KŔMNE STRUKOVINY

Rod Pisum L.:
Pisum sativum L. - hrach siaty
variety: sativum - hrach siaty;

speciosum - hrach siaty pravý, kŕmny resp. peluška;
medullare - hrach dreňový;
saccharatum - hrach cukrový;

Rod Vicia L.:
Vicia sativa - vika siata
variety: pannonica - vika panónska;
villosa - vika huňatá;
Vicia faba L. - bôb obyčajný (syn. Faba vulgaris)
variety: major - bôb záhradný, svinský;
eguina - bôb konský;
minor - drobnosemenný bôb, holubí;

Čeľaď bôbovité - Fabaceae
(predtým syn. Viciacea, Papilionaceae, Leguminoseae).

Rod Lens Adans.
Lens culinaris Med. - šošovica jedlá;

Rod Phaseolus L.
Phaseolus vulgaris L. - fazuľa záhradná;
Phaseolus coccineus L. - fazuľa šarlátová, ohnivá;
Phaseolus lunatus L. - fazuľa mesačná;

Rod Glycine L.
Glycine max (L.) Merrill - sója fazuľová;

Rod Lupinus L. lupina (vlčí bôb):
Lupinus albus L. - lupina biela; L. luteus L. - lupina žltá; L.
angustifolius L. - úzkolistá; L. polyphyllus Lindl. - mnoholistá;

Rod Cicer L.
Cicer arietinum L. - cícer baraní;

Rod Lathyrus L. - hrachor:
Lathyrus sativus L. - hrachor siaty.

Čeľaď bôbovité - Fabaceae

Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín

 Schopnosť viazať vzdušný dusík
prostredníctvom hrčkotvorných baktérií
(Rhizóbií), strukoviny fixáciou pokrývajú
temer celú potrebu N (85%) a obohacujú
o N i pôdu pre následné plodiny

 Mohutný koreňový systém
(lupina, bôb, vika a hrach), intenzívnejšie
prevzdušňovanie pôdy, lepšie vsakovanie
zrážkovej vody, zlepšovanie fyzikálneho
stavu a štruktúry pôdy.

Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín

 Vysoká kvalita pozberových zbytkov
pozitívny vplyv na obsah a kvalitu humusu v pôde.

 Využívanie živín
najmä P z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho
profilu, rozširovanie kolobehu živín

 Vysoká pred plodinová hodnota
(najmä pre obilniny)
v osevných postupoch predstavujú
kvalitného prerušovača s potrebnými
fytosanitárnymi účinkami.

 Úrodová nestabilita (výrazný vplyv vonkajších podmienok)
 Malá kompenzačná schopnosť - malá auto regulačná schopnosť
 Náchylnosť k chorobám a škodcom (straty: vírusové choroby

10-30%, choroby koreňov a stoniek 5-15% a choroby listov 2-
8%)

 Poliehavosť stoniek niektorých druhov.
 Pukavosť strukov a náchylnosť k poškodzovaniu semien pri

zbere a pozberovom ošetrení.

 Dlhá vegetačná doba (najmä pri lupine a sóji).
 Nízka odolnosť voči chladu (najmä fazuľa a sója).
 Pomalý počiatočný rast - ľahké zaburinenie porastu na začiatku
 Neznášanlivosť k pestovaniu po sebe - u väčšiny strukovín sa

prejavuje neznášanlivosť v rámci druhu, medzi druhmi (po sebe
sa znášajú len sója, lupina a hrachor).

Pestovateľsky negatívne vlastnosti strukovín

Antinutričné látky strukovín

- stachyózy - spôsobujúce plynatosť (najmenej škodlivé)

- glykozidy (napr. peluška) - zlá chuť krmiva a tým nižšie

prírastky

- kyanogénne glykozidy (vika) - otravy zvierat

- inhibítory trypsínu - blokujú tráviace enzýmy, redukujú

stráviteľnosť a využitie aminokyselín, hypertrofia pankreasu
(v sóji 10x viac ako v hrachu a bôbe).

- taníny (bôb, peluška) znižujú kŕmnu hodnotu, stráviteľnosť

bielkovín a aminokyselín a príjem šrotu zvieratami,

- alkaloidy - semená lupín,

- hemagluteníny – fazuľa

- saponíny - hemolyzujú erytrocyty, spôsobujú horkú chuť,

dráždia sliznicu tráviaceho traktu a môžu narušiť nerv. systém)

- lektíny (aglutinujú erytrocyty) a antivitamíny.

