Teória štátu a práva – prednášky a semináre

1

Pramene práva

Pojem
formy práva, formy vyjadrenia právnych noriem

-formy, v ktorých nachádzajú vyjadrenie platné právne normy

-vymedzenie sedes materiae = miesto, kde nájdeme riešenie prípadu, kde sa nachádzajú právne normy (Zbierka
zákonov)

-členenie v dvoch významoch:

a) materiálne – stanovujú nám, z čoho právo vychádza, kde pramení právo

– jednotlivé podmienky, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva (politické, ekonomické, kultúrne,
geografické, medzinárodné…)

b) formálne – stretávame sa s nimi častejšie

-v širšom zmysle:
vymedzenie celého legislatívneho procesu od podania návrhu, prerokovanie, schválenie po
publikáciu
-legislatívny proces = tvorba všetkých právnych predpisov (zahŕňa aj zákonodarný proces)
-zákonodarný proces = tvorba len zákonov
-v užšom zmysle:
iba rezultát = výsledok legislatívneho procesu
-formy, v ktorých nachádzajú vyjadrenie platné právne normy

Forma práva
-jedna zo špecifických vlastností práva
-taká špecifická vlastnosť práva, ktorá ho odlišuje od ostatných neprávnych normatívnych systémov
-štát musí vymedziť štátny orgán, ktorý bude spôsobilý vydávať právo a pomenovať formu, v ktorej môžu byť právne
normy vydané
-vzťah formy a obsahu: formou je prameň práva a jeho obsahom sú právne normy; forma je dôležitá, lebo každý obsah
musí mať formu

Druhy prameňov práva
I. ZÁKLADNÉ

1. normatívny právny akt (právny predpis) – upravuje pravidlá určitého druhu a neurčitého počtu
2. právny precedens – súdny

– správny

3. právna obyčaj
4. normatívne zmluvy – kolektívne

– medzinárodné

II. ĎALŠIE

1. equita
2. všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými krajinami
3. prirodzená spravodlivosť
4. učené knihy a rozum
5. normatívne odkazy na mimoprávne pravidlá správania

-základnými na Slovensku sú: NPA a normatívne zmluvy

2

Normatívny právny akt
-výsledok normotvornej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia
právne normy a prostredníctvom ktorého získavajú právne normy všeobecnú záväznosť a v ktorej sa nachádza
a objasňuje obsah platných právnych noriem

-charakteristické znaky:

1. subjekt torby práva – štátne orgány + orgány územnej samosprávy + občania v referende
2. obsah NPA musí mať stále všeobecný význam, nikdy nie individuálny; obsahom sú právne normy
3. publikácia – vyhlásením v Z.z. (u celoštátnych)

– všeobecne záväzné nariadenia vyvesením na miestach na to určených (lokálna platnosť) –
vyplýva to zo zákona o obecnom zriadení

-členenie:
I. podľa právomoci a kompetencie orgánu, ktorý ich vydáva:
-pozri skriptá
+ táto problematika upravená aj v:

o

Ústave SR

o

zákone o Z.z. 1/1993

o

zákone o obecnom zriadení 369/1990

o

zákone 295/1992 čl.2 – upravené vydávanie všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov
štátnej správy

-pre Národnú banku SR neplatí nadriadenosť a podriadenosť – je nezávislá

II. podľa mocenského charakteru orgánu, ktorý vydáva normatívny právny akt:
1. prvotné (primárne)

-pôvodnú moc majú tie, ktoré volia občania: NR SR, obecné zastupiteľstvo
-na vydanie týchto NPA nepotrebujú splnomocnenie
-upravujú spoločenské vzťahy, ktoré doteraz právom upravené neboli
-ústava, ústavné zákony, zákony a VZN obce
-primárnosť môže byť niekedy iba formálna, nie obsahová – zákon nebude upravovať, ale odkazuje na ďalší
právny predpis – na vykonávací právny predpis, z obsahového hľadiska sa nedozvieme zo zákona, ale
z vykonávacieho právneho predpisu – toto nie je žiaduci jav – považuje sa to za extenziu moci výkonnej do
moci zákonodarnej

2. odvodené (sekundárne)

-vydávajú orgány odvodené, ktoré majú odvodenú moc
-potrebné splnomocnenie na vydanie NPA
-ak by orgán nebol splnomocnený, nemôže vydať
-v splnomocnení musí byť: ktorý orgán má vydať, aké spoločenské vzťahy má upraviť a v akom rozsahu
-splnomocnenie (delegácia):
a) všeobecné – generálne – obsiahnuté v ústave čl.120 ods.1 a čl.120 ods.2 Ú pre vládu na vydávanie
aproximačných nariadení vlády – na vykonanie všetkých zákonov
b) špecifické – musí byť stále obsiahnuté v konkrétnom zákone; na vydávanie vyhlášok, výnosov a opatrení
-v našom právnom poriadku subdelegácia nie je prípustná (delegovaný orgán by preniesol na iný orgán)
-ministerstvo teda nemôže poveriť ďalší orgán na vykonávanie právneho predpisu

III. podľa stupňa právnej sily:
-stupeň právnej sily je odvodený od hierarchického postavenia orgánu v sústave orgánov, ktorý akt vydáva
-čl.125 Ú – upravený súlad právnych predpisov

1. Ústava SR

ústavné zákony (aby bolo možné Ú meniť, lebo inak by bola nemenná)

2. časť medzinárodných zmlúv (aby neboli nadradené nad Ú – čl.125)
3. návrhy prijaté v referende so silou ústavného zákona
4. zákony

časť medzinárodných zmlúv
návrhy prijaté v referende

5. všeobecne záväzné nariadenia obce ako orgánu samosprávy
6. nariadenia vlády

vyhlášky, výnosy a opatrenia

7. všeobecne záväzné nariadenia obce ako orgánu štátnej správy

všeobecne záväzné vyhlášky orgánov štátnej správy

3

Právny precedens
-prameň práva, ktorý je typický pre anglo-americký typ právnej kultúry
-subjektom jeho tvorby sú súdy alebo správne orgány
-individuálny právny akt štátneho orgánu, ktorým sa rieši prípad doposiaľ právom neupravený a ktorý
nadobúda normatívny význam
-súd rieši prípad, ktorý doteraz nie je riešený – musí rozhodnúť – časť rozhodnutia sa stáva všeobecne záväznou – do
budúcna sa budú podľa nej rozhodovať druhovo rovnaké prípady neurčeného počtu
-platí pravidlo rule of precedens = zvrchovanosť panstva precedensu – v praxi sa to prejavuje tak, že súd nižšieho
stupňa je viazaný rozhodnutím súdu vyššieho stupňa druhovo rovnakej veci (nemôže ho porušiť)
-platí zásada stare decisis = zotrvanie v rozhodnutom
-aby nebola narušená právna istota, platí distinguishing = hľadanie rozdielov
-precedentný účinok je len vtedy, ak vecný (skutkový) stav je totožný s večným stavom chystaného rozhodnutia
-záväzný účinok má iba taký princíp, ktorý tvorí nosný princíp rozhodnutia = ratio decidenti (nie celé rozhodnutie) –
nie je presne vymedzený, naformulovaný, z rozhodnutia len vyplýva a my ho musíme vyčítať, zistiť
-nazáväzná časť rozhodnutia = obiter dicta má presvedčovaciu úlohu, je „odôvodnením“ rozhodnutia
-v našich podmienkach zatiaľ nie je samostatným prameňom práva – de iure nie je záväzný, uznáva sa iba záväznosť de
facto – v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (slúži len ako pomôcka)
-rozhodnutie ÚS SR o nesúlade právnych predpisov = nález – má všeobecnú záväznosť – je prameňom práva –
následok: nesúlad stráca účinnosť, ak nie je odstránený nesúlad, tak stráca aj platnosť

Právna obyčaj
-jeden z najstarších prameňov práva
-nepísaný prameň práva – lex non scriptum
-vytvárané zbierky obyčají – obyčaje zbierané a vydávané vo forme zbierok
-spontánne, vytvorili si ju ľudia – vytvorená zdola
-uznaná forma štátom – štát ju vopred nevytvoril, nestanovil, ale uznal
-požiadavky:

I. 1. dlhodobosť – usus longaevus (desiatky rokov)

2. masovosť – využívané hromadne, nie jednotlivo
3. faktickosť – fakticky nepretržite dodržiavané

II. formálna určitosť obsahu

III. všeobecné presvedčenie o záväznosti – opinio necessitatis

IV. vynutiteľnosť štátnou mocou – štát vynucuje dodržiavanie a sankcionuje

-v našom právnom poriadku nie je samostatným prameňom práva, ale možno ju využiť - pôsobí secundum et intra
legem = druhotne v rámci zákona (ak sa na ňu zákon odvoláva)

4

Normatívne zmluvy
zmluva
-dvoj- alebo viacstranný prejav vôle, ktorým spravidla zmluvné strany zakladajú medzi sebou zmluvný – právny vzťah
-zmluva sa stáva prameňom práva až vtedy, keď je normatívna

normatívna zmluva
-je prameňom práva
-jej obsahom musia byť právne normy a jej ustanovenia musia mať všeobecnú záväznosť (nie medzi konkrétnymi
osobami ohľadom konkrétnej veci), teda musí ísť o druhovo rovnaké veci neurčeného počtu
-delíme na:

a) kolektívne zmluvy
b) medzinárodné zmluvy

a) kolektívna zmluva
-zosilnela ich pozícia v slovenskom právnom systéme
-význam kolektívnych zmlúv stúpol vstupom Slovenska do EÚ, lebo v rámci EÚ má kolektívne právo väčší význam,
ponecháva sa širší priestor vzťahov, ktoré sú upravované kolektívnymi zmluvami
-členia sa na:

1. podnikové – uzatvárané medzi príslušnými odborovými orgánmi a zamestnávateľmi
2. vyššie kolektívne – uzatvárané medzi organizáciami zamestnávateľov a vyšším odborovým orgánom

(odborové zväzy)

-obsah kolektívnych zmlúv nie je vymedzený v právnej úprave, na obsahu sa dohodnú zmluvné strany
-sú v nich upravené pracovnoprávne podmienky vrátane mzdových – tieto podmienky musia byť dojednané výhodnejšie
ako sú upravené v pracovnoprávnych predpisoch
-obsah kolektívnych zmlúv je rovnako záväzný ako obsah ostatných pracovnoprávnych predpisov
-pokiaľ by obsah podnikovej kolektívnej zmluvy bol v rozpore s podmienkami vo vyššej kolektívnej zmluve, tento
obsah bude neplatný (nie celá zmluva neplatná, iba v tej časti, kde je rozpor platí vyššia kolektívna zmluva

b) medzinárodná zmluva
-90/2001 – novela ústavného zákona (podmienka pre vstup SR do EÚ); vzrástol ich význam – určitá časť MZ sa stáva
priamo vnútroštátnym prameňom práva
-vývoj – dve koncepcie vývoja vzťahu vnútroštátneho a medzinárodného práva:
1. dualistická – medzinárodné právo sa nepovažuje za súčasť vnútroštátneho práva, oba sú samostatnými právnymi

systémami a preto, ak majú byť normy medzinárodného práva záväzné pre subjekty práva vo vnútri
štátu, musia byť recipované(prevedené) do vnútroštátneho právneho poriadku

2. monistická – považuje medzinárodné právo za súčasť vnútroštátneho práva – vychádza z teórie jednotného právneho

poriadku, rieši sa len vzťah, čo má prednosť

-my: prechádzame obidvoma (najprv dualisti, teraz mierni dualisti s prvkami monizmu); prelom nastal pri vydaní

Ústavy SR – čl. 11 (už zrušený) – MZ o ĽPaZS, ktoré SR ratifikovala a ktoré boli vyhlásené zákonom
ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ZPaS

-90/2001 – zakotvený dvojaký režim MZ a to:

1. MZ, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym právom a sú súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku

a priamo zaväzujú subjekty práva (čl. 154c ods.1)


čl. 154c ods.1 – uvedené tie MZ, ktoré boli pred novelizáciou obsahom čl. 11



čl. 154c ods.2 – MZ, ktoré mali prednosť pred zákonom na základe prednostnej doložky obsiahnutej

priamo v zákone (udeľovanie štátneho občianstva)



čl. 7 ods. 5 – vymenované MZ, ktoré majú prednosť pred zákonom

2. MZ, ktoré nemajú prednosť pred vnútroštátnym právom a nie sú súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku

a musia byť recipované (medzinárodné právo nestanovuje spôsob prevedenia)
-3 spôsoby recepcie:

a) transformácia – MZ vydaná vo forme vnútroštátneho prameňa práva (napr. vyhláška MZV)
b) adaptácia – MZ ostáva MZ a slúži ako vzor pri vydávaní vnútroštátneho prameňa práva
c) inkorporácia – MZ nestráca formu MZ; MZ je publikovaná v Z.z. a vyhlásením nastávajú jej účinky

do vnútra štátu; najčastejší spôsob recepcie u nás

-proces uzatvárania MZ má 4 kroky:

1. príprava, prerokúvanie a dojednávanie – sú právomocou prezidenta, ale môže ju preniesť na vládu alebo člena

vlády (Rozhodnutie prezidenta 250/2001 Z.z.)

2. súhlas štátneho orgánu (u nás súhlas NR SR) – v ústave sú taxatívne vymenované MZ, na ktoré pred

ratifikáciou musí byť súhlas NR SR (čl. 7 ods. 4)

3. ratifikácia (u nás prezident)
4. vyhlásenie v Z.z. – vyhlásené dvojakým spôsobom:

a) v úplnom znení
b) formou oznámenia o uzavretí MZ

5

-platnosť MZ je odlišná od platnosti vnútroštátnych právnych predpisov – zmluvné strany dojednávajú platnosť MZ
priamo v

zmluve

-vyhlásením MZ v Z.z. nastávajú vnútroštátne účinky MZ

-okrem vzťahu medzinárodné právo a vnútroštátne právo je tu ešte vzťah európske právo (právo ES a EÚ)
a vnútroštátne právo
-európske právo má nadštátny charakter

-medzinárodné právo:

a) medzištátne
b) nadštátne (európske právo)

-európske právo:

a) komunitárne – právo, ktoré vzniklo pred vznikom EÚ, pred Maastrichtskou zmluvou)
b) úniové - právo, ktoré vzniklo po vzniku EÚ
+ obe sa zároveň členia na:

a) primárne – priamo zaväzuje občanov EÚ
b) sekundárne – ich záväznosť je rozdielna, podľa charakteru členené na:



nariadenia – iba tie priamo zaväzujú občanov EÚ, ako prameň európskeho práva majú rovnakú
silu ako zákon (v niektorých prípadoch má prednosť pred našim zákonom)



smernice – implementované do vnútra štátu



odporúčania



stanoviská



rozhodnutia

-implementácia – smernica je vo vnútroštátnom práve vydaná, ale podmienkou nie je doslovné vydanie, podmienkou
je, aby bol dodržaný cieľ; u nás smernice vydávané vo forme zákona alebo vo forme aproximačného nariadenia vlády
(čl. 120 ods. 2)

-je uverejňované v Úradnom vestníku EÚ

Ďalšie pramene práva

Equita
-prameň systému anglického práva a majú miesto v sudcovskom práve
-racionálna koncepcia prirodzeného práva
-v minulosti rozhodnutia panovníka v zmysle slušnosti a spravodlivosti
-v súčasnosti uznávané v práve medzinárodnom, sú zakotvené v čl. 38 ods. 2 Štatútu medzinárodného súdneho dvora,
ktoré uznáva rozhodovanie aj podľa „aequi et boni“
-v niektorých prípadoch môžu byť aj prameňom vnútroštátneho práva (§1 Švajčiarskeho OZ, ABGB rátajú s equitami)
-môžu mať význam aj pri rozhodcovskom konaní

Všeobecné právne zásady
-môžu byť samostatným prameňom práva, ale vyskytujú sa v jednotlivých právnych poriadkoch skôr výnimočne
-ako prameň práva majú svoj význam v európskom práve
-majú svoj význam pri výklade práva
-čl.1 ods.2 Ústavy SR sa dotýka všeobecných zásad – uznáva dodržiavanie všeobecných pravidiel medzinárodného
práva
-členenie:

a) vnútroštátne
b) medzinárodné

-prostredníctvom nich je dotvorený obsah právnych zmlúv medzinárodného práva
-v nemeckom ústavnom práve sú považované za „nadpozitívne“ právo – zásady považované za silnejšie ako ústava
-3 skutočnosti:

1. ako samostatný prameň (§7 ABGB)
2. sú prameňom práva v rámci secundum et intra legem – zákon prikazuje sudcovi, aby zásady aplikoval (u nás

napr. v ObZ)

3. priamo inkorporovaná do textu zákona (§36 ods.1 Listiny ZpaS = čl. 46 ods.1 Ú)

-napr. denegatio iustitiae, nullum crimen sine legem, nullum poena sine legem

6

Prirodzená spravodlivosť
-používanie prirodzených zásad sudcami
-využívaná hlavne v krajinách tretieho sveta (hlavne štáty Afriky)
-striktné domorodé právo je korigované prirodzenou spravodlivosťou
-postupne sú včleňované pravidlá:

1. nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci
2. nikto nemôže byť súdený bez toho, aby bol vypočutý
3. každý má byť oboznámený s rozsudkom
4. rozhodnutia majú byť rozumne odôvodnené
5. tresty nemajú byť neprimerané, majú zodpovedať prípadu

Normatívne odkazy na pravidlá iných neprávnych normatívnych systémov
-neprávne normatívne systémy nie sú samostatným prameňom práva, ale ich pravidlo môže nadobudnúť všeobecnú
záväznosť, ak sa ho dovoláva zákon
-všeobecná záväznosť zákona je prenesená aj na toto pravidlo
-naša právna úprava sa dovoláva cirkevného práva
-dobré normy tiež nie sú prameňmi práva
-prameňom práva je len ten zdroj, ktorý na dané pravidlo odkazuje
-napr. Dopravný poriadok

Interné inštrukcie
-zaradené medzi pramene práva a právne normy
-členíme na:

a) normatívne – druhovo rovnaké prípady neurčeného počtu, avšak stále adminpr. alebo pracpr. podriadených
b) individuálne – vzťahujú sa na konkrétny individuálny prípad

-NIE SÚ prameňom práva – nie sú všeobecne záväzné, neobsahujú právne normy !!!
-sú záväzné len pre administratívnoprávne a pracovnoprávne podriadených
-nie je tu požiadavka na štátom nariadenú formu
-majú rôzne názvy (inštrukci, smernica, pokyn, príkaz, rozkaz)
-vydávajú ich štátne orgány a úradné osoby, ale aj iné subjekty (orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby –
podnik)
-ciel: sú formou uskutočnenia riadiacej činnosti vo vertikálnej osi (nadriadený – podriadený); konkretizácia oprávnení
a právnych povinností obsiahnutých v NPA
-nesmú byť v rozpore s NPA, riadiaci pracovník nesmie prekročiť svoju právomoc a kompetenciu
-Zbierka inštrukcií a oznámení, Vestník, Zvesti
-v niektorých prípadoch majú dosah aj na tretie osoby – externé dôsledky – podriadený je pre občana zložkou štátneho
aparátu – občana sa nepriamo dotkne – svojím obsahom sa týkajú každého z nás
-cez interné inštrukcie sa právo dotvára – konkretizuje
-vzťah II a súdov (sudcov):

-sudca nemôže byť adresátom II, ak koná vo veci a rozhoduje (II nemôže zasahovať do rozhodovania súdu)
-sudca môže dostať II vo veciach pracovnoprávnych (ako člen istej inštitúcie)

-II nie je predmetom dokazovania právnych aktov – súd právo pozná, ale obsah II sa musí dokazovať na súde – ak
niekto koná na základe II a porušuje tým právo – musí dokazovať
-nemajú presne stanovené názvy ani formy, používajú sa rôzne názvy, stály je rozkaz, ostatné napr. pokyn, smernica
-môžu, ale nemusia mať písomnú podobu (ak je len ústna forma, môže dôjsť k problémom)
-nemusia byť vyhlásené verejne, ale musia byť vhodným spôsobom oznámené

ĎALŠIE POZNÁMKY TÝKAJÚCE SA PRAMEŇOV PRÁVA
-pozor v teste:

-prameňom práva je forma!
-právna norma nie je prameňom práva!
-formu a obsah nemožno od seba oddeliť!
právny precedens je prameň práva!

-stupeň právnej sily

-platí pravidlo, že právny predpis môžeme zmeniť alebo zrušiť iba právnym predpisom rovnakého alebo vyššieho
stupňa právnej sily
-právny predpis nižšieho stupňa právnej sily nesmie odporovať právnemu predpisu vyššieho stupňa právnej sily

7

-uverejnenie a vyhlásenie

-u nás splýva
-vyhlásenie je nadobudnutím platnosti
-k vyhláseniu je potrebné uverejnenie
-vyhlásený nemusí byť iba uverejnením, ale aj iným spôsobom (aj masovokomunikačnými prostriedkami)

-problémové je VZN obce

a) prenesená štátna správa (VZN je vykonávacím právnym predpisom)
b)samospráva (VZN je primárnym NPA)
-obidve vydávajú VZN – rovnaký názov pre dva rôzne právne predpisy
-VZN pôsobí na území pôsobnosti orgánu, ktorým bolo vydané a zaväzuje všetkých, ktorí sa na danom území
nachádzajú = územná pôsobnosť – pôsobí na území, kde bolo prijaté, zaväzuje kohokoľvek na území, pre ktoré je
vydané (trhový poriadok mestskej časti Kavečany)

-aproximačné nariadenie vlády

-upravené v čl.120 ods.2
-na vydávanie nariadení vlády – musí vyplývať zo zákona
-vláda môže vydať (ich rozdiel je v obsahu):
a) nariadenie vlády
b) aproximačné nariadenie vlády - slúžia na vykonanie európskeho práva

-proces prispôsobenia našej právnej úpravy úprave EÚ – proces aproximácie už
prebehol, teraz nás už akty európskeho práva zaväzujú (preto to nie je celkom
správny názov)
-slúžia na prevedenie aktov EÚ
-pri primárnom práve nemajú význam, lebo tie zaväzujú priamo
-majú význam pri odvodenom práve

-výnos a opatrenie

-zavedený ďalší právny predpis, ale nebol odlíšený od toho, čo sme už mali
-v ý n o s – bol historicky skôr; slúžil na to, že nebude musieť byť publikované v plnom znení, nebude uverejnený
v plnom znení, ale využívaný v špeciálnych situáciách (otázky týkajúce sa určitých skupín obyvateľstva – v oblasti
pracovnoprávnych vzťahov)
-o p a t r e n i e – na úpravu sociálnych a pracovnoprávnych vzťahov
-no už môže byť uverejnený celý právny predpis aj v plnom znení

-prednosť a stupeň právnej sily

-prednosť znamená absolútnu dominanciu právneho aktu európskeho práva; neruší zákon, ktorý je s ním v rozpore
=> ak, tak ho môže, ale nemusí zrušiť => dá do súladu zákon s nariadením
-pri právnom predpise s vyššom stupňom právnej sily je odporujúci právny predpis nižšej právnej sily zrušený

-preventívna kontrola MZ (čl.125a)

-prezident
-tie, ktoré už boli uzavreté – nemožno vylúčiť, že MZ je v rozpore s Ú SR, museli by sme rešpektovať, lebo sme už
ratifikovali – vzniká medzinárodnoprávna zodpovednosť štátu
-ak je MZ v rozpore s Ú, je lepšie neratifikovať

-prednostná doložka

-ak MZ upravuje rovnaký okruh spoločenských vzťahov, ale odlišne => prednosť má MZ

-blanketová a odkazujúca norma

-blanketová – odkazuje na právny predpis, ktorý ešte nie je vydaný, ale bude – odkazuje neurčito
-odkazujúca – priamo odkaz na normu, kde je to upravené

a) vnútorná - na normu toho istého predpisu (§3 ods.3 =>§10 ods.3)
b) vonkajšia – na normu iného predpisu (§3 ods.3 =>2a)

-musíme spojiť s normou, na ktorú odkazujú, lebo len po spojení majú význam

-formálny a materiálny zmysel ústavného práva

-formálny – formálne v štátom stanovenej forme
-materiálny – ak na jeho realizáciu máme vytvorené podmienky

-návrhy prijaté v referende

-sú to výsledky referenda
-sú prameňom práva
-u nás referendum decizívne

8

Právne normy

-základný prvok právneho systému
-norma (pojem) – lat. pôvod, v slovenčine rozkaz, príkaz, predpis, dovolenie
-sú druhom spoločenských noriem
-pravidlá, ktoré majú objektívny charakter
-pravidlo, ktoré stanovuje, že niečo má byť, je určitým vzorom správania
-rozkazovať nie je jedinou funkciou normy
-ďalšie funkcie:



splnomocňovať



dovoľovať



zrušovať

-normovať = stanoviť normu (norma = téza/úloha + imperatív)

norma + sankcia = pravidlo správania

-objektívne podmienené1 všeobecne záväzné2 pravidlo správania vyjadrené v štátom stanovenej alebo uznanej
forme3 a ktorého zachovávanie je vynutiteľné štátnou mocou4

1. a) právna norma reguluje a odráža isté stanovené spoločenské vzťahy reálne existujúce

b) je nezávislé pravidlo správania od správania a vôle adresáta

2. ako jediným normatívnym systémom možno zaväzovať každého (pre spätosť štátu a práva je všeobecne

záväzný); právna norma je štátna vôľa – štát je všezaŕňajúci

3. obyčaj uznáva tým, že ju sankcionuje, medzinárodnú zmluvu ratifikuje a uzná
4. obsah je garantovaný štátnou mocou

donútenie: a) priame
b) nepriame

-pojmové znaky právnej normy:
I. FORMÁLNE

1. užší význam: v rezulatívnej podobe = publikácia = rezulát
2. širší význam: celý proces tvorby právnej normy (zákaz recepcie…)
-pôvod právnej normy: norma musí byť vydaná kompetentným subjektom tvorby práva (sú vymedzené v Ú, aj
v zákone)
-publikácia, uverejňovanie: v štátom stanovenej a uznanej forme aj s názvom, ktorý je stanovený, v Zz, ak nie, tak
spôsobom, ktorý je stanovený v právom predpise

II. MATERIÁLNE

-rozpor so skriptami: efektívnosť právnej normy nie je pojmovým znakom právnej normy, je to výsledok pomeru
medzi cieľom, ktorý sa sledoval vydaním právnej normy a tým, či sa tento cieľ dosiahol (aj keď sú neefektívne
a nie sú zmenené či zrušené, sú platné a účinné a neprestávajú byť právnou normou)
-kumulatívne musia byť splnené:

1. regulatívnosť = normatívnosť

-vyplýva priamo z definície právnej normy, pretože účelom právnej normy je upravovať, stanovovať,
prikazovať určité spoločenské vťahy
-dôležité, aby predmet bol regulovateľný
-vety, kde je príkaz, zákaz = normatívne právne vety
-vety, kde je oprávnenie = permisivné práve vety

