Teória štátu a práva III. [28.10.] ----- F

fosokles
©2008

Marxistická teória štátu a práva

Tu si ťažko predstaviť teóriu práva bez teórie štátu – ak by sme to mali vyjadriť,
tak je to 9:1 pre teóriu štátu, tá je vždy v popredí v marxizme. Po r. 1989 sa táto
teória stráca zo scény histórie vývoja štátu a práva – stratili historický zmysel.

Karl Marx a Friedrich Engels – ich spoločné dielo je Manifest komunistickej strany.
Označovalo sa to za brožúru svetového robotníckeho hnutia – „dejiny ľudstva sú
dejinami triednych bojov“ – táto veta sa premietla aj v ich teórií.

Historia zachýtava 5 druhov spoločenského zriadenia:

1. jednoduchá komustická vláda – znamená obdobie pred vznikom štátu,

v podstate všetko patrí všetkým v najnerozvinutejšom stupni

2. otrokárska vláda
3. feudálna vláda, alebo kresťanská vláda
4. kapitalistická vláda
5. komunistická vláda

Tieto vývojové stupne majú niečo spoločné – na začiatku bola spoločnosť
v dokonalom rozkvete, kým sa nevytvoril nadbytok, kt. niektorí jedinci použili
na utláčanie ostatných. Otrokárska, feudálna a kapitalistická vláda majú
spoločný záujem, utláčanie jednej vrstvy inou – mení sa len spol. vrstva, kt.
vykorisťuje (otrokári, feudáli, bankári). Komunizmus je konečná fáza vývoja
spoločnosti – je to beztriedna spoločnosť.

V obodbí, v kt. žili (19. st.) došlo k triednemu vyhrocovaniu dvoch tried – buržoázia
a proletariát. V tomto duchu sa nesie aj ich manifest, konkrétne hneď aj prvá
kapitola – medzi týmito dvoma triedami sú antagonistické protirečenia, možno ich
vyriešiť len revolučným spôsobom, treba zvrhnúť vládnúcu buržoáziu a nastoliť
panstvo proletariátu

→ spravodlivá vláda.

„V revolúcii možno stratiť len vlastné okovy, proletariát je masová zložka
spoločnosti a je vykorysťovaná, preto treba založiť vládu na tomto princípe.“ –
panstvo väčšiny (pracujúce vrstvy proletárie) – roľníci, robotníci a pracujúca
inteligencia. Sociálna revolúcia má nastoliť novú politickú moc – od revolúcie, cez
štát diktatúry proletariátu až po vládu komunistickej strany, kt. vlastne zabezpečí
jedinú úlohu komunizmu

→ beztriednu spoločnosť.

Učenie o spoločnosti na základe marxizmu – spoločenské zriadenie sa skladá zo:

1. základne (ekonomickej) – kľúčové ekonomické podmienky vývoja spol., majú

najväčší vyznam

2. nadstavby (ideologickej) – na základňu sa potom napája ideológia (alebo

nastavba) – štát a právo sú javy, kt. patria do spol. nadstavby.

fosokles
©2008

Učenie o práve – to je učenie o:

1. spoločenskom bytí
2. spoločenskom vedomí
- spol. bytie určuje spol. vedomie, je nadradené tak ako ekonomická základna

ideologickej nadstavbe

Obžaloba buržoázneho práva (z nej poznáme charakter marxistického práva) –
jedna z mála definícií práva v ich teórií: „Vaše buržoázne právo, nie je nič iné ako
vôľa vládnucej triedy povýšená na zákon, vôľa, kt. triedny obsah určujú materiálne
pod. života v spoločnosti, predovšetkým vládnucej triedy.“. Tieto poznatky neboli
najskôr myslené ako veda o práve, prišlo to až neskôr.

Štát je nástroj triednej nadvlády, podľa marxizmu je neoddeliteľná súčasť práva –
štát aj právo majú triednu podstatu.

Utopistické účenie – čo je klasifikované väčšinou ako spol. utópia – najmä názor, že
štát a právo sú nevyhnutným zlom; keď zmiznú triedne protirečenia, štát a právo
stratia svoju podstatu (štát a právo odumrú), nevyhnutné obdobie existencie štátu
a práva je aj v súvislosti so socialistickou revolúciou – princíp demokracie väčšina
vládne na úkor menšiny

→ ťažko si predstaviť, že by spoločenské inšitúty ako štát

a právo zanikli; oni tvrdili, že vznikne spoločenská samospráva, každý bude taký
uvedomenlý, že nebude treba nikoho donucovať (každému podľa potreby, podľa
práce a pod.).

Inak vychádzali z objektívnych skutočností (fr. revolúcia), odtiaľ vyvodzovali svoje
teórie – aj dielo Kapitál hovorí o vytváraní nadhodnoty, takto skúmali fungujúcu
trhovú ekonomiku.

Teória mala svoju odozvu, tak isto aj dejiny štátu zažili svoj socialistický model –
sociálny experiment je ale oveľa nebezpečnejší ako experiment v skúmavke.

Vladimir Ilyich Ulyanov – realizoval socialistickú revolúciu v Rusku, takto
pokračoval v myšlienkach Marxa a Engelsa. Ratálo sa tu s prebratím vojenskej sily
a politickej moci, len s mocou sa dala zrealizovať revolúcia – začalo sa prost.
ľudových komisariátov – myšlienka ozbrojiť najvykorysťovanejšiu triedu (trieda, kt.
má najmenej čo stratiť, resp. vôbec nič).

Diela: Štát a revolúcia – „proletárska demokracia je tisíckrát demokratickejšia ako
buržoázna demokracia“, reaguje tu aj na to ako Marx vystihol buržoáznu
demokraciu: „utláčaným je dovolené, aby každých niekoľko rokov rozhodli, kto ich
bude utláčať v parlamente ďalších niekoľko rokov“.

Od r. 1917 sa vydávajú knihy zachytávajúce socialistickú ideológiu – bol to
však nástroj revolúcie.

fosokles
©2008

Obdobia socialistického štátu:

1. 1917 – 1936 – po Ústavu ZSSR (Stalinská ústava), prevzatá ako určité vodidlo

pre novovznikajúce socialistické štáty; vzťahy v spol. v tomto období boli
zložité z hľadiska vnútorného vývoja

2. 1936 – 1977 – po novú Ústavu ZSSR (rovnomenná), toto obdobie je dôležité

z hľadiska 2. svetovej vojny a vývoja po nej

Kľúčové aspekty sovietskeho práva:

Vyvorila sa aj skupina socialistických právnych vedcov, kt. mali vytvoriť nové
socialistické právo – revolučná právna veda. Od r. 1917 nebolo jednoduché byť
právnym vedcom.

Michail Andrejevič Reisner – pracoval ako skúsený odborník aj po r. 1917, mal za
úlohu zlúčiť marxizmus s psychologickou teóriou Jellinka a reinterpretáciu teórie
Petražyckého. „Petražyckí a jeho fantasmagórie potrebujú dostať len triedne
sfarbenie, aby mohli vytvoriť marxistickú teóriu práva, a najmä teóriu
intuitívneho práva.“

Jeho významná myšlienka bolo revolučné právne vedomie – vychádzalo sa
z intuitívneho práva (Petražyckého) a predpokladalo sa revolučné cítenie u každého
jednotlivca, proletári vidia triedneho nepriateľa v štátnych mocenských zložkách
(prvé dekréty o súdoch, bránia revolúciu proti nepriateľom, kto sú nepriateľia, ako
ich budú súdiť).

Dekrét č. 1 z r.1917 – revolučné právne vedomie sudcov, proletárske
intuitívne právo v rámci diktatúry proletariátu je obsiahnuté v štátnom práve
a toto právo potláča buržoázne intuitívne právo, aby sa po období
komunistickej fázy vývoja stalo všeobecným (univerzálnym) právom.

Pyotr Ivanovich Stuchka (Pëteris Stučka) – bol z Litvy, stal sa predsedom
navyššieho súdu a riaditeľom Ústavu práva Sovietskej akadémie vied; tvrdil, že
právo má triednu povahu. Jeho dielo: Revolučná úloha práva a štátu. Zomrel r.
1932 a bol označený za nepriateľa.

Evgeny Bronislavovich Pashukanis – bol klasik a študoval právnu vedu aj
v Mníchove, prišiel s teóriou ekonomického pohľadu na právo – „právo a právne
vzťahy sú založené na tovarovej výmene“. Snažil sa vypracovať teóriu základných
právnych pojmov a venoval sa všeobecnej právnej teórií, kt. má za úlohu rozvíjať
všeobecné a najabstraktnejšie právne pojmy. Skúmal tzv. zahlmlenú podstatu
práva skrytú v súkromnom práve, keďže základným predpokladom právneho vzťahu
je protirečenie súkromných záujmov; „Právo je buržoázny jav, stelesňuje triedne
panstvo a má dočasnú povahu ako nástroj proti zvyškovým nepriateľom v období
prechodu od starého k novému spol. poriadku.“.

fosokles
©2008

Pravdepodobne bol tiež z Litvy*, kritizoval Petražyckého a Kelsena, najznámejšie
dielo: Všeobecná teória práva a marxizmu. Bol označený za zradcu a nepriateľa a
zastrelený v r. 1937.

Kelsen odpovedal na jeho téoriu v duchu, že komunizmus je anarchizmus
teórií a totalitarizmus v praxi – „Kelsenova nálepka komunizmu“.

Roku 1921 – Encyklopédia štátu a práva (prvá sovietska encyklopédia štátu
a práva) – „komunizmus neznamená (iba) víťazstvo socialistického práva, ale
víťazstvo socializmu nad akýmkoľvek právom ... keďže zrušenie tried
s antagonistickými záujmami spôsobí, že právo ako také odumrie“.

Andrey Vyshinsky – prokurátor, odstraňovl triednych nepriateľov – dôležité sú
jeho reči na súde avypracovaná teória dôkazov. Bol kritikom Pašukanisa a Stučku, tí
naňho nakoniec aj doplatili.

* na prednáške bolo povedané, že je Lotyš (polemika Litvy s Lotyšskom – či Stučka, alebo
Pašukanis bol lepší); zdroje na internete dokonca uvádzajú, že bol Rus, takže sú na výber tri
alternatívy 