Pridruženie k EÚ

Všeobecné otázky
Medzinárodné právo pozná dva spôsoby pridruženia:
1) vnútorné pridruženie: pridružený subjekt sa dostáva do vnútra organizácie, ale disponuje len

obmedzenými právami na rozdiel od členstva v danej organizácii

2) vonkajšie pridruženie: pridruženie subjektu zostáva mimo organizácie, aj keď s touto organizáciou

vytvára spoločné orgány.

Inštitút pridruženia nevyužíva len ES, ale aj iné medzinárodné organizácie (WHO, OECD, Rada
Európy…)
Podľa Zmluvy o ES je pridruženie možné podľa čl. 310 a podľa čl. 182 – 188.
Podľa čl. 310
Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami
dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, spoločné akcie a osobitné postupy.
Subjektom môže byť akýkoľvek štát, nielen európsky a aj medzinárodné organizácie.
Znenie čl. 310 umožňuje rôzny obsah týchto dohôd a ich pomenovanie. Doteraz uzavreté dohody boli
pomenované napr. Dohoda o pridružení (Grécko), Európska dohoda o pridružení (Slovensko), Konvencia
o pridružení. Týmto článkom bola aj vytvorená dohoda o vytvorení hospodárskeho priestoru a
Preferenčná dohoda s Izraelom.
Dohody podľa tohto článku obsahujú určitú výhodu v prospech pridruženého subjektu. Napr.: z dohody
vyplývajú pre spoločenstvo a jeho členské štáty určité záväzky, ktoré nezodpovedajú určitým záväzkom
asociovaného subjektu.
Rokovanie o uzavretí dohôd vedie Komisia, ale uzatvára ju Rada so súhlasom Parlamentu.
Medzi dohodami podľa čl. 310 rozlišujeme dva typy:
1) dohody s perspektívou členstva
2) dohody s cieľom hospodársko-sociálneho rozvoja.
Pri dohodách s perspektívou členstva nie je základom len čl. 310, ale aj článok 49 Zmluvy o EÚ, ktorý
stanovuje, že o členstvo v EÚ môže žiadať len európsky štát. Vzniká tým vonkajšie pridruženie.
Európska Rada na zasadnutí v Kodani v roku 1993, neskôr v Essene v roku 1994 sformulovala kritériá,
ktoré musí spĺňať štát, ktorý chce uzavrieť takúto dohodu – tzv. kodanské kritériá – rozdelené do troch
kategórií:
a) politické kritériá: existencia demokracie, panstvo práva, ochrana ľudských práv, ochrana menšín
b) ekonomické kritériá: existencia fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť čeliť konkurenčnému

tlaku spoločenstva

c) ostatné kritériá: schopnosť začleniť sa do hospodárskej a menovej únie, regionálna spolupráca

s ostatnými kandidátmi.

V dohodách s cieľom hospodársko-sociálneho rozvoja chýba perspektíva členstva a ich uzatváranie je
dôsledkom vzťahu, ktorý existuje medzi niektorými členskými štátmi a ich bývalými kolóniami. Ide o
vonkajšie pridruženie.
Patrí sem dohoda s Alžírskom, Marokom a Tuniskom.

Podľa čl. 182 – 188
Článok 182 stanovuje, že členské štáty súhlasia, aby sa k spoločenstvu pridružili mimoeurópske krajiny a
územia, ktoré majú osobitné vzťahy s Belgickom, Dánskom, Francúzskom, Talianskom, Holandskom,
Veľkou Britániou.
Cieľom takéhoto pridruženia je podpora sociálneho a hospodárskeho rastu a nadviazanie hospodárskeho
vzťahu s pridruženými krajinami. Subjektom tohto typu pridruženia môžu byť len mimoeurópske krajiny,
ktoré majú zvláštny vzťah k vymenovaným členom spoločenstva, zväčša v dôsledku bývalého
koloniálneho vzťahu. Nejde o zmluvné právo, ale o jednostranný režim založený na vyhlásení členských
štátov v čl. 182.
Existujú názory, že v tomto prípade aj napriek tomu, že zmluva hovorí o práve, ide skôr o pristúpenie
k spoločenstvu alebo začlenenie asociovaného subjektu k spoločenstvu a že je to zvláštny spôsob
rozšírenia územnej pôsobnosti zmluvy.
Na rozdiel od pridruženia podľa čl. 310 ide o vnútorné pridruženie.

Pridruženie Slovenskej republiky k EÚ

Prvé kontakty s ES sa datujú ešte do obdobia existencie ČSFR. V roku 1990 boli nadviazané
diplomatické styky a podpísaná dohoda o obchode s priemyselnými výrobkami, ktorá bola ešte v roku
1990 nahradená dohodou o obchodnej a hospodárskej spolupráci.
Začali sa aj bilaterálne rokovania s členskými štátmi spoločenstva a boli podpísané dohoda o vzájomnej
podpore a ochrane investícií a dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia.
V roku 1990 bol začatý v ČSFR aj program PHARE.
V roku 1991 bola podpísaná Európska dohoda o pridružení, ktorá nenadobudla platnosť z dôvodu
rozdelenia ČSFR.
Samostatná SR podpísala asociačnú dohodu – Európsku dohodu o pridružení 4. 10. 1993 v Luxemburgu.
Do platnosti vstúpila 1. 2. 1995 (ako oznámenie ministerstva vnútra č. 158/1997 Z.z.).
Zakladá pridruženie ku všetkým trom spoločenstvám.
Z hľadiska komunitárneho práva ide o dohodu zmiešaného typu – tzn. že pre jej platnosť treba nielen
schválenie orgánmi spoločenstva, ale je potrebné, aby prebehol osobitný proces o všetkých členských
štátoch.
Dohoda zakladá vonkajšie pridruženie. Teda SR nemá žiadne členské práva a nepodieľa sa ani na
rozhodovaní vnútri ES, ale má prístup k výhodám, ktoré sú inak viazané na členstvo. Samotná asociačná
dohoda nezakladá nárok na členstvo, ale je len súčasťou predvstupových procesov.
Perspektíva členstva je vyjadrená v preambule, kde sa uvádza, že konečným cieľom SR je pristúpenie do
spoločenstva. Pristúpenie je možné na základe jednomyseľného rozhodnutia Rady po konzultácii
s Európskym parlamentom, kde sa vyžaduje súhlas absolútnej väčšiny.
SR by sa členom mala stať v rámci 5. etapy rozširovania spolu s ďalšími desiatimi štátmi. (1. etapa –
1973: Dánsko, Írsko, Veľká Británia; 2. etapa – 1981: Grécko; 3. etapa – 1986 Španielsko a Portugalsko;
4. etapa – 1995: Rakúsko, Fínsko, Švédsko)
SR podalo žiadosť o členstvo 27. 6. 1995 na zasadaní Európskej rady v Cannes. Komisia však v roku
1997 nezaradila SR do skupiny krajín, s ktorými odporučila začatie rokovaní o vstupe.
Nášmu nezaradeniu predchádzal demarš Európskej únie adresovaný vláde a rezolúcia EP o nevyhnutnosti
rešpektovania ľudských práva a demokracie na Slovensku.
30. 3. 1998 sa začal v Londýne vstupný proces so všetkými 11 kandidátmi, ale došlo k ich rozdeleniu do
dvoch skupín.
1. skupina: začali sa vstupné rozhovory
2. skupina: boli vytvárané individuálne partnerstvá pre vstup zamerané na podporu tých kodanských

kritérií, v ktorých príslušné štáty zaostávajú. Týka sa to aj Slovenskej republiky.

Helsinský summit v decembri 1999 – došlo k preradeniu a vo februári 2000 sa v Bruseli začali oficiálne
rokovania Slovenskej republiky o vstupe do EÚ.
December 2001 – zasadnutie Európskej rady v Lekene, SR bola spomenutá medzi krajinami, ktoré po
úspešnom skončení prístupových rokovaní do konca roku 2002 sa budú môcť zúčastniť volieb do
Európskeho parlamentu v roku 2004.