Európske súkromné právo

Zahŕňa niekoľko odvetví, nie je to jedno odvetvie. Európske právo upravuje len niektoré časti právnych
odvetví, ktoré sú dôležité pre vnútorný trh.
Úlohy:
-

harominzácia právnych poriadkov členov, aby fungoval vnútorný trh

-

zabezpečiť uznávanie rozhodnutí, postupov, ktoré sa vykonávajú v jednom štáte, aby boli uznané
v inom členskom štáte.

Pod pojem európske súkromné právo patrí:
-

bankové a finančné právo (súkromnoprávny aj verejnoprávny prvok)

-

autorské právo

-

konkurzné právo

-

obchodné právo

-

občianske právo

Okruh občianskeho práva

Ochrana spotrebiteľa
Európske právo je postavené na princípe nediskriminácie. Aby nedošlo k diskriminácii spotrebiteľa
výrobcom, má význam ochrana spotrebiteľa.
I. oblasť ochrany spotrebiteľa:
-

ochrana pred nekalými obchodnými podmienkami (všeobecné obchodné podmienky, napr.
predtlačený formulár zmluvy).

Ochrana spotrebiteľa sa realizuje na úrovni Európskeho Spoločenstva aj na úrovni členských štátov.
Ukladané sú smernice, aby členovia Spoločenstva zaistili základný štandard v tejto oblasti.
Smernica 13/93 o nekalých ustanoveniach v zmluvách: jej úlohou je vymedziť predmet ochrany;
vymedziť kritériá pre posúdenie vzťahu výrobca – spotrebiteľ. Táto smernica sa vzťahuje len na zmluvy
medzi spotrebiteľom a obchodníkom – osoba v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ: osoba, ktorá uzatvára zmluvu s obchodníkom na zabezpečenie svojich súkromných potrieb.
Podľa extenzívneho výkladu súdov je to aj osoba, ktorá vstupuje do vzťahu na zabezpečenie svojej
podnikateľskej činnosti, ale nie v hlavnom vzťahu (nevstupuje do vzťahu pravidelne) alebo vstupuje do
vzťahu len raz.
Smernica chráni len vzťahy upravené všeobecnými obchodnými podmienkami a v rámci nich chráni pred
nekalými ustanoveniami (také, ktoré v rozpore so zásadou dobrej viery spôsobujú významný a
neopodstatnený nepomer zmluvných strán v ich právach a povinnostiach, ktoré sú v neprospech
spotrebiteľa).
Výnimky:
1) všeobecné obchodné podmienky obsahujú ustanovenia, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, ale

vyplývajú z kogentných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré nie sú v rozpore s európskym právom.

2) ak v rámci všeobecných obchodných podmienok sú ustanovenia, ktoré vyplývajú zo zásad

medzinárodných zmlúv medzi členskými štátmi. Ide hlavne o prepravnú zmluvu.

Smernica nedefinuje, čo je to nekalé ustanovenie, ale definuje, aký je opak nekalých ustanovení:
-

jasne a zrozumiteľné formulované

-

neobsiahnutie skrytých výhod pre podnikateľa

-

mali by mať písomnú formu

Smernica vyžaduje od štátov:
-

ak sa vyskytnú nekalé ustanovenia, aby ich následkom bola ich nezáväznosť,

-

aby sa nezáväznou nestala celá zmluva, ale len dotknutá časť, ak je to možné oddeliť

Ďalšie smernice na ochranu spotrebiteľa:

Spotrebiteľský úver
Smernica 102/87 o harmonizácii zákonov a predpisov členských štátov, ktoré sa dotýkajú
spotrebiteľského úveru.

Ochrana je založená na tom, aby spotrebiteľ bol chránený vo svojich právach a povinnostiach, ktoré
vyplývajú z úverového vzťahu. Bude chránený, ak:
-

vzťah je založený na písomnej zmluve

-

sú správne informácie spotrebiteľa o úrokových mierach, podmienkach ich zmien, spôsoboch
ukončenia úveru a predčasného splatenia úveru, možnosti postúpenia pohľadávky.

Smernica tiež vymedzuje subjekty:
-

spotrebiteľ: fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada úver nie na podnikateľskú činnosť.

-

poskytovateľ: fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
poskytuje úver (nie vzťah medzi obchodníkmi).

Smernica neukladá štátom povinnosť dozoru nad finančnými ústavmi, ktoré poskytli úver.

Ochrana spotrebiteľa pred podomovým predajom
Smernica 587/95 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov
podnikateľa.
Hlavná požiadavka, ktorú definuje smernica:
-

aby spotrebiteľ mal možnosť do 7 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodov. Štát má zabezpečiť,
aby sa spotrebiteľ nemohol vzdať tohto práva.

Zodpovednosť za vadný výrobok
Smernica 374/83 o zodpovednosti za vadné výrobky.
Oprávnenou osobou nie je len konečný spotrebiteľ, ale aj tretia nezúčastnená osoba, ktorá si výrobok
nekúpila, ale vznikla jej škoda.
Zodpovedná osoba:
-

skutočný výrobca výrobku

-

pri výrobku zo zmontovaných častí tá osoba, ktorá konečným zmontovaním zhotovila konečnú vec,
ak by bola vadná len jedna súčiastka, tak zodpovedajúci je len výrobca súčiastky

-

zdanlivý výrobca (nevyrobil výrobok, ale na výrobku je uvedené jeho meno).

Predajca v zásade nie je považovaný za zodpovedného. Ak nie je známy výrobca, tak zodpovednosť
prechádza na dodávateľa a ten môže využiť právo regresu.
Výrobok: každá hnuteľná vec, ktorá je výsledkom tvorivej činnosti. Nepatrí sem elektrická energia.
Hnuteľná vec prestáva byť výrobkom, ak sa stane súčasťou nehnuteľnosti.
Vada výrobku:
-

nie ohrozenie schopnosti užívať výrobok očakávajúcim spôsobom (zodpovedá predajca),

-

len konkrétna vlastnosť výrobku

-

výrobok, ktorý neposkytuje bezpečnosť spotrebiteľov, akú môžu očakávať od toho výrobku.

Smernica rozoznáva vady:
-

výrobného charakteru

-

konštrukčného charakteru

-

návodu.

Vymenúva okolnosti, za ktorých sa môže výrobca vyviniť:
-

výrobca preukáže, že nie on uviedol výrobok na trh

-

výrobok nemal byť uvedený na trh

-

výrobok bol vyrobený za splnenia technických noriem

-

vady výrobku nemohli byť rozpoznané v čase uvedenia výrobku na trh z objektívnych dôvodov.

Škoda: (spôsobená vadným výrobkom)
-

smrť, telesné poškodenie, vecná škoda, poškodenie zdravia.

-

objektívna lehota: 10 rokov od uvedenia výrobku na trh

-

subjektívna lehota: nie menej ako tri roky od kedy sa zodpovedná osoba mohla dozvedieť o škode.

Smernica neupravuje procesný postup uplatnenia náhrady škody.

Okruh obchodného práva

Obchodné spoločnosti a iné právnické osoby
-

prijatých asi 13 smerníc, ktoré upravujú obchodné právo len čiastočne.

-

I. okruh: formálna publicita

-

II. okruh: materiálna publicita

-

III. okruh: štatutárne orgány obchodných spoločností

-

IV. okruh: neplatnosť vzniku obchodných spoločností

-

V. okruh: založenie a základné imanie obchodných spoločností

Formálna publicita: ochrana tretích osôb, ktoré prichádzajú do styku s obchodnými spoločnosťami. Aby
tretia osoba poznala základné informácie o spoločnosti. (štatutárny orgán, výška základného imania,
ročná uzávierka, verejná prístupnosť obchodného registra)

Materiálna publicita: zverejňovanie špecifickejších informácií tretím osobám (stav majetku a výnosov)

Štatutárne orgány: konajú za spoločnosť a nesú zodpovednosť za právne úkony realizované
spoločnosťou. Riešené je prekročenie právomocí štatutárnych orgánov.

Neplatnosť vzniku obchodných spoločností: aby existovala v štáte kontrola obchodných spoločností, inak
smernica vyžaduje, aby obchodná spoločnosť nebola uznaná

Základné imanie spoločnosti: podmienky zvyšovania základného imania, vyrovnania základného imania,
spôsob vkladania vkladov do spoločnosti, nadobudnutie akcií, aby akciová spoločnosť mohla nadobudnúť
vlastné akcie do 10% všetkých akcií. Smernice sa dotýkajú len kapitálových spoločností.

Snaha európskeho práva vytvoriť iné formy právnických osôb len komunitárnym právom

Európske hospodárske združenie
-

úprava je v nariadení č. 2137/85

-

môže ho založiť právnická osoba alebo fyzická osoba, vzťah je členský, ktorý možno voľne prevádzať
na inú osobu. Maximálny počet členov je 500.

Iné právnické osoby sú len v štádiu návrhu:
Európska akciová spoločnosť
Európsky spolok (nepodnikateľský subjekt orientovaný na neziskovú činnosť. Založený 21 fyzickými
osobami alebo zlúčením aspoň dvoch právnických osôb)
Európske združenie (podobne ako u nás občianske združenie)
Európska vzájomná spoločnosť (oblasť poisťovacích aktivít).