RASTLINNÁ FYTOMASA

RASTLINNÁ FYT

Rastlinná bunka

Zlo

ženie rastlinného tela

enie r

Rastlinná bunka a jej organely

Plazmodezma

Na rozdiel od živočíchov sú bunky rastlín obklopené tuhou bunečnou stenou z
polysacharidov. Susedné bunky sú kvôli tomu oddelené párom bunečných stien a
naviac stredovou lamelou. Napriek tomu sú bunečné steny čiastočne priepustné,
transport medzi susednými bunkami je zaistený práve plasmodezmami.
Plazmodezma (množ. č. plazmodezmata alebo plazmodezmy) - mikroskopický
kanál na bunečnej úrovni v rastlinných pletivách. Funkcia - transport a
komunikácia medzi susednými bunkami cez bunečné steny.
Plazmodezmata sa skladajú z 3 vrstiev:
cytoplazmatickej membrány, rukávu
plazmy a desmotubulu (trubice).

Mitochondrie

– guľovité, oválne alebo tyčinkovité organely.

– guľovité, oválne alebo tyčinkovité organely

Stavba

Sta

– na povrchu sú dve biomembrány. Vonkajšia je hladká,

– na povrchu sú dve biomembrány. Vonkajšia je hladká,

vnútorná tvorí krysty (vchlípeniny). Vnútro mitochondriálna matrix.

vnútorná tvorí krysty (vchlípeniny). Vnútro mitochondriálna matri

Majú vlastnú DNA.

Majú

Funkcia

Funk

– oxidácia a

– oxidácia

fosforylácia živín, energia

fosforylácia živín, ener

sa ukladá do makroergic-

sa ukladá do makroer

kých väzieb ATP.

kých väzieb A

Dýchacie a energetické

Dýchacie a energeti

centrá bunky.

centrá bunky

Endoplazmatické retikulum

Stavba - sústava vzájomne prepojených silne sploštených kanálikov.

- sústava vzájomne prepojených silne sploštených kanálikov

V okolí jadra je napojené na perinukleárny priestor.

V okolí jadra je napojené na perinukleárny priest

Na povrchu sú viazané ribozómy =

Na povrchu sú viazané ribozómy granulované ER

granul

, alebo je povrch

bez ribozómov = hladké ER.

Funkcia

Fun

- syntéza bielkovín –

- syntéza

granulované ER, syntéza lipidov a

granulované ER, syntéza lipidov

polysacharidov- hladké ER,

polysacharidov- hl

preprava rôznych látok v bunke

preprava rôznych

transportnými vreckami

odškrcovanými na okrajoch ER a

GA, skladovací priestor rôznych

GA, skladovací priest

bunkových produktov, regulačné

bunkových produktov

riadenie - riadi rýchlosť prestupu

riadenie - riadi rýchlosť

rôznych látok, pH a i.

rôznych látok, pH

Lyzozóm

Stavba - vrecká guľovitého tvaru uzavreté jednotkovou membránou.

Stavba - vrecká guľovitého tvaru uzavreté jednotkovou

Obsahujú enzýmy, ktoré majú vzťah k vnútrobunkovému tráveniu.

Obsahujú enzýmy, ktoré majú vzťah k vnútrobunkovému

Vznikajú odškrcovaním od GA a ER - primárne lyzozómy,

Vznikajú odškrcovaním od GA a ER - primárne

pohybujú sa v cytoplazme a splývajú s vakuolami a vznikajú

pohybujú sa v cytoplazme a splývajú s vakuolami a vzni

sekundárne lyzozómy (fagolyzozómy).

sekundárne lyzozómy (fagol

Funkcia - rozklad = trávenie makromolekulárnych látok na

Funkcia - rozklad = trávenie makromolekulárnych látok

jednoduché organické látky,

jednoduché organické

trávenie vlastných bunkových štruktúr = autofágia, tým sa bunka

trávenie vlastných bunkových štruktúr = autofágia, tým sa

zbavuje nepotrebných štruktúr.

zbavuje nepotrebných

Pri odumretí alebo poškodení bunky sa membrána lyzozómov rozpadá

Pri odumretí alebo poškodení bunky sa membrána lyzozómov

a dôjde k rýchlej lýzii bunky.

a dôjde k rýchlej lýzi

Rozdiely medzi rastlinnou a

Rozdiely medzi rastlinnou

živočíšnou bunkou

živočíšnou b

- Bunková stena

pektinová blana – primárna lamela, pevnosť bunky,

pektinová blana – primárna lamela, pevnosť bunky

tvar, ochrana

tvar

- Plastidy

bunkové organely – chloroplasty, chromo plasty,

bunkové organely – chloroplasty, chromo plasty

leukoplasty

leukoplast

- Vakuoly

tonoplast, bunková šťava

tonoplast, bunková

Schematický prierez bunkovou

Schematický prierez bunkov

stenou

ste

Zložky bunkovej

Zložky bunkov

steny.

sten

Celulóza – v mladých rastl. čista, molekula nitkovitá –
micely, rozpustná v konc. kys., celuláza –hydrolýza
(glukóza), výroba papiera, textilné vlákna, lieh,
hnoj - bioplyn

Hemicelulóza - necelulózový polysacharid (xylóza,
glukóza, arabinóza, galaktóza), v bunkovej stene,
zdrevnatených pletivách

Lignín – vysokomolekulárny polymér, amorfná, hnedá
látka, nestráviteľný, drevnatenie bunkových stien

Bunková stena

Bunková stena

Bunková st

Pektíny – vápenato horečnaté soli k. D-galakturónovej, v ovocí

– vápenato horečnaté soli k. D-galakturónovej,

a iných dužinatých častiach rastlín, rôsolovatejú zahusťovanie

a iných dužinatých častiach rastlín, rôsolovat

marmelád

Triesloviny – impregnácia bunkových stien, rastlinné látky

– impregnácia bunkových stien, r

rôznorodej povahy, ochrana rastlín pred škodcami, so soľami

rôznorodej povahy, ochrana rastlín pred

železa čierne zrazeniny, tanín v čaji,

železa čierne zrazeni

Alkaloidy a glykozidy –

Alkaloidy a glykozidy toxické účinky pre živočíchy, v hubách

toxické účinky pre živočíchy,

a rastlinách

a rastl

Saponíny – tvoria penivé roztoky, podpora vstrebávania

– tvoria penivé roztoky, podpora

minerálnych látok, vyššie konc. – hemolytický účinok

minerálnych látok, vyššie konc. – hemolyti

Lignifikácia

Lignifi

– drevnatenie rastlín, nerozložiteľný v zaživ. trakte

– drevnatenie rastlín, nerozložiteľný

Inkrustácia

Inkrustáci – usadzovanie kys. kremičitej a jej soli, na povrchu

– usadzovanie kys. kremičitej a jej soli, na

krištaliky – mechanické poškodzovanie

krištaliky – mechanické poškodzovani

Cytoplazmatická membrana

Cytoplazmatická membr

Lipoproteínová štruktúra - dve vrstvy lipidu v strede sú

Lipoproteínová štruktúra - dve vrstvy lipidu v stred

z obidvoch strán obklopené vrstvami proteínu.

z obidvoch strán obklopené vrstvami proteín

Asymetrická stavba, vnútorný a vonkajší povrch nie sú

Asymetrická stavba, vnútorný a vonkajší povrch nie

rovnaké

rovna

Vakuola

Malé zrnka v cytoplazme – väčšie vakuoly rôzneho

– väčšie vakuoly rôz

tvaru

Centrálna vakuola - v starších bunkách

- v starších bunkác

Tonoplast – lipoproteínová semipermeabilná

– lipoproteínová semipermeabilná

membrána

membrá
Obsah (bunk. šťava) – zásobné látky, vylúčeniny

– zásobné látky, vylúč

metabolizmu, anorganické soli, org. látky

metabolizmu, anorganické soli, org. lá
Funkcia – mechanická, turgor bunky

– mechanická, tur

Rozkladné procesy – enzymatická aktivita

– enzymatická

Translozóm – organela transportujúca metabolity

– organela transportujúca me

do vakuoly

Vakuola – bunka koreňa prasličky

Vakuola – bunka koreňa praslič

translozóm

Plastidy

Chloroplasty

• sú zeleno sfarbené
• od základnej cytoplazmy
ohraničené dvojitou membránou
• ich obsah vypĺňa základná hmota - stróma
• v stróme sa nachádza sieť uzavretých membrán v
tvare mechúrikov – tylakoidy
• tylakoidy sú na seba uložené a vytvárajú takto
zložitý membránový systém – graná
• súčasťou strómy je aj DNA a enzýmy potrebné na
priebeh fotosyntézy

.

.

Mesofylová bunka

,

.

Chloroplasty

Elektronová mikroskopia
chloroplastu

Chlorofyl

je zelený pigment jeho
základnú súčasť tvorí porfirinové
jadro a dlhý nepolárny reťazec.

Chemicky sa radí medzi porfiriny s komplexne
viazaným kovovým horčíkom. (C

55H72O5N4Mg)

Zo štyroch známych chlorofylov majú význam
predovšetkým:

chlorofyl a

chlorofyl b

Plastidy

Chromoplasty

• žlté až červené plastidy,
• v lupienkoch, okvetných lístkoch, plodoch,
koreňoch,
• obsahujú karotenoidy (prekurzor vit. A),
bakteriochrofyl, fosfolipidy, proteiny

3D molekula

Vitamín A

Vitamín A

Plastidy

Leukoplasty

bezfarebné plastidy
 amyloplasty – zásoby škrobu,
 proteinoplasty – zásoby bielkovín,
 elaioplasty – zásoby tuku

Heterotrofné – pre svoju existenciu získavajú uhlík z
rozkladu organických látok, ktoré prijímajú z okolia
pre svoj rast a vývoj

Mixotrofné – primárne existujú ako autotrofné
organizmy, ale môžu sa živiť aj organickými látkami
(mäsožravé rastliny)

Autotrofné – vytvárajú látky pre svoj život a rast
pomocou autotrofie t.j. schopnosť organizmu vytvárať
si organické látky z anorganických, pomocou
fotosyntézy.

Fotosyntetická asimilácia

Fotosyntetická asimilác

- fotosyntéza

- fotosynt

-

metabolický dej, pri ktorom vznikajú organické

metabolický dej, pri ktorom vznikajú organic

látky a kyslík, v procese viazania slnečnej energie a

látky a kyslík, v procese viazania slnečnej energie

jej premeny na energiu chemických väzieb

jej premeny na energiu chemických väzie

12H

2O + 6CO2 C6H12O6 + 6O2 + 6H2O

- premena atmosfer.CO

- premena atmosfe

2 na glukózu, uvoľnenie O

na glukózu, uvoľne

2,

svetelnou energiou a asimilačnými farbivami.

svetelnou energiou a asimilačnými farbiva

Život vo forme, aká existuje na našej

Život vo forme, aká existuje na naše

planéte je podmienený fotosyntézou

planéte je podmienený fotosyntéz

Procesy fotosyntézy

Primárne

- cyklická fosforylácia

- necyklická fosforylácia

Sekundárne

- termochemická fáza

Fosforylácia cyklická

Fosforylácia cykli

Absorpciou svetelného kvanta
(fotónu) prejde chlorofyl do
excitovaného stavu a vyšle
elektrón so značnou energiou.
Ten sa cestou cez kofaktory
a cytochrómy vráti do
molekuly chlorofylu.
Elektrón odovzdá energiu
fotónu reakciou