2. všeobecná záväznosť

-možnosť zaväzovať kohokoľvek – je spätá so štátnou mocou, je vynutiteľná
-vyplýva zo samostatnej spoločenskej podstaty právnej normy – je v nej vôľa nositeľa štátnej moci
a verejnej moci, smeruje k uskutočňovaniu spoločenského či verejného záujmu
-pre každú právnu normu je charakteristická všeobecná záväznosť – má povahu všeobecného pravidla

3. všeobecnosť

-je určovaná predmetom aj subjektom (subjekt aj objekt musia byť všeobecné)
-všeobecný predmet – v právnej norme je všeobecne vymedzená sledovaná podstata
-daným pravidlom sa regulujú prípady (spoločenské vzťahy) rovnakého druhu a neurčitého počtu (nikdy
nie individuálny prípad)
-všeobecný subjekt - subjekt nesmie byť konkrétny (právna norma pre osobu XY)
-2 roviny všeob. subjektu:

a) absolútne pôsobenie právnej normy – právna norma zakladá povinnosť všetkým subjektom ju

dodržiavať, zdržať sa jej porušenia

b) relatívne – je charakterizované kvalitatívnym spôsobom vymedzenia subjektov, zároveň musia

byť vymedzené všeobecnými znakmi

-ak sa právna norma týka prezidenta SR, aj keď je iba jediný – subjekt nie je jedinečný, konkrétny (nie
napr. Ivan Gašparovič) – právna norma platí pre terajšieho a bude platiť aj pre budúcich – nie je to
porušením všeobecnosti, lebo nejde o jednotlivca, ale o množinu s jedným prvkom

9

4. štátne donútenie

-základnou funkciou je ochrana jednotlivca a spoločnosti pred porušením práva a jeho dôsledkami
-donútenie:

a) priame – smeruje k nútenému plneniu povinnosti proti vôli povinného subjektu (napr. exekúcia)
b) nepriame – činnosť štátneho orgánu, ktorá nabáda subjekt, aby plnil právne povinnosti

dobrovoľne, sankcia tu má silnú pozíciu

-štruktúra/stavba/zloženie/časti právnej normy:
-klasická štruktúra je trichotomická – má 3časti:

1. hypotéza – tá časť právnej normy, v ktorej sú obsiahnuté podmienky, predpoklady, ktoré musia byť splnené na

to, aby mohlo nastať vlastné pravidlo správania; podmienky sa týkajú subjektu, objektu a právnej skutočnosti

2. dispozícia – vlastné pravidlo správania (= oprávnenia a právne povinnosti)
3. sankcia – ujma

H: Keď sú splnené podmienky p, potom…
D: …môže byť q1 (oprávnenie), musí byť q2 (povinnosť).

= primárna povinnosť

S: Keď nie je splnené q2, potom s!

= sekundárna povinnosť

Hypotéza
tá časť právnej normy, v ktorej sú obsiahnuté podmienky, predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo
nastať vlastné pravidlo správania; podmienky sa týkajú subjektu, objektu a právnej skutočnosti
-druhy:
I. podľa spôsobu vymedzenia/vyjadrenia podmienok:

a) taxatívne – podmienky vymenované taxtívnym spôsobom – presný výpočet, pričom každá podmienka musí

byť splnená, až potom môže nastať D (napr. §36 TZ); zároveň platí, že iné podmienky, ktoré v nej nie sú
vymedzené nezakladajú možnosť realizácie D

b) demonštratívne – najprv sú podmienky stanovené a potom príkladmo vymenované; obsahuje slová: najmä,

hlavne, predovšetkým, aj vtedy, iné a pod.; nemusia byť splnené všetky podmienky, ale stačí aj jedna
z príkladmo uvedených; môžem pripustiť a iné, ale musia byť druhovo rovnaké

-najprv zisťujem, či nie je demonštratívna – ak nie je, potom je taxatívna

II. podľa počtu spôsobov plnenia podmienok:

a) jednoznačné – jeden spôsob splnenia podmienok (§462 OZ)
b) alternatívne – uvedených viacero spôsobov splnenia, ale stačí, ak bude splnený jeden

III.

a) jednoduché – použije sa pojem, ktorý je všeobecne známy (netreba ho vysvetľovať)
b) popisné – použije sa pojem + vysvetlenie pojmu definíciou, aby neboli problémy s interpretáciou (§130 TZ,

§115 OZ)

IV.

a) určené – právna norma má hypotézu
b) neurčené - právna norma nemá hypotézu

V. podľa stupňa všeobecnosti vymedzenia podmienok

a) všeobecné – rodovo (sú všeobecnejšie)
b) kazuistické – druhovo (vymedzené jednotlivejšie a konkrétnejšie)
(§136 OZ: vlastníctvo – spoluvlastníctvo – podielové, bezpodielové)

VI. podľa miery vymedzenia podmienok:

a) relatívne neurčité = abstraktné – nie je presne vymedzené, teda sa týka všetkých (napr. kto, každý); možnosť

uváženia v práve (§450 OZ)

b) relatívne určité = konkrétne – užší stupeň abstraktnosti (napr. dieťa do 6 rokov) (§470 OZ)

10

Dispozícia
-vlastné pravidlo správania, ktoré stanovuje komu a aké práva a právne povinnosti vznikajú, ak nastanú podmienky v H
-oprávnenie = možnosť subjektu správať sa spôsobom, ktorý právna norma stanovuje (§123 OZ, §463 OZ)
-právna povinnosť = nevyhnutnosť správať sa stanoveným spôsobom
-jednotlivé prípady povinnosti:



dať = dare



konať = facere



nekonať = non facere – zakazujúca právna norma (napr. všetky trestnoprávne normy) (§127 OZ)



strpieť = pati – služobnosti (§128 OZ)

-v prípade zakazujúcich právnych noriem H a D splývajú
-oprávnenia a povinnosti sú v korelačnom vzťahu

– jedno bez druhého neexistuje

-z každej právnej normy vyplýva: ak je niekto oprávnený, musí existovať aj povinný
-KTO iného úmyselne usmrtí. => subjekt: KTO, objekt: život

Sankcia
-ujma postihujúca porušiteľa primárnej právnej povinnosti
-sekundárna povinnosť, ktorá nastupuje, ak primárna (v D) nebola adresátom akceptovaná
-5 druhov:

1. reparačné – náhrada škody v peniazoch
2. reštitučné – cieľ: uviesť do pôvodného stavu
3. satisfakčné – pri ujme nemajetkovej podoby vo forme zadosťučinenia (urážka – nevyčísliteľná ujma)
-druhy 1-3 sú súkromnoprávnymi sankciami
4. represívne – uloženie trestu alebo ochranného opatrenia – verejnoprávna sankcia
5. disciplinárne
-druhy 4 -5 sú verejnoprávnymi sankciami

-priame donútenie – výkon rozhodnutia – ekvivalencia (zrážky zo mzdy)
-nepriame donútenie – sankcia nie je ekvivalentná
-vyživovanie – sankcia s lehotou – ak nesplním => priame donútenie už na základe ďalšieho rozhodnutia

Druhy právnej normy
-vedieť určiť v zákone
I. podľa povahy dispozície:

a) kategorické = kogentné – nedovoľujú/nepripúšťajú, aby sa účastníci právneho vzťahu správali odchylne od D

právnej normy (prevažne vo verejnom práve); stanovujú variant správania, ktorý je záväzný a nezmeniteľný,
uplatňujú sa bezpodmienečne; = donucujúce normy

b) dispozitívne – umožňujú účastníkom právneho vzťahu, aby si svoje oprávnenia a právne povinnosti dohodli

odchylne od pravidla správania, ktoré je obsahom D, vytvárajú priestor aj na prejav subjektov práva (v
súkromnom práve), ak však nevyužijú možnosť odchylnej úpravy, platí pravidlo správania obsiahnuté
v právnej norme (§591OZ, §593 OZ); = poddajné normy

-pre interpretáciu najprv zisťujem, či je dispozitívna => ak nie je, je kogentná
-obe obsahujú pravidlo správania, ale dispozitívna naviac dovoľuje, aby sa správali aj inak (ak sa dohodnú)
-ako zistím: „pokiaľ sa nedohodnú inak, platí…“ = dispozitívna
-ak k dohode nedôjde, majú s správať podľa pravidla dispozície
-nemožno zistiť dispozitívnu normu na základe slovka „môže“ – mohlo by ísť o oprávnenie, ktoré môžeme vyčítať –
takáto právna norma je kogentná
-je náročnejšie pracovať (ako sudca) s dispozitívnou normou, lebo sa musí oboznámiť aj s možnosťou, keď sa dohodli
a tým je to náročnejšie pri rozhodovaní

II. teleologické
-účelovoslovné, finálne
-osobitosť sa sústreďuje v D, D má charakter cieľa, oprávnenia a povinnosti nie sú presne vymedzené, je potrebné ich
určiť podľa povahy cieľa
-len časť je právna, väčšinou povaha kvázinoriem – povaha normatívnych interných inštrukcií
-napr. zákon o štátnom rozpočte je právnou teleologickou normou
-má sankciu, predmetom kontroly dodržiavania právnej normy je štátna disciplína
-sankcia sa uplatní vtedy, ak sa zistí, že neboli splnené všetky kroky na splnenie cieľa (napr. pracovnoprávne), nie
vtedy, ak nebol dosiahnutý sledovaný cieľ

11

III. kolízne
-v našom právnom poriadku sa vyskytujú aj normy s cudzím prvkom (subjekt – cudzinec, objekt, právna
skutočnosť)a kolízne normy sú na to, aby riešili kolíziu medzi viacerými právnymi poriadkami a priamo neupravujú
spoločenský vzťah, ale určujú právny poriadok, ktorý spoločenský vzťah s cudzím prvkom upravuje
-v medzinárodnom práve súkromnom
-samotný vzťah nie je normou upravený
-nerieši porušenie, ale odkazuje na právny poriadok toho-ktorého štátu
-časti: rozsah a nadviazanie

IV. podľa legislatívno-technického hľadiska

a) oprávňujúce
b) prikazujúce
c) zakazujúce (§145 TZ: zakazuje usmrtiť iného – implicitne vyjadrený zákaz)
-podľa toho, akým spôsobom, akou legislatívnou technikou boli sformulované
-z hľadiska formulačného, nie podľa obsahu, ale podľa znenia
-z príkazu vieme implicitne vyčítať aj oprávnenie

V. odporúčajúce
-nevyskytujú sa často
-tie, ktoré neupravujú priamo záväzné pravidlo správania, ale iba doporučenie
-zaväzujú až keď ich adresát prijme/akceptuje
-uznesenie orgánu => ak prijme => musí rešpektovať
-svojim obsahom sú buď kogentné alebo dispozitívne
-odporúčanie, vzor (napr. zákon o vzorových stanovách JRD, vzorové stanovy spoločenstva vlastníkov bytov)
-niekedy si to situácia vyžaduje, aby bola vydaná aj odporúčajúca právna norma ako vzor
-vo forme príloh zákona

VI.

a) odkazujúce – odkazuje na platný a účinný NPA, príp. na konkrétne ustanovenie konkrétneho NPA
b) blanketové – odkazuje na právny predpis, ktorého norma presne nie je určená, spravidla norma, na ktorú

blanketová norma odkazuje ešte nie je ani vydaná (odkaz je na normu neurčitú)

-obe sú normami neúplnými – nemožno ich realizovať samostatne, možno ich realizovať len s normami, na ktoré
odkazujú

VII. splnomocňujúce
-musí byť právne určené, ktorý štátny orgán môže vydať, musia byť určené mantinely, ktoré musia byť dodržané
-napr. blanketová norma obsahujúca splnomocnenie

VIII. dočasné = termínované
-nevyskytujú sa často
-už pri vydaní určené, do kedy účinná a platná – presný termín (vnútorný dôvod zániku platnosti a účinnosti)
-napr. ustanovenie o opcii v zákone o štátnom občianstve

IX. podľa druhov NPA, v ktorom sa právna norma nachádza:

a) zákonné = pôvodné
b) podzákonné = odvodené

X. podľa povahy spoločenských vzťahov, ktoré sú nimi regulované a podľa odvetví:

a) verejnoprávne
b) súkromnoprávne

XI.

a) hmotnoprávne – určujú oprávnenia a povinnosti adresátov (TZ)
b) procesnoprávne – normy noriem; stanovujú postup, ako dosiahnuť dodržiavanie oprávnení a právnych

povinností (TP), akým spôsobom môže byť vynútené splnenie právnej povinnosti

-niekedy aj hybridy

XII.

a) lex scripta = písané
b) lex non scripta = nepísané

XIII. podľa postavenia štátnych orgánov, ktoré majú normotvornú právomoc:

a) vyššej právnej sily
b) nižšej právnej sily

12

Pôsobnosť právnej normy
-pojem:
ustanovenie rozsahu, v akom sa právna norma používa na konkrétny prípad (pri regulácii konkrétneho prípadu)
z hľadiska jej temporality (času), teritoriality (priestoru) a personality (osôb, na ktoré sa vzťahuje)

Časová pôsobnosť právnej normy
-vymedzenie odkedy a dokedy sa podľa právnej normy regulujú spoločenské vzťahy
-rieši pôsobnosť z hľadiska:



platnosti



účinnosti



spätného pôsobenia = retroaktivity



intertemporality (čo platí v medziobdobí)

PLATNOSŤ
-po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky/náležitosti späté s jej vydaním
-a teda norma sa stala prameňom práva, je súčasťou právneho poriadku – všetko potrebné bolo splnené
-moment vzniku je publikácia – platnosť nastáva publikáciou
-ešte nezaväzuje, nie je účinná
-1/1993 § 3 ods.1 – ak forma je platná, aj obsah je platný => zákon je platný, aj právna norma je platná
-Ú SR je platná od 1. októbra 1992 ( nie 1. septembra 1992 – to sa len dohodli)
-!!! starý zákon sa ruší až účinnosťou nového zákona!!!