Strukovina Látky ovplyvňujúce

stráviteľnosť

Látky toxické

Inhibítory
trypsínu

Taníny

Hemagluteníny Alkaloidy

Vlčí bôb

* * *

Hrach siaty *

*

Peluška

*

*

*

Bôb
obyčajný

*

* *

*

Sója

* * *

*

Fazuľa

* * *

Spôsob
zníženia

zahriatím

odstránením
osemenia

zahriatím

máčaním

Najdôležitejšie antinutričné látky v semenách strukovín

Obsahy antinutričných látok v strukovinách

Bôb - alkaloidy (lupanín, lupinín, lupinotoxín, spartein)
chynolyzidínové alkaloidy – vicín, konvicín,
anagyrín – teratogénný účinok
glykozidy (vernin, lupinoid)
lupinosa – poruchy trávenia, dýchania, CNS, srdca
Vika – glykozid (vicianín), zápaly žalúdka, čriev, pečene,
obličiek (hemoglobínúria u koní)
Hrach – najvhodnejší zo strukovín
Sója - inhibítory pankreatických enzýmov
saponíny, fytát, fytoestrogény,

Antinutričné látky strukovín - eliminácia

- obsah antinutričných látok je možné znížiť pred

konzumovaním varením (in aktivujú sa lektíny a trypsinové
inhibítory )

- pred skrmovaním zvieratami vhodnou úpravou suroviny

(zahrievaním, extrúziou, infračerveným žiarením,
naparovaním, máčaním, vločkovaním, odstránením osemenia).

- v súčasnosti sú už v krmivárskom priemysle účinne využívané

postupy hydrotermického a tlakového ošetrenia strukovín
(extrudéry, expandéry), ktoré nie príliš nákladným spôsobom
významne znižujú obsah a nepriaznivý vplyv ANL v semene
strukovín a súčasne zvyšujú ich nutričnú hodnotu a
stráviteľnosť bielkovín.

- zdroj kvalitnej bielkoviny - semená strukovín obsahujú 19-45

% bielkovín (hrach 23%, bôb 28%, lupiny 36-41%, sója 35-
45%), minerálnych látok (K, P, Ca, Mg, Fe, Zn, Mn, Cu, Co,
J, F, V) vitamínov – skup. B (thiamín, riboflavín,
pyrodoxín, kys. listová)

- výroba oleja (sója, podzemnica olejná) v semenách i vysoký

obsah oleja (sója 18-22 %, podzemnica až 50 %),

- ako krmoviny (v zelenom stave obsahujú v sušine 9-15 %

bielkovín, obsahom živín a dietetickými účinkami patria k
najkva- litnejším krmivám), možné pestovanie takmer vo
všetkých oblast, - na
zrno,
- zelené kŕmenie (v čistých i zmiešaných kultúrach, ako
hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny)
- zelené hnojenie.

Využitie strukovín

Vo výžive ľudí sa využívajú najmä hrach, fazuľa, šošovica a sója, bôb
SR - cca 1,9 kg na človeka za rok (odporúčaná dávka je 3,5 kg)

Stráviteľnosť niektorých aminokyselín

Lyzín Treonín Metionín M + C Tryptofán

Mäsokostná
múčka

72

64

76

62

78

Sójový šrot

89

86

91

87

88

Hrach

83

76

80

75

73

Hrach extrudov.

93

90

86

87

89

Repkový šrot

75

75

87

84

80

Slnečnicový šrot

82

81

92

86

84

Bôb obyčajný – Faba vulgari

Var. bôb svinský (záhradný – potravinárske účely)
bôb konský (kŕmne účely – do KZ, úsušky)
bôb drobnosemenný

 jednoročná strukovina, kolovitý koreň s početnými

bočnými,

 stonka - mohutná, vzpriamená, 0,8 – 1,5 m, ne poliehavá,

 listy - drobné eliptické, zakončené hrotom,

 kvet - veľký, biely, hnedá, fialová až čierna škvrna

 plod –struk 4–20cm, valcovitý, mierne sploštený,
3-8 semien, pri dozrievaní kožovitý

 semena - rôznej veľkosti, zelenohnedé, čierno fialové až
čierne, starnutím strácajú lesk

Kvet bôbu

Bôb obyčajný

Semeno klasických odrôd

Semena bielokvetých odrôd

Fenofáza bôbu

apríl máj jún júl august

Výsev tvorba pra- fáza bielych tvorba

Klíčenie vzchádzanie vých listov púčikov kvitnutie plodov

Agrotechnika

- minimálna teplota klíčenia 2oC, opt. tep. pre rast 25oC,
zač. rastu rýchly, kvet 60-70 dní po výseve,
- vyššie nároky na vlahu, oblasť repárska a zemiakarská,
pôdy s dobrou vodnou kapacitou, ilovitohlinité,
nezamokrené, pH - 7
- hnojenie P, K, apl. N-depresia rastu, organ. hnoj.

neúčel.

