Prednášky 2009/2010
Kropková Zlata, Ing., PhD. Prednášky z mikroekonómie školský rok 2009/2010
Stiahnuť DOC · 242 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Náklady a príjmy firmy
Náklady v dlhom období (Long Run - LR)
-
V dlhom období sú všetky vstupy variabilné.
-
Dlhodobé celkové náklady (Long Total Cost)
LTL = w.L + r.K
-
Dlhodobé priemerné náklady (Long Average Cost)
LAC = LTC/Q
-
Dlhodobé hraničné náklady (Long Marginal Cost)
LMC = ∂LTC/∂Q
-
Krvika celkových nákladov v LR (LTC)
o odvodenie rovnakým spôsobom ako krivka STC
o rozdiel: krivka STC je ovplyvnená výnosmi z variabilného vstupu
o Tvar krivky celkových nákladov v LR „LTC“ je ovplyvnený výnosmi z rozsahu:
Konštantné výnosy z rozsahu – krivka LTC má tvar rastúcej priamky
Rastúce výnosy z rozsahu – krivka LTC rastie s rastom výstupu klesajúcim
tempom
Klesajúce výnosy z rozsahu – krivka LTC rastie rýchlejšie ako výstup
o krivka LTC vychádza z počiatku => v dlhom období firma môže meniť rozsah všetkých
výrobných faktorov (absencia fixných nákladov, a tým že nie sú fixné náklady =>
krivka LTC vychádza z počiatku)
-
Náklady v LR
-
Vzťah krátkodobých a dlhodobých nákladov
Obvykle sú náklady v krátkom období väčšie, pretože existujú fixné vstupy, ktoré
znemožňujú optimalizovať kombináciu vstupov pri meniacom sa vstupe.
Firma v krátkom období môže zväčšovať výstup iba väčším zapojením variabilného
vstupu, čo vedie k rastu celkových nákladov.
Naopak v dlhom období môže firma dosiahnuť zväčšenie výstupu sj zmenou
kombinácie vstupov (všetky variabilné) pri menšom raste celkových nákladov.
Firme sa v SR (short run) nepodarilo optimalizovať náklady (v porovnaní s LR)
Bod A – optimum firmy v SR (LR – firma vyrába s fixnou zásobou kapitálu K, ktorá je
plne využitá výstup Q1 s najnižšími možnými nákladmi)
Bod B – firma zvýšila výrobu na Q2, avšak nemôže zvýšiť zásobu kapitálu, prenajíma L2
jednotiek práce => táto kombinácia vstupov nie je optimálna, firma v SR nemôže
minimalizovať náklady.
Bod C – optimum firmy v LR – firma môže v LR prenajať dodatočné množstvo kapitálu
K2 a minimalizovať tak svoje náklady.
LTC leží pod STC
LTC sú teda pre jednotlivé úrovne menšie iba pri výstupe Q1 sa obe krivky dotýkajú
LTC = STC
Pri výrobe Q1 platí, že SMC = LMC a v tomto bode sa rovnajú aj LAC = SAC (iba bod
dotyku)
Bod Q2 predstavuje min. SAC
Bod Q3 predstavuje min. LAC
-
Vzťah STC a LTC – obalová krivka
Krivky LAC a LTC sú obalovými krivkami => ide o množinu bodov kde platí: SAC = LAC
SMC sa pri výrobe rovnajú takému výstupu, pri ktorom množstvo fixného kapitálu
umožňuje minimalizovať celkové náklady
-
Obalová krivka nákladov v LR
-
Priemerné, hraničné a celkové náklady v SR:
Plocha pod krivkou SMC ohraničená výstupom Q predstavuje celkové variabilné
náklady pri výrobe množstva Q1 => rovnako ako plocha obdĺžnika Q1ABC
-
Priemerné, hraničné a celkové náklady v LR:
Plocha pod krivkou LMC ohraničená výstupom Q1 predstavuje celkové dlhodobé
náklady pri výrobe množstva Q1 => rovnako ako plocha obdĺžnika Q1ABC
-
Vplyv zmeny cien vstupov na náklady firmy
V prípade zmeny cien oboch uvažovaných vstupov v rovnakom pomere (napr. „t“-
krát) dôjde k rovnako veľkému zvýšeniu TC (rovnako „t“-krát) a rovnako AC a MC.
V prípade zmeny ceny iba jedného zo vstupu dôjde k zmene pomeru cien a teda aj
kombinácií práce a kapitálu, pri ktorých sa minimalizujú náklady. Dôjde tak i k zmene
priebehu krivky rastu výstupu firmy.
Pre určenie ako ovplyvní zmena pomeru cien vstupov w/r pomer ich využívania K/L
nás zaujíma elasticita substitúcie:
S = [d(K/L)/d(w/r)].[(w/r)/(K/L)]
Príjmy firmy
= suma peňažných prostriedkov získaných z predaja ich produkcie (= tržby)
-
Maximalizáciu zisku je možné dosiahnuť tiež pomocou maximalizácie príjmov
-
Ich vývoj je ovplyvňovaný typom tržnej štruktúry v danom odvetví, resp. cenovou elasticitou
dopytu po produkcii firmy.
-
Priemerný a hraničný príjem v prípade dokonalej konkurencie
Priemerný príjem = príjem na jednotku výstupu => AR = TR/Q
Hraničný príjem = príjem plynúci z predaja dodatočnej jednotky výstupu:
MR = ∂TR/∂Q
V podnikoch dokonalej konkurencie je cena produkcie daná objektívne trhom
a nemení sa so zmenou predaného množstva
o priemerný a hraničný príjem je totožný na úrovni ceny
o krivka MR a AR je zároveň krivkou dopytu po produkcii jednej frmy
-
Celkový príjem v podmienkach dokonalej konkurencie
V dokonalej konkurencii je cena produkcie konštantná – celkový príjem rastie
lineárne
TR = P.Q, pri cene 3 za 1 kus = > TR = 3.Q
-
Priemerný a hraničný príjem v podmienkach nedokonalej konkurencie
AR = TR/Q = (a – b.Q).Q/Q = a – b.Q
Krivka AR je zároveň krivkou dopytu po produkcii firmy (d)
Q sa odvíja od ponuky na trhu
MR = ∂TR/∂Q = ∂(a - b.Q).Q/∂Q = a – 2b.Q
Krivka MR klesá 2krát rýchlejšie ako krivka AR
Pre MR platí: MR = P. (1 + 1/eq)
Dopytová funkcia: P = a – b.Q
-
Celkový príjem v podmienkach nedokonalej konkurencie
eq < - 1- %-ný pokles ceny je menší ako %-ny rast predaného tovaru => TR rastie
eq = - 1 - %-ny pokles ceny je rovný %-nemu rastu predaného tovaru => TR sa nemení
eq > - 1 - %-ny pokles ceny je väčší ako %-ny rast predaného tovaru => TR klesá
v podmienkach nedokonalej konkurencie cena s rastom predaného množstva klesá
P = a – b.Q → TR = P.Q => TR = (a – b.Q).Q
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky