DOC

Amsterdamská zmluva

Formát: DOC
Veľkosť: 1,3 MB
Pridané: 2008
Stiahnutí: 732
Hodnotenie: 2,5/5

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA, KTORÁ MENÍ

ZMLUVU O EURÓPSKEJ ÚNII,

ZMLUVY O ZALOŽENÍ

EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

A NIEKTORÉ SÚVISIACE AKTY

XV/SK 1

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,

PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,

PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

KOMISIA ZMOCNENÁ PODĽA ČLÁNKU 14 ÚSTAVY ÍRSKA VYKONÁVAŤ PRÁVOMOCI
A FUNKCIE PREZIDENTA ÍRSKA,

PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT FÍNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠVÉDSKA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO
ÍRSKA,

SA ROZHODLI zmeniť a doplniť Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o založení Európskych spoločenstiev
a súvisiace akty

a na tento účel boli menovaní títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

minister zahraničných vecí Erik Derycke;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA:

minister zahraničných vecí Niels Helveg Petersen;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár Dr. Klaus Kinkel;

XV/SK 2

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Theodoros Pangalos;

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA:

minister zahraničných vecí Juan Abel Matutes;

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Hubert Védrine

KOMISIU ZMOCNENÚ PODĽA ČLÁNKU 14 ÚSTAVY ÍRSKA VYKONÁVAŤ PRÁVOMOCI
A FUNKCIE PREZIDENTA ÍRSKA:

minister zahraničných vecí Raphael P. Burke;

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Lamberto Dini;

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA:

Jacques F. Poos,
podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, zahraničného obchodu a spolupráce;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Hans Van Mierlo;

SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY

spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár Wolfgang Schüssel;

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Jaime Gama;

PREZIDENTA FÍNSKEJ REPUBLIKY:

ministerka zahraničných vecí Tarja Halonenová;

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠVÉDSKA:

ministerka zahraničných vecí Lena Hjelm-Wallénová;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO
ÍRSKA:

štátny minister Douglas Henderson,
úrad pre zahraničné veci a záležitosti Britského spoločenstva národov;

XV/SK 3

KTORÍ, sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité,

DOHODLI TAKTO:

ČASŤ JEDNA

PODSTATNÉ ZMENY A DOPLNKY

Článok 1

Zmluva o Európskej únii sa mení a dopĺňa ustanoveniami tohto článku.

1. Po treťom úvodnom odseku sa vkladá nasledovný úvodný odsek :

“POTVRDZUJÚC svoju oddanosť základným sociálnym právam tak, ako sú vymedzené v Európskej
sociálnej charte podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne a v Charte základných sociálnych práv
pracovníkov spoločenstva z roku 1989,”

2. Existujúci siedmy úvodný odsek sa nahrádza takto :

“ROZHODNUTÍ podporovať hospodársky a sociálny pokrok svojich národov so zreteľom na zásady
trvalo udržateľného rozvoja a v rámci fungovania vnútorného trhu a posilnenia súdržnosti a ochrany
životného prostredia, a uskutočňovať politiku tak, aby bol rozvoj hospodárskej integrácie sprevádzaný
súčasným pokrokom v iných oblastiach,”

3. Existujúci deviaty a desiaty úvodný odsek sa nahrádza takto :

“ROZHODNUTÍ uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného
utvárania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku J.7
k spoločnej obrane, čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru,
bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete,”

“ROZHODNUTÍ uľahčiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť svojich národov utvorením
priestoru slobody, bezpečnosti a práva v súlade a ustanoveniami tejto zmluvy,”

4. V článku A sa druhý odsek nahrádza takto :

“Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi
Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi,”

5. Článok B sa nahrádza takto :

“Článok B

Únia si kladie nasledujúce ciele :



podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti, dosahovať
vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj, predovšetkým utvorením priestoru bez vnútorných
hraníc, posilnením hospodárskej a sociálnej súdržnosti, uskutočnením hospodárskej
a menovej únie, a napokon zavedením jednotnej meny v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy;

XV/SK 4



presadzovať svoju identitu na medzinárodnej scéne, predovšetkým uskutočňovaním
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane postupného utvárania spoločnej
obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku J.7 k spoločnej
obrane;



posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov svojich členských štátov
zavedením občianstva únie;



zachovávať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je
zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany
vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a prevencie a boja proti zločinnosti;



v plnej miere zachovať acquis communautaire a ďalej ho rozvíjať a pritom zvažovať, do
akej miery je potrebné zmeniť politiky a formy spolupráce uvedené v tejto zmluve tak,
aby sa zabezpečila účinnosť mechanizmov a orgánov spoločenstva.

Ciele únie sa dosiahnu tak, ako je stanovené v tejto zmluve, a v súlade s podmienkami a časovým
plánom v nej uvedeným, pri rešpektovaní zásady subsidiarity definovanej v článku 3b Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva.”

6. V článku C sa druhý odsek nahrádza takto :

“Únia má predovšetkým zabezpečiť zhodnosť svojich vonkajších činností ako celku v rámci svojich
zahraničných vzťahov, bezpečnostnej, hospodárskej a rozvojovej politiky. Za túto zhodnosť
zodpovedá Rada a Komisia, ktoré za týmto účelom spolupracujú. V súlade so svojimi príslušnými
právomocami zabezpečia vykonávanie týchto politík.”

7. Článok E sa nahrádza takto :

“Článok E

Európsky parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov vykonávajú svoje právomoci za
podmienok a na účely stanovené na jeden strane ustanoveniami zmlúv o založení Európskych
spoločenstiev a následných zmlúv a aktov, ktoré upravujú a dopĺňajú tieto zmluvy, a na strane druhej
ostatnými ustanoveniami tejto zmluvy.”

8. Článok F sa mení a dopĺňa takto :

odsek 1 sa nahrádza takto :

“1. Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv
a základných slobôd, a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.”;

existujúci odsek 3 sa stáva odsekom 4 a vkladá sa nový odsek 3 sa:

“3. Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov.”

XV/SK 5

9. Nasledujúci článok sa vkladá na koniec prvej hlavy :

“Článok F.1

1. Na návrh jednej tretiny členských štátov alebo Komisie a na základe súhlasu Európskeho
parlamentu môže Rada zložená z hláv štátov alebo vlád jednomyseľne rozhodnúť, že zo strany
členského štátu došlo k závažnému a pretrvávajúcemu porušeniu zásad uvedených v článku F(1), a to
po výzve vláde daného členského štátu, aby k tomu predložila svoje stanovisko.

2. Pokiaľ sa takto rozhodlo, môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých
práv vyplývajúcich danému členskému štátu z uplatňovania tejto zmluvy vrátane hlasovacích práv
zástupcov vlády tohto štátu v Rade. Rada pritom zohľadní možné dôsledky takéhoto pozastavenia na
práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.

Povinnosti daného členského štátu vyplývajúce z tejto zmluvy zostávajú pre tento štát v každom
prípade naďalej záväzné.

3. Rada sa môže kvalifikovanou väčšinou následne rozhodnúť zmeniť alebo zrušiť opatrenia prijaté
podľa odseku 2, reagujúc tak na zmenenú situáciu, ktorá viedla k ich uloženiu.

4. Pre účely tohto článku Rada rozhoduje bez ohľadu na hlas zástupcu dotknutého členského štátu.
Zdržanie sa hlasovania prítomných alebo zastúpených členov nebráni prijatiu rozhodnutí uvedených
v odseku 1. Kvalifikovaná väčšina sa definuje rovnakým podielom vážených hlasov dotknutých
členov Rady, ako je uvedené v článku 148(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Tento odsek sa taktiež uplatní v prípade hlasovacích práv pozastavených podľa odseku 2.

5. Pre účely tohto článku rozhoduje Európsky parlament dvojtretinovou väčšinou odovzdaných
hlasov, ktoré predstavujú väčšinu jeho členov.”

10. Hlava V sa nahrádza takto :

“Hlava V

USTANOVENIA O SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE

Článok J.1

1. Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku zahŕňajúcu všetky
oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorej cieľom je :



chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť únie v súlade so
zásadami Charty Organizácie spojených národov;



posilniť bezpečnosť únie vo všetkých smeroch;



zachovať mier a posilniť medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty
Organizácie spojených národov, ako aj zásadami helsinského Záverečného aktu a cieľmi
Parížskej charty, a to aj na vonkajších hraniciach;

XV/SK 6



podporovať medzinárodnú spoluprácu;



rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát, a rešpektovať ľudské práva a základné
slobody.

2. Členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu
lojálnosti a vzájomnej solidarity.

Členské štáty spolupracujú na zvyšovaní a rozvoji svojej vzájomnej politickej solidarity. Zdržia sa
akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami únie, alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej
pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch.

Rada zabezpečí dodržiavanie týchto zásad.

Článok J.2

Únia sleduje ciele vytýčené v článku J.1 :



definovaním zásad a všeobecných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;



rozhodovaním o spoločných stratégiách;



prijímaním rozhodnutí o jednotnej akcii;



prijímaním spoločných pozícií;



posilňovaním systematickej spolupráce medzi členskými štátmi pri uskutočňovaní
politiky.

Článok J.3

1. Európska Rada vymedzuje zásady všeobecné smery spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
vrátane záležitostí, ktoré majú obranné dôsledky.

2. Európska rada rozhoduje o spoločných stratégiách, ktoré únia uskutočňuje v oblastiach dôležitých
spoločných záujmov členských štátov.

Spoločné stratégie stanovia ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré dá k dispozícii únia a členské štáty.

3. Rada prijíma rozhodnutia nevyhnutné na vymedzenie a uskutočňovanie spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky na základe všeobecných smerov vytýčených Európskou radou.

Rada odporúča spoločné stratégie Európskej rade a uskutočňuje ich predovšetkým prijímaním
jednotných akcií a spoločných pozícií.

Rada zabezpečí jednotu, dôslednosť a účinnosť konania únie.

Článok J.4

1. Rada prijíma jednotné akcie. Jednotné akcie sa týkajú osobitných situácií, pri ktorých sa operatívny
postup únie považuje za nevyhnutný. Jednotné akcie stanovia ciele, rozsah a prostriedky, ktoré únia
dostane k dispozícii, a ak je to potrebné, aj dobu trvania a podmienky ich uskutočnenia.

XV/SK 7

2. Pri zmene okolností, ktoré podstatne ovplyvnia záležitosť, ktorá je predmetom jednotnej akcie,
preskúma Rada zásady a ciele tejto akcie a prijme nevyhnutné rozhodnutia. Do prijatia rozhodnutia sa
jednotná akcia pozastavuje.

3. Jednotné akcie zaväzujú členské štáty, aby pri výkone svojej činnosti zastávali prijaté stanoviská.

4. Rada môže požiadať Komisiu, aby jej predložila akékoľvek vhodné návrhy týkajúce sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky na zabezpečenie uskutočnenia jednotnej akcie.

5. V prípade akéhokoľvek plánu prijať vnútroštátnu pozíciu alebo vnútroštátnu akciu v súlade s
jednotnou akciou sa informácie (o tomto) včas oznámia, aby sa v prípade potreby mohli v Rade
uskutočniť predbežné prerokovanie. Povinnosť poskytnutia predbežných informácií sa nevzťahuje na
opatrenia, ktoré sú iba vnútroštátnou transpozíciou rozhodnutí Rady.

6. V prípadoch naliehavej potreby vyplývajúcej zo zmeny situácie, a ak Rada nevydala rozhodnutie,
môžu členské štáty prijať nevyhnutné naliehavé opatrenia so zreteľom na všeobecné ciele jednotnej
akcie. Dotknutý členský štát o všetkých takýchto opatreniach okamžite upovedomí Radu.

7. Ak sa pri uskutočňovaní jednotnej akcie vyskytnú podstatné ťažkosti, členský štát o nich informuje
Radu, ktorá ich prerokuje a bude hľadať primerané riešenia. Takéto riešenia nesmú byť v rozpore
s cieľmi jednotnej akcie, ani znižovať jej účinnosť.

Článok J.5

Rada prijíma spoločné pozície. Spoločné pozície vymedzia prístup únie k určitej záležitosti
geografickej alebo vecnej povahy. Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne politiky zodpovedali
spoločným pozíciám.

Článok J.6

Členské štáty sa v rámci Rady vzájomne informujú a radia o všetkých otázkach zahraničnej
a bezpečnostnej politiky všeobecného záujmu tak, aby zabezpečili čo najúčinnejšie uplatňovanie
vplyvu únie prostriedkami zosúladenej a zbližujúcej činnosti.

Článok J.7

Západoeurópska únia (ZEÚ) je neoddeliteľnou súčasťou vývoja únie, ktorá poskytuje únii prístup
k akcieschopnosti, najmä v kontexte odseku 2. Podporuje úniu pri vytváraní obranných aspektov
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak, ako je to uvedené v tomto článku. Únia v zmysle
toho podporuje užšie inštitucionálne vzťahy so ZEÚ vzhľadom na možnosť začlenenia ZEÚ do únie,
ak tak rozhodne Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijatie
takého rozhodnutia v súlade s ich ústavnými predpismi.

Politika únie sa v súlade s týmto článkom nedotýka osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej
politiky určitých členských štátov a rešpektuje záväzky tých členských štátov, ktoré vidia realizáciu
ich spoločnej obrany v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa Severoatlantickej
zmluvy, a je v súlade so vzájomnou bezpečnostnou a obrannou politikou utvorenou v tomto rámci.

XV/SK 8

Postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky budú členské štáty podporovať podľa potreby
vzájomnou spoluprácou v oblasti vyzbrojovania.

2. Otázky uvedené v tomto článku zahŕňajú humanitárne a záchranné úlohy, misie na udržanie mieru,
a úlohy bojových síl pri riešení kritických situácií vrátane nastolenia mieru.

3. Únia využije ZEÚ na vypracovanie a realizáciu rozhodnutí a postupov únie, ktoré majú obranné
dôsledky.

Pôsobnosť Európskej rady na vypracovanie usmernení v súlade s článkom J.3 je vzhľadom na ZEÚ
daná vo veciach, v ktorých únia využíva ZEÚ.

Keď únia využíva ZEÚ na vypracovanie a realizáciu rozhodnutí a postupov únie pri úlohách
uvedených v odseku 2, všetky členské štáty únie sú oprávnené v plnej miere sa do týchto úloh zapojiť.
Rada v zhode s orgánmi ZEÚ prijme nevyhnutné praktické opatrenia, aby umožnila členským štátom
prispievajúcim k týmto úlohám plne a rovnocenne sa zapojiť do plánovania a rozhodovania v ZEÚ.

Rozhodnutia s vplyvom na obranu podľa tohto odseku sa prijímajú bez toho, aby boli dotknuté
politiky a záväzky uvedené v treťom pododseku odseku 1.

4. Ustanovenia tohto článku nebránia rozvoju užšej spolupráce medzi dvoma alebo viacerými
členskými štátmi na dvojstrannej úrovni, v rámci ZEÚ a Atlantickej aliancie za predpokladu, že
takáto spolupráca nie je v rozpore alebo neprekáža spolupráci upravovanej touto hlavou.

5. Vzhľadom na podporu cieľov tohto článku sa jeho ustanovenia opätovne posúdia v súlade
s článkom N.

Článok J.8

1. Predsedníctvo zastupuje úniu v záležitostiach, ktoré patria do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politiky.

2. Predsedníctvo zodpovedá za uskutočňovanie rozhodnutí prijatých podľa tejto hlavy; v tejto
pôsobnosti vyjadruje zásadne stanovisko únie v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných
konferenciách.

3. Predsedníctvu pomáha generálny tajomník Rady, ktorý vykonáva funkciu Vysokého
splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

4. Komisia sa plne zapája do úloh uvedených v odsekoch 1 a 2. Predsedníctvu pomáha v prípade
potreby pri plnení týchto úloh nasledujúci predsedajúci členský štát.

5. Ak to Rada považuje za nevyhnutné, môže vymenovať osobitného zástupcu s mandátom pre
osobitné politické otázky.

Článok J.9

1. Členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných
konferenciách. Na týchto fórach konajú podľa spoločných pozícií.

V medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých sa nezúčastňujú
všetky členské štáty, zúčastnené štáty dodržia spoločné pozície.

XV/SK 9

2. Bez dopadu na odsek 1 a článok J.4(3) informujú členské štáty zastúpené v medzinárodných
organizáciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých za nezúčastňujú všetky členské štáty,
(členské) štáty tam nezastúpené o všetkých veciach spoločného záujmu.

Členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov zosúlaďujú
svoj postup a v plnej miere informujú ostatné členské štáty. Členské štáty, ktoré sú stálymi členmi
Bezpečnostnej rady, zastávajú pri výkone svojich funkcií stanoviská a záujmy únie, bez dopadu na
svoju zodpovednosť podľa ustanovení Charty Organizácie spojených národov.

Článok J.10

Diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácií Komisie v tretích krajinách a na
medzinárodných konferenciách, a ich zástupcovia v medzinárodných organizáciách spolupracujú tak,
aby zabezpečili uskutočňovanie spoločných pozícií a jednotných akcií prijatých Radou.

Prehlbujú spoluprácu výmenou informácií, vypracovaním spoločných hodnotení a prispievaním
k vykonávaniu ustanovení uvedených v článku 8c Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok J.11

Predsedníctvo sa radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných možnostiach
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zabezpečuje, aby sa názory Európskeho parlamentu
brali riadne do úvahy. Európsky parlament je o vývoji zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie
pravidelne informovaný predsedníctvom a Komisiou.

Európsky parlament môže klásť otázky Rade alebo jej dávať odporúčania. Každoročne uskutoční
rozpravu o pokroku pri realizovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok J.12

1. Každý členský štát alebo Komisia môže Rade klásť akékoľvek otázky týkajúce sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a predkladať jej návrhy.

2. V prípadoch, ktoré si vyžadujú rýchle rozhodnutie, zvolá predsedníctvo do 48 hodín, alebo
v naliehavých prípadoch v kratšom čase, z vlastného podnetu alebo na žiadosť Komisie mimoriadne
zasadanie Rady.

Článok J.13

1. Rozhodnutia podľa tejto hlavy prijíma Rada jednomyseľne. Zdržanie sa hlasovania prítomných
alebo zastúpených členov nebráni prijatiu týchto rozhodnutí.

Člen Rady, ktorý sa zdrží hlasovania, môže svoje zdržanie odôvodniť formálnym vyhlásením podľa
tohto pododseku. V takom prípade nie je povinný uplatňovať rozhodnutie, avšak akceptuje, že
rozhodnutie je pre úniou záväzné. V duchu vzájomnej solidarity sa dotknutý členský štát zdrží
akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť v rozpore alebo prekážať konaniu únie založenom na tomto
rozhodnutí, pričom ostatné členské štáty jeho stanovisko rešpektujú. Ak členovia Rady, ktorí takýmto
spôsobom odôvodnia zdržanie sa hlasovania, predstavujú viac ako tretinu hlasov vážených v súlade
s článkom 148(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, rozhodnutie sa neprijme.

XV/SK 10

2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou :



pri prijímaní jednotných akcií, spoločných pozícií, alebo pri prijímaní všetkých ostatných
rozhodnutí na základe spoločnej stratégie;



pri prijímaní rozhodnutí o vykonaní jednotnej akcie alebo spoločnej pozície.

Ak člen Rady vyhlási, že z dôležitých a uvedených dôvodov národného záujmu zamýšľa namietať
proti prijatiu rozhodnutia, ktoré sa má prijať kvalifikovanou väčšinou, hlasovanie sa neuskutoční.
Rada môže kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby bola vec postúpená Európskej rade na
jednomyseľné rozhodnutie.

Hlasy členov Rady sa vážia v súlade s článkom 148(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Na prijatie rozhodnutí je potrebných minimálne 62 hlasov odovzdaných aspoň desiatimi členmi.

Tento odsek sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktoré majú vojenský alebo obranný dopad.

3. O procesných otázkach rozhoduje Rada väčšinou hlasov svojich členov.

Článok J.14

Ak je pri vykonávaní tejto hlavy nutné uzavrieť dohodu s jedným alebo viacerými štátmi alebo
medzinárodnými organizáciami, Rada môže jednomyseľne poveriť predsedníctvo, aby začalo, ak je to
primerané aj s pomocou Komisie, za týmto účelom rokovať. Takéto dohody uzatvorí Rada
jednomyseľne na odporúčanie predsedníctva. Žiadna dohoda nebude záväzná pre ten členský štát,
ktorého zástupca v Rade vyhlási, že (dohoda) musí spĺňať požiadavky ich ústavnoprávneho postupu;
ostatní členovia Rady sa môžu dohodnúť, že dohoda sa na nich bude vzťahovať iba predbežne.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na veci spadajúce pod hlavu VI.

Článok J.15

Politický výbor, bez toho, aby bol dotknutý článok 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
monitoruje medzinárodnú situáciu v oblastiach pokrytých vzájomnou zahraničnou a bezpečnostnou
politikou, a prispieva k definovaniu politík podávaním stanovísk Rade na žiadosť Rady alebo
z vlastného podnetu. Sleduje taktiež uskutočňovanie dohodnutých politík bez dopadu na
zodpovednosti predsedníctva a Komisie.

Článok J.16

Generálny tajomník Rady, Vysoký splnomocnenec pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku
pomáha Rade vo veciach spadajúcich do pôsobnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
predovšetkým tým, že prispieva k formulácii, príprave a vykonávaniu politických rozhodnutí,
a v prípade potreby tým, že na žiadosť predsedníctva a v mene Rady vedie politický dialóg s tretími
stranami.

Článok J.17

Komisia sa plne zapája do práce v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

XV/SK 11

Článok J.18

1. Články 137, 138, 139 až 142, 146, 147, 150 až 153, 157 až 163, 191a a 217 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva sa vzťahujú na ustanovenia, ktoré sa týkajú oblastí uvedených v tejto hlave.

2. Správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom z ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v tejto
hlave, idú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

3. Prevádzkové výdavky, ktoré vniknú vykonávaním týchto ustanovení, sa taktiež účtujú na ťarchu
rozpočtu Európskych spoločenstiev, s výnimkou výdavkov vyplývajúcich z operácií s vojenskými
alebo obrannými dôsledkami a prípadov, keď Rada jednomyseľne rozhodne inak.

V prípadoch, keď sa tieto výdavky neúčtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev, ponesú ich
členské štáty podľa kľúča hrubého domáceho produktu, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak.
Pri výdavkoch vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, nie sú členské
štáty, ktorých zástupcovia v Rade vykonali formálne vyhlásenie podľa druhého pododseku článku
J.13(1), povinné prispievať na ich financovanie.

4. Rozpočtový postup stanovený v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahuje na
výdavky, ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.”

11. Hlava VI sa nahrádza takto :

“Hlava VI

USTANOVENIA O POLICAJNEJ A SÚDNEJ SPOLUPRÁCI V TRESTNÝCH VECIACH

Článok K.1

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho spoločenstva je cieľom únie poskytnúť občanom
vysokú úroveň ochrany v oblasti voľného pohybu, bezpečnosti a práva rozvojom spoločných postupov
členských štátov v oblastiach policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, a bojom proti
rasizmu a xenofóbii.

Tento cieľ sa dosiahne prevenciou a bojom proti organizovanému alebo inému zločinu, najmä proti
terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a trestným činom spáchaných na deťoch, nezákonnému
obchodovaniu s drogami a zbraňami, korupcii a podvodom, prostredníctvom :



užšej spolupráce medzi policajnými zložkami, colnými orgánmi a inými príslušnými
orgánmi v členských štátoch, a to tak priamo ako prostredníctvom Europolu (Európsky
policajný úrad), v súlade s ustanoveniami článkov K.2 a K.4;



užšej spolupráce súdnych a iných príslušných orgánov členských štátov v súlade
s ustanoveniami článkov K.3(a) až (d) a K.4;



v prípade potreby aproximáciou trestnoprávnych predpisov v členských štátoch v súlade
s ustanoveniami článku K.3(e).

XV/SK 12

Článok K.2

1. Spoločný postup v oblasti policajnej spolupráce zahŕňa:

operatívnu spoluprácu príslušných orgánov, vrátane policajných, colných a iných
špecializovaných orgánov činných v trestnom konaní členských štátov vo vzťahu
k prevencii, odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestných činov;

zhromažďovanie, uchovávanie, spracovávanie, analýzu a výmenu relevantných
informácií, vrátane informácií orgánov činných v trestnom konaní o hláseniach
podozrivých finančných transakcií, predovšetkým prostredníctvom Europolu, v zmysle
príslušných ustanovení o ochrane osobných údajov;

spoluprácu a spoločné podnety v oblasti vzdelávania, výmeny styčných dôstojníkov,
vojenských pridelencov, použitia vybavenia a kriminalistického výskumu;

spoločné vyhodnocovanie jednotlivých vyšetrovacích techník vo vzťahu k odhaľovaniu
závažných foriem organizovaného zločinu.

2. Rada podporuje spoluprácu prostredníctvom Europolu a v období piatich rokov po dátume
nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy predovšetkým :

umožní Europolu zjednodušovať a podporovať prípravu a stimulovať koordináciu
a realizáciu špecifických vyšetrovacích činností príslušných orgánov členských štátov,
vrátane podporných operatívnych činností spoločných tímov pozostávajúcich zo
zástupcov Europolu;

prijme opatrenia, ktoré umožnia Europolu žiadať, aby príslušné orgány členských štátov
viedli a koordinovali svoje vyšetrovanie v špecifických prípadoch a rozvíjali špecifické
odborné znalosti, ktoré môžu byť dané k dispozícii členským štátom na pomoc pri
vyšetrovaní prípadov organizovaného zločinu;

podporí nadväzovanie kontaktov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní
špecializujúcimi sa na boj proti organizovanému zločinu v úzkej spolupráci s Europolom;

založí výskumnú, dokumentačnú a štatistickú sieť v oblasti cezhraničnej trestnej činnosti.

Článok K.3

Spoločný postup pri súdnej spolupráci v trestných veciach zahŕňa:

zjednodušenie a urýchlenie spolupráce príslušných ministerstiev, súdov alebo
rovnocenných orgánov členských štátov vo vzťahu k súdnemu konaniu a výkonu
rozhodnutí;

zjednodušenie postupu extradície medzi členskými štátmi;

zabezpečenie zlučiteľnosti predpisov uplatniteľných v členských štátoch, ak je to nutné na
zlepšenie takejto spolupráce;

predchádzanie sporom o príslušnosť medzi členskými štátmi;

XV/SK 13

postupné prijímanie opatrení zavádzajúcich minimálne pravidlá týkajúce sa znakov
skutkových podstát trestných činov, a trestov v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu
a nezákonného obchodu s drogami.

Článok K.4

Rada stanoví podmienky a obmedzenia, podľa ktorých môžu príslušné orgány uvedené v článkoch K.2
a K.3 pôsobiť na území iného členského štátu v styku a podľa dohody s orgánmi tohto štátu.

Článok K.5

Táto hlava neovplyvní zodpovednosť členských štátov za udržiavanie práva a poriadku a zabezpečenie
vnútornej bezpečnosti.

Článok K.6

1. V oblastiach uvedených v tejto hlave sa členské štáty vzájomne informujú a radia v Rade s cieľom
koordinovať svoje postupy. Za týmto účelom nadväzujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi
štátnych správ.

2. Rada prijíma opatrenia a vhodnou formou a postupmi uvedenými v tejto hlave podporuje
spoluprácu, čím prispieva k dosiahnutiu cieľov únie. Na tento účel môže Rada z podnetu členského
štátu alebo Komisie jednomyseľne:

prijať spoločné pozície vymedzujúce prístup únie k určitej otázke;

prijať rámcové rozhodnutia za účelom aproximácie zákonov a iných právnych predpisov
členských štátov. Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty, pokiaľ ide
o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na
vnútroštátne orgány. Tieto rámcové rozhodnutia nemajú priamy účinok;

prijať rozhodnutia na iný účel, ktorý je v súlade s cieľmi tejto hlavy, okrem aproximácie
zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Tieto rozhodnutia sú záväzné
a nemajú priamy účinok; Rada prijme kvalifikovanou väčšinou opatrenia nevyhnutné na
vykonanie týchto rozhodnutí na úrovni únie;

vypracúvať dohovory, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich
príslušnými ústavnými predpismi. Členské štáty začnú uplatniteľné postupy v lehote,
ktorú stanoví Rada.

Pokiaľ tieto dohovory nestanovia inak, nadobudnú v príslušných členských štátoch platnosť, ak ich
prijme aspoň polovica členských štátov. Opatrenia na vykonanie dohovorov sa v Rade prijímajú
dvojtretinovou väčšinou zmluvných strán.

3. Ak sa požaduje, aby Rada konala kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov sa vážia podľa článku
148(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a na prijatie aktov Rady sa vyžaduje aspoň 62
kladných hlasov odovzdaných aspoň desiatimi členmi.

4. Pri procesných otázkach sa Rada uznáša väčšinou svojich členov.

XV/SK 14

Článok K.7

1. Za podmienok stanovených v tomto článku má Súdny dvor Európskych spoločenstiev právomoc
vydať predbežné nálezy o platnosti a výklade rámcových rozhodnutí, a rozhodnutí o výklade
dohovorov vypracovaných podľa tejto hlavy a o platnosti výkladu opatrení na vykonanie rozhodnutí.

2. Každý členský štát môže vyhlásením v čase podpísania Amsterdamskej zmluvy alebo kedykoľvek
neskôr uznať právomoc Súdneho dvora vydať predbežné nálezy tak, ako je stanovené v odseku 1.

3. Členský štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa odseku 2 uvedie, že:

každý súd tohto štátu, ktorého rozhodnutie nie je možné napadnúť opravnými
prostriedkami vnútroštátneho práva, môže požiadať Súdny dvor o vydanie predbežného
nálezu o otázke, pokiaľ považuje rozhodnutie o otázke platnosti alebo výkladu aktu
uvedeného v odseku 1, ktorá vznikla počas konania pred súdom, za nutné pre vydanie
rozsudku; alebo že

každý súd tohto štátu môže požiadať Súdny dvor o vydanie predbežného nálezu vo veci,
pokiaľ považuje rozhodnutie o otázke platnosti alebo výkladu aktu uvedeného v odseku
1, ktorá vznikla počas konania pred súdom, za nutné pre vydanie rozsudku.

4. Bez ohľadu na to, či urobil vyhlásenie podľa odseku 2 alebo nie, je každý členský štát oprávnený
predkladať súdu vyjadrenia k prípadu alebo písomné pripomienky v prípadoch, ktoré vzniknú podľa
odseku 1.

5. Súdny dvor nemá právomoc preskúmavať platnosť a primeranosť postupu policajných alebo iných
orgánov činných v trestnom konaní členského štátu, ani výkon zodpovednosti členských štátov
s ohľadom na udržiavanie práva a poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

6. Súdny dvor má právomoc preskúmavať zákonnosť rámcových rozhodnutí a rozhodnutí o žalobách
podaných členským štátom alebo Komisiou z dôvodu nepríslušnosti, porušenia základných
procesných podmienok, porušenia tejto zmluvy alebo právneho pravidla týkajúceho sa jej
uplatňovania, alebo z dôvodu zneužitia právomocí. Konania podľa tohto odseku sa začnú do dvoch
mesiacov od zverejnenia daného opatrenia.

7. Súdny dvor má právomoc rozhodovať o všetkých sporoch členských štátov o výklade alebo
uplatnení aktov prijatých podľa článku K.6(2) vždy, keď Rada nemôže vyriešiť takýto spor do šiestich
mesiacov po postúpení Rade jedným z jej členov. Súd má ďalej právomoc rozhodovať o sporoch
medzi členskými štátmi a Komisiou vo veci výkladu alebo uplatňovania dohovorov vypracovaných
podľa článku K.6(2)(d).

Článok K.8

1. Zriaďuje sa Koordinačný výbor zložený z vysokých úradníkov. Okrem koordinačnej funkcie je
úlohou výboru :



podávať stanoviská na oboznámenie Rady, na jej žiadosť alebo z vlastného podnetu;



prispievať k príprave rokovaní Rady bez toho, aby bol dotknutý článok 151 Zmluvy
a založení Európskeho spoločenstva v oblastiach uvedených v článku K.1

2. Komisia sa plne zapája do práce v oblastiach uvedených v tejto hlave.

XV/SK 15

Článok K.9

V rámci medzinárodných organizácií a na medzinárodných konferenciách, ktorých sa členské štáty
zúčastňujú, obhajujú spoločné pozície prijaté podľa ustanovení tejto hlavy.

Články J.8 a J.9 sa primerane uplatnia na záležitosti spadajúce pod túto hlavu.

Článok K.10

Dohody uvedené v článku J.14 môžu pokrývať záležitosti spadajúce pod túto hlavu.

Článok K.11

1. Rada sa pred prijatím akéhokoľvek opatrenia uvedeného v článku K.6(2)(b), (c) a (d) poradí
s Európskym parlamentom. Európsky parlament vydá svoje stanovisko v lehote, ktorú môže stanoviť
Rada, a ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Pokiaľ svoje stanovisko v danej lehote nevydá, môže
Rada konať.

2. Predsedníctvo a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o rokovaniach v oblastiach
upravených v tejto hlave.

3. Európsky parlament môže klásť otázky Rade alebo jej môže dávať odporúčania. Každoročne
organizuje rozpravu o pokroku dosiahnutom v oblastiach uvedených v tejto hlave.

Článok K.12

1. Členské štáty, ktoré zamýšľajú medzi sebou nadviazať užšiu spoluprácu, môžu byť poverené
s prihliadnutím na články K.15 a K.16 využívať orgány, postupy a mechanizmy stanovené v zmluvách
za predpokladu, že navrhovaná spolupráca:

rešpektuje právomoci Európskeho spoločenstva a ciele stanovené v tejto hlave;

má za cieľ umožniť únii rozvíjať sa rýchlejšie ako priestor slobody, bezpečnosti a práva.

2. Poverenie uvedené v odseku 1 udelí Rada kvalifikovanou väčšinou na žiadosť dotknutých
členských štátov, a po výzve Komisii na predloženie stanoviska; žiadosť bude taktiež postúpená
Európskemu parlamentu.

Ak člen Rady vyhlási, že z dôležitých dôvodov národného záujmu, ktoré uvedie, zamýšľa namietať
voči udeleniu poverenia, hlasovanie sa neuskutoční. Rada môže kvalifikovanou väčšinou požiadať,
aby sa záležitosť predložila na jednomyseľné rozhodnutie Európskej rade.

Hlasy členov Rady sa vážia v súlade s článkom 148(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Na prijatie rozhodnutí je potrebných minimálne 62 hlasov od aspoň 10 členov.

3. Každý členský štát, ktorý zamýšľa pripojiť sa k spolupráci podľa tohto článku, oznámi svoj zámer
Rade a Komisii, pričom Komisia do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia predloží Rade
svoje stanovisko, pokiaľ je to možné, aj s odporúčaním konkrétnych úprav, ktoré považuje za potrebné
tak, aby sa tento členský štát k danej spolupráci pripojil. V lehote do štyroch mesiacov od oznámenia
Rada rozhodne o žiadosti a o konkrétnych úpravách, ktoré považuje za potrebné. Rozhodnutie sa
považuje za prijaté, pokiaľ sa Rada kvalifikovanou väčšinou neuznesie, že rozhodovanie vo veci
odloží; v takom prípade Rada uvedie dôvody svojho rozhodnutia a stanoví lehotu na jeho opätovné
preskúmanie. Pre účely tohto odseku sa Rada uznáša podľa podmienok stanovených v článku K.16.

XV/SK 16

4. Ustanovenia článkov K.1 až K.13 sa vzťahujú na užšiu spoluprácu uvedenú v tomto článku, ak tento
článok a články K.15 a K.16 nestanovujú inak.

Na odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy a založení Európskeho spoločenstva
o právomociach Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a o výkone týchto právomocí.

5. Tento článok nemá dopad na ustanovenia Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do
rámca Európskej únie.

Článok K.13

1. Ustanovenia článkov 137, 138, 138e, 139 až 142, 146, 147, 148(3), 150 až 153, 157 až 163, 191a a
217 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahujú na ustanovenia týkajúce sa oblastí
uvedených v tejto hlave.

2. Správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom z ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v tejto
hlave, idú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

3. Prevádzkové výdavky, ktoré vzniknú vykonávaním týchto ustanovení, sa taktiež účtujú na ťarchu
rozpočtu Európskych spoločenstiev, s výnimkou prípadov, kedy Rada rozhodne jednomyseľne inak.
V prípadoch, keď sa tieto výdavky neúčtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev, ponesú ich
členské štáty podľa kľúča hrubého domáceho produktu, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak.

4. Rozpočtový postup stanovený v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahuje na
výdavky, ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

Článok K.14

Rada na základe podnetu Komisie alebo členského štátu a po porade s Európskym parlamentom môže
jednomyseľne rozhodnúť, že postupy v oblastiach uvedených v článku K.1 spadajú pod hlavu IIIa
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a zároveň určí príslušné pravidlá hlasovania. Odporučí
členským štátom prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.”

12. Vkladá sa nasledovná nová hlava :

“Hlava VIa

USTANOVENIA O UŽŠEJ SPOLUPRÁCI

Článok K.15

1. Členské štáty, ktoré zamýšľajú medzi sebou nadviazať užšiu spoluprácu, môžu využívať orgány,
postupy a mechanizmy stanovené v tejto zmluve a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva za
predpokladu, že spolupráca:

má za cieľ podporovať ciele únie, podporovať a slúžiť jej záujmom;

rešpektuje zásady uvedených zmlúv a jednotný inštitucionálny rámec únie;

využíva sa len ako posledný prostriedok tam, kde by sa ciele uvedených zmlúv nemohli
dosiahnuť uplatňovaním príslušných postupov v nich stanovených;

týka sa aspoň väčšiny štátov;

XV/SK 17

neovplyvňuje acquis communautaire a opatrenia prijaté podľa iných ustanovení
uvedených zmlúv;

neovplyvňuje právomoci, práva, povinnosti a záujmy tých členských štátov, ktoré sa na
spolupráci nezúčastňujú;

je otvorená všetkým členským štátom a umožňuje im, aby sa kedykoľvek stali stranami
spolupráce, pokiaľ dodržia základné rozhodnutia a rozhodnutia prijaté v tomto rámci;

vyhovuje špecifickým dodatočným kritériám stanoveným v článku 5a Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva a článku K.12 tejto zmluvy v závislosti od dotknutej oblasti,
a je povolená Radou v súlade s postupmi tam uvedenými.

2. Členské štáty uplatnia, pokiaľ sa ich to týka, akty a rozhodnutia prijaté na uskutočnenie spolupráce,
do ktorej sa zapojili. Členské štáty nezúčastňujúce sa takejto spolupráce nebránia pri jej uskutočňovaní
zúčastnenými členskými štátmi.

Článok K.16

1. Pre účely prijatia aktov a rozhodnutí nevyhnutných na uskutočnenie spolupráce uvedenej v článku
K.15, platia príslušné inštitucionálne ustanovenia o orgánoch tejto zmluvy a zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Avšak zatiaľ čo sa rokovania môžu zúčastniť všetci členovia Rady, na
rozhodovaní sa podieľajú len zástupcovia členských štátov zapojených do spolupráce. Kvalifikovanou
väčšinou sa rozumie rovnaký podiel vážených hlasov dotknutých členov Rady tak, ako je stanovený
v článku 148(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Jednomyseľnosť sa zakladá na
jednomyseľnosti dotknutých členov Rady.

2. Náklady vyplývajúce z uskutočňovania spolupráce s výnimkou správnych nákladov orgánov
znášajú zúčastnené členské štáty, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak.

Článok K.17

Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o vývoji užšej spolupráce nadviazanej na
základe tejto hlavy.”

13. Článok L sa nahrádza takto :

“Článok L

Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
týkajúce sa právomocí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a výkonu týchto právomocí, sa
vzťahujú len na nasledovné ustanovenia tejto zmluvy:

ustanovenia meniace a dopĺňajúce Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho
spoločenstva s ohľadom na založenie Európskeho spoločenstva, Zmluvu o založení
Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre
atómovú energiu;

ustanovenia hlavy VI podľa podmienok uvedených v článku K.7;

XV/SK 18

ustanovenia hlavy VIa podľa podmienok uvedených v článku 5a Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva a článku K.12 tejto zmluvy;

článok F(2) s ohľadom na konanie orgánov, pokiaľ má Súdny dvor právomoc podľa
zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a podľa tejto zmluvy;

články L až S.”

14. V článku N sa odsek 2 vypúšťa a odsek 1 zostáva bez číselného označenia.

15. V článku O sa prvý odsek nahrádza takto :

“O členstvo v únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje zásady uvedené v článku F(1).
Svoju žiadosť adresuje Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po obdržaní
súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša absolútnou väčšinou svojich poslancov.”

16. V článku S sa dodáva nový odsek takto :

“Podľa Aktu o pristúpení z roku 1994 je švédske a fínske znenie tejto zmluvy taktiež rovnako
autentické.”

Článok 2

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa mení a dopĺňa v súlade s týmto článkom -

1. V preambule sa po ôsmom úvodnom odseku vkladá nasledovný úvodný odsek :

“ROZHODNUTÍ podporovať rozvoj čo najvyššej úrovne vzdelanosti svojich národov prostredníctvom
širokého prístupu k vzdelaniu a jeho trvalého dopĺňania,”

2. Článok 2 sa nahrádza takto :

“Článok 2

Úlohou spoločenstva je utvorením spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovaním
spoločných politík a činností uvedených v článkoch 3 a 3a podporovať v celom spoločenstve
harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň
zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, trvalý a neinflačný rast,
vysokú úroveň konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany
a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku
a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.”

3. Článok 3 sa mení a dopĺňa takto :

existujúci text bude číselne označený a stane sa odsekom 1;

v novom odseku 1, sa bod (d) nahrádza takto :

“d) opatrenia týkajúce sa vstupu a pohybu osôb tak, ako je uvedené v hlave IIIa;”

v novom odseku 1 sa vkladá nový bod (i) po bode (h) takto :

“(i) podpora koordinácie politík zamestnanosti členských štátov s ohľadom na posilnenie
ich účinnosti rozvíjaním koordinovanej stratégie zamestnanosti;”

XV/SK 19

v novom odseku 1 sa existujúci bod (i) stáva bodom (j) a nasledovné body sa podľa toho
prečíslujú;

pridáva sa nasledovný odsek :

“2. Vo všetkých činnostiach uvedených v tomto článku sa spoločenstvo zameriava na
odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.”

4.Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 3c

Požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania
politík spoločenstva a činností uvedených v článku 3, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo
udržateľného rozvoja.”

5. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 5a

sa netýka oblastí, ktoré spadajú do výhradnej pôsobnosti spoločenstva;

neovplyvňuje politiky, činnosti a programy spoločenstva;

sa netýka občianstva únie a nediskriminuje štátnych príslušníkov jednotlivých členských
štátov;

neprekračuje medze právomocí, ktorými táto zmluva poveruje spoločenstvo, a

nediskriminuje a neobmedzuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša podmienky
hospodárskej súťaže medzi nimi.

2. Poverenie uvedené v odseku 1 udelí Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s
Európskym parlamentom.

Ak člen Rady vyhlási, že z dôležitých dôvodov národného záujmu, ktoré uvedie, zamýšľa namietať
voči udeleniu poverenia, ktoré sa má prijať kvalifikovanou väčšinou, hlasovanie sa neuskutoční. Rada
môže kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby sa vec postúpila na jednomyseľné rozhodnutie Rade,
ktorá zasadá v zložení hláv štátov alebo vlád.

Členské štáty, ktoré zamýšľajú nadviazať užšiu spoluprácu uvedenú v odseku 1, môžu adresovať
žiadosť Komisii, ktorá za týmto účelom môže predložiť návrh Rade. V prípade, že Komisia návrh
nepredloží, informuje dotknuté štáty o dôvodoch, pre ktoré tak neurobila.

3. Každý členský štát, ktorý zamýšľa pripojiť sa k spolupráci podľa tohto článku, oznámi svoj zámer
Rade a Komisii, pričom Komisia do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia predloží Rade
svoje stanovisko. V lehote do štyroch mesiacov od oznámenia Komisia rozhodne o žiadosti
a o konkrétnych úpravách, ktoré považuje za potrebné.

XV/SK 20

4. Akty a rozhodnutia nevyhnutné na uskutočňovanie činností v oblasti spolupráce podliehajú všetkým
príslušným ustanoveniam tejto zmluvy, pokiaľ tento článok alebo články K.15 a K.16 Zmluvy
o Európskej únii nestanovujú inak.

5. Tento článok nemá dopad na ustanovenia Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do
rámca Európskej únie.

6. V článku 6 sa druhý odsek nahrádza takto :

“Rada môže v súlade s postupom uvedeným v článku 189b prijať pravidlá o zákaze takejto
diskriminácie.”

7. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 6a

Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v rámci právomocí,
ktorými je poverené spoločenstvo, na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom,
jednomyseľne prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo
etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.”

8. Na konci prvej časti sa vkladá nasledovný článok :

“Článok 7d

Bez toho, aby boli dotknuté články 77, 90 a 92, a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí službám
všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore
sociálnej a územnej súdržnosti, spoločenstvo a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci
pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré
umožňujú splnenie ich poslania.”

9. Článok 8(1) sa nahrádza takto :

“1. Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť
členského štátu. Občianstvo únie nenahrádza, ale dopĺňa štátne občianstvo jednotlivca.”

10. Článok 8a(2) sa nahrádza takto :

“2. Rada môže prijať pravidlá na uľahčenie výkonu práv uvedených v odseku 1; Ak táto zmluva
nestanovuje inak, Rada koná v súlade s postupom uvedeným v článku 189b. Rada sa počas tohto
postupu uznáša jednomyseľne.”

11. V článku 8d sa dodáva nasledovný odsek :

“Každý občan únie sa môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek orgán alebo inštitúciu uvedenú v tomto
článku alebo v článku 4 v niektorom z jazykov uvedených v článku 248, a má právo na odpoveď
v tom istom jazyku.”

XV/SK 21

12. Článok 51 sa nahrádza takto :

“Článok 51

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b prijme v oblasti sociálneho zabezpečenia
opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie
dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom a na nich závislým osobám zabezpečia :

započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za
účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;

vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

Rada sa počas postupu uvedeného v článku 189b uznáša jednomyseľne.”

13. Článok 56(2) sa nahrádza takto :

“2. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b vydá usmernenia na koordináciu vyššie
uvedených ustanovení.”

14. Článok 57(2) sa nahrádza takto :

“2. Na ten istý účel vydá Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b smernice na koordináciu
ustanovení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb,
upravených v členských štátoch zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením. Rada,
uznášajúc sa počas postupu uvedeného v článku 189b jednomyseľne, rozhodne o smerniciach, ktorých
vykonanie si aspoň v jednom členskom štáte vyžaduje zmeniť a doplniť existujúce zásady stanovené
zákonom upravujúcim kvalifikačné a odborné predpoklady, prípravu a podmienky výkonu povolania
fyzickými osobami. V ostatných prípadoch rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou.”

15. V časti tri sa vkladá nasledovná hlava :

“Hlava IIIa

VÍZOVÁ, AZYLOVÁ, PRISŤAHOVALECKÁ A INÉ POLITIKY, KTORÉ SA TÝKAJÚ
VOĽNÉHO POHYBU OSÔB

Článok 73i

S cieľom postupne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a práva Rada prijme:

do piatich rokov po nadobudnutí do platnosti Amsterdamskej zmluvy opatrenia na
zabezpečenie voľného pohybu osôb v súlade s článkom 7a v spojitosti s priamo
nadväzujúcimi sprievodnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších
hraniciach, azylu a prisťahovalectva, a v súlade s ustanoveniami článku 73j(2) a (3)
a článku 73k(1)a) a (2)(a), ako aj opatrenia na prevenciu a boj proti trestnej činnosti
v súlade s ustanoveniami článku K.3(e) Zmluvy o Európskej únii;

ostatné opatrenia v oblasti azylu, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov
tretích krajín v súlade s ustanoveniami článku 73k;

opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach tak, ako je to
stanovené v článku 73m;

XV/SK 22

primerané opatrenia na podporu a posilnenie správnej spolupráce tak, ako je to stanovené
v článku 73n;

opatrenia v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach zamerané na
dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti prevenciou a bojom proti trestnej činnosti
v rámci únie v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii.

Článok 73j

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 73o do piatich rokov od nadobudnutia platnosti
Amsterdamskej zmluvy prijme:

opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v súlade s článkom 7a neboli pri prekročení
vnútorných hraníc kontrolované osoby, či už sú to občania únie alebo štátni príslušníci
tretích krajín;

opatrenia o prekročení vonkajších hraníc členských štátov, ktoré stanovia:

a) pravidlá a postupy, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri uskutočňovaní kontroly

osôb na takýchto hraniciach;

b) vízové predpisy pri predpokladanom pobyte najviac troch mesiacov, vrátane :

i) zoznamu tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekročení
vonkajších hraníc a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti
oslobodení;

ii) postupy a podmienky vydávania víz členskými štátmi;

iii) jednotný formát pre víza;

iv) pravidlá o jednotných vízach;

opatrenia na stanovenie podmienok, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín môžu do
troch mesiacov voľne pohybovať na území členských krajín.

Článok 73k

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 73o do piatich rokov od nadobudnutia platnosti
Amsterdamskej zmluvy prijme:

1. azylové opatrenia v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára
1967 o postavení utečencov, a inými príslušnými zmluvami v nasledovných oblastiach:

kritériá a mechanizmy určujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie
žiadosti o azyl predloženej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských
štátov;

minimálne pravidlá o prijatí žiadateľov o azyl v členských štátoch;

XV/SK 23

minimálne pravidlá s ohľadom na uznanie štátnych príslušníkov tretích krajín za
utečencov;

minimálne pravidlá postupov členských štátov pri udeľovaní alebo odnímaní štatútu
utečenca;

2. opatrenia o utečencoch a vyhnaných osobách v týchto oblastiach:

minimálne pravidlá o poskytnutí dočasnej ochrany vyhnaných osôb z tretích krajín, ktoré
sa nemôžu vrátiť do krajiny svojho pôvodu, a osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú
ochranu;

podporovať vyvážené úsilie členských štátov pri prijímaní a znášaní dôsledkov prijímania
utečencov a vyhnaných osôb;

3. opatrenia prisťahovaleckej politiky v týchto oblastiach:

podmienky vstupu a pobytu a pravidlá o postupe členských štátov pri udeľovaní víz
a povolení na dlhodobý pobyt, vrátane takých, ktoré sa vydávajú za účelom opätovného
spojenia rodiny;

nelegálne prisťahovalectvo a nelegálny pobyt, vrátanie repatriácie osôb, ktoré sa
nelegálne zdržujú v členskom štáte;

4. opatrenia na vymedzenie práv a podmienok, za ktorých štátni príslušníci tretích krajín s riadnym
pobytom v členskom štáte sa môžu zdržiavať v iných členských štátoch.

Opatrenia prijaté Radou podľa odsekov 3 a 4 nebránia žiadnemu členskému štátu, aby v daných
oblastiach zachoval alebo zaviedol vnútroštátne opatrenia, ktorú sú zlučiteľné s touto zmluvou
a medzinárodnými dohodami.

Opatrenia, ktoré sa prijmú podľa odsekov 2(b), 3(a) a 4 nepodliehajú vyššie uvedenej päťročnej
lehote.

Článok 73l

1. Táto hlava sa nedotýka výkonu zodpovedností členských štátov s ohľadom na zachovávanie práva
a poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

2. V prípade, že sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v naliehavej núdzovej situácii
charakterizovanej náhlym prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada bez toho, aby bol
dotknutý odsek 1 kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie prijať predbežné opatrenia v prospech
dotknutých členských štátov, a to v trvaní nepresahujúcom šesť mesiacov.

Článok 73m

Opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach s cezhraničnými dopadmi, ktoré
sa majú prijať v súlade s článkom 73o, pokiaľ je to potrebné pre správne fungovanie vnútorného trhu,
zahŕňajú :

XV/SK 24

zlepšenie a zjednodušenie :


systému cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych dokumentov;



spolupráce pri získavaní dôkazov;



uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach, vrátane
rozhodnutí v mimosúdne riešených veciach;

podporu zlučiteľnosti pravidiel uplatniteľných v členských štátoch týkajúcich sa
kolíznych noriem a sporov o príslušnosť;

odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskoprávneho konania, ak je to nutné,
podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľného
v členských štátoch.

Článok 73n

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 73o prijme opatrenia na zabezpečenie spolupráce

medzi príslušnými orgánmi štátnej správy členských štátov v oblastiach pokrytých touto hlavou, ako aj
medzi týmito orgánmi a Komisiou.

Článok 73o

1. Počas prechodného obdobia piatich rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy sa Rada
uznáša jednomyseľne na návrh Komisie alebo z podnetu členského štátu, a po porade s Európskym
parlamentom.

2. Po tomto období piatich rokov :



sa Rada uznáša na návrh Komisie; Komisia preskúma každú žiadosť členského štátu na
predloženie návrhu Rade;



po porade s Európskym parlamentom Rada jednomyseľne rozhodne so zreteľom na
všetky oblasti alebo časť oblastí pokrytých touto hlavou, ktoré sú upravené podľa postupu
uvedeného v článku 189b, a upravené vzhľadom na ustanovenia týkajúce sa právomocí
Súdneho dvora.

3. Odlišne od odsekov 1 a 2 Rada po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy prijme
kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, a po porade s Európskym parlamentom, opatrenia uvedené
v článku 73j(2)(b) (i) a (iii).

4. Odlišne od odseku 2 Rada prijme opatrenia uvedené v článku 73j(2)(b) (ii) a (iv) po uplynutí piatich
rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy v súlade s postupom uvedeným v článku
189b.

XV/SK 25

Článok 73p

1. Článok 177 sa vzťahuje na túto hlavu za nasledovných okolností a podmienok: ak vznikne otázka
výkladu tejto hlavy alebo platnosti a výkladu aktov uskutočnených orgánmi spoločenstva na základe
tejto hlavy vo veci, ktorá je predmetom konania na súde členského štátu, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok vo vnútroštátnom práve, požiada tento súd o vydanie nálezu Súdny
dvor, ak to považuje za potrebné pre svoje rozhodnutie v danej veci.

2. Súdny dvor v žiadnom prípade nemá právomoc rozhodovať o opatreniach a rozhodnutiach prijatých
podľa článku 73j(1) týkajúcich sa dodržiavania práva a poriadku a zabezpečenia vnútornej
bezpečnosti.

3. Rada, Komisia alebo členský štát môžu požiadať Súdny dvor o vydanie nálezu v otázke výkladu
tejto hlavy, alebo aktov orgánov spoločenstva založených na tejto hlave. Nález, ktorý Súdny dvor na
takúto žiadosť vydá, sa nevzťahuje na rozsudky súdov členských štátov, ktoré sa stali právoplatnými.

Článok 73q

Uplatňovanie tejto hlavy podlieha ustanoveniam Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska
a Protokolu o postavení Dánska, bez toho, aby bol dotknutý Protokol o uplatňovaní určitých aspektov
článku 7a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Spojené kráľovstvo a Írsko.”

16. V článku 75(1) sa úvodná časť nahrádza takto :

“1. Za účelom vykonania článku 74, a berúc do úvahy špecifické črty dopravy, Rada v súlade
s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom
regiónov stanovuje :”

17. V článku 100a sa odseky 3, 4 a 5 nahrádzajú nasledovnými odsekmi :

“3. Komisia vo svojich návrhoch podľa odseku 1, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany
životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany,
prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. V rámci svojich
príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada.

4. Ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou členský štát, z dôležitých dôvodov
uvedených v článku 36 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia, považuje
za nevyhnutné zachovať vnútroštátne ustanovenia, upovedomí o nich Komisiu a uvedie dôvody ich
zachovania.

5. Okrem toho, bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo
Komisiou považuje členský štát za nevyhnutné zaviesť na základe svojich špecifických problémov
nové vnútroštátne ustanovenia vychádzajúce z nových vedeckých poznatkov na ochranu životného
alebo pracovného prostredia, upovedomí o týchto ustanoveniach Komisiu a uvedie dôvody ich
zavedenia.

6. Komisia do šiestich mesiacov po oznámení uvedenom v odsekoch 4 a 5 dané vnútroštátne
ustanovenia schváli alebo zamietne na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii alebo
skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi, a nebránia fungovaniu vnútorného trhu.

Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa
považujú za schválené.

XV/SK 26

V prípadoch opodstatnených komplexnosťou veci a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské
zdravie, môže Komisia upovedomiť daný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty najviac
o ďalších šesť mesiacov.

7. Ak je podľa odseku 6 členský štát oprávnený zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia
odlišné od zosúlaďovacieho opatrenia, Komisia okamžite preskúma, či treba navrhnúť prispôsobenie
tohto opatrenia.

8. Ak členskému štátu vznikne v určitej oblasti, ktorá bola predmetom zosúlaďovacích opatrení,
špecifický problém verejného zdravia, dá tento do pozornosti Komisie, ktorá okamžite preskúma, či
treba Rade navrhnúť príslušné opatrenia.

9. Odchylne od postupov stanovených v článkoch 169 a 170 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský
štát podať vec priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnieva, že iný členský štát neprimerane využíva
právomoci stanovené v tomto článku.

10. Zosúlaďovacie opatrenia uvedené vyššie obsahujú v odôvodnených prípadoch aj ochrannú doložku
oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených
v článku 36 prijali dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu spoločenstva.

18. Články 100c a 100d sa rušia.

19. Po hlave VI sa vkladá nasledovná hlava :

“Hlava VIa

ZAMESTNANOSŤ

Článok 109n

Členské štáty a spoločenstvo pracujú v súlade s touto hlavou na rozvoji koordinovanej stratégie
zamestnanosti a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na
pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov
vymedzených v článku 2 tejto zmluvy.

Článok 109o

1. Členské štáty prostredníctvom svojej politiky zamestnanosti prispievajú k dosiahnutiu cieľov
uvedených v článku 109n spôsobom zlučiteľným s hlavnými smermi hospodárskych politík členských
štátov a spoločenstva prijatých podľa článku 103(2).

2. Členské štáty, so zreteľom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych
partnerov, podporujú zamestnanosť ako záležitosť spoločného záujmu, a koordinujú svoje postupy v
Rade v súlade s ustanoveniami článku 109q.

XV/SK 27

článok 109p

1. Spoločenstvo prispieva k vysokej úrovni zamestnanosti podporovaním spolupráce medzi členskými
štátmi, podporou a podľa potreby aj doplňovaním ich opatrení v tejto oblasti. V tomto sa rešpektujú
právomoci členských štátov.

2. Cieľ vysokej úrovne zamestnanosti sa berie do úvahy pri formulácii a uskutočňovaní činností
a politík spoločenstva.

článok 109q

1. Na základe spoločnej správy Rady a Komisie Európska rada každoročne preskúmava situáciu
zamestnanosti v spoločenstve a prijíma k nej závery.
2. Na základe týchto záverov Európskej rady stanoví Rada na návrh Komisie a po porade
s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom, Výborom regiónov a Výborom pre
zamestnanosť uvedenom v článku 109s kvalifikovanou väčšinou každoročne usmernenia, ktoré
členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti. Tieto usmernenia musia byť zlučiteľné
s hlavnými smermi prijatými podľa článku 103(2).

3. Každý členský štát predloží Komisii a Rade výročnú správu o hlavných opatreniach prijatých na
uskutočnenie svojej politiky zamestnanosti so zreteľom na usmernenia tak, ako sú uvedené v odseku 2.

4. Na základe správ uvedených v odseku 3 a názoru Výboru pre zamestnanosť Rada každoročne
preskúmava uskutočňovanie politiky zamestnanosti členských štátov so zreteľom na usmernenia pre
zamestnanosť. Ak to na základe takéhoto preskúmania považuje za vhodné, môže Rada
kvalifikovanou väčšinou a na odporúčanie Komisie dať členským štátom odporúčania.

5. Na základe výsledkov tohto preskúmania vypracujú Rada a Komisia pre Európsku radu spoločnú
výročnú správu o situácii zamestnanosti v spoločenstve a o uskutočňovaní usmernení pre
zamestnanosť.

Článok 109r

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov môže prijať motivačné opatrenia určené na podporu spolupráce medzi
členskými štátmi a na podporu ich opatrení v oblasti zamestnanosti prostredníctvom podnetov
zameraných na rozvíjanie výmeny informácií, osvedčených skúseností, na poskytovanie
porovnávacích analýz a rád, ako aj na podporu nových prístupov a hodnotenia skúseností, najmä
pomocou pilotných projektov.

Tieto opatrenia nezahŕňajú zosúlaďovanie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Článok 109s

Rada po porade s Európskym parlamentom ustanoví Výbor pre zamestnanosť s poradnou funkciou na
podporu koordinácie členských štátov v politike zamestnanosti a politike trhu práce. Výbor má tieto
úlohy :



monitorovať situáciu zamestnanosti a politiky zamestnanosti členských štátov
a spoločenstva;



bez toho, aby bol dotknutý článok 151, formulovať na žiadosť Rady, Komisie alebo
z vlastného podnetu stanoviská a prispievať k príprave postupu Rady uvedenom v článku
109q.

Pri plnení svojho mandátu sa výbor radí so sociálnymi partnermi.

XV/SK 28

Každý členský štát a Komisia menujú po dvoch členoch výboru.“

20. V článku 113 sa dodáva nasledovný odsek :

“5. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môže Rada jednomyseľne rozšíriť
uplatnenie odsekov 1 až 4 na medzinárodné rokovania a dohody o službách a právach duševného
vlastníctva, pokiaľ nie sú týmito odsekmi pokryté.”

21. Za hlavu VII sa vkladá nasledovná hlava :

“Hlava VIIa

COLNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 116

V rámci pôsobnosti tejto zmluvy Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b prijíma
opatrenia na posilnenie colnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. Tieto opatrenia sa
nedotýkajú uplatňovania vnútroštátneho trestného práva alebo vnútroštátnej justičnej správy.”

22. Články 117 až 120 sa nahrádzajú nasledovnými článkami :

“Článok 117

Spoločenstvo a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej
sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv
pracovníkov spoločenstva z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov,
zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich zosúladenie pri zachovaní
dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi,
rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu
z trhu práce.

Za týmto účelom spoločenstvo a členské štáty uskutočňujú opatrenia, ktoré zohľadňujú rozmanité
formy vnútroštátnych praktík, najmä v oblasti zmluvných vzťahov, a potrebu zachovania
konkurencieschopnosti hospodárstva spoločenstva.

Spoločenstvo a členské štáty sú presvedčené, že takýto rozvoj vyplynie nie len z fungovania
spoločného trhu, ktorý prispeje k zosúladeniu sociálnych systémov, ale tiež z postupov stanovených
touto zmluvou, a z aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych
opatrení.

XV/SK 29

Článok 118

1. Vzhľadom na dosiahnutie cieľov článku 117 spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosti členských
štátov v nasledovných oblastiach :



zlepšenie najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;



pracovné podmienky;



informovanosť pracovníkov a porád s pracovníkmi;



začlenenie osôb vylúčených z trhu práce bez toho, aby bol dotknutý článok 127;



rovnosť medzi mužmi a ženami s ohľadom na príležitosti trhu práce a zaobchádzanie
v práci.

2. Za týmto účelom môže Rada smernicami prijať minimálne požiadavky na ich postupné zavádzanie,
so zreteľom na podmienky a technické pravidlá existujúce v členských štátoch. Takéto smernice
nesmú ukladať správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by prekážali vytváraniu a rozvoju
malých a stredných podnikov.

Rada koná v súlade s postupom uvedeným v článku 189b po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov.

Rada v súlade s tým istým postupom môže prijať opatrenia určené na podporu spolupráce členských
štátov prostredníctvom podnetov zameraných na zlepšovanie znalostí, rozvíjanie výmeny informácií a
osvedčených praktík, podporu nových prístupov a hodnotenie skúseností s cieľom boja proti
sociálnemu vylúčeniu.

3. Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov rozhoduje jednomyseľne v týchto oblastiach:



sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;



ochrana pracovníkov pri ukončení pracovnej zmluvy;



zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov a zamestnávateľov, vrátane
práva na spolurozhodovanie v závislosti na odseku 6;



pracovné podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území
spoločenstva;



finančné príspevky na podporu zamestnanosti a na vytváranie pracovných miest, bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa sociálneho fondu.

4. Členský štát môže na základe spoločnej žiadosti poveriť sociálnych partnerov vykonávaním smerníc
prijatých podľa odsekov 2 a 3.

V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr k dátumu, kedy sa má
smernica transponovať v súlade s článkom 189b, prijali na základe dohody potrebné opatrenia tak, aby
bol členský štát schopný kedykoľvek zaručiť výsledky uložené smernicou.

XV/SK 30

5. Ustanovenia prijaté podľa tohto článku nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné s touto zmluvou.

6. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu za prácu, právo združovať sa, právo na štrajk
a právo na výluku.

Článok 118a

1. Komisia má za úlohu podporovať porady sociálnych partnerov na úrovni spoločenstva a prijímať
príslušné opatrenia na uľahčenie dialógu sociálnych partnerov zabezpečením vyrovnanej podpory pre
obe strany.

2. Na tento účel sa Komisia pred predložením návrhov v oblasti sociálnej politiky radí so sociálnymi
partnermi o otázke možného zamerania činností spoločenstva.

3. Ak po tejto porade Komisia považuje postupy spoločenstva za účelné, poradí sa so sociálnymi
partnermi o obsahu zamýšľaného návrhu. Sociálni partneri predložia Komisii svoje stanoviská
a prípadne aj odporúčania.

4. Pri príležitosti takejto porady môžu sociálni partneri informovať Komisiu o svojom úmysle zahájiť
postup stanovený v článku 118b. Trvanie postupu nepresiahne deväť mesiacov, pokiaľ sa dotknutí
sociálni partneri nedohodnú spoločne s Komisiou na jeho predĺžení.

Článok 118b

1. Ak si to sociálni partneri želajú, vzájomný dialóg medzi nimi na úrovni spoločenstva môže viesť
k zmluvným vzťahom, vrátane uzatvorenia dohôd.

2. Dohody uzatvorené na úrovni spoločenstva sa vykonajú buď v súlade s postupmi a praktikami
typickými pre sociálnych partnerov a členské štáty, alebo vo veciach pokrytých článkom 118, na
základe spoločnej žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem prípadov, keď daná dohoda obsahuje jedno alebo
viacero ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 118(3), keď Rada rozhoduje
jednomyseľne.

Článok 118c

Vzhľadom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 117, a bez toho, aby boli dotknuté ostatné
ustanovenia tejto zmluvy, Komisia podporuje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje
koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky podľa tejto kapitoly, najmä
v záležitostiach, ktoré sa týkajú :



zamestnanosti;



pracovného práva a pracovných podmienok;



základného a vyššieho odborného vzdelávania;



sociálneho zabezpečenia;



prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania;

XV/SK 31



ochrany zdravia pri práci;



práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi
a pracovníkmi.

Za týmto účelom Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracúva štúdie, podáva stanoviská
a organizuje porady tak o problémoch vznikajúcich na vnútroštátnej úrovni, ako aj o problémoch týkajúcich
sa medzinárodných organizácií.

Pred predložením stanovísk uvedených v tomto článku sa Komisia poradí s Hospodárskym a
sociálnym výborom.

Článok 119

1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú
prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

2. Pre účely tohto článku znamená “odmena” obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat
a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách,
pracovníkovi v pracovnom pomere.

Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie založenej na pohlaví znamená:

že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby;

že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.

3. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom, prijme opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého
zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania, vrátane zásady rovnakej
odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

4. Vzhľadom na cieľ plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom
procese nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa
v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére.

Článok 119a

Členské štáty sa snažia zachovať existujúcu rovnocennosť systému platenej dovolenky.

Článok 120

Komisia vypracuje výročnú správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 117,
vrátane demografickej situácie v spoločenstve. Správu postúpi Európskemu parlamentu, Rade
a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Európsky parlament môže vyzvať Komisiu, aby vypracovala správy o osobitných problémoch
týkajúcich sa sociálnej situácie.

XV/SK 32

23. Článok 125 sa nahrádza takto:

“Článok 125

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov prijme vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho sociálneho
fondu.”

24. Článok 127(4) sa nahrádza takto:

“4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov prijme opatrenia prispievajúce k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto
článku bez toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne predpisy členských štátov.”

25. Článok 128(4) sa nahrádza takto :

“4. Spoločenstvo zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení tejto zmluvy,
a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.”

26. Článok 129 sa nahrádza takto :

“Článok 129

1. Pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň
ochrany ľudského zdravia.

Činnosti spoločenstva, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného
zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení, a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre zdravie
ľudí. Takéto postupy zahŕňajú boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin,
prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu.

Spoločenstvo dopĺňa činnosť členských štátov pri obmedzení škôd na zdraví spojených s drogami,
vrátane informačnej a preventívnej činnosti.

2. Spoločenstvo podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach uvedených v tomto článku,
a ak je to nevyhnutné, poskytne podporu ich činnosti.

Členské štáty v spojení s Komisiou navzájom koordinujú svoje politiky a programy v oblastiach
uvedených v odseku 1. Komisia môže v úzkom kontakte s členskými štátmi vyvinúť akékoľvek
užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými
medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami v oblasti verejného zdravia.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku prijatím:

opatrení na stanovenie vysokých štandardov kvality a bezpečnosti pre ľudské orgány
a látky ľudského pôvodu, krv a krvné deriváty; tieto opatrenia nebránia žiadnemu
členskému štátu v zachovaní alebo prijatí prísnejších ochranných opatrení;

odlišne od článku 43, opatrení v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby,
ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia;

XV/SK 33

podporných opatrení na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia, s výnimkou
zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Na účely uvedené v tomto článku môže Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou prijímať aj
odporúčania.

5. Činnosť spoločenstva v oblasti verejného zdravia plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za
organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.
Ustanovenia uvedené v odseku 4(a) obzvlášť neovplyvnia vnútroštátne ustanovenia o darcovstve
a použití orgánov a krvi na lekárske účely.

27. Článok 129a sa nahrádza takto :

“129a

1. Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov,
ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

2. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní u uskutočňovaní iných politík
a činností spoločenstva.

3. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1 prostredníctvom :

opatrení prijatých podľa článku 100a v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu;

opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3(b).

5. Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich
bude upovedomená.

28. V prvom pododseku článku 129c(1) sa prvá časť tretej zarážky nahrádza takto:

“- môže podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými štátmi, ktoré sú vymedzené
v rámci usmernení uvedených v prvej zarážke, a to predovšetkým prostredníctvom realizačných štúdií,
záruk na pôžičky a subvencií úrokovej sadzby;”

29. Článok 129d sa mení a dopĺňa takto :

prvý odsek sa nahrádza takto :

“Rada prijme usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 129c(1) v súlade s postupom
uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom
regiónov.”;

tretí odsek sa vypúšťa.

30. V článku 130a sa druhý odsek nahrádza takto :

XV/SK 34

“Spoločenstvo sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja
v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch, vrátane
vidieckych oblastí.

31. V článku 130e sa prvý odsek nahrádza takto :

“Rada prijme vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v súlade
s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom
regiónov.”

32. V článku 130i(1) sa prvý pododsek nahrádza takto :

“1. Rada prijme viacročný rámcový program stanovujúci všetky činnosti spoločenstva v súlade
s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.”

33. Článok 130o sa nahrádza takto :

“Článok 130o

Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom
a Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovenia uvedené v článku 130n.

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym
výborom, prijme ustanovenia uvedené v článkoch 130j, 130k a 130l. Prijatie doplnkových programov
si vyžaduje súhlas dotknutých členských štátov.”

34. Článok 130r(2) sa nahrádza takto :

“2. Politika životného prostredia spoločenstva sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom
prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch spoločenstva. Vychádza zo zásad ochrany,
prevencie a opatrení, podľa ktorých sa prioritne prijímajú opatrenia nápravy škôd a zo zásady, že
náhradu škody hradí znečisťovateľ.

V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia
zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia
z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu spoločenstva.

35. Článok 130s sa mení a dopĺňa takto :

prvý odsek sa nahrádza takto :

“1. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a
sociálnym výborom a Výborom regiónov rozhodne o postupoch, ktoré má spoločenstvo prijať
na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 130r.”;

úvodná časť odseku 2 sa nahrádza takto :

“2. Odlišne od postupov rozhodovania uvedených v odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý
článok 100a, Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po poradeporade s Európskym
parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma:”;

prvý pododsek odseku 3 sa nahrádza takto :

XV/SK 35

“3. V ostatných oblastiach Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade
s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma všeobecné akčné
programy stanovujúce prioritné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť.”

36. Článok 130w(1) sa nahrádza takto :

“1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy, Rada v súlade s postupom
uvedeným v článku 189b prijme opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku
130u. Takéto opatrenia môžu mať formu viacročných programov.”

37. V článku 137 sa dodáva nasledovný odsek :

“Počet členov Európskeho parlamentu neprekročí sedemsto.”

38. Článok 138 sa mení a dopĺňa takto :

v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto :

“3. Európsky parlament vypracuje návrhy na priame a všeobecné voľby konané jednotným
postupom vo všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky
členské štáty.”;

dodáva sa nasledovný odsek :

“4. Európsky parlament stanoví po vyžiadaní si stanoviska Komisie a na základe
jednomyseľného súhlasu Rady štatút a všeobecné podmienky výkonu funkcií svojich členov.”

39. Článok 151 sa nahrádza takto :

“Článok 151

1. Výbor zložený zo stálych zástupcov členských štátov zodpovedá za prípravu činnosti Rady a za
plnenie úloh, ktoré mu Rada uloží. V prípadoch stanovených v rokovacom poriadku Rady môže výbor
vydávať procesné rozhodnutia.

2. Rade pomáha Generálny sekretariát pod vedením generálneho tajomníka, Vysokého splnomocnenca
pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorému pomáha zástupca generálneho tajomníka
zodpovedajúci za chod Generálneho sekretariátu. Generálny tajomník a zástupca generálneho
tajomníka sú menovaní jednomyseľne Radou.

Rada rozhoduje o organizácii Generálneho sekretariátu.

3. Rada prijme svoj rokovací poriadok.

Pre účely uplatňovania článku 191a(3) zapracuje Rada do rokovacieho poriadku podmienky prístupu
verejnosti k dokumentom Rady. Pre účely tohto odseku Rada stanoví prípady, keď rozhoduje
v zákonodarnej pôsobnosti tak, aby sa v týchto prípadoch umožnil väčší prístup k dokumentom,
pričom sa zachováva účinnosť rozhodovacieho procesu. V každom prípade, keď Rada rozhoduje
v zákonodarnej pôsobnosti, zverejňujú sa výsledky hlasovania, objasnenie hlasovania, ako aj úradný
záznam vyhlásení.”

40. V článku 158(2) sa prvý a druhý pododsek nahrádza takto :

XV/SK 36

“2. Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodou kandidáta na vymenovanie za predsedu
Komisie; návrh schvaľuje Európsky parlament.

Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodu s kandidátom na predsedu aj ostatných kandidátov na
vymenovanie za členov Komisie. ”

41. V článku 163 sa vkladá nasledovný odsek ako prvý odsek :

“Komisia pracuje pod politickým vedením svojho predsedu.”

42. V článku 173 sa tretí odsek nahrádza takto :

“Súdny dvor má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách podaných Európskym
parlamentom, Dvorom audítorov a ECB na ochranu ich výhradných práv.”

43. Článok 188c sa mení a dopĺňa takto :

druhý pododsek odseku 1 sa nahrádza takto :

“Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti účtov,
zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré sa zverejňujú v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev.”;

prvý pododsek odseku 2 sa nahrádza takto :

“2. Dvor audítorov preskúmava, či sa všetky príjmy a výdavky uskutočnili zákonným a
riadnym spôsobom, a či sa vykonávalo riadne finančné hospodárenie. Pritom podá správu najmä
o každom prípade nezrovnalosti.”;

odsek 3 sa nahrádza takto :

Audit je založený na účtovných záznamoch, ak je to nevyhnutné, vykonáva sa priamo na mieste
v iných orgánoch spoločenstva, v priestoroch akéhokoľvek orgánu, ktorý spravuje príjmy alebo
výdavky v mene spoločenstva a v členských štátoch, vrátane priestorov akejkoľvek právnickej
alebo fyzickej osoby platenej z rozpočtu. V členských štátoch sa audit vykonáva v súčinnosti
s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi, a ak tieto orgány nemajú nevyhnutné právomoci,
v súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi štátnej správy. Dvor audítorov a vnútroštátne
audítorské orgány členských štátov spolupracujú v duchu dôvery, pričom si zachovávajú svoju
nezávislosť. Tieto orgány alebo úrady upovedomia Dvor audítorov o tom, či majú v úmysle
zúčastniť sa auditu.

Ostatné orgány spoločenstva, všetky orgány spravujúce príjmy alebo výdavky v mene
spoločenstva, všetky právnické alebo fyzické osoby platené z rozpočtu, a vnútroštátne
audítorské orgány resp. ak tieto nemajú nevyhnutné právomoci, príslušné orgány štátnej správy,
predkladajú Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky dokumenty alebo informácie nevyhnutné
na vykonanie jeho úlohy.

Vo vzťahu k činnostiam Európskej investičnej banky pri spravovaní výdavkov a príjmov
spoločenstva je právo dvora na prístup k informáciám banky upravované dohodou medzi
Dvorom audítorov, bankou a Komisiou. Ak takáto dohoda neexistuje, Dvor audítorov má aj tak
prístup k informáciám nevyhnutným na audit výdavkov a príjmov spoločenstva, ktoré banka
spravuje.”

44. Článok 189b sa nahrádza takto :

XV/SK 37

“Článok 189b

1. Ak táto zmluva pri prijímaní aktu odkazuje na tento článok, uplatňuje sa nasledovný postup.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh.

Rada kvalifikovanou väčšinou na základe stanoviska Európskeho parlamentu rozhoduje takto:



ak schváli všetky zmeny a doplnky obsiahnuté v stanovisku Európskeho parlamentu,
môže navrhovaný akt prijať v takto zmenenej a doplnenej forme;



ak Európsky parlament nenavrhuje žiadne zmeny a doplnky, môže prijať navrhovaný akt;



inak zaujme spoločnú pozíciu a oznámi ho Európskemu parlamentu. Rada vyrozumie
Európsky parlament v plnom rozsahu o dôvodoch, ktoré viedli k prijatiu tejto spoločnej
pozície. Komisia vyrozumie v plnom rozsahu o svojom stanovisku Európsky parlament.

Ak do troch mesiacov od tohto vyrozumenia Európsky parlament :

schváli spoločnú pozíciu alebo neprijme žiadne rozhodnutie, daný akt sa považuje za prijatý
v súlade s touto spoločnou pozíciou;

odmietne spoločnú pozíciu absolútnou väčšinou hlasov svojich členov, daný akt sa považuje za
neprijatý;

navrhne zmeny a doplnky k spoločnej pozícii absolútnou väčšinou hlasov svojich členov,
postúpi zmenený a doplnený text Rade a Komisii, ktoré zaujmú k týmto zmenám a doplnkom
stanovisko.

3. Ak Rada do troch mesiacov od predloženia celej záležitosti kvalifikovanou väčšinou schváli všetky
zmeny a doplnky navrhnuté Európskym parlamentom, daný akt sa považuje za prijatý vo forme takto
zmenenej a doplnenej spoločnej pozície; o návrhoch zmien a doplnkov, ku ktorým zaujme Komisia
negatívne stanovisko, sa však Rada uznáša jednomyseľne. Ak Rada neschváli všetky zmeny a
doplnky, predseda Rady v zhode s predsedom Európskeho parlamentu zvolá do šiestich týždňov
zasadnutie Zmierovacieho výboru.

4. Zmierovací výbor, ktorý sa skladá z členov Rady alebo ich zástupcov a z rovnakého počtu
zástupcov Európskeho parlamentu, má za úlohu dosiahnuť dohodu o spoločnom texte návrhu
kvalifikovanou väčšinou hlasov členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou zástupcov Európskeho
parlamentu. Na rokovaniach Zmierovacieho výboru sa zúčastní Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek
užitočné podnety na zblíženie pozícií Európskeho parlamentu a Rady. Pri plnení tejto úlohy sa
Zmierovací výbor zaoberá spoločnou pozíciou na základe zmien a doplnkov navrhnutých Európskym
parlamentom.

5. Ak do šiestich týždňov po svojom zvolaní Zmierovací výbor schváli spoločný text návrhu,
Európsky parlament, ktorý sa uznáša absolútnou väčšinou odovzdaných hlasov, a Rada, ktorá sa
uznáša kvalifikovanou väčšinou, majú potom ďalších šesť týždňov na to, aby prijali navrhovaný akt
v súlade so spoločným textom. Ak jeden z týchto dvoch orgánov navrhovaný akt neschváli, pokladá sa
za neprijatý.

6. Ak Zmierovací výbor neschváli spoločný text, navrhovaný akt sa pokladá za neprijatý.

7. Lehoty troch mesiacov a šiestich týždňov uvedené v tomto článku sa môžu predĺžiť o jeden mesiac
resp. o dva týždne, a to z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady.

XV/SK 38

45. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 191a

1. Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom
štáte má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady, alebo Komisie, v závislosti
na zásadách a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s odsekmi 2 a 3.

2. Všeobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu
a upravujú právo na prístup k dokumentom, stanoví Rada v súlade s postupom uvedeným v článku
189b, do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy.

3. Každý orgán uvedený vyššie zapracuje do svojho rokovacieho poriadku osobitné ustanovenia
týkajúce sa prístupu k svojim dokumentom.

46. V článku 198 sa dodáva nasledovný odsek :

“S výborom sa môže poradiť Európsky parlament.”

47. V článku 198a sa tretí odsek nahrádza takto :

“Členov výboru a rovnaký počet náhradníkov vymenuje na štyri roky Rada jednomyseľne na návrh
príslušných členských štátov. Možno ich vymenovať znova. Člen výboru nemôže byť súčasne členom
Európskeho parlamentu.”

48. V článku 198b sa druhý odsek nahrádza takto :

“Prijme svoj rokovací poriadok.”

49. Článok 198c sa mení a dopĺňa nasledovne :

prvý odsek sa nahrádza takto :

“Rada alebo Komisia sa poradí s Výborom regiónov v prípadoch, keď to stanovuje táto zmluva,
a vo všetkých ostatných prípadoch, ak to uzná za vhodné jeden z týchto orgánov, najmä
v otázkach cezhraničnej spolupráce.”;

po treťom odseku sa vkladá nasledovný odsek :

“S Výborom regiónov sa môže poradiť Európsky parlament.”

50. V článku 205 sa prvý odsek nahrádza takto :

“Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 209 na vlastnú
zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného
hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových
prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.”

XV/SK 39

51. Článok 206(1) sa nahrádza takto :

“1. Európsky parlament na odporúčanie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou udeľuje Komisii

absolutórium na plnenie rozpočtu. Za týmto účelom Rada a potom Európsky parlament preskúmajú
účet a účtovnú závierku tak, ako je uvedené v článku 205a, a výročnú správu Dvora audítorov spolu
s odpoveďami auditovaných orgánov na zistenia Dvora audítorov, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti
účtov uvedené v článku 188c(1), druhý pododsek, a všetky príslušné osobitné správy Dvora
audítorov.”

52. Článok 209a sa nahrádza takto :

“Článok 209a

1. Spoločenstvo a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné
záujmy spoločenstva prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má
pôsobiť odradzujúco a tak, aby to poskytlo členským štátom účinnú ochranu.

2. Členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy
spoločenstva, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.

3. Členské štáty, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy, koordinujú svoju
činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov spoločenstva proti podvodom. Za týmto účelom
organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej
správy.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Dvorom audítorov prijíma
nevyhnutné opatrenia v oblastiach prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim záujmy
spoločenstva s cieľom zabezpečiť v členských štátoch účinnú a rovnocennú ochranu. Tieto opatrenia
neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva a vnútroštátnej justičnej správy.

5. Komisia v spolupráci s členskými štátmi predkladá Rade a Európskemu parlamentu správu
o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku.

53. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 213a

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk
a Európskej centrálnej banky prijíma Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b opatrenia na
vypracovanie štatistík tam, kde je to nevyhnutné pre výkon činností spoločenstva.

2. Štatistiky vypracované spoločenstvom sú v súlade s požiadavkami nestrannosti, spoľahlivosti,
objektivity, vedeckej nezávislosti, hospodárnosti a štatistického utajenia dôverných dát; hospodárskym
prevádzkovateľom pritom nemajú spôsobiť nadmerné bremeno.”

54. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 213b

1. Od 1. januára 1999 sa akty spoločenstva o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spracovanie
osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov uplatňujú vo všetkých orgánoch a inštitúciách
zriadených touto zmluvou, alebo na jej základe.

XV/SK 40

2. Pred dátumom uvedeným v odseku 1 Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189b ustanoví
nezávislý dozorný orgán zodpovedný za sledovanie uplatňovania takýchto aktov spoločenstva
v orgánoch a inštitúciách spoločenstva, a vydá aj iné príslušné ustanovenia, ak je to potrebné.”

55. Článok 227(2) sa nahrádza takto :

“2. Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na francúzske zámorské departementy, Azory, Madeiru
a Kanárske ostrovy.

Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru francúzskych zámorských departementov, Azor,
Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou
rozlohou, obtiažnymi topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárskou závislosťou na
malom množstve výrobkov, čo spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie
a po porade s Európskym parlamentom kvalifikovanou väčšinou prijme osobitné opatrenia na
stanovenie podmienok na uplatnenie tejto zmluvy a spoločných politík na uvedených územiach.

Opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku Rada vydá s prihliadnutím na colnú a obchodnú
politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na
podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky
prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom spoločenstva.

Rada prijme opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku s prihliadnutím na osobitné
charakteristiky a obmedzenia týchto veľmi vzdialených regiónov bez toho, aby narušila integritu
a súdržnosť právneho poriadku spoločenstva, vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.”

56. Článok 228 sa mení a dopĺňa takto :

druhý pododsek odseku 1 sa nahrádza takto :

“Rada sa pri výkone právomocí, ktorými je poverená podľa tohto odseku, uznáša
kvalifikovanou väčšinou, s výnimkou prípadov, kedy prvý pododsek odseku 2 stanovuje, že sa
Rada uznáša jednomyseľne.”

odsek 2 sa nahrádza takto :

“2. V závislosti na právomociach, ktorými je v tejto oblasti poverená Komisia, o podpise, ktorý môže
byť sprevádzaný rozhodnutím o predbežnom uplatňovaní pred nadobudnutím platnosti a o uzatvorení
dohôd, rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Rada sa uznáša jednomyseľne, ak
sa dohoda týka oblasti, v ktorej sa na prijatie vnútorných predpisov vyžaduje jednomyseľnosť, alebo
ak ide o dohody uvedené v článku 238.

Odlišne od pravidiel stanovených v odseku 3 sa tento postup použije vtedy, ak sa má rozhodnúť
o pozastavení uplatňovania dohôd alebo o zaujatí pozícií v mene spoločenstva v orgáne ustanovenom
na základe dohody podľa článku 238, pokiaľ takýto orgán má vydať rozhodnutie s právnymi
účinkami, s výnimkou rozhodnutí na doplnenie alebo zmenu inštitucionálneho rámca danej dohody.

O všetkých rozhodnutiach podľa tohto odseku, o predbežnom uplatňovaní alebo pozastavení dohody
alebo o zaujatí pozície spoločenstva v orgáne ustanovenom na základe dohody podľa článku 238, je
Európsky parlament bezprostredne a v plnom rozsahu informovaný.”

XV/SK 41

57. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 236

1. Ak sa prijme rozhodnutie o pozastavení hlasovacích práv zástupcu vlády členského štátu v súlade
s článkom F.1(2) Zmluvy o Európskej únii, pozastavenie týchto hlasovacích práv platí aj vo vzťahu
k tejto zmluve.

2. Navyše ak sa v súlade s článkom F.1(1) zmluvy zistí, že došlo k závažnému a pretrvávajúcemu
porušeniu zásad uvedených v článku F(1) Zmluvy o Európskej únii, Rada môže kvalifikovanou
väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých práv vyplývajúcich pre daný štát z uplatňovania tejto
zmluvy. Rada pritom prihliada na možné dopady takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti
fyzických a právnických osôb.

Povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy zostávajú pre tento členský štát v každom prípade aj naďalej
záväzné.

3. Rada môže potom kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o zmene alebo zrušení opatrenia prijatého
v súlade s odsekom 2 ako reakciu na zmeny v situácii, ktorá viedla k uloženiu týchto opatrení.

4. Pri rozhodovaní podľa odsekov 2 a 3 Rada koná bez prihliadnutia na hlasy zástupcu tohto členského
štátu. Odlišne od článku 148(2) je kvalifikovaná väčšina daná rovnakým podielom vážených hlasov
členov Rady tak, ako ho stanovuje článok 148(2).

Tento odsek platí aj pri pozastavení hlasovacích práv podľa odseku 1. V takýchto prípadoch sa
rozhodnutie vyžadujúce si jednomyseľnosť prijme bez hlasu zástupcu vlády daného členského štátu.”

58. Tu priložený Protokol o sociálnej politike a Dohoda o sociálnej politike sa týmto rušia.

59. Protokol o Hospodárskom a sociálnom výbore a Výbore regiónov sa ruší.

Článok 3

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto
článku.

1. V článku 10(2) sa prvý a druhý pododsek nahrádza takto :

“2. Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodou kandidáta na vymenovanie za predsedu
Komisie; vymenovanie schvaľuje Európsky parlament.

Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodu s kandidátom na predsedu aj ostatných kandidátov na
vymenovanie za členov Komisie. ”

2. V článku 13 sa vkladá nasledovný odsek ako odsek prvý :

“Komisia pracuje pod politickým vedením svojho predsedu.”

3. V článku 20 sa dodáva nasledovný odsek :

“Počet členov Európskeho parlamentu neprekročí sedemsto.”

XV/SK 42

4. Článok 21 sa mení a dopĺňa takto :

v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto :

dodáva sa nasledovný odsek :

“4. Európsky parlament stanoví po vyžiadaní stanoviska Komisie a na základe jednomyseľného
súhlasu Rady pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcií svojich poslancov.”

5. Článok 30 sa nahrádza takto :

“Článok 30

Rada rozhoduje o organizácii Generálneho sekretariátu.

3. Rada prijme svoj rokovací poriadok.

6. V článku 33 sa štvrtý odsek nahrádza takto :

“Súdny dvor má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách podaných Európskym
parlamentom, Dvorom audítorov a ECB na ochranu ich výhradných práv.”

7. Článok 45c sa mení a dopĺňa takto :

druhý pododsek odseku 1 sa nahrádza takto :

prvý pododsek odseku 2 sa nahrádza takto :

“2. Dvor audítorov preskúmava, či sa všetky príjmy a úhrady výdavkov uskutočnili zákonným a
riadnym spôsobom, a či sa vykonáva riadne finančné hospodárenie. Pri tomto podáva správu
o všetkých prípadoch nezrovnalostí.”;

XV/SK 43

odsek 3 sa nahrádza takto :

3. Audit je založený na účtovných záznamoch, ak je to nevyhnutné, vykonáva sa priamo na
mieste v iných orgánoch spoločenstva, v priestoroch akéhokoľvek orgánu, ktorý spravuje príjmy
alebo výdavky v mene spoločenstva a v členských štátoch, vrátane priestorov akejkoľvek
právnickej alebo fyzickej osoby platenej z rozpočtu. V členských štátoch sa audit vykonáva
v súčinnosti s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi, a ak tieto orgány nemajú nevyhnutné
právomoci, v súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi štátnej správy. Dvor audítorov
a vnútroštátne kontrolné orgány členských štátov spolupracujú v duchu dôvery, pričom si
zachovávajú svoju nezávislosť. Tieto orgány alebo úrady upovedomia Dvor audítorov o tom, či
majú v úmysle zúčastniť sa auditu.

Ostatné orgány spoločenstva, všetky orgány spravujúce príjmy alebo výdavky v mene
spoločenstva, všetky právnické alebo fyzické osoby platené z rozpočtu, a vnútroštátne
audítorské orgány, a ak tieto nemajú nevyhnutné právomoci, príslušné orgány štátnej správy,
predkladajú Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky dokumenty alebo informácie nevyhnutné
na vykonanie jeho úlohy.

8. V článku 78c sa prvý odsek nahrádza takto :

“Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 78h na vlastnú
zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného
hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových
prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.”

9. Článok 78g(1) sa nahrádza takto :

“1. Európsky parlament na odporúčanie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou udeľuje Komisii
absolutórium na plnenie rozpočtu. Za týmto účelom Rada a potom Európsky parlament preskúmajú
účty a účtovnú závierku tak, ako je uvedené v článku 78d, a výročnú správu Dvora audítorov spolu
s odpoveďami kontrolovaných orgánov na zistenia Dvora audítorov, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti
účtov uvedené v článku 45c(1), druhý pododsek, a všetky príslušné osobitné správy Dvora audítorov.”

10. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 96

2. Navyše ak sa v súlade s článkom F.1(1) zmluvy zistí, že došlo k závažnému a pretrvávajúcemu
porušeniu zásad uvedených v článku F(1) Zmluvy o Európskej únii, môže Rada kvalifikovanou
väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých práv vyplývajúcich pre daný štát z uplatňovania tejto
zmluvy. Rada pritom prihliada na možné dopady takéhoto pozastavenia na práva a záväzky fyzických
a právnických osôb.

Povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy zostávajú pre tento členský štát v každom prípade aj naďalej
záväzné.

XV/SK 44

Tento odsek platí aj pri pozastavení hlasovacích práv podľa odseku 1. V takýchto prípadoch sa rozhodnutie
vyžadujúce si jednomyseľnosť prijme bez hlasu zástupcu vlády daného členského štátu.”

Článok 4

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami
tohto článku.

1. V článku 107 sa dodáva nasledovný odsek :

“Počet členov Európskeho parlamentu neprekročí sedemsto.”

2. Článok 108 sa mení a dopĺňa takto :

v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto :

dodáva sa nasledovný odsek :

“4. Európsky parlament stanoví po vyžiadaní stanoviska Komisie a na základe jednomyseľného
súhlasu Rady pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie svojich poslancov.”

3. Článok 121 sa nahrádza takto :

“Článok 121

Rada rozhoduje o organizácii Generálneho sekretariátu.

3. Rada prijme svoj rokovací poriadok.

4.V článku 127 sa prvý a druhý pododsek odseku 2 nahrádzajú takto :

“2. Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodou kandidáta na vymenovanie za predsedu
Komisie; vymenovanie sa schvaľuje Európskym parlamentom.

XV/SK 45

Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodu s kandidátom na predsedu aj ostatných kandidátov na
vymenovanie za členov Komisie. ”

5. V článku 132 sa vkladá nasledovný odsek ako prvý odsek:

“Komisia pracuje pod politickým vedením svojho predsedu.”

