K R M O V I N Á R S T V O

MVDr. N A Ď P a v e l, PhD.
Katedra výživy, dietetiky a chovu zvierat

Organizácia predmetu

Jedno semestrálny predmet
13 týždňový cyklus
Predpokladané znalosti

– absolvovanie predmetu biológia
– základné znalosti anatómie živočíchov
– základné návyky pre prácu v laboratóriu

Podmienky absolvovania predmetu

– absolvovaný zápočet (písomný i praktický test)
– záverečná ústna skúška

Tematické okruhy

Pôda
Rastlinná bunka a biochemické deje
Jednoročné krmoviny
Viacročné krmoviny
Jedovaté rastliny
Konzervovanie a uskladňovanie

Literatúra

Základy rastlinnej výroby a krmovinárstva,

1988, Zubrický,J. a kol.

Krmovinárstvo, 1983, Lichner,S a kol.
Návody na cvičenia z rastlinnej výroby a

krmovinárstva, 1991, Baran,L.-Šelepcová, Ľ

Doporučená literatúra
Jedovaté rastliny, 1990, Frantová E. a kol.
Fyziológia rastlín, 1981, Švihra J. a kol.

Základné pojmy v krmovinárstve

 Krmovinárstvo
- špec. odvetvie poľ. zaoberajúce sa opisom,

biológiou, agro(prato)technikou, plánovaním a

organizáciou výroby krmovín, technológiou ich

konzervovania a využitia

 Krmovina
- rastlina rastúca na ornej pôde, alebo v trávnom

poraste, šťavnatý zelený krm

 Krmivo
- krmovina upravená pre kŕmne účely

Krmoviny

 Prednosti krmovín
- vysoký obsah biologicky aktívnych látok
- ľahká stráviteľnosť
- bôbovité – bohaté na bielkoviny
- vysoký obsah biologicky viazanej vody
- poskytujú veľa hmoty a sú pomerne lacné

 Rozdelenie
- jednoročné (ozimné, jarné) – obilniny,

strukoviny, olejniny, okopaniny, trávy,

ďatelinoviny, miešanky

- viacročné – trávy, ďatelinoviny, ďatelinotráv.

miešanky

Základné hospodárske krmiva

Zakl. hosp. kr.

objemové

koncentrované

suché

šťavnaté

jadrové

seno
slama
rezky

obilniny
strukoviny

krmoviny
siláž
okopaniny

Pôda

Definícia pedologická
- živý, premenlivý, prírodný útvar, ktorý vznikol

zvetrávaním zemskej kôry a z organických
zvyškov rastlín a živočíchov

Definícia poľnohospodárska
- povrchová vrstva zeme, ktorá svojou

úrodnosťou môže byť stanovišťom pestovaných
rastlín, alebo sa dá pre tento účel prispôsobiť

Pôdotvorné činitele

 Fyzikálne (mechanické) – mechanický rozpad

materskej horniny na skaly, skalky, kamene,
piesok

 Chemické – rozpúšťanie a zrážanie, hydratácia,

oxidácia, redukcia, karbonizácia, sulfurizácia

 Biologické – pôsobenie mikroorganizmov a

výlučkov koreňov vyšších rastlín

 Klimatické – intenzita zrážok, teploty a výpar

Zloženie pôdy

Tri rozdielne fázy:

tuhá – minerálny podiel, pôdne častice,

organický i anorganický podiel

kvapalná – vodné pôdne roztoky, spodná

voda, zrážková voda

plynná – pôdny vzduch (málo O

2, CO2,

indol, metán)

Pôdne horizonty

O – plytký povrch pôdy,tmavý
detritus org. časti, rozklad

A – ornica, drobnohrudkovitá
vrstva, tmavšia než spodné
vrstvy, organická hmota,
korene rastlín, edafón,

B – podorničie, svetlejšia časť,
nenej org. časti, akumulácia
živín vyplavený z horných
horizontov, prechod medzi
materskou horninou a ornicou

C – materská hornina

.

..

..

..

..

..

Pôdne druhy

Ľahké pôdy – piesočnaté, sypké, pórovité,

slabá súdržnosť a väzkosť, dobrá
priepustnosť pre vodu, ľahko obrábateľné

Stredné pôdy – hlinité, stredne veľká

zrnitosť pôdnych časti, optimálne fyzikálne
vlastnosti, najvyššia prirodzená úrodnosť

Ťažké pôdy – ílovité, jemná pórovitosť,

malá priepustnosť vody a vzduchu, ťažko
obrábateľné

Pôdne typy

Čiernozem – v územiach s n.v. do 200 m,

málo zrážok, najúrodnejšia pôda, neutrálne

pH, veľký výpar vody, nasýtený sorpčný

komplex, ľahko obrábateľné

Hnedozem – n.v. 300-400 m, zrážky

mierne prevládajú nad výparom, prirodzená

úrodnosť nižšia, slabo kyslé až neutrálne

Podzol – n.v. nad 400 m, zrážky prevládajú

nad výparom, nedostatok humusu, menej

úrodne

Úrodnosť pôdy

Schopnosť pôdy poskytovať rastlinám

optimálne životné podmienky pre ich rast a

vývoj

Pôda sa vo výrobnom a pracovnom procese

neopotrebúvavá, ale naopak, obrábaním sa

jej úrodnosť zvyšuje

Kyslosť pôdy – optimálna pôdna reakcia

6,5-7,5 pH,

Sorpčný komplex

Ilovitohumusový koloidný komplex

nenasýtený

nasýtený

Živá zložka pôdy pôdy

- korene vyšších rastlín, edafón – baktérie, huby, riasy,

červy, člankovce

Mikrobiológia pôdy

Plesne a baktérie –aminokyseliny,

sacharidy, jednoduché proteíny

(nitrifikačné, rhizobiálne)

Rhizobiálne baktérie

Mikrobiológia pôdy

Aktinomycéty – tuky, vosky, ligín

Mikrobiológia pôdy

Aspergillus, Penicillium, Verticillium -

rozklad čerstvých zvyškov organickej hmoty

Aspergilus flavus

Penicillium spp.

Mikrobiológia pôdy

Mucor,Rhizopus - pokročilejšie štád. rozk.

Rhizopus spp

Mucor spp.

Mikrobiológia pôdy

 Alternaria - ťažko rozložiteľné lig. časti

Alternaria alternata

Vplyv pH pôdy na využitie živín

Výživa rastlín - hnojenie

Organické hnojiva
- maštaľný hnoj (kravský, konský, ovčí,

prasačí, hydinový)

- hnojovica
- močovka
- humus
- zelené hnojenie

Maštaľný hnoj

v %

Obsah vody

Organické látky

Anorganické látky

Hovädzí dobytok

80 - 88

10 - 16

4

Ovce, kozy

65 - 75

20 - 30

10

Ošípané

65 - 85

10 -20

10

Hydina

75 - 80

10 - 15

10

Zmes tuhých a tekutých výkalov, podstielky,
vody, zvyškov krmiva

N P K

Ca

Mg

Hovädzí dobytok 0,46 0,07 0,48

0,29

0,06

Ovce, kozy

0,85 0,12 0,56

0,30

-

Ošípané

0,91 0,29 0,28

0,34

0,06

Hydina

1,53 0,47 0,49

0,87

0,17

Obsah živín (v%)

Zastúpenie jednotlivých zložiek (v %)

Uskladnenie maštaľného hnoja

Straty – hnojovka 8-20%, 50% pôvod hmoty, 25%N, 10%P, 15%K

Uskladnenie maštaľného hnoja

Straty – vyše 60%

Hnojovica

Vyzrievanie - min. 3 mesiace
Straty na hmote a N – 15%
Homogenizácia pred aplikáciou

Zloženie hnojovice
HD Ošípané Hydina
Sušina 7,7 6,4 17,1
Organické lát. 5,7 4,8 11,4
Celkový N 0,3 0,5 1,2
Amoniakálny 0,11 0,29 0,57
P 0,06 0,11 0,28
K 0,24 0,17 0,42
Ca 0,12 0,16 1,10
Mg 0,03 0,04 0,06

Kompostovanie

Proces založený na aktivite mikroorganizmov a
pôvodných živočíchov v aerobnom prostredí

Materiál – organická hmota a zemina
(mikroorganiz., viazanie vlhkosti a zápachu, drobnohrud. štr.)

Kompostovanie - prevzdušnenie 1-2x ročne
prekopať, teplota 40-60 oC.

Doba zrenia - 6-12 mesiacov

Kompost

Zelené hnojenie

– vhodná náhrada maštaľného hnoja
– zlepšuje pôdne podmienky a úrodnosť pôdy
– zamedzuje vyplavovaniu živín
– chráni pôdu pred eróziou
– obmedzuje rast burín

Rastliny na zelené hnojenie:
Horčica (Sinapis); Repka (Brassica);
Vika (Vicia); Pohánka (Fagopyrum); Bôb (Faba),
Hrach, Peluška (Pisum); Lupina (Lupinus),
Ďatelina (Trifolium); Vičenec (Ligrus).

Krmoviny na zelené hnojenie

horčica

pohanka

Krmoviny na zelené hnojenie

Hrach (peluška)

Vičenec

Význam používania hosp. hnojív

Univerzálne hnojiva – organické látky,

mikroorganizmy, biologicky účinné látky,

nízky obsah živín, vysoký obsah vody

Podmieňujú biologickú činnosť pôdy
Zlepšujú agrochem. vlastnosti pôd –

sorpčné a iontovýmenné procesy,

schopnosť viazať vodu, drobnohrudkovitu

štruktúru,

Detoxikácia cudzorodých prvkov

Priemyselné hnojivá

Podľa zloženia
- jednozložkové (jedná hlavná živina)
- viaczložkové (dve a viac hlavných živín)

Podľa skupenstva
- kvapalné (jedno i viaczložkové, ako číre
roztoky, alebo suspenzie)
- tuhé (práškové, častice < 1mm,
kryštalické, alebo granulované,častice>1mm)