ÚČINNOSŤ
-záväznosť – adresát sa musí od určitého času podľa normy správať
-pre jej adresátov už vyplývajú jej práva a povinnosti
-vacatio legis = legisvakačná doba = “prázdniny” – adresát právnej normy sa vie nachystať, štátny orgán sa musí

pripraviť materiálno-technické prostriedky, oboznámiť

legisvakačná doba

PN vydaná

účinná

platná

-1/1993 § 3 ods.2 vymedzuje presné požiadavky
-stanovená:



presným dátumom (najčastejší spôsob) – v špeciálnom ustanovení o účinnosti v záverečných ustanoveniach
NPA



dňom vyhlásenia, vydania, súčasne s platnosťou – v prípadoch, ak normotvorca mešká s vydaním; nesmie však
nastať pred platnosťou !!! – bolo by to protiústavné



väzbou na právnu skutočnosť, ktorá ešte len nastane v budúcnosti (napr. vstupom štátu do EÚ) – buď celý
právny predpis alebo časť (čl. 156 Ú SR); teda až keď nastane právna skutočnosť predvídaná v právnej norme



jednotlivé ustanovenia v rozdielnom čase, ktorý je presne určený

-ak účinnosť nenastane podľa predchádzajúcich spôsobov, potom je tu generálne ustanovenie o

účinnosti

(v 1/1993Zz):



účinnosť nastáva pätnástym dňom od vyhlásenia (od platnosti) –je to „zákonná poistka“

ZÁNIK PLATNOSTI A ÚČINNOSTI
-zanikajú spravidla súčasne
-dve výnimky (čl. 125 ods.2, 3):



vydanie nálezu ÚS SR – vydaním stráca účinnosť, teda nezaväzuje, ale je platný

 potrebné zosúladiť do 6

mesiacov

 ak orgán, ktorý danú právnu normu vydal nezosúladí  stráca aj platnosť

-nález ÚS SR zaväzuje iba do budúcnosti



pozastavenie účinnosti napadnutého predpisu za situácie, ak môže dôjsť k ohrozeniu ZPaS, hrozí značná
hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok

-dôvody zániku:

a) vnútorné – termínované PN – už v samotnej PN je určené, dokedy je NPA platný a účinný (kedy zanikajú)
b) vonkajšie – riešia sa cez zrušovacie ustanovenia; je stále obsiahnutý v neskoršom NPA

=derogačná klauzula (pozri skriptá) – zrušujúce ustanovenie:



generálna – obsahuje všeobecné derogačné ustanovenia; rušia sa ňou všetky právne akty,
ktoré sú s ňou v rozpore; problémy v praxi (23/1991 Zb – hneď v úvode)



generálna s demonštratívnym výpočtom - rušia sa ňou všetky právne akty, ktoré sú
s ňou v rozpore + príkladný výpočet tých, ktoré sa rušia

13



špeciálna s taxatívnym výpočtom – taxatívny výpočet všetkých právnych predpisov,
ktoré sa rušia

-depurácia
-derogácia mlčky – ak bol zrušený právny predpis, na ktorý sa viazal vykonávací právny predpis,

zanikla právna účinnosť a platnosť aj vykonávacieho právneho predpisu;
výnimka: vykonávací právny predpis môže pôsobiť aj po zániku platnosti
a účinnosti zákona a to vtedy, ak neskorší zákon výslovne deklaruje platnosť
a účinnosť vykonávacieho právneho predpisu

-z hľadiska druhu zrušenia rozlišujeme:



derogácia – zrušuje sa len časť predpisu predtým vydaného



abrogácia – zrušuje sa celý právny predpis



depurácia – neobsahuje nič iné len zrušovacie ustanovenia vymedzené taxatívnym výpočtom; využíva sa na
„čistenie“ právneho poriadku (na tie PN, ktoré sa nepoužívajú)

-interpretačné pravidlá



lex superiori derogat legi interiori – z hľadiska právnej sily



lex posteriori derogat legi priori – z časového hľadiska



lex posteriori speciali derogat legi priori generali

RETROAKTIVITA A ARETROAKTIVITA
-normy nemajú platiť spätne – musia byť aretroaktívne
-v demokratických krajinách platí všeobecný zákaz retroaktivity
-zákaz retroaktivity môže byť:

a) absolútny - skôr výnimočne (USA)
b) relatívny – čl. 50 ods.6 – reguluje vzťah, v ktorom trestnosť je posudzovaná inak (ak je výhodnejšie nové)

-v našom právnom poriadku len relatívny zákaz retroaktivity
-reguluje vzťahy, ktoré vznikli skôr ako vznikla právna norma, ktorá ich upravuje
-v našom právnom poriadku nemáme také generálne ustanovenie, ktoré by to explicitne stanovovalo, istý zákaz možno
len vyčítať z čl. 1 ods.1 Ú SR
-v trestnom zákonodarstve výnimka: trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania trestného
činu, ak medzi spáchaním tr. činu a rozhodnutím o tr. čine nastane novelizácia zákona a novelizáciou by bol neskorší
pre páchateľa priaznivejší, trestnosť činu sa posudzuje podľa neskoršieho (novela = prispôsobenie sa zákona aktuálnym
spoločenským podmienkam) = pravá retroaktivita
-teoretická problematika neprípustnosti spätného pôsobenia PN sa prekrýva s teóriou nadobudnutých práv (iura
quaestia), ktorá teoreticky zdôvodňuje neprípustnosť toho, aby práva nadobudnuté niekým podľa zákona boli dodatočne
a so spätnou účinnosťou neskorším zákonom odňaté (riešenie konsenzom => odškodnenie)
-čl. 50 ods.6 Ú vymedzuje dve pravidlá:



nullum crimen sine lege



nullum poena sine lege

-s výnimkou, ak neskorší je pre páchateľa priaznivejší

 bude platiť retroaktívne

-Code Civil čl. 2: výslovný zákaz retroaktivity, a to absolútny; zákon pôsobí len do budúcnosti, nemá žiaden spätný
účinok
-ABGB §5 – PN sa nesmie spätne dotknúť nadobudnutých práv, to znamená, že nesmie zhoršiť právnu situáciu občana
či iného subjektu práva, nevylučuje však, že ju zákon môže spätne zlepšiť
-retroaktivita môže byť:

a) pravá – právny predpis pôsobí výnimočne aj spätne (v súkromnom práve nie je zakotvená, pripúšťa sa, ak je

priaznivý pre občana)

b) nepravá – §868 OZ – vlastne ani nie je retroaktivitou; vzťah, kde posudzujeme pôsobnosť skoršieho

a neskoršieho; vznik právneho vzťahu a to, čo bolo nadobudnuté podľa vtedy platného právneho predpisu, ale
práva a povinnosti, ktoré naďalej trvajú sú posudzované podľa neskoršieho predpisu (§854 OZ – BSM)
§856 = zrušenie, nie nepravá retroaktivita!!

INTERTEMPORALITA
-upravený režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva
-súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem
-právny vzťah vznikol počas pôsobenia staršej úpravy a dobieha za účinnosti druhého nového zákona s odlišnou
úpravou (čl. 154 ods.2 + 154 b ods.1)
-veľký význam, lebo zamedzuje kolíziám

14

Priestorová pôsobnosť právnej normy
-na určito území

Osobná pôsobnosť právnej normy
-úzko spätá s priestorovou
-vymedzuje správanie osôb na určitom území
-vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje právna norma

a) exempcia – vyňatie určitého okruhu osôb spod jurisdikcie štátu (diplomatické imunity)
b) imunita – vyňatie určitých osôb z pôsobenia určitých zákonov (poslanci, ústavní sudcovia)

Právne vzťahy

-samostatná rovina práva
- vzťahy medzi ľuďmi
-spoločenské vzťahy regulované právnymi normami, v ktorých subjekty (účastníci) vystupujú navzájom voči
sebe ako nositelia oprávnení a právnych povinností, ktoré tieto právne normy stanovili
-charakteristika:

1. spoločenský vzťah

– nejde o nový spoločenský vzťah, ale existujúci, regulovaný právnymi normami; nie každý

spoločenský vzťah je právnym vzťahom

2. má regulatívny charakter – je odvodený z regulatívnej funkcie práva a prejavuje sa v tom, že obsah právneho

vzťahu je predurčený obsahom právnej normy – právny vzťah je výsledkom pôsobenia právnej normy –
využívanie práv a právnych povinností je výsledkom regulatívneho pôsobenia práva

3. každý právny vzťah má vôľový charakter

-dvojstupňovitosť vôle: a) vôľa normotvorcu (nositeľa štátnej moci) obsiahnutá v právnej norme
b) individuálna vôľa konkrétneho subjektu
-realizácia práva je závislá od individuálnej vôle subjektov – voľa nositeľa musí byť pretvorená na
individuálnu vôľu subjektu

4. vzniká na základe účinnej právnej normy
5. objektívne materiálne podmienený

6. každý právny vzťah má individuálny charakter – dochádza k individualizácii a konkretizácii všeobecnej PN

a to tým, že v PV je konkrétny objekt, konkrétne subjekty, konkrétne oprávnenia a právne povinnosti

7. korelatívnosť

– každému oprávneniu zodpovedá individuálna právna povinnosť

8. každý má určitú vnútornú štruktúru

-delenie:

a) absolútny –subjekt oprávnenia je konkrétny a subjekty povinnosti sú všetci ostatní (napr. vlastnícke právo);

vzniká už na základe vydania PN

b) relatívny – vzťah medzi konkrétnym subjektom oprávnenia a konkrétnym subjektom právnej povinnosti

(kupujúci – predávajúci, dlžník - veriteľ); vznikne vtedy, ak nastane určitá právna skutočnosť
(máme PN (OZ), ktorá upravuje kúpnu zmluvu, kúpna zmluva je právnou skutočnosťou, až na jej
základe vznikne PV)

-vnútorná štruktúra právneho vzťahu:

a) predpoklady – podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol, zmenil sa alebo zanikol PV(pred vznikom

PV); podstatným predpokladom je účinná PN, právna skutočnosť, subjekt, objekt

b) prvky – rozlišujeme už v existujúcom PV (subjekt, objekt, oprávnenie a právna povinnosť

predpoklady

prvky

účinná právna norma

právna skutočnosť

subjekt

právny vzťah

subjekt

objekt

objekt
oprávnenie a právna povinnosť

všeobecná rovina

konkrétna rovina

-právne relevantný vzťah

-

nie je právnym vzťahom

-

vzťah, s ktorým právo spája nejaký právny význam, ale jeho účastníci nemajú voči sebe práva a právne
povinnosti

-

napr. vzťah súrodenecký

15

Právna skutočnosť
-ak má právny vzťah vzniknúť, musí nastať právna skutočnosť, ktorá je v podobe podmienok predpokladaná v hypotéze
právnej normy
-podmienka, na základe ktorej vzniká, mení sa alebo zaniká právny vzťah
-právo rozlišuje množstvo právnych skutočností

-pri zmene možnosti na skutočnosť sa môžeme stretnúť s:

a) jednoduchou (napr. výpoveď) – vzniká na základe jednej právnej skutočnosti
b) zloženou (napr. vlastnícke právo – vznik na základe kúpnej zmluvy + vklad na katastri) – vzniká na základe

viacerých právnych skutočností

-členenie na základe vôľového aspektu:

I. závislé od vôle:

1. právne konanie

a) individuálny právny akt
b) právny úkon
c) varie causare figure

2. protiprávne konanie

-

nevyhnutná spôsobilosť subjektu na PPK

-

zavinenie: a) úmyselné

b) nedbanlivosť

II. nezávislé od vôle:

1. právne udalosti
2. protiprávne stavy

-ďalšie:

1. právna domnienka
2. právna fikcia
3. ďalšie právne skutočnosti, s ktorými zákon ráta variae causarum figurae

(napr. nájdenie stratenej veci, výkon hlasovacieho práva…)

PRÁVNE KONANIE
-právna skutočnosť závislá od vôle, konanie je v súlade s právnou normou a na ktoré právna norma viaže vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu (právne následky)

INDIVIDUÁLNY PRÁVNY AKT
-je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci

PRÁVNY ÚKON
-od vôle účastníka PV závislé správanie, ktoré je PN dovolené a s ktorým právo spája právne následky (vznik, zmena,
zánik PV)
-prejavuje sa konaním alebo nekonaním
-pre každý právny úkon sú charakteristické a podstatné jeho náležitosti = požiadavky, ktoré sú kladené na subjekt, vôľu,
prejav vôle, objekt právneho úkonu:

-

subjekt

musí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony

-

vôľa

musí byť slobodná, vážna (musíme chcieť vyvolať následky), bez omylu (omyl = nezhoda medzi

skutočnosťou a predstavou o nej; lesť = ak úmyselne uvedieme niekoho do omylu)

-

prejav vôle

musí byť zrozumiteľný z hľadiska formy a určitý z hľadiska obsahu (ak to vyžaduje dohoda

účastníkov alebo zákon, tak musí byť zachovaná aj forma prejavu vôle – nie je nevyhnutnou náležitosťou vôle)

