EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA SO SÍDLOM V KOŠICIACH

VÝVOJ MENY EURO

Truhanová Lenka

Akademický rok: 2009/2010

lenusiqq@gmail.com

EAMP II. A

Obsah

0 Úvod

...................................................................................................................................... 4

1 Hospodárska a menová únia ................................................................................................. 5

1.1 Tri etapy budovania HMÚ ...................................................................................... 5

1.1.1 Prvá etapa – zrušenie obmedzení pohybu kapitálu v EÚ ...................... 5
1.1.2 Druhá etapa HMÚ – zriadenie Európskeho menového inštitútu

a Európskej centrálnej banky ................................................................ 6

1.1.3 Tretia etapa HMÚ – stanovenie neodvolateľných kurzov ..................... 7

2 Európsky mechanizmus výmenných kurzov ....................................................................... 8
3 Výhody jednotnej meny ................................................................................................... 10

3.1 Výhody eura pre podnikateľov .............................................................................. 10
3.2 Výhody eura pre spotrebiteľov .............................................................................. 10

4 Výtvarné návrhy slovenských strán eurových mincí a bankoviek .................................... 11
5 Záver ................................................................................................................................. 13
Použitá literatúra ..................................................................................................................... 14

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 – Členstvo krajín v ERM II ..................................................................................... 7

0 Úvod

Euro je mena a menová jednotka eurozóny, ako aj zúčastnených tretích štátov

(Monaka, San Marína a Vatikánu). Je to po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena
v medzinárodnom menovom systéme. Od 1. januára 2009 je menou aj na Slovensku.
Riadi ho Európska centrálna banka vo Frankfurte nad Mohanom. Je oficiálnou menou v 16 z
27 krajín EÚ a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších piatich krajinách a v dvoch
menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru.1

1 http://sk.wikipedia.org/wiki/Euro[7.4.2010]

1 Hospodárska a menová únia

V júni 1988 Európska rada, ktorá je zložená z najvyšších predstaviteľov jednotlivých

členských štátov a vlád, potvrdila cieľ postupného vytvorenia Hospodárskej a menovej únie
(HMÚ) a poverila výbor vedený vtedajším prezidentom Európskej komisie Jacquom
Delorsom preskúmať a navrhnúť konkrétne kroky, ktoré by k takejto únii viedli. Delorsova
správa navrhovala, aby sa hospodárska a menová únia dosiahla v troch samostatných etapách:
v prvej sa mali liberalizovať kapitálové pohyby v rámci EÚ a zblížiť menové politiky
jednotlivých štátov; v druhej sa na úrovni únie mala vytvoriť autorita na kontrolu jednotlivých
menových pohybov a mali sa tiež zaviesť opatrenia na postupné zbližovanie jednotlivých
národných mien; v tretej etape sa mali neodvolateľne fixovať výmenné kurzy medzi menami
zúčastnených štátov a vykonávanie menovej politiky sa malo preniesť na úroveň Európskej
únie.2

1.1 Tri etapy budovania HMÚ

1.1.1 Prvá etapa - zrušenie obmedzení pohybu kapitálu v EÚ

1. júl 1990 - 31. december 1993

Na základe Delorsovej správy Európska rada v júni 1989 rozhodla, že prvá etapa

hospodárskej a menovej únie sa začne 1. júla 1990, t. j. v čase, keď došlo k zrušeniu prakticky
všetkých obmedzení pohybu kapitálu medzi členskými štátmi. V tom čase Výbor guvernérov
centrálnych bánk členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorý mal v
oblasti menovej spolupráce čoraz významnejšie postavenie, dostal nové úlohy stanovené
rozhodnutím Rady EÚ z 12. marca 1990. Patrilo k nim najmä poskytovanie poradenských
služieb členským štátom v oblasti menovej politiky a podpora spolupráce v tejto oblasti s
cieľom dosiahnutia cenovej stability. Prvým krokom bolo identifikovať jednotlivé otázky,
ktoré sa mali preskúmať v tejto začiatočnej etape, vypracovať pracovný program do konca
roka 1993 a podľa toho definovať mandáty pracovných výborov a podvýborov zriadených pre
tento účel.