P ADP ATP

chl - molekula chlorofylu,
cy - cytochróm, e - elektrón,
P – fosf.zvyšok s makroergickou väzbou
Kofaktory - flavínmononukleotid, vit. K

Fosforylácia necyklická

Fosforylácia necykli

Donorom elektrónov je voda.
Hydroxylový anión dodá elektrón
s nízkou energiou cez
cytochrómy na chlorofyl. Ten po
dopade fotónu vyrazí energeticky
bohatý elektrón, ktorý je pohltený
NADP. Takto vzniknutý radikál
NADP pohltí protón, prejde na
NADPH, ktorý redukuje CO2.
Súčasne z jednej molekuly ADP
pripojením fosfátového zvyšku
(P) vznikne molekula ATP

Termochemická fáza
- bez prítomnosti svetla
- fixácia CO

2

- vznik sacharidov (glukóza)
- zdroj energie ATP
- redukovadlo NADPH

2

Dva mechanizmy fixácie:
- akceptor ribulóza 1,5 bisfosfát (rastl. C3)
- akceptór fosfoenolpyruvát (rastl. C4)

Rastliny C3
Patrí sem väčšina rastlín mierneho pásma. Je to nevýhodnejší proces
ako u rastlín C4, lebo v priebehu fotosyntézy majú rastliny otvorené
prieduchy a preto vytvorené organické látky (OL) môžu byť hneď
rozkladané v procese fotorespirácie. Majú cyklus karboxylových
kyselín - Calvin-Bensonov cyklus. Princíp:
1) karboxylácia
Tu vstupuje CO

2, viaže sa na akceptor ribulózo - 1,5 bifosfát (RuBP),

vznikne nestály šesťuhlíkatý produkt, ktorý sa vzápätí rozpadne na dve
molekuly trojuhlíkatej kyseliny => názov rastlín C3
2) redukcia
Tu vstupuje redukčné činidlo NADPH + H+. Časť (1/6) z produktu,
ktorý vznikne sa zúčastňuje na tvorbe sacharidov, ďalšia časť 5/6 putuje
do tretej fázy.
3) regenerácia
5/6 prvotného produktu sa využije na regeneráciu akceptora ribulózo -
1,5 bisfosfátu. Vzniknutá glukóza sa ukladá do zásoby podľa druhu
bunky vo forme sacharózy, škrobu alebo sa z nej vytvoria tuky a
bielkoviny

Rastliny C4

Tieto rastliny majú tzv. cyklus dikarboxylových kyselín - Hatch-Sla

ckov cyklus.
1) karboxylácia
Prebieha v mezofylových chloroplastoch. Prvým akceptorom CO

2

je fosfoenolpyrulát, ktorý sa mení postupne na oxalacetát nazývaný
taktiež malát. Tu vznikajú 4 uhlíkaté kyseliny => názov rastlín C4
2) redukcia
Je to v podstate Calvinov cyklus, pôsobením enzýmu sa z malátu,
ktorý prechádza do chloroplastov pošiev cievnych zväzkov
odštepuje CO

2 a viaže na ribulózo - 1,5 bisfosfát a prebieha

Calvinov cyklus.
3) regenerácia
Odštiepením CO

2 z malátu vzniká produkt pyruvát, ktorý prechádza

späť do mezofylových chloroplastov a prostredníctvom enzýmu sa
mení na akceptor fosfoenolpyrulát.

Faktory ovplyvňujúce

Faktory ovplyvňujú

fotosystézu

fotosyst



Vnútorné

- fyziologický stav rastliny (vek, postavenie listov)