-

objekt

musí byť možný z hľadiska realizácie (môžem predať len svoje vlastníctvo) a dovolený z hľadiska práva

-ak náležitosti právneho úkonu nie sú splnené

 právny úkon je neplatný

-neplatnosť právneho úkonu (rozdiel v rozsahu je kvalite predpísaných náležitostí):

a) absolútna – pôsobí proti každému

-môže sa dovolať ktokoľvek a kedykoľvek – právny úkon je neplatný voči všetkým
-orgán verejnej moci je povinný prihliadať z úradnej moci
-v rozpore s právnom alebo dobrými mravmi

b) relatívna – právny úkon je neplatný voči konkrétnej osobe, ktorej sa právny úkon dotýka

-môže sa dovolať iba dotknutý subjekt a spravidla v rámci premlčacej lehoty
-orgán verejnej moci je povinný prihliadať len , ak sa jej dovolá dotknutá osoba

16

-ak je právny úkon urobený v omyle
-nesplnenie niektorých náležitostí právneho úkonu - § 40a OZ

PROTIPRÁVNE KONANIE
-prejav vôle spôsobilého subjektu spočívajúci v zavinenom porušení právnej normy
-konanie v rozpore s právom, s ktorým právo spája právne následky
-náležitosti:



spôsobilosť subjektu na protiprávne konanie

-

schopnosť subjektu znášať následky za svoje konanie, ktoré je v rozpore s právom

-

je upravená v zákone (od 14. roku veku v TZ, pri sexuálnom zneužití od 15. roku veku)

-

§22 TZ: trestná zodpovednosť – argumentum a contrario – ak dovŕšil, je zodpovedný



zavinenie

-

vnútorný psychický vzťah subjektu, ktorý porušil právo jednak k vlastnému konaniu ale aj
k protiprávnemu výsledku, ktorý je týmto PPK vyvolaný

1. úmysel

a) priamy – subjekt chcel porušiť právo (§15 TZ)
b) nepriamy – subjekt vedel, že svojim konaním môže porušiť právo a v prípade, že poruší, je s tým

uzrozumený

2. nedbanlivosť

a) vedomá – subjekt vie, že správaním môže porušiť právo, ale bez primeraných dôvodov sa

spolieha na to, že k porušeniu nedôjde (§16 TZ)

b) nevedomá – subjekt nevie, že správaním môže porušiť právo, ale mal a mohol vedieť

PRÁVNE UDALOSTI
-právne skutočnosti nezávislé od vôle subjektu, s ktorými právo spája právne následky
-napr. prírodné udalosti (povodne), biologické udalosti (narodenie, smrť), plynutie času
-plynutie času = lehoty:

a) premlčanie
b) preklúzia

PREMLČANIE
-ide o takú udalosť, kde plynie zákonom stanovená lehota na uplatnenie práva (I. právna skutočnosť), právo v nej
uplatnené nebolo; námietka premlčania zo strany povinného subjektu (II. právna skutočnosť) – obe skutočnosti musia
vzniknúť kumulatívne (všeobecná premlčacia lehota je 3 roky)
-právne následky:



právo nezaniká, iba sa oslabuje – možno ho uskutočniť



zaniká iba právny nárok – oprávnený subjekt súdnou cestou nemôže vymáhať splnenie povinnosti



zodpovedá mu naturálna obligácia = prirodzená povinnosť

-§100, §106 OZ – právo na náhradu škody

a) objektívna premlčacia lehota – stanovená zákonom (všeobecná 3 roky, úmyselne10 rokov)
b) subjektívna premlčacia lehota – začína plynúť až od okamihu, keď sa poškodený dozvie, kto za ňu zodpovedá

a neplynie donekonečna, ale do uplynutia objektívnej premlčacej lehoty – plynie teda v rámci objektívnej
lehoty

-ublíženie na zdraví sa vôbec nepremlčuje – právo sa môže uplatniť stále

PREKLÚZIA
-uplynutie zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie práva, v ktorej právo uplatnené nebolo (= márne uplynutie lehoty),
v dôsledku čoho dochádza k zániku práva
-preklúzne = prepadné lehoty (napr. reklamačné)
-ak by bolo poskytnuté plnenie po uplynutí prekluzívnej lehoty, išlo by o bezdôvodné obohatenie toho, kto by plnenie
prijal

-pri výklade právneho predpisu najprv zistíme, či ide o prekluzívnu lehotu (uvedené „právo zaniká“), ak nie je
prekluzívna, je to lehota premlčacia

PROTIPRÁVNY STAV
-porušenie práva bez zavinenia =výsledkom je nezavinené porušenie práva, ktoré je v rozpore s právnou normou
-vzniká nezávisle od vôle subjektu
-právo je porušené a tento PPS treba napraviť, odstrániť
-napr.:

1. objektívna zodpovednosť – zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie – zodpovednosť organizácie za chorobu

z povolania, za pracovný úraz

2. nutná obrana
3. krajná núdza

-zavinenie sa neskúma

17

PRÁVNA DOMNIENKA
-ide o simulované skutočnosti (simulovanie existencie určitého faktu), právo s ňou spája právne následky
-vznik, zmena alebo zánik nastupuje so vznikom, zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti
-simulácia právnej skutočnosti vzhľadom na inú právnu skutočnosť (napr. znalosť práva – súvisí už s uverejnením)

a) vyvrátiteľná – predpokladá sa, že simulovaná právna skutočnosť môže byť vyvrátená inou skutočnosťou

(napr. vyhlásenie za mŕtveho, ktorý sa po určitej dobe znovu objaví)

b) nevyvrátiteľná – simulovaná právna skutočnosť, na základe ktorej vznikne právny vzťah – nemôžem ničím

vyvrátiť (§2 1/1993 = neznalosť zákona neospravedlňuje – o všetkom, čo bolo uverejnené v Zz sa
predpokladá, že je známe)

PRÁVNA FIKCIA
-simulovaná právna skutočnosť(simulovanie existencie určitého faktu), simulovanie bez ohľadu na prax
-napr. fiktívne doručenie písomností (ak osoba nie je zastihnutá na mieste, kde sa zdržiava, možno uložiť písomnosť na
pošte, ponechá sa jej len oznámenie o uložení; doručenie = oznámenie o uložení na pošte – písomnosť sa považuje za
doručenú osobe)

18

Subjekty právneho vzťahu
-tretí predpoklad právneho vzťahu
-sú zároveň predpokladom aj prvkom PV
-osoby v právnom slova zmysle, osoby majúce právnu subjektivitu
-náležitosti subjektu:

právna subjektivita

1. spôsobilosť mať práva a povinnosti

-spôsobilosť subjektu byť účastníkom právneho vzťahu
-má každý od narodenia po smrť + nasciturus

2. spôsobilosť na právne konanie

a) spôsobilosť vydávať verejnoprávne akty (IPA) = právomoc
b) spôsobilosť na právne úkony

-spôsobilosť na právne úkony

-schopnosť subjektu vlastným konaním zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy
- FO: vyvíja sa postupne, závislá od rozumovej a vôľovej vyspelosti subjektu (úplná od 18. roku veku)
-PO: spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká súčasne
-môže byť:

a) úplná
b) obmedzená



priamo zo zákona – pri nedostatku veku (maloletí sú spôsobilí len na také právne úkony, ktoré sú
v rámci ich vôľovej a rozumovej vyspelosti)



rozhodnutím súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony – v dôsledku
duševnej poruchy, nadmerného požívania alkoholických alebo iných omamných látok (inštitút
zastúpenia – na základe zákona (zastúpenie maloletého rodičom), na základe rozhodnutia súdom,
zastúpenie zmluvné – na základe splnomocenstva

c) odňatá

-druhy subjektov práva:

a) fyzické osoby
b) právnické osoby
c) štát

a) FYZICKÉ OSOBY
-osoby v prirodzenom slova zmysle = jednotlivci

b) PRÁVNICKÉ OSOBY
-absentuje vymedzenie v právnych predpisoch
-umelo vykonštruovaný útvar
-v súčasnej právnej úprave nenachádzame v podobe legálnej definície
-teoretické vymedzenie (Luby): organizácia osôb a majetku, ktorá sa vytvára za určitým cieľom a ktorej právo priznáva

právnu subjektivitu (musíme odlíšiť od správnej subjektivity ľudí, ktorí ju tvoria)

-charakteristické znaky:

1. právna subjektivita – oddelená od subjektivity jej členov; spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na

právne úkony vzniká súčasne pri ich vzniku; vychádza sa z teórie neobmedzenej subjektivity – právnická
osoba môže robiť akékoľvek právne úkony

2. personálny (družstvá) a majetkový/materiálny (fondy, nadácie)substrát
3. vlastná organizácia – upravená zákonom a bližšie vnútroorganizačnými normami (spôsob vzniku, úprava

vzájomných vzťahov)

4. účel – môže byť zriadená na akýkoľvek účel, ale ten musí byť v súlade so zákonom, ale niektoré majú účel

priamo stanovený v zákone

-všeobecné znaky (vymedzené v OZ):

1. názov
2. sídlo
3. spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch (kto koná v jej mene a v akom rozsahu)

-klasifikácia (v OZ):
I. delenie:

a) združenie fyzických alebo právnických osôb (obchodné spoločnosti, družstvo, spoločné podniky, politické

strany a hnutia, cirkevné a náboženské združenia, občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb)

b) účelové združenie majetku (nadácie, fondy)
c) jednotky územnej samosprávy (obec, VÚC)
d) iné subjekty, o ktorých zákon stanovuje, že sú právnické osoby – „zberná skupina“ (komerčné banky,

poisťovne, rozhlas, verejnoprávna televízia, rozpočtové organizácie)

19

II. delenie:

a) subjekty súkromného práva
b) subjekty verejného práva
-rozdiely v:



spôsobe vzniku



rozsahu činnosti



účele

ad a) subjekty súkromného práva

-

vznikajú z iniciatívy fyzických alebo právnických osôb

-

náležitosti, ktoré musia byť splnené pri ich vzniku sú spravidla upravené v súkromnoprávnych predpisoch
(výnimočne vo verejnoprávnom predpise)

-

nakladajú so svojim vlastným majetkom a vo svojej podstate slúžia súkromným účelom

-

nikdy nie sú nositeľmi verejnoprávnych oprávnení a právnych povinností – nevykonávajú žiadnu
pôsobnosť v oblasti verejnej moci

-

sú to: obchodné spoločnosti, družstvá, občianske združenia, cirkvi (tie majú aj verejnoprávne oprávnenie –
uzavretie manželstva), záujmové združenia, náboženské spoločnosti

-

ad cirkev: u nás nie je odluka cirkvi od štátu (preto patrí k subjektom súkromného práva), ak je však
zaradená medzi subjekty verejného práva, platí systém subordinácie; cirkevné štátne právo = subjekt
verejného práva – je medzi nimi rovnosť, sú si rovnocenné

ad b) subjekty verejného práva

-

vznikajú na základe verejných noriem verejnoprávnych inštitúcií

-

sú nositeľmi verejnoprávnych oprávnení a právnych povinností - majú pôsobnosť v oblasti verejnej moci

-

sú to: štát, jednotky územnej samosprávy, fondy, ktoré vznikli na základe verejnoprávnych predpisov –
fondy verejnoprávnej povahy, ktoré hospodária s majetkom štátu (Pozemkový fond, Národná banka,
fondy sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, Fond rozvoja bývania), politické strany, odborové
organizácie, profesné komory

c) ŠTÁT
-môže byť buď právnickou osobou verejného práva alebo právnickou osobou súkromného práva
-vystupuje aj ako samostatný subjekt práva
-je verejnoprávnym subjektom
-nositeľ zvrchovanej štátnej moci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej)
-moc štátu pôsobí na celom území voči všetkým osobám, ktoré sa na území štátu nachádzajú
-hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu
-vystupuje ako subjekt súkromného práva, v prípade ak štát (štátne orgány) zabezpečuje služby a tovar – má rovnaké
postavenie ako predávajúci, má rovnaké autonómne postavenie a vystupuje ako subjekt trhového práva

Objekty právneho vzťahu
-všetko to, ohľadne čoho vstupujú subjekty do právneho vzťahu
-sú to:

1. veci
2. správanie resp. výsledky správania
3. výsledky tvorivej duševnej činnosti
4. hodnoty ľudskej osobnosti

VEC
-v súkromnom práve vec definovanú nemáme
-v trestnom práve - §130 TZ vymedzená vec pre účely trestného práva (popisná hypotéza)
-§119 OZ: rozdelenie vecí – aj v každom inom odvetví práva platí rovnaké vymedzenie!!!

Obsah právneho vzťahu
-sú to oprávnenia a právne povinnosti
-pozri skriptá

20

Systém práva

-pojem systém práva má abstraktný význam, ale pojem systém slovenského práva má už konkrétnejší význam
= pozitívne právo, objektívne právo, právny poriadok štátu, vnútroštátne právo
-rozlišujeme 4 roviny:

1. vnútroštátne právo – systém práva daného štátu
medzinárodné právo: 2. medzištátne právo

3. nadštátne právo

4. veľké právne systémy

Vnútroštátne právo
-je podsystém širšieho sociálneho systému
-jednota a diferencovanosť systému práva

-

sú objektívne dané

-

právo reguluje rozličné spoločenské vzťahy (rôznorodosť medzi ľuďmi)

-

dané vzťahmi, ktoré právo reguluje

-jednota

1. právo je tvorené tým istým subjektom – nositeľom verejnej moci
2. právo je založené na všeobecných zásadách:



jednotnosť zákonitostí



právna rovnosť



bezvýhradné zachovávanie práva občanmi



viazanosť štátnych orgánov právom



humanizmus práva



demokratizmus práva

-

je pred právom iba ako ideál, cieľ (jednota nie je jednoliata, lebo v spoločnosti existujú rozpory, stav zo
spoločenských vzťahov sa prenáša aj do práva: ochrana vlastníckeho práva / vyvlastnenie = záujmy jednotlivca
/ verejný záujem, osobná sloboda / väzba, ochrana obydlia / domová prehliadka)

-diferencovanosť

-

podmienená rozpormi

-

daná rôznorodosťou spoločenských vzťahov, ktoré právo reguluje

-

prejavuje sa v tom, že systém práva je rozdelený na právne odvetvia

-pre každý systém je charakteristická spätosť so štátom
-základným prvkom systému práva sú právne normy a právne princípy

-súhrn vertikálne a horizontálne usporiadaných právnych noriem, ktorých vzájomné vzťahy, ale aj vzťahy
s prvkami sociálneho systému zabezpečujú jeho existenciu a funkčnosť

-kritériá funkčnosti práva (vlastnosti, ktoré zabezpečujú funkčnosť):

1. vnútorná nerozpornosť – právny systém by bol nefunkčný, ak by ten istý spoločenský vzťah bol regulovaný

rôznymi spoločenskými normami, z ktorých jedna dáva oprávnenia a druhá zákaz, príkaz – ak vznikne rozpor,
posudzuje ho ÚS SR)

2. vonkajšia nerozpornosť alebo dynamika práva – keďže právny systém je podsystémom sociálneho systému,

musí reagovať na zmeny, no nie na akékoľvek zmeny v sociálnom systéme, ale iba na kvalitatívne zmeny
(zmeny režimu, vznik nových vzťahov – vzniká potreba reakcie práva), a tým sa zabezpečuje stabilita
a rovnováha

3. stabilita práva
4. rovnováha práva

-klasifikácia systému práva:
I. podľa postavenia subjektov:

a) súkromné právo

charakteristické preň je:
-

rovnosť subjektov

-

rovnaké postavenie subjektov

-

dispozitívne právne normy

b) verejné právo

charakteristické preň je:
-

subordinácia – nadriadenosť a podriadenosť (nadriadenosť verejnej moci v zákonom vymedzených
prípadoch voči ostatným subjektom)

-

kogentné právne normy

21

patrí sem: ústavné, finančné a daňové, správne, trestné (v našich podmienkach), medzinárodné právo
verejné, sociálne právo – právo sociálneho zabezpečenia, pracovné

-pôvod v rímskom práve u Ulpiána – klasifikačným kritériom boli záujmy => verejné právo ochraňovalo záujmy
rímskeho štátu a súkromné právo záujmy jednotlivca
-existujú právne odvetvia, ktoré majú zmiešaný charakter

-

regulujú spoločenské vzťahy, kde majú subjekty v niektorých spoločenských vzťahoch nadriadené
a podriadené postavenie a v niektorých rovnaké postavenie

-

patrí sem: hospodárske právo

-táto klasifikácia je v rôznych štátoch rôzna (niekde napr. trestné zaradené do súkromného práva)

II. podľa metódy právnej regulácie:

a) verejnoprávna metóda
b) súkromnoprávna metóda
-vyplýva z I. klasifikácie
-rozdiely:

1. v oprávneniach a právnych povinnostiach

súkromnoprávne vzťahy

-

charakteristická dispozičná voľnosť – je závislá na prejavoch vôle subjektov práva – subjekty
práva nie len individualizujú, ale môžu aj konkretizovať ustanovenia práva (v dohode) –
konkretizácia obsahu a personalizácia osôb (všeobecné prechádza do roviny individuálnej a teda
konkrétnej

verejnoprávne vzťahy

-

vznikajú na základe kogentných noriem a prostredníctvom IPA sa individualizujú oprávnenia
a právne povinnosti

2.

pri súkromnoprávnej metóde

-

právna norma viaže vznik, zmenu, zánik na právne úkony

-

charakteristická rovnosť subjektov

-

účinky právnych úkonov sú závislé od vôle subjektov

-

nie je im prepožičaný predpoklad správnosti

pri verejnoprávnej metóde

-

právna norma viaže vznik, zmenu, zánik na IPA

-

charakteristická nadriadenosť orgánu verejnej moci nad ostatnými subjektami

-

účinky IPA nastávajú nezvisle na vôli adresátov

-

IPA sa vyznačuje predpokladom správnosti (orgán verejnej moci je garantom správnosti)

3. v druhu sankcií – iné metódy uplatňovania sankcií

v súkromnom práve

-

satisfakcia

-

reštitúcia

-

reparácia

vo verejnom práve

-

represívne sankcie

4. v právnych zárukách zákonnosti

súkromnoprávne

-

neplatnosť aj spätne – od začiatku, kedy právny úkon vznikol

verejnoprávne

-

účinky iba ex nunc, lebo platí predpoklad správnosti

III. podľa predmetu právnej úpravy:
-predmetom úpravy sú spoločenské vzťahy
-na právne odvetvia = relatívne samostatná časť systému práva, súbor právnych noriem existujúcich (vznikajúcich) na
základe špecifickosti danej oblasti spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom ich právnej úpravy
-rôzne metódy riešenia sporov
-jednotlivé právne odvetvia + medzinárodné právo súkromné – pozri knihu !!!
-trestné právo hmotné (TZ) a trestné právo procesné (TP) tvoria jedno odvetvie
-občianske právo hmotné (OZ) a občianske právo procesné (OSP) sú dve rozličné odvetvia
-OSP má podobu zákona, obsahuje ustanovenia, prostredníctvom ktorých sa uplatňujú hmotnoprávne normy viacerých
právnych odvetví, subsidiárne pôsobia v rodinnom, procesnom obchodnom práve a niektoré ustanovenia môžu stáť
samostatne (napr. vyhlásenie za mŕtveho), nie sú teda odkázané na hmotnoprávne ustanovenia

IV. podľa obsahu platnosti:
-územné pôsobenie:

a) vnútroštátne právo
b) medzinárodné právo:

22

-

medzištátne právo

-

nadštátne právo

V. podľa druhov prameňov práva:

a) zákonné – písané právo
b) obyčajové – nepísané právo

VI. podľa sily platnosti právnych noriem:

a) ius cogens
b) ius dispositivum

VII. podľa obsahu (podľa povahy pôsobenia):

a) materiálne = hmotné právo
b) formálne = procesné právo = „právo na presadzovanie práva“

Systematizácia NPA
-vnútorné zjednotenie, usporiadanie, spracovanie NPA podľa určitých kritérií do zborníkov = zväzkov alebo súhrných
klasifikačných aktov – zákonníkov = kódexov
-predmet: NPA
-obsah: usporiadanie a spracovanie NPA do určitého systému podľa stanovených kritérií
-výsledok: zborníky = zväzky; zákonníky = kódexy
-cieľ: prehľadnosť, znalosť platného práva, jeho efektívnosť, zdokonaľovanie
-druhy systematizácie NPA:

a) inkorporácia

-

zhromaždenie normatívneho materiálu podľa určitého kritéria do zväzkov = zborníkov

-

obsah NPA sa nemení, iba vonkajšia úprava

-

kritériá usporiadania do zborníkov:

- chronológia (podľa času)
- právna sila
- špecifickosť regulovania právnych vzťahov

-

môže previesť každý

b) kodifikácia

-

systematizácia NPA

-

obsah NPA sa mení, prehodnocuje sa

-

vylučuje zastaralé právne normy, likviduje vecné a jazykové protirečenia, stanovujú sa spoločné
právne zásady a inštitúty pre právne odvetvie, vyplňujú sa medzery v práve (zavádzajú sa nové právne
normy)

-

výsledkom je nový kódex = zákonník (má všeobecnú a osobitnú časť)

23

Realizácia – aplikácia práva

-funkcie práva = hlavné, základné smery pôsobenia práva



regulatívna

1. tvorba práva – vydávanie vzorov
2. realizácia = uskutočňovanie práva

a) zakazujúce právne normy (trestnoprávne, daňovoprávne) – zákaz z nich vyplýva
b) právne vzťahy



absolútne vzťahy



relatívne vzťahy



právnej istoty



preventívno-výchovná



kontrolná

-funkcie štátu = funkcie práva
-medzi funkcie práva patria funkcie ako má štát + regulatívna, právnej istoty, preventívna, kontrolná

-právo je nezastupiteľným nástrojom regulácie spoločenských vzťahov
-proces pretvárania právnych noriem na právne správanie sa subjektov práva
-premena práva na právne konanie, premena informácie na konkrétnu akciu, premena možnosti na skutočnosť

-právo sa realizuje:



cez zakazujúce právne normy – normy, ktoré hovoria non facere, aktívne popisujú správanie, ktoré má povahu
protiprávneho konania, zakazujú sa protiprávne správať – právo sa realizuje tým, že sa rešpektuje zákaz; ak
nerešpektujem, ak poruším, čo je zakázané – zmení sa na relatívny právny vzťah



cez absolútne vzťahy – štát ako garant práva – občan oprávnený – všetci ostatní povinní nerušiť



cez relatívne vzťahy – realizácia práva nastáva ako PS – na základe právneho konania; PS:

o

súkromný právny úkon

o

akt aplikácie práva - IPA

o

iné právne skutočnosti (variae causare figurae)



prostredníctvom interných inštrukcií

APLIKÁCIA PRÁVA
-uskutočňovanie práva je správanie secundum et intra legem (odvodene od práva), ktorého zvláštnou formou realizácie
práva je aplikácia práva
-uskutočňovanie práva orgánmi verejnej moci (predovšetkým štátnymi orgánmi)
-je osobitnou formou realizácie práva
-osobitosť: dôsledok rozdielov medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi metódami regulácie spoločenských
vzťahov
-nie každá činnosť štátneho orgánu je aplikácia práva, aj keď má formu rozhodnutia (vláda uznesením schváli návrh
zákona, rozhodnutie správneho orgánu o obmedzení rýchlosti na určitom úseku v obci)
-spravidla vyúsťuje do vydania aktu aplikácie práva = IPA = výsledok aplikačnej činnosti – dochádza k individualizácii
(premena všeobecného na jedinečné, konkrétne, individuálne)
-k aplikácii dôjde aj keď nie je vydaný akt aplikácie práva (podávanie info, presvedčovanie, poučovanie, operatívne
úkony, výpis, posudok, vyjadrenie, evidencia, interná inštrukcia)
-štátny orgán alebo iný orgán verejnej moci pri aplikácii práva musí rešpektovať Ú SR (čl. 2 ods.2 = ústavné limity) –
nemôže ísť nad rámec svojej právomoci a kompetencie

24

Individuálny právny akt
-je právnou skutočnosťou
-výsledok aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, ktorým sa ustanovujú (zakladajú), menia
alebo rušiaKA, prípadne autoritatívne zisťujúDA, potvrdzujú oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určených
subjektov
-KA = konštitutívny akt
-DA = deklaratórny akt
-vydaním IPA sa oprávnenia a povinnosti nie len personalizujú, ale aj konkretizujú
-subjekt: orgán verejnej moci (súd, prokurátor, obecný úrad, starosta obce, dekan fakulty, orgán stavebného dozoru,
hygienik, mestský policajt)
-vyznačuje sa štátomocenským charakterom (pozri knihu!)



AAP ako PS je právne záväzný a preto aj vynutiteľný štátnou mocou



jeho zrušenie alebo zmena len spôsobom, formou, v čase presne stanovenom v NPA



aj orgán, ktorý ho vydal je ním viazaný



jeho vydanie a obsah sú nezávislé od vôle adresátov (nie len v prípadoch oficiality – ex offo, ale aj na základe
dispozičnej zásady)



platí prezumpcia (predpoklad) správnosti IPA – vopred sa stanoví, že je správne; platí aj vtedy, ak má právne a
skutkové vady – až do momentu zrušenia alebo zmeny zaväzuje subjekty, každý sa ním musí riadiť – zmeny sa
možno domôcť až ďalším AAP

- rôzna forma (stanovujú jednotlivé právne odvetvia): rozsudok, opatrenie, nález, rozhodnutie, uznesenie, výmer, rozkaz
-obsah: IPA je individualizáciou právnej normy (ak ide o subjekty) a konkretizáciou (pokiaľ ide o objekt, právnu
skutočnosť, oprávnenia a právne povinnosti)
-proces aplikácie – kniha!!
-jednotlivé časti rozhodnutia:

1. záhlavie
2. výrok (enunciát) – to, ako orgán rozhodol
3. odôvodnenie – právne a skutkové dôvody, zásady, opieranie sa o judikatúru
4. poučenie o možnosti odvolania

-klasifikácia IPA:
I. podľa právnych následkov alebo účinkov s nimi spojených:

a) konštitutívne

-

vytvárajú novú právnu situáciu (zakladajú, menia, rušia oprávnenia a právne povinnosti)

-

účinky ex nunc = od vydania do budúcna

-

napr. rozhodnutie o prijatí na VŠ (ale je potrebný aj zápis – nevyhnutná kumulatívnosť dvoch
právnych skutočostí), daňový výmer, trestný rozkaz, rozhodnutie o rozvode manželstva (zaniká
manželstvo, mení sa osobný status, zakladá sa vyživovacia povinnosť)

b) deklaratórne

-

autoritatívne (štátomocensky) konštatujú („deklarujú“) existenciu, prípadne neexistenciu určitých
oprávnení a právnych povinností konkrétnych subjektov

-

daná právna situácia už existuje, ale je sporná – deklaratórny IPA rieši daný spor

-

účinky ex tunc = okrem budúcnosti aj spätne k momentu, odkedy nastala deklarovaná skutočnosť
(teda odkedy vznikli oprávnenia a právne povinnosti)

-

vytvárajú stav právnej istoty účastníkov právneho vzťahu

-

napr. rozhodnutie súdu o určení otcovstva, rozhodnutie o náhrade škody, v majetkových sporoch,
v pracovných sporoch

-v knihe podrobne pozri: verejná listina, súkromná listina, úradné osvedčenie

25

Časové pôsobenie IPA

a) účinnosť
b) právoplatnosť
c) vykonateľnosť = vymahateľnosť
d) výkon rozhodnutia
e) vymožiteľnosť

a) ÚČINNOSŤ
-individuálna záväznosť – IPA má všetky právom požadované náležitosti, od istého dátumu je teda spôsobilý mať
právne účinky, a to:

1. dňom, ktorý je určený priamo v akte
2. dňom oznámenia obsahu adresátovi (oznámenie doručením)
3. viazaním na právnu skutočnosť, ktorá sa predvída - predpokladá sa, že v budúcnosti nastane (zápis do ročníka)
4. inštitút odloženia účinnosti (protest prokurátora, odvolanie má odkladné účinky)
-vyplýva to z procesnoprávnych noriem

PRÁVOPLATNOSŤ
-relatívna nezmeniteľnosť, relatívna záväznosť od istého okamihu – formálna stránka
-nie je absolútnou, lebo aj proti právoplatnému rozhodnutiu existujú mimoriadne odvolacie prostriedky: dovolanie,
obnova konania, sťažnosť pre porušenie zákona (za sťažených podmienok)
-môže nastať za dvoch podmienok (nie kumulatívne):

1. proti rozhodnutiu právo nedovoľuje odvolanie – nenapraviteľnosť riadnym opravným prostriedkom
2. uplynutie lehoty na odvolanie, počas ktorej k odvolaniu nedošlo – márne uplynutie lehoty

-právoplatné rozhodnutie je vybavené právnou fikciou pravdy – právoplatne rozhodnutá vec je považovaná za pravdu =
res iudicata pro veritatae accipitur (možno vyvrátiť)
-má dve stránky:

1. materiálna – znamená individuálnu záväznosť
2. formálna – znamená nenapraviteľnosť, nenapadnuteľnosť, nezmeniteľnosť

-res iudicata = právoplatne ukončená vec
-dôsledkom je ne bis in idem = nie dvakrát v tej istej– o rozhodnutej veci nemožno už rozhodovať

VYKONATEĽNOSŤ = VYMAHATEĽNOSŤ
-je to dôsledok právoplatnosti (okrem výnimiek v podobe predbežnej vykonateľnosti v prípade výživného)
-samostatný inštitút, nie je zložkou právoplatnosti, aj keď časovo s ňou môže splývať
-IPA je vykonateľný vtedy, keď proti nemu nemožno podať opravný prostriedok (resp. tento nemá odkladný účinok)
a zároveň uplynula lehota určená na splnenie povinnosti (nestačí len jedna z uvedených podmienok!)
-znamená možnosť vymôcť určitými prostriedkami od povinných subjektov splnenie povinnosti (už sekundárnej, nie
primárnej – uvedenej v PV), a teda možnosť vymôcť realizáciu sankcie
-rozdiel medzi vykonateľnosťou a výkonom rozhodnutia:

-

vykonateľnosť je mostom, ktorý spája právoplatné rozhodnutie s výkonom rozhodnutia

-

ak je rozhodnutie vykonateľné, má ho subjekt splniť dobrovoľne v rámci danej lehoty na splnenie sekundárnej
povinnosti – po uplynutí lehoty nastupuje výkon rozhodnutia

VÝKON ROZHODNUTIA
-realizuje sa ním štátne donútenie – priame donútenie (sankcia je len nepriame)
-právna záruka zákonnosti
-priame donútenie

a) ex offo
b) na základe dispozičnej zásady (v rámci civilného práva)

-rôzna podoba:

a) peňažné plnenie – priame donútenie – zrážky zo mzdy, predaj vecí hnuteľných alebo nehnuteľných, prikázanie

pohľadávky…

b) iné druhy priameho donútenia:

-

odobratie veci

-

vypratanie

-

prevedenie výkonu alebo práce (náhrada nákladov)

-spôsoby výkonu:

-

v trestnom práve rozhodnutie o treste uloženom v trestnom konaní vykoná ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal

-

rozhodnutia orgánov miestnej samosprávy sa vykonávajú správnou exekúciou podľa správneho
(administratívneho) poriadku

-

na základe dispozičnej zásady – musí byť návrh oprávneného

VYMOŽITEĽNOSŤ

26

-obsahovo sa neprekrýva s vykonateľnosťou ani s výkonom rozhodnutia
-týka sa materiálnych predpokladov realizácie uloženej sankcie
-napr. v občianskom práve procesnom platí zásada ochrany povinného – nemožno mu nenechať existenčné minimum
(nikdy nemožno zobrať všetko), v daňovom práve procesnom dovoľuje správcovi dane odpísať nedoplatok pre
nevymožiteľnosť

Uváženie pri aplikácii práva
-je potrebné rozlišovať od analógie v práve!!!
-vyplýva z povahy práva
-právotvorca musí ponechať uváženie, aby mu neviazal ruky, aby mal voľný priestor na funkčné a efektívne právao
-platí viazanosť orgánu verejnej moci právom – musí postupovať secundum et intra legem
-platí pravidlo čl.2 ods.2 Ú: štátny orgán môže len to, čo mu dovoľuje zákon
-aj keď daná viazanosť je len relatívna, lebo existuje dovolenie uváženia
-súčasne platí aj princíp zákazu odmietnutia spravodlivosti: štátny orgán nemôže odmietnuť spravodlivosť
-potreba vyvažovania
-v praxi komplikované
-v procese aplikácie práva dochádza k subsumpcii – podriadeniu prípadu pod normu, alebo podriadenie normy na
prípad
-možnosť uváženia poskytuje tvorca práva vedome a vopred, nesmie však byť ľubovôľa, musia byť isté podmienky/
mantinely/ medze
-ľubovôľa = diskrečné právo (ničím neobmedzené)
-zákon o rodine – zánik manželstva rozvodom: súd môže manželov rozviesť, ale má skúmať vážnu rozvrátenosť
a nespĺňanie účelu – súd teda môže zvážiť – posúdenie situácie, či dokazovanie toho, čo uvádzajú manželia je
rozvrátenosť – ak sa rozvrátenosť preukáže, následne sa môže mení na musí
-4 dôvody, kedy orgán moci môže previesť pri aplikácii uváženie:

1. ak právna norma stanovuje, či štátny orgán môže previesť uváženie
2. ak je hypotéza právnej normy demonštratívna a nie taxatívna
3. ak je hypotéza právnej normy relatívne neurčitá (abstraktná – sú použité výrazy ako verejný záujem, bez

vážneho dôvodu, závažné dôvody, bežná vec v manželstve, odstraňovanie tvrdosti zákona…); arbitrium –
predseda senátu môže zvoliť, či urobí jedno alebo druhé

4. ak dispozícia právnej normy obsahuje alternatívy riešenia v podobe disjunkcie, exklúzie a kontravalencie;

“alebo“ môže byť raz vylučujúce (gramaticky), inokedy nie je vylučujúce – v práve alebo nie je vylučujúce

ĎALŠIE PROBLÉMY TÝKAJÚCE SA PRAMEŇOV PRÁVA
-subsumpcia

-podriadenie skutkovej podstaty pod právom
-štátny orgán, lebo vydáva IPA

-aplikácia

-orgán aplikuje právo
-pri splnomocnení – výsledkom je NPA – orgán uskutočňuje tvorbu práva – premieňa do života – nie realizácia/
aplikácia práva
-pomocou II sa právo dotvára – nevytvára sa IPA
-je to široký proces: kontrolná činnosť a zahŕňa aj ďalšie
-výsledkom aplikačnej činnosti je IPA

-konštitutívne a deklaratórne IPA

-rozdelenie podľa právnych účinkov, ktoré vyvolávajú
-relatívne účinky
-pri určovaní otcovstva sa riešia už existujúce oprávnenia a právne povinnosti – otcovstvo nebolo určené, nebola
teda povinnosť platiť výživné

 deklaratórnym IPA sa určí, že je otcom – je tu nová právna situácia (rozhodnutie

o určení otcovstva)

 slúži ako podklad pre konštitutívny IPA, ktorý určí úhradu výživného

-rozhodnutie o zaplatení 14 000 Sk je deklaratórnym aktom

 na základe neho možno vydať konštitutívny akt (bez

neho by to nebolo možné)

-osvedčenie

-osvedčuje skutočnosť, potvrdzuje, je dôkazom, dokladom
-situácia, skutočnosť, ktorú osvedčuje, nie je sporná
-vo forme verejnej listiny
-právne účinky nevyvolávajú novú právnu skutočnosť

-IPA

27

-je právne záväzný
-je vynutiteľný štátnou mocou
-je aplikáciou všeobecne záväznej normy
-zmeniť, zrušiť možno iba zákonom stanoveným spôsobom – podaním opravného prostriedku
-autoremedura – sám orgán zruší vlastné rozhodnutie

Výklad práva

=interpretácia práva
-zisťovanie zmyslu1 a obsahu2 platných právnych noriem (ktoré sa nachádzajú v NPA) za účelom ich správneho
praktického používania

1. zmysel = cieľ, účel vdanej právnej normy
2. obsah = to, čo hovorí platná právna norma
-netreba preceňovať zmysel (cieľ), treba sa zamerať na obsah
-môže nastať disproporcia + rozdiel medzi tým, čo chcel a tým, čo skutočne vydal proces tvorby práva – na
začiatku hrá dominanciu politický zámer
-ak je právna norma platná, treba posudzovať obsah viac ako zmysel

-druhy klasifikácie výkladu práva:
I. podľa subjektov:

a) legálny – len ten je všeobecne záväzný; ÚS SR podľa čl.128 je tvorcom práva – podáva výklad práva, ak je

vec sporná (2 legitímne sporné strany); samotné právo musí poveriť na legálny výklad práva

b) interný = služobný
c) orgánu aplikujúceho právo
d) autentický = hodnoverný – výklad orgánu, ktorý vydal právny predpis nie je záväzný
e) vyšších súdov
f)

doktrinálny = vedecký

-niektoré výklady práva zaväzujú presne určených adresátov

II. podľa metódy (spôsobu) výkladu:

a) jazykovo-gramatický
b) logický – argumentum ad absurdum = dokázať ďalšími argumentmi, že tvrdenie je absurdné, neplatné

(využitie protichodných tvrdení)

c) systematický
d) historický

III. podľa rozsahu právnej normy stanoveného výkladom

a) doslovný = adekvátny
b) rozširujúci = extenzívny
c) zužujúci = reštriktívny

Analógia v práve
-súvisí s aplikáciou práva, obsahovo spadá k problematike výkladu práva
-problematika výkladu práva, ktorá sa uplatňuje pri aplikácii práva
-ide o logický výklad z hľadiska argumentov právnej logiky => argumentum per analogiam = argumentum a simili
-medzera v práve – orgán aplikujúci právo zistí, že sféra spoločenských vzťahov je nedostatočne pokrytá – musí
rozhodnúť podľa podobnosti
-orgán môže len to, čo mu je dovolené a zároveň musí zachovávať spravodlivosť – platí zákaz odmietnutia
spravodlivosti – potrebné, aby rozhodla moc, nie občan
-dve podoby:

a) analógia legis

-

nie je zákon, tak sa použije iná právna norma, ktorá je druhovo najbližšia

-

analógie sa niekedy dovoláva sám normotvorca

-

aj keď sa jej nedovoláva, pri splnení istých požiadaviek môže byť použitá

b) analógia iuris

-

nie je ani najbližšia podobná právna norma

-

použijú sa princípy platné pre celé právo

-u nás sa nepoužívala ako prameň práva, lebo právne zásady neboli považované za prameň práva – judikáty európskych
súdov sú tiež založené na rozhodnutiach podľa právnych zásad – už aj u nás trend používať analógiu legis aj iuris ako
prameň práva
-je potrebné rozlišovať rozširujúci výklad a analógiu

-

spoločné majú: existujúca práva úprava nepostačuje, nepokrýva právny vzťah

28

-

pri analógii neexistuje právna norma, ktorá by upravovala daný právny vzťah

-

pri rozširujúcom výklade je neistota, či konkrétny skutkový stav môže byť subsumovaný pod výslovné
ustanovenie právnej normy

-prípustnosť analógie

-

v odvetviach súkromného práva možno použiť

-

vo verejnom práve je neprípustná, lebo nesmie zhoršiť právny status občana – nemožno vo verejnom práve
hmotnom, ale v procesných normách je dovolená

-

v trestnom práve hmotnom analógiu nemožno použiť! – nepripúšťa analógiu, ale môže byť použitý extenzívny
výklad

-§853 OZ: analógia, dovolávanie sa analógie, analógia legis

Právna zodpovednosť

-stav občiansky = status civilis je charakterizovaný spoločenskými normami a z nich vyplývajú povinnosti (morálne,
politické, náboženské…)
-je ústredným pojmom teórie práva
-pojmy ako norma, povinnosť, sankcia, delikt by nemohli existovať bez právnej zodpovednosti
-spája všetko do uzavretého kruhu
-je to polysém

zodpovednosť
= nevyhnutnosť niesť následky svojho správania
-spoločenskou normou stanovená spôsobilosť osoby znášať následky svojho správania (=podrobiť sa donúteniu),
ktoré je spoločensky nedovolené

právna zodpovednosť
-právnym predpisom vymedzená schopnosť (spôsobilosť) subjektu práva znášať právne následky takého svojho
konania, ktoré je v rozpore s právom
-z pohľadu delikventa (porušiteľa) je to povinnosť strpieť následky
-z pohľadu štátu je to uplatnenie nepriaznivých právnych dôsledkov
-spätosť štátu a práva – štát vymedzuje všetky prvky právnej zodpovednosti (subjekt, subjektívna stránka, objekt,
objektívna stránka)
-má:

a) širší význam – existuje v právnej norme, ide o absolútny právny vymedzený v právnej norme
b) užší význam – vzťah porušiteľ a štátny orgán – relatívny vzťah

-zodpovedá sa za:

a) splnenie povinnosti – hrozba sankciou
b) porušenie povinnosti – až keď porušil, potom zodpovedá

 uplatnenie donútenia, sankcie (realizácia sankcie)

– pragmaticky

-z hľadiska preventívno-výchovného fungovania práva sa zodpovedá aj za splnenie povinnosti, a to už vstupom do
právneho vzťahu
-§420 OZ: pragmatizmus – za škodu, ktorú spôsobil

-druhy právnej zodpovednosti:
I. podľa právnych odvetví, resp. druhov deliktov:

a) ústavnoprávna – čl. 107, 147.1a
b) ústavnopolitická – čl. 106, 116.1,3 – je prísnejšia, lebo subjekt neporušil konkrétne ustanovenie
c) trestnoprávna
d) občianskoprávna = civilná
e) administratívnoprávna
f)

disciplinárna

-delikt – zavinené porušenie právnej povinnosti, ktorého znaky sú uvedené v zákone (trestný čin, priestuplk,
spôsobenie škody, urážka na cti, poškodenie obchodného mena, disciplinárny delikt, správny delikt)

II. podľa právneho titulu:

a) záväzková – porušenie povinnosti zo záväzku (zodpovedám

 musím plniť)

b) mimozáväzková – nie je konkrétny záväzok, vzniká priamo na základe zákona (ex lege) alebo z ústavy (ex

constitutione)

III. podľa vzťahu zodpovednosti a zavinenia:

a) s ohľadom na zavinenie = subjektívna – za zavinené protiprávne konanie, zavinené porušenie práva,

zodpovednosť za delikt (culpa lata, culpa levis) – výhradný druh v trestnom práve

b) bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť na ne-delikt)

29

-

objektívna

-

absolútna = zodpovednosť za riziko

ad a)
ZAVINENIE
-psychický stav porušiteľa práva k vlastnému konaniu a jeho protiprávnemu výsledku
-prvky zavineného porušenia povinnosti:

1. subjekt – ten, kto má deliktuálnu spôsobilosť (14 rokov)
2. objekt – právom chránený záujem
3. objektívna stránka deliktu

-

protiprávne konanie

a) komisívne = aktívne
b) omisívne = pasívne
-je to vôľové konanie a má:

a) vnútornú stránku – psychickú
b) vonkajšiu stránku – fyzickú

-

škodlivý následok PPK

-

kauzálny nexus = príčinná súvislosť

4. subjektívna stránka deliktu – zavinenie

ad b)
BEZ OHĽADU NA ZAVINENIE
-právna skutočnosť, ale nezávislá od vôle – je to protiprávny stav – nezavinené porušenie práva (ne-delikt)
-zodpovednosť za výsledok, ktorým je protiprávny stav
-podľa toho, či ten, komu sankcia hrozí sa jej môže ubrániť alebo nie, delíme zodpovednosť na:

a) objektívna

-

možnosť ubrániť sa liberačnými dôvodmi – ak preukážem, že v mojom prípade nastalo, budem
zbavený zodpovednosti (napr. vis major)

b) absolútna

-

zodpovednosť za riziko

-

nemožno sa ubrániť zodpovednosti/ sankcii

-vzniká otázka, či je právna zodpovednosť spätá len s porušením právnej povinnosti, alebo sa zodpovedá aj keď nedošlo
k porušeniu?

-

všeobecný princíp/pravidlo: zodpovedá

-

výnimočne právnym dôvodom sankcie nie je porušenie povinnosti, ale iný, zákonu odporujúci stav

-

patrí tu:



ústavnopolitická zodpovednosť
-má ju prezident, člen vlády, vláda (nie poslanec)



havária dopravného prostriedku leteckej spoločnosti (bez zavinenia)



výkon práva in fraudem legis
-napr. taká zmluva, ktorá obchádza zákon v snahe dosiahnuť výsledok právnou normou nežiadúci
(využije sa nedokonalosť právotvorcu – medzera v zákone)
-sankcia za takéto konanie: neplatnosť (§39 OZ)
-neplatný je simulovaný právny úkon, ktorý má zastrieť právny úkon disimulovaný



zneužitie práva = konanie abusus iuris
-ide o správanie zdanlivo dovolené, ale sa usiluje o nedovolený výsledok
-§424 OZ: za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom
-samotná Ú ukladá, že aj vlastník musí nakladať tak, aby nezneužíval čl.24
-šikanózny výkon práva

Zákonnosť a záruky zákonnosti

Zákonnosť = legalita
-princíp právneho štátu
-kvalitatívna vlastnosť štátnej moci
-pojem zákonnosť: všeobecná viazanosť zákonom (právom)
-princíp zákonnosti má byť spätý s ústavnosťou – všeobecná viazanosť ústavou a s právnou rovnosťou
-princíp zákonnosti má svoj obsah – tvoria ho požiadavky tvoriace jeho legislatívnu stránku a požiadavky tvoriace jeho
aplikačnú stránku
-legislatívnu stránku tvoria požiadavky:

a) normatívne

1. tvorba práva má byť upravená zákonne – ústavným zákonom

-v našich podmienkach je právna úprava tvorby roztrieštená, je obsiahnutá vo viacerých prameňoch (v

30

ústave, v rokovacom poriadku NR SR, v zákone o Zbierke zákonov, v zákone o obecnom zriadení, ale
aj v legislatívno-technických pokynoch)

2. vymedzenie právomoci a kompetencie štátnych orgánov zákonom
3. vymedzenie jednotlivých druhov a názvov NPA
4. vymedzenie stupňa právnej sily
5. právna úprava vyhlásenia NPA

b) axiologické = hodnotové

1. vedecké poznanie objektívnej reality – poznanie potrieb a záujmov spoločnosti
2. obsahová kvalita práva
3. stabilita práva
4. spravodlivosť práva

-aplikačnú stránku tvoria požiadavky:

1. viazanosť štátnych orgánov právom, pri porušení práva vzniká mu právna aj politická zodpovednosť (čl.2

ods.2)

2. viazanosť občanov právom (čl.2 ods.3)
3. požiadavka rovnoprávnosti a požiadavka zakotvenia ZPaS

Záruky zákonnosti
-členia sa na:

a) právne
b) mimoprávne



materiálne – vecné vybavenie štátnych orgánov, platy štátnych úradníkov, kapitoly štátneho

rozpočtu, zabezpečenie občana pri insolventnosti, bezplatná právna pomoc…)



politické – politický pluralizmus, úroveň politickej kultúry



duchovné – súvisia s kultúrnou úrovňou spoločnosti, so zabezpečením duchovnej slobody

-ak majú byť právne záruky zákonnosti efektívne, je nevyhnutné, aby boli dopĺňané mimoprávnymi

PRÁVNE
-právne inštitúty, ktoré vytvárajú zábrany porušenia práva a ochraňujú právo pred porušením (hmotnoprávne)
a procesnoprávne záruky súvisiace s porušením práva, ktoré smerujú k obnove právneho stavu alebo vytvárajú nový
právny stav
-delenie – na základe úlohy, ktorú plnia:

a) hmotnoprávne = preventívne (ručenie, záložné právo, požiadavka formálnosti u niektorých právnych

úkonov…)

b) procesnoprávne = sankčné (neplatnosť právnych úkonov, neplatnosť chybných právnych aktov…)
-existujú však aj právne záruky, ktoré napĺňajú obe úlohy (kontrola)

-podmienky uplatňovania:

1. ústavné resp. zákonné zakotvenie právnych záruk zákonnosti

-má veľký význam, pretože prispieva k právnej istote a to tým, že je zabezpečená stabilita právnych záruk
(nezmeniteľnosť záruk), akty nižšej právnej sily nebudú zužovať rozsah záruk zákonnosti

2. zákonná konkretizácia právnych záruk zákonnosti zakotvených ústavou

-ak ústava obsahuje splnomocnenie na zákonnú konkretizáciu právnych záruk zákonnosti zákonom, štátny
orgán má povinnosť tento vydať

3. bezvýnimočná univerzálna záväznosť právnych záruk zákonnosti pre všetky subjekty vrátane tých, ktoré ich

vydali

4. jednota hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy právnych záruk zákonnosti

-v rámci právnych záruk zákonnosti hovoríme o právnej ochrane

-

štát má monopol na poskytovanie právnej ochrany, ale presúva časť svojej právomoci na neštátne subjekty
(exekútori, notári, obecná polícia – nositelia verejnej moci, nie štátnej)

-

v rámci práva platí zákaz svojpomoci – až na malé výnimky: právo na odpor, nutná obrana, krajná núdza

-

možno členiť na:
I. podľa toho, ako je poskytovaná:

a) ex offo (napr. v trestnom práve)
b) na základe žaloby

II.

a) preventívna – zadržanie, zatknutie, väzba
b) následná – poskytovaná prostredníctvom jednotlivých druhov sankcií (reparačné)

III. podľa orgánov, ktoré ju poskytujú:

a) súdna
b) policajná
c) správna

-druhy právnych záruk zákonnosti:

a) zakotvenie ZPaS a mechanizmus ich kontroly a ochrany

31

-táto povinnosť štátu patrí medzi základné podmienky zákonnosti a ústavnosti
-dokument Všeobecná deklarácia práv má veľký význam – prijalo ju Valné zhromaždenie v 1948
-veľký význam majú aj ostatné dokumenty, ktoré sú venované ľudským právam
-základným vnútroštátnym aktom je ú.z. 23/1991 Listina ZPaS – jej obsah bol prebratý do II. hlavy Ú
ZPaS sú garantované všeobecnými súdmi, ÚS SR, Európskym súdom pre ľudské práva
-petičné právo

-

záruka občianskej kontroly nad zákonnosťou a účelnosťou činnosti štátnych orgánov

-

zodpovedá mu povinnosť štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy odpovedať na petíciu
a včas ju vybaviť

-

v rámci neho platí zásada denegatio iustitiae = zákaz odopretia spravodlivosti

b) zrušenie alebo zmena chybných právnych aktov

-pri právnych aktoch platí prezumpcia správnosti
-zmena alebo zrušenie právnych aktov sa uskutočňuje zákonom stanoveným spôsobom – využitie riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov – v rámci nich platí systém kasácie (zrušenie rozhodnutia) a apelácie
(zrušenie rozhodnutia a nahradenie ho vlastným rozhodnutím)
-účinky ex nunc
-ak ide o nesúlad právnych aktov – garantom je ústavné súdnictvo

c) neplatnosť právnych úkonov

-ak je chyba v právnom úkone (chyba v náležitosti právneho úkonu) – relatívna alebo absolútna neplatnosť
-pri chybe právneho úkonu, následkom môže byť:

-

odporovateľnosť právneho úkonu (§42a OZ)

-

možnosť odstúpiť od zmluvy

-

povinnosť nahradiť škodu spôsobenú chybným právnym úkonom

-pri právnych úkonoch neplatí prezumpcia správnosti
-účinky ex tunc

d) kontrola, dozor, dohľad

-protest

-

protest prokurátora sa podáva proti:



všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu verejnej správy
(vyhláška, výnos)



všeobecne záväznému nariadeniu orgánu územnej samosprávy



všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy



opatreniu alebo rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný
právny predpis

-upozornenie

-

podáva prokurátor orgánu verejnej správy a je nasmerované na odstránenie porušenia zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorým došlo v postupe orgánov verejnej
správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo pri nečinnosti orgánu verejnej moci

-

podávané proti postupu

-previerky zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy

e) rozhodovanie sporov

-platí zásada: každý má právo dovolať sa na súde ochrany práv, ktoré boli porušené cudzím vplyvom
-je právnou zárukou, ktorej predmetom je zákonnosť vo sfére súkromnoprávnych vzťahov a prostriedkom je
rozhodnutie spravidla deklaratórnej povahy
-zásadne patrí do právomoci súdov

f)

donútenie
-nasleduje po nesplnení povinnosti
a) nepriame

-

spočíva v novej sankčnej povinnosti

-

dôvodom je spravidla:

1. právna zodpovednosť za súkromnoprávne delikty, resp. protiprávny stav

 povinnosť

(záväzok) vzniká spravidla priamo v dôsledku protiprávneho konania alebo protiprávneho
stavu (rozhodnutie o náhrade škody)

2. právna zodpovednosť za delikt verejnoprávnej povahy

 povinnosť zo sankcie vzniká až na

základe rozhodnutia aplikujúceho sankciu (rozhodnutie o vine a treste)

b) priame

-

výkon rozhodnutia

-

vzniká:



na základe nesplnenia povinnosti, ktorá je vyjadrená vo vykonateľnom rozhodnutí



ako povinnosť podrobiť sa sankcii (odpykať trest) uloženej vo vykonateľnom rozhodnutí

32