- obsahuje horčiny, alkaloidy, glykozidy – inhibítory
trávenia

Bob obyčajný využitie:

• výroba teplovzdušných úsuškov

zber 100 - 120 dní po zasiatí, struky sú už vytvorené,

• výroba siláže - všetky struky sú v zelenej zrelosti,

• GPS - zber vo fáze žltej zrelosti (semena sa polia, tretina

až polovina strukov je čierno sfarbená, spodné listy
zaschnuté), pri zbere sušina 32 %, zavädnúť na 40 % suš.,

• skrmovanie na zeleno - zber od fázy kvitnutia do

nasadenia 1. struku, 60 - 90 dní po zasiatí, kvôli
obsiahnutým antinutričným látkam (horká chuť)

• pestovanie v zmeskách (kukurica, slnečnica, mätonoh),
produkcia 35 – 45t/ha

• zelené hnojenie

GPS

Miešanka s
ďatelinou lúčnou

Hrach siaty – Pisum sativum

hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvense

hrach siaty – záhradný ssp. hortense

Hrach siaty – Pisum sativum

hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvense

hrach siaty – záhradný ssp. hortense

-

jednoročná strukovina, jarná, prípadne prezimujúca,

- teplota pod -6oC poškodzuje,
- kvet –biely, nažltlý (záhradný), pestrofarebný (peluška)
- stonka políhavá, dutá, na priereze okrúhla – ťažší zber,
- plod – struk, 3-10 semien
- náročný na vlahu, fosfor, ochranu proti škodcom
- darí sa mu v podhorských oblastiach,
Využitie
- v miešanke bôb, vika, hrach 1:1:1,
- v kombinácií s ovsom alebo kukuricou
- zber na zeleno - začiatok kvitnutia 60-80 dní od sejby,
30-40 t/ha
- na siláž – vo voskovo mliečnej zrelosti, sušina 30%

Hrach siaty

Hrach siaty - záhradný

Hrach siaty roľný (peluška)

Fenofáza hrachu

apríl máj jún júl

Výsev vzchádzanie fáza bielych tvorba žltá plná

Klíčenie vetvenie púčikov kvitnutie plodov zrelosť zrelosť

Vika – Vicia

siata – Vicia sativa
huňatá – Vicia villosa,
panonská –Vicia pannonica
Jednoročné krmoviny

Vika siata – jarná, sejba skoro na jar
stonka jemne chlpatá, výška 0,5 – 1 m, listy širšie,
kvety ružové, biele a červenofialové.
semeno najväčšie – 5mm, farba žltohnedá, alkaloid vicianin
na zeleno - 80 dní po sejbe, pri 50% zakvitnutí porastu
obsahuje horčiny - prechod do mlieka,

Vika siata

huňatá – Vicia villosa,
panonská –Vicia pannonica

Vika huňata – vyšší vzrast – 1,5 m, stonka silne chlpatá, list úzky,
kopiovity,
súkvetie – dlhý strapec, fialový kvet,
semeno malé,
Agrotechnika
Príprava pôdy ako pod obilniny, vápnenie, požiadavky na K, P,
Ozimná vika výsev v septembri
Hospodárske využitie
na zelené kŕmenie nebo na silážovanie v miešankách s podpornou
plodinou (obilniny).
ozimná vika súčasť - landsberskej zmesky (vika,mätonoh, inkarnát)
Produkcia - siata a panonská 15 - 20 t/ha, huňatá je 20-30 t/ha

Vika huňatá

Lupina – vlčí bôb Lupinus sp.
Bôb úzkolistý, žltý, biely

Jednoročná, veľkosemenná rastlina, stonka vzpriamená,
chlpatá, kvet – strapec, pomerne hlboké korene, listy dlaňovité
Pestovanie na zrno - repná a zemiakarská oblasť,
Po ozimnej repke na zelené kŕmenie
Agrotechnika
V počiatočnej fáze kyslé pôdy, neskôr prechod k neutrálnej,
hnojenie P, K, neznáša vápnik
Sejba - marec–apríl, strnisková medziplodina po oziminách na
zrno, pestovanie na zeleno pred kvitnutím 70-80 dní po sejbe,
priaznivo na dojivosť a obsah tuku v mlieku, v kombinácií s
kukuricou na siláž
V sústave zeleného hnojenia – 10-24t/ha

Lupina žltá

Lupina biela

Lupina – modrá, uzkolistá

Lupina biela

Lupina žltá

Lupina – vlčí bôb Lupinus sp.

Najbohatšia strukovina na bielkoviny
Prítomnosť alkaloidov – horká chuť,
šľachtenie sladkých odrôd (do 0,22g/kg)
Toxické alkaloidy – lupanín, lupin, lupinotoxín,..
glykozidy – vernin a lupinoid
Lupinóza – akútna – tráviace poruchy, poruchy dýchania,
poškodenie CNS a poruchy srdcovej činn.
chronická – poškodenie pečene, ikterus, zápaly
žalúdka a čriev, krče, zmeny na koži
Zniženie toxicity – varenie, extrakcia, namáčanie a vylúhovanie

U dojníc zhoršenie senzor. vlastnosti mlieka
U nosníc – vajcia – horkú chuť

Šošovica

Šošovica jedlá – Lens esculenta

Semeno veľmi výživné, chutné, kvalitnejšie ako hrach, bohaté
na bielkoviny, popoloviny

Kvôli nárokom na pôdno-klimatické podmienky pestovaná
iba na juhu Slovenska, plytko koreniaca, pH pôdy – 7-7,5

Odrody malosemenné – ťažšie hlinité pôdy

veľkosemenné – ľahšie piesčité pôdy

Sója fazuľová - Glycine max

- jednoročná rastlina, hlavný kolovitý koreň nie hlboký,
bohatá sieť postranných koreňov, do hĺbky až 2 m,
- na koreňoch sa tvoria hľúzky, činnosť symbiotických
baktérií Bradyrhizobium japonicum,
- byľ - silná, zložená z 10-15 článkov, dĺžky 0,3-1,2 m,
- kvetenstvo - strapec s 5-10 drobnými kvietkami, bielej,
ružovej až fialovej farby, kvitne odspodu do vrcholu
rastliny a od stredu k postranným vetvám, kvitne tri
týždne i viac.
- plody – struky, 1-4 semená, žlté, hnedé, šedé, zelené,
čierne alebo mramorované, guľaté, elipsovité alebo
podlhovasté

Sója

Sója

Struk sóje

- teplomilná rastlina, klíčenie pri minimálnej teplote 6-7oC,
optimálna 15-20oC,
- proti jarným mrazíkom sú mladé rastliny odolnejšie ako
kukurica a fazuľa (znesú mrazíky -2 až -4 oC),
- pôdy vyžaduje hlboké, priepustné, štruktúrne, biologicky
aktívne, zásobené humusom, Ca a ostatnými živinami,
hlinité, ílovito-hlinité a piesočnato-hlinité, pH 6,5-7

Agrotechnika
- hlboká jesenná orba, teple pôdy, sejba koniec apríla až jún
- miesto okopávania chemická ochrana
- monokultúra – vysoký obsah vlákniny, menej chutná, preto v
miešankách s kuk., cirokom, slnečnicou
- zelená hmota – 25-30t/ha, zrno 0,8-3 t/ha

Antinutričné látky

• Trypsín inhibítor a lektín aglutinujúci červené krvinky
• Fytoestrogény – genistein, diadzein, coumesterol
• Stachyóza a rafinóza – črevné ťažkosti
• Fytát - nedostatok využiteľnej formy
vápnika a horčíka
• Alergény – bielkoviny v sóji, reakcia s
protilátkami citlivých jedincov

Využitie semena sóje na kŕmne účely

- Celé semena – najväčšia energetická hodnota,
20% tuku, skrmovanie – pokrutiny, extrahovaný šrot
- Bielkoviny – vysoká biologická hodnota (lyzín,
valín, treonín – na 80% rozpustné vo vode)
- Príprava sójového mlieka – 24 hod namáčanie vo
vode, odstránenie šupiek, varenie vodou 1:9, scediť,
ochladiť
- Skrmovanie – zásadne po tepelnom opracovaní,
2% inhibítorov trypsínu (Kumitzov;Bowman-Birkov),
saponiny – viac škodlivé pre chladnokrvné živ. - ryby
- Dávky - dojnice max. 1kg, hydina 15%, ošípané 10%