6. V článku 146 sa tretí odsek nahrádza takto :

“Súdny dvor má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách podaných Európskym
parlamentom, Dvorom audítorov a ECB na ochranu ich výhradných práv.”

7. Článok 160c sa mení a dopĺňa takto :

druhý pododsek odseku 1 sa nahrádza takto :

prvý pododsek odseku 2 sa nahrádza takto :

“2. Dvor audítorov preskúmava, či sa všetky príjmy a úhrady výdavkov uskutočnili zákonným
a riadnym spôsobom, a či sa vykonáva riadne finančné hospodárenie. Pritom podáva správu
o všetkých prípadoch nezrovnalosti.”;

odsek 3 sa nahrádza takto :

Ostatné orgány spoločenstva, všetky orgány spravujúce príjmy alebo výdavky v mene
spoločenstva, všetky právnické alebo fyzické osoby platené z rozpočtu, a vnútroštátne
audítorské orgány, a ak tieto nemajú nevyhnutné právomoci, príslušné orgány štátnej správy,
predkladajú Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky dokumenty alebo informácie nevyhnutné
na vykonanie jeho úlohy.

V článku 170 sa dodáva nasledovný odsek :

“Európsky parlament sa môže poradiť s výborom.”

XV/SK 46

9. V článku 179 sa prvý odsek nahrádza takto :

“Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 183 na vlastnú
zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného
hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových
prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.”

10. Článok 180b(1) sa nahrádza takto :

“1. Európsky parlament na odporúčanie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou udeľuje Komisii
absolutórium na plnenie rozpočtu. Za týmto účelom Rada a potom Európsky parlament preskúmajú
účty a účtovnú závierku tak, ako je uvedené v článku 78d, a výročnú správu Dvora audítorov spolu
s odpoveďami auditovaných orgánov na zistenia Dvora audítorov, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti
účtov uvedené v článku 160c(1), druhý pododsek, a všetky príslušné osobitné správy Dvora
audítorov.”

11. Vkladá sa nasledovný článok :

“Článok 204

Povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy zostávajú pre tento členský štát v každom prípade aj naďalej
záväzné.

4. Pri rozhodovaní podľa odsekov 2 a 3 Rada koná bez prihliadnutia na hlasy zástupcu tohto členského
štátu. Odlišne od článku 118(2) je kvalifikovaná väčšina daná rovnakým podielom vážených hlasov
členov Rady tak, ako ho stanovuje článok 118(2).

Článok 5

Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorý je pripojený k rozhodnutiu
Rady z 20. septembra 1976 sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

1. V článku 2 sa dodáva nasledovný odsek :

“V prípade zmien a doplnkov k tomuto článku musí počet poslancov volených v každom členskom
štáte zabezpečiť primerané zastúpenie národov štátov združených v spoločenstve.”.

2. V článku 6(1) sa za piatu zarážku vkladá nasledovná zarážka :

XV/SK 47

“- člen Výboru regiónov”.

3. Článok 7(2) sa nahrádza takto :

“2. Až do nadobudnutia platnosti jednotného volebného postupu alebo postupu založeného na
spoločných zásadách a v závislosti na ostatných ustanoveniach tohto aktu, volebný postup je upravený
v každom členskom štáte jeho vnútroštátnymi ustanoveniami.

4. Článok 11 sa nahrádza takto :

“Až do nadobudnutia platnosti jednotného volebného postupu alebo postupu založeného na
spoločných zásadách uvedených v článku 7 overuje Európsky parlament poverovacie listiny
poslancov. Za týmto účelom berie na vedomie výsledky oficiálne vyhlásené členskými štátmi,
a rozhoduje vo všetkých sporoch, ktoré môžu vyplynúť z ustanovení tohto aktu okrem tých, ktoré
vyplynú z vnútroštátnych ustanovení, na ktoré tento akt odkazuje.”

5. Článok 12(1) sa nahrádza takto :

“Až do nadobudnutia platnosti jednotného volebného postupu alebo postupu založeného na
spoločných zásadách uvedených v článku 7, a v závislosti na ostatných ustanoveniach tohto aktu,
stanoví každý členský štát riadne postupy pre zaplnenie každého miesta, ktoré sa uvoľní počas
päťročného funkčného obdobia uvedeného v článku 3, a to pre zvyšok tohto obdobia.”

ČASŤ DVA

ZJEDNODUŠENIE

Článok 6

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, vrátane svojich príloh a protokolov, sa mení a dopĺňa v súlade
s ustanoveniami tohto článku, za účelom vypustenia zrušených ustanovení zmluvy a následnej úpravy znenia
niektorých jej ustanovení.

I. TEXT ČLÁNKOV ZMLUVY

1. V článku 3, bod (a) sa slovo “odstránenie” nahrádza slovom “zákaz”.

2. Článok 7 sa ruší.

3. Článok 7a sa mení a dopĺňa takto :

prvý a druhý odsek sa číselne označia a takto sa stanú odsekmi jedna a dva.

v novom odseku 1 sa vypúšťajú nasledovné odkazy : “7b”, “70(1)” a “a 100b”; pred citáciou
článku 100a sa čiarka nahrádza spojkou “a”;

dodáva sa odsek 3 so znením druhého odseku článku 7b, ktorý znie takto :

“3. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie stanoví usmernenia a podmienky nevyhnutné na
zabezpečenie vyváženého pokroku vo všetkých dotknutých odvetviach.”.

XV/SK 48

4. Článok 7b sa ruší.

5. Článok 8b sa mení a dopĺňa takto :

v odseku 1 sa slová “prijme do 31. decembra 1994” nahrádzajú slovami “prijme”;

v prvej vete odseku 2 sa odkaz na “článok 138(3)” stáva “článkom 138(4)”;

v druhej vete odseku 2 sa slová “prijme do 31. decembra 1993” nahrádzajú slovami “prijme”;

6. V druhej vete článku 8c sa slová “do 31. decembra 1993“ vypúšťajú.

7. V prvom odseku článku 8e sa slová “do 31. decembra 1993 a potom” vypúšťajú tak, ako aj čiarka za
slovami “každé tri roky”.

8. V článku 9(2) sa slová “Ustanovenia kapitoly 1, oddielu 1 a kapitoly 2...” nahrádzajú slovami
“Ustanovenia článku 12 a kapitoly 2...”.

9. V článku 10, sa odsek 2 vypúšťa a odsek 1 zostáva bez číselného označenia.

10. Článok 11 sa ruší.

11. V kapitole 1, Colná únia, sa nadpis “Oddiel 1 – Odstraňovanie ciel medzi členskými štátmi” vypúšťa.

12. Článok 12 sa nahrádza takto :

“Článok 12

Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento
zákaz sa vzťahuje taktiež na clá fiškálnej povahy.”.

13. Články 13 až 17 sa rušia.

14. Nadpis “Oddiel 2 – Zavedenie Spoločného colného sadzobníka” sa vypúšťa.

15. Články 18 až 27 sa rušia.

16. Článok 28 sa nahrádza takto :

“Článok 28

Clá Spoločného colného sadzobníka určí Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.”.

17. V úvodnej časti článku 29 sa slová “tohto oddielu” nahrádzajú slovami “tejto kapitoly”.

18. V názve kapitoly 2 sa slovo “odstraňovanie” nahrádza slovom “zákaz”.

19. V článku 30 sa slová “…ak nie je ďalej ustanovené inak…” vypúšťajú; čiarka sa stáva bodkou.

20. Články 31, 32 a 33 sa rušia.

21. V článku 34, sa odsek 2 vypúšťa a odsek 1 zostane bez číselného označenia.

22. Článok 35 sa ruší.

XV/SK 49

23. V článku 36 sa slová “Ustanovenia článkov 30 až 34” nahrádzajú slovami “Ustanovenia článkov 30 a
34”.

24. Článok 37 sa mení a dopĺňa takto :

v prvom pododseku odseku 1 sa vypúšťa slovo “postupne” a slová “po uplynutí prechodného
obdobia”; časť vety po spojke aby znie: „… v podmienkach nákupu a odbytu medzi štátnymi
príslušníkmi členských štátov neexistovala diskriminácia.“;

v odseku 2 sa slovo “zrušenia” nahrádza slovom “zákazu”;

odseky 3, 5 a 6 sa vypúšťajú a odsek 4 sa stáva odsekom 3;

v novom odseku 3 sa slová “s prihliadnutím na možnosti prispôsobení a špecializácie, ktoré
budú postupom času potrebné” vypúšťajú a čiarka po slove “výrobcov” sa stáva bodkou.

25. Článok 38 sa mení a dopĺňa takto :

v prvej vete odseku 3 sa odkaz na prílohu II nahrádza odkazom na prílohu I a druhá veta
začínajúca slovami “Do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti ...” sa vypúšťa;

v odseku 4 sa slová “členských štátov” vypúšťajú.

26. Článok 40 sa mení a dopĺňa takto :

odsek 1 sa vypúšťa a odseky 2, 3 a 4 sa stávajú odsekmi 1, 2 a 3;

(netýka sa verzie v slovenskom jazyku);

v novom odseku 2 sa odkaz na “odsek 2” stáva odkazom na “odsek 1”;

v novom odseku 3 sa odkaz na “odsek 2” stáva odkazom na “odsek 1”;

27. Článok 43 sa mení a dopĺňa takto :

v treťom pododseku odseku 2 sa slová “v priebehu prvých dvoch etáp jednomyseľne, neskôr
kvalifikovanou väčšinou” nahrádzajú slovami “kvalifikovanou väčšinou”;

v odsekoch 2 a 3 sa odkaz na “článok 40(2) stáva odkazom na “článok 40(1)”.

28. Článok 44 a 45 a článok 47 sa rušia.

29. V článku 48(1) sa slová “najneskôr do konca prechodného obdobia” vypúšťajú; veta sa začína slovami
„zabezpečí sa“.

30. Článok 49 sa mení a dopĺňa takto :

v úvodnej časti sa slová “Bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, …” a slovo
“postupne” vypúšťajú;

v bodoch (b) a (c) sa slová “systematickým a postupným” vypúšťajú.

XV/SK 50

31. Prvý odsek článku 52 sa mení a dopĺňa takto :

v prvej vete sa slová “v priebehu prechodného obdobia postupne odstránia” nahrádzajú slovami
“sa zakazujú”;

v druhej vete sa slová “postupne sa zrušia” nahrádzajú slovami “zakazujú sa”.

32. Článok 53 sa ruší.

33. Článok 54 sa mení a dopĺňa takto :

odsek 1 sa vypúšťa a odseky 2 a 3 sa stávajú odsekmi 1 a 2;

v novom odseku 1 sa slová “Na účel vykonania všeobecného programu alebo ak takýto program
neexistuje, na účel dokončenia etapy zavádzania…” nahrádzajú slovom “na dosiahnutie”.

34. V prvom odseku článku 59 sa slová “sa v prechodnom období postupne zrušia” nahrádzajú slovom “sú
zakázané”.

35. V článku 61(2) sa slovo “postupnou” vypúšťa.

36. Článok 62 sa ruší.

37. Článok 63 sa mení a dopĺňa takto :

odsek 1 sa vypúšťa a odseky 2 a 3 sa stávajú odsekmi 1 a 2;

v novom odseku 1 sa slová “Na uskutočňovanie tohto všeobecného programu alebo pri
neexistencii takého programu…” a slová „… na dosiahnutie určitej etapy liberalizácie…“
nahrádzajú slovom “S cieľom dosiahnuť liberalizáciu” a slová “… , a to do konca prvej etapy
jednomyseľne a neskôr kvalifikovanou väčšinou hlasov…” sa nahrádzajú slovami
“kvalifikovanou väčšinou”; veta znie: „S cieľom dosiahnuť liberalizáciu určitého typu služieb
vydá Rada kvalifikovanou väčšinou smernice na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a
sociálnym výborom a s Európskym parlamentom.“

v novom odseku 2 sa slová “Návrhy a rozhodnutia vymedzené v odsekoch 1 a 2…” nahrádzajú
slovami “Smernice vymedzené v odseku 1”.

38. V prvom odseku článku 64 sa odkaz na “článok 63(2)” nahrádza odkazom na “článok 63(1)”.

39. Články 67 až 73a, článok 73e a článok 73h sa rušia.

40. Článok 75(2) sa vypúšťa a odsek 3 sa stáva odsekom 2.

41. V článku 76 sa slova “v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy” nahrádzajú slovami “od 1. januára
1958 alebo pre pristupujúce štáty od času ich pristúpenia”.

42. Článok 79 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1 sa slová “najneskôr do konca druhej etapy” vypúšťajú;

v odseku 3 sa slová “do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy” vypúšťajú.

43. V článku 80(1) sa slová “od začiatku druhej etapy” vypúšťajú; veta sa začína slovami: „ Pri doprave v
rámci spoločenstva sa zakazuje…“.

XV/SK 51

44. V článku 83 sa slová “bez toho, aby boli dotknuté právomoci sekcie dopravy Hospodárskeho a
sociálneho výboru” nahrádzajú slovami “bez toho, aby boli dotknuté právomoci Hospodárskeho a sociálneho
výboru.”.

45. V druhom pododseku článku 84(2) sa slová “procesné ustanovenia článku 75(1) a (3)” nahrádzajú
slovami “procesné ustanovenia článku 75”.

46. V článku 87 sa dva pododseky odseku 1 zlučujú do jediného odseku. Tento nový odsek má nasledovné
znenie :

“1. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada kvalifikovanou väčšinou vydá

príslušné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených v článkoch 85 a 86.”.

47. V článku 89(1) sa slová “ihneď ako sa ujme výkonu svojej funkcie” a dve čiarky vypúšťajú.

48. Po článku 90 sa vypúšťa nadpis “Oddiel 2 – Dumping”.

49. Článok 91 sa ruší.

50. Pred článkom 92 sa nadpis “Oddiel 3” nahrádza nadpisom “Oddiel 2”.

51. Druhá veta článku 92(3)(c) začínajúca sa: “Avšak pomoci pre výstavbu lodí, poskytované...” a končiaca
“… voči tretím krajinám.” sa vypúšťa a zostávajúca časť bodu (c) je ukončená čiarkou.

52. V článku 95 sa vypúšťa tretí odsek.

53. Články 97 a 100b sa vypúšťajú.

54. V druhom odseku článku 101 sa slová “… v prvej etape jednomyseľne a neskôr kvalifikovanou
väčšinou…” nahrádzajú slovami “kvalifikovanou väčšinou”; druhá časť vety znie: „… Rada na návrh
Komisie vydá kvalifikovanou väčšinou potrebné smernice.“.

55. V prvej zarážke článku 109e(2)(a) sa vypúšťajú nasledovné slová: “… bez toho, aby bol dotknutý článok
73e a zákazov uvedených v článkoch…”; slová: „zákazov stanovených v článku“ sa menia na: „zákazov
stanovených v článkoch“.

56. Článok 109f sa mení a dopĺňa takto :

v druhom pododseku odseku 1 sa slová “… a to na odporúčanie Výboru guvernérov centrálnych
národných bánk členských štátov (ďalej len „výbor guvernérov") alebo Rady EMI…”
nahrádzajú slovami “na odporúčanie Rady EMI”.

štvrtý pododsek odseku 1, ktorý uvádza “Výbor guvernérov sa rozpustí na začiatku druhej
etapy.” sa vypúšťa;

druhý pododsek odseku 8, ktorý uvádza “V prípadoch, keď táto zmluva stanovuje poradnú
funkciu EMI, odkazy na EMI pred l. januárom 1994 znamenajú odkazy na Výbor guvernérov.”
sa vypúšťa;

57. Článok 112 sa mení a dopĺňa takto :

v prvom pododseku odseku 1 sa slová: “ pred uplynutím prechodného obdobia” vypúšťajú;

XV/SK 52

v druhom pododseku odseku 1 sa slová “, a to do konca druhej etapy jednomyseľným
rozhodnutím a neskôr kvalifikovanou väčšinou” nahrádzajú slovami “kvalifikovanou väčšinou”;
veta znie: „Rada na návrh Komisie vydá kvalifikovanou väčšinou na to potrebné smernice.“.

58. V tretej zarážke prvého pododseku článku 129c(1) sa slová “najneskôr do 31. decembra 1993”
vypúšťajú.

59. V druhom odseku článku 130d sa slová “Rovnakým postupom zriadi Rada do 31. decembra 1993
kohézny fond na poskytovanie finančných príspevkov…” nahrádzajú slovami “Kohézny fond zriadený
Radou v súlade s rovnakým postupom poskytne finančné príspevky…”.

60. V druhej zarážke odseku 5 článku 130s sa slová “kohézneho fondu, ktorý sa zriadi najneskôr do 31.
decembra 1993 podľa článku 130d ” nahrádzajú slovami “kohézneho fondu zriadeného podľa článku 130d.”.

61. V odseku 3 článku 130w sa slová “Dohovor AKP-EHS” nahrádzajú slovami “Dohovor AKP-ES”.

62. V prvom odseku článku 131 sa slová “Belgickom a Talianskom” vypúšťajú a odkaz na prílohu IV sa
nahrádza odkazom na prílohu II.

63. Článok 133 sa mení a dopĺňa takto :

v odseku 1 sa slová “… sa… postupne úplne zrušia” nahrádzajú slovom “sú zakázané” a slová
“s postupným zrušením” nahrádzajú slovom “so zákazom”.

v odseku 2 sa slová “… sa… postupne zrušia” nahrádzajú slovom “sú zakázané” a odkazy na
články 13,14,15 a 17 sa vypúšťajú s tým, že odsek končí slovami “... v súlade s ustanoveniami
článku 12.”; veta znie: „Clá za tovar pochádzajúci z členských štátov alebo iných krajín a území
sú pri dovoze do každej krajiny alebo územia z členských štátov alebo z iných krajín zakázané v
súlade s ustanoveniami článku 12.“

v druhom pododseku odseku 3 sa slová “sa však budú postupne znižovať na úroveň ciel”
nahrádzajú slovami “nemôžu byť vyššie ako clá” a druhá veta začínajúca “Percentá a časový
harmonogram...” a končiaca “… z členských štátov spoločenstva.” sa vypúšťa;

v odseku 4 sa slová “ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy” vypúšťajú.

64. Článok 136 sa nahrádza takto :

“Článok 136

Rada na základe skúseností získaných z pridruženia krajín a území k spoločenstvu a podľa zásad
stanovených touto zmluvou jednomyseľne určí ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel
a postupu pridruženia krajín a území k spoločenstvu.

65.

Článok 138 sa mení a dopĺňa tak, aby zahŕňal článok 1, článok 2 v znení zmenenom a doplnenom

článkom 5 tejto zmluvy, a článok 3(1) Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho
parlamentu pripojeného k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976; príloha II tohto aktu sa uplatňuje aj
naďalej :

namiesto odsekov 1 a 2, ktoré stratili účinnosť v súlade s článkom 14 Aktu o voľbách poslancov
Európskeho parlamentu, vkladá sa text článkov 1 a 2 daného aktu ako odseky 1 a 2; nové
odseky 1 a 2 majú nasledovné znenie :

XV/SK 53

1. “1. Poslanci zastupujúci v Európskom parlamente ľud členských štátov združených v
spoločenstve sú volení v priamych a všeobecných voľbách.

2. Počet poslancov volených v jednotlivých členských štátoch je nasledujúci:

Belgicko

Dánsko

Nemecko

Grécko

Španielsko

Francúzsko

Írsko

Taliansko

Luxembursko

Holandsko

Rakúsko

Portugalsko

Fínsko

Švédsko

Spojené kráľovstvo

V prípade zmien a doplnkov k tomuto odseku musí počet poslancov volených v každom
členskom štáte zabezpečiť primerané zastúpenie ľudu štátov združených v spoločenstve.”.

po nových odsekoch 1 a 2 sa vkladá text článku 3(1) vyššie uvedeného aktu ako odsek 3; nový
odsek 3 ma nasledovné znenie:

“3. Poslanci sú volení na obdobie piatich rokov.”;

existujúci odsek 3 v znení zmenenom a doplnenom článkom 2 tejto zmluvy sa stáva odsekom 4;

odsek 4 tak, ako je doplnený článkom 2 tejto zmluvy, sa stáva odsekom 5.

66. Článok 158(3) sa vypúšťa.

67. V prvom odseku článku 166 sa slová “od dátumu pristúpenia” nahrádzajú slovami “od 1. januára 1995”.

68. Druhý pododsek článku 188b(3) so začiatkom “Pri prvom vymenovaní...” sa vypúšťa.

69. Druhý odsek článku 197 začínajúci sa “Má najmä...” sa vypúšťa.

70. V článku 207 sa vypúšťa druhý, tretí, štvrtý a piaty odsek.

71.Namiesto článku 212 sa vkladá text druhého pododseku článku 24(1) Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady
a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev; nový článok 212 má podľa toho takéto znenie :

XV/SK 54

“Článok 212

Rada vydá služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania
ostatných zamestnancov týchto spoločenstiev kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade
s ďalšími dotknutými orgánmi.

72. Namiesto článku 218 sa vkladá upravený text prvého odseku článku 28 Zmluvy o vytvorení spoločnej
Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev; nový článok 218 má podľa toho takéto znenie :

“Článok 218

Spoločenstvo požíva na území členských štátov výsady a imunity nevyhnutné pre plnenie svojich úloh
za podmienok stanovených v Protokole z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych
spoločenstiev. To isté platí aj pre Európsku centrálnu banku, Európsky menový inštitút a Európsku
investičnú banku.”

73. V článku 221 sa slová “Do troch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy členské štáty poskytnú”
nahrádzajú slovami “Členské štáty poskytnú...”.

74. V článku 223 sa odseky 2 a 3 zlučujú a nahrádzajú takto :

“2. Na návrh Komisie môže Rada jednomyseľne vykonať zmeny v zozname výrobkov vyhotovenom
15. apríla 1958, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1(b).”.

75. Článok 226 sa ruší.

76. Článok 227 sa mení a dopĺňa takto :

v odseku 3 sa odkaz na prílohu IV nahrádza odkazom na prílohu II;

po odseku 4 sa vkladá nový odsek takto :

“5. Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na Alandy v súlade s ustanoveniami určenými v Protokole č.
2 k aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.”;

bývalý odsek 5 sa stáva odsekom 6 a jeho bod (d), ktorý sa týka Alánd sa vypúšťa; bod (c)
končí bodkou.

77. V prvom odseku článku 229 sa slová “orgánmi Organizácie spojených národov, jej špecializovanými
organizáciami a orgánmi Všeobecnej dohody o clách a obchode.” nahrádzajú slovami “orgánmi Organizácie
spojených národov a jej špecializovanými organizáciami.”

78. V prvom odseku článku 234 sa slová “pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy” nahrádzajú slovami
“pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dátumom ich pristúpenia”.

79. Nadpis pred článkom 241 pod názvom “Zriadenie orgánov” sa vypúšťa.

80. Články 241 až 246 sa rušia.

81. V článku 248 sa dodáva nový odsek takto :

“Podľa zmlúv o pristúpení je autentická taktiež dánska, anglická, fínska, grécka, írska, portugalská,
španielska a švédska verzia tejto zmluvy.”

XV/SK 55

II. PRÍLOHY

1. Príloha I “Zoznamy A až G uvedené v článkoch 19 a 20 zmluvy” sa vypúšťa.

2. Príloha II “Zoznam uvedený v článku 38 zmluvy” sa stáva prílohou I a odkaz na “prílohu II k zmluve” pod
číselným označením ex 22.08 a ex 22.09 sa stáva odkazom na “prílohu I k zmluve”.

3. Príloha III “Zoznam skrytých obchodných transakcií uvedených v článku 73h zmluvy” sa vypúšťa.

4. Príloha IV “Zámorské krajiny a územia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia časti IV zmluvy” sa stáva
prílohou II. Je aktualizovaná a má nasledovné znenie :

“PRÍLOHA II

ZÁMORSKÉ KRAJINY A ÚZEMIA

na ktoré sa vzťahujú ustanovenia časti IV zmluvy

- Grónsko

- Anguilla

- Nová Kaledónia a závislé územia

- Kajmanské ostrovy

- Francúzska Polynézia

- Falklandské ostrovy

- Francúzske južné a antarktické územia

- Južná Georgia a Ostrovy

- Ostrovy Wallis a Futuna

- Južný Sandwich

- Mayotte

- Montserrat

- Saint Pierre a Miquelon

- Pitcairn

- Aruba

- Sv. Helena a závislé územia

- Holandské Antily

- Britské antarktické územia

- Britské územia v Indickom oceáne
- Bonaire

- Ostrovy Turks a Caicos

- Curaçao
- Saba

- Britské Panenské ostrovy

- Sint Eustatius
- Sint Maarten

- Bermudy.”.

XV/SK 56

III. PROTOKOLY A OSTATNÉ AKTY

1. Nasledovné protokoly a akty sa rušia :

Protokol, ktorý mení a dopĺňa Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev;

Protokol o nemeckom vnútornom obchode a s ním spojených problémov;

Protokol o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Francúzska

Protokol, ktorý sa týka Luxemburského Veľkovojvodstva

Protokol, ktorému podliehajú výrobky patriace do pôsobnosti Európskeho spoločenstva uhlia
a ocele vo vzťahu k Alžírsku a zámorských departementoch Francúzskej republiky;

Protokol o minerálnych olejoch a ich niektorých derivátoch;

Protokol o uplatňovaní Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na neeurópske časti
Holandského kráľovstva;

Vykonávací dohovor o pridružení zámorských krajín a území k spoločenstvu;

Protokol o colných kvótach na dovoz banánov (ex 08.01 Bruselskej nomenklatúry);
Protokol o colných kvótach dovoz nepraženej kávy (ex 09.01 Bruselskej nomenklatúry).

2. Na konci Protokolu o štatúte Európskej investičnej banky sa vypúšťa zoznam signatárov.

3. Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskeho spoločenstva sa mení a dopĺňa takto :

slová “na tento účel URČILI za svojich splnomocnených zástupcov:” a zoznam hláv štátov a ich
splnomocnených zástupcov sa vypúšťajú;

slová “KTORÍ, po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité” sa
vypúšťajú;

v článku 3 sa dodáva upravený text článku 21 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych
spoločenstiev ako štvrtý odsek; tento nový štvrtý odsek má podľa toho takéto znenie :

“Články 12 až 15 a 18 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev sa vzťahujú
na sudcov, generálnych advokátov, tajomníka a pomocných spravodajcov Súdneho dvora bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa imunity zo súdneho konania voči sudcom, ktorá
je stanovená v predchádzajúcich odsekoch.”;

článok 57 sa ruší.

záverečné slovné spojenie “NA DÔKAZ TOHO, splnomocnení zástupcovia podpísali tento
protokol” sa vypúšťa;

zoznam signatárov sa vypúšťa.

4. V článku 40 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa
slová “pripojené k Zmluve o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev”
vypúšťajú.

XV/SK 57

5. V článku 21 Protokolu o štatúte Európskeho menového inštitútu sa slová “pripojené k Zmluve o založení
jednotnej Rady a jednotnej Komisie Európskych spoločenstiev” vypúšťajú.

6. Protokol, ktorý sa týka Talianska sa mení a dopĺňa takto :

v poslednom odseku začínajúcom “UZNÁVAJÚC, NAJMÄ....” sa odkaz na články 108 a 109
nahrádza odkazom na články 109h a 109i;

zoznam signatárov sa vypúšťa.

7.Protokol o tovaroch s pôvodom a tovaroch pochádzajúcich z určitých krajín, ktoré podliehajú osobitnému
zaobchádzaniu pri dovoze do niektorého z členských štátov sa mení a dopĺňa takto :

v úvodnej časti bodu 1 :

slová “v čase nadobudnutia platnosti zmluvy” sa nahrádzajú slovami “k 1. januáru 1958.”;
po slovách “k dovozu” nasleduje okamžite text bodu (a); z toho vyplýva nasledovné znenie
textu :
“... k dovozu tovaru s pôvodom a pochádzajúceho zo Surinamu alebo Holandských Antíl;”;

v bode 1 sa písmená (a), (b) a (c) vypúšťajú;

v bode 3 sa slová “pred koncom prvého roka po nadobudnutí platnosti zmluvy členské štáty”
nahrádzajú slovami “členské štáty”;

zoznam signatárov sa vypúšťa.

8. Protokol o dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do Európskeho
spoločenstva sa mení a dopĺňa takto :

záverečné slovné spojenie “NA DÔKAZ TOHO, splnomocnení zástupcovia podpísali tento
protokol” sa vypúšťa;

zoznam signatárov sa vypúšťa.

9. V Protokole o osobitnej úprave pre Grónsko sa článok 3 ruší.

Článok 7

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, vrátane svojich príloh a protokolov, sa mení
a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto článku, za účelom vypustenia zrušených ustanovení zmluvy
a následnej úpravy znenia niektorých jej ustanovení.

I. TEXT ČLÁNKOV ZMLUVY

1. V druhom odseku článku 2 sa slovo “postupne” vypúšťa.

2. V úvodnej časti článku 4 sa slová “zrušené a” vypúšťajú.

XV/SK 58

3. Článok 7 sa mení a dopĺňa takto :

v prvej zarážke sa slová “VYSOKÝ ORGÁN” (ďalej len “komisia”)” nahrádzajú slovom
“KOMISIA”;

v druhej zarážke sa slová “SPOLOČNÉ ZHROMAŽDENIE (ďalej len “Európsky parlament”)
nahrádzajú slovami “EURÓPSKY PARLAMENT”;

v tretej zarážke sa slová “OSOBITNÁ RADA MINISTROV (ďalej len “rada”)” nahrádzajú
slovom “RADA”;

4. Článok 10(3) sa vypúšťa.

5. V článku 16 sa prvý a druhý odsek vypúšťajú.

6. Článok 21 sa mení a dopĺňa tak, aby zahŕňal článok 1, článok 2 v znení zmenenom a doplnenom článkom
5 tejto zmluvy, a článok 3(1) Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu
pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976; príloha II tohto aktu sa uplatňuje aj naďalej :

namiesto odsekov 1 a 2, ktoré za zrušili v súlade s článkom 14 Aktu o priamych a všeobecných
voľbách poslancov Európskeho parlamentu, vkladá sa text článkov 1 a 2 daného aktu ako
odseky 1 a 2; nové odseky 1 a 2 majú nasledovné znenie :

“1. Poslanci zastupujúci v Európskom parlamente ľud členských štátov združených v
spoločenstve sú volení v priamych a všeobecných voľbách.

2. Počet poslancov volených v každom členskom štáte je takýto:

Belgicko

Dánsko

Nemecko

Grécko

Španielsko

Francúzsko

Írsko

Taliansko

Luxembursko

Holandsko

Rakúsko

Portugalsko

Fínsko

Švédsko

Spojené kráľovstvo

87.

V prípade zmien/doplnkov k tomuto odseku musí počet poslancov volených v každom členskom štáte
zabezpečiť primerané zastúpenie ľudu štátov združených v spoločenstve.”.

po nových odsekoch 1 a 2 sa vkladá text článku 3(1) vyššie uvedeného aktu ako odsek 3; nový
odsek 3 ma nasledovné znenie :

“3. Poslanci sú volení na funkčné obdobie piatich rokov.”;

XV/SK 59

existujúci odsek 3 v znení zmenenom a doplnenom článkom 3 tejto zmluvy sa stáva odsekom 4;

odsek 4 tak, ako je doplnený článkom 3 tejto zmluvy, sa stáva odsekom 5.

7. V prvom odseku článku 32a sa slová “dátum pristúpenia” nahrádzajú slovami “1. január 1995”.

8. V článku 45b(3) sa začiatok “Pri prvom menovaní však ...” vypúšťa.

9. V článku 50 sa upravené znenie odsekov 2 a 3 článku 20 Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej
Komisie Európskych spoločenstiev vkladá ako nové odseky 4 a 5; nové odseky 4 a 5 majú podľa toho
nasledovné znenie :

“4. Časť výdavkov rozpočtu spoločenstiev pokrytá poplatkami v zmysle 49 sa určuje na 18 miliónov
účtovných jednotiek.

Komisia každoročne predloží Rade správu, na základe ktorej Rada preskúma, či je tu dôvod na úpravu
tohto čísla podľa zmien v rozpočte spoločenstiev. Rada sa uznáša väčšinou stanovenou v prvej vete
štvrtého odseku článku 28. Úprava sa vykoná na základe zhodnotenia vývoja výdavkov vyplývajúcich
z uplatňovania tejto zmluvy.

5. Časť poplatkov určených na pokrytie výdavkov v rámci rozpočtu spoločenstiev Komisia pridelí na
čerpanie rozpočtu v súlade s harmonogramom stanoveným vo finančných nariadeniach prijatých
podľa článku 209(b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článku 183(b) Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.”.

10. Článok 52 sa ruší.

11. Namiesto článku 76 sa vkladá upravený text prvého odseku článku 28 Zmluvy o Zmluvy o vytvorení
spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev; nový článok 76 má podľa toho takéto znenie
:

“Článok 76

Za podmienok stanovených v Protokole z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych
spoločenstiev požíva spoločenstvo výsady a imunity nevyhnutné pre plnenie svojich úloh. To isté platí
aj pre Európsku centrálnu banku, Európsky menový inštitút a Európsku investičnú banku.”.

12. Článok 79 sa mení a dopĺňa takto :

v druhej vete prvého odseku sa časť vety, ktorá začína “pokiaľ ide o Saar...” vypúšťa
a bodkočiarka sa nahrádza bodkou;

po prvom odseku sa vkladá druhý odsek takto :

“Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na Ålandské ostrovy v súlade s ustanoveniami určenými
v Protokole č.2 k aktu týkajúcemu sa podmienok pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej
republiky a Švédskeho kráľovstva.”;

v úvodnej časti existujúceho druhého odseku sa slová “Bez ohľadu na predchádzajúci odsek”
nahrádzajú slovami “Bez ohľadu na predchádzajúce odseky”

v existujúcom druhom odseku sa bod (d), ktorý sa týka Ålandských ostrovov vypúšťa.

XV/SK 60

13. V článku 84 sa slová “Zmluva a jej prílohy, protokoly k nej priložené a Dohovor o prechodných
opatreniach” nahrádzajú slovami “Zmluva a jej prílohy a protokoly k nej priložené.”

14. Článok 85 sa ruší.

15. V článku 93 sa slová “Organizácia pre Európsku hospodársku spoluprácu” nahrádzajú slovami
“Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj”.

16. V treťom odseku článku 95 sa slová “Ak sa po skončení prechodného obdobia stanoveného v Dohovore
o prechodných ustanoveniach vyskytnú nepredvídané ťažkosti ...” nahrádzajú slovami “Ak sa nepredvídané
ťažkosti...”.

17.V článku 97 sa znenie “Táto zmluva je uzavretá na obdobie 50 rokov od jej nadobudnutia platnosti”
nahrádza znením “Platnosť tejto zmluvy uplynie 23. júla 2002.”.

II. TEXT PRÍLOHY III “špeciálne ocele”

Na konci prílohy III sa vypúšťajú iniciály splnomocnených zástupcov hláv štátov.

III. PROTOKOLY A OSTATNÉ AKTY PRILOŽENÉ K ZMLUVE

1. Nasledovné akty sa rušia :

Výmena listov medzi vládou Spolkovej republiky Nemecko a vládou Francúzskej republiky,
ktorá sa týka rieky Saar;

Dohovor o prechodných ustanoveniach.

2. Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa mení a dopĺňa takto :

Hlavy I a II protokolu sa nahrádzajú textom hláv I a II Protokolu o štatúte Súdneho dvora
Európskeho spoločenstva priloženého k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva;

článok 56 sa ruší a nadpis “Prechodné ustanovenia”, ktorý mu predchádza, sa vypúšťa.

zoznam signatárov sa vypúšťa.

3. Protokol o vzťahoch s Radou Európy sa mení a dopĺňa takto :

článok 1 sa ruší;

zoznam signatárov sa vypúšťa.

XV/SK 61

Článok 8

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, vrátane svojich príloh a protokolov, sa
mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto článku, za účelom vypustenia zrušených ustanovení zmluvy
a následnej úpravy znenia niektorých jej ustanovení.

I. TEXT ČLÁNKOV ZMLUVY

1. V druhom odseku článku 76 sa slová “po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy” nahrádzajú slovami “po 1.
januári 1958”.

2. V úvodnej časti prvého odseku článku 93 sa slová “členské štáty medzi sebou zrušia všetky clá do jedného
roka po vstupe tejto zmluvy do platnosti” nahrádzajú slovami “členské štáty zakážu všetky clá medzi
sebou...”.

3. Články 94 a 95 sa rušia.

4. V druhom odseku článku 98 sa slová “do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, Rada ....”
nahrádzajú slovami “rada ....”.

5. Článok 100 sa ruší.

6. Článok 104 sa mení a dopĺňa takto :

v prvom odseku sa slová “po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy” nahrádzajú slovami “po 1.
januári 1958, alebo pre pristupujúce štáty, po dátume ich pristúpenia,”;

v druhom odseku sa slová “po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy jej rozsahu” nahrádzajú
slovami “po dátumoch uvedených v prvom odseku, v rámci pôsobnosti tejto zmluvy”.

7. Článok 105 sa mení a dopĺňa takto :

v prvom odseku sa slová “uzatvorené členským štátom pred jej nadobudnutím platnosti” sa
nahrádzajú slovami “uzatvorené členským štátom pred 1. januárom 1958, alebo pre pristupujúce
štáty, pred dátumom ich pristúpenia”. Na konci tohto odseku sa slová “nadobudnutie platnosti
tejto zmluvy” nahrádzajú slovami “vyššie uvedené dátumy”;

v druhom odseku sa slová “uzatvorené v období medzi podpisom a nadobudnutím platnosti tejto
zmluvy” nahrádzajú slovami “uzatvorené medzi 25. marcom 1957 a 1. januárom 1958, alebo
pre pristupujúce štáty, medzi podpísaním listiny vstupu a dátumom ich pristúpenia.”

8. V prvom odseku článku 106 sa slová “pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy” nahrádzajú slovami
“pred 1. januárom 1958, alebo pre pristupujúce štáty, pred dátumom ich pristúpenia,”;

9. Článok 108 sa mení a dopĺňa tak, aby zahŕňal článok 1, článok 2 v znení zmenenom a doplnenom článkom
5 tejto zmluvy, a článkoch 3(1) Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu
pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976; príloha II tohto aktu sa uplatňuje aj naďalej :

XV/SK 62

“1. Poslanci zastupujúci v Európskom parlamente ľud členských štátov združených v
spoločenstve sú volení v priamych a všeobecných voľbách.

2. Počet poslancov volených v každom členskom štáte je takýto :
Belgicko

Dánsko

Nemecko

Grécko

Španielsko

Francúzsko

Írsko

Taliansko

Luxembursko

Holandsko

Rakúsko

Portugalsko

Fínsko

Švédsko

Spojené kráľovstvo

87.

V prípade zmien/doplnkov k tomuto odseku musí počet poslancov volených v každom členskom štáte
zabezpečiť primerané zastúpenie národov štátov združených v spoločenstve.”.

po nových odsekoch 1 a 2 sa vkladá text článku 3(1) vyššie uvedeného aktu ako odsek 3; nový
odsek 3 ma nasledovné znenie :

“3. Poslanci sú volení na funkčné obdobie piatich rokov.”;

existujúci odsek 3 v znení zmenenom a doplnenom článkom 3 tejto zmluvy sa stáva odsekom 4;

odsek 4 tak, ako je doplnený článkom 3 tejto zmluvy, sa stáva odsekom 5.

10. V článku 127 sa odsek 3 vypúšťa.

11. V prvom odseky článku 138 sa slová “dátum pristúpenia” nahrádzajú slovami “1. január 1995”.

12. V článku 160b(3) sa druhý odsek začínajúci “Pri prvom menovaní však ...” vypúšťa.

13. V článku 181 sa druhý, tretí a štvrtý odsek vypúšťajú.

14. Namiesto článku 191 sa vkladá upravený text prvého odseku článku 28 Zmluvy o vytvorení spoločnej
Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev; nový článok 191 má podľa toho takéto znenie :

XV/SK 63

“Článok 191

15. Článok 198 sa mení a dopĺňa takto :

po druhom odseku sa vkladá tretí odsek takto :

v existujúcom treťom odseku sa bod (e), ktorý sa týka Ålandských ostrovov vypúšťa.

16. V prvom odseku článku 199 sa slová “a Všeobecnej dohody o clách a obchode” nahrádzajú slovami “
a Svetovej obchodnej organizácie”.

17. Hlava VI “Ustanovenia, ktoré sa týkajú počiatočného obdobia” obsahujúca oddiel 1 “Zriadenie orgánov”,
oddiel 2 “Ustanovenia pre počiatočné uplatňovanie tejto zmluvy” a oddiel 3 “Prechodné ustanovenia”
a články 209 až 223 sa rušia.

18. V článku 225 sa dodáva nový odsek takto :

“Podľa zmlúv o pristúpení je tiež autentickou dánska, anglická, fínska, grécka, írska, portugalská,
španielska a švédska verzia tejto zmluvy.”.

II. PRÍLOHY

Príloha V “Počiatočný výskumný a vzdelávací program uvedený v článku 215 tejto zmluvy” vrátane tabuľky
“Rozpis podľa hlavných položiek....” sa vypúšťa.

III. PROTOKOLY

1. Protokol o uplatňovaní Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na neeurópske
časti Holandského kráľovstva sa ruší.

2. Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa mení a dopĺňa takto :

slová “na tento účel URČILI za svojich splnomocnených zástupcov:” a zoznam hláv štátov a ich
splnomocnených zástupcov sa vypúšťajú;

slová “KTORÍ, po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité” sa
vypúšťajú;

v článku 3 sa dodáva upravený text článku 21 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych
spoločenstiev ako štvrtý odsek; tento nový štvrtý odsek má podľa toho takéto znenie :

“Články 12 až 15 a 18 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev sa vzťahujú
na sudcov, generálnych advokátov, kancelára a pomocných spravodajcov Súdneho dvora, bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa imunity pred právnym konaním voči sudcom,
ktorá je stanovená v predchádzajúcich odsekoch.”;

článok 58 sa ruší.

XV/SK 64

záverečné slovné spojenie “NA DÔKAZ TOHO, splnomocnení zástupcovia podpísali tento
protokol” sa vypúšťa;

zoznam signatárov sa vypúšťa.

Článok 9

1. Bez toho, aby boli dotknuté nasledovné odseky, ktorých účelom je zachovať podstatné časti ich
ustanovení, ruší sa Dohovor z 25. marca 1957 spoločných orgánoch Európskych spoločenstiev, a Zmluva z
8. apríla 1965 o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev, s výnimkou
protokolu uvedeného v odseku 5.

2. Právomoci Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora a Dvora audítorov udelené Zmluvou
o založení Európskeho spoločenstva, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvou
o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa vykonávajú jedinými orgánmi podľa podmienok
stanovených uvedenými zmluvami a týmto článkom.

Funkcie Hospodárskeho a sociálneho výboru udelené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva
a Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa vykonávajú jediným výborom podľa
podmienok stanovených uvedenými zmluvami. Ustanovenia článkov 193 a 197 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva sa vzťahujú na tento výbor.

3. Úradníci a ostatní zamestnanci Európskych spoločenstiev tvoria súčasť jedinej správy týchto spoločenstiev
a ich činnosť je upravená ustanoveniami článku 212 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

4. Za podmienok stanovených v Protokole uvedenom v odseku 5 požívajú Európske spoločenstvá na území
členských štátov výsady a imunity nevyhnutné pre plnenie svojich úloh. To isté platí aj pre Európsku
centrálnu banku, Európsky menový inštitút a Európsku investičnú banku.

5. V Protokole z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev sa vkladá článok 23 tak,
ako je stanovený v Protokole, ktorý mení a dopĺňa daný protokol; článok má takéto znenie :

“Článok 23

Tento protokol sa taktiež vzťahuje na Európsku centrálnu banku, členov jej orgánov a jej
zamestnancov, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia Protokolu o štatúte Európskeho systému
centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Európska centrálna banka je okrem toho oslobodená od akejkoľvek formy zdanenia alebo poplatku
podobnej povahy v prípade navýšenia svojho kapitálu, a tiež od rôznych formálnych požiadaviek,
ktoré s tým môžu byť spojené v štáte, kde má banka svoje sídlo. Činnosti banky a jej orgánov
vykonávané v súlade so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky
nepodliehajú žiadnej dani z obratu.

Vyššie uvedené ustanovenia sa taktiež vzťahujú na Európsky menový inštitút. Jeho rozpustenie alebo
likvidácia nevedie k žiadnemu poplatku.”.

XV/SK 65

6. Príjmy a výdavky Európskeho spoločenstva, správne výdavky Európskeho spoločenstva uhlia a ocele
a s nimi súvisiace príjmy, ako aj príjmy a výdavky Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sú
s výnimkou Agentúry dodávok a Spoločných podnikov, uvedené v rozpočte Európskych spoločenstiev za
podmienok stanovených v príslušných zmluvách o založení troch spoločenstiev.

7. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie článku 216 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, článku
77 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, článku 189 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva pre atómovú energiu a druhého odseku článku 1 Protokolu o Európskej investičnej banke,
prijmú zástupcovia vlád členských štátov spoločným súhlasom nevyhnutné ustanovenia za účelom riešenia
určitých problémov špecifických pre Luxemburské veľkovojvodstvo, ktorý vyplývajú z vytvorenia spoločnej
Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev.

Článok 10

1. Zrušenie alebo vypustenie zaniknutých ustanovení v tejto časti v Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva, Zmluve o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva pre atómovú energiu platných pred nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy, a úprava
niektorých ich ustanovení neznamenajú žiadnu zmenu v právnych účinkoch ustanovení týchto zmlúv,
predovšetkým právnych účinkov vyplývajúcich z lehôt stanovených danými zmluvami ani právnych účinkov
zmlúv o pristúpení.

2. Nenastáva žiadna zmena v právnych účinkoch platných aktov prijatých na základe uvedených zmlúv.

To isté platí, pokiaľ ide o zrušenie Dohovoru z 25. marca 1957 o niektorých orgánoch spoločných pre
Európske spoločenstvá a zrušenie Zmluvy z 8. apríla 1965 o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie
Európskych spoločenstiev.

Článok 11

Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu týkajúce sa právomocí
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a výkonu týchto právomocí sa vzťahujú na ustanovenia tejto časti
a na Protokol o výsadách a imunitách uvedený v článku 9(5).

ČASŤ TRI

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 12

1. Články, hlavy a oddiely Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o Európskom spoločenstve sa v znení
zmenenom a doplnenom ustanoveniami tejto zmluvy prečíslujú v súlade s ekvivalenčnými tabuľkami
uvedenými v prílohe k tejto zmluve, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.

2. Krížové odkazy na články, hlavy a oddiely v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o Európskom
spoločenstve, ako aj medzi nimi navzájom, sa následne upravia. To isté platí, pokiaľ ide o odkazy na články,
hlavy a oddiely týchto zmlúv obsiahnuté v iných zmluvách spoločenstva.

3. Odkazy na články, hlavy a oddiely zmlúv uvedených v odseku 2 obsiahnuté v iných listinách alebo aktoch
sa považujú za odkazy na články, hlavy a oddiely zmlúv tak, ako boli prečíslované podľa odseku 1 resp.
podľa odsekov uvedených článkov tak, ako boli prečíslované niektorými ustanoveniami článku 6.

XV/SK 66

4. Odkazy obsiahnuté v iných listinách alebo aktoch na články zmlúv uvedených v článkoch 7 a 8 sa
považujú za odkazy na odseky tak, ako boli prečíslované niektorými ustanoveniami uvedených článkov 7
a 8.

Článok 13

Táto zmluva je uzavretá na neobmedzenú dobu.

Článok 14

1. Táto zmluva bude ratifikovaná Vysokými zmluvnými stranami v súlade s ich príslušnými ústavnými
predpismi. Ratifikačné listiny sa uložia u vlády Talianskej republiky.

2. Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom posledný
signatársky štát uložil ratifikačné listiny tak, že splnil túto formálnu podmienku.

Článok 15

Táto zmluva, vyhotovená v jedinom origináli v jazyku dánskom, holandskom, anglickom, fínskom,
francúzskom, nemeckom, gréckom, írskom, talianskom, portugalskom, španielskom a švédskom, pričom
všetky znenia sú rovnako autentické, bude uložená v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá vydá
overenú kópiu každej z vlád signatárskych štátov.

Na dôkaz toho splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu.

V Amsterdame druhého októbra roku tisídeväťstodeväťdesiatsedem.

Pour Sa Majesté le Roi des Belges
Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen
Für Seine Majestät den König der Belgier

Erik Derycke

Cette signature engage également la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région
wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.

Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige
Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brusselse Hoofdstedelijke Gewest.

Diese Unterschrift bindet zugleich die Deutschsprachige Gemeinschaft, die Flämische Gemeinschaft, die
Franzözische Gemeinschaft, die Wallonische Region, die Flämische Region und die Region Brüssel-
Hauptstadt.

XV/SK 67

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning

Niels Helveg Petersen

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland

Klaus Kinkel

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας

Theodoros Pangalos

Por Su Majestad el Rey de España

Juan Abel Matutes

Pour le Président de la République française

Hubert Védrine

Thar ceann an Choimisiśin arna śdarś le hAirteagal 14 de Bhunreacht na hÉireann chun cumhachtaķ agus
feidhmeanna Uachtarán na hÉireann a oibriś agus a chomhlķonadh

For the Commission authorised by Article 14 of the Constitution of Ireland to exercise and perform the
powers and functions of the President of Ireland

Raphael P. Burke

Per il Presidente della Repubblica italiana

Lamberto Dini

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg

Jacques F. Poos

Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden

Hans van Mierlo

Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich

Wolfgang Schüssel

Pelo Presidente da República Portuguesa

Jaime Gama

Suomen Tasavallan Presidentin puolesta
För Republiken Finlands President

Tarja Halonen

XV/SK 68

För Hans Majestät Konungen av Sverige

Lena Hjelm-Wallén

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Douglas Henderson

XV/SK 69

PRÍLOHA

TABUĽKY ZHODY UVEDENÉ V ČLÁNKU 12

AMSTERDAMSKEJ ZMLUVY

A. Zmluva o Európskej únii

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

HLAVA I
Článok A
Článok B
Článok C
Článok D
Článok E
Článok F
Článok F.1 (*)

HLAVA I
Článok 1
Článok 2
Článok 3
Článok 4
Článok 5
Článok 6
Článok 7

HLAVA II
Článok G

HLAVA II
Článok 8

HLAVA III
Článok H

HLAVA III
Článok 9

HLAVA IV
Článok I

HLAVA IV
Článok 10

HLAVA V (***)
Článok J.1
Článok J.2
Článok J.3
Článok J.4
Článok J.5
Článok J.6
Článok J.7
Článok J.8
Článok J.9
Článok J.10
Článok J.11
Článok J.12
Článok J.13
Článok J.14
Článok J.15
Článok J.16
Článok J.17
Článok J.18

HLAVA V
Článok 11
Článok 12
Článok 13
Článok 14
Článok 15
Článok 16
Článok 17
Článok 18
Článok 19
Článok 20
Článok 21
Článok 22
Článok 23
Článok 24
Článok 25
Článok 26
Článok 27
Článok 28

XV/SK 70

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

HLAVA VI (***)
Článok K.1
Článok K.2
Článok K.3
Článok K.4
Článok K.5
Článok K.6
Článok K.7
Článok K.8
Článok K.9
Článok K.10
Článok K.11
Článok K.12
Článok K.13
Článok K.14

HLAVA VI
Článok 29
Článok 30
Článok 31
Článok 32
Článok 33
Článok 34
Článok 35
Článok 36
Článok 37
Článok 38
Článok 39
Článok 40
Článok 41
Článok 42

HLAVA VIa (**)
Článok K.15 (*)
Článok K.16 (*)
Článok K.17 (*)

HLAVA VII
Článok 43
Článok 44
Článok 45

HLAVA VII (***)
Článok L
Článok M
Článok N
Článok O
Článok P
Článok Q
Článok R
Článok S

HLAVA VIII
Článok 46
Článok 47
Článok 48
Článok 49
Článok 50
Článok 51
Článok 52
Článok 53

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou
(**) Nová hlava zavedená Amsterdamskou zmluvou
(***) Hlava s novou štruktúrou v Amsterdamskej zmluve

XV/SK 71

B. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

ČASŤ JEDNA
Článok 1
Článok 2
Článok 3
Článok 3a
Článok 3b
Článok 3c(*)
Článok 4
Článok 4a
Článok 4b
Článok 5
Článok 5a (*)
Článok 6
Článok 6a (*)
Článok 7 (zrušený)
Článok 7a
Článok 7b (zrušený)
Článok 7c
Článok 7d (*)

ČASŤ JEDNA
Článok 1
Článok 2
Článok 3
Článok 4
Článok 5
Článok 6
Článok 7
Článok 8
Článok 9
Článok 10
Článok 11
Článok 12
Článok 13
–––
Článok 14
–––
Článok 15
Článok 16

ČASŤ DVA
Článok 8
Článok 8a
Článok 8b
Článok 8c
Článok 8d
Článok 8e

ČASŤ DVA
Článok 17
Článok 18
Článok 19
Článok 20
Článok 21
Článok 22

ČASŤ TRI
HLAVA I
Článok 9
Článok 10
Článok 11 (zrušený)

ČASŤ TRI
HLAVA I
Článok 23
Článok 24
–––

KAPITOLA 1
Oddiel 1 (zrušený)
Článok 12
Článok 13 (zrušený)
Článok 14 (zrušený)

KAPITOLA 1
–––
Článok 25
–––
–––

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou

XV/SK 72

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

Článok 15 (zrušený)
Článok 16 (zrušený)
Článok 17 (zrušený)

Oddiel 2 (zrušený)

Článok 18 (zrušený)
Článok 19 (zrušený)
Článok 20 (zrušený)
Článok 21 (zrušený)
Článok 22 (zrušený)
Článok 23 (zrušený)
Článok 24 (zrušený)
Článok 25 (zrušený)
Článok 26 (zrušený)
Článok 27 (zrušený)
Článok 28
Článok 29

–––
–––
–––

–––

–––
–––
–––
–––
–––
–––
–––
–––
–––
–––
Článok 26
Článok 27

KAPITOLA 2

Článok 30
Článok 31 (zrušený)
Článok 32 (zrušený)
Článok 33 (zrušený)
Článok 34
Článok 35 (zrušený)
Článok 36
Článok 37

KAPITOLA 2

Článok 28
–––
–––
–––
Článok 29
–––
Článok 30
Článok 31

XV/SK 73

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

HLAVA II
Článok 38
Článok 39
Článok 40
Článok 41
Článok 42
Článok 43
Článok 44 (zrušený)
Článok 45 (zrušený)
Článok 46
Článok 47 (zrušený)

HLAVA II
Článok 32
Článok 33
Článok 34
Článok 35
Článok 36
Článok 37
–––
–––
Článok 38
–––

HLAVA III
KAPITOLA 1

Článok 48
Článok 49
Článok 50
Článok 51

HLAVA III
KAPITOLA 1

Článok 39
Článok 40
Článok 41
Článok 42

KAPITOLA 2

Článok 52
Článok 53 (zrušený)
Článok 54
Článok 55
Článok 56
Článok 57
Článok 58

KAPITOLA 2

Článok 43
–––
Článok 44
Článok 45
Článok 46
Článok 47
Článok 48

KAPITOLA 3

Článok 59
Článok 60
Článok 61
Článok 62 (zrušený)
Článok 63
Článok 64
Článok 65
Článok 66

KAPITOLA 3

Článok 49
Článok 50
Článok 51
–––
Článok 52
Článok 53
Článok 54
Článok 55

KAPITOLA 4

Článok 67 (zrušený)
Článok 68 (zrušený)

KAPITOLA 4

–––
–––

XV/SK 74

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

Článok 69 (zrušený)
Článok 70(zrušený)
Článok 71 (zrušený)
Článok 72 (zrušený)
Článok 73 (zrušený)
Článok 73a (zrušený)
Článok 73b
Článok 73c
Článok 73d
Článok 73e (zrušený)
Článok 73f
Článok 73g
Článok 73h (zrušený)

–––
–––
–––
–––
–––
–––
Článok 56
Článok 57
Článok 58
–––
Článok 59
Článok 60
–––

HLAVA IIIa (**)

Článok 73i (*)
Článok 73j (*)
Článok 73k (*)
Článok 73l (*)
Článok 73m (*)
Článok 73n (*)
Článok 73o (*)
Článok 73p (*)
Článok 73q (*)

HLAVA IV

Článok 61
Článok 62
Článok 63
Článok 64
Článok 65
Článok 66
Článok 67
Článok 68
Článok 69

HLAVA IV

Článok 74
Článok 75
Článok 76
Článok 77
Článok 78
Článok 79
Článok 80
Článok 81
Článok 82
Článok 83
Článok 84

HLAVA V

Článok 70
Článok 71
Článok 72
Článok 73
Článok 74
Článok 75
Článok 76
Článok 77
Článok 78
Článok 79
Článok 80

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou
(**) Nová hlava zavedená Amsterdamskou zmluvou

XV/SK 75

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

HLAVA V
KAPITOLA 1
ODDIEL 1

Článok 85
Článok 86
Článok 87
Článok 88
Článok 89
Článok 90

Oddiel 2 (zrušený)
Článok 91 (zrušený)

ODDIEL 3
Článok 92
Článok 93
Článok 94

HLAVA V
KAPITOLA 1
ODDIEL 1

Článok 81
Článok 82
Článok 83
Článok 84
Článok 85
Článok 86

–––
–––

ODDIEL 2
Článok 87
Článok 88
Článok 89

KAPITOLA 2

Článok 95
Článok 96
Článok 97 (zrušený)
Článok 98
Článok 99

KAPITOLA 2

Článok 90
Článok 91
–––
Článok 92
Článok 93

KAPITOLA 3

Článok 100
Článok 100a
Článok 100b (zrušený)
Článok 100c (zrušený)
Článok 100d (zrušený)
Článok 101
Článok 102

KAPITOLA 3

Článok 94
Článok 95
–––
–––
–––
Článok 96
Článok 97

HLAVA VI
KAPITOLA 1

Článok 102a
Článok 103
Článok 103a
Článok 104
Článok 104a
Článok 104b
Článok 104c

HLAVA VII
KAPITOLA 1

Článok 98
Článok 99
Článok 100
Článok 101
Článok 102
Článok 103
Článok 104

XV/SK 76

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

KAPITOLA 2

Článok 105
Článok 105a
Článok 106
Článok 107
Článok 108
Článok 108a
Článok 109

KAPITOLA 2

Článok 105
Článok 106
Článok 107
Článok 108
Článok 109
Článok 110
Článok 111

KAPITOLA 3

Článok 109a
Článok 109b
Článok 109c
Článok 109d

KAPITOLA 3

Článok 112
Článok 113
Článok 114
Článok 115

KAPITOLA 4

Článok 109e
Článok 109f
Článok 109g
Článok 109h
Článok 109i
Článok 109j
Článok 109k
Článok 109l
Článok 109m

KAPITOLA 4

Článok 116
Článok 117
Článok 118
Článok 119
Článok 120
Článok 121
Článok 122
Článok 123
Článok 124

HLAVA VIa (**)

Článok 109n (*)
Článok 109o (*)
Článok 109p (*)
Článok 109q (*)
Článok 109r (*)
Článok 109s (*)

HLAVA VIII

Článok 125
Článok 126
Článok 127
Článok 128
Článok 129
Článok 130

HLAVA VII

Článok 110
Článok 111 (zrušený)
Článok 112
Článok 113
Článok 114 (zrušený)
Článok 115

HLAVA IX

Článok 131
–––
Článok 132
Článok 133
–––
Článok 134

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou
(**) Nová hlava zavedená Amsterdamskou zmluvou

XV/SK 77

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

HLAVA VIIa (**)
Článok 116 (*)

HLAVA X
Článok 135

HLAVA VIII
KAPITOLA 1(***)

Článok 117
Článok 118
Článok 118a
Článok 118b
Článok 118c
Článok 119
Článok 119a
Článok 120
Článok 121
Článok 122

HLAVA XI
KAPITOLA 1

Článok 136
Článok 137
Článok 138
Článok 139
Článok 140
Článok 141
Článok 142
Článok 143
Článok 144
Článok 145

KAPITOLA 2

Článok 123
Článok 124
Článok 125

KAPITOLA 2

Článok 146
Článok 147
Článok 148

KAPITOLA 3

Článok 126
Článok 127

KAPITOLA 3

Článok 149
Článok 150

HLAVA IX

Článok 128

HLAVA XII

Článok 151

HLAVA X

Článok 129

HLAVA XIII

Článok 152

HLAVA XI

Článok 129a

HLAVA XIV

Článok 153

HLAVA XII

Článok 129b
Článok 129c
Článok 129d

HLAVA XV

Článok 154
Článok 155
Článok 156

HLAVA XIII

Článok 130

HLAVA XVI

Článok 157

XV/SK 78

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

HLAVA XIV

Článok 130a
Článok 130b
Článok 130c
Článok 130d
Článok 130e

HLAVA XVII

Článok 158
Článok 159
Článok 160
Článok 161
Článok 162

HLAVA XV

Článok 130f
Článok 130g
Článok 130h
Článok 130i
Článok 130j
Článok 130k
Článok 130l
Článok 130m
Článok 130n
Článok 130o
Článok 130p
Článok 130q (zrušený)

HLAVA XVIII

Článok 163
Článok 164
Článok 165
Článok 166
Článok 167
Článok 168
Článok 169
Článok 170
Článok 171
Článok 172
Článok 173
–––

HLAVA XVI

Článok 130r
Článok 130s
Článok 130t

HLAVA XIX

Článok 174
Článok 175
Článok 176

HLAVA XVII

Článok 130u
Článok 130v
Článok 130w
Článok 130x
Článok 130y

HLAVA XX

Článok 177
Článok 178
Článok 179
Článok 180
Článok 181

ČASŤ ŠTYRI

Článok 131
Článok 132
Článok 133
Článok 134
Článok 135
Článok 136
Článok 136a

ČASŤ ŠTYRI

Článok 182
Článok 183
Článok 184
Článok 185
Článok 186
Článok 187
Článok 188

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou
(**) Nová hlava zavedená Amsterdamskou zmluvou
(***) Hlava s novou štruktúrou v Amsterdamskej zmluve

XV/SK 79

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

ČASŤ PÄŤ
HLAVA I
KAPITOLA 1
ODDIEL 1

Článok 137
Článok 138
Článok 138a
Článok 138b
Článok 138c
Článok 138d
Článok 138e
Článok 139
Článok 140
Článok 141
Článok 142
Článok 143
Článok 144

ODDIEL 2

Článok 145
Článok 146
Článok 147
Článok 148
Článok 149 (zrušený)
Článok 150
Článok 151
Článok 152
Článok 153
Článok 154

ODDIEL 3

Článok 155
Článok 156
Článok 157
Článok 158
Článok 159
Článok 160
Článok 161
Článok 162
Článok 163

ODDIEL 4

Článok 164
Článok 165

ČASŤ PÄŤ
HLAVA I
KAPITOLA 1
ODDIEL 1

Článok 189
Článok 190
Článok 191
Článok 192
Článok 193
Článok 194
Článok 195
Článok 196
Článok 197
Článok 198
Článok 199
Článok 200
Článok 201

ODDIEL 2

Článok 202
Článok 203
Článok 204
Článok 205
––––
Článok 206
Článok 207
Článok 208
Článok 209
Článok 210

ODDIEL 3

Článok 211
Článok 212
Článok 213
Článok 214
Článok 215
Článok 216
Článok 217
Článok 218
Článok 219

ODDIEL 4

Článok 220
Článok 221

XV/SK 80

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

Článok 166
Článok 167
Článok 168
Článok 168a
Článok 169
Článok 170
Článok 171
Článok 172
Článok 173
Článok 174
Článok 175
Článok 176
Článok 177
Článok 178
Článok 179
Článok 180
Článok 181
Článok 182
Článok 183
Článok 184
Článok 185
Článok 186
Článok 187
Článok 188

ODDIEL 5

Článok 188a
Článok 188b
Článok 188c

Článok 222
Článok 223
Článok 224
Článok 225
Článok 226
Článok 227
Článok 228
Článok 229
Článok 230
Článok 231
Článok 232
Článok 233
Článok 234
Článok 235
Článok 236
Článok 237
Článok 238
Článok 239
Článok 240
Článok 241
Článok 242
Článok 243
Článok 244
Článok 245

ODDIEL 5

Článok 246
Článok 247
Článok 248

KAPITOLA 2
Článok 189
Článok 189a
Článok 189b
Článok 189c
Článok 190
Článok 191
Článok 191a(*)
Článok 192

KAPITOLA 2
Článok 249
Článok 250
Článok 251
Článok 252
Článok 253
Článok 254
Článok 255
Článok 256

KAPITOLA 3

Článok 193
Článok 194
Článok 195
Článok 196
Článok 197
Článok 198

KAPITOLA 3

Článok 257
Článok 258
Článok 259
Článok 260
Článok 261
Článok 262

XV/SK 81

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou

XV/SK 82

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

KAPITOLA 4

Článok 198a
Článok 198b
Článok 198c

KAPITOLA 4

Článok 263
Článok 264
Článok 265

KAPITOLA 5

Článok 198d
Článok 198e

KAPITOLA 5

Článok 266
Článok 267

HLAVA II

Článok 199
Článok 200 (zrušený)
Článok 201
Článok 201a
Článok 202
Článok 203
Článok 204
Článok 205
Článok 205a
Článok 206
Článok 206a (zrušený)
Článok 207
Článok 208
Článok 209
Článok 209a

HLAVA II

Článok 268
–––
Článok 269
Článok 270
Článok 271
Článok 272
Článok 273
Článok 274
Článok 275
Článok 276
––––
Článok 277
Článok 278
Článok 279
Článok 280

ČASŤ ŠESŤ

Článok 210
Článok 211
Článok 212 (*)
Článok 213
Článok 213a (*)
Článok 213b (*)
Článok 214
Článok 215
Článok 216
Článok 217
Článok 218 (*)
Článok 219
Článok 220
Článok 221
Článok 222
Článok 223
Článok 224
Článok 225
Článok 226 (zrušený)

ČASŤ ŠESŤ

Článok 281
Článok 282
Článok 283
Článok 284
Článok 285
Článok 286
Článok 287
Článok 288
Článok 289
Článok 290
Článok 291
Článok 292
Článok 293
Článok 294
Článok 295
Článok 296
Článok 297
Článok 298
–––

XV/SK 83

Predchádzajúce
číslovanie

Nové číslovanie

Článok 227
Článok 228
Článok 228a
Článok 229
Článok 230
Článok 231
Článok 232
Článok 233
Článok 234
Článok 235
Článok 236 (*)
Článok 237 (zrušený)
Článok 238
Článok 239
Článok 240
Článok 241
Článok 242
Článok 243
Článok 244
Článok 245
Článok 246

Článok 299
Článok 300
Článok 301
Článok 302
Článok 303
Článok 304
Článok 305
Článok 306
Článok 307
Článok 308
Článok 309
–––
Článok 310
Článok 311
Článok 312
–––
–––
–––
–––
–––
–––

ZÁVEREČNÉ
USTANOVENIA

Článok 247
Článok 248

ZÁVEREČNÉ
USTANOVENIA

Článok 313
Článok 314

(*) Nový článok zavedený Amsterdamskou zmluvou

XV/SK 84

PROTOKOLY

A. PROTOKOL PRIPOJENÝ K ZMLUVE O EURÓPSKEJ ÚNII

Protokol o článku J.7 Zmluvy o Európskej únii

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

MAJÚC NA PAMÄTI potrebu úplného vykonávania ustanovení druhého pododseku článku J.7(1), a J.7(3)
Zmluvy o Európskej únii,

MAJÚC NA PAMÄTI, že politika únie v súlade s článkom J.7 nemá dopad na špecifický charakter
bezpečnostnej a obrannej politiky určitých členských štátov, a rešpektuje záväzky určitých členských štátov,
ktoré predpokladajú realizáciu svojej spoločnej obrannej politiky v NATO podľa Severoatlantickej zmluvy,
a v tomto rámci dosiahnutie zlučiteľnosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou,

PO DOHODE na nasledovnom ustanovení, ktoré je pripojené k Zmluve o Európskej únii,

Európska únia vypracuje spolu so Západoeurópskou úniou do jedného roka od nadobudnutia platnosti
Amsterdamskej zmluvy opatrenia na zlepšenú vzájomnú spoluprácu.

XV/SK 85

B. PROTOKOLY PRIPOJENÉ K ZMLUVE O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVE O ZALOŽENÍ

EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA.

Protokol, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC NA VEDOMIE, že dohody o postupnom zrušení kontrol na vnútorných hraniciach podpísané
niektorými členskými štátmi Európskej únie v Schengene 14. júna 1985 a 19. júna 1990, ako aj s nimi
spojené dohody a pravidlá prijaté na základe týchto dohôd, sú zamerané na rozvoj Európskej integrácie
a najmä na umožnenie rýchlejšieho rozvoja Európskej únie na oblasť slobody, bezpečnosti a práva,

SO ŽELANÍM začleniť vyššie uvedené dohody a pravidlá do rámca Európskej únie,

POTVRDZUJÚC, že ustanovenia Schengenského acquis sú uplatniteľné iba ak a pokiaľ sú zlučiteľné
s Európskou úniou a právom spoločenstva,

BERÚC DO ÚVAHY zvláštne postavenie Dánska,

BERÚC DO ÚVAHY skutočnosť, že Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nie sú
stranami a nepodpísali vyššie uvedené dohody; avšak je potrebné umožniť týmto členským štátom prijať
niektoré alebo všetky ich ustanovenia,

XV/SK 86

UZNÁVAJÚC, že následkom toho je nevyhnutné využiť ustanovenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva týkajúce sa užšej spolupráce medzi niektorými členskými štátmi, a že
tieto ustanovenia sa majú použiť iba ako posledná možnosť,

BERÚC DO ÚVAHY potrebu zachovania špeciálnych vzťahov s Islandskou republikou a Nórskym
kráľovstvom, pričom oba štáty potvrdili svoj zámer začať dodržiavať vyššie uvedené ustanovenia na základe
dohody podpísanej v Luxemburgu 19. decembra 1996,

PO DOHODE o nasledovných ustanoveniach, ktoré sa pripoja k Zmluve o Európskej únii a Zmluve
o založení Európskeho spoločenstva,

Článok 1

Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Helénska republika, Španielske
kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské
kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo sú ako
signatári Schengenských dohôd oprávnení založiť medzi sebou užšiu spoluprácu v rámci v rámci pôsobnosti
týchto dohôd tak, ako sú uvedené v prílohe k tomuto protokolu, ďalej len “Schengenské acquis”. Táto
spolupráca sa vykonáva v rámci inštitucionálneho a právneho rámca Európskej únie s ohľadom na príslušné
ustanovenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 2

1. Od dátumu nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy sa Schengenské acquis vrátane rozhodnutí
Výkonného výboru zavedenými Schengenskými dohodami, ktoré boli prijaté pred týmto dátumom, okamžite
uplatňuje v trinástich členských štátoch uvedených v článku 1, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
odseku 2 tohto článku. Od rovnakého dátumu Rada nahrádza uvedený Výkonný výbor.

Rada jednomyseľným rozhodnutím svojich členov uvedených v článku 1 prijme všetky opatrenia
nevyhnutné na vykonanie tohto odseku. Rada jednomyseľne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv
určí právny základ pre každé z ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré predstavujú Schengenské acquis.

S ohľadom na takéto ustanovenia a rozhodnutia a v súlade s týmto určením vykonáva Súdny dvor
Európskych spoločenstiev právomoci zverené mu príslušnými uplatniteľnými ustanoveniami zmlúv. Súdny
dvor v každom prípade nemá právomoc k opatreniam alebo rozhodnutiam týkajúcim sa udržiavania práva
a poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

Pokiaľ vyššie uvedené opatrenia neboli prijaté, a bez toho, aby bol dotknutý článok 5(2), ustanovenia alebo
rozhodnutia, ktoré predstavujú Schengenské acquis, sa považujú za akty založené na Hlave VI Zmluvy
o Európskej únii.

2. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na tie členské štáty, ktoré podpísali protokoly o pristúpení
k Schengenským dohodám, a to od dátumu určeného jednomyseľne členmi Rady uvedenými v článku 1,
pokiaľ podmienky pristúpenia ktoréhokoľvek z členských štátov ku Schengenskému acquis nie sú splnené
pred dátumom nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy.

Článok 3

Po určení uvedenom v druhom pododseku článku 2(1) si Dánsko ponechá také isté práva a záväzky vo
vzťahu k ostatným signatárom Schengenských dohôd, aké malo pred uvedeným určením, a to s ohľadom na
tie časti Schengenského acquis, u ktorých bola ako právny základ určená Hlava IIIa Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva.

XV/SK 87

S ohľadom na tie časti Schengenského acquis, u ktorých bola ako právny základ určená Hlava VI Zmluvy
o Európskej únii, má Dánsko aj naďalej rovnaké práva a záväzky, ako ostatní signatári Schengenských
dohôd.

Článok 4

Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré nie sú viazané Schengenským acquis,
môžu kedykoľvek požiadať o pripojenie sa k niektorým, alebo všetkým ustanoveniam tohto acquis.

Rada rozhoduje o žiadosti jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1 a zástupcu vlády
dotknutého štátu.

Článok 5

1. Návrhy a podnety so základom v Schengenskom acquis podliehajú príslušným ustanoveniam zmlúv.

V tomto kontexte tam, kde buď Írsko alebo Spojené kráľovstvo alebo obaja neupovedomia v primeranej
lehote predsedu Rady o prianí pripojiť sa, oprávnenie uvedené v článku 5a Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva alebo v článku K.12 Zmluvy o Európskej únii sa považuje za udelené členským štátom
uvedeným v článku 1 a Írsku alebo Spojenému kráľovstvu, ak si jeden z nich želá pripojiť sa k daným
oblastiam spolupráce.

2. Príslušné ustanovenia zmlúv uvedených v prvom pododseku odseku 1 platia aj vtedy, keď Rada neprijala
opatrenia uvedené v druhom pododseku článku 2(1).

Článok 6

Islandská republika a Nórske kráľovstvo sú pridružené k vykonávaniu Schengenského acquis a jeho ďalšieho
rozvoja na základe dohody podpísanej v Luxemburgu 19. decembra 1996. Primerané postupy sa za týmto
účelom dohodnú v dohode, ktorú má Rada s týmito štátmi uzatvoriť jednomyseľne hlasmi svojich členov
uvedených v článku 1. Takáto dohoda zahŕňa ustanovenia o príspevku Islandu a Nórska k akýmkoľvek
finančným následkom vyplývajúcim z vykonávania tohto protokolu.

Rada jednomyseľne uzavrie s Islandom a Nórskom samostatnú dohodu o určení práv a záväzkov medzi
Írskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na jednej strane, a Islandom a Nórskom
na strane druhej, a to v oblastiach, v ktorých sa na tieto štáty vzťahuje Schengenské acquis.

Článok 7

Rada kvalifikovanou väčšinou prijme podrobné opatrenia na začlenenie Schengenského sekretariátu do
Generálneho sekretariátu Rady.

Článok 8

Pre účely rokovaní o prijatí nových členských štátov do Európskej únie sa Schengenské acquis a ďalšie
opatrenia prijaté orgánmi v rámci jeho pôsobnosti považujú za acquis, ktoré musí byť úplne prijaté
kandidátskymi štátmi.
PRÍLOHA

SCHENGENSKÉ ACQUIS

XV/SK 88

1. Dohoda podpísaná v Schengene 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu,
Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných
hraniciach.

2. Dohovor podpísaný v Schengene 19. júna 1990 medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou
Nemecko, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom a Holandským kráľovstvom
o vykonávaní Dohody o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach podpísanej v Schengene
14. júna 1985, s príslušným záverečným aktom a spoločnými Vyhláseniami.

3. Protokoly a dohody o pristúpení k dohode z roku 1985 a Vykonávací dohovor z roku 1990 s Talianskom
(podpísané v Paríži 27. novembra 1990), Španielskom a Portugalskom (podpísané v Bonne 25. júna 1991),
Gréckom (podpísané v Madride 6. novembra 1992), Rakúskom (podpísané v Bruseli 28. apríla 1995)
a Dánskom, Fínskom a Švédskom (podpísané v Luxemburgu 19. decembra 1996) s príslušnými záverečnými
aktmi a spoločnými Vyhláseniami.

4. Rozhodnutia a vyhlásenia prijaté Výkonným výborom založeným podľa Vykonávacieho dohovoru z roku
1990, ako aj akty prijaté na vykonanie dohovoru orgánmi, ktorým Výkonný výbor udelil rozhodovacie
právomoci.

XV/SK 89

Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku 7a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na

Spojené kráľovstvo a Írsko

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SO ŽELANÍM vyriešiť určité otázky týkajúce sa Spojeného kráľovstva a Írska,

SO ZRETEĽOM na mnohoročnú existenciu zvláštnych cestovných dojednaní medzi Spojeným kráľovstvom
a Írskom,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva a k Zmluve o Európskej únii,

Článok 1

Spojené kráľovstvo má právo, bez ohľadu na článok 7a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, všetky
ostatné ustanovenia tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, všetky opatrenia prijaté podľa týchto
zmlúv, alebo všetky medzinárodné dohody uzatvorené spoločenstvom alebo spoločenstvom a jeho
členskými štátmi s jedným alebo viacerými tretími štátmi, vykonávať na svojich hraniciach s ostatnými
členskými štátmi také kontroly osôb žiadajúcich o vstup do Spojeného kráľovstva, aké považuje za
nevyhnutné za účelom :

overenia práva na vstup do Spojeného kráľovstva u občanov štátov, ktoré sú zmluvnými
stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a u ich závislých osôb vykonávajúcich
práva udelené právom spoločenstva, ako aj občanov ostatných štátov, ktorým boli tieto práva
udelené dohodou, ktorou je Spojené kráľovstvo viazané; a

rozhodnutia, či sa ostatným osobám udelí povolenie na vstup do Spojeného kráľovstva.

Nič v článku 7a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva alebo vo všetkých ostatných ustanoveniach
tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach prijatých podľa týchto zmlúv,
nemá vplyv na právo Spojeného kráľovstva prijať alebo vykonávať akékoľvek takéto kontroly. Odkazy na
Spojené kráľovstvo v tomto článku zahŕňajú územia, za ktorých zahraničné vzťahy je Spojené kráľovstvo
zodpovedné.

Článok 2

Spojené kráľovstvo a Írsko môžu aj naďalej zabezpečovať medzi sebou dojednania týkajúce sa pohybu osôb
medzi ich územiami (“spoločná oblasť cestovania”), pričom plne rešpektujú práva osôb uvedených v bode
(a) prvého odseku článku 1 tohto protokolu. Podľa toho pokiaľ si zachovajú takéto dojednania, ustanovenia
článku 1 tohto protokolu sa vzťahujú na Írsko za rovnakých podmienok, ako na Spojené kráľovstvo. Nič
v článku 7a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva alebo vo všetkých ostatných ustanoveniach tejto
zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach prijatých podľa týchto zmlúv,
neovplyvňuje žiadne z takýchto dojednaní.

Článok 3

Ostatné členské štáty majú právo vykonávať na svojich hraniciach alebo v ktoromkoľvek mieste vstupu na
ich územie takéto kontroly osôb žiadajúcich o vstup na ich územie zo Spojeného kráľovstva alebo z území,
ktorých zahraničné vzťahy sú pod jej zodpovednosťou, a to za tými istými účelmi, aké sú uvedené v článku 1

XV/SK 90

tohto protokolu, alebo kontroly osôb žiadajúcich o vstup z Írska, a to pokiaľ sa ustanovenia článku 1 tohto
protokolu vzťahujú na Írsko.

XV/SK 91

Protokol o postavení Spojeného kráľovstva a Írska

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SO ŽELANÍM vyriešiť určité otázky týkajúce sa Spojeného kráľovstva a Írska,

SO ZRETEĽOM na Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku 7a Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva na Spojené kráľovstvo a Írsko,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva a k Zmluve o Európskej únii,

Článok 1

V závislosti na článku 3 sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú na prijímaní navrhovaných opatrení
Radou podľa Hlavy IIIa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Odlišne od článku 148(2) je
kvalifikovaná väčšina daná rovnakým podielom vážených hlasov dotknutých členov Rady tak, ako ho
stanovuje článok 148(2). Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcov vlád Spojeného kráľovstva
a Írska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.

Článok 2

V dôsledku článku 1 a v závislosti na článkoch 3, 4 a 6, nebude žiadne z ustanovení Hlavy IIIa Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva, žiadne opatrenie prijaté podľa tejto hlavy, žiadne ustanovenie
akejkoľvek medzinárodnej dohody uzatvorenej spoločenstvom podľa tejto hlavy, a žiadne rozhodnutie
Súdneho dvora o výklade akéhokoľvek takého ustanovenia alebo opatrenia, záväzné alebo uplatniteľné pre
Spojené kráľovstvo alebo Írsko; žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo rozhodnutie neovplyvní žiadnym
spôsobom právomoci, práva a záväzky týchto štátov; taktiež žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo
rozhodnutie neovplyvní žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani nebude tvoriť súčasť práva
spoločenstva tak, ako sa uplatňujú na Spojené kráľovstvo alebo Írsko.

Článok 3

1. Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu písomne upovedomiť predsedu Rady do troch mesiacov od
predloženia návrhu alebo podnetu Rade podľa Hlavy IIIa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, že si
želajú podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní akéhokoľvek navrhovaného opatrenia, následne po čom má
štát právo tak urobiť. Odlišne od článku 148(2) je kvalifikovaná väčšina daná rovnakým podielom vážených
hlasov dotknutých členov Rady tak, ako ho stanovuje článok 148(2).

Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou člena, ktorý nepodal takéto oznámenie, nevyhnutná pre
rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne. Opatrenie prijaté podľa tohto odseku je záväzné
pre všetky členské štáty, ktoré sa zúčastnili prijatia.

2. Ak nemôže byť po uplynutí primeranej lehoty prijaté opatrenie uvedené v odseku 1 s účasťou Spojeného
kráľovstva alebo Írska, môže Rada prijať takéto opatrenie v súlade s článkom 1 bez účasti Spojeného
kráľovstva alebo Írska. V tomto prípade sa uplatňuje článok 2.

XV/SK 92

Článok 4

Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu kedykoľvek po prijatí opatrenia Radou podľa Hlavy IIIa Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva oznámiť Rade a Komisii svoj zámer prijať opatrenie. V takom prípade
sa obdobne uplatňuje postup stanovený v článku 5a(3) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 5

Členský štát, ktorý nie je viazaný opatrením prijatým podľa Hlavy IIIa Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva nenesie žiadne finančné následky tohto opatrenia, okrem správnych nákladov orgánov.

Článok 6

Ak je v prípadoch uvedených v tomto protokole Spojené kráľovstvo alebo Írsko viazané opatrením prijatým
Radou podľa Hlavy IIIa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, uplatňujú sa relevantné ustanovenia
tejto zmluvy vrátane článku 73p na tento štát vo vzťahu k tomuto opatreniu.

Článok 7

Články 3 a 4 nemajú vplyv na Protokol, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie.

Článok 8

Írsko môže písomne upovedomiť predsedu Rady o tom, že si už neželá byť predmetom podmienok tohto
protokolu. V tomto prípade sa na Írsko vzťahujú bežné ustanovenia zmluvy.

XV/SK 93

Protokol o postavení Dánska

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

PRIPOMÍNAJÚC rozhodnutie hláv štátov alebo vlád zo zasadania v rámci Európskej rady v Edinburghu 12.
decembra 1992 týkajúce sa určitých problémov prednesených Dánskom k Zmluve o Európskej únii,

BERÚC NA VEDOMIE postavenie Dánska s ohľadom na občianstvo, hospodársku a menovú úniu, obrannú
politiku, a spravodlivosť a vnútorné záležitosti tak, ako je to uvedené v edinburskom rozhodnutí,

MAJÚC NA PAMÄTI článok 3 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej
únie,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva a k Zmluve o Európskej únii,

ČASŤ I

Článok 1

Dánsko sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa Hlavy IIIa Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Odlišne od článku 148(2) je kvalifikovaná väčšina daná rovnakým podielom
vážených hlasov dotknutých členov Rady tak, ako ho stanovuje článok 148(2). Jednomyseľnosť členov Rady
je, s výnimkou zástupcu vlády Dánska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté
jednomyseľne.

Článok 2

Žiadne z ustanovení Hlavy IIIa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, žiadne opatrenie prijaté podľa
tejto hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzatvorenej spoločenstvom podľa tejto
hlavy, a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora o výklade akéhokoľvek takého ustanovenia alebo opatrenia,
nebude záväzné alebo uplatniteľné pre Dánsko; žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo rozhodnutie
neovplyvní žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska; taktiež žiadne takéto ustanovenie,
opatrenie alebo rozhodnutie neovplyvní žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani nebude tvoriť súčasť
práva spoločenstva tak, ako sa uplatňujú na Dánsko.

Článok 3

Dánsko nenesie žiadne finančné následky opatrení uvedených v článku 1, okrem správnych nákladov
orgánov.

Článok 4

Články 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na opatrenia vymedzujúce tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať
pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo na opatrenia týkajúce sa jednotného formátu
víz.

XV/SK 94

Článok 5

1. Po rozhodnutí Rady o návrhu alebo podnetu na rozvoj Schengenského acquis podľa ustanovení Hlavy IIIa
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodne Dánsko do šiestich mesiacov o tom, či toto
rozhodnutie prevezme do svojho právneho poriadku. Ak sa tak rozhodne, toto rozhodnutie vytvorí záväzok
podľa medzinárodného práva medzi Dánskom a ostatnými členskými krajinami uvedenými v článku 1
Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie, ako aj vo vzťahu k Írsku alebo
Spojenému kráľovstvu, ak sa tieto členské štáty podieľajú na danej spolupráci.

2. Ak sa Dánsko rozhodne neprevziať rozhodnutie Rady tak, ako je to uvedené v odseku 1, členské štáty
uvedené v článku 1 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie zvážia
primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať.

ČASŤ II

Článok 6

S ohľadom na opatrenia prijaté Radou v pôsobnosti článkov J.3(1) a J.7 Zmluvy o Európskej únii sa Dánsko
nepodieľa na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a postupov únie, ktoré majú dopady na obranu, avšak
nebráni rozvoju užšej spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti. Preto sa Dánsko nepodieľa ani na
ich príjmaní. Dánsko nie je povinné prispievať na financovanie prevádzkových výdavkov vyplývajúcich
z takýchto opatrení.

ČASŤ III

Článok 7

Dánsko môže kedykoľvek v súlade so svojimi ústavnými predpismi informovať ostatné členské štáty o tom,
že si už neželá využívať časť protokolu alebo celý protokol. V takom prípade Dánsko plne uplatňuje
opatrenia platné v rámci Európskej únie.

XV/SK 95

C. PROTOKOLY PRIPOJENÉ K ZMLUVE O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

KEĎŽE podľa ustanovení článku F(2) Zmluvy o Európskej únii rešpektuje únia základné práva zaručené
Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd podpísaným v Ríme 4. novembra
1950;

KEĎŽE Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc zabezpečiť, že pri výklade a uplatňovaní
článku F(2) Zmluvy o Európskej únii dodrží Európske spoločenstvo právne predpisy,

KEĎŽE podľa článku O Zmluvy o Európskej únii musí každý štát uchádzajúci sa o členstvo v únii
rešpektovať zásady stanovené v článku F(1) Zmluvy o Európskej únii,

MAJÚC NA PAMÄTI, že článok 236 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vytvára mechanizmus
pozastavenia určitých práv v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušenia týchto zásad zo strany členského
štátu,

PRIPOMÍNAJÚC, že každý štátny príslušník členského štátu má ako občan únie zvláštny status a ochranu,
ktorá je zaručená členskými štátmi v súlade s ustanoveniami časti II Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva,

MAJÚC NA PAMÄTI, že Zmluva o vytvorení Európskeho spoločenstva vytvára priestor bez vnútorných
hraníc a poskytuje každému občanovi únie právo slobodného pohybu a pobytu v rámci územia členských
štátov,

PRIPOMÍNAJÚC, že otázka extradície štátnych príslušníkov členských štátov únie je riešená v Európskom
dohovore o extradícii z 13. decembra 1957 a dohovore z 27. septembra 1996 vypracovanom na základe
článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa týka extradície medzi členskými štátmi Európskej únie,

SO ŽELANÍM zabrániť tomu, aby bol inštitút azylu použitý na účely nezlučiteľné s tými, na ktoré bol
určený,

KEĎŽE tento protokol rešpektuje nemennosť a ciele Ženevského dohovoru z 28. júla 1951, ktorý sa týka
štatútu utečenca,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva,

XV/SK 96

Jediný článok

Berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd členskými štátmi Európskej únie, považujú sa
členské štáty sa bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri všetkých právnych a praktických
dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu. Podľa toho je možné brať do úvahy resp. pokladať za prípustnú
žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského štátu iba v nasledovných prípadoch :

ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom pokračuje po nadobudnutí platnosti
Amsterdamskej zmluvy, využívajúc ustanovenia článku 15 Dohovoru na ochranu základných
ľudských práv a slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa
tohto dohovoru;

ak bol iniciovaný postup uvedený v článku F.1(1) Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ Rada vo
vzťahu k nemu príjme rozhodnutie;

ak Rada, konajúc na základe článku F.1(1) Zmluvy o Európskej únii konštatovala vo vzťahu
k členskému štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, existenciu vážneho
a pretrvávajúceho porušenia zásad uvedených v článku F(1) zo strany tohto členského štátu;

ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného
členského štátu; v tom prípade musí byť Rada bezprostredne informovaná; žiadosť bude
vybavovaná na základe predpokladu, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne
akýmkoľvek spôsobom, podľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc
členského štátu.

XV/SK 97

Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SÚC ROZHODNUTÍ stanoviť podmienky pre uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality obsiahnuté
v článku 3b Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s cieľom presnejšie vymedziť kritériá ich
uplatňovania, a na zabezpečenie ich prísneho dodržiavania a neustáleho vykonávania všetkými orgánmi,

SO ŽELANÍM zabezpečiť, aby sa všetky rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom únie;

BERÚC DO ÚVAHY Medziinštitucionálnu dohodu z 25. októbra 1993 medzi Európskym parlamentom,
Radou a Komisiou o postupoch vykonávania zásady subsidiarity,

POTVRDZUJÚC, že závery Európskej rady v Birminghame 16. októbra 1992 a celkový prístup
k uplatňovaniu zásady subsidiarity odsúhlasený na zasadaní Európskej rady v Edinburghu 11.-12. decembra
1992 budú aj naďalej riadiť konanie orgánov únie ako aj rozvoj uplatňovania zásady subsidiarity, a na tento
účel,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva :

1. Každý orgán pri vykonávaní jej zverených právomocí zabezpečí dodržiavanie zásady subsidiarity. Taktiež
zabezpečí súlad so zásadou proporcionality, podľa ktorej nemá ísť žiaden krok spoločenstva za rámec toho,
čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy.

2. Uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality rešpektuje všeobecné ustanovenia a ciele zmluvy, najmä
pokiaľ ide o úplné zachovanie acquis communautaire a inštitucionálnej rovnováhy; uplatňovanie neovplyvní
zásady vypracované Súdnym dvorom týkajúce sa vzťahu medzi vnútroštátnym právom a právom
spoločenstva, a berie do úvahy článok F(4) Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého “si únia zabezpečí
prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík”.

3. Zásada subsidiarity nespochybňuje právomoci udelené zmluvou Európskemu spoločenstvu tak, ako sú
interpretované Súdnym dvorom. Kritériá uvedené v druhom odseku článku 3b zmluvy sa týkajú oblastí, v
ktorých nemá spoločenstvo výhradné právomoci. Zásada subsidiarity poskytuje usmernenie k tomu, ako
majú byť tieto právomoci vykonávané na úrovni spoločenstva. Subsidiarita je dynamická koncepcia a má sa
uplatňovať z hľadiska cieľov stanovených v zmluve. Umožňuje rozšírenie činností spoločenstva v rámci jeho
právomocí tam, kde to vyžadujú okolnosti, a naopak ich zúženie alebo prerušenie tam, kde to už nie je
opodstatnené.

4. Pri každom navrhovanom právnom predpise musia byť základy, na ktorých je postavený, uvedené
s cieľom odôvodnenia jeho súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality; dôvody záveru, podľa ktorého
je možné cieľ spoločenstva splniť lepšie, musia byť podložené kvalitatívnymi, alebo vždy keď je to možné,
aj množstevnými ukazovateľmi.

5. Aby boli konania spoločenstva odôvodnené, musia byť splnené oba aspekty zásady subsidiarity : ciele
navrhovaného konania nemožno postačujúco dosiahnuť krokmi členských štátov v rámci ich vnútroštátneho
ústavného systému, a možno ich preto lepšie dosiahnuť konaním zo strany spoločenstva.

XV/SK 98

Na preskúmanie, či je vyššie uvedená podmienka splnená, treba použiť nasledovné usmernenia :



zvažovaná otázka má nadnárodný aspekt, ktorý nemožno uspokojujúco upraviť konaniami
členských štátov;



konanie členských štátov samé o sebe alebo bez konania spoločenstva by bolo v rozpore
s požiadavkami zmluvy (ako je potreba napraviť narušenie súťaže alebo vyhnúť sa skrytým
obmedzeniam obchodu, alebo potreba posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť) alebo by inak
významne poškodili záujmy členských štátov;



konanie na úrovni spoločenstva by prinieslo jasné výhody z dôvodu jeho rozsahu účinkov
v porovnaní s konaním na úrovni členských štátov.

6. Forma konania spoločenstva má byť čo najjednoduchšia v súlade s uspokojivým dosiahnutím cieľa
opatrenia a potrebou účinného presadzovania. Spoločenstvo má vydávať zákony iba v nevyhnutnom rozsahu.
Za nezmenených ostatných okolností by mali byť smernice uprednostňované pred nariadeniami a rámcové
smernice pred podrobnými opatreniami. Smernice tak, ako sú stanovené v článku 169 zmluvy, majú
ponechať vnútroštátnym orgánom voľbu foriem a metód, pričom majú byť záväzné pre každý členský štát,
ktorému sú adresované, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.

7. Pokiaľ ide o povahu a rozsah konania spoločenstva, opatrenia spoločenstva majú ponechať čo najväčší
priestor pre vnútroštátne rozhodnutie, a to v súlade s cieľom opatrenia a dodržiavaním požiadaviek zmluvy.
Pri rešpektovaní práva spoločenstva sa má dbať na dodržiavanie zavedených vnútroštátnych dojednaní,
a organizáciu a fungovanie právnych systémov členských štátov. Tam, kde je to primerané, a v závislosti na
potrebe správneho presadzovania, majú opatrenia spoločenstva poskytnúť členským štátom alternatívne
spôsoby dosiahnutia cieľov opatrení.

8. Tam, kde uplatňovanie zásady subsidiarity nevedie zo strany spoločenstva k žiadnemu konaniu, požaduje
sa, aby členské štáty pri svojich konaniach dodržiavali všeobecné pravidlá stanovené v článku 5 zmluvy
prijatím všetkých primeraných opatrení na zabezpečenie splnenia ich záväzkov podľa zmluvy a zdržaním sa
akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy.

9. Bez toho, aby bolo dotknuté jeho právo podnetu sa má Komisia :



s výnimkou prípadov naliehavosti alebo utajenia, intenzívne poradiť pred navrhovaním
právnych predpisov, a tam, kde je to vhodné, uverejniť konzultačné dokumenty;



odôvodniť relevanciu svojich návrhov s ohľadom na zásadu subsidiarity; kedykoľvek je to
nutné, poskytne v tomto ohľade podrobnosti vysvetľujúce memorandum sprevádzajúce návrh.
Úplné alebo čiastočné financovanie konaní spoločenstva z rozpočtu spoločenstva si vyžaduje
vysvetlenie;



brať riadne do úvahy minimalizáciu každého bremena, či už finančného alebo správneho, ktoré
má vplyv na spoločenstvo, národné vlády, miestne orgány, hospodárskych prevádzkovateľov
a občanov, ako aj jeho proporcionalitu k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť;



predložiť výročnú správu o uplatňovaní článku 3b zmluvy Európskej rade, Európskemu
parlamentu a Rade. Táto výročná správa sa taktiež zasiela Výboru regiónov a Hospodárskemu
a sociálnemu výboru.

10. Európska rada vezme na vedomie správu Komisie uvedenú v štvrtej zarážke bodu 9 v rámci správy
o pokroku dosiahnutom úniou, kde sa požaduje, aby ju Rada predložila Európskemu parlamentu v súlade
s článkom D Zmluvy o Európskej únii.

11. Európsky parlament a Rada zvážia ako nedeliteľnú súčasť celkového preskúmania návrhov Komisie ich
súlad s článkom 3b zmluvy, pričom plne dodržiavajú uplatniteľné postupy.

XV/SK 99

12. V priebehu postupov uvedených v článkoch 189b a 189c zmluvy je Európsky parlament informovaný
o stanovisku Rady k uplatňovaniu článku 3b zmluvy formou vyhlásenia o dôvodoch, ktoré viedli Radu
k prijatiu spoločnej pozície. Rada informuje Európsky parlament o dôvodoch, na základe ktorých sa časť
návrhu Komisie alebo návrh ako celok považuje za nezlučiteľný s článkom 3b zmluvy.

13. Súlad so zásadou subsidiarity sa preveruje v súlade s pravidlami stanovenými v zmluve.

Protokol o vonkajších vzťahoch členských štátov s ohľadom na prekročenie

vonkajších hraníc

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC DO ÚVAHY potrebu členských štátov pri zabezpečení účinnej kontroly na svojich vonkajších
hraniciach, a to aj v spolupráci s tretími krajinami tam, kde je to primerané,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva,

ustanovenia o opatreniach pri prekročení vonkajších hraníc zahrnuté v článku 73j(2)(a) Hlavy IIIa zmluvy
nemajú dopad na právomoc členských štátov pri rokovaní alebo uzatváraní dohôd s tretími krajinami, pokiaľ
dodržiavajú právo spoločenstva a ostatné príslušné medzinárodné dohody.

Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

DOMNIEVAJÚC SA, že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch jen priamo spojený
s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, a s potrebou zachovania plurality
médií,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva,

Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nemajú vplyv na právomoc členských štátov pri
poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokiaľ je takéto financovanie poskytované vysielacím
organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované
v každom členskom štáte, a pokiaľ takéto financovanie neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku
súťaž v spoločenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie do
úvahy uskutočnenie náhrad za verejnoprávnu službu.

XV/SK 100

Protokol o ochrane a blahu zvierat

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SO ŽELANÍM zabezpečiť zlepšenú ochranu a rešpektovanie blaha zvierat ako cítiacich bytostí,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva,

pri formulovaní a vykonávaní politiky spoločenstva v oblasti poľnohospodárstva, dopravy, vnútorného trhu
a výskumu berie spoločenstvo a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat, pričom
rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských
rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.

XV/SK 101

D. PROTOKOLY PRIPOJENÉ K ZMLUVE O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVÁM O ZALOŽENÍ

EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA, EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA UHLIA A OCELE

A EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

Protokol o orgánoch s ohľadom na rozšírenie Európskej únie

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o založení Európskeho spoločenstva,

Článok 1

K dátumu nadobudnutia platnosti prvého rozšírenia Európskej únie, a bez ohľadu na článok 157(1) Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva, článku 9(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele
a článku 126(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Komisia má po jednom
štátnom príslušníkovi z každého členského štátu za predpokladu, že do tohto dátumu bola v Rade
modifikovaná váha hlasov, a to či už opätovným vážením hlasov alebo dvojitou väčšinou spôsobom
prijateľným pre všetky členské štáty, berúc do úvahy všetky príslušné faktory, najmä kompenzáciu tých
členských štátov, ktoré sa vzdali možnosti nominovania druhého člena Komisie.

Článok 2

Aspoň jeden rok predtým, než dosiahne počet členov Európskej únie dvadsať, zvolá sa konferencia
zástupcov vlád členských štátov tak, aby sa vykonalo celkové preskúmanie ustanovení zmlúv o zložení
a fungovaní orgánov.

Protokol o umiestnení sídel orgánov a niektorých úradov a

odborov Európskych spoločenstiev a Europolu

ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

SO ZRETEĽOM na článok 216 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, článok 77 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a článok 189 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre
atómovú energiu,

PRIPOMÍNAJÚC A POTVRDZUJÚC rozhodnutie z 8. apríla 1965, a bez toho, aby boli dotknuté
rozhodnutia týkajúce sa sídla budúcich orgánov, úradov a odborov,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o založení Európskeho spoločenstva,

XV/SK 102

Jediný článok

Európsky parlament má svoje sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych
zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli.
Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho
parlamentu a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu.

Rada má svoje sídlo v Bruseli. Počas apríla, júna a októbra sa zasadnutia Rady konajú
v Luxemburgu.

Komisia má svoje sídlo v Bruseli. Odbory uvedené v článkoch 7, 8 a 9 rozhodnutia z 8. apríla
1965 sa vytvoria v Luxemburgu.

Súdny dvor a Súd prvého stupňa majú svoje sídlo v Luxemburgu.

Dvor audítorov má svoje sídlo v Luxemburgu.

Hospodársky a sociálny výbor má svoje sídlo v Bruseli.

Výbor regiónov má svoje sídlo v Bruseli.

Európska investičná banka má svoje sídlo v Luxemburgu.

Európsky menový inštitút a Európska centrálna banka majú svoje sídla vo Frankfurte.

Úrad Európskej polície (Europol) má svoje sídlo v Haagu.

Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

PRIPOMÍNAJÚC, že preskúmanie vlastných vlád vo vzťahu k činnostiam únie vykonané jednotlivými
národnými parlamentmi je záležitosťou konkrétnej ústavnej organizácie a praxe každého členského štátu,

SO ŽELANÍM povzbudiť napriek tomu väčšiu účasť vnútroštátnych parlamentov v činnostiach Európskej
únie a zlepšiť ich schopnosť vyjadriť svoje názory na záležitosti, ktoré pre nich môžu byť obzvlášť
zaujímavé,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve
o založení Európskeho spoločenstva,

I. INFORMÁCIE PRE NÁRODNÉ PARLAMENTY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

1. Všetky konzultačné dokumenty Komisie (zelené a biele knihy a oznámenia) sa bezodkladne zasielajú
národným parlamentom členských štátov.

2. Návrhy Komisie na právne predpisy tak, ako sú vymedzené Radou v súlade s článkom 151(3) Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva, sa sprístupnia v primeranom čase, aby vláda každého členského štátu
mohla zabezpečiť ich riadne obdržanie pre vlastný parlament.

XV/SK 103

3. Medzi sprístupnením legislatívneho návrhu Komisie alebo návrhu na opatrenie, ktoré sa má prijať podľa
Hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, vo všetkých jazykoch, Európskemu parlamentu a Rade a dátumom
zaradenia do agendy Rady na rozhodnutie buď vo veci prijatia aktu alebo prijatia spoločného stanoviska
podľa článku 189b alebo 189c Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva plynie šesťtýždenná lehota,
s výnimkou v prípade naliehavosti, ktorej dôvody sa uvedú v akte alebo spoločnej pozícií.

II. KONFERENCIA VÝBOROV PRE EURÓPSKE ZÁLEŽITOSTI

4. Konferencia výborov pre európske záležitosti, ďalej len COSAC, založená v Paríži 16.-17. novembra
1989 môže dávať všetky príspevky, ktoré považuje za vhodné, do pozornosti orgánom Európskej únie, najmä
na základe návrhov právnych textov, o ktorých predložení konferencii môžu vzhľadom na povahu veci
spoločným súhlasom rozhodnúť zástupcovia vlád členských štátov.

5. COSAC môže preskúmať akékoľvek návrhy alebo podnety na právne predpisy vo vzťahu k vytvoreniu
priestoru slobody, bezpečnosti a práva, ktoré môžu mať priamy vplyv na práva a slobody jednotlivcov.

6. COSAC môže Európskemu parlamentu, Rade a Komisii adresovať akékoľvek príspevky, ktoré považuje
za vhodné v spojitosti s legislatívnou činnosťou únie, a najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásady subsidiarity,
priestoru slobody, bezpečnosti a práva, ako aj k otázkam týkajúcim sa základných práv.

7. Príspevky podané COSAC žiadnym spôsobom nezaväzujú národné parlamenty, ani nepredurčujú ich
stanoviská.

XV/SK 104

ZÁVEREČNÝ AKT

KONFERENCIA ZÁSTUPCOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV zvolaná do Turína dvadsiateho deviateho
marca roku tisícdeväťstodeväťdesiatšesť na spoločné prijatie zmien a doplnkov Zmluvy o Európskej únii,
zmlúv o založení Európskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho
spoločenstva pre atómovú energiu a niektorých príslušných aktov, prijala nasledovné texty:

I. Amsterdamská zmluva meniaca a dopĺňajúca Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení

Európskych spoločenstiev a niektoré príslušné akty

II. Protokoly

A. Protokol pripojený k Zmluve o Európskej únii :

1. Protokol o článku J.7 Zmluvy o Európskej únii

B. Protokoly pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva :

2. Protokol, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

3. Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku 7a Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva na Spojené kráľovstvo a Írsko

4. Protokol o postavení Spojeného kráľovstva a Írska

5. Protokol o postavení Dánska

C. Protokoly pripojené k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva

6. Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie

7. Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

8. Protokol o vonkajších vzťahoch členských štátov s ohľadom na prekročenie vonkajších hraníc

9. Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch

10. Protokol o ochrane a blahu zvierat

D. Protokoly pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluvám o založení Európskeho spoločenstva,
Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

11. Protokol o orgánoch s ohľadom na rozšírenie Európskej únie

12. Protokol o umiestnení sídiel orgánov a niektorých úradov a odborov Európskych spoločenstiev
a Europolu.

13. Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii

XV/SK 105

III. Vyhlásenia

Konferencia prijala nasledovné deklarácie pripojené k tomuto záverečnému aktu :

1. Vyhlásenie o zrušení trestu smrti

2. Vyhlásenie o zlepšenej spolupráci medzi Európskou úniou a Západoeurópskou úniou

3. Vyhlásenie, ktoré sa týka Západoeurópskej únie

4. Vyhlásenie o článkoch J.14 a K.10 Zmluvy o Európskej únii

5. Vyhlásenie o článku J.15 Zmluvy o Európskej únii

6. Vyhlásenie o zavedení jednotky strategického plánovania a včasného varovania

7. Vyhlásenie o článku K.2 Zmluvy o Európskej únii .

8. Vyhlásenie o článku K.3(e) Zmluvy o Európskej únii

9. Vyhlásenie o článku K.6(2) Zmluvy o Európskej únii

10. Vyhlásenie o článku K.7 Zmluvy o Európskej únii

11. Vyhlásenie o právnom postavení cirkví a nekonfesných organizácií

12. Vyhlásenie o hodnotení vplyvov na životné prostredie

13. Vyhlásenie o článku 7d Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

14. Vyhlásenie o zrušení článku 44 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

15. Vyhlásenie o zachovaní úrovne ochrany a bezpečnosti poskytovanej Schengenským acquis

16. Vyhlásenie o článku 73j(2)(b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

17. Vyhlásenie o článku 73k Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

18. Vyhlásenie o článku 73k(3)(a) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

19. Vyhlásenie o článku 73l(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

20. Vyhlásenie o článku 73m Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

21. Vyhlásenie o článku 73o Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

22. Vyhlásenie, ktoré sa týka postihnutých osôb

23. Vyhlásenie o motivačných opatreniach uvedených v článku 109r Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva

24. Vyhlásenie o článku 109r Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

25. Vyhlásenie o článku 118 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

XV/SK 106

26. Vyhlásenie o článku 118(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

27. Vyhlásenie o článku 118b(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

28. Vyhlásenie o článku 119(4) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

29. Vyhlásenie o športe

30. Vyhlásenie o ostrovných regiónoch

31. Vyhlásenie, ktoré sa týka nariadenia Rady z 13. júla 1987

32. Vyhlásenie o organizácii a fungovaní Komisie

33. Vyhlásenie o článku 188c(3) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

34. Vyhlásenie o dodržiavaní časových lehôt podľa spolurozhodovacieho postupu

35. Vyhlásenie o článku 191a(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

36. Vyhlásenie o zámorských krajinách a územiach

37. Vyhlásenie o verejných úverových inštitúciách v Nemecku

38. Vyhlásenie o činnostiach dobrovoľnej služby

39. Vyhlásenie o kvalite navrhovania právnych predpisov Spoločenstva

40. Vyhlásenie, ktoré sa týka postupu uzatvárania medzinárodných dohôd Európskym
spoločenstvom uhlia a ocele

41. Vyhlásenie o ustanoveniach týkajúcich sa transparentnosti, prístupu k dokumentom
a boja proti podvodom

42. Vyhlásenie o úplnom znení zmlúv

43. Vyhlásenie, ktoré sa týka Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

44. Vyhlásenie o článku 2 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

45. Vyhlásenie o článku 4 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

46. Vyhlásenie o článku 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

47. Vyhlásenie o článku 6 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

48. Vyhlásenie, ktoré sa týka Protokolu o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie

49. Vyhlásenie, ktoré sa týka pododseku (d) jediného článku Protokolu o azyle pre štátnych príslušníkov
členských štátov Európskej únie

50. Vyhlásenie, ktoré sa týka Protokolu o orgánoch s ohľadom na rozšírenie Európskej únie

51. Vyhlásenie o článku 10 Amsterdamskej zmluvy

XV/SK 107

Konferencia taktiež vzala na vedomie nasledovné deklarácie pripojené k tomuto záverečnému aktu :

1. Vyhlásenie Rakúska a Luxemburska o úverových inštitúciách

2. Vyhlásenie Dánska k článku K.14 Zmluvy o Európskej únii

3. Vyhlásenie Nemecka, Rakúska a Belgicka o subsidiarite

4. Vyhlásenie Írska o článku 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska

5. Vyhlásenie Belgicka o Protokole o azyle pre štátnych príslušníkov členských Európskej únie

6. Vyhlásenie Belgicka, Francúzska a Talianska o Protokole o orgánoch vzhľadom na rozšírenie Európskej

únie

7. Vyhlásenie Francúzska, ktoré sa týka situácie zámorských departementov vzhľadom na Protokol, ktorým

sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

8. Vyhlásenie Grécka, ktoré sa týka Deklarácie o právnom postavení cirkví a nekonfesných organizácií

Nakoniec konferencia súhlasila, z ilustratívnych dôvodov, s pripojením textov Zmluvy o Európskej únii
a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva k tomuto aktu v takej podobe, aká je výsledkom zmien
a doplnkov vykonaných touto konferenciou.

V Amsterdame druhého októbra roku tisídeväťstodeväťdesiatsedem.

Pour Sa Majesté le Roi des Belges
Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen
Für Seine Majestät den König der Belgier

Erik Derycke

Cette signature engage également la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région
wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.

Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige
Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brusselse Hoofdstedelijke Gewest.

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning

Niels Helveg Petersen

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland

Klaus Kinkel

XV/SK 108

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας

Theodoros Pangalos

Por Su Majestad el Rey de España

Juan Abel Matutes

Pour le Président de la République française

Hubert Védrine

Thar ceann an Choimisiśin arna śdarś le hAirteagal 14 de Bhunreacht na hÉireann chun cumhachtaķ agus
feidhmeanna Uachtarán na hÉireann a oibriś agus a chomhlķonadh

For the Commission authorised by Article 14 of the Constitution of Ireland to exercise and perform the
powers and functions of the President of Ireland

Raphael P. Burke

Per il Presidente della Repubblica italiana

Lamberto Dini

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg

Jacques F. Poos

Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden

Hans van Mierlo

Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich

Wolfgang Schüssel

Pelo Presidente da República Portuguesa

Jaime Gama

Suomen Tasavallan Presidentin puolesta
För Republiken Finlands President

Tarja Halonen

För Hans Majestät Konungen av Sverige

Lena Hjelm-Wallén

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Douglas Henderson

XV/SK 109

VYHLÁSENIA PRIJATÉ KONFERENCIOU

1. Vyhlásenie o zrušení trestu smrti

S odkazom na článok F(2) Zmluvy o Európskej únii konferencia pripomína, že protokol č. 6 k Európskemu
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanému v Ríme 4. novembra 1950, ktorý bol
podpísaný a ratifikovaný veľkou väčšinou členských štátov, stanovuje zrušenie trestu smrti.

V tomto kontexte berie konferencia na vedomie, že od podpisu vyššie uvedeného protokolu dňa 28. apríla
1983 bol trest smrti zrušený vo väčšine členských štátov únie a nebol vykonaný v žiadnom z nich.

2. Vyhlásenie o zlepšenej spolupráci medzi Európskou úniou a Západoeurópskou úniou

S cieľom zlepšenej spolupráce medzi Európskou úniou a Západoeurópskou úniou vyzýva konferencia Radu,
aby sa snažila o skoré prijatie primeraných opatrení na povolenie držby tajných informácií pre zamestnancov
Generálneho sekretariátu Rady.

3. Vyhlásenie, ktoré sa týka Západoeurópskej únie

Konferencia berie na vedomie nasledujúcu deklaráciu prijatú Radou ministrov Západoeurópskej únie 22. júla
1997

“VYHLÁSENIE ZÁPADOEURÓPSKEJ ÚNIE O ÚLOHE ZÁPADOEURÓPSKEJ ÚNIE A JEJ

VZŤAHOCH S EURÓPSKOU ÚNIOU A S ATLANTICKOU ALIANCIOU

ÚVOD

1. Členské štáty Západoeurópskej únie (ZEÚ) sa v Maastrichte v roku 1991 dohodli na potrebe rozvoja
skutočnej európskej bezpečnosti a obrannej identity (ESDI) a prevzatia väčšej európskej zodpovednosti za
obranné záležitosti. Z hľadiska Amsterdamskej zmluvy sa opätovne ubezpečili o význame pokračovania
a posilnenia týchto úsilí. WEU je integrálnou súčasťou rozvoja Európskej únie poskytujúcou únii prístup
k operačnej schopnosti, najmä v kontexte úloh Petersbergu, a je podstatnou súčasťou rozvoja ESDI v rámci
Atlantickej aliancie v súlade s Parížskou deklaráciou a s rozhodnutiami prijatými ministrami NATO
v Berlíne.

2. Dnes spája Rada ZEÚ všetky členské štáty Európskej únie a všetkých európskych členov Atlantickej
aliancie v súlade s ich príslušným postavením. Rada taktiež spája tieto štáty so štátmi strednej a východnej
Európy spojenými s Európskou úniou prostredníctvom Asociačnej dohody, ktoré sú kandidátmi na
pristúpenie tak k Európskej únii, ako aj Atlantickej aliancii. Západoeurópska únia sa takto stáva skutočným
rámcom pre dialóg a spoluprácu medzi Európanmi pri širších otázkach európskej bezpečnosti a obrany.

3. V tomto kontexte berie ZEÚ na vedomie Hlavu V Zmluvy o Európskej únii týkajúcu sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, najmä článkov J.3(1), J.7 a protokolu k článku J.7, ktorých znenie
je takéto :

Článok J.3(1)

“1 .Európska rada vymedzuje zásady všeobecné smery spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
vrátane záležitostí, ktoré ovplyvňujú obranu.”

XV/SK 110

Článok J.7

“1.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zahŕňa všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie,

vrátane postupného vymedzovania spoločnej obrannej politiky v súlade s druhým pododsekom, ktoré by
mohlo viesť k spoločnej obrane, ak by sa Európska rada tak rozhodla. V takom prípade Európska rada
odporučí členským štátom prijatie takého rozhodnutia v súlade s ich ústavnými predpismi.

Západoeurópska únia (ZEÚ) je neoddeliteľnou súčasťou vývoja únie, ktorá poskytuje únii prístup
k akcieschopnosti, najmä v kontexte odseku 2. Podporuje úniu pri vytváraní obranných aspektov spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak, ako je to uvedené v tomto článku. Únia v zmysle toho podporuje
užšie inštitucionálne vzťahy so ZEÚ vzhľadom na možnosť začlenenia ZEÚ do únie, ak tak rozhodne
Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijatie takého rozhodnutia
v súlade s ich ústavnými predpismi.

Politika únie v súlade s týmto článkom nemá dopad na osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky
určitých členských štátov a rešpektuje záväzky tých členských štátov, ktoré vidia realizáciu ich spoločnej
obrany v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa Severoatlantickej zmluvy, a je v súlade so
spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou utvorenou v tomto rámci.

Postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky budú členské štáty podporovať podľa potreby vzájomnou
spoluprácou v oblasti vyzbrojovania.

Otázky uvedené v tomto článku zahŕňajú humanitárne a záchranné úlohy, misie na udržanie mieru,

a úlohy bojových síl pri riešení kritických situácií vrátane nastolenia mieru.

Únia využije ZEÚ na vypracovanie a realizáciu rozhodnutí a činností únie, ktoré majú vplyv na

obranu.

Pôsobnosť Európskej rady na vypracovanie usmernení v súlade s článkom J.3 je vzhľadom na ZEÚ daná vo
veciach, v ktorých únia využíva ZEÚ.

Keď únia využíva ZEÚ na vypracovanie a realizáciu rozhodnutí a činností únie pri úlohách uvedených
v odseku 2, všetky členské štáty únie sú oprávnené v plnej miere sa do týchto úloh zapojiť. Rada v zhode
s orgánmi ZEÚ prijme nevyhnutné praktické opatrenia, aby umožnila členským štátom prispievajúcim
k týmto úlohám plne a rovnocenne sa zapojiť do plánovania a rozhodovania v ZEÚ.

Rozhodnutia prejednávané podľa tohto odseku, ktoré majú vplyv na obranu, sa prijímajú bez toho, aby boli
dotknuté politiky a záväzky uvedené v treťom pododseku odseku 1.

Ustanovenia tohto článku nebránia rozvoju užšej spolupráce medzi dvoma alebo viacerými členskými

štátmi na dvojstrannej úrovni, v rámci ZEÚ a Atlantickej aliancie za predpokladu, že takáto spolupráca nie
je v rozpore alebo neprekáža spolupráci upravovanej touto hlavou.

Vzhľadom na podporu cieľov tohto článku sa jeho ustanovenia opätovne posúdia v súlade s článkom

N.”

Protokol o článku J.7

“VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

MAJÚC NA PAMÄTI potrebu úplného vykonávania ustanovení druhého pododseku článku J.7(1), a J.7(3)
Zmluvy o Európskej únii,

XV/SK 111

PO DOHODE na nasledovnom ustanovení, ktoré je pripojené k Zmluve o Európskej únii,

Európska únia vypracuje spolu so Západoeurópskou úniou do jedného roka od vstupu Amsterdamskej
zmluvy do platnosti opatrenia na zlepšenú vzájomnú spoluprácu.”

A. VZŤAHY ZEÚ S EURÓPSKOU ÚNIOU: SPREVÁDZAJÚ VYKONÁVANIE
AMSTERDAMSKEJ ZMLUVY

4. V “Deklarácii o úlohe Západoeurópskej únie a jej vzťahoch s Európskou úniou a Atlantickou alianciou”
z 10. decembra 1991 si členské štáty ZEÚ stanovili ako svoj cieľ “vybudovať ZEÚ v etapách ako obrannú
súčasť Európskej únie”. V súčasnosti opätovne potvrdzujú tento cieľ tak, ako je rozvinutý v Amsterdamskej
zmluve.

5. Keď únia využíva ZEÚ, ZEÚ rozpracúva a vykonáva rozhodnutia a postupy EÚ, ktoré majú obranné
dopady.

Pri rozpracúvaní a vykonávaní rozhodnutí a postupov EÚ, pri ktorých únia využíva ZEÚ, jedná ZEÚ
v súlade s usmerneniami stanovenými Európskou radou.

ZEÚ podporuje úniu pri vymedzovaní obranných aspektov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
Európskej únie tak, ako je stanovená v článku J.7 Zmluvy o Európskej únii.

6. ZEÚ potvrdzuje, že keď Európska únia využíva ZEÚ na rozpracovanie a vykonávanie rozhodnutí únie
o úlohách uvedených v článku J.7(2) Zmluvy o Európskej únii, všetky členské štáty únie majú právo plne sa
podieľať na daných úlohách v súlade s článkom J.7(3) Zmluvy o Európskej únii.

ZEÚ vytvorí úlohu pozorovateľov ZEÚ v súlade s ustanoveniami obsiahnutými v článku J.7(3) a prijme
nevyhnutné praktické opatrenia, aby umožnila členským štátom EÚ prispievať k úlohám vykonávaným ZEÚ
na žiadosť EÚ tak, že sa plne a rovnocenne podieľajú na plánovaní a rozhodovaní v ZEÚ.

7. V súlade s Protokolom o článku J.7 Zmluvy o Európskej únii pripraví ZEÚ spolu s Európskou úniou
opatrenia na zlepšenú spoluprácu medzi nimi. V tomto ohľade je možné teraz začať s celou škálou opatrení,
z nich na niektorých už práca v ZEÚ prebieha, ako :



opatrenia na zlepšenie koordinácie konzultácií a rozhodovacích procesov príslušných
organizácií, najmä v krízových situáciách;



konanie spoločných zasadnutí príslušných orgánov obidvoch organizácií;



čo najväčšie zosúladenie súslednosti predsedníctva v ZEÚ a EÚ, ako aj správnych pravidiel
a praktík obidvoch organizácií;



úzka spolupráca pri práci zamestnancov Generálneho sekretariátu ZEÚ a Generálneho
sekretariátu Rady EÚ, aj prostredníctvom výmeny a dočasného vyslania personálu;



opatrenia, aby sa umožnilo relevantným orgánom EÚ, vrátane jednotky plánovania politiky
a jednotky včasného varovania, využiť zdroje bunky plánovania ZEÚ, situačného centra
a satelitného centra;

XV/SK 112



primeraná spolupráca v oblasti zbrojárstva, v rámci zbrojárskej skupiny ZEÚ (WEAG) ako
európskeho fóra pre spoluprácu v zbrojárstve spolu s EÚ a ZEÚ v kontexte racionalizácie
európskeho zbrojárskeho trhu a založenia európskej zbrojárskej agentúry;



praktické opatrenia na zabezpečenie spolupráce s Európskou Komisiou, zohľadňujúc jej úlohu
v SZBP tak, ako je revidovaná Zmluvou o Európskej únii;



zlepšená bezpečnostné opatrenia s Európskou úniou.

B. VZŤAHY MEDZI ZEÚ A NATO V RÁMCI ROZVOJA ESDI V ATLANTICKEJ ALIANCII

8. Atlantická aliancia je aj naďalej základňou kolektívnej obrany v rámci Severoatlantickej zmluvy. Zostáva
základným fórom konzultácií medzi spojencami a rámcom, v ktorom schvaľujú politiky vo vzťahu k svojim
bezpečnostným a obranným záväzkom podľa Washingtonskej zmluvy. Aliancia sa podujala na proces
adaptácie a reformy, aby mohla účinnejšie vykonávať celú škálu svojich poslaní. Tento proces je zameraný
na posilnenie a obnovenie transatlantického partnerstva, vrátane budovania ESDI v rámci aliancie.

9. ZEÚ je podstatnou súčasťou rozvoja európskej bezpečnosti a obrannej identity v rámci Atlantickej
aliancie a podľa toho bude aj naďalej pokračovať vo svojom úsilí na posilnenie inštitucionálnej a praktickej
spolupráce s NATO.

10. Okrem svojej podpory spoločnej obrane obsiahnutej v článku 5 Washingtonskej zmluvy a článku
V modifikovanej Bruselskej zmluvy, má ZEÚ aktívnu úlohu v prevencii konfliktov a krízovom manažmente
tak, ako je to stanovené v Petersbergskej deklarácii. V tomto kontexte sa ZEÚ zaväzuje vykonávať plne
svoju úlohu, rešpektujúc úplnú transparentnosť a komplementaritu medzi dvoma organizáciami.

11. ZEÚ opätovne ubezpečuje, že jej identita bude založená na pevných vojenských zásadách a bude
podporovaná primeraným vojenským plánovaním, ktoré umožní vytvorenie vojensky súdržných a účinných
síl schopných operovať pod politickou kontrolou a strategickým riadením ZEÚ.

12. Za týmto účelom ZEÚ rozvinie svoju spoluprácu s NATO najmä v nasledovných oblastiach :



mechanizmy porád medzi ZEÚ a NATO v kontexte kríze;



aktívna účasť ZEÚ v procese obranného plánovania NATO;



operačné spojenia medzi ZEÚ a NATO pre plánovanie, prípravu a realizáciu operácií
využívajúcich aktíva a schopnosti NATO pod politickou kontrolou a strategickým vedením
ZEÚ, vrátane :



vojenského plánovania realizovaného NATO v koordinácii so ZEÚ, a cvičení;



rámcovej dohody o transfere, monitoringu a vrátení aktív a schopností NATO;



spojenie medzi ZEÚ a NATO v kontexte európskych veliteľských opatrení.

Táto spolupráca sa bude aj naďalej vyvíjať, berúc taktiež do úvahy adaptáciu Aliancie.

XV/SK 113

C. OPERAČNÁ ÚLOHA ZEÚ PRI ROZVOJI ESDI

13. ZEÚ rozvinie svoju úlohu európskeho politicko-vojenského orgánu krízového manažmentu využívaním
aktív a schopností sprístupnených krajinami ZEÚ na národnom alebo mnohonárodnom základe, a prípadným
využitím aktív a schopností NATO podľa práve vypracovávaných dojednaní. V tomto kontexte bude ZEÚ
taktiež podporovať OSN a OBSE pri ich úlohách krízového manažmentu.

ZEÚ prispieva v rámci článku J.7 Zmluvy o Európskej únii k postupnému vymedzovaniu spoločnej obrannej
politiky a realizuje svoje konkrétne vykonávanie prostredníctvom ďalšieho rozvoje svojej operačnej úlohy.

14. S týmto cieľom prevezme ZEÚ prácu v nasledovných oblastiach :



ZEÚ už vytvorila mechanizmy a postupy krízového manažmentu, ktoré budú aktualizované
získavaním skúseností ZEÚ prostredníctvom cvičení a operácií. Vykonávanie Petersbergských
poslaní si vyžaduje pružné spôsoby činnosti primerané rozmanitosti krízových situácií
s optimálnym využitím dostupných schopností vrátane využitia národných centrál, ktoré môžu
byť poskytnuté zastrešujúcim štátom, alebo využitia mnohonárodných centrál zodpovedajúcich
aktívam a schopnostiam ZEÚ a NATO;



ZEÚ už rozpracovala predbežné závery o formulácii spoločnej európskej obrannej politiky,
ktoré sú prvotným príspevkom k cieľom, pôsobnosti a prostriedkom spoločnej európskej
obrannej politiky.

ZEÚ bude v tejto práci pokračovať najmä na základe Parížskej deklarácie a berúc do úvahy príslušné súčasti
rozhodnutí summitov ZEÚ a NATO a zasadnutí ministrov od Birminghamu. Zameria sa na nasledovné
oblasti :



vymedzenie zásad použitia ozbrojených síl štátov ZEÚ na Petersbergské operácie ZEÚ pri
sledovaní spoločných záujmov európskej bezpečnosti;



organizácia operačných prostriedkov na Petersbergské úlohy, ako sú generické a alternatívne
plánovanie a cvičenie, príprava a interoperabilita síl, vrátane účasti na procese plánovania
obrany NATO, ak je to vhodné;



strategická mobilita na základe svojej terajšej práce;



obranná spravodajská činnosť prostredníctvom bunky plánovania, situačného a satelitného
centra;



ZEÚ prijala mnohé opatrenia na posilnenie svojej operačnej úlohy (bunka plánovania, situačné
centrum, satelitné centrum). Zlepšenie fungovania vojenských súčastí v centrále ZEÚ
a ustanovenie Vojenského výboru pod vedením Rady predstavujú ďalšie zlepšenie štruktúr,
ktoré sú dôležité pre úspešnú prípravu a vedenie operácií ZEÚ;



s cieľom otvorenia účasti pri všetkých jej operáciách aj pre pridružených členov
a pozorovateľské štáty preskúma ZEÚ nevyhnutné metódy, ktoré umožnia pridruženým členom
a pozorovateľským štátom v súlade s ich štatútom plnú účasť na všetkých operáciách
realizovaných ZEÚ;

XV/SK 114



ZEÚ pripomína, že pridružení členovia sa zúčastňujú na operáciách, ku ktorým prispievajú, na
tom istom základe ako plnoprávni členovia, čo platí aj pre príslušné cvičenia a plánovanie. ZEÚ
taktiež preskúma otázku čo najväčšej účasti pozorovateľov v súlade s ich štatútom pri plánovaní
a rozhodovaní v rámci ZEÚ pri všetkých operáciách, ku ktorým prispievajú;



ZEÚ po primeranej porade s príslušnými orgánmi preskúma možnosti maximálnej účasti
pridružených členov a pozorovateľských štátov na jej aktivitách v súlade s ich štatútom. Bude to
napĺňať v konkrétnych aktivitách v oblasti zbrojárstva, vesmírnych a vojenských štúdií;



ZEÚ preskúma, ako je možné posilniť účasť pridružených partnerov na narastajúcom počte
činností.”

4. Vyhlásenie o článkoch J.14 a K.10 Zmluvy o Európskej únii

Ustanovenia článkov J.14 a K.10 Zmluvy o Európskej únii a všetky dohody z nich vyplývajúce neznamenajú
žiaden prenos právomocí z členských štátov na Európsku úniu.

5. Vyhlásenie o článku J.15 Zmluvy o Európskej únii

Konferencia sa dohodla na tom, že členské štáty zabezpečia, aby Politický výbor uvedený v článku J.15
Zmluvy o Európskej únii bol schopný zísť sa kedykoľvek, v prípade medzinárodných kríz alebo iných
naliehavých záležitostí aj vo veľmi krátkom čase, a to na úrovni politického riaditeľa alebo zástupcu.

6.Vyhlásenie o založení jednotky strategického plánovania a včasného varovania

Konferencia sa dohodla na tom, že :

1. Pri Generálnom sekretariáte Rady a pod zodpovednosťou jeho generálneho tajomníka, Vysokého
splnomocnenca pre SZBP sa ustanoví jednotka strategického plánovania a včasného varovania. Taktiež sa
ustanoví primeraná spolupráca s Komisiou, aby sa zabezpečila plná spojitosť so zahraničnými
hospodárskymi a rozvojovými politikami únie.

2. Úlohy jednotky zahŕňajú nasledovné :

monitoring a analýzu vývoja v oblastiach relevantných pre SZBP;

vypracovanie hodnotení zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie a identifikovanie oblastí
budúceho zamerania SZBP;

poskytovanie presných hodnotení a včasného varovania pri udalostiach alebo situáciách, ktoré
môžu mať významné dopady na zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie, vrátane potenciálnych
politických kríz;

XV/SK 115

vypracovanie, na žiadosť Rady alebo predsedajúceho štátu alebo na základe vlastnej podnetu,
podložených dokumentov politických alternatív, ktoré sa predložia za zodpovednosti
predsedajúceho štátu ako príspevok k formulovaniu politiky Rady, a ktoré môžu obsahovať
analýzy, odporúčania a stratégie pre SZBP.

3. Jednotka pozostáva zo zamestnancov získaných z Generálneho sekretariátu, členských štátov, Komisie
a ZEÚ.

4. Ktorýkoľvek členský štát alebo Komisia môže jednotke podávať návrhy na prácu, ktorá sa má realizovať.

5. Členské štáty a Komisia napomáhajú procesu plánovania politiky čo najväčším poskytovaním
relevantných informácií, vrátane informácií dôverných.

7. Vyhlásenie o článku K.2 Zmluvy o Európskej únii

Činnosti v oblasti policajnej spolupráce podľa článku K.2 Zmluvy o Európskej únii, vrátane aktivít Europolu,
podliehajú súdnemu preskúmaniu príslušných vnútroštátnych orgánov v súlade s pravidlami uplatniteľnými
v každom členskom štáte.

8. Vyhlásenie o článku K.3(e) Zmluvy o Európskej únii

Konferencia sa dohodla na tom, že ustanovenia článku K.3(e) Zmluvy o Európskej únii nemajú dopad na
zaviazanie členských štátov, ktorých právny systém neumožňuje minimálne tresty, k ich prijatiu.

9. Vyhlásenie o článku K.6(2) Zmluvy o Európskej únii

Konferencia sa dohodla na tom, že podnety na opatrenia uvedené v článku K.6(2) Zmluvy o Európskej únii
a akty prijaté podľa neho Radou sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v súlade
s príslušným rokovacím poriadkom Rady a Komisie.

10. Vyhlásenie o článku K.7 Zmluvy o Európskej únii

Konferencia berie na vedomie, že členské štáty si môžu pri vypracúvaní deklarácie podľa článku K.7(2)
Zmluvy o Európskej únii vyhradiť právo na také ustanovenia v ich národnom práve, ktoré pri vzniku otázky
týkajúcej sa platnosti alebo výkladu aktu uvedeného v článku K.7(1) v prípade prejednávanom na
vnútroštátnom súde, proti ktorých rozhodnutiu nie je podľa vnútroštátneho práva možný opravný
prostriedok, požadujú, že súd postúpi vec Súdnemu dvoru.

11. Vyhlásenie o právnom postavení cirkví a nekonfesných organizácií

Európska únia rešpektuje a nepredurčuje právne postavenie cirkví a náboženských združení alebo
spoločenstiev podľa vnútroštátneho práva členských štátov.

Európska únia rovnako rešpektuje štatút filozofických a nekonfesných organizácií.

XV/SK 116

12. Vyhlásenie o hodnotení vplyvu na životné prostredie

Konferencia berie na vedomie, že Komisia sa zaväzuje pripraviť štúdie hodnotenia vplyvu na životné
prostredie pri spracovávaní návrhov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

13. Vyhlásenie o článku 7d Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Ustanovenia článku 7d Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o verejnoprospešných službách sa
vykonávajú pri plnom rešpektovaní jurisprudencie Súdneho dvora, medzi iným aj pokiaľ ide o zásady
rovnakého zaobchádzania, kvality a kontinuity takýchto služieb.

14. Vyhlásenie o zrušení článku 44 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Zrušenie článku 44 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré obsahuje odkaz na prirodzenú
preferenciu medzi členskými štátmi v kontexte stanovovania minimálnych cien počas prechodného obdobia,
nemá žiaden účinok na zásadu preferencie spoločenstva tak, ako je vymedzená prípadovým právom
Súdneho dvora.

15. Vyhlásenie o zachovaní úrovne ochrany a bezpečnosti poskytovanej Schengenským acquis

Konferencia sa dohodla na tom, že opatrenia, ktoré má prijať Rada a ktorých účinkom bude nahradenie
ustanovení o zrušení kontrol na spoločných hraniciach obsiahnutých v Schengenskom dohovore z roku
1990, majú poskytovať aspoň rovnakú úroveň ochrany a bezpečnosti ako vyššie uvedené ustanovenia
Schengenského dohovoru.

16. Vyhlásenie o článku 73j(2)(b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Konferencia sa dohodla na tom, že názory únie a členských štátov sa berú do úvahy pri uplatňovaní článku
73j(2)(b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

17. Vyhlásenie o článku 73k Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Vedú sa porady s Vysokým komisárom OSN pre utečencov a ostatnými relevantnými medzinárodnými
organizáciami o záležitostiach týkajúcich sa azylovej politiky.

18. Vyhlásenie o článku 73k(3)(a) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Konferencia sa dohodla na tom, že členské štáty môžu rokovať a uzatvárať dohody s tretími krajinami
v oblastiach pokrytých článkom 73k(3)(a) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pokiaľ takéto
dohody rešpektujú právo spoločenstva.

19. Vyhlásenie o článku 73l(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Konferencia sa dohodla na tom, že členské štáty môžu pri vykonávaní svojich zodpovedností podľa článku
73l(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva brať do úvahy zahraničnopolitické stanoviská.

20. Vyhlásenie o článku 73m Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

XV/SK 117

Opatrenia prijaté podľa článku 73m Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nebránia členským štátom
v uplatňovaní svojich ústavných pravidiel týkajúcich sa slobody tlače a slobody prejavu v ostatných
médiách.

21. Vyhlásenie o článku 73o Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Konferencia sa dohodla na tom, že Rada preskúma súčasti rozhodnutí uvedených v druhej zarážke článku
73o(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pred koncom päťročného obdobia uvedeného v článku
73o vzhľadom na prijatie a uplatňovanie týchto rozhodnutí okamžite po uplynutí tohto obdobia.

22. Vyhlásenie, ktoré sa týka postihnutých osôb

Konferencia sa dohodla na tom, že pri vypracovávaní opatrení podľa článku 100a Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva berú orgány spoločenstva do úvahy potreby postihnutých osôb.

23. Vyhlásenie o motivačných opatreniach uvedených v článku 109r Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva

Konferencia sa dohodla na tom, že motivačné opatrenia uvedené v článku 109r Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva majú vždy špecifikovať nasledovné :

dôvody ich prijatia na základe objektívneho zhodnotenia ich potreby a existencia pridanej hodnoty na úrovni
spoločenstva;
ich trvanie, ktoré by nemalo presiahnuť päť rokov;
maximálna výška ich financovania, ktorá by mala odrážať motivačný charakter takýchto opatrení.

24. Vyhlásenie o článku 109r Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Je dohodnuté, že každý výdavok podľa článku 109r Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spadá pod
kapitolu 3 finančného výhľadu.

25. Vyhlásenie o článku 118 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Je dohodnuté, že každý výdavok podľa článku 118 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spadá pod
kapitolu 3 finančného výhľadu.

26. Vyhlásenie o článku 118(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Vysoké zmluvné strany berú na vedomie, že v diskusiách k článku 118(2) Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva bolo dohodnuté, že spoločenstvo nemá v úmysle pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na
ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov diskriminovať okolnosťami neodôvodneným spôsobom
zamestnancov malých a stredných podnikov.

XV/SK 118

27. Vyhlásenie o článku 118b(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Vysoké zmluvné strany vyhlasujú, že prvé z opatrení na uplatňovanie dohôd medzi sociálnymi partnermi na
úrovni spoločenstva – uvedené v článku 118b(2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva – spočíva vo
vypracovaní obsahu dohôd formou kolektívneho vyjednávania podľa pravidiel každého členského štátu, a že
následne toto opatrenie neznamená žiaden záväzok pre členské štáty v priamom uplatňovaní dohôd alebo pri
vypracovaní pravidiel ich transpozície, ani žiaden záväzok meniť či dopĺňať platné vnútroštátne predpisy na
uľahčenie ich vykonávania.

28. Vyhlásenie o článku 119(4) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Pri prijímaní opatrení uvedených v článku 119(4) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa majú
členské štáty v prvom rade zamerať na zlepšenie situácie žien v pracovnom živote.

29. Vyhlásenie o športe

Konferencia zdôrazňuje spoločenský význam športu, najmä jeho úlohu pri upevňovaní identity a zbližovaní
ľudí. Konferencia preto vyzýva orgány Európskej únie, aby načúvali športovým asociáciám pri prejednávaní
dôležitých otázok ovplyvňujúcich šport. V tejto súvislosti je potrebné zvláštnu pozornosť venovať
konkrétnym charakteristikám amatérskeho športu.

30. Vyhlásenie o ostrovných regiónoch

Konferencia uznáva, že ostrovné regióny trpia štrukturálnymi nevýhodami spojenými s ich ostrovnou
polohou, ktorej trvalosť poškodzuje ich hospodársky a sociálny rozvoj.

Konferencia podľa toho potvrdzuje, že právne predpisy spoločenstva musí brať do úvahy tieto nevýhody a že
tam, kde je to opodstatnené, môžu byť prijaté špecifické opatrenia v prospech týchto regiónov tak, aby sa za
spravodlivých podmienok lepšie začlenili do vnútorného trhu.

31. Vyhlásenie, ktoré sa týka nariadenia Rady z 13. júla 1987

Konferencia vyzýva, aby Komisia predložila Rade najneskôr do konca roka 1998 návrh na zmenu/doplnenie
rozhodnutia z 13. júla 1987 o stanovení postupov na výkon vykonávacích právomocí zverených Komisii.

32. Vyhlásenie o organizácii a fungovaní Komisie

Konferencia berie na vedomie zámer Komisie pripraviť v primeranom čase reorganizáciu úloh v rámci
kolégia pre Komisiu, ktorá prevezme úrad v roku 2000 tak, aby sa zabezpečilo optimálne rozdelenie medzi
bežnými a špecifickými úlohami.

V tomto kontexte sa Komisia domnieva, že prezident Komisie musí mať široké právomoci pri rozdeľovaní
úloh v rámci kolégia, ako aj pri prerozdelení týchto úloh počas funkčného obdobia Komisie.

Konferencia taktiež berie na vedomie zámer Komisie paralelne realizovať zodpovedajúcu reorganizáciu
svojich oddelení. Najmä berie na vedomie vhodnosť zaradenia vonkajších vzťahov do zodpovednosti
podpredsedu.

33. Vyhlásenie o článku 188c(3) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

XV/SK 119

Konferencia vyzýva Dvor audítorov, Európsku investičnú banku a Komisiu na zachovanie platnosti súčasne
trojstrannej dohody. Ak by bol ktoroukoľvek stranou požadovaný následnícky alebo zmenený a doplnený
text, majú sa strany snažiť dosiahnuť dohodu o takomto texte so zreteľom na svoje príslušné záujmy.

34. Vyhlásenie o dodržiavaní časových lehôt podľa spolurozhodovacieho postupu

Konferencia vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby vyvinula všemožné úsilie na zabezpečenie čo
najrýchlejšieho fungovania spolurozhodovacieho postupu. Pripomína dôležitosť striktného dodržiavania
lehôt stanovených v článku 189b Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a potvrdzuje, že možnosť
stanovená v odseku 7 tohto článku o predĺžení daných lehôt by mala byť zvažovaná iba ak je to naozaj
nevyhnutné. V žiadnom prípade však nesmie obdobie medzi druhým čítaním v Európskom parlamente
a výsledkom Zmierovacieho výboru presiahnuť deväť mesiacov.

35. Vyhlásenie o článku 191a(1) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Konferencia sa dohodla na tom, že zásady a podmienky uvedené v článku 191a(1) Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva umožnia členskému štátu požadovať, aby Komisia alebo Rada neoznámila tretím
stranám dokument pochádzajúci z tohto štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

36. Vyhlásenie o zámorských krajinách a územiach

Konferencia uznáva, že špeciálne opatrenia pre pridruženie zámorských krajín a území () podľa časti štyri
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva boli vytvorené pre krajiny a územia, ktoré boli početné,
pokrývali veľké oblasti a mali veľký počet obyvateľov. Opatrenia sa od roku 1957 len málo zmenili.

Konferencia berie na vedomie, že v súčasnosti je už iba 20 zámorských krajín a území, ktoré sú extrémne
rozptýlenými ostrovnými územiami s celkovým počtom obyvateľov približne 900 000. Okrem toho
zámorské krajiny a územia značne zaostávajú v štrukturálnych podmienkach, čo je skutočnosť spojená s ich
obzvlášť výraznými geografickými a hospodárskymi nevýhodami. Za týchto okolností sa už nemôžu
špeciálne opatrenia vyhotovené v roku 1957 účinne vysporiadať s výzvami rozvoja zámorských krajín
a území zámorských krajín a území.

Konferencia vážne a opätovne uvádza, že účelom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj
krajín a území, a ustanoviť bližšie hospodárske vzťahy medzi nimi a spoločenstvom ako celkom.

Konferencia vyzýva Radu, konajúc v súlade s ustanoveniami článku 136 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva, na prehodnotenie opatrení o pridružení do februára 2000 s týmito štyrmi cieľmi :



účinnejšia podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja zámorských krajín a území;

XV/SK 120



rozvoj hospodárskych vzťahov medzi zámorskými krajinami a územiami Európskej únie;



väčšie zohľadňovanie rozmanitosti a špecifických charakteristík jednotlivých zámorských krajín
a území, vrátane aspektov týkajúcich sa slobody podnikania;



zabezpečenie zlepšenia účinnosti finančných nástrojov.

37. Vyhlásenie o verejných úverových inštitúciách v Nemecku

Konferencia berie na vedomie stanovisko Komisie s tým záverom, že existujúce súťažné pravidlá
spoločenstva umožňujú brať plne do úvahy služby všeobecného ekonomického záujmu poskytované
štátnymi úverovými inštitúciami existujúcimi v Nemecku, ako aj priestory im poskytnuté za účelom
kompenzácie nákladov s takýmito službami spojených. V tomto kontexte je spôsob, akým Nemecko
umožňuje miestnym orgánom realizovať ich úlohu sprístupnenia komplexnej a účinnej finančnej
infraštruktúry v regiónoch, otázkou organizácie daného členského štátu. Takéto zariadenia nesmú
nepriaznivo ovplyvniť podmienky súťaže v rozsahu väčšom ako požadovanom na vykonávanie týchto
konkrétnych úloh, ktorý je v rozpore so záujmami spoločenstva.

Konferencia pripomína, že Európska rada vyzvala Komisiu na preskúmanie existencie podobných prípadov
v ostatných členských štátoch tak, aby sa primerane uplatnili tie isté štandardy na podobné prípady, a aby
bola Rada pri formulovaní ECOFIN informovaná.

38. Vyhlásenie o činnostiach dobrovoľnej služby

Konferencia uznáva dôležitý príspevok činností dobrovoľnej služby pri rozvoji sociálnej solidarity.

Spoločenstvo bude podporovať európsky rozmer dobrovoľných organizácií so zvláštnym dôrazom na
výmenu informácií a skúseností, ako aj na účasť mládeže a seniorov pri dobrovoľnej práci.

39. Vyhlásenie o kvalite navrhovania právnych predpisov spoločenstva

Konferencia berie na vedomie, že kvalita navrhovania právnych predpisov spoločenstva je kľúčová, ak má
byť správne vykonávaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a lepšie pochopená verejnosťou
a podnikateľskými kruhmi. Konferencia pripomína závery k tejto téme dosiahnuté na zasadnutí
predsedníctva Európskej rady v Edinburghu 11. a 12. decembra 1992, ako aj uznesenie Rady o kvalite
navrhovania právnych predpisov spoločenstva prijatú 8. júna 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev, C 166 zo 17. júna 1993, str. 1).

Konferencia sa domnieva, že tri orgány podieľajúce sa na postupe prijímania právnych predpisov
spoločenstva, Európsky parlament, Rada a Komisia, by mali vypracovať usmernenia o kvalite navrhovania
daných právnych predpisov. Taktiež zdôrazňuje, že právne predpisy spoločenstva by mali byť prístupnejšie
a v tomto ohľade víta prijatie a prvé vykonávanie zrýchlenej pracovnej metódy úradnej kodifikácie
legislatívnych textov ustanovenú Medziinštitucionálnou dohodou z 20. decembra 1994 (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev, C 102 zo 4. apríla 1996, str. 2).

XV/SK 121

Preto konferencia vyhlasuje, že Európsky parlament, Rada a Komisia by mali :



ustanoviť spoločným súhlasom usmernenia na zlepšenie kvality navrhovania právnych
predpisov spoločenstva, a dodržiavať tieto usmernenia pri posudzovaní návrhov právnych
predpisov spoločenstva alebo vypracovanie právnych predpisov tým, že prijmú vnútorné
organizačné opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné na zabezpečenie riadneho uplatňovania
týchto usmernení;



vyvinúť čo najväčšie úsilie na zrýchlenie kodifikácie právnych predpisov.

40. Vyhlásenie, ktoré sa týka postupu uzatvárania medzinárodných dohôd Európskym
spoločenstvom uhlia a ocele

Zrušenie článku 14 Dohovoru o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva uhlia a ocele nemení existujúcu prax týkajúcu sa postupu uzatvárania medzinárodných dohôd
Európskym spoločenstvom uhlia a ocele.

41. Vyhlásenie o ustanoveniach, ktoré sa týkajú transparentnosti, prístupu k dokumentom
a boja proti podvodom

Konferencia sa domnieva, že Európsky parlament, Rada a Komisia majú pri napĺňaní Zmluvy o Európskom
spoločenstve uhlia a ocele a Európskom spoločenstve pre atómovú energiu čerpať usmernenia z platných
ustanovení týkajúcich sa transparentnosti, prístupu k dokumentom a boja proti podvodom v rámci Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva.

42. Vyhlásenie o o úplnom znení zmlúv

Vysoké zmluvné strany sa dohodli na tom, že technická práca začatá v priebehu tejto medzivládnej
konferencie má aj naďalej čo najrýchlejšie pokračovať s cieľom návrhu úplného znenia všetkých zmlúv,
vrátane Zmluvy o Európskej únii.

Dohodli sa na tom, že záverečné výsledky tejto technickej práce, ktoré sa zverejnia pre ilustratívne účely pod
zodpovednosťou generálneho tajomníka Rady, nebudú mať žiadnu právnu silu.

43. Vyhlásenie, ktoré sa týka Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

Vysoké zmluvné strany na jednej strane potvrdzujú Deklaráciu o vykonávaní práva spoločenstva pripojenú
k Záverečnému aktu Zmluvy o Európskej únii, a na strane druhej závery Európskej rady z Essenu
uvádzajúce, že správne vykonávanie práva spoločenstva je v zásade zodpovednosťou členských štátov
v súlade s ich ústavnými dojednaniami. Toto neovplyvní dohľadové, monitoringové a vykonávacie
právomoci orgánov spoločenstva tak, ako sú stanovené v článkoch 145 a 155 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva.

44. Vyhlásenie o článku 2 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

Vysoké zmluvné strany sa dohodli na tom, že Rada prijme všetky nevyhnutné opatrenia uvedené v článku 2
Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie, a to po nadobudnutí platnosti
Amsterdamskej zmluvy. S týmto cieľom sa v riadnom čase uskutoční nevyhnutná prípravná práca tak, aby
bolo ukončená pred týmto dátumom.

XV/SK 122

45. Vyhlásenie o článku 4 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

Vysoké zmluvné strany vyzývajú Radu, aby si vyžiadala stanovisko Komisie pred tým, než rozhodne
o žiadosti Írska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska podľa článku 4 Protokolu,
ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie, aby sa tieto krajiny zúčastnili na
niektorých alebo všetkých ustanoveniach Schengenského acquis.

Taktiež sa zaväzujú vyvinúť všemožné úsilie s cieľom umožniť Írsku alebo Spojenému kráľovstvu Veľkej
Británie a Severného Írska využiť, ak si to želajú, ustanovenia článku 4 daného protokolu tak, že Rada môže
byť v postavení prijať rozhodnutia uvedené v tomto článku k dátumu nadobudnutia platnosti tohto
protokolu, alebo kedykoľvek po ňom.

46. Vyhlásenie o článku 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú vyvinúť všetko úsilie na umožnenie postupov všetkých členských štátov
v oblastiach Schengenského acquis, najmä vždy tam, kde Írsko alebo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie
a Severného Írska prijali niektoré alebo všetky ustanovenia tohto acquis v súlade s článkom 4 Protokolu,
ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie.

47. Vyhlásenie o článku 6 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

Vysoké zmluvné strany sa dohodli na tom, že prijmú všetky nevyhnutné opatrenia tak, aby dohody uvedené
v článku 6 Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie mohli nadobudnúť
platnosť k rovnakému dátumu, ako je dátum nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy.

48. Vyhlásenie, ktoré sa týka Protokolu o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie

Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie nemá dopad na práva každého
členského štátu prijať organizačné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na splnenie svojich záväzkov
podľa Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 týkajúceho sa štatútu utečenca.

49. Vyhlásenie, ktoré sa týka pododseku d) jediného článku Protokolu o azyle pre štátnych príslušníkov
členských štátov Európskej únie

Konferencia vyhlasuje, že pri uznaní významu Rezolúcie ministrov členských štátov Európskych
spoločenstiev zodpovedných za imigráciu z 30. novembra/1. decembra 1992 o preukázateľne
neodôvodnených žiadostiach o azyl a Rezolúcie Rady z 20. júna 1995 o minimálnych zárukách azylových
postupov, má byť otázka zneužívania azylových postupov a riadnych rýchlych postupov na vybavenie
preukázateľne neodôvodnených žiadostí o azyl ďalej preskúmaná s cieľom zavedenia nových zlepšení na
zrýchlenie týchto postupov.

XV/SK 123

50. Vyhlásenie, ktoré sa týka Protokolu o orgánoch s ohľadom na rozšírenie Európskej únie

Nadobudnutie platnosti prvého rozšírenia je dohodnuté, že rozhodnutie Rady z 29. marca 1994 (“Ioaninský
kompromis”) bude predĺžené a že do tohto dátumu sa nájde riešenie pre zvláštny prípad Španielska.

51. Vyhlásenie o článku 10 Amsterdamskej zmluvy

Amsterdamská zmluva ruší a vypúšťa zrušené ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre
atómovú energiu v znení platnom pred nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy, a upravuje niektoré
z ich ustanovení, vrátane vloženia niektorých ustanovení Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej
Komisie Európskych spoločenstiev a Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho
parlamentu. Tieto postupy neovplyvňujú “acquis communautaire”

XV/SK 124

VYHLÁSENIA, KTORÉ VZALA KONFERENCIA NA VEDOMIE

1. Vyhlásenie Rakúska a Luxemburska o úverových inštitúciách

Rakúsko a Luxembursko sa domnievajú, že Vyhlásenie o štátnych úverových inštitúciách v Nemecku sa
taktiež vzťahuje na úverové orgány s porovnateľnou organizačnou štruktúrou v Rakúsku a Luxembursku.

2. Vyhlásenie Dánska o článku K.14 Zmluvy o Európskej únii

Článok K.14 Zmluvy o Európskej únii si vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členov Rady Európskej únie,
t.j. všetkých členských štátov, pri prijatí každého rozhodnutia na uplatnenie ustanovení Hlavy IIIa Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva o vízach, azyle, imigrácii a ostatných politikách týkajúcich sa voľného
pohybu osôb na postupy v oblasti uvedenej v článku K.1. Okrem toho musí byť každé jednomyseľné
rozhodnutie Rady pred nadobudnutím platnosti prijaté každým členským štátom v súlade s jeho ústavnými
predpismi. V Dánsku si takéto prijatie vyžaduje v prípade prenosu suverenity tak, ako je vymedzené dánskou
ústavou, buď väčšinu piatich šestín členov Folketingu alebo zároveň väčšinu členov Folketingu a väčšinu
hlasov voličov v referende.

3. Vyhlásenie Nemecka, Rakúska a Belgicka o subsidiarite

Vlády Nemecka, Rakúska a Belgicka považujú za samozrejmé, že konanie Európskeho spoločenstva
v súlade so zásadou subsidiarity sa týka nie len členských štátov, ale aj ich subjektov v tom rozsahu, v akom
majú tieto subjekty svoje vlastné zákonodarné právomoci zverené im podľa vnútroštátneho ústavného práva.

4. Vyhlásenie Írska o článku 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska

Írsko vyhlasuje, že má v úmysle využiť svoje právo podľa článku 3 Protokolu o postavení Spojeného
kráľovstva a Írska a podieľať sa na prijatí opatrení podľa Hlavy IIIa Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva v maximálnom rozsahu zlučiteľnom so zachovaním svojej spoločnej oblasti cestovania so
Spojeným kráľovstvom. Írsko pripomína, že jeho účasť na Protokole o uplatňovaní určitých aspektov článku
7a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva odráža jeho prianie zachovať si spoločnú oblasť cestovania
so Spojeným kráľovstvom tak, aby sa maximalizovala voľnosť pohybu z a do Írska.

5. Vyhlásenie Belgicka o Protokole o azyle pre štátnych príslušníkov členských Európskej únie

Pri schvaľovaní Protokolu o azyle pre štátnych príslušníkov členských krajín Európskej únie Belgicko
vyhlasuje, že v súlade so svojimi záväzkami podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 a Newyorského
protokolu z roku 1967, uskutoční v súlade s ustanovením bodu (d) jediného článku tohto protokolu
individuálne preskúmanie každej žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom iného členského štátu.

XV/SK 125

6. Vyhlásenie Belgicka, Francúzska a Talianska o Protokole o orgánoch vzhľadom na rozšírenie Európskej
únie

Belgicko, Francúzsko a Taliansko konštatujú, že na základe výsledkov medzivládnej konferencie nespĺňa
Amsterdamská zmluva potrebu podstatného pokroku smerom k poslineniu orgánov opätovne zdôraznenú
madridským zasadaním Európskej rady

Tieto krajiny sa domnievajú, že takéto posilnenie je nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia prvých rokovaní
o pristúpení. Sú rozhodnuté presadiť čo najväčší primeraný účinok protokolu, pokiaľ ide o zloženie Komisie
a váhy hlasov, a domnievajú sa, že značné rozšírenie používania kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní tvorí
časť relevantných faktorov, ktoré sa majú brať do úvahy.

7. Vyhlásenie Francúzska, ktoré sa týka situácie zámorských departementov vzhľadom na Protokol, ktorým
sa začleňuje Schengenské acquis do rámca Európskej únie

Francúzsko sa domnieva, že vykonávanie Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca
Európskej únie neovplyvňuje geografickú pôsobnosť Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14.
júna 1985 podpísaného v Schengene 19 .júna 1990, keďže je vymedzená prvým odsekom článku 138 tohto
dohovoru.

8. Vyhlásenie Grécka, ktoré sa týka Vyhlásenia o právnom postavení cirkví a nekonfesných organizácií

S odkazom na Deklaráciu o právnom postavení cirkví a nekonfesných organizácií Grécko pripomína
Spoločnú deklaráciu o vrchu Athos pripojenú k Záverečnému aktu Zmluvy o pristúpení Grécka k Európskym
spoločenstvám.

XV/SK 126

ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII

XV/SK 127

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,
PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY, JEHO
VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT
ÍRSKA, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA
LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA, PREZIDENT PORTUGALSKEJ
REPUBLIKY, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A
SEVERNÉHO ÍRSKA,

ODHODLANÍ pozdvihnúť na novú úroveň procesy európskej integrácie, ktoré sa začali založením
Európskych spoločenstiev,

PRIPOMÍNAJÚC SI historický význam skoncovania s rozdelením európskeho kontinentu a potrebu vytvoriť
pevné základy pre budovanie budúcej Európy,

POTVRDZUJÚC oddanosť princípom slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných
slobôd a právneho štátu,

POTVRDZUJÚC svoju oddanosť základným sociálnym právam tak, ako sú vymedzené v Európskej
sociálnej charte podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov
spoločenstva z roku 1989,

ŽELAJÚC SI prehĺbiť solidaritu medzi národmi pri rešpektovaní národnej histórie, kultúry a tradícií,

ŽELAJÚC SI ďalej posilňovať demokraciