Organizačná štruktúra

Právna úprava organizačnej štruktúry EÚ vychádza z troch zakladajúcich zmlúv ZESUO, ZESAE,

ZEHS. Každá z týchto troch zmlúv založila medzinárodnú organizáciu s vlastnou organizačnou
štruktúrou. Boli teda založené tri parlamenty alebo parlamentné zhromaždenie, tri súdne dvory, tri Rady
alebo Rada ministrov, tri Komisie alebo Vysoký úrad. Spolu teda 12 orgánov.

Dohodou o spoločných orgánoch z Ríma v roku 1957, podpísanou spolu s tkz. Rímskymi zmluvami

a Dohodou o zlúčení z Brusselu, bola štruktúra orgánov troch spoločenstiev zjednotená.

Jednotným európskym aktom bola vytvorená Európska rada (neskôr premenovanú na Radu

Európskej únie) a neskôr na jeho základe aj bol založený Súd prvého stupňa.

Napriek zlúčeniu orgánov však naďalej existujú vedľa seba tri nezávislé a samostatné európske

spoločenstvá, ktoré ale majú spoločnú sústavu orgánov. Každý z orgánov sa pri prejednávaní veci riadi
tou zo zmlúv, ktorej sa vec konkrétne týka.

Zmluva o Európskej únii vytvorením Európskej rady ustálila súčasnú podobu organizačnej

štruktúry. Orgány prostredníctvom ktorých EU realizuje svoje ciele a úlohy, možno rozdeliť do troch
základných skupín :
 základné orgány

sú vytvorené na základe zakladajúcich zmlúv a plnia úlohy zverené Spoločenstvu

zakladajúcimi zmluvami

 ostatné orgány

založené buď primárnym právom alebo sekundárnym, sú to orgány s kontrolnými

alebo s gesčnými právomocami

 orgány založené základnými orgánmi,

Základné orgány EU:

Európska rada - čl.4 ZEU

Rada Európskej únie - čl.202 ZES - sídlo Brussel
Európsky parlament -sídlo Štrassburg
Európska komisia - sídlo Brussel
Európsky súdny dvor - sídlo Luxemburg
Účtovný dvor - sídlo Luxemburg
Európska centrálna banka - sídlo Luxemburg

Ostatné orgány
orgány založené primárnym právom :
-poradné, samostatné: Hospodársky a sociálny výbor

Výbor regiónov
Výbor zamestnanosti
Vedecký a technicný výbor
Politický výbor
Koordinačný výbor

-poradné, nesamostatné:

pri Rade

-Výbor stálych zástupcov COPERER
- Zvláštny výbor

pri Komisii

- Výbor pre dopravu
- Výbor Európskeho sociálneho fondu

- kontrolné : ombudsman
- gesčné :

Európska investičná banka
zásobovaci agentúra SEAE

Orgány založené základnými orgánmi sú vytvorené najmä za poradným účelom a ktoré síce do

istej miery ovplyvňujú normotvorný proces, nemajú však rozhodovacie právomoci. Právna úprava, na
základe ktorej fungujú, je obsiahnutá v rozhodnutí orgánu, na základe ktorého vznikli. Môžu, ale aj
nemusia mať právnu subjektivitu. Sú to rôzne poradné výbory, skupiny vládnych odborníkov, gesčné

Otázky: 35, 36, 37

výbory na lepšie fungovanie poľnohospodárskej politiky a legislatívne výbory, ktoré sa vyjadrujú
k novelizáciám harmonizačných smerníc.

Európska únia zriadila viacero agentúr ako orgánov založených základnými orgánmi s právnou

subjektivitou. Odborne podporujú činnosti v špeciálnych oblastiach. Preberajú riadiace úlohy alebo
rozvíjajú potrebné vedecké a technické znalosti, ktoré EÚ potrebuje v danej oblasti. Agentúry sú
rozptýlené vo všetkých členských štátoch EÚ. Ich členmi nie sú výhradne zástupcovia členských štátov.
Patria k nim napr. Európska agentúra pre zdravie a bezpečnosť pri práci, Európska agentúra pre životné
prostredie, Európska nadácia na zlepšenie životných a pracovných podmienok.

V rámci práva ES existujú aj tkz. asociačné orgány, ktoré sú vytvorené na zabezpečenie

inštitucionálneho rámca zmlúv EÚ a tretích štátov o pridružení. Na čele týchto orgánov stojí Rada
pridruženie- spoločný výbor, ktorý má oprávnenie prijímať právne akty, doporučenia, ktoré sú
považované za prameň práva.

Úradnými jazykmi pri styku so všetkými orgánmi je všetkých 11 jazykov : angličtina, nemčina,

dánčtina, španielčina, francúzština, taliančina, holandčina, gréčtina, portugalčina, švédčina, fínčina.
V podstate ide o všetky oficiálne jazyky členských štátov okrem Írska, ktoré sa vzdalo galštiny
a Rakúska, Luxemburska a Belgicka, ktoré používajú jazyk jedného štátu.

V týchto jazykoch sa teda občania môžu obracať na orgány a inštitúcie EÚ a v rovnakom jazyku

ako sa obrátili majú právo dostať aj odpoveď. Vo všetkých týchto jazykoch sa vedú simultánne rokovania
a zasadanie orgánov EÚ.
Pracovnými jazykmi sú angličtina a francúzština. Len v prípade ESD je pracovným jazykom výhradne
francúzština.

Európska centrálna banka

Európska centrálna banka spolu s centrálnymi bankami členských štátov tvoria Európsky systém

centrálnych bánk. Riadia menovú úniu. a ECB nesie zodpovednosť za menovú politiku.

Predchodcom ECB v prvej etape vzniku Hospodárskej a menovej únie (HMU) bol Výbor

guvernérov centrálnych bánk so sídlom v Luxemburgu. Bol hlavným organizačným článkom
Európskeho menového systému. V druhej etape vzniku HMU bol už priamym predchodcom ECB
Európsky menový inštitút (EMI). Fungoval od novembra 1994 do decembra 1998. Sídlil vo Franfurkte.

Jeho úlohou bolo uskutočniť prípravné práce nevyhnutné na zriadenie Európskeho systému

centrálnych bánk, pripravovať a sledovať implementáciu jednotnej menovej politiky, dozerať na
technickú prípravu tlače a uvádzania eurobankoviek do obehu, vyvinúť vhodný informačný systém pre
ESCB.

Realizácia jednotnej menovej politiky bola až do tretieho štádia vzniku Hospodárskej a menovej

únie pod kontrolou národných orgánov. Od vzniku tretej etapy Hospodárskej a menovej únie je od
1.1.1999 priamo pod kontrolou Európskej centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych bánk.

ECB je nezávislou inštitúciou od členských štátov a aj od orgánov EÚ. Je jej priznaná právna

subjektivita v plnom rozsahu vo všetkých členských štátoch EU. ECB nesmie žiadať prijímať pokyny
orgánov alebo členských štátov únie. Tvorba menovej politiky je tak úplne nezávislá od centier politickej
moci. Kým EMI mohol prijímať len individuálne záväzné právne akty, ECB má právomoc vydávať
všeobecne záväzné právne akty. Tieto akty sú záväzné aj národnými centrálnymi bankami. V prípade ich
neplnenia zo strany národných bánk je ECB oprávnená domáhať sa ich plnenia na ESD.

Orgánmi ECB sú Rada, Výbor riaditeľov a Generálny výbor. Na rozdiel od medzinárodných

finančných organizácií ako sú Medzinárodný menový fond a Svetová banka, kde je rozdelenie hlasov
medzi členskými štátmi závislé od ich podielu na kapitálových rezervách, v ECB sú hlasy všetkých
členov rovné.

Výkon právomocí ECB je pod kontrolou Európskym súdnym dvorom. Voči nariadeniam,

rozhodnutiam, pokutám vydaným ECB môže byť na ESD uplatnená žaloba na neplatnosť.

Od Európskej centrálnej banky je potrebné odlišovať Európsku investičnú banku (EIB). EIB nie

je jedným zo základných orgánov EU, ale je to medzinárodná finančná inštitúcia. Bola založená v roku
1957 ako úverová banka na poskytovanie úverov na projekty, ktoré slúžia na podporu európskej
integrácie sú zamerané na zlepšenie infraštruktúry v Európe, podporujú hospodársky rozvoj v málo

rozvinutých regiónoch, prispievajú k ochrane životného prostredie, k rozvoju miest, ochrane historických
pamiatok a pod.
EIB poskytuje aj pôžičky a záruky nečlenským krajinám, s ktorými má EÚ uzavreté špeciálne dohody
o spolupráci.

Členmi EIB sú členské štáty EÚ. Kapitál a rezervy EIB poskytujú členské štáty, EIB si však

požičiava aj na kapitálovom trhu. Jej vysoká úverová dôveryhodnosť jej umožňuje získavať zdroje
s najlepšími možnými podmienkami. Tieto prostriedky potom požičiava na neziskovom základe na
projekty s nízkymi úrokovými sadzbami.

Účtovný dvor

Patrí do sústavy základných orgánov EÚ s kontrolnými právomocami v oblasti revízie účtov. Má 15

členov. Sú menovaní Radou na obdobie 6 rokov jednomyseľným rozhodnutím po konzultácii
s parlamentom. Vyberaní sú spomedzi osobností, ktoré vo svojich krajinách pracovali, alebo pracujú
v externých audítorských orgánoch, alebo ktorí sú na túto funkciu osobitne kvalifikovaní. Možno ich
menovať znova. Počas výkonu funkcie nemú vykonávať žiadne iné platené alebo neplatené povolanie,
musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlúčiteľné s ich povinnosťami. Svoju funkciu
vykonávanú nezávisle od členských štátov a orgánov EÚ, čestne a rozvážne v záujme Spoločenstva.

V prípade, že člen nespĺňa podmienky, alebo koná v rozpore s jeho povinnosťami, možno ho na

základe rozhodnutia ESD odvolať, alebo zbaviť nároku na dôchodok, alebo na iné dávky namiesto
dôchodku.

Účtovný dvor kontroluje finančné hospodárenie ES, ich príjmy a výdavky. Kontroluje, či sa všetky

príjmy a úhrady výdavkov uskutočnili právoplatným a regulárnym spôsobom.

Po uzavretí každého finančného roka vypracuje správu, ktorú predloží ostatným orgánom ES

a zverejní v Úradnom liste spolu s odpoveďami orgánov na jeho zistenia.

Pomáha Európskemu parlamentu Európskej komisii pri výkone právomocí v oblasti rozpočtu.

Ostatné orgány Európskej únie

Hospodársky a sociálny výbor

Prostredníctvom svojich predstaviteľov sú tu reprezentované najdôležitejšie oblasti hospodárskeho

a sociálneho života. Sú tu reprezentanti priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, služieb, obchodu
a remesiel, príslušníkov slobodných povolaní ale aj verejnosti.

Zloženie HSV má zodpovedať zásade primeranosti zastúpenia rôznych oblastí hospodárskej

a sociálnej činnosti. Jeho úlohou je prispievať ku vytváraniu európskej politiky formou vyjadrovania
svojich názorov a stanovísk, ku jednotlivým oblastiam hospodárskeho a sociálneho života o ktorých rada
alebo komisia prijíma rôzne opatrenia.

Jeho členovia sú rozdelení do troch základných skupín – zamestnávatelia, reprezentanti

zamestnancov a odborových zväzov a predstavitelia iných záujmových skupín.

Celkový počet členov Hospodárskeho a sociálneho výboru je 222. Každý členský štát má Zmluvou

o ES stanovený počet členských miest pripadajúci na jeho štátnych príslušníkov.

Kandidáti sú navrhovaný členským štátom. Členov Hospodárskeho a sociálneho výboru menuje

rada jednomyseľným rozhodnutím na obdobie štyroch rokov, pričom členovia môžu byť opätovne
zvolení. Rada si vyberá z dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých jednotlivými štátmi a pred
svojím konečným rozhodnutím konzultuje menovanie členov s komisiou a usiluje sa získať stanoviská
tých orgánov ES, ktoré pôsobia v jednotlivých hospodárskych a sociálnych oblastiach v rámci ES.

Rada menuje aj náhradníkov, ktorý sú za členov HSV menovaní v prípade uvolnenia mandátu.

Kvalifikovanou väčšinou rada stanoví platy členov HSV.

Členovia HSV nesmú byť pri svojej činnosti viazaný ani pokynmi štátu, ani profesných organizácií,

ani žiadnymi inými pokynmi. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle vo všeobecnom záujme spoločenstva,
obhajujú pritom záujmy jednotlivých oblastí, ktorých sú reprezentantmi..

Zo svojho stredu si volia predsedu a podpredsedu na obdobie dvoch rokov.

Predseda zvoláva plenárne zasadnutia výboru buď na žiadosť rady alebo komisie, ale výbor sa pravidelne
schádza aj z vlastnej iniciatívy. Činnosť a rokovania výboru sa riadia rokovacím poriadkom, ktorý si
výbor sám prijíma.
Vnútorná štruktúra Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Zostavovanie a pôsobnosť vnútornej štruktúry v rámci výboru upravuje rokovací poriadok. V rámci

tejto štruktúry výboru sa vytvorili :
Úrad,
Generálny sekretariát,
sekcie,
podvýbory
a plenárne zasadnutie.

Úrad HSV sa skladá z 24 členov, volených na dva roky. Schádza sa dvakrát mesačne. Jeho úlohou

je pripravovať, organizovať a koordinovať prácu HSV a jeho orgánov. Predseda Úradu zabezpečuje
vzťahy k ostatným orgánom EU a zastupuje HSV navonok.

Generálny sekretariát pomáha HSV pri organizácii jeho činnosti. Na jeho čele stojí generálny

tajomník, ktorého menuje na návrh Úradu Rada. Generálny sekretariát je tvorený 400 úradníkmi.

Pre jednotlivé špecializované oblasti činností sa výbor člení na 9 špecializovaných sekcií. Sekcie

prerokúvajú a vypracovávajú stanoviská, ktoré sa predkladajú plenárnemu zasadnutiu. Sekcie sa skladajú
z 30 až 60 členov, pričom členovia HSV môžu byť členmi viacerých sekcií, najviac však troch. Sekcie
majú svoje úrady a menujú si pracovné skupiny. Na každú riešenú problematiku si sekcie určujú
spravodajcu, ktorému asistujú odborníci.
Okrem sekcií si výbor vytvára aj podvýbory na prípravu stanovísk a návrhov riešení k jednotlivým
špecializovaným otázkam alebo oblastiam, ktoré sú predložené výboru na prerokovanie.

Plenárne zasadnutie je orgán, ktorom sa prijímajú a vydávajú stanoviská HSV. Plenárne

zasadnutie zasadá dvakrát do roka. Program zasadnutia je navrhovaný Úradom. Člen HSV, ktorý sa
nemôže zúčastniť zasadnutia, môže delegovať svoje hlasovacie právo na iného člena HSV.V prípade, že
člen HSV sa trikrát po sebe bez ospravedlnenia a bez delegovania svojho hlasovacieho práva nezúčastní
zasadnutia, môže HSV po konzultácii s Úradom navrhnúť ukončenie jeho mandátu.

Na zasadnutí sa môžu aktívne zúčastňovať členovia rady aj komisie, prípadne ich môže HSV

vyzvať na účasť a na zodpovedanie predložených otázok. Hlasovanie HSV je verejné, okrem voľby
členov jeho vnútorných orgánov. Na prijatie stanoviska sa vyžaduje súhlas jednoduchej väčšiny.
Postup HSV pri jeho funkcii poradného orgánu.

Hospodársky a sociálny výbor sa svojou poradnou činnosťou nezapája do samotného

rozhodovacieho procesu, ale len do fázy príprav návrhov jednotlivých opatrení. Rada a komisia sú
povinné pred prijatím niektorých opatrení prekonzultovať ich návrhy s HSV.

V prípade týchto obligatórnych konzultácií by ich vynechanie znamenalo neplatnosť prijatých

opatrení. Na podanie stanoviska určí Rada Výboru lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako jeden mesiac.
Pokiaľ Výbor nepodá svoje stanovisko do určenej lehoty, môže Rada prijať toto opatrenie bez hrozby
jeho neplatnosti. Rada je obligatórne povinná konzultovať s výborom pri prijímaní opatrení v oblastiach
ako sú napr. poľnohospodárstvo, voľný pohyb pracovníkov, zdravotníctvo, doprava, spotrebné
a nepriame dane, ochrana spotrebiteľa a iné.

Vždy, keď to HSV považuje za vhodné môže vydať stanovisko aj z vlastnej iniciatívy. postupuje

tak, že návrh na podanie stanoviska podá predseda Úradu a musí ho odsúhlasiť väčšina členov Výboru.

S konzultáciami Výboru sa však nepočíta v rámci Hospodárskej a menovej únie.

Výbor regiónov

Výbor regiónov reprezentuje záujmy regiónov a ich obyvateľov pri tvorbe európskej politiky.
Ako poradný orgán konzultuje s Radou alebo a Komisiou svoje stanoviská pred prijatím opatrení

v obligatórnych oblastiach určených ZES pred prij. Sú to predovšetkým oblasti v ktorých rozhodnutia
ovplyvnia záujmy regiónov napr. cezhraničná spolupráca, kultúra, zdravotníctvo, doprava,
telekomunikačné a energetické transeurópske siete, aktivity štrukturálnych fondov, kultúra a iné.

Absencia konzultácií v obligatórne určených prípadoch, by znamenala neplatnosť prijatých opatrení.
V ostatných oblastiach sú konzultácie možné na základe iniciatívy Výboru regiónov, Rady alebo
Komisie.

Výbor regiónov má rovnaký počet členov ako HSV. Rovnako ako pre Hospodársky a sociálny

výbor je určený spôsob menovania členov a počty členov pre jednotlivé členské štáty. Členmi sú najmä
primátori a zástupcovia regionálnych a miestnych orgánov.

Sídlom Výboru regiónov je Brusel.
Činnosť Výboru regiónov sa riadi rovnakými pravidlami ako činnosť HSV. Výbor regiónov využíva

rovnakú organizačnú štruktúru ako HSV. Zasadnutia Výboru regiónov sa uskutočňujú najmenej päťkrát
ročne. Výbor regiónov okrem plenárnych zasadnutí pracuje v ôsmich stálych špecializovaných komisiách
a štyroch podkomisiách.

Komisiami a podkomisiami Výboru regiónov sú :

Komisia pre regionálny rozvoj, hospodársky rozvoj, miestne a regionálne financie
Podkomisia pre miestne a regionálne financie
Komisia pre priestorové plánovanie, poľnohospodárstvo, poľovníctvo, rybolov, lesníctvo, ochranu morí
a horských oblastí
Podkomisia pre cestovný ruch a vidiecke oblasti
Komisia pre dopravu a telekomunikačné siete
Podkomisia pre telekomunikácie
Komisia pre mestskú politiku
Komisia pre plánovanie, životné prostredie a energiu
Komisia pre školstvo a vzdelávanie
Komisia pre Európu občanov, výskum, kultúru, mládež
a spotrebiteľov
Podkomisia pre mládež a šport
Komisia pre hospodárske a sociálne väzby, sociálnu politiku, a zdravie verejnosti

Výbor zamestnanosti

Nový poradný orgán vytvorený Amsterdamskou zmluvou. Právna úprava je obsiahnutá v čl.130

ZES. Jeho úlohou je sledovať situáciu zamestnanosti a podporovať koordináciu politiky zamestnanosti na
trhu práce v členských štátov ES.

Na žiadosť Komisie alebo z vlastnej iniciatívy vypracováva stanoviská a prispieva tak k jej činnosti

v oblasti politiky zamestnanosti. Pri svojej činnosti sa radí so sociálnymi partnermi.

Jeho členmi sú zástupcovia členských štátov. Každý štát a Komisia menujú po dvoch členoch.
Pravidlá činnosti Výboru zamestnanosti stanoví Rada po porade s parlamentom.

Európsky ombucman.

Ombucman je kontrolným orgánom, ktorý je zriadený pri Európskom parlamente od roku 1995.
Ombucman je menovaný Európskym parlamentom po každej voľbe Európskeho parlamentu na

volebné obdobie parlamentu. Ombucmana možno do funkcie menovať znova. V prípade, že ombucman
už nespĺňa podmienky pre výkon jeho funkcie, alebo sa dopustil závažného priestupku, môže ho ESD na
návrh Parlamentu odvolať.

Ombucman vykonáva svoju funkciu nezávisle, nevyžaduje ani neprijíma pokyny od žiadneho

orgánu alebo štátu. Po dobu výkonu funkcie ombucmana nemôže vykonávať iné platené alebo neplatené
povolanie. Výkon funkcie ombucmana sa riadi Štatútom, ktorý spolu so všeobecnými podmienkami
výkonu funkcií ombucmana prijíma Parlament na základe stanoviska a so súhlasom Rady.

Úlohou ombucmana je prijímať a prešetrovať sťažnosti občanov členských štátov EU, alebo iných

fyzických a právnických osôb, s pobytom alebo sídlom štatutárneho orgánu v členskom štáte. Sťažnosti
smerujú voči nesprávnemu úradnému postupu európskych inštitúcií alebo orgánov, voči ich činnosti
alebo nečinnosti s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvej inštancie pri výkone ich justičných úloh.

Sťažnosť ombucmanovi možno napísať v ktoromkoľvek z 11- ich úradných jazykov EU. Má v nej byť
uvedené, kto ju podáva, ktorého orgánu sa týka a aký je jej dôvod.

Ombucman koná na základe sťažnosti priamo od občanov, alebo podanej prostredníctvom členov
parlamentu, alebo môže konať aj z vlastnej iniciatívy.
Neprešetruje však sťažnosti o skutočnostiach, ktoré sú predmetom súdneho konania.

V prvom rade ombudman preverí opodstatnenosť sťažnosti až potom prešetruje skutočnosti uvedené
v sťažnosti. Ak dôjde k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k pochybeniu zo strany
európskych orgánov a inštitúcií, postúpi sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý ho o svojom stanovisku
vyrozumie v lehote troch mesiacov. Ombucman vypracuje správu, ktorú odovzdá Európskemu
parlamentu a dotknutému orgánu. O výsledku vyšetrovania je vyrozumená aj osoba, ktorá sťažnosť
podala. O výsledkoch svojich vyšetrovaní podáva ombucman každoročne správu Európskemu
parlamentu.