Tabuľka 1.................................................................................................................................. 13
Tabuľka 2.................................................................................................................................. 14
Tabuľka 3.................................................................................................................................. 16
Tabuľka 4.................................................................................................................................. 20

Zoznam obrázkov

Obrázok 1..................................................................................................................................10

0 ÚVOD

Dôležitým nástrojom ovplyvňujúcim ekonomické procesy je štátny rozpočet. Štát

využíva ekonomické nástroje v záujme makroekonomickej stabilizácie. V tejto súvislosti sa

analyzuje fiškálna politika a jej nástroje, pričom východiskom je Keynesovo učenie ako

teoretický základ novej funkcie štátneho rozpočtu.

Rozpočtová politika je považovaná za kľúčový nástroj vlády pri regulovaní

finančných otázok a vzťahov formujúcich sa v ekonomike. Rozpočtová politika má i dnes

výrazné postavenie v hospodárskej politike slovenskej ekonomiky. Vláda hľadá možnosti

zabezpečenia finančných zdrojov pre budúci rast ekonomiky. Vláda vystupuje ako subjekt

trhovej ekonomiky, ktorý vytvára prostredie pre prebiehajúce ekonomické procesy.

1 ROZPOČTOVÁ POLITIKA

Rozpočtová politika sa definuje ako súhrn, či sústava cieľov, ako aj súhrn nástrojov a

opatrení na ich dosiahnutie, ktoré štát presadzuje vo finančných vzťahoch prostredníctvom

štátneho rozpočtu v národnom hospodárstve. Problematika rozpočtovej politiky, jej cieľov,

nástrojov a opatrení je rozsiahla a mnohotvárna. Ovplyvňuje hospodársky a sociálny rozvoj v

každej ekonomike. 1

Štát postupne prebral na seba úlohu zabezpečovať ochranu vlastného územia bezpečnosť

obyvateľstva a jeho majetku. V bezpečnostnej funkcii ide o ochranu územia a celistvosť štátu,

ochranu občanov a ich majetku, starostlivosť o súdnictvo, prokuratúru a väzenstvo.

V sociálnej funkcii ide o zmierňovanie sociálnych rozdielov medzi rôznymi skupinami, ako

dôsledok fungovania trhovej ekonomiky, ktorým prehlbuje sociálnu diferenciáciu

obyvateľstva. Tento dôsledok sa prejavuje vo výrazných príjmových rozdieloch. Štát tieto

rozdiely čiastočne stiera sociálnou politikou.

V starostlivosti o ekonomický rozvoj štát vytvára pravidlá pre fungovanie ekonomiky

a financovanie vybraných aktivít: priamymi investíciami alebo subvencovaním, či dotáciami.

Úlohou štátu je starostlivosť o stabilitu ekonomického rozvoja. V rámci toho aj

z rozpočtových zdrojov podporuje ekonomický rast, dbá o rovnováhu ekonomiky, o rast

zamestnanosti, v zahraničnom obchode podporuje export.

Hlavným nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet, ktorý spolu s rozpočtovými

pravidlami sa stanovuje zákonom. Rozpočet nie je jediný nástroj pre rozdeľovanie, medzi

takéto nástroje patria ceny, mzdy, úrok (nástroje prerozdeľovania).2

Dva typy rozpočtovej politiky

expanzívna – zvýšenie štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb (rast

agregátneho dopytu) a najmä - štátnych investícií do verejných prác a projektov verejnej

zamestnanosti (rast agregátnej ponuky - investície do infraštruktúry).

1 VINCÚR, Pavol a kol. Teoria a prax hospodárskej politiky. 2. vydanie, Bratislava: SPRINT, 2006. 432s. ISBN
80-89085-60-1
2 FARKAŠOVSKÁ M., BARÁNIK M. Národohospodárska politika. Trenčín: INTERAUDIT, 2005. 372s. ISBN
80-8075-063-7

reštriktívna – krátenie výdavkov zo štátneho rozpočtu napr. zrušenie dotácií do cien

priemyslu a potravín tovaru, obmedzenie výdavkov na obranu štátnu správu a pod. čím sa

znižuje dopyt a následne aj ponuka.3

2 ŠTÁTNY ROZPOČET SR

Z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaný peňažným fondom

finančných prostriedkov vytváraný v dôsledku prerozdeľovania HDP. Z účtovného hľadiska

je štátny rozpočet bilanciou príjmov a výdavkov. Návrh štátneho rozpočtu schvaľuje

zákonodarný orgán a nadobúda formu rozpočtového zákona. Ako rozpočtový zákon sa

schvaľuje na rozpočtové obdobie (spravidla na kalendárny rok). Mal by byť záväzným

finančným plánom. V praxi je však veľmi ťažké dodržiavať plánovanú bilanciu štátneho

rozpočtu. V prípade neschválenia štátneho rozpočtu parlamentom na nasledujúci kalendárny

rok sa využíva rozpočtové provizórium.

Možno ho chápať ako tokovú veličinu. V rozpočtovom období sa plnia príjmy

a súčasne sa postupne financujú potreby prostredníctvom výdavkov. Tok príjmov a tok

výdavkov ovplyvňujú rôzne faktory, napr. spôsob a lehoty výberu daní, plynulé vynakladanie

finančných prostriedkov na úhradu výdavkov organizácií, ktoré zabezpečujú verejné statky,

sezónnosť niektorých výdavkov a pod.4

Štátny rozpočet je distribučnou kategóriou – vyjadruje rozdeľovacie

a znovurozdeľovacie procesy. Je nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva

rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie miery akumulácie, na urýchľovanie tempa

ekonomického rastu, na stimulovanie rozvoja vybraných odvetví.

Predstavuje

 peňažný fond,

 bilanciu,

 zákon.

2.1 Funkcie štátneho rozpočtu:

Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavuje v jeho funkciách:

3 BEŇOVÁ, Elena a kolektív. Financie a mena. 1.vydanie, Bratislava: EDÍCII EKONÓMIA, 2007. 389s. ISBN
978-80-8078-142-2
4 VINCÚR, Pavol a kol. Teoria a prax hospodárskej politiky. 2. vydanie, Bratislava: SPRINT, 2006. 432s. ISBN
80-89085-60-1

 rozdeľovaciu (distribučnú) – súvisí s potrebou štátnych zásahov do procesu

rozdeľovania a znovurozdeľovania dôchodkov a bohatstva v súlade so spravodlivým

rozdeľovaním. Miera prerozdeľovania – je to podiel časti HDP odvedený do štátneho

rozpočtu na celkovom HDP.

Cieľom distribučnej politiky štátu je znížiť dôchodkové a sociálne nerovnosti

spoločnosti uplatňovaním daňovej, dotačnej a subvenčnej politiky.

 alokačnú – spočíva v zabezpečovaní verejných statkov. Znamená to proces, ktorým sa

celkové použitie zdrojov rozdeľuje medzi produkciu súkromných a verejných statkov.

Trhový mechanizmus zabezpečuje súkromné statky. Je signálnym systémov, kde sa

výrobca pri svojom rozhodovaní riadi dopytom spotrebiteľov. Pri verejných statkoch

platia iné pravidlá. Štát musí riešiť otázku, koľko a aké verejné statky má zabezpečiť,

čo znamená rozhodnúť o type a kvalite verejného statku.

 stabilizačnú – vyplýva z využívania štátneho rozpočtu na ovplyvňovanie národného

hospodárstva a zasahovania do ekonomiky. Štátny rozpočet sa využíva ako určitá

korekcia trhu na vyrovnávanie a elimináciu určitých výkyvov, ku ktorým sa približuje

trhové správanie.

