Centrálne bankovníctvo

1

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

BANKOVNÍCTVO

Financie a mena

Ing. Viktória Vargová

2006/2007

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

VERITELIA
-Domácnosti
-Podnikatelia
-Vláda
-Zahraničný

sektor

Úloha bankového sektora v ekonomike

DLŽNÍCI

-Vláda

-Podnikatelia

-Domácnosti

-Zahrani

čný sektor

BANKOVÝ SYSTÉM

-Centrálna banka

-Obchodné banky

Nebankoví
finan

ční

sprostredkovatelia

Finan

čné

trhy

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Banková sústava

§ súhrn všetkých bankových inštitúcií a

usporiadanie vzťahov medzi nimi,

§ štruktúra, členenie a vzájomné vzťahy medzi

obchodnými bankami a centrálnou bankou,

§ súčasť finančnej sústavy štátu

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Jednostupňové a dvojstupňové bankovníctvo

Jednostupňové bankovníctvo

:

-

funkcie centrálnej i komerčnej banky vykonáva
jedna inštitúcia (CB-ŠBČS)

-

Okrem nej môžu existovať úzko špecializované
banky, ktoré sú plne závislé od CB alebo
rozhodovacieho centra

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Jednostupňové a dvojstupňové bankovníctvo

Dvojstupňové bankovníctvo:

-

existencia centrálnej banky (CB) a oddelená sieť
komerčných/obchodných bánk,

-

oddelený výkon funkcií CB od funkcií KB,

-

charakteristické pre trhové hospodárstvo,

-

CB neúveruje podnikový sektor,

-

KB podnikajú za účelom zisku (resp. maximalizujú
trhovú hodnotu svojich akcií) v rámci podmienok
vymedzených CB

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Centrálne bankovníctvo

Financie a mena

2006/2007

2

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

História centrálneho bankovníctva

Dôvody vzniku CB v minulosti:

-

úverovanie štátnych financií,

-

vedenie účtov pre vládu, resp. panovníka,

-

centralizácia emisie peňazí,

-

dopyt po inštitúcii zaisťujúcej medzibankový
platobný styk

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Vznik a história komerčného

a centrálneho bankovníctva

Definičné znaky CB:

n

emisný monopol

n

výkon menovej politiky

n

banková regulácia

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

História centrálneho bankovníctva

Najstaršie CB:
§ 1656 založená Sveriges Riksbank (Švédska ríšska

banka), 1668 znárodnená, 1697 vystupuje ako CB

§ 1694 Bank of England,
§ 1800 Banque de France

Spôsoby zakladania CB:
§ premenou niektorej existujúcej obchodnej banky,
§ pridelením práva emisie bankoviek
§ založenie CB ako novej inštitúcie

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

História centrálneho bankovníctva

Štáty, kde nie je založená CB:
Singapur, Lichtenštajnsko, San Marino, Luxembursko ( do r.

1998), Andorra

Currency Board (Menová rada)

-

emisia domácej meny je závislá na množstve cudzej meny,
na ktorú je v pevnom kurze napojená domáca mena. Príliv
CM umožní zvýšiť emisiu DM.

v r. 1997: Bahrajn, Brunej, Hong-kong,

Väčší počet bánk
USA – Federálny rezervný systém (12 regionálnych federálnych

rezervných bánk s pôsobnosťou v určitej časti USA), na čele
Zbor guvernérov (7)

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Centrálne bankovníctvo

Funkcie centrálnej banky:

A) makroekonomické

1) emisia hotovostných bankoviek a mincí,
2) výkon menovej politiky,
3) výkon devízovej politiky,

B) mikroekonomické

1) regulácia a dohľad nad obchodnými bankami,
2) banka štátu,
3) banka bánk,
4) rezprezentácia štátu v menovej oblasti.

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Makroekonomické funkcie CB

1.

Emisná funkcia/funkcia nositeľa emisnej potility

-

historicky najstaršia funkcia

-

emisia hotovostných (bankovky, mince) na území štátu,

Hlavné operácie s hotovostnými peniazmi:

- emisia a sťahovanie hotovostných peňazí,
- správa zásob peňažných rezerv,
- výmena opotrebovaných a poškodených hotovostných
peňazí,

Ďalšie činnosti: stanovenie NH hotovostných peňazí,

rozhodovanie o ochranných znakoch, zabezpečovanie
razby a tlače, emisia pamätných mincí,..

Grafická úprava našich bankoviek – J. Bubák

3

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Makroekonomické funkcie CB

2. Funkcia nositeľa menovej politiky

Funkcia nositeľa menovej politiky vyplýva z hlavného
cieľa centrálnej banky, ktorý sa plní vykonávaním
menovej politiky, t.j. reguláciou úrokových sadzieb,
menovej bázy, menových agregátov a prípadne i
menového kurzu.

n

účinnosť menovej politiky determinuje stupeň
samostatnosti centrálnej banky

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Makroekonomické funkcie CB

Menová politika (MP)

súhrn postupov, opatrení a zásad s cieľom dosiahnuť

stanovené zámery CB, všeobecne definovaných

ako menová stabilita (vonkajšia, vnútorná)

prostredníctvom menových nástrojov

Členenie MP

-

expanzívna

-

reštriktívna

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Menová politika

Časové oneskorenia (time lagy):

§ recognition lag (výskyt poruchy a uvedomenie si

nutnosti zásahu MP),

§ decision lag (zistenie skutočnosti – prijatie

konkrétneho opatrenia),

§ intermediate lag (prijaté opatrenie – želaná

zmena),

§ effect lag (zmena bezprostredného cieľa – zmena

konečného cieľa)

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Nástroje menovej politiky

Najčastejšie členenie nástrojov menovej politiky:

1.

PRIAME NÁSTROJE

a.

pravidlá likvidity

b.

úverové limity (kontingenty) – absolútne, relatívne

c.

limity úrokových sadzieb

n

maximálne úrokové sadzby z úverov

n

minimálne úrokové sadzby z vkladov

d. povinné vklady
e.

doporučenia, výzvy, dohody

2.

NEPRIAME NÁSTROJE

a.

diskontné nástroje

b.

obchody s cennými papiermi

c.

povinné minimálne rezervy (PMR)

d.

ostatné (menové swapy, deriváty,...)

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

2. Funkcia nositeľa menovej politiky

Nástroje menovej politiky 1

Priame nástroje (selektívne, adresné, administratívne

zásahy CB

)

§

pravidlá likvidity (stanovenie štruktúry aktív a
pasív)

§

úverové kontingenty

- absolútne (max. rozsah úverov KB – klienti)

- relatívne (max. rozsah úverov KB od CB)

§

úrokové limity (z vkladov, z úverov)

§

povinné vklady (voči štátnym orgánom)

§

doporučenia, výzvy, dohody

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

2. Funkcia nositeľa menovej politiky

Nástroje menovej politiky 2

Nepriame nástroje (trhové nástroje, plošné pôsobenie)

1.

povinné minimálne rezervy (2%) – zdroje prostriedkov pre
hladký platobný styk,

2.

operácie na voľnom trhu (obchodovanie s cp)
- hlavný nástroj
- nástroj na dlhodobejšie riadenie likvidity

3.

diskontné nástroje

n

diskontná sadzba (2-týždňová limitná REPO sadzba,
4,75%)

n

reeskont zmeniek

n

lombardný úver

4.

úvery od CB (standing facilities – automatické operácie)

- jednodňové refinančné operácie (6,25%)

Poznámka – ich dopad na KB (fólia)

4

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Nástroje menovej politiky

Ďalšie nepriame nástroje MP:

§ konverzia meny – nákup/predaj CM za DM,
§ swapy – nákup/predaj CM za DM a súčasne je dohodnutý

budúci termín pre uskutočnenie spätnej operácie,

§ intervencie na devízových trhoch (politika devízového

kurzu)

NBS predtým uplatňovala diskontné nástroje:
§ Diskontná sadzba,
§ Lombardný úver
§ Reeskont zmeniek

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Nástroje menovej politiky

NEPRIAME NÁSTROJE – operácie na voľnom trhu

Vplyv operácií na voľnom trhu na obchodné banky na reálnu ekonomiku

•Zvýšenie
úrokových mier,
nižší hospodársky
rast, nižšia inflácia

•Znížený objem
prostriedkov na
medzibankovom
peňažnom trhu, rast
úrok. mier

•Predaj cenných
papierov, tzv.
sterilizovanie sektora
obchodných bánk

•Pokles úrokových
mier, vyšší
hospodársky rast,
vyššia inflácia

•Zvýšený objem
prostriedkov na
medzibankovom
peňažnom trhu,
pokles úrok. mier

•Nákup cenných
papierov, tzv.
refinancovanie
sektora
•obchodných bánk

•Reálna

ekonomika

•Obchodné banky

•Centrálna banka

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Makroekonomické funkcie CB

3. Funkcia nositeľa a koordinátora devízovej politiky

predstavuje zhromažďovanie a obchodovanie
s devízovými rezervami na devízovom trhu s cieľom:

n

zabezpečiť devízovú likviditu štátu (v objeme a

štruktúre mien),

n

udržať hodnotu devízových rezerv (operácie proti
poklesu hodnoty devízových rezerv – hedging),

n

ovplyvňovať úroveň menového kurzu domácej meny
voči zahraničným menám (pomocou kurzových
intervencií).

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Makroekonomické funkcie CB

3. Funkcia nositeľa a koordinátora devízovej politiky

Súčasti devízovej politiky:

§

politika devízových kurzov

§

politika devízových rezerv

§

politika platobnej bilancie

Devízové operácie: obchodovanie CB na devízovom trhu s

cieľom zmierniť fluktuáciu vo vývoji menového kurzu

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Makroekonomické funkcie CB

3.

Funkcia nositeľa a koordinátora devízovej politiky

Devízové rezervy: mali by byť 3-násobok mesačného dovozu
1.

oficiálne – CB, vláda

2.

komerčné

- devízové aktíva CB (prípadné iných inštitúcií MF) v podobe:
Reálne existujúce aktíva:
n

zlato,

n

voľne vymeniteľné meny v hotovosti, na účtoch
v zahraničných bankách,

n

štátne cenné papiere cudzích vlád,

Potenciálne devízové aktíva:
n

možnosť čerpania devízových zdrojov z MMF,

n

možnosť čerpania devízových zdrojov z cudzích CB,

(štruktúra devízových rezerv – NBS - fólia)

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

4. Funkcia banky bánk

Centrálna banka vystupuje ako banka pre ostatné banky, vedie
im v príslušnej krajine účty, prijíma od nich vklady, poskytuje
im úvery, vykonáva medzi nimi clearingové zúčtovanie a
obchody s devízami.

Vklady bánk v centrálnej banke môžu mať tri formy:
n

ide o povinné minimálne rezervy (povinné vklady),

n

jednodňové vklady (standing facilities),

n

tzv. dobrovoľné vklady - ďalšie prostriedky umožňujúce
platobné a zúčtovacie operácie vykonávané centrálnou
bankou,

5

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

4. Funkcia banky bánk

Úvery poskytované centrálnou bankou vystupujú
v dvoch formách z hľadiska dopytu:

n

pre obchodné banky predstavujú lacný zdroj, pretože
úroková sadzba z nich je nízka (diskontná sadzba, resp.
sadzba jednodňových úverov);

n

pre obchodné banky predstavujú poslednú možnosť
akvizície chýbajúcich zdrojov (problémy s likviditou).
Centrálna banka vystupuje ako veriteľ poslednej inštancie
(lender–of–last-resort).

Postavenie centrálnej banky ako veriteľa poslednej
inštancie slúži na udržanie bezpečnosti, dôveryhodnosti
a efektívnosti bankového systému.

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

4. Funkcia banky bánk

Systémové riziko predstavuje nebezpečenstvo ohrozenia
likvidity ostatných bánk (zdravých) kvôli krachu jednej,
spravidla však veľkej banky.

Krach banky môže podmieniť obavy klientely v iných

bankách a následne môže nastať situácia tzv.
„pančuchových“ vkladov – sústreďovanie hotovosti
v domácnostiach a firmách.

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

5. Funkcia banky štátu (1)

§

správa štátneho dlhu (činnosti spojené s poskytovaním
a splácaním úverov štátu, platba úrokov, primárna emisia
štátnych cp,..)

§

poskytovanie úveru št. rozpočtu (priame financovanie
zakázané, úverovanie emitovaním cp),

§

pokladničné plnenie štátneho rozpočtu (Štátna
pokladnica)

V súvislosti so správou štátneho dlhu , prípadne pokladničným
plnením štátneho rozpočtu sa o CB hovorí ako o fiskálnych agentoch
vlád

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

5. Funkcia banky štátu (2)

Centrálna banka spravidla vedie účty a vykonáva
niektoré operácie pre vládu (vystupuje ako agent vlády,
štátu, na finančnom trhu pri emisii štátnych cenných
papierov, spravuje štátny dlh, spravuje menové rezervy) a
tiež pre centrálne orgány, orgány samosprávy a miestnej
štátnej správy, a niektoré organizácie a podniky
verejného sektora.

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

5. Funkcia banky štátu (3)

Povinnosť spravovať štátny dlh a vykonávať operácie
súvisiace s bežným hospodárením štátneho rozpočtu
(vyrovnávanie krátkodobého predstihu výdavkov pred
príjmami-schodku) priniesla centrálnym bankám
pomenovanie - fiškálny agent vlády.

Na Slovensku centrálna banka spravuje účty, ostatné
funkcie plnia špecializované inštitúcie – ARDAL a
Štátna pokladnica

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

5. Funkcia banky štátu (4)

Poskytnutie úveru štátu je v trhových ekonomikách
determinované úpisom štátnych cenných papierov a ich
umiestnením na peňažnom a kapitálovom trhu.

Priame úverovanie štátu prostredníctvom centrálnej
banky bez účasti cenných papierov je zakázané.

6

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

5. Funkcia banky štátu (5)

Ak centrálna banka začne nakupovať od bánk CP štátu,
prichádza za inak nezmenených podmienok k rastu
množstva peňazí v obehu- k rastu rezerv a teda aj
menovej bázy.

n

Ide o tzv. monetizáciu štátneho dlhu („tlačeniu peňazí
– money printing“). V tomto prípade je dôležitý inštitút
samostatnosti a nezávislosti centrálnej banky, aby banka
odmietla priame úverovanie a vyhla sa tak
nebezpečenstvu inflačných účinkov štátneho dlhu.

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

6. Funkcia regulácie a dohľadu nad bankovým systémom

Funkcia regulácie a dohľadu nad bankovým systémom
obsahuje povinnosť spísania a presadzovania pravidiel
pre vznik a činnosť bankových inštitúcií v krajine a zásad

pri kontrole dodržiavania týchto pravidiel.

Centrálne bankovníctvo - Funkcie CB

Mikroekonomické funkcie CB

7. Funkcia reprezentanta v menovej oblasti

Činnosť spojená s touto funkciou spočíva hlavne
v pravidelnom informovaní verejnosti o menovom
vývoji, jeho ťažiskových problémoch a cestách riešenia.

Voči zahraničiu je hovorcom vlády a reprezentantom
štátu na zasadnutiach medzinárodného menového fondu,
Svetovej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií.