Zásobovanie - nákup

a predaj

Funkcie, základné úlohy

zásobovania

Zásobovanie - nákup patrí medzi
najdôležitejšie podnikové aktivity.

Nositeľom funkcie zásobovania je obvykle
útvar zásobovania - nákupu.

Základnou funkciou útvaru nákupu v podniku je
efektívne zabezpečenie predpokladaného priebehu
základných, pomocných a obslužných výrobných a
nevýrobných procesov surovinami, materiálom a to
v potrebnom množstve, sortimente, kvalite, čase a
mieste.

Naplnenie uvedenej základnej

funkcie nákupu predpokladá:

• čo najpresnejšie a včas zistiť budúce predpokladané potreby

materiálu,

• systematicky zaisťovať a voliť optimálne zdroje potrebné pre

uspokojovanie týchto potrieb,

• systematicky sledovať a regulovať stav zásob,

• zabezpečovať nákup kvalitných vstupov,

• zabezpečiť skladovanie, dopravu a ostatné logistické činnosti

v oblasti nákupu vstupov,

• vytvárať a efektívne využívať informačné systémy v nákupe.

Nákup predstavuje funkčnú činnosť
podniku, ktorou sa začína transformačný
proces v podniku.

Bez nákupu – zásobovania by sa nemohla
realizovať podniková činnosť.

Nákup a materiálové

hospodárstvo podniku

Nákup – zásobovanie je vo výrobných podnikoch súčasťou
materiálového hospodárstva podniku. Za svoju činnosť sa
zodpovedá priamo riaditeľovi podniku a zároveň okrem
klasického nákupu vstupov potrebných pre zabezpečenie
výrobného procesu pozostáva z:

• obstarávania a skladového hospodárstva = klasická oblasť MH

• rozmiestňovanie materiálu = rozšírená oblasť MH

• príprava odbytu = rozsiahla oblasť MH

Predmet zásobovacej činnosti je diferencovaný
podľa typu podniku. Najčastejšie sa stretávame s
troma skupinami predmetov nákupu:

• vstupné materiály,

• polovýrobky,

• obchodné tovary.

1. Výrobkové materiály, ktoré sú súčasťou výrobku

- základný materiál tvorí hmotnú podstatu výrobku

- pomocný materiál dotvára výrobok – farba,...

2. Technologické materiály – oleje, mazadlá, nástroje,

baliaci materiál, náradie,.....

Vstupné materiály:

Polovýrobky:

Polovýrobky sú také predmety obstarávania, ktoré sa
určitým spôsobom podieľajú na kompletizácií
výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom
procese / súčiastky, konštrukčné dielce,
kompletizačné časti,.... /

Obchodné tovary:

Obchodné tovary sa nepodieľajú na kompletizovaní
vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej
podobe predmetom ďalšieho predaja z rôznych
dôvodov.

Základné ciele zásobovania:

1. Zabezpečenie materiálových potrieb podniku = vecný cieľ.

2. Zníženie nákladov podnikovej činnosti = ekonomický cieľ.

Základný model zásobovania:

Dodávateľ A

Dodávateľ B

Dodávateľ C

Útvar nákupu

Spotrebitelia
materiálových
vstupov A

Spotrebitelia
materiálových
vstupov B

Medzi uvedenými prvkami modelu nákupu vznikajú
vzťahy:

• vecnej povahy,

• finančnej povahy,

• informačnej povahy.

Útvar nákupu z dlhodobého

hľadiska zabezpečuje tieto prvky:

1. Prvky súvisiace s predmetom nákupu:

-

politika množstva, politika kvality a cenová politika.

2.

Prvky súvisiace so zdroji nákupu:

-

spôsob dodania, počet dodávateľov, priestorové rozloženie
dodávateľov.

3.

Prvky súvisiace s tvorbou podmienok nákupu:

- vytváranie dodávateľských vzťahov, nákupná reklama,

nákupné orgány, kooperácia pri nákupe.

Systémová diferenciácia

riadenia zásob – metóda ABC

A

B

C

Hodnota zásob na celkovej hodnote výroby

65 %

20 % 15 %

15 % 20 % 65 %

Podiel počtu druhov z celkového počtu druhov

Metóda ABC je založená na poznatku, že relatívne malá časť
celkového počtu nakupovaných materiálov reprezentuje
podstatný objemový /hodnotový/ podiel obstarávaných
materiálových vstupov.

Ide o diferenciáciu materiálových vstupov do troch a viacerých
skupín /ABCD/ podľa rôznych kritérií. Najdôležitejším
kritériom sa javí hodnotový rozsah spotreby materiálu na
výrobe finálnych výrobkov.

Moderný prístup

k riadeniu zásob:

Metóda JUST – IN – TIME /JIT/:

- vznikla v Japonsku,

- ide o zásadnú zmenu medzi dodávateľom a odberateľom,

- podstatou je tvorba nulových zásob a stopercentná

kvalita vstupu,

- dokonalá spolupráca a koordinácia nákupu,

- správne zavedenie metódy JIT znamená menšie zásoby,

vyššiu kvalitu, produktivitu a prispôsobenie zmenám
dopytu na trhu.

Hlavná charakteristika a

využitie metódy JIT:

1. Prísna kontrola kvality.

2. Pravidelné a spoľahlivé dodávky.

3. Blízkosť výroby, dodávateľa a spotrebiteľa.

4. Spoľahlivá komunikácia medzi odberateľom a

dodávateľom.

5. Princíp jediného zdroja – vysoká miera spolupráce s

cieľom znižovania nákladov – dlhodobé zmluvy.

6. Spoločná spolupráca pri využívaní metód hodnotovej

analýzy – zabezpečenie vysokej kvality, technickej
úrovne výrobkov, znižovanie nákladov, ktoré sa
pozitívne prejavia na oboch stranách.

7. Podstatné sú úzke vzťahy medzi dodávateľom a

odberateľom vo všetkých smeroch, ktoré následne
umožňujú koordináciu aktivít.

JIT prináša zákazníkovi tieto

výhody:

• nižšie ceny pri nákupe pri vysokej kvalite,

• úspory vyplývajúce z eliminácie vstupnej kontroly,

• úspory vyplývajúce z eliminácie požiadaviek na sklady a

finančné zdroje,

• zníženie viazanosti kapitálu vo forme zásob,

• úspory vyplývajúce z rýchlejšej reakcie manažmentu na

prípadné poruchy v dodávkových a výrobných systémoch.