Na realizáciu druhej a tretej etapy bolo potrebné novelizovať Zmluvu o založení

Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Rímsku zmluvu) tak, aby sa vytvorila požadovaná
inštitucionálna štruktúra. Bola zvolaná medzivládna konferencia o HMÚ, ktorá sa konala v
roku 1991 súčasne s medzivládnou konferenciou o politickej únii. Rokovania vyústili do
Zmluvy o Európskej únii, ktorá bola podpísaná v Maastrichte dňa 7. februára 1992. V
dôsledku meškania v ratifikačnom procese však zmluva (ktorá menila a dopĺňala Zmluvu o
založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pričom menila aj jej názov na "Zmluvu o
založení Európskeho spoločenstva" a jej súčasťou bol i "Protokol o štatúte Európskeho
systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky" a "Protokol o štatúte Európskeho
menového inštitútu") mohla vstúpiť do platnosti až 1. novembra 1993.3

2 http://www.nbs.sk/sk/euro/historia-hospodarskej-a-menovej-unie[4.4.2010]

3 http://www.nbs.sk/sk/euro/historia-hospodarskej-a-menovej-unie[4.4.2010]

1.1.2 Druhá etapa HMÚ - zriadenie Európskeho menového inštitútu a
Európskej centrálnej banky

1. január 1994 - 31. december 1998

Zriadenie Európskeho menového inštitútu (EMI) dňa 1. januára 1994 znamenal

začiatok druhej etapy HMÚ. Dočasná existencia EMI bola i zrkadlom stavu menovej
integrácie v európskom spoločenstve: EMI nezodpovedal za výkon menovej politiky v
Európskej únii - táto zostala doménou domácich orgánov - a ani nemal kompetencie na výkon
devízových intervencií.

Dvoma hlavnými úlohami EMI bolo posilniť spoluprácu medzi centrálnymi bankami v

oblasti menovej politiky a urobiť prípravy potrebné na to, aby sa v tretej etape mohol zriadiť
Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), aby sa vykonávala jednotná menová politika a
vytvorila jednotná mena. Na dosiahnutie týchto cieľov EMI poskytoval fórum pre konzultácie
a výmenu názorov a informácií o menovo-politických otázkach a vytvoril regulačný,
organizačný a logistický rámec potrebný na výkon úloh ESCB v tretej etape.

V decembri 1995 Európska rada schválila názov európskej menovej jednotky "euro",

ktorá sa zaviedla na začiatku tretej etapy 1. januára 1999. Súčasne dostal EMI za úlohu
vykonať prípravné práce v oblasti budúcich menových a kurzových vzťahov medzi eurozónou
a ostatnými krajinami EÚ. V decembri 1996 predložil EMI Európskej rade správu, ktorá sa
stala základom rezolúcie Európskej rady z júna 1997 o zásadách a základných prvkoch
nového mechanizmu výmenných kurzov (ERM).

V decembri 1996 predložil EMI Európskej rade a následne i verejnosti vybranú sériu

návrhov euro bankoviek, ktorá sa mala uviesť do obehu 1. januára 2002. Na doplnenie a
spresnenie ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vo vzťahu k HMÚ prijala
Európska rada v júni 1997 Pakt stability a rastu. Tento pakt tvoria dve nariadenia, ktorých
cieľom je zaistiť v HMÚ rozpočtovú disciplínu.

Dňa 2. mája 1998 Európska rada jednomyseľne rozhodla, že 11 členských štátov

(Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko,
Rakúsko, Portugalsko a Fínsko) spĺňa podmienky pre prijatie jednotnej meny k 1. januáru
1999, a preto sa zúčastní tretej etapy HMÚ. Súčasne sa ministri financií členských štátov
prijímajúcich jednotnú menu spolu s guvernérmi ich národných centrálnych bánk, Európskou
komisiou a EMI dohodli, že v tom čase platné bilaterálne výmenné kurzy mien účastníckych
členských štátov (hodnota stred) sa použijú na stanovenie neodvolateľných výmenných
kurzov voči euru.

S platnosťou od 1. júna 1998 sa vlády jedenástich členských krajín dohodli na zložení

Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB), čo fakticky znamenalo zriadenie ECB a
ukončenie úlohy EMI. ECB a národné centrálne banky účastníckych členských štátov spolu
vytvorili Eurosystém, ktorý v tretej etape HMÚ určuje a definuje jednotnú menovú politiku.4

4 http://www.nbs.sk/sk/euro/historia-hospodarskej-a-menovej-unie[4.4.2010]

1.1.3 Tretia etapa HMÚ - stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov

od 1. januára 1999

Na začiatku roka 1999 nahradila jednotná mena euro národné meny v bezhotovostnom

platobnom styku. V hotovostnom styku sa naďalej platilo národnými bankovkami a mincami.
Od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli eurové bankovky a mince ako zákonné platidlo
v dvanástich členských štátoch EÚ. Prechod na euro znamenal menovú konverziu, nie
menovú reformu. Menovú politiku Európskej únie určuje Európska centrálna banka, ktorá je
prakticky nezávislá a ktorej prvoradým cieľom je udržiavanie stability meny. Menová únia
znamená, že zúčastnené členské štáty uskutočňujú spoločnú menovú politiku a národné meny
nahradili spoločnou menou. V súčasnosti do eurozóny patrí 16 krajín, menu euro zatiaľ
nezaviedli Dánsko, Veľká Británia, Švédsko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Litva,
Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko.

K zavedeniu spoločnej meny sú všetky nové členské krajiny legislatívne zaviazané

Prístupovou zmluvou, disponujú len tzv. derogáciou t.j. výnimkou z členstva v HMÚ.
Predpokladom zavedenia jednotnej meny je splnenie konvergenčných ("maastrichtských")
kritérií. Pokrok jednotlivých členských štátov pri prípravách je monitorovaný Európskou
komisiou a Európskou centrálnou bankou v ich pravidelných konvergenčných správach. V
prípade splnenia podmienok rozhodne Rada EÚ na návrh Európskej komisie, ktoré členské
štáty spĺňajú predpoklady na zavedenie eura a následne zruší ich derogáciu. Rada EÚ tiež
rozhodne, k akému dátumu sa členský štát pripojí do eurozóny a takisto fixuje výmenný kurz
medzi národnou menou a eurom. V deň prijatia eura sa euro stane zákonným platidlom
a národná mena krajiny po prechodnom období stratí platnosť. Právomoc vykonávať
nezávislú menovú politiku prejde na ECB.5

5 http://www.nbs.sk/sk/euro/historia-hospodarskej-a-menovej-unie[4.4.2010]

2 Európsky mechanizmus výmenných kurzov

Európsky mechanizmus výmenných kurzov (v angličtine The European Exchange

Rate Mechanism, skrátene ERM) bol systém zavedený Európskym spoločenstvom v
marci 1979, ako časť Európskeho monetárneho systému s cieľom zredukovať výkyvy v
kurzoch mien a dosiahnuť menovú stabilitu v Európe. ERM je jedným z krokov k spoločnej
európskej mene Euro.

V roku 1999 bol systém rozšírený a odvtedy označovaný ako ERM II. Meny v ERM II

majú povolené pohybovať sa v rozmedzí ±15% okolo centrálneho výmenného kurzu
(okolo centrálnej parity) k euru, pre Dánsko je stanovené užšie fluktuačné pásmo ± 2,25%.
Zároveň nesmie dôjsť k devalvácii centrálnej parity, revalvácia centrálnej parity je prípustná.
Aspoň dvojročné zotrvanie v ERM II za vyššie uvedených podmienok je jedným z
konvergenčných kritérií, ktorých splnenie je nutnou podmienkou na prijatie krajiny do
Eurozóny.

Po zavedení eura v 11 členských krajinách Európskej únie od 1. januára 1999 boli

jedinými členmi ERM II Dánsko a Grécko. V súčasnosti sú do ERM II zapojené 4 národné
meny členských štátov EÚ (Dánsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko).

Tabuľka 1 - Členstvo krajín v ERM II

Krajina

Účasť v ERM II

Národná mena

Centrálna parita

Fluktuačné
pásmo

Dátum
vstupu

Dátum
výstupu

Názov

Skratka

Platnosť od

Kurz k
euru

Grécko

1.1.1999

31.12.2000

drachma

GRD

1.1.1999

353,109

± 15 %

17.1.2000

340,750

Slovinsko

28.6.2004

31.12.2006

tolar

SIT

28.7.2004

239,640

± 15 %

Cyprus

2.5.2005

31.12.2007

libra

CYP

2.5.2005

0,585274

± 15 %

Malta

2.5.2005

31.12.2007

líra

MTL

2.5.2005

0,429300

± 15 %

Slovensko

28.11.2005

31.12.2008

koruna

SKK

28.11.2005

38,4550

± 15 %

19.3.2007

35,4424

29.5.2008

30,126

Dánsko

1.1.1999

?

koruna

DKK

1.1.1999

7,46038

± 2,25 %

Estónsko

28.6.2004

2012?

koruna

EEK

28.6.2004

15,6466

± 15 %

Litva

28.6.2004

2012?

lit

LTL

28.6.2004

3,45280

± 15 %

Lotyšsko

2.5.2005

2012?

lat

LVL

2.5.2005

0,702804

± 15 %

Bulharsko

2012?

lev

BGN

Česko

2012?

koruna

CZK

Poľsko

2012?

zloty

PLN

Maďarsko

2013?

forint

HUF

Rumunsko

2013?

lei

RON

Švédsko

?

koruna

SEK

Veľká
Británia

?

libra

GBP

Dánsko nemusí na svojom území zaviesť euro (trvalá výnimka na zavedení eura, tzv. opt-

out, odvolateľná referendom), previazanosť koruny a eura je dobrovoľný záväzok Dánska.

Bulharská mena je už od roku 1999 naviazaná na euro v pomere 1,95583 BGN = 1 EUR,

hoci nie je súčasťou ERM II.

Maďarsko v minulosti dobrovoľne dodržiavalo fluktuačné pásmo ± 15 % pre pohyb

svojej meny voči stanovenému stredovému kurzu k euru (ten od 4.5.2001 do 4.6.2003 bol
276,1 HUF = 1 EUR, od 5.6.2003 do 25.2.2008 282,36 HUF = 1 EUR), od 26.2.2008 prešlo
k plávajúcemu kurzu.

Švédsko by teoreticky už mohlo zaviesť euro, ale chýba politická vôľa. Švédsko nemá

vyjednaný opt-out status na zavedenie eura.

Veľká Británia získala opt-out status, preto nemusí zaviesť euro.6

6 http://sk.wikipedia.org/wiki/Európsky_mechanizmus_výmenných_kurzov#cite_ref-0[4.4.2010]

3 Výhody jednotnej meny

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa

vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho
európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny
jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na
finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v
dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy,

ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:


Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z
kurzového rizika



Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom



Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.

Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a

vytvára nové možnosti platobných systémov.7

3.1 Výhody eura pre podnikateľov



Zníženie nákladov pri konvertovaní eura



Odstránenie kurzového rizika



Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny



Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.8

3.2 Výhody eura pre spotrebiteľov

Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do

krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v
rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i
spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar
predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada

nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných
podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na
zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za
záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.9

7 http://sk.wikipedia.org/wiki/Euro[4.4.2010]

8 http://sk.wikipedia.org/wiki/Euro[4.4.2010]

9 http://sk.wikipedia.org/wiki/Euro[4.4.2010]

4 Výtvarné návrhy slovenských strán eurových mincí a bankoviek

Bankovky sú pre všetky štáty eurozóny rovnaké a ich výtvarnú stránku a technické

parametre musia dodržať všetky krajiny, pri minciach majú členovia eurozóny možnosť
voľby. 10

V apríli 2004 schválila Banková rada Národnej banky Slovenska materiál „Postup

prípravy slovenských strán eurových mincí", ktorý špecifikoval spôsob a časový
harmonogram výberu motívov a výtvarného riešenia slovenských strán eurových mincí.
Banková rada rozhodla vyhlásiť na výtvarné návrhy eurových mincí verejnú anonymnú súťaž,
ktorá sa uskutočnila v dvoch kolách. V prvom kole boli hodnotené kresbové návrhy mincí
a v druhom kole sadrové modely, vytvorené podľa najlepších kresbových návrhov.

Cieľom súťaže bolo získať čo najväčší počet obsahovo a výtvarne kvalitných návrhov,

ktoré budú na vysokej úrovni prezentovať bohatú históriu, výnimočné kultúrne a prírodné
hodnoty Slovenska a súčasne budú zrozumiteľné nielen pre obyvateľov Slovenska, ale aj pre
obyvateľov ostatných krajín Európskej únie, v ktorých budú eurové mince so slovenskou
stranou obiehať ako zákonné platidlo. Podmienky súťaže schválila Banková rada NBS v júni
2004 a v nasledujúcom mesiaci bola súťaž vyhlásená.

Celkom bolo hodnotených 658 kresbových návrhov mincí jednotlivých nominálnych

hodnôt, vrátane ich variantných riešení. Zložitou úlohou bolo spomedzi predložených návrhov
uskutočniť výber námetov, ktoré by na eurových minciach najvhodnejšie charakterizovali
historické a kultúrne dedičstvo na území Slovenska. Ako najvhodnejšie bolo vyhodnotených
nasledovných 17 námetov: štátny znak Slovenskej republiky, dvojkríž na trojvrší, historická
minca Biatec, kríž z Veľkej Mače, Rotunda sv. Juraja v Skalici, Bratislavský hrad, Dóm sv.
Martina v kompozícii s Bratislavským hradom, Hrad Devín, drevená zvonica z Východného
Slovenska, Spišský hrad, vrch Kriváň, Vysoké Tatry, Madona, sediaca Venuša, z osobností
sv. Cyril a sv. Metod, Ľudovít Štúr a Milan Rastislav Štefánik.

Banková rada NBS vybrala desať námetov na zaradenie do verejnej ankety. Jej cieľom

bolo zaangažovať verejnosť do procesu príprav na zavedenie eura v Slovenskej republike,
umožniť jej vybrať si zo zverejnených výtvarných návrhov tie, ktoré by na minciach
preferovala a tým ovplyvniť budúcu podobu eurových mincí. V ankete, do ktorej bolo
zaslaných 140 653 hlasov, sa na prvom mieste umiestnil výtvarný návrh zobrazujúci dvojkríž
na trojvrší, na druhom mieste návrh s motívom vrchu Kriváň a na treťom mieste návrh so
zobrazením Bratislavského hradu.

Banková rada NBS po prerokovaní výsledkov súťaže rozhodla o tom, že na slovenskú

stranu eurových mincí budú použité tri výtvarné návrhy, ktoré vo vyhlásenej verejnej ankete
dostali najviac hlasov.

10 http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?r=sk_pspravy&c=A051220_144113_sk_pspravy_p01[7.4.2010]

Na realizáciu mincí najvyššej nominálnej hodnoty 1 euro a 2 eurá bol schválený

výtvarný návrh akademického sochára Ivana Řeháka s motívom dvojkríža na trojvrší, ktorý
zvíťazil v ankete. Mince nominálnej hodnoty 10, 20 a 50 centov boli realizované podľa
výtvarného návrhu s motívom Bratislavského hradu, ktorý v spoluautorstve vytvorili dvaja
výtvarníci - Ján Černaj a Pavol Károly. Na mince najnižších nominálnych hodnôt 1, 2 a 5
centov bol použitý výtvarný návrh autora Drahomíra Zobeka so zobrazením tatranského vrchu
Kriváň.

Všetky tri uvedené motívy predstavujú všeobecne známe symboly Slovenska.

Dvojkríž na trojvrší je erbovým znamením štátneho znaku, jedného zo štátnych symbolov
Slovenskej republiky. Bratislavský hrad je charakteristickou a významnou dominantou
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Vrch Kriváň je považovaný za symbol
ochrany svojbytnosti slovenského národa a jeho historického územia a zároveň reprezentuje aj
prírodné bohatstvo Slovenska.11

11 http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/historia-vzniku-slovenskych-euro-minci/informacia-
o-vysledkoch-verejnej-anonymnej-sutaze-na-vytvarne-navrhy-slovenskych-stran-eurovych-min[7.4.2010]

5 Záver

Zavedenie eura ako zákonného platidla zasahuje do širokého okruhu života celej

spoločnosti. Príslušné orgány verejnej správy ale aj samosprávy museli upraviť veľké
množstvo právnych predpisov a opatrení.12

12 http://www.government.gov.sk/index.php?ID=1048[4.4.2010]

Použitá literatúra

Euro [online][citované 4.4.2010]. Dostupné z
<

http://sk.wikipedia.org/wiki/Euro>

Hospodárska a menová únia [online][citované 4.4.2010]. Dostupné z
<

http://www.nbs.sk/sk/euro/historia-hospodarskej-a-menovej-unie>

Európsky mechanizmus výmenných kurzov [online][citované 4.4.2010]. Dostupné z
<

http://sk.wikipedia.org/wiki/Európsky_mechanizmus_výmenných_kurzov#cite_ref-0>

Výhody jednotnej meny [online][citované 4.4.2010]. Dostupné z
<

http://sk.wikipedia.org/wiki/Euro>

Postup pri zavedení eura [online][citované 4.4.2010]. Dostupné z
<

http://www.government.gov.sk/index.php?ID=1048>

Výtvarné návrhy slovenských strán eurových mincí [online][citované 7.4.2010]. Dostupné z
<

http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/historia-vzniku-slovenskych-euro-minci/

informacia-o-vysledkoch-verejnej-anonymnej-sutaze-na-vytvarne-navrhy-slovenskych-stran-
eurovych-min >

Slovenské euro [online][citované 7.4.2010]. Dostupné z
<

http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?r=sk_pspravy&c=A051220_144113_sk_pspravy_p01>