- fyziologický stav rastliny (vek, postavenie listov

- metabolické procesy (množstvo a kvalita chlorof.,

- metabolické procesy (množstvo a kvalita chloro

nahromadenie asimilátov)

nahromadenie asimiláto
 Vonkajšie

- intenzita svetla

intenzita

(červené a modré, ultrafialové –brzdí,

(červené a modré, ultrafialové –br

infračervené – neúčinné)

infračervené – neúčinn

- koncentrácia CO

koncentrác

2 – väčšie odchýlky spomalenie až

– väčšie odchýlky spomalen

zastavenie fotosyntézy

zastavenie fotosynté

- teplota

teplo – 0-40

– 0

o

C, optim. t. 25-30

C, optim. t. 25-3 oC,

- voda - nedostatok vody, spomalenie fotosyntézy

- nedostatok vody, spomalenie fotosy

- minerálne látky –

minerálne látky N, P, K, Fe, Mg, Cu, Cl, Zn

SVETLO

SVET

Svetlo je primárnym zdrojom energie

Svetlo je primárnym zdrojom ener

pre fotosyntézu.

pre

List absorbuje 2–3 % svetla, zvyšok

List absorbuje 2–3 % svetla,

prepúšťa alebo odráža, niektoré

prepúšťa alebo odráža,

zelené riasy (chlorela) absorbujú až

zelené riasy (chlorela)

20 % žiarenia

20 % žiareni

430-480 nm - modré svetlo, čo

430-480 nm - modr

zodpovedá absorpcii chlorofylu, ako

hlavného fotosyntetického farbiva.

hlavného fotosyntetického farbiva.

Maximum absorpcie svetla pripadá

Maximum absorpcie svetla pri

na vlnové dĺžky okolo 640-700 nm -

na vlnové dĺžky okolo 640-700 nm

červené svetlo.

Farebný kruh

Vln. dĺžka farba
< 380 ultrafialové
380 – 420 fialová
420 – 450 modrofialová
450 – 480 modrá
480 – 510 modrozelená
510 – 550 zelená
550 – 570 žltozelená
570 – 590 žltá
590 – 600 oranžová
600 – 630 oranžovočervená
630 - 750 červená
750 – 780 tmavočervená
780 > infračervené

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosynté

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosynté

Oxid uhličitý

Oxid uhlič (CO

2)

- koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší je

koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší

0,03%

- je základom výživy celého organického sveta,

je základom výživy celého organického sve

- jeho množstvo sa v ovzduší zvyšuje produkciou

jeho množstvo sa v ovzduší zvyšuje

baktérií, rozkladom organických látok, dýchaním

baktérií, rozkladom organických látok, dýchaním

a spaľovaním fosílnych

a spaľovaním fosílnyc palív.

palív

- vyššia koncentrácia CO

vyššia koncentrácia

2 znamená aj väčšiu

znamená aj vä

efektivitu fotosyntézy (hlavne u C3 rastlín), ale

efektivitu fotosyntézy (hlavne u C3 ra

zrýchlenie fotosyntézy je často len dočasné a to

zrýchlenie fotosyntézy je často len dočasné

kvôli iným faktorom, ktoré na ňu vplývajú (napr.

kvôli iným faktorom, ktoré na ňu vplývajú (na

dostupnosť minerálnych látok, hlavne dusíka).

dostupnosť minerálnych látok, hlavne

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosynté

Voda

Vod (H

2O)

- je dôležitá pre život samotného fotosyntetizujúceho

je dôležitá pre život samotného fotosyntetizujúceh

organizmu,

organizm
- aj ako dôležitý donor elektrónov v priebehu

aj ako dôležitý donor elektrónov v prieb

fotosyntetickej reakcie.

fotosyntetickej re
- z vody pochádza aj kyslík, ktorý sa pri fotosyntéze

z vody pochádza aj kyslík, ktorý sa pri fotosyntéz

uvoľňuje

uvoľň
- ak je nedostatok vody, neprebieha fotolýza vody,

ak je nedostatok vody, neprebieha fotolýza vod

rastlina zatvára prieduchy a tak obmedzí prísun CO

rastlina zatvára prieduchy a tak obmedzí prísu

2.

