Prednášky

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Úvod do problematiky

 Vymedzenie a funkcia hospodárskej politiky

 Predmet hospodárskej politiky a jej definícia

 Genéza teórie hospodárskej politiky a etapy jej formovania

HOSPODÁRSKA POLITIKA

 Od konca 19. storočia dochádza k prepojeniu politiky a ekonomiky. HP vznikla preto,

aby skúmala aspekty hospodárskeho a spoločenského života (vzťah cieľov - čo a
prostriedkov - ako).

 Moderná HP sa vykryštalizovala po 2. svetovej vojne.

 V socialistických krajinách sa HP ako samostatná veda nevytvorila, bola nahradená

hospodárskym plánovaním (centrálne plánovanie). V 70.-tych rokoch - problematické
etapy vývoja národného hospodárstva, krízové obdobie – potreba HP.

 HP je „sústava teoretických a praktických poznatkov o cieľoch, nástrojoch,

metódach a opatreniach ekonomických a politických subjektov“, zameraných na
vybudovanie bezporuchového hosp. systému.

 „HP predstavuje usporiadanú sústavu vedeckých, teoretických a praktických

poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky. Aby mohla
túto úlohu splniť, vytvára hospodársko-politický systém, ktorý sa zameriava na
dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky, na odstraňovanie príčin porúch v
ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.“

1. ako praktická činnosť vykonávaná národnými inštitúciami (napr. vládou so súhlasom

parlamentu), ktorá sleduje hospodárske a sociálne ciele.

2. ako vedná disciplína sa zameriava na ekonomické správanie sa subjektov

ekonomiky, aby mohla pochopiť a vysvetliť ekonomické dianie. Analyzuje situácie, s
ktorými sa praktická HP musí vysporiadať (napr. rast cien, nezamestanosť, vznik
deficitu ŠR, platobná bilancia a pod.).

Genéza hospodárskej politiky

 Merkantilizmus - 18. - 19. stor. (napr. J.B.Colbert)- za svoj zdroj bohatstva považuje

hlavne zahraničný obchod (cieľ=aktívna peňažná bilancia). Bohatstvo krajiny
stotožňujú s drahými kovmi a peniazmi. Uznávanie aktívnych zásahov štátu do
ekonomiky.

 Fyziokratizmus – 18.stor. (napr. Pierre de Boisguillbert) - Predmetom ich skúmania

bolo poľnohospodárstvo. Jedine práca v oblasti poľnohospodárstva je produktívna,
pretože vytvára skutočnú hodnotu. Peniaze sú len nástrojom obehu.

 Klasická ekonómia – 19.stor.

o Adam Smith - položil základy klasickej ekonómie v diele Bohatstvo národov

- sformoval nový myšlienkový smer hospodársky liberalizmus - presadzuje slobodu
človeka, vlastníctva a podnikania.
- trhový mechanizmus= samoregulujúci systém, ktorý poháňa ekonomický život.
- všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka- egoistu, ktorý
vždy sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou ekonomického vývinu (predaj-kúpa).
- vystupuje PROTI zasahovaniu štátu.

 Úlohu štátu redukuje na 3 oblasti:

1. ochrana krajiny pred vonkajším nebezpečenstvom
2. zabezpečenie poriadku a spravodlivosti vnútri krajiny
3. zabezpečiť fungovanie tých inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť, o akú nemajú záujem
jednotlivci (zdravotníctvo, školstvo)

o Ricardo- Zásady politickej ekonómie a zdaňovania - položil základy a objasnil

viacero ekonomických pojmov a zákonitostí (napr. teória komparatívnej výhody -
krajina môže zvýšiť svoju ekonomickú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu tých
výrobkov, ktoré dokáže s najnižšou produktivitou práce).

o Malthus- Železný zákon mzdový - počet obyvateľov narastá rýchlejším tempom

ako zdroje obživy = rast obyvateľstva musí nevyhnutne stláčať mzdy robotníkov
na úroveň existujúceho minima.

o Say- Sayov zákon trhu (Rozprava o politickej ekonómii) - ponuka si automaticky

vytvára dopyt- rozsah trhu je danú rozsahom výroby. Podľa neho sa na tvorbe
užitočnosti zúčastňujú 3 výrobné faktory a to: práca, pôda a kapitál.

 Keynesovská makroekonomická teória – 30.roky 20.stor.

o Keynes- Všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí - hlavným

nástrojom je fiškálna politika zameraná na reguláciu efektívneho dopytu
prostredníctvom zmien štátnych výdavkov a daňových sadzieb.

- hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky sú investície (nedostatočný dopyt po
investíciách), preto by štát mal cieľavedomými zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť.
- úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tým aj rast dôchodkov a
zamestnanosti

2 spôsoby:

 1. rozpočtové regulovanie ekonomiky- rozpočtová ekonomika

 2. peňažná a úverová politika (ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu)

- ponúkol ucelený súbor hospodársko-politických opatrení na prekonanie depresie a na
odstránenie chronickej masovej nezamestnanosti

Po skončení II.svetovej vojny sa z keynesiánskej politiky sformovali 2 teoretické a praktické
smery HP:

1. Angloamerický smer – rýchle reakcie na výkyvy hospodárskeho vývoja, HP =

krátkodobá, konjukturálna politika. Stabilita ekonomiky zabezpečovaná štátom
(protimonopolné zákony, banková politika, zamestnanecké zákony...) teória
racionálnych očakávaní (predpokladá, že hospodárske subjekty sa správajú
racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií a ich využívaní)

2. Európsky smer – HP = konštitutívna politika, komplexné prepojenie širších

systémových vzťahov a opatrení

 Švédsky model HP - koncepciu štátneho blahobytu pokus o nájdenie stredovej,

tretej cesty medzi liberálnou trhovou ekonomikou a príkazovou ekonomiku.

- nástrojom riešenia boli vyššie št. výdavky vyššia miera zdanenia. Vyššie zdaňovanie
obmedzilo iniciatívu súkromného sektoru. 3 základ. koncepcie:

 1. cieľ = zaistiť plnú zamestnanosť

 2. cieľ = dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov

 3. cieľ = dospieť k čo najširšiemu soc. a zdrav. zabezpečeniu prostredníctvom sektoru

verejných služieb

 Nemecká koncepcia sociálne- trhového hospodárstva - dlhodobo dosahuje

mimoriadny ekonomický výkon (50. – 60. r.= hosp. zázrak). Rýchly ekonomický rast,
dlhodobá cenová stabilita. Najväčšiu zásluhu na tom mala Bundesbanka = centrálna
banka. Jeden z najvýznamnejších exportérov sveta, dlhodobá aktívna plat. bilancia.

 Priznáva nevyhnutnosť št. zásahu v 3 oblastiach:

1. Tvorba a udržiavanie konkurencie prostredia
2. Stabilita meny
3. Sociálna oblasť

Prepojenie s ostatnými vednými disciplínami

 Mikroekonómia – zameriava sa na jednotlivé ekonomické subjekty. Čo vyrábať? Pre

koho vyrábať? Ako vyrábať?

 Makroekonómia – zameriava sa na objekt ekonomiky, jej fungovanie a udržiavanie

rovnováhy na úrovni štátu.

 Politické vedy – zameriava sa na politické a mocenské vzťahy a ich formy.

Prostredníctvom HP sa spája s ekonómiou.

 Právo a právne vedy – zameriava sa na súbor poznatkov o sústave, spôsoboch,

postupoch a inštitúciách. Vytvára princípy a umožňuje využívanie nástrojov HP.

Praktická stránka hospodárskej politiky.

 Ciele a nástroje hospodárskej politiky.

 Nositelia hospodárskej politiky.

 Hospodársko-politické koncepcie.

Štruktúra hospodárskej politiky

 Hospodársko-politický systém predstavuje súbor subsystémov, pričom vzťahy a

väzby medzi nimi majú zabezpečiť vyššiu výkonnosť ekonomiky:

o Ciele
o Metódy, modely, princípy a opatrenia
o Subjekty, nositelia
o Nástroje
o Kritériá

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy

Hospodársko-politické ciele

 cieľ je bezprostredný motív (záujem), ktorý integruje, orientuje a reguluje činnosti

subjektov hospodárskej politiky

 predpokladom úspešnosti dosiahnutia cieľa je kvantifikácia cieľa

 vzťahy medzi cieľmi: konzistencia, konformita a konflikt cieľov

Základná sústava hospodársko-politických cieľov (konečné,

strategické ciele HP)

1. Ekonomický rast – dosiahnutie vysokej výkonnosti ekonomiky, ktorú je možné

vyjadriť len na princípe tvorby pridanej hodnoty domácimi (nie národnými) subjektmi.

Ekon. rast sa najčastejšie meria ako zmena hospodárskej výkonnosti vyjadrený vzťahom
pridanej hodnoty HDP k hodnote hrubej produkcie ekonomiky HPE.

2. Aktívne saldo obchodnej bilancie – zvyšovanie efektívnosti zahranično-obchodných

operácií a vytváranie devízových rezerv.

Obchodná bilancia – vzťah medzi hodnotou dovezeného tovaru a služieb a hodnotou
vyvezeného tovaru a služieb za určité obdobie (bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada).
Saldo obchodnej bilancie - rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu.
Aktívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Saldo sa
nazýva aktívnym saldom OB.
Pasívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva
pasívne saldo OB
Vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu = hodnota vývozu. Saldo je nulové.

3. Cenová stabilita – zachovanie neinflačného peňažného vývoja.

Vlády rešpektujú trhový pohyb ceny no musia zabraňovať neočakávaným šokom, a
teda pomocou nástrojov HP ovplyvňujú podmienky na trhu - udržanie nízkej inflácie (a to
napr. vyrovnanosťou št. rozpočtu, miernymi zmenami cenovej hladiny, reguláciou množstva
peňazí v obehu a pod.)

4. Zamestnanosť – udržanie a zvyšovanie zamestnanosti v súlade s demografickým

vývojom obyvateľstva, čiže priblíženie sa k prirodzenej miere nezamestnanosti.

 Podľa hierarchického usporiadania:

a) základné
b) strategické (odvodená sústava cieľov )
c) taktické (sprostredkovávacie ciele)
d) operatívne (konkrétne ciele – priority: produktivita práce, úroveň úrokovej sadzby,
miera zadĺženia, rozpočtový schodok atď.)

 Podľa významu a komplexnosti:

a) hlavné
b) vedľajšie
c) dielčie

 Z časového hľadiska:

a) krátkodobé (1 rok)
b) strednodobé (1 – 5 rokov)
c) dlhodobé (10 – 20 rokov)
d) hyperdlhodobé – sledovanie zámerov, ktoré budú pôsobiť do budúcna aj pre ďalšie
generácie (výstavba sídlisk, letísk, diaľnic, priehrad…)

 Podľa charakteru a zámeru:

a) makroekonomické – súvis s národohospodárskou úrovňou

b) mezoekonomcké – medzi mikro a makro – výrobné odvetvia
c) mikroekonomické – konkrétne podniky

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy

Hospodársko-politické metódy, princípy, modely a opatrenia

Metódy – systém rozhodovania, skúmania, implementácie regulatívnych prostriedkov a
princípov spôsob ako dosiahnuť cieľ.

 Patria sem: metódy národných účtov, modely rastu, spôsoby regulovania trhu práce,

modely opatrení HP, model exportnej politiky, prognózy rastu, meranie a kontrola
inflácie, v SR aj model transformácie na centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku,
atď.

Pravidlá – zvykové, morálne, spísané formou dohody a zmluvy (zákony a opatrenia orgánov
verejnej správy)

Princípy – prakticky overené teoretické postoje a postuláty, všeobecne uznaná zásada
správania a postupu.

Základné princípy HP systémový princíp - vyjadruje požiadavku na opatrenia HP po
stránke vnútornej usporiadanosti = prepojenia jednotlivých subsystémov a elementov a
opatrení navzájom medzi sebou;
regulačný princíp - vyjadruje stupeň intenzity zásahov do
ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov HP, vytvára rámec pre štruktúrne opatrenia;
právny princíp - vyjadruje nevyhnutnosť právnej úpravy vzťahov
medzi účastníkmi HP procesu.

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy

Hospodársko-politické subjekty, nositelia HP

Na formovaní a realizácii HP sa zúčastňujú všetky ekonomické a politické subjekty
formulácia spoločenských záujmov definovanie hospodársko-politických cieľov
vytváranie prostriedkov a nástrojov na dosiahnutie cieľov.

 Štát – hlavný nositeľ aktivity a realizácie HP

 Subjekty štátu : parlament, vláda, ministerstvá, orgány verejnej správy, záujmové

skupiny.

 Medzinárodná koordinácia HP – vládne (governmental organisations GOs) a

nevládne organizácie (non-governmental organisations NGOs)

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy

Hospodársko-politické nástroje

Nástroje HP = prostriedky, ktorých kombináciou realizuje štát ciele HP.

 Klasifikácia nástrojov:

1. Bežné nástroje (kvantitatívne) - nespôsobujú zmenu ekonomického systému, nemenia
správanie ekonomických subjektov, menia len kvantitatívne vzťahy, ktoré sú dôležité pre
rozhodovanie subjektov (napr. úrokové sadzby, devízový kurz, výška taríf, dovozná prirážka)
= ich efekt možno vopred vyčísliť (napr. DPH)

2. Systémové nástroje (kvalitatívne) - menia systémové zložky, ale zväčša menia aj celý
ekon. systém, spôsobujú zmenu správania sa ekon. subjektov (napr. liberalizácia cien,
privatizácia, reforma daňového systému, regulácia miezd, reštriktívna a expanzívna peňažná a
rozpočtová politika, devalvácia a revalvácia meny)

 K základným nástrojom HP patria aj čiastkové politiky a ich nástroje:

- sústava nástrojov monetárnej (peňažnej) a menovej politiky (nositeľmi sú NBS a ECB)
- sústava nástrojov fiškálnej (rozpočtovej) a daňovej politiky (systém verejných rozpočtov,
štátny rozpočet navrhuje vláda a schvaľuje parlament)
- sústava nástrojov príjmovej a dôchodkovej politiky (regulácia miezd a cien - nositeľom
je vláda a sprostredkovane aj NBS - regulácia inflácie)
- sústava nástrojov zahranično-obchodnej politiky (nositeľom je
- sústava nástrojov sociálnej politiky

Ďalšie členenie nástrojov HP:

 Podľa spôsobu ovplyvňovania:

globálne – platia pre celé osadenstvo
selektívne – platia len pre vymedzený okruh regiónov odvetví

 Podľa úrovne pôsobenia:

makroekonomické
mikroekonomické

 Z časového hľadiska:

dlhodobé, strategické - pôsobia po dobu viac rokov
operatívne, krátkodobé - bežne sa menia, napr. zmena úrokovej sadzby

 Podľa charakteru:

administratívno-právne
zákonné, podzákonné (zákony a nariadenia)
ekonomické

 Podľa aplikácie:

priame – priamo sa určí prostredníctvom smerníc, vyhlášok
nepriame – prostredníctvom odvodov, daní, taríf
regulačné

základné
doplnkové

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy

Hospodársko-politické kritériá

Kritériá HP – hodnotový vzťah medzi výsledným stavom ekonomického systému a
hospodársko-politickými cieľmi.

1. Kvalitatívna stránka – rôzne ukazovatele ekonomického vývoja ako napr. HDP na

obyv., miera zadlženosti, úroková miera, produktivita práce, hrubá a čistá mzda...

2. Kvantitatívna stránka – predstavuje hodnotu kvalitatívneho kritéria ako napr. výška

minimálnej mzdy 307,7 eur, úroková miera 9,0%...

Kodaňské kritériá pre vstup do EÚ:

1. Geografické – európska krajina
2. Právne – prijatie acquis
3. Politické – demokracia a právny štát, ľudské práva a ochrana menšín
4. Ekonomické – fungujúca trhová ekonomika

Maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny:

1. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3%

HDP + celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.

2. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie

presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability
o viac ako 1,5 % bodu.

3. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných

dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v
oblasti cenovej stability o viac ako 2% body.

4. Národná mena musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu

výmenných kurzov (ERM II), počas čoho nesmie štát menu jednostranne devalvovať,
mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko
centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Hodnotenie HP

1. Magický štvoruholník

Vychádza zo štyroch tradičných cieľov HP:

- trvalý a primeraný ekonomický rast

- stabilná cenová hladina
- vonkajšia ekonomická rovnováha
- optimálna miera nezamestnanosti

G – reálny rast HDP (v %)
B – saldo BÚ platobnej bilancie na HDP (v %)
U – miera nezamestnanosti (v %)
P – miera inflácie (v %)

2. Ratingové hodnotenie štátu
 je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie

v krajine - vyjadruje schopnosť hodnoteného subjektu splácať svoje záväzky

 ratingové hodnotenie štátu má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na

medzinárodných finančných trhoch, oceňuje ekonomickú schopnosť štátu dodržiavať
vydané záväzky a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov

 druhy ratingov (rating štátov, rating miest a obcí, rating podnikov, rating finančných

inštitúcií, rating subjektov bankového sektora, ...)

 Metodológia:

Hodnotenie politického rizika-ochota príslušnej krajiny načas splácať svoje
záväzky(Ovplyvňuje ju predovšetkým stabilita: politického systému, sociálneho prostredia,
medzinárodných vzťahov)

Ekonomické riziko-miera schopnosti splácať záväzky.

3. Makroekonomické výkonnostné indexy

 Index biedy (MI) - súčet miery nezamestnanosti a miery inflácie

 Index stabilizácie (SPI) - súčet miery inflácie a dvojnásobku miery nezamestnanosti

 Index neobľúbenosti (UPI) - rozdiel medzi mierou inflácie a trojnásobkom tempa

rastu HDP

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Pozitívna a normatívna stránka HP

 Pozitívna stránka HP – Aký je ekonomický systém? Ako plní hospodársko-politické

ciele a záujmy subjektov HP?

Získava a analyzuje informácie o činnosti ekon.subjektov, porovnáva dosiahnuté výsledky s
vytýčenými cieľmi, rieši problémy a negatívny vývoj.

 Normatívna stránka HP – Aký by mal byť ekonomický systém? Aká by mala byť

výkonnosť ekonomiky?

Formuje hospodársko-politickú koncepciu, ciele HP, na základe ktorého by sa mal vybudovať
výkonný ekonomický systém.

Pozitívna stránka HP

V rámci pozitívnej stránky HP existuje sústava inštitucionálnych podmienok:

1. Trhový systém – trh = ekonomická sústava s decentralizovaným rozhodovaním

veľkého počtu trhových subjektov (podniky, domácnosti, štát), ktorá koordinuje svoje
ekonomické činnosti pri tvorbe produkcie prostredníctvom dopytu, ponuky a trhovej
ceny.

Úroveň trhového systému – makroekonomické a mikroekonomické trhové prostredie.

2. Organizované politické strany a politické sily – mechanizmus verejnej voľby

(politickej demokracie) na politickom trhu.

3. Organizácia verejnej správy štátu a byrokracia úradov – výkon rozhodnutí

volených orgánov prostredníctvom hierarchie
 nepodlieha trhovým sankciám a disponuje zdrojmi, ktoré nie sú v jej vlastníctve

4. Záujmové skupiny – veľké záujmové skupiny (zamestnávateľské zväzy, odbory,

spotrebitelia, vplyvné lobby)

5. Svetové a medzinárodné organizácie – rešpektovanie záväzkov a povinností

súvisiace so zapojením krajiny do medzinárodnej deľby práce.

Normatívna stránka HP

V rámci normatívnej stránky HP sa vytvárajú hospodársko- politické koncepcie =
„sústava názorov odsúhlasená hlavnými zúčastnenými hospodársko-politickými subjektmi,
ktorá obsahuje ekonomické, právne a politické formy a postupy na budovanie a fungovanie
hospodársko-politického systému“

Prvotná forma – Programové vyhlásenie vlády (ciele, metódy, zásady a kompetencie
nositeľov)

Základné koncepcie hospodársko-politického systému:

1. Liberálna koncepcia
 trh rieši hlavné otázky (čo, ako, pre koho vyrábať)

 smerovanie k prirodzenému poriadku

 obmedzenie zásahov štátu (aby minimálne ohrozovali rozhodovací priestor

ekon.subjektov) na riešenie negatívnych dôsledkov fungovania trhu (tj.
nezamestnanosť, bezpečnosť štátu, občanov a podnikov, problém nadvýroby, inflácia,
infraštruktúra, vzdelávanie...)

Základné argumenty liberálnej HP koncepcie:

 trh zaručuje najlepšie uspokojovanie spotrebných preferencií a umožňuje

najefektívnejšie alokovanie zdrojov vďaka konkurenčnému prostrediu a
nezávislému rozhodovaniu ekonomických subjektov súlad individuálnych
záujmov napĺňa spoločenské ciele

 trhovo orientovaný systém podporuje podnikavosť, pružnosť a dynamiku, vďaka

čomu zaisťuje slobodu v spoločnosti prostredníctvom progresívneho ekon.systému

Negatíva liberálnej HP koncepcie– koncentrácia bohatstva do rúk niekoľkých jednotlivcov,
finančné problémy štátov - kto bude platiť za služby štátu?, inflácia, destabilizácia meny, rast
nezamestnanosti...

2. Intervencionistická koncepcia
 negatívne dôsledky fungovania trhu – dôležitá úloha štátu

 keynesiánska politika – prečo a kde musí štát zasahovať:

o zmierniť nespravodlivé rozdeľovanie dôchodkov a zabezpečiť politickú

stabilitu (obmedziť negatívne externality výroby, verejnoprospešné
aktivity, vytvárať konkurenciu, ktorú trh nie je schopný udržať, stabilizovať
ekonomiku účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami)

o vysoká zamestnanosť, regulácia celkového dopytu dopytu aj za cenu

rozpočtového deficitu a inflácie, rast podielu štátu na tvorbe HDP

Negatívne stránky intervencionistickej koncepcie – krátkodobý horizont, cyklické výkyvy,
stagflácia (inflačné tendencie+rast nezamestnanosti+pokles produkcie)

3. Príkazová – direktívna koncepcia
 použitá v socialistickom, centrálne plánovanom hospodárení

 vládnuca komunistická strana koordinácia medzinárodnej organizácie soc. štátov

 nahradenie trhového systému systémom plánovitého riadenia národného hospodárstva

(5-ročné plány, jednoročné vykonávacie plány, pevné ceny)

4. Neoliberálna politika
 od pol. 80.r. 20.stor. v trhových ekonomikách vyspelých krajín

 vybudovanie trhového systému bez výrazných zásahov štátu – deregulácia ekonomiky,

privatizácia štátneho sektoru, znižovať deficit štát.rozpočtu, udržanie ekon.rastu a
produktivity práce, prirodzená miera nezamestnanosti

 hlavné pravidlá a kritériá stabilita meny, nízka inflácia, centrálna banka udržiava

tempo rastu peňazí v obehu, vyrovnaný štátny rozpočet (deficit by nemal presiahnuť
3% HDP), zadlženosť štátu (nemala by presiahnuť 60% podiel na ročnej tvorbe HDP),
nízke úrokové miery

VINCÚR, P. a kol.: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava : Sprint vfra, 2007. ISBN
978-80-89085-80-4

VINCÚR. P. a kol.: Hospodárska politika. Bratislava : Sprint vfra, 2001. ISBN 80-88848-67-
9