti?

2. Definujte štyri základné problémy sp



3. Prečo vznikla sociológia ako veda, keď je rad vedných

3. Prečo vznikla sociológia ako veda, keď je rad vedných

disciplín skúmajúcich spoločnosť?

disciplín skúmajúcich spoločn



4. K čomu je, podľa Vás, sociológia pre managéra verejnej správy

4. K čomu je, podľa Vás, sociológia pre managéra verej

–

aké má využitie?

aké má vy



5. Čo charakterizuje sociológiu ako vedu?

5. Čo charakterizuje sociológiu ako vedu



6. Sociológia je veda teoretická alebo empirická? Vysvetlite.

6. Sociológia je veda teoretická alebo empirická?



7. Menujte aspoň tri vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú okrem

7. Menujte aspoň tri vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú okrem

sociológie človekom a spoločnosťou. Porovnajte.

sociológie človekom a spoločnosťou. Porovn



8. Menujte sociologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá konkrétnym

8. Menujte sociologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá konkrétn

sociálnym javom?

sociálnym j



9. Pouvažujte, môže existovať sociológia sociológie?

9. Pouvažujte, môže existovať sociológia sociológie?



10. Čo znamená podľa Vás sociologická imaginácia?

10. Čo znamená podľa Vás sociologická imag