- neprebiehajú deje fotosyntézy, zníži sa množstvo ATP

neprebiehajú deje fotosyntézy, zníži sa množstvo

rastlina vädne a neskôr môže uhynúť.

rastlina vädne a neskôr môže uhy

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosynté

Teplota

Teplota

Fotosyntéza sa uskutočňuje v rozmedzí teplôt, ktoré

Fotosyntéza sa uskutočňuje v rozmedzí teplôt, kto

znášajú bielkoviny a pri ktorých nemrzne voda (0°C až

znášajú bielkoviny a pri ktorých nemrzne voda (0°C

40°C).

40°C).

Pri vyšších alebo nižších teplotách fotosyntéza

Pri vyšších alebo nižších teplotách fotosyntéz

neprebieha. Efektivita fotosyntézy je podmienená aj

neprebieha. Efektivita fotosyntézy je podmienená

typom rastliny, vo všeobecnosti pre ihličnany je ideálna

typom rastliny, vo všeobecnosti pre ihličnany je ideáln

teplota v rozmedzí 15°C až 25°C, zatiaľ čo pre listnaté

teplota v rozmedzí 15°C až 25°C, zatiaľ čo pre listn

stromy mierneho pásma je ideálne teplota v rozmedzí

stromy mierneho pásma je ideálne teplota v rozm

20°C až 30°C.

20°C až 3

Optimum teploty pre fotosyntézu C3 rastlín je obvykle

Optimum teploty pre fotosyntézu C3 rastlín je obvy

nižšie ako u C4 rastlín. Preto sú C4 rastliny v prírode

nižšie ako u C4 rastlín. Preto sú C4 rastliny v príro

výraznejšie zastúpené v teplých zemepisných šírkach.

výraznejšie zastúpené v teplých zemepisných šírkach

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy

Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosynté

Dýchanie rastlín –

Disimilácia

Princíp disimilácie - proces rozkladu vysoko-
molekulových látok na nízko molekulové, látky
bohaté na energiu sa štiepia na jednoduchšie, za
postupného uvoľňovania energie
Energia z chemických väzieb asimilátov sa
uvoľňuje postupne, sériou reakcií, ktoré sú
podobne ako asimilácia riadené enzýmami.

Vyparovanie vody - Transpirácia

kutikulárna - voda z listov sa vyparuje cez
pokožku (malý výdaj vody).
prieduchová - výdaj vody cez prieduchy až
99,9 %. Voda sa odparuje z tenkostenných
buniek špongiového parenchýmu do medzi
-bunkových priestorov a cez prieduchy von.

Intenzita transpirácie - množstvo vody, ktorú
rastlina vyparí z jednotky plochy na 1 m2 za
jednotku času.

PRIEDUCHY

•

celistvosť pokožky listu

je

prerušovaná prieduchmi
• umožňujú výmenu

plynov,

regulujú vyparovanie vody
a zabraňujú vysychaniu b.
• sú tvorené dvojicami
zatváravých buniek, ktoré
regulujú veľkosť štrbiny
medzi nimi
• keď je prieduch otvorený,
môže dochádzať k výmene
plynov, keď je zatvorený -
výmena plynov obmedzená

Vzduchové
bubliny

Pokožka

Kutikula

Kutikula

Pokožka

Mesofylové bunky

Palisadový parenchým

Špongiovitý parenchým

Chloroplasty

Prieduchy

.

.

.

REZ LISTOM

.

.

Funkcie koreňa
- mechanická

- vyživovacia

- metabolická

- vodivá

- zásobná

- rozmnožovacia

Stavba rastlinného tela

Stonka

Sto

- nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a

nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy

rozmnožovacie orgány.

rozmnožovacie orgán
- spája orgány výživy - koreň a listy.

spája orgány výživy - koreň a listy

- byliny – rastliny so šťavnatou nezdrevnatenou

byliny – rastliny so šťavnatou nezdrevnaten

stonkou

stonk

Typy stoniek bylín:

Typy stoniek bylín

byľ

- po celej dĺžke olistená, často rozkonárená

- po celej dĺžke olistená, často rozkonáren

stvol

stvo - prízemná listová ružica, bezlistá, nerozkonárená,

- prízemná listová ružica, bezlistá, nerozkonáre

na vrchole kvet alebo súkvetie

na vrchole kvet alebo súk

steblo

steb - listnatá, dutá, rozdelená kolienkami na články

- listnatá, dutá, rozdelená kolienkami na článk

poplaz

pop

- nadzemná stonka plaziaca sa po povrchu pôdy

- nadzemná stonka plaziaca sa po povrchu pô

podzemok

podzem - prízemná alebo podzemná prezimujúca časť

- prízemná alebo podzemná prezimujúca ča

stonky, zvyčajne so zvyškami starých listov

stonky, zvyčajne so zvyškami starých listo

Trichómy
Krycie – pokrývajú povrch rastliny, jedno alebo
viacbunkové, mŕtve, vyplnené vzduchom, ochrana
pred požratím, stratou vody, teplu

Žľaznaté – liečivé a aromatické látky, živé bunky,
vylučujú silice, živice a iné

Pŕhlivé – jednobunkové, ostrý hrot, pálivá tekutina

Absorpčné – na pokožke koreňov, rozpúšťanie
minerálnych látok, listy hmyzožravých rastlín,
proteolytické enzýmy,

Zloženie

Zložen

rastlinného tela

rastlinného t

KRMIVO

SUŠINA

VODA

ŽIVINY KALORICKÉ

ŽIVINY NEKALORICKÉ

BEZDUSÍKATÉ

DUSÍKATÉ

VITAMÍNY

MINERÁLNE LÁTKY

BIELKOVINY

AMIDY

TUKY

CUKRY

VLÁKNINA

.PR IE ME R NÉ Z L OŽ E NIE R A ST L INNÉ H O T E L A

PRIEMERNÉ ZL OŽENIE RASTLINNÉHO T

vláknina
bielkoviny
bezdusíkaté látky
tuky

popol

popol

Faktory vplývajúce na

Faktory vplývajúce n

zloženie

zlože

Vnútorné

– druh a odroda krmoviny (vyšší

– druh a odroda krmoviny

obsah bielkovín, vyšší obsah

obsah bielkovín, vyšší

glycidov, bielkovinovo-glycidové)

glycidov

Vonkajšie
Podnebie

Podnebie

– zrážky, slnečná energia, teplota

– zrážky, slnečná energia,

Bonita pôdy –

pôdny režim, štruktúra pôdy, pH,

pôdny režim, štruktúra pôdy

obsah živín, agrotechnika

obsah živín, agr

Stupeň zrelosti – starnutie rastliny, vláknina

– starnutie rastliny

Spôsob zberu a skladovania

Spôsob

– vyplavenie živín

– vyplavenie

mechanické znečistenie,

Rozdelenie krmív

Rozdelenie kr

Podľa pôvodu

Podľ

- rastlinné

- živočíšne

- minerálne

Podľa množstva živín

Podľa

-

objemové (suché, šťavnaté)

objemové (suché,

-

jadrové

jadr

Podľa spôsobu získavania

Podľa spôs

- hospodárske

- hospodár

-

priemyslové

Podľa druhu živín

Podľa druhu živí - glycidové, - bielkovinové,

glycidové,

- vitamínové, - minerálne

- vitamínové,

Racionalizácia využitia krmív

Racionalizácia využitia krm

Objemové
krmiva

Krmovinová
základňa

Zásahy do
osevnej
štruktúry
kŕmnych
plodín

Odber vz.
krmív

Stanovenie
obs. živín

Zostavenie
kŕm. dávky

Optimalizo-
vaná KD

Dosiahnutie predpokladanej
úžitkovosti

Zásahy do
výroby,
konzervovania
skladovania
krmív

Výroba
objem. kr.

Kvalitná
organizácia
výroby krmív

Školený
vzorkovateľ

Kvalita a
rýchlosť analýz

Hardware,
software

Dostatok
kvalitných
krmív