Európsky súdny dvor

ESD je najvyšší súdny orgán, prostredníctvom ktorého sa v rámci spoločenstiev vykonáva súdna moc;
úlohou je podľa zakladateľských zmlúv:
-

dodržiavanie práva pri výklade,

-

dodržiavanie zakladateľských zmlúv,

-

jednotná aplikácia práva európskych spoločenstiev.

Súdna ochrana sa vzťahuje aj na primárne a sekundárne právo.
O výkon súdnej ochrany môže žiadať: členský štát, orgán EÚ, občan členského štátu, iné oprávnené
subjekty.
Súdna právomoc sa v rámci európskych spoločenstiev realizuje prostredníctvom:
-

Európskeho súdneho dvora,

-

Súdu 1. inštancie (SPI),

-

jednotlivými súdmi členských štátov.

Vnútroštátne súdy sú oprávnené interpretovať a uplatňovať právo spoločenstva (v závažných otázkach
majú právo obrátiť sa na ESD).

Postavenie ESD a úprava jeho činnosti
Právna úprava:
-

čl. 220 – 245 Zmluvy o EÚ,

-

Protokol o Štatúte súdneho dvora,

-

rokovací poriadok ESD,

-

doplnok ku rokovaciemu poriadku ESD,

-

štatút ESD.

ESD vznikol v roku 1952. Sídli v Luxemburgu. Judikatúra ESD prispieva k zosúľaďovaniu, výkladu a
tvorbe nového komunitárneho práva a k integračnému procesu. ESD zakotvil doktrínu bezprostredného
účinku, bezprostrednej použiteľnosti, zodpovednosti štátu za škodu a iné.

Právomoc ESD
Je negatívne vymedzená – ESD je oprávnený rozhodovať o všetkých tých žalobách, pri ktorých
rozhodovacia právomoc nie je taxatívne určená pre SPI.
Jediný prípad taxatívne určenej právomoci ESD je konanie o predbežnej otázke – každá ďalšia právomoc
ESD je vymedzená negatívne.

Oblasti
-

ústavné súdnictvo:
Vyplýva z úlohy ESD zabezpečovať dodržiavanie práva pri výklade a realizácii zakladateľských
zmlúv, ktoré pokladáme za ústavné dokumenty európskych spoločenstiev.
ESD rozhoduje o zlučiteľnosti ústavných predpisov (zakladateľských zmlúv) s predpismi
sekundárneho práva. Posudzuje rozsah práv a povinností orgánov EÚ. Posudzuje vzťahy medzi
jednotlivými orgánmi a medzi orgánmi a členskými štátmi navzájom.
Táto činnosť ESD sa podobá činnosti národných ústavných súdov.

-

správne súdnictvo:
Rozhoduje o:

-

žalobách proti opatreniam orgánov EÚ

-

žalobách proti nečinnosti orgánov EÚ

-

náhrade škody v dôsledku protiprávnych opatrení (činností) orgánov EÚ

-

daňových veciach

-

veciach sociálneho práva

-

žalobách pracovníkov v orgánoch EÚ proti týmto orgánom (ESD plní funkciu disciplinárneho
súdu)

-

civilné súdnictvo:

ESD rozhoduje o sporoch vzniknutých zo súkromnoprávnych zmlúv a na základe rozhodcovských
doložiek obsiahnutých v súkromnoprávnych zmluvách. Uvažuje sa o trestnom súdnictve, zatiaľ sú len
náznaky pri potieraní hospodárskej kriminality a machinácii proti záujmom EÚ.

Zloženie ESD: 15 sudcov a 8 generálnych advokátov.

Sudcovia ESD
Menovanie:
-

menovaní spoločnou dohodou vlád členských štátov,

-

menovanie nie je závislé od štátnej príslušnosti ku konkrétnemu štátu (ale v praxi členský štát
spravidla menuje svojho štátneho príslušníka).

Podmienky menovania za sudcu ESD:
-

musí ísť o osobu, ktorá spĺňa podmienky menovania za sudcu v domovskom štáte,

-

zaručuje absolútnu nestrannosť a nezávislosť,

-

môže ísť aj o osobu, ktorá je uznávaná za znalca práva

Funkčné obdobie:
-

6 rokov

-

každé 3 roky sa čiastočne obsadzujú miesta sudcov (plynulosť personálnej obmeny),

-

zaniká uplynutím funkčného obdobia, smrťou sudcu, demisiou sudcu,

-

sudcovia sú neodvolateľní, čím sa zvyšuje ich nestrannosť a nezávislosť.

Sudcovia požívajú imunitu, ktorá neumožňuje ich trestné stíhanie (až do schválenia plénom ESD). Sudca
nesmie vykonávať žiadne iné platené povolanie bez súhlasu Rady EÚ, absolútne platí zákaz pre výkon
politickej alebo inej správnej funkcie.
Sudca, ktorý sa zúčastnil na prejednávaní veci už skôr (na národnom súde), nemôže sa zúčastniť jej
prejednávania na ESD.
Predseda ESD je volený sudcami ESD na 3 roky (možnosť opätovného zvolenia). Predsedá konaniam,
zabezpečuje ich právny priebeh, riadi rozhodovaciu činnosť a správu ESD. Menuje sudcov spravodajcov
pre každý jednotlivý prípad. Má právo odkladu výkonu komunitárnych aktov, odkladu výkonu
rozhodnutia súdu, nariadenie predbežných opatrení…

Generálni advokáti
Sú to stáli členovia súdu ako sudcovia. Menovaní sú za rovnakých podmienok ako sudcovia. Ich úlohou
je byť nápomocný svojimi právnymi radami, verejne predkladať nestranné a nezávislé posudky k veciam,
ktoré sú predložené na súd, analyzovať predmet konania z faktického a právneho hľadiska, majú tzv.
konzultačnú funkciu (ak súd vydáva kontumačný rozsudok alebo posudok k návrhu medzinárodnej
zmluvy, ktorú uzatvára EÚ s tretími štátmi).

Referendári
Sú to osobní pracovníci sudcov a generálnych advokátov (každý z nich má nárok na troch referendárov,
ktorí môžu byť rovnakej národnosti). Sudca a generálny advokát má tiež nárok na technickú základňu a
sekretariát. Referendár nie je členom súdu, zodpovedá len sudcovi (generálnemu advokátovi), ku ktorému
je pridružený.

Kancelár
Je volený sudcami a generálnymi advokátmi na 6 rokov. Zodpovedá za procesné záležitosti, registráciu a
doručovanie písomností, organizáciu pojednávaní, overovanie dokumentov, vydávanie úradných
publikácií ESD… Je vedúcim správy súdu. Za pomoci predsedu súdu vedie pobočky ESD. Rieši
personálne záležitosti, dohliada nad plnením rozpočtu súdu.

Súd prvej inštancie

Vznikol v roku 1988 rozhodnutím Rady ministrov EÚ, sídli v Luxemburgu. Účelom jeho vzniku bolo
odbremenenie ESD od jednoduchších prípadov, resp. od prípadov, ktoré si vyžadujú podrobnú kontrolu
zložitých vecných obsahov. Niektoré právomoci ESD boli postupne prenesené na SPI. Vznikla tak
dvojinštančná sústava súdov. Odvolacím súdom pre SPI je ESD. Oba súdy využívajú tie isté služobné
útvary, riadia sa rovnakými ustanoveniami, ale SPI má vlastný rokovací poriadok.
Rozdiely medzi ESD a SPI
ESD má charakter ústavného súdu, úlohou SPI je hľadať a uplatňovať právo v konkrétnych prípadoch.
Pred ESD ide v menšej miere o vykonávanie dôkazov. ESD rieši hlavne otázky práva a jednotného
výkladu, menej skutkové veci.
Právomoc SPI
Nestanovili ju zakladateľské zmluvy, ale tie zmocňujú Radu, aby na SPI preniesla niektoré právomoci
ESD.
Rozhoduje o určitých skupinách žalôb (taxatívne určené):
-

žaloby na náhradu škody podané fyzickými / právnickými osobami

-

žaloby na neplatnosť podané fyzickými / právnickými osobami

-

žaloby, ktoré sa opierajú o Zmluvu o ESUO

-

žaloby, ktoré sa týkajú konkurencie v oblasti kartelového práva a súťažného práva.

Zloženie SPI
Tvorí ho 15 sudcov, žiadni generálni advokáti (v prípade potreby plní ich úlohy niektorý zo sudcov).
Sudcovia SPI sú volení za rovnakých podmienok ako sudcovia ESD, rovnako je volený aj predseda. Na
každého sudcu pripadá jeden referendár. Kancelár SPI je volený sudcami SPI. Právomoci má ako
kancelár ESD okrem administratívnych, lebo SPI používa infraštruktúru ESD (SPI nemá vlastnú správnu
základňu).

Zásady konania pred ESD a SPI
Základné zásady sú základné princípy, ktoré ESD a SPI pri svojej činnosti používajú a ktorými sa riadia
(procesné zásady) – v európskom práve nie sú pozitívnoprávne upravené.
Dispozičná zásada
-

základná zásada,

-

umožňuje stranám v spore disponovať s predmetom sporu do momentu, kým sa súd neodoberie na
poradu,

-

opakom je zásada oficiality (určenie sporu, začatie konania ex offo), ktorá sa ale v európskom
súdnictve nepoužíva.

-

ESD a SPI nie sú oprávnené z vlastnej iniciatívy začať konanie. Platí zásada „nem ultra petitant“ –
súd nemôže priznať žalobcovi viac ako on sám v žalobe žiada.

Vyšetrovacia a prejednávacia zásada
-

zodpovednosť a spôsob zisťovania skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie sporu

-

rozhodujúce je, či zodpovednosť leží na pleciach súdu alebo strán

-

v sporových konaniach platí zásada prejednacia – súd sa môže vo svojom rozhodnutí oprieť len o tie
skutočnosti, ktoré strany samy uviedli a dôkazy, ktoré navrhli (dôkazné bremeno je na žalobcovi)

-

prejednacia zásada = súd preskúmava len procesné predpoklady (formálne predpoklady, lehoty…) –
bez žiadosti strán

Zásada koncentrácie
-

aby bolo konanie rýchlo a účinne vedené a ukončené

-

aj pri dôkaznom bremene – zisťovanie dôkazov prebieha pred ústnym pojednávaním.

Zásady ústnosti a bezprostrednosti
-

súd môže svoje rozhodnutie oprieť len o to, čo bolo stranami ústne prednesené na pojednávaní
(väčšinou písomné dôkazy – v tomto je táto zásada spätá so zásadou písomnosti) – prelomenie tejto
zásady, ak sa nenariaďuje ústne pojednávanie.

-

zásada bezprostrednosti – o veci rozhodujú sudcovia, ktorí sa s okolnosťami prípadu oboznámili
v priebehu celého pojednávania.

Zásada riadneho konania

-

konkretizácia princípu právneho štátu v rámci procesného práva,

-

právo vyjadriť sa k podstatným skutočnostiam, právo nahliadať do spisov…

Konanie pred ESD a jeho priebeh
Len na základe podnetu sporovej strany.
Aktívna legitimácia:
-

privilegovaní žalobcovia:

-

členské štáty

-

orgány EÚ

Môžu podávať žalobu vo veciach bez preukázania záujmu vo veci, patria sem všetky základné
orgány okrem parlamentu a Európskej centrálnej banky – tí len po preukázaní oprávneného
záujmu.

-

neprivilegovaní žalobcovia:

-

ostatné fyzické osoby a právnické osoby

Môžu podávať žalobu len po preukázaní oprávneného záujmu na veci, musia dokázať, že sú
dotknutí na svojich právach a záujmoch.

Konanie prebieha v dvoch častiach
1) písomná časť

Žaloba sa adresuje kancelárovi ESD (resp. SPI). Žaloba musí spĺňať formálne náležitosti (meno a
bydlisko žalobcu, označenie žalovaného, predmet sporu, petit, dôvod žaloby, dôkazné prostriedky) – v
6 exemplároch.
Ak žaloba nespĺňa formálne náležitosti, kancelár stanoví primeranú lehotu na odstránenie
nedostatkov, príp. vyzve na doplnenie chýbajúcich dokumentov. Ak ani potom nebudú nedostatky
odstránené (doplnené), súd žalobu zamietne, ale môže ju aj napriek tomu prijať.
Ak žaloba bola prijatá, súd vyzve žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe v lehote na to určenej (lehota
stanovovaná jednotlivo predsedom súdu – spravidla jednomesačná, ale môže byť aj dlhšia s ohľadom
na vzdialenosti).
Po doručení vyjadrenia žalovaného môže žalobca opätovne reagovať (tzv. replika) a môže sa
žalovaný tiež opätovne vyjadriť tzv. duplikou (ale nemôže podať žiadne nové návrhy).
Konanie sa môže začať aj na žiadosť vnútroštátneho súdu – v prípade konanie o predbežnej otázke –
ak vnútroštátny súd narazil na otázku, ktorú sám nevie vyriešiť (hlavne výklad európskeho práva) a
od toho závisí samotné rozhodnutie vo veci, vtedy vnútroštátny súd zastaví svoje konanie a obráti sa
na ESD – žiadosť má formu uznesenia alebo konkrétneho návrhu rozsudku. Účastníkmi konania pred
ESD sú v tomto prípade tí, ktoré pred vnútroštátnym súdom majú právo vyjadriť sa k prerokúvaným
otázkam.
Osobitný postup je pri uzatváraní zmlúv EÚ s tretími štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami –
Komisia žiada ESD o vydanie posudku, či uzatváraná zmluva je v súlade s primárnym a sekundárnym
európskym právom.
O každom začatí konania pred ESD sa uverejňuje informácia v OJ (Official Journal) s niekoľkými
údajmi o spore. Zabezpečí sa, aby všetky členské štáty a zainteresované osoby boli informované a aby
mohli k sporu pristúpiť.

2) ústna časť

Riadi ju kancelár alebo predseda súdu. Predseda pridelí žalobu senátu a určí sudcu spravodajcu
(existuje ex offo niekoľko senátov, ale nie sú špecializované). Vec je buď prikázaná k plenárnemu
rozhodovaniu alebo ju rozhodne sám senát.
1. generálny advokát určí generálneho advokáta, ktorý vec sleduje a generálny advokát predloží
posudok v lehote, ktorú mu určil predseda súdu. Predseda určí tiež lehotu sudcovi spravodajcovi na
podanie správy, ktorá má obsahovať popis a rozbor skutkového stavu, právne zhodnotenie, potrebu
vykonania niektorých dôkazov.
Správa sudcu spravodajcu sa posiela aj stranám v konaní, ktoré môžu požadovať doplnenie správy.
Správa sudcu spravodajcu a posudok generálneho advokáta sú podkladom pri ďalšom postupe a
podkladom pre rozhodnutie.

Nariadi sa ústne pojednávanie (ale nemusí), ktoré sa začína správou sudcu spravodajcu a prednesom
strán vrátane argumentov ku správe sudcu spravodajcu (okrem týchto argumentov žiadne iné
argumenty, len tie, ktoré sa uviedli v žalobe).
Ústne pojednávanie končí záverečným posudkom generálneho advokáta, ktorý má viesť sudcov pri
ich rozhodovaní, ale nie sú ním viazaní.
Spravidla generálny advokát prednáša posudok ústne (na SPI stačí písomne). Voči posudku strany
nemôžu klásť námietky.
Počas ústneho pojednávania kladú sudcovia stranám otázky – spisuje sa zápisnica, robí sa
magnetofónový záznam, ktoré prepis sa doručí stranám.
Súd nariadi ďalšie ústne pojednávanie alebo ho nenariadi, ale každé ústne pojednávanie sa končí
posudkom generálneho advokáta.
Po posudku generálneho advokáta sa sudcovia odoberú na poradu o rozhodnutí vo veci samej
(neverejná, bez generálneho advokáta, hlasovanie sudcov je tajné).

Rozhodnutia ESD a SPI

Formy rozhodovania ESD:
-

v pléne – ak obtiažnosť (význam) veci, zvláštne okolnosti odôvodňujú takéto rozhodovanie

-

v senáte – ESD rozhodujú hlavne v senátoch, nie sú špecializované. Existujú dva trojčlenné, dva
štvorčlenné, jeden šesťčlenný a jeden sedemčlenný senát.

Formy rozhodovania SPI:
-

zásadne v senátoch (troj- alebo pätčlenné)

-

výnimočne aj v pléne alebo viacpočetných senátoch, ak je vec vrátená z ESD na SPI v rámci
opravného konania

Ústne konania:
-

obligatórne:

-

sporové konania

-

opravné konania

-

konanie o predbežnej otázke

-

upúšťa sa od ústnosti:

-

ak sa rozhoduje o takej predbežnej otázke, o ktorej už rozhodoval a žiaden účastník
nepožiada o ústne rozhodovanie,

-

pri rozhodovaní o námietkach brániacich konaniu o predbežnej otázke

-

ak ide o zjavnú nepríslušnosť konania ESD.

Európske súdy vydávajú rozhodnutia
-

rozsudky:

-

rozhodnutie pri priamych žalobách

-

formálne náležitosti (záhlavie (označenie súdu, dátum, číslo jednania, označenie
účastníkov, generálneho advokáta, kancelára súdu), odôvodnenie, záver)

-

uznesenia:

-

pri konaní o predbežnej otázke

-

nemusí obligatórne obsahovať odôvodnenie

-

nemožno proti nemu podať opravný prostriedok (len ak sa zmenia okolnosti – treba
žiadať zmenu alebo zrušenie uznesenia).

Porovnanie rozhodnutí ESD a SPI:
rozhodnutia ESD sú stručnejšie odôvodnené, rozhodnutia SPI podliehajú odvolaciemu konaniu na ESD.
Oprava chýb v písaní, v počítaní, iných zrejmých nesprávností sa vykonáva ex offo alebo na návrh strán
do dvoch týždňov od vyhlásenia rozsudku (nevzťahuje sa na rozhodnutia procesného charakteru, lebo
nimi súd nie je viazaný a môže ich kedykoľvek zmeniť).
Inštitút doplnenia rozsudku do jedného mesiaca od vyhlásenia rozsudku – nie ex offo, len na návrh strán
(predložia návrhy, ktoré súd opomenul spomenúť v rozsudku).
Výklad rozsudku (výnimočne aj uznesenia):
-

ak medzi stranami existujú problémy s obsahom rozhodnutia resp. jeho odlišný výklad stranami,

-

predmetom výkladu sú výroky rozhodnutí,

-

výklad robí len súd, ktorý rozhodnutie vydal,

-

o výklad žiadajú buď strany, alebo tí, ktorých sa rozhodnutie týka, vedľajší účastníci, orgány
spoločenstva.

Rozsudky sú vyhlasované verejne, ich písomné vyhotovenie sa doručuje stranám, sú publikované v OJ
spolu so správami generálneho prokurátora.

Opravné prostriedky proti rozhodnutiam ESD a SPI

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam SPI rozhoduje ESD. Voči rozsudkom ESD je možné
podať len mimoriadny opravný prostriedok.

Riadne opravné prostriedky
Odvolanie:
-

nemá odkladný účinok

-

možno ním napadnúť všetky rozsudky SPI, nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj o výklade,
zamietnutí žaloby,

-

nemožno podať voči rozhodnutiam procesného charakteru

-

aktívne legitimovaní sú tí, ktorí úplne alebo sčasti neuspeli (strany konania, vedľajší účastníci, tí, ktorí
žiadali byť vedľajšími účastníkmi a súd to zamietol) a privilegované orgány spoločenstva (proti
všetkým rozsudkom SPI, aj keď neboli účastníkmi konania).

-

podať odvolanie možno do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia resp. od jeho publikovania v OJ

-

predmet odvolania:

-

právne otázky (napr. ohľadom príslušnosti súdu)

-

vady konania (v dôsledku ktorých bola osoba dotknutá na svojich právach)

-

porušenie hmotného európskeho práva (nesprávne použitie, výklad, prípadne
nepoužitie práva vôbec,…)

-

podáva sa na SPI – súd ho doručí kancelárovi ESD. Protistrana sa má spravidla do dvoch mesiacov
k odvolaniu vyjadriť.

-

formálnoprávne náležitosti odvolania sú ako pri žalobe, súd vyzve na opravu alebo doplnenie, ak je to
potrebné; môže odvolanie zamietnuť

-

odôvodnené odvolanie – súd zruší vydané rozhodnutie, vydá nový rozsudok alebo vráti vec na SPI
(SPI je viazaný právnym názorom ESD).

Mimoriadne opravné prostriedky
Odpor
-

podáva ho tretia strana, ktorá nebola účastníkom konania, ale bola dotknutá na svojich právach
rozhodnutím, osoba, ktorá sa konania nezúčastnila (nemohla sa zúčastniť), hoci bola oprávnená.

-

aktívne legitimovaní sú fyzické osoby a právnické osoby a privilegované orgány spoločenstva

-

predmet odporu – rozsudky vo veci samej

-

podanie odporu sa uskutočňuje formou žaloby. Lehota na jeho podanie je dva mesiace od uverejnenia
rozsudku.

-

súd napadnutý rozsudok zmení alebo žalobu zamietne.

Obnova konania
-

ak sa po vyhlásení rozsudku objavila skutočnosť, ktorá má vo veci zásadný význam a nebola
navrhovateľom obnovy konania z vlastnej viny známa v priebehu konania (len po tom, čo rozsudok
nadobudol právoplatnosť)

-

aktívne legitimovaní: bývalé strany, ktorým je známa skutočnosť, ktorá im predtým z vlastnej viny
známa nebola (subjektívna lehota 3 mesiace odkedy sa o tom dozvedel v rámci subjektívnej lehoty 10
rokov od vydania rozsudku)

-

predchádza mu konanie o povolení obnovy konania. Predmetom skúmania je, či ide o skutočnosť,
ktorá je pre konkrétnu vec tak rozhodná, že bez nej by bol výsledok pôvodného konania odlišný alebo
má iný podstatný vplyv (okolnosti, dôkazy, rozhodnutia, ale nie rozhodnutia ESD)

-

vyjadrujú sa strany v konaní a generálny advokát podáva posudok,

-

o povolení rozhodne súd na neverejnom zasadnutí.

-

ak odmietne návrh, zostáva pôvodný rozsudok nedotknutý,

-

ak pripustí obnovu, je konanie obnovené, jeho predmetom je, či rozsudok je novu skutočnosťou tak
dotknutý, že musí byť zmenený – súd zmení rozsudok a nový rozsudok sa publikuje spolu
s rozsudkom pôvodným.

Druhy konaní pred európskymi súdmi

Konania sa líšia obligatórnosťou predbežného konania pred Európskou Komisiou, ktoré má charakter
zmierovacieho konania.
Druhy konaní:
-

sporové konania (priame žaloby, ktoré vznesú konkrétne strany v konkrétnom spore)

-

žaloby pre porušenie Zmluvy o EÚ členskými štátmi (podáva Komisia alebo členský štát)

-

nesporové konania

-

o predbežnej otázke

-

incidenčné konanie

- osobitná činnosť súdu (ESD plní poradnú funkciu pre orgány EÚ -> rôzne posudky, posudky
k uzatváraniu medzinárodných zmlúv, ktoré uzatvára EÚ, rozhodcovská činnosť a činnosť súdu
v medzinárodnej arbitráži na základe rozhodcovských doložiek obsiahnutých v zmluvách.

Predbežné zmierovacie konanie
Prebieha v dvoch prípadoch – pred Komisiou:
-

pracovnoprávne a im podobné spory

-

porušenie Zmluvy o EÚ

V praxi skončí 90% vecí zmierom a vôbec nedôjdu na súd.
Porušenie Zmluvy o Európskej únii:
Ak Komisii dôjde sťažnosť o porušení Zmluvy, neformálne upozorní dotknutý členský štát na
porušovanie ustanovení zmluvy a na možnosť začatia zmierovacieho konania. Ak nepríde žiadna odozva
zo strany dotknutého štátu, pristúpi Komisia k formálnym postupom: zašle vláde dotknutého štátu a jeho
zástupcovi list, v ktorom štát upozorní na porušovanie Zmluvy o EÚ. Tento list nie je právne záväzný,
nemožno ho napadnúť žalobou o neplatnosť právneho aktu, sú v ňom obsiahnuté rozhodné skutočnosti –
vymedzenie predmetu možného budúceho konania pred ESD.
Komisia určí lehotu na vyjadrenie (vždy konkrétna lehota pre každý konkrétny prípad – hodiny alebo
týždne – podľa závažnosti porušenia Zmluvy).
Komisia vydá stanovisko, kde uvedie svoj výrok a odôvodnenie, z ktorého vyplýva, že štát porušuje
niektoré ustanovenia Zmluvy, v ktorých konkrétnych prípadoch bola Zmluva porušená, rozoberie dôvody,
prečo má zato, že bola Zmluva porušená. Komisia určí lehotu, v ktorej je štát povinný odstrániť následky
porušenia (ukončiť porušovanie) Zmluvy, ak tak štát neurobí, Komisia podáva žalobu na súd.

Konanie pre porušenie zmluvy:

Porušením Zmluvy je konanie štátu v rozpore s primárnym a sekundárnym právom (ide o členský štát,
jeho orgány, inštitúcie...).
Platí objektívna zodpovednosť štátu za takéto konanie, nevyžaduje sa zavinenie. Štát sa nemôže
zodpovednosti zbaviť ani poukázaním na prekážky technického, politického… charakteru alebo
s poukázaním na to, že aj iný štát takto koná alebo že jeho vnútorný poriadok mu to tak káže.
Štát môže len namietať voči otázkam skutkového charakteru alebo vzniesť námietky voči posúdeniu jeho
konania ako protiprávneho.
Aktívna legitimácia: členské štáty a Komisia
Dôvod žaloby: tvrdenie žalobcu, že žalovaný konal v rozpore so zmluvou.
Obligatórne musí predtým prebehnúť predbežné zmierovacie konanie (po tom, čo bola Komisii podaná
sťažnosť).
Ak nedôjde k úspechu v zmierovacom konaní, Komisia podá žalobu na súd. Ak Komisia nevydá
stanovisko do troch mesiacov od podania sťažnosti, môže žalobu podať na súd aj členský štát.

Žalobu možno podať len kým protiprávny stav (konanie) trvá. Ak bol protiprávny stav odstránený alebo
protiprávne konanie zastavené, je možné podať žalobu len v prípade nebezpečenstva opakovania takéhoto
konania alebo ak ide o veľmi závažné porušenie zmluvy.
Žaloba nemôže byť rozšírená o nové skutočnosti.
Súd môže žalobu zamietnuť alebo vysloviť porušenie európskeho práva. Nemôže zrušiť vnútroštátny
právny predpis, neukladá povinnosť odstrániť protiprávny stav, v rozsudku sa len uvedie postup na
odstránenie protiprávneho stavu, ktorý sa od štátu očakáva.
Členské štáty konajú na základe vlastnej úvahy, záleží len na nich, ako odstránia protiprávny stav,
nemusia sa o to ani usilovať.
Európske spoločenstvo v tomto prípade (ak štát neodstráni protiprávny stav) môže cestou politických
prostriedkov, finančných sankcií a pod. donútiť štát, aby nekonal v rozpore s európskym právom. Ak ani
to nepomôže, môže to byť predmetom ďalšieho konania – v opakovanom rozsudku možno určiť
paušalizované pokuty, sankcie, resp. proces pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ.

Konanie na neplatnosť právneho aktu vydaného orgánom EÚ

Dôvod: tvrdenie, že právne záväzný akt sekundárneho práva je v rozpore s predpismi primárneho práva
(napr. akt vydaný nepríslušným orgánom, nedodržaná forma aktu, procesné predpisy pri jeho tvorbe,
zneužitá právomoc orgánu k inému než deklarovanému cieľu alebo so zámerom vyhnúť sa zakotvenému
postupu…)
Cieľ:
-

kontrola správnosti a zákonnosti právnych aktov

-

odstránenie vadných právnych aktov

-

ochrana práv jednotlivca

Vecne príslušný na rozhodovanie žalôb privilegovaných žalobcov je ESD.
Vecne príslušný na rozhodovanie žalôb ostatných žalobcov je SPI.
Privilegovaní žalobcovia sa môžu domáhať neplatnosti akéhokoľvek právneho aktu. Ostatní žalobcovia sa
môžu domáhať len neplatnosti právneho aktu, ktorý má voči nim účinky resp. dotýka sa ich práv a
povinností.
Žaluje sa orgán, ktorý právny akt vydal (pasívna legitimácia). Na podanie žaloby je dvojmesačná lehota
od uverejnenia aktu (jeho oznámenia neprivilegovanému žalobcovi, resp. od dozvedenia sa o právnom
akte žalobcom), ak mu nebol oznámený.
V tomto prípade súd nie je viazaný rozsahom v žalobe uplatňovaných vád, posudzuje akt ako celok.
Súd žalobu zamietne alebo napadnutý akt zruší (celkom resp. sčasti) s účinkami erga omnes a ex tunc
(akoby akt nebol vydaný), zároveň strácajú účinky právne akty vydané na jeho základe. Súd môže
predĺžiť účinnosť tohto aktu v záujme zachovania právnej istoty a ochrany dôvery.

Konanie o žalobe pre nečinnosť

Predmet: porušenie orgánom EÚ tým, že je nečinný tam, kde sa jeho činnosť vyžaduje (nevydal akt, ktorý
vydať mal).
Privilegovaní žalobcovia: pri právne záväzných a právne nezáväzných akýchkoľvek právnych aktoch
Ostatní žalobcovia: len pri právne záväzných aktoch, ktoré im mali byť adresované.
O žalobách privilegovaných žalobcov rozhoduje ESD, o žalobách ostatných žalobcov rozhoduje SPI.
Tomuto konaniu obligatórne predchádza predbežné zmierovacie konanie pred Komisiou, ktorá vyzve
príslušný orgán, aby odstránil svoju nečinnosť, ak je výzva Komisiou neúčinná, podáva žalobu na súd,
ktorý buď vysloví alebo nevysloví porušenie.
Súd nemôže vydať chýbajúci akt namiesto orgánu, ani uložiť povinnosť vydať tento akt, príslušný orgán
je však povinný zaviesť opatrenia na vykonanie rozsudku (odporučí podstup).

Konanie o žalobe o náhradu škody

Predpoklad: hmotnoprávny nárok na náhradu škody.

Základom nároku je mimozmluvná zodpovednosť európskych spoločenstiev bez ohľadu na zavinenie za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi spoločenstva alebo ich zamestnancami pri výkone ich funkcií (napr.
škoda spôsobená opatrením spoločenstva).
Nejde o náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvného vzťahu.
Aktívne legitimované sú fyzické alebo právnické osoby. Žaluje sa buď priamo spoločenstvo alebo jeho
orgán. Na podanie žaloby je lehota 5 rokov od momentu, keď došlo k udalosti spôsobujúcej škodu. Súd
vysloví, či bola alebo nebola spôsobená škoda a ak áno, stanoví náhradu škody. Keď si žalobca
neuplatňuje náhradu škody, súd len vysloví zodpovednosť za škodu.

Konanie v pracovnoprávnych a obdobných veciach

Všetci zamestnanci troch európskych spoločenstiev, s ktorými sú v služobnom alebo pracovnom pomere,
podliehajú služobnému poriadku a pracovnému poriadku. Európske súdy prejednávajú spory, ktoré
vznikli medzi ES a osobou, na ktorú sa vzťahuje služobný alebo pracovný poriadok okrem miestnych
pracovných síl. Prejednávanie týchto sporov je vylúčené z právomoci vnútroštátnych súdov.
Vecne príslušným je SPI. ESD je činný ako druhostupňový súd pre rozhodovanie o opravných
prostriedkoch. Výnimočne môže ESD rozhodovať ako prvostupňový súd v prípadoch, keď je jeho
právomoc založená v pracovných zmluvách formou rozhodcovských doložiek.
Aktívnu legitimáciu majú jednak orgány ES a osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom a obdobnom vzťahu ku
spoločenstvám. K týmto osobám patria zamestnanci, úradníci, pomocné sily, poradcovia, uchádzači o
zamestnanie, bývalí zamestnanci a osoby s oprávnenými nárokmi po zomrelých zamestnancoch. Aktívnu
legitimáciu však nemajú odbory ani profesijné zväzy.
Rovnaké subjekty majú aj pasívnu legitimáciu. Hlavnými dôvodmi žalôb bývajú spory vyplývajúce zo
zásady rovnosti a zákazu diskriminácie, alebo spory o majetkové nároky.
Predmetom žaloby je opatrenie, ktoré musí mať povahu rozhodnutia s právnymi následkami,
dotýkajúcimi sa žalobcu v zmysle, že mu spôsobí ujmu. Konaniu pred súdom má obligatórne predchádzať
predbežné konanie. V rámci konania sa súd zaoberá právnymi otázkami predloženej veci. Vo svojom
rozhodnutí buď zruší niektoré dotknuté opatrenie, alebo určí výšku peňažnej náhrady.

Incidenčné konanie

Toto konanie vychádza z princípu, že protiprávnosť zmocňovacieho predpisu znamená protiprávnosť
vykonávacieho predpisu, ktorý z neho vychádza. V rámci tohto konania sa realizuje ďalšia kontrola
protiprávnych predpisov európskeho práva. Ide však o nesamostatné konanie formou námietok
neplatnosti v rámci už prebiehajúceho konania. Námietku však nemožno podať v rámci konania
prebiehajúceho pred vnútroštátnymi súdmi, ale len v rámci konaní prebiehajúcich pred európskymi
súdmi. Nie je možné námietku vzniesť ani v rámci konania o neplatnosti právneho predpisu. Námietku
prejdená ten z európskych súdov, na ktorom prebieha hlavné konanie.
Aktívne legitimovanými na podanie námietky sú všetky strany konania.
Predmetom námietky neplatnosti sú nariadenia. Námietka nemá predpísanú formu podania, možno ju
podať aj v rámci žaloby. Súd sa každou vznesenou námietkou musí zaoberať.
Vo svojom rozhodnutí buď námietku zamietne, alebo vysloví, že dotknuté nariadenie nie je v súlade
s právom. Toto rozhodnutie je záväzné len pre ten konkrétny prípad a nie erga omnes.

Konanie o predbežnej otázke

Na základe prednosti, bezprostrednej aplikovateľnosti a bezprostredného účinku európskeho práva
subjekty v členských štátoch sa môžu priamo na vnútroštátnych súdoch dožadovať ochrany podľa
platného európskeho práva a vnútroštátne súdy priamo európske právo aj aplikujú a uplatňujú v súdnych
procesoch. Vnútroštátne súdy vykladajú právne normy ES na vlastnú zodpovednosť a na základe princípu
sudcovskej nezávislosti. Môže však nastať situácia, kedy dôjde ku konfrontácii medzi vnútroštátnym
právom a právom komunitárnym a vnútroštátnym súdom nie je jednoznačne jasné akým spôsobom je

treba komunitárne právo správne aplikovať alebo im nie je zrejmý výklad práva, alebo majú pochybnosti
o jeho platnosti.
Na zabezpečenie jednotnosti výkladu a aplikácie európskeho práva je v rámci európskeho súdnictva
formálne upravené konanie o tzv. predbežnej otázke. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby komunitárne právo
tak primárne, ako aj sekundárne bolo všade vykladané jednotne a správnym postupom bolo správne
aplikované.
ESD v rámci tohto konania rozhoduje o predbežnej otázke, ktorá sa týka:
-

výkladu a platnosti ZoEÚ a ostatných zakladajúcich zmlúv, spolu s ich dodatkami, protokolmi,
zmenami a aj zmluvami o pristúpení

-

výkladu a platnosti aktov sekundárneho práva vydaných orgánmi ES, rovnako záväznej a nezáväznej
povahy. Predmetom výkladu však nie sú rozhodnutia ESD ani SPI

-

výkladu a platnosti štatútov orgánov zriadených na základe aktu Rady, pokiaľ tak tieto štatúty
stanovia

-

osobitnú skupinu predstavuje možnosť ESD podávať výklad právnych noriem medzinárodného práva.
Ide o jednania ES a akty, ktoré boli potrebné k uzavretiu medzinárodnej zmluvy, ktoré boli potrebné
k uzavretiu medzinárodnej zmluvy, ktorú uzavrelo ES. Pretože akty orgánov predchádzajúce
uzavretiu týchto zmlúv sa považujú za integrálnu súčasť komunitárneho práva. ESD sa môže zaoberať
aj výkladom všeobecných právnych zásad.

Ide o otázky, na ktorých rozhodnutí závisí konečné rozhodnutie vo veci samej v konaní, ktoré prebieha na
vnútroštátnom súde. V rámci konania o predbežnej otázke ESD nikdy nerozhoduje o skutkových
okolnostiach konkrétneho prípadu, o veci samej ani o tom, či má alebo nemá byť komunitárne právo
vôbec aplikované na konkrétny prípad. ESD konaním o predbežnej otázke len autoritatívnym spôsobom
urobí výklad dotknutého komunitárneho práva. Tento výklad je pre vnútroštátne súdy záväzný, hoci
medzi ESD a vnútroštátnymi súdmi neexistuje klasický vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Výklad má
zaistiť rovnakú aplikáciu pre všetky ďalšie rovnako orientované prípady.

Podmienky konania o predbežnej otázke

1) Oprávneným požiadať ESD o výklad právnej normy komunitárneho práva je len vnútroštátny súd,

pred ktorým prebieha konania, z ktorého vyvstala potreba vyriešenia predbežnej otázky ohľadom
platnosti alebo výkladu právnej normy komunitárneho práva, ktorá má byť aplikovaná
v prebiehajúcom konaní.

2) Podať žiadosť o takýto výklad je pre vnútroštátny súd aj povinnosťou, pretože vnútroštátny súd

nemôže sám rozhodnúť o neplatnosti aktu komunitárneho práva, alebo vychádzať z vlastnej úvahy o
neplatnosti aktu komunitárneho práva. Rozhodnúť o neplatnosti aktu komunitárneho práva môže len
ESD. Vnútroštátny súd musí vychádzať vždy z toho, že akt komunitárneho práva je platný. Ak má
vnútroštátny súd pochybnosti o platnosti aktu komunitárneho práva, musí požiadať ESD, aby o tom
rozhodol. Povinnosť vnútroštátneho súdu samozrejme odpadá, ak EDS v inom prípade už rozhodol o
neplatnosti alebo o výklade aktu komunitárneho práva

3) Nesmie ísť o predbežnú otázku dotýkajúcu sa ustanovenia komunitárneho práva, ktorého výklad alebo

platnosť je zrejmá a jasná. V tomto prípade ide podľa judikatúry ESD o nedostatok rozumných
pochybností ohľadom platnosti a výkladu aktu komunitárneho práva – o tzv. acte clair

4) Vždy musí ísť o otázku, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej a

otázka má súvis s výkladom alebo platnosťou komunitárneho práva, nie vnútroštátneho práva.

5) Neprípustná je žiadosť o vyriešenie predbežnej otázky podaná druhýkrát vychádzajúc pri tom

z nezmeneného skutkového stavu.

6) Konanie na vnútroštátnom súde musí prebiehať, namôže byť podaná žiadosť na vyriešenie predbežnej

otázky vychádzajúcej z konania, ktoré sa na vnútroštátnom súde už skončilo

7) Ak ide o konanie na vnútroštátnom súde, ktorého rozhodnutie nie je napadnuteľné vnútroštátnymi

riadnymi opravnými prostriedkami, je podanie žiadosti na vyriešenie predbežnej otázky pre súd
obligatórne.

Priebeh konania o predbežnej otázke

Žiadosť na vyriešenie predbežnej otázky je podávaná vnútroštátnym súdom kancelárovi ESD. Žiadosť,
ktorá je vlastne návrhom na začatie konania, musí obsahovať stručnú charakteristiku skutkového stavu,
charakteristiku doterajšieho konania, podstatu žaloby, argumenty žalobcu, argumenty odporcu, hlavné
argumenty strán, týkajúce sa aplikácie komunitárneho práva a dôvody podania žiadosti.
Žiadosť o vyriešenie predbežnej otázky sa doručuje nielen zúčastneným stranám, ale všetkým členským
štátom, Komisii a ak ide o akty EP alebo ECB aj týmto orgánom. Ide o nesporové konanie a preto
v konaní nie sú klasické strany sporu. ESD tu rozoznáva len subjekty, ktoré majú oprávnenie sa
k problému vyjadriť. Ich stanoviská nie sú však pre rozhodovanie ESD v žiadnom prípade záväzné.
Rozhodnutie ES má podobu priebežného rozsudku, pretože sa nerozhoduje o veci samej, o tej rozhoduje
následne vnútroštátny súd. Rozsudok je záväzný nielen pre vnútroštátny súd, ktorý podal žiadosť, ale pre
všetky vnútroštátne súdy, ktoré v danej veci ešte rozhodujú alebo budú rozhodovať.

Osobitná činnosť súdu

Vydávanie posudkov:
ESD tu plní poradenskú funkciu pre orgány ES. Rada, Európska komisia alebo členský štát sú oprávnené
pred uzavretím nejakej dohody vyžiadať si stanovisko ESD o zlučiteľnosti takejto dohody
s ustanoveniami Zmluvy o EÚ, alebo vôbec o príslušnosti niektorého z orgánov, alebo členského štátu,
alebo Spoločenstva vôbec k uzavretiu takejto dohody. Touto činnosťou ESD sa má zabrániť tomu, aby
nedochádzalo ku konfliktom medzi medzinárodným právom a acquis communitaire a aby ES nepreberalo
na seba záväzky, na ktoré nemá oprávnenie, alebo ktoré sú v rozpore s hmotným acquis.
V prípade, že by vyžiadané stanovisko ESD bolo negatívne, mohla by dohoda nadobudnúť platnosť len
na základe čl. 48 ZoEÚ.