2.2 Príjmy a výdavky ŠR

Hlavným zdrojom príjmov sú dane ako povinné platby do štátneho alebo miestneho rozpočtu,

ktoré odvádzajú súkromné osoby, ako aj firmy a inštitúcie. Medzi ďalšie príjmy patria:

o clá, dovozné prirážky,

o výnosy z predaja štátneho majetku,

o odvody a penále za porušovanie rozpočtovej disciplíny.

Výdavky štátneho rozpočtu sú predovšetkým určené na udržiavanie štátnej správy, armády,

polície, zo štátneho rozpočtu sa financuje školstvo, zdravotníctvo. Výdavky štátneho rozpočtu

sú stanovené aj:

o na činnosť ústredných orgánov, rozpočtových a príspevkových organizácií

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv,

o na krytie štátnych objednávok,

o na splácanie štátneho dlhu, na úvery do zahraničia. 5

2.3 Rozpočtový prebytok, vyrovnaný rozpočet a rozpočtový
deficit

V danom období (spravidla rok) môže štátny rozpočet vykazovať:

 rozpočtový prebytok,
 vyrovnanosť (vyrovnaný rozpočet),
 rozpočtový deficit.

Rozpočtový prebytok dosiahne štátny rozpočet vtedy, keď príjmy štátneho rozpočtu sú za

dané obdobie vyššie ako jeho výdavky. Ak Tt sú príjmy za dané obdobie (t je časový index)

a Gt sú výdavky, potom platí:

> G

Vyrovnaný rozpočet vykazuje štátny rozpočet vtedy, keď sa v danom obodí príjmy štátneho

rozpočtu a jeho výdavky rovnajú. Platí:

= G

Ak si deficit označíme D, potom v prípade vyrovnaného rozpočtu platí: D = 0. V prípade

rozpočtového deficitu platí vzťah:

Dt = Gt - Tt

> 0

Rozpočtový deficit vznikne v tom prípade, keď výdavky štátneho rozpočtu za dané obdobie

sú väčšie ako jeho príjmy, teda platí:

< G

Vznik rozpočtového deficitu poukazuje na skutočnosť, že ekonomický subjekt (štát) utratil

v danom rozpočtovom roku viac, ako v ňom chcel alebo dokázal získať príjmov.6

Z hľadiska príčin vzniknutého stavu treba rozlišovať aktívny – štruktúrny a pasívny –

cyklický deficit. Podstata spočíva v tom, že sa rozlišuje časť rozpočtu ako štruktúrny

5 HONTYOVÁ, Kajetana. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 1. vydanie, Bratislava:
IURA EDITION, 2000. 114 s. ISBN 80-88715-62-8
6 HONTYOVÁ, Kajetana. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 1. vydanie, Bratislava:
IURA EDITION, 2000. 114 s. ISBN 80-88715-62-8

rozpočet, kde ide o zámerný dôsledok subjektívneho vládneho rozhodnutia, diskrétneho

opatrenia v rámci uplatnenej fiškálnej politiky, a druhá časť rozpočtu, ktorá má cyklický

charakter, pasívne je určovaná fázou ekonomického cyklu, dosiahnutou úrovňou národného

dôchodku a produktu.

Štruktúrny rozpočet predpokladá štátne príjmy, výdavky a deficity za podmienok fungovania

ekonomicky na úrovni potenciálneho produktu.

Cyklický rozpočet vyjadruje zmeny v štátnych príjmoch, výdavkoch a deficitoch, ktoré

vznikajú v dôsledku toho, že ekonomika nefunguje na úrovni potenciálneho produktu, ale pod

vplyvom ekonomického cyklu, t.j. vo fáze expanzie alebo recesie (na úrovni reálneho

produktu).

Z hľadiska ďalšieho charakterizovania štátneho rozpočtu je potrebné uviesť kategóriu

skutočný rozpočet. Vyjadruje nominálne príjmy, výdavky a deficity v sledovanom období.

Cyklický rozpočet je potom rozdiel medzi skutočným rozpočtom a štruktúrnym rozpočtom.7

Obrázok 1: Štruktúrny, cyklický a skutočný rozpočet

Obrázok 1

Dôvody, prečo sa vláda zámerne prikláňa k deficitnému financovaniu, môžu byť napríklad

v súlade s keynesovskoukoncepciou aktívnej hospodárskej politiky stabilizačné, - keď sa

7 BEŇOVÁ, Elena a kolektív. Financie a mena. 1.vydanie, Bratislava: EDÍCII EKONÓMIA, 2007. 389s. ISBN
978-80-8078-142-2

vláda snaží korigovať zvýšenie vládnych výdavkov protismerne pôsobiacim efektom zvýšenia

daní, alebo rozpočtové, keď sa tento spôsob javí ako vhodný na pohltenie mimoriadnych

jednorazových zmien na príjmovej alebo výdavkovej strane. 8

2.4 Štátny dlh

Štátny dlh vzniká opakovanými rozpočtovými deficitmi. Je výsledkom

predchádzajúcej fiškálnej politiky. Dlhové financovanie rozpočtových deficitov je spojené

s nárastom štátneho dlhu. Na krytie rozpočtových deficitov môže vláda použiť novovytlačené

peniaze (čím by však priamo spôsobovala infláciu), alebo si peniaze požičiava. V súčasnosti

si väčšina vlád požičiava, a to predajom štátnych cenných papierov – obligácií. Celková

hodnota vydaných obligácií predstavuje výšku štátneho dlhu.

Z hľadiska štruktúry štátneho rozpočtu sa skúmajú štátne pôžičky (vládne úvery) ako

jeden zo zdrojov príjmov, vzťahy medzi daňovými príjmami a príjmami zo štátnych pôžičiek

a pod.

Na výdavkovej strane sa analyzuje podiel úrokov a splátok štátneho dlhu na celkovom objeme

výdavkov a vplyv ekonomického cyklu na vývoj tohto podielu.

Pri analýze dynamiky rastu štátneho dlhu vo vzťahu k HDP treba rozlišovať čistý štátny dlh

a hrubý štátny dlh.

Čistý štátny dlh je nižší o sumu štátnych finančných aktív, kde patria pôžičky súkromnému

sektoru, hotovosť, štátny podiel na akciovom majetku súkromných spoločností a devízové

rezervy.

Hrubý štátny dlh predstavuje celkový objem záväzkov vládneho sektora, bez ohľadu na

pohľadávky.

Štátny dlh možno klasifikovať podľa rôznych kritérií:

 podľa zdroja úveru:

- vnútorný (domáci) dlh,

- vonkajší (zahraničný) dlh,

 podľa doby splatnosti:

- krátkodobý dlh (splatný do 1 roka),

- strednodobý dlh (splatný do 5, resp. 10 rokov),

8 HONTYOVÁ, Kajetana. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 1. vydanie, Bratislava:
IURA EDITION, 2000. 114 s. ISBN 80-88715-62-8

- dlhodobý dlh (splatný nad 5, resp. 10 rokov),

 podľa formy úveru:

- knižný dlh,

- dlh vo forme cenných papierov. 9

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2010

9 LISÝ, Ján a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike.1.vyd. Banská Bystrica, 2005. 622 s. ISBN 80-8078-063-3

Tabuľka 1

Príjmy štátneho rozpočtu na rok 2010 v eurách

Tabuľka 2

Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 v eurách10

10Ministerstvo financií. Rozpočet SR.

[online]. Dostupné z <http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?

CatID=7386>

Tabuľka 3

3 ROZPOČET EURÓPSKEJ ÚNIE

Rozpočet EÚ sa financuje z vlastných zdrojov určených na základe spoločnej dohody

členských štátov po konzultácii s Európskym parlamentom.

Výška rozpočtu nemôže prekročiť 1.27 % hrubého národného produktu Európskej únie.

Vlastné zdroje (príjmy) rozpočtu EÚ pozostávajú:

- zo zdrojov vypočítaných na základe rôznorodej prosperity členských štátov,

- z percenta dane z pridanej hodnoty vybranej v celej únii z predaja tovarov a služieb,

- z ciel vybraných na vonkajších hraniciach únie,

- z rôznych zdrojov, ktorých časť sa vyberie z poľnohospodárskych výrobkov dovezených

z tretích krajín.

Rozpočet je vo výdavkovej časti rozdelený na 2 časti:

Časť A, ktorá je rozdelená do ďalších osem skupín:

1. Poľnohospodárstvo – 45,5%

2. Štrukturálne operácie – 31,6 %

3. Vnútorné politiky – 7,9%

4. Vonkajšie politiky – 4,8 %

5. Administratíva – 5,9 %

6. Rezervy – 0,4 %

7. Predvstupová stratégia – 2,6 %

8. Náhrada – 1,0 %

Časť B je podstatne rozsiahlejšia a členitejšia. Delí sa na deväť základných kategórií, ktoré sa

ďalej členia na podkategórie. Základom je týchto 9 kategórií:

Zväzok 1 – Celkové príjmy

Zväzok 2 – Parlament

Zväzok 3 – Rada

Zväzok 4 – Komisia

Zväzok 5 – Súdny dvor

Zväzok 6 – Európsky dvor audítorov

Zväzok 7 – Európsky hospodársky a sociálny výbor

Zväzok 8 – Výbor regiónov

Zväzok 9 – Ombudsman a Európsky kontrolór ochrany údajov

3.1 Ratifikovanie rozpočtu

Komisia predkladá predbežný rozpočtový návrh. Rada ministrov ho schvaľuje

dvojtretinovou väčšinou a posúva ho do prvého čítania v Európskom parlamente. Ak

parlament s návrhom súhlasí alebo nereaguje, tak je rozpočtový návrh schválený.

V opačnom prípade môže Parlament previesť zmeny povinných alebo nepovinných

výdavkov. V tom prípade sa zmenený návrh vráti k Rade ministrov.



Nepovinné výdavky môže Rada znova zmeniť. V takom prípade musí vrátiť opravený

návrh Parlamentu.



Ak zmenené povinné výdavky vedia k zvýšeniu celkového rozpočtu, Rada ich môže

schváliť len kvalifikovanou väčšinou . Ak sa potrebná väčšina nenájde, navrhnuté

zmeny sú považované za odmietnuté.



Ak zmenené povinné výdavky nevedú k zvýšeniu celkového rozpočtu, Rada potrebuje

na odmietnutie návrhu kvalifikovanú väčšinu. V opačnom prípade sú schválené.

Zmenený návrh sa posunie do druhého čítania v Parlamente. Ak Parlament súhlasí alebo sa

nevyjadrí, rozpočtový návrh je schválený.



Na odmietnutie alebo na zmenu Radou navrhnutých zmien je potrebná absolútna

väčšina hlasov členov Parlamentu, pri trojpätinovej väčšine odovzdaných hlasov.



Na odmietnutie celého rozpočtového plánu je potrebná absolútna väčšina hlasov

členov Parlamentu a dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov.

Ak pri hlasovaní v pléne nebude vznesená námietka od zástupcov Rady, je rozpočtový plán

schválený. 11

11 EUROPSKAUNIA. Rozpočet únie. [online]. Dostupné z <http://www.europskaunia.sk/rozpocetunie>

3.2 Rozpočet EÚ na rok 2010

Rozpočet Európskej únie na rok 2010 schválil Európsky parlament na svojom

plenárnom zasadnutí v Štrasburgu 17. decembra 2009. V záväzkoch predstavuje 141,453

miliárd EUR a 122,937 miliárd EUR v platbách. Dôležitou otázkou rozpočtu bolo

financovanie schváleného, ale ešte nefinancovaného plánu hospodárskej obnovy EÚ, ktorý si

na budúci rok vyžiada 2, 4 miliardy EUR.

Výdavková časť rozpočtu EÚ podporí v budúcom roku energetickú bezpečnosť,

vytváranie pracovných miest a nástroje na mikrofinancovanie, ale i výskum a vývoj a

celoživotné vzdelávanie. Ráta sa i s zvýšenou rozpočtovou podporou mliekarenského sektora

a zmierňovaním škodlivých účinkov klimatických zmien.

Schválený rozpočet na rok 2010 okrem iných výdavkov predpokladá:

- sumu 300 miliónov EUR na podporu mliekarenského sektora, ktorú poslanci dlhé roky

požadovali

- sumu 466 miliónov EUR v podobe záväzkov (279 mil. v podobe platieb) na spoluprácu s

východnou Európou v rámci Európskej susedskej politiky (napríklad ekologické projekty s

Ukrajinou a Bieloruskom)

- sumu 59 miliónov EUR (záväzky), resp. 38 miliónov (platby) na činnosť agentúry pre

správu vonkajších hraníc Únie Frontex

- sumu 92 miliónov EUR (záväzky), resp. 65 miliónov (platby) pre Európsky fond pre

utečencov12

12 Dostupné z

<http://www.europskyparlament.sk/view/sk/press-release/news/news-2009/news-2009-

December/news-2009-December-7.html;jsessionid=6B2C48FA9EDC5FA0851AAF0A0A0AEDFC

Tabuľka 4

3.3 Porovnanie výdavkov EÚ za rok 2009 a 2010

Kapitola

Rozpočet 20091

Finančné
perspektívy
2010

Konečný návrh
rozpočtu pre
2010

Záväzk
y

Platby Záväzky Platby Záväzky Platby

1a Rast a
zamestnanosť:
Konkurencieschopnosť 13775 11106 14362

14862

11342

1b Rast a
zamestnanosť:
Súdržnosť

48427 34963 49388

49388

36385

2 Ochrana a riadenie
prírodných zdrojov

56721 52566 59955

59499

58136

3a Sloboda,
bezpečnosť a
spravodlivosť

864

617

1025

1006

739

3b Občianstvo

663

691

668

659

4 EÚ ako globálny
partner

8104

8324

7893

8141

7788

5 Administratívne
výdavky

7695

7882

7889

Spolu

136458

11617
2

141173 134155 141453 122937

Percento HND

1,18% 1,00% - -

1,20%

1,04%

39.22

47.25

6.470.86.26

zamestnanosť

poľnohospodárstvo

vonkajšie vzťahy

bezpečnosť

administratíva

Celkový rozpočet EÚ v roku 2010 –

141,4

miliardy

EUR

O tom, koľko finančných prostriedkov EÚ minie a na čo, sa rozhoduje v demokratickom

procese. Európska komisia každý rok predloží návrh rozpočtu pre všetky oblasti politiky

a programy. Skutočné schvaľovanie rozpočtu na nasledujúci rok však majú v kompetencii

občanmi volení zástupcovia v Európskom parlamente a Rada EÚ. Po využití prostriedkov

musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu správu o čerpaní rozpočtu.

NA ČO SA MÍŇA NAJVIAC?

Najväčšia časť rozpočtu – 45 % z celkovej sumy na rok 2009 – sa vynaložila na

zvýšenie dynamiky a konkurencieschopnosti hospodárstva a posilnenie hospodárskej

súdržnosti EÚ, t. j. zmenšenie priepasti medzi bohatšími a chudobnejšími členskými štátmi.

Ďalšia veľká časť rozpočtu smeruje do oblasti poľnohospodárstva. Ide o druhú

najväčšiu rozpočtovú oblasť, do ktorej v roku 2009 smerovalo 43 miliárd eur. Tieto

prostriedky sa vynakladali na spoľahlivé zásobovanie bezpečnými a kvalitnými potravinami

a zabezpečenie primeraných príjmov pre 19 miliónov poľnohospodárov bez toho, aby

spotrebitelia museli ich výrobky preplácať. Ďalších 11 % bolo určených na rozvoj vidieka a

10 % bolo vyčlenených na ochranu životného prostredia.

NA AKÉ KONKRÉTNE ÚČELY SÚ FINANČNÉ PROSTRIEDKY URČENÉ?

Peniaze sa využívajú na mnoho účelov: školenia ľudí zamerané na získanie nových

znalostí; stimuly podnikom s cieľom podporiť inovácie a zamestnanosť; zachovanie

prirodzeného životného prostredia; mostov, elektrických a plynových rozvodových sústav,

ktoré spájajú najvzdialenejšie kúty EÚ; podpora kultúrnej rozmanitosti a výmeny v oblasti

vzdelávania, ako aj núdzová pomoc v prípade povodní a zemetrasení.

Hlavným princípom, ktorým sa riadi využívanie finančných prostriedkov v EÚ je

solidarita. Rovnaký princíp sa uplatňuje aj na 7 miliárd eur, ktoré sa každoročne využijú za

hranicami Únie. EÚ, ktorá je svetovou hospodárskou a politickou veľmocou, si je vedomá

svojej zodpovednosti za podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, udržiavanie mieru a

poskytovanie pomoci tam, kde ľudia trpia dôsledkami prírodných katastrof alebo konfliktov.13

13 Portal Europskej únie. Rozpočet. [online] Publikované 17. 2. 2010. Dostupné z
<http://europa.eu/pol/financ/index_sk.htm>

Záver

V tejto seminárnej práci sme sa zamerali na rozpočtovú politiku, štátny rozpočet

Slovenskej republiky a taktiež rozpočet Európskej únie.

Rozobrali sme základné pojmy ako je rozpočtová politika, štátny rozpočet, štátny dlh,

deficit, prebytok, aby sme vás uviedli to tejto problematiky. Uvádzame bilanciu príjmov

a výdavkov aktuálneho štátneho rozpočtu SR. Porovnali sme výdavky EÚ v roku 2009

s tohtoročnými predpokladanými výdavkami.

Zoznam použitej literatúry

VINCÚR, Pavol a kol. Teoria a prax hospodárskej politiky. 2. vydanie, Bratislava: SPRINT,
2006. 432s. ISBN 80-89085-60-1

FARKAŠOVSKÁ M., BARÁNIK M. Národohospodárska politika. Trenčín: INTERAUDIT,
2005. 372s. ISBN 80-8075-063-7

BEŇOVÁ, Elena a kolektív. Financie a mena. 1.vydanie, Bratislava: EDÍCII EKONÓMIA,
2007. 389s. ISBN 978-80-8078-142-2

HONTYOVÁ, Kajetana. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 1.
vydanie, Bratislava: IURA EDITION, 2000. 114 s. ISBN 80-88715-62-8

LISÝ, Ján a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike.1.vyd. Banská Bystrica, 2005. 622 s.
ISBN 80-8078-063-3

Portal Europskej únie. Rozpočet.

[online] Publikované 17. 2. 2010. Dostupné z

<http://europa.eu/pol/financ/index_sk.htm>

Dostupné z

<http://www.europskyparlament.sk/view/sk/press-release/news/news-2009/

news-2009-December/news-2009-
December-7.html;jsessionid=6B2C48FA9EDC5FA0851AAF0A0A0AEDFC

EUROPSKAUNIA. Rozpočet únie. [online]. Dostupné z
<http://www.europskaunia.sk/rozpocetunie>

Ministerstvo financií. Rozpočet SR.

[online]. Dostupné z

<http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7386>

Document Outline

Na čo sa míňa najviac?
Na aké konkrétne účely sú finančné prostriedky určené?

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Štátny rozpočet SR a EU

Preber si túto poznámku so svojou AI

Náhľad poznámky

Document Outline

Ďalšie poznámky z predmetu Hospodárska politika