Socialna politika

Sociálna politika (SP)

Sociálna politika – obsah prednášky:

 Sociálna politika – charakteristika

 Subjekty a objekty sociálnej politiky

 Ciele sociálnej politiky

 Nové trendy v sociálnej politike

 Štát v sociálnej politike

 Kresťanské sociálne učenie

 Európske dokumenty

 Princípy, funkcie a nástroje sociálnej politiky

 Životné minimum

 Neštátne subjekty sociálnej politiky

 Súčasti sociálnej politiky

- charakteristika rôznych autorov z rôznych hľadísk a úrovní
- vysvetľovanie niektorých zložiek či prvkov sociálnej politiky – vysvetľovanie sociálnej politiky
komplexne
- vymedzenie sociálnej politiky sa líšia mierou abstrakcie i konkrétnymi východiskami

- def. : oblasť štátnej politiky orientovaná na sociálne zabezpečenie tej časti občanov (deti,
dôchodcovia, invalidi), ktorí nedisponujú pracovnými príjmami alebo tieto príjmy sú
nepostačujúce na zabezpečenie základných existenčných potrieb. Do jej náplne patrí
predovšetkým nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, invalidné dôchodky,
prídavky na deti, podpora v nezamestnanosti, pomoc pri rekvalifikácii pracovných síl, atď.

Realizuje sa prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých hlavný vystupuje štát. Je to tým, že
štát určuje obsah, ciele, úlohy i chápanie sociálnej politiky v tej ktorej etape rozvoja
spoločnosti.

Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa
ďalších subjektov.

Subjekty SP:

 koncipujú,

 pripravujú a

 realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.

Členenie subjektov SP:

a) štátne
b) neštátne

a) štátne
b) trhové - prechádzajú trhom
c) netrhové – neprechádzajú trhom

Základná štruktúra sociálnych subjektov: subjekty (kto vykonáva)

 štát a jeho orgány

 zamestnávatelia

 zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány

 mestá a obce

 charitatívne organizácie, organizácie občianskych iiciatív

 cirkev (ako charita)

 občania, rodiny a domácnosti

- štát si pritom ponecháva svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu
- v budúcnosti: štát ako subjekt SP a realizátor mnohých sociálnych opatrení by nemal byť
nevyhnutne rozhodujúcim subjektom. Nasvedčuje tomu systém utvárania zdrojov pre SP.

Objekty SP (pre koho je určená)

 všetci obyvatelia štátu

 určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov, ku ktorým sociálne opatrenia subjektov

smerujú

Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť a blahobyt všetkých ľudí. Jednoznačne sa orientuje na
človeka ako ľudskú bytosť, jej jedinečnosť, schopnosti, záujem, potreby.

Ciele SP

 je vytvoriť žiadúce, chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti

 sústava cieľom, ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ, tzv. rozvoj človeka, spôsob jeho

života, jeho tvorivé sily a dispozície.

 tento cieľ sa doplňuje uplatňovaním všeobecných princípov SP a konkrétnymi

opatreniami čiastkových SP

 konflikty – celý proces formulácie cieľov a ich napĺňaním je sprevádzaný konfliktmi vo

všetkých úrovniach, (ktorý nástroj je potrebný na dosiahnutie želaného cieľa, pri tejto
formulácii, vznikajú konflikty).

Nové prvky – trendy, ktoré ovplyvňujú, či determinujú SP

 globalizácia súvisiaca s internacionalizáciou mnohých ľudských aktivít,

 nepriaznivý demografický vývoj a starnutie populácie (bezdetné, jednodetné, resp.

dvojdetné rodiny)

 spomalenie ekonomického rastu (súvisí s globálnou krízou)

 oslabenie tradičnej funkcie rodiny a solidarity (otec, mama a deti a výchova detí,

solidarita na dedinách a mestách, rozdielna solidarita)

 migračné prúdy do Európy,

 a ďalšie.

Štát v sociálnej politike

- po vojnách úloha štátu ako subjektu SP sa postupne stáva dominantnou a tým štát určitým
spôsobom obmedzuje (tlmí) aktivitu ostatných sociálnych subjektov
- dochádza ku formovaniu. štátu tzv. blahobytu – welfare state

Štát blahobytu

 štát sa sociálne angažuje a má dominantné postavenie v tejto oblasti,

 štát svojou angažovanosťou preberá na seba sociálne zabezpečenie obyvateľstva,

 uskutočňovanie tejto SP je spojené s rozsiahlou redistribúciou, čo vedie k byrokracii

(papierovanie), centralizácii a u príjemcov i k anonymite,

 rasti náročnosť na finančné zdroje

 systém sociálneho zaistenia je v rozhodujúcej miere zadarmo, či za minimálnu úplatu.

Sociálne trhové hospodárstvo (na skúške nebude!!!)

Koncepcia SP v štátoch EÚ
- hľadanie optimálnej vyváženosti ekonomických a sociálnych prvkov v systéme

Sociálna štát

 štát, v ktorom je demokraticky organizovaná moc prostredníctvom sociálneho

zákonodárstva a štátnej správy

 zabezpečuje: životné minimum

 poskytuje sociálne zabezpečenie, ktoré umožňuje zmierniť resp. prekonať sociálne riziká,

s cieľom zistiť primeranú min. úroveň soc. istoty a soc. suverenity

 zaisťuje kvalitnú úroveň zodpovedajúcich služieb a to všetkých občanom bez rozdielu

spoločenského statusu

Kresťnské sociálne učenie – sociálne encykliky (nebude)

 Rerum novarum – Lev XIII. – 1891

 Quadragesimo anno – Pius XI.

 Mater et Matistra – Ján XXIII - 1961

 Populorum progresiou – Pavol VI - 1967

 Laborem exercens – Ján Pavol II - 1981

 Centesimus annus - Ján Pavol II. - 1991

 Caritas in veritate – Benedikt XVI. – 2009 bola podpísaná 29. júna... deň pred summitom

G7, ktorý riešil otázku rozvoja národov

Východiská SP v Európe

 poskytnutie legislatívneho rámca

 zhromaždiť dostatočné prostriedky na financovanie zámerov

 stimulovať a podporovať spoluprácu aktérov SP

Najdôležitejšie dokumenty prijaté Radou Európy (netreba vedie)

 Rímska zmluva o založení EHS (1957

 Európska sociálna charta

 Revidovaná európska sociálna charta

 Jednotný európsky akt

 Koncepcia Európskeho sociálneho priestoru

 Charta základných sociálnych práv pracujúcich

 Maastrichtská zmluva

 Zelená kniha európskej SP

 Biela kniha rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti

 Biela kniha, európska SP, cesta vpred pre U

 Amsterdamská zmluva

 Európska stratégia zamestnanosti

 Lisabonská zmluva

 Európsky sociálny program

 Charta práv občanov EU

 Ústava

Princípy SP

 Princíp sociálnej spravodlivosti – patrí k rozhodujúcim a základným princípom.

Spravidla sa spravodlivosť definuje ako všetko to, čo nie je nespravodlivé –
najjednoduchšia def., ktorá vyjadruje všetko, je to relatívny pojem. Spravodlivosť
v rozvinujtej spoločnosti sa chápe ako výsledok jednotlivca, vôľa jednotlivca pomôcť
slabším – chorým, zaostalým, soc. slabším. Vníma sa ako výsledok rôznych čiastkových,
subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosť.

 Princíp sociálnej solidarity – je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci

medzi ľuďmi. Tento princíp vyplýva z faktu, že človek svojou existenciou vo svojej miere
závisí od spolužitia a je odkázaný na druhých. Súdržnosť – výraz ľudského porozumenia,
pospolitosť. Tento princíp vychádza zo slobodnej vôle človeka a jeho ochoty riadiť sa
záujmom spoločenstva.

 Princíp sociálnej subsidiarity – každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám a keď

túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Ak mu nepomôže rodina, žiada o pomoc od
najbližšieho okolia a keď nepomôže okolie, žiada pomoc od štátu. Štát je teda na
poslednom mieste poskytnutia pomoci, nie na začiatku.

 Princíp sociálnej participácie – občania, ktorých život je ovplyvňovaný rôznymi

opatreniami a rozhodnutiami musí mať možnosť podieľať sa procesoch, ktoré vedú k ich
prijímaniu a realizácii.
Všetky princípy sú navzájom prepojené a zákl. princíp je dobro všetkých

Funkcie sociálnej politiky

 ochranná – rieši už vzniknutú situáciu. SP rieši problém, ked jednotlivec, resp. rodina sa

dostala do nepriaznivej situácie a SP sa snaží odstrániť dôsledky tej nepriaznivej situácie.

 rozdeľovacia – súvisí s princípom spravodlivosti a v samotnej realizačnej fáze je spojená

už s druhotným rozdeľovaním dôchodkov, životných situácií, príležitostí a možností.
Všetci občania by mali mať rovnaké podmienky.

 stimulačná – podporuje, stimule žiadúce sociálne konanie či správanie jednotlivca alebo

rodiny

 preventívna – vedie ku prijímaniu takých opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých

situácií. Snahou štátu je predchádzať škodám.

 homogenizačná – realizácia vyrovnávania s cieľom zmierniť sociálne rozdiely.Je úzko

spätá s druhou funkciou a jej úlohou je vytvoriť rovnorodejšiu spoločnosť. Poskytovanie
rovnakých možností zdravotníckej starostlivosti, vzdelania....

Nástroj SP

1. z hľadiska úrovne riadenia

a) programové vyhlásenie vlády
b) právny poriadok – sociálno-právna legislatíva

2. z hľadiska praktickej realizácie

a) kolektívne vyjednávanie – medzi zamestnávateľských skupín a zamestnancov –

odbory

b) programovanie a plánovanie – zostavovanie a plánovanie sociálneho plánu

Štát

 garantuje celú oblasť sociálneho zabezpečenia

 určuje pravidlá a normy pri riešení sociálnej problematiky

 utvára osobitné fondy a inštitúcie poverené organizačným zabezpečením a vykonávaním

sociálnej politiky

 hradí len časť nákladov potrebných na realizáciu sociálnych opatrení

Životné minimum

Spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej
hmotnej núdze.

Sumy životného minima:

a) 185,19 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú FO
b) 129,18 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú FO
c) 84,52 € mesačne, ak ide zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa

Hodnoty sa každý rok valorizujú.

Neštátne neziskové subjekty v SP

 nadácie,

 FO, poskytujúce sociálne služby nepodnikateľsky,

 združenia bez právnej subjektivity,

 občianske združenia,

 združenia PO,

 neziskové organizácie,

 neinvestičné fondy,

 cirkevné inštitúcie,

 obce a mestá,

 obecné a mestské príspevkové a rozpočtové organizácie,

 živnostníci,

 podnikateľské subjekty podľa obchodného zákonníka,

 neštátne subjekty.

Súčasti SP

1. Politika zamestnanosti – najvyššia miera zamestnanosti, resp. najnižšia miera

nezamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov upravuje systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, postup pri
poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.
Služby zamestnanosti – systém inštitúcii a nástrojov, ktoré slúžia na pomoc účastníkov
trhu rásť pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných
miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné
uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie

2. Sociálne zabezpečenie – zahŕňa všetky nástroje na hmotné zabezpečenia každého občana.

Realizuje sa prostredníctvom: - dôchodkového zabezpečenia

- nemocenského poistenia
- štátnych sociálnych dávok
- sociálnej starostlivosti

Sociálne zabezpečenie na SR zahŕňa: Sociálne poistenie,

Sociálnu pomoc,
Sociálnu podporu (rodinné dávky)

3. Rodinná politika – opatrenia – základom je zákon o rodine a koncepcia štátnej rodinnej

politiky. Realizuje sa prostredníctvom: Priame peňažné dávky pre rodiny a deti,

Daňové opatrenia pre rodiny,
Služby pre rodiny s deťmi.(opatrnia)

4. Vzdelávacia politika – súčasť SP. Ide o súhrn konkrétnych činností a opatrení, ktorými štát

a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Rozhodovanie
o vzdelávacích inštitúciách, o prístupe k vzdelávaniu, o cieľoch, o obsahu vzdelania
a o spôsobe riadenia a financovania.

5. Bytová politika – podstata: pravidlá prideľovania bytov
6. Podniková SP – všetky aktivity podniku, ktoré smerujú k činnosti zametnancom.
7. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – všetky opatrenia, ktoré musí zamestnanec

dodržiavať, aby nedošlo k úrazu pri práci

8. Zdravotníctvo – lieková politika, celá sústava zdravotníckych zariadení a všetko čo súvisí

so zdravotníctvom