Oblasť pôsobenia menovej politiky

Centrálna banka je jediný emitent bankoviek a bankových rezerv, čo znamená, že je

monopolným dodávateľom menovej bázy. Z titulu tohto monopolného postavenia zostavuje
podmienky, za ktorých si banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky. Preto tiež môže
ovplyvňovať podmienky, za ktorých banky vzájomne obchodujú na peňažnom trhu, t.j. vývoj
likvidity a úrokové sadzby na peňažnom trhu.

V krátkodobom horizonte zmena úrokových sadzieb peňažného trhu vyvolaná centrálnou

bankou spúšťa množstvo mechanizmov a činností ekonomických agentov, ktoré napokon
ovplyvnia vývoj ekonomických premenných ako sú output alebo ceny. Tento proces - známy ako
transmisný mechanizmus menovej politiky - je veľmi komplexný a hoci jeho všeobecné
vlastnosti sú známe, neexistuje konsenzus o jeho detailnom fungovaní.

Dlhodobá neutralita peňazí

Všeobecne sa akceptuje, že po všetkých vzájomných prispôsobeniach v ekonomike

v dlhodobom horizonte sa zmena množstva peňazí v ekonomike odrazí v zmene celkovej
cenovej úrovne, ale nevyvolá permanentné zmeny reálnych premenných. Reálny príjem alebo
zamestnanosť sú, z dlhodobého hľadiska, podstatne ovplyvňované faktormi ako technologické
zmeny, rast počtu obyvateľstva alebo preferencie ekonomických agentov.

Inflácia - menový fenomén

V dlhodobom horizonte môže centrálna banka prispieť k zvýšeniu rastového potenciálu

ekonomiky len udržiavaním stabilného cenového prostredia. Môže ovplyvniť len celkovú cenovú
úroveň, ale nemôže podporiť ekonomický rast expandovaním peňažnej zásoby alebo
udržiavaním krátkodobých úrokových sadzieb na úrovni nekonzistentnej s cenovou stabilitou.
Napokon, inflácia je menový jav. Dlhotrvajúce obdobia vysokej inflácie sú zväčša spojené s
vysokým rastom peňažnej zásoby. Kým ostatné faktory (napr. výkyvy agregátneho dopytu,
technologické zmeny alebo cenové komoditné šoky) môžu ovplyvniť cenový vývoj v kratšom
časovom horizonte, v strednodobom horizonte môžu byť ich dopady vyvážené vhodným
nastavením menovej politiky.

Transmisný mechanizmus

Predstavuje proces, prostredníctvom ktorého rozhodnutia menovej politiky vo

všeobecnosti ovplyvňujú ekonomiku a najmä cenovú úroveň. Transmisný mechanizmus je
charakterizovaný dlhými, premenlivými a neurčitými časovými posunmi. Preto je ťažké
predpovedať presný dopad rozhodnutí menovej politiky na ekonomiku a cenovú úroveň.

Stratégia menovej politiky ECB

Menová politika ECB je založená na dvoch pilieroch, ktoré pomáhajú dosiahnuť

základný cieľ, ktorým je udržanie cenovej stability (kvantifikovaná ako medziročná zmena
indexu HICP pod, ale blízko 2%). Týmito piliermi sú: menová analýza a ekonomická analýza.
Tento prístup podľa ECB zabezpečuje, že pri hodnotení rizík vplývajúcich na infláciu nebude
opomenutá žiadna relevantná informácia. Analýza vývoja a vzájomná kontrola ekonomických
a menových ukazovateľov má poskytnúť diverzifikovanú analýzu a zaručiť dôslednosť
rozhodovania založenom na rôznych analytických prístupoch.

Keďže menovej analýze a úlohe peňazí sa v minulosti pripisoval veľký význam bola

v roku 1998 stanovená referenčná hodnota pre rast menového agregátu M3 na úrovni 4,5%
(založená na predpokladoch o inflácii pod 2% a raste HDP 2 - 2,5%). Táto hodnota mala slúžiť
ako rovnovážna hodnota rastu peňažného agregátu a na identifikáciu prípadných odchýlok
s možnými rizikami ovplyvňujúcimi vývoj inflácie.

Zdroj: www.nbs.sk

V roku 2003 bola prijatá nová štruktúra, kde ako prvý pilier (z hľadiska rozhodovacieho

procesu ako aj z hľadiska štruktúry komentára z rokovania Rady guvernérov ECB) bola
stanovená ekonomická analýza, na ktorú sa začína klásť vyšší význam hlavne z pohľadu
krátkodobých rizík inflácie. Ide o analýzu základných makroekonomických ukazovateľov, ktorá
slúži na identifikovanie krátko- až strednodobých rizík vplývajúcich na cenovú stabilitu.

Rozhodnutia o menovej politike

Guvernér NBS je členom Rady guvernérov ECB a teda sa aktívne zúčastňuje na

rozhodovaní najvyššieho orgánu ECB. Členovia Rady guvernérov ECB pozostávajú
z guvernérov národných centrálnych bánk krajín Eurosystému a šiestich členov Výkonnej rady
ECB. Každý člen Rady guvernérov má pri rozhodovaní jeden hlas.

Rada guvernérov ECB robí všetky menovo-politické rozhodnutia v rámci Eurosystému.

K najdôležitejším patria rozhodnutia o výške úrokových sadzieb. Riadiaca rada ECB rozhoduje
o výške úrokových sadzieb zvyčajne raz za mesiac, ale Rada guvernérov môže rozhodovať
o úrokových sadzbách kedykoľvek, aj mimo plánovaných zasadnutí.

Rada guvernérov ECB zasadá zvyčajne dvakrát mesačne. Na prvom stretnutí v mesiaci,

pravidelne konanom vo štvrtok, Rada guvernérov ECB obyčajne rozhoduje o kľúčových
úrokových sadzbách ECB. Najdôležitejšia z nich je úroková sadzba pre hlavné refinančné
operácie. Zároveň Rada guvernérov tiež rozhoduje o úrokových sadzbách pre automatické
operácie, t.j. jednodňové refinančné operácie a jednodňové sterilizačné operácie. Krátkodobé
sadzby na trhu nasledujú veľmi tesne vývoj úrokovej sadzby pre hlavné refinančné operácie.
Ostatné kľúčové sadzby usmerňujú fluktuácie jednodňových úrokových sadzieb.

Každé rozhodnutie o úrokových sadzbách je verejne oznámené, aj keď rozhodnutie

o úrokovej sadzbe nemusí nevyhnutne znamenať zmenu sadzby. Rada guvernérov sa aj môže
rozhodnúť ponechať úrokové sadzby na nezmenenej úrovni alebo ich vzhľadom na jasne
definovanú potrebu zvýšiť alebo znížiť.

Po prvom zasadnutí Rady guvernérov v mesiaci, ECB uskutoční tlačovú konferenciu, na

ktorej Prezident ECB vysvetľuje dôvody pre rozhodnutie o úrokových sadzbách. Toto úvodné
vystúpenie obsahuje detailné vysvetlenie faktorov, na ktorých bolo založené rozhodnutie Rady.
V prvej časti vystúpenie sa Prezident venuje ekonomickým analýzam a v druhej časti menovým
analýzam. Úvodné vystúpenie tiež zahŕňa hodnotenie fiskálnych politík a štrukturálnych
reforiem v krajinách eurozóny.

Po prečítaní úvodného vystúpenia, Prezident ECB je k dispozícii na pravidelnej tlačovej

konferencii odpovedať na menovo-politické otázky. Na základe odpovedí a kladenia dôrazu
Prezidenta, sa snažia novinári predpokladať smer budúcich rozhodnutí o úrokových sadzbách.
Trhy presne sledujú predovšetkým komentáre medzinárodných tlačových agentúr ohľadom
nastavenia menovej politiky ECB.

Menovo-politické oznámenia Prezidenta ECB a členov Rady guvernérov sú zvyčajne

oznámené po celom svete a môžu mať okamžitý efekt na výmenné kurzy eura alebo trhové
úrokové sadzby.

Nástroje menovej politiky

Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť

širokého okruhu zmluvných strán. Zmluvná strana môže využiť automatické operácie
Eurosystému a operácie na voľnom trhu, založené na štandardných tendroch, iba
prostredníctvom NCB štátu, v ktorom má sídlo. Pre uskutočnenie ostatných operácií na voľnom
trhu si môže NCB vybrať spomedzi všeobecne akceptovateľných zmluvných strán užší okruh
protistrán.

Zdroj: www.nbs.sk

Operácie na voľnom trhu

Operácie na voľnom trhu zohrávajú dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému pri

riadení úrokových sadzieb, riadení likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky.
Eurosystém má k dispozícii päť typov obchodov na uskutočňovanie operácií na voľnom trhu.
Najdôležitejším typom sú reverzné obchody. Eurosystém môže využívať aj priame obchody,
emisiu dlhových certifikátov, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. Operácie na
voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o type obchodu, ktorý sa má použiť, ako aj
o zásadách a podmienkach na jeho vykonanie. Môžu sa realizovať formou štandardných tendrov,
rýchlych tendrov alebo bilaterálnych transakcií. So zreteľom na ich ciele, pravidelnosť a postupy
sa operácie na voľnom trhu dajú rozdeliť do nasledovných štyroch skupín.

Štyri typy operácií na voľnom trhu:

(1) Hlavné refinančné operácie (Main refinancing operations - MRO) sú pravidelné

refinančné reverzné obchody, ktoré sa uskutočňujú týždenne a obvykle so splatnosťou
jedného týždňa. Tieto operácie realizujú NCB formou štandardných tendrov. Hlavné
refinančné operácie sú kľúčovým nástrojom pri dosahovaní cieľov Eurosystému.

(2) Dlhodobejšie refinančné operácie (Longer-term refinancing operations - LTRO) sú

refinančné reverzné obchody, ktoré sa uskutočňujú mesačne a zvyčajne so splatnosťou troch
mesiacov. Tieto operácie sa zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám
dodatočné refinancovanie na dlhšie obdobie a realizujú ich NCB formou štandardných
tendrov. V týchto operáciách sa Eurosystém spravidla nezameriava na to, aby trhu
signalizoval zámery menovej politiky, a preto obvykle koná ako prijímateľ úrokových
sadzieb.

(3) Dolaďovacie operácie (Fine-tuning operations - FTO) sa vykonávajú účelovo, ich cieľom

je riadenie bezprostrednej likvidity na trhu a regulovanie úrokových sadzieb, najmä na
zmiernenie nečakaných výkyvov v likvidite. Dolaďovacie operácie sa vykonávajú
predovšetkým prostredníctvom reverzných obchodov, ale môžu byť vykonávané aj
prostredníctvom devízových swapov a prijímania termínovaných vkladov. Typy obchodov
a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích operácií sa prispôsobujú špecifickým
cieľom sledovaným týmito operáciami. Dolaďovacie operácie obvykle uskutočňujú NCB
formou rýchlych tendrov alebo bilaterálnych transakcií. Rada guvernérov ECB môže
rozhodnúť o tom, že za mimoriadnych okolností môže dolaďovacie operácie uskutočňovať aj
ECB.

(4) Štrukturálne operácie (Structural operations - SO) sa vykonávajú prostredníctvom emisie

dlhových certifikátov, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto operácie sa
vykonávajú vtedy, keď chce ECB upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči
Eurosystému. Štrukturálne operácie prostredníctvom reverzných obchodov a emisie
dlhových certifikátov vykonávajú NCB formou štandardných tendrov. Štrukturálne operácie
prostredníctvom priamych obchodov sa vykonávajú formou bilaterálnych transakcií.

Podmienky vyhlásených operácií sa zverejňujú v jednotlivých oznámeniach o danej

operácii (Announcement) a výsledky v oznamoch o akceptovaných objemoch (Allotment).

Automatické operácie

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity,

signalizovanie zámerov menovej politiky a vytváranie pásma pre jednodňové sadzby peňažného
trhu. Zmluvné strany využívajú automatické operácie na základe vlastnej iniciatívy. Automatické
operácie sa realizujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom NCB.

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné operácie (marginal lending

facility - MLF) na získanie jednodňovej likvidity od NCB oproti zábezpeke akceptovateľných

Zdroj: www.nbs.sk

aktív. Zvyčajne prístup zmluvných strán k týmto operáciám nie je limitovaný, okrem požiadavky
predložiť dostatok akceptovateľných aktív. Úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie
obvykle tvorí hornú hranicu jednodňovej sadzby peňažného trhu.

Zmluvné strany môžu na uloženie nadbytočnej likvidity využívať jednodňové

sterilizačné operácie (deposit facility - DF) v NCB. Zvyčajne nie je prístup zmluvných strán
k týmto operáciám limitovaný. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie obvykle
tvorí dolnú hranicu jednodňovej sadzby peňažného trhu.

Povinné minimálne rezervy

Eurosystém vyžaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v eurozóne držali povinné

minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách. Systém povinných minimálnych
rezerv v rámci Eurosystému prispieva k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu
a k ovplyvňovaniu štrukturálnej likvidity. Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv
úverovej inštitúcie je odvodená od položiek jej bilancie. V záujme stabilizácie úrokových
sadzieb systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje spriemerovanie, to
znamená, plnenie povinných minimálnych rezerv je dané priemernou hodnota denných
zostatkov na účte povinných minimálnych rezerv počas periódy pre dodržanie. Povinné
minimálne rezervy sú úročené priemernou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému
počas periódy pre dodržanie povinných minimálnych rezerv. Nadbytočné rezervy sa neúročia.

Publikácie odboru menovej politiky
Mesačná správa o ekonomickom vývoji

NBS vypracováva každý mesiac Správu o ekonomickom vývoji, v ktorej analyzuje vývoj

ekonomiky eurozóny a SR na základe mesačných údajov o reálnej ekonomike, inflácii, trhu
práce, platobnej bilancii, menových ukazovateľoch a externom prostredí. Súčasťou správy sú aj
časové rady týchto ukazovateľov, ako aj štvrťročné správy. V týchto správach sú parciálne
analýzy z oblasti medzinárodnej ekonomiky, platobnej bilancie, reálnej ekonomiky a menových
ukazovateľoch (úvery na nehnuteľnosti, pohľadávky ostatných finančných sprostredkovateľov).
Strednodobá predikcia

Vstupom Slovenska do eurozóny sa Národná banka Slovenska stala členom

Eurosystému, pričom sa podieľa ako jeho riadny člen na všetkých aktivitách a procesoch v rámci
ECB. To zahŕňa aj účasť NBS na prognostickom procese. Prognostický proces v rámci ECB
reprezentujú štyri predikcie, ktoré sa vypracovávajú na štvrťročnej báze. Dvakrát ročne (v júni
a v decembri) sa podieľajú všetky centrálne banky Eurosystému na vypracovaní spoločnej
predikcie makroekonomického vývoja v rámci procesu nazývaného Eurosystem staff
macroeconomic projections for euro area. Ostatné dve predikcie (marec a september) sú
výsledkom predikčného procesu zamestnancov ECB, tzv. ECB staff macroeconomic projections
for euro area. Predikcie makroekonomického vývoja zahŕňajú predikciu HICP, rastu reálneho
HDP a jeho komponentov v strednodobom horizonte (obdobie dvoch rokov). Predikcie sú
zároveň vhodným analytickým nástrojom, ktorý ponúka komplexný pohľad na súčasný a budúci
ekonomický vývoj. Množina predpokladov slúžiaca pri tvorbe prognózy je kombináciou použitia
modelu a znalostí ekonomických expertov. Výsledky predikcií sú prezentované Rade guvernérov
a slúžia ako jeden z podkladových materiálov pri rozhodovaní o nastavení menovej politiky
ECB.
Ostatné publikácie

Odbor menovej politiky vypracováva aj ďalšie príležitostné analýzy, v ktorých sa venuje

aktuálnym ekonomickým témam.

Zdroj: www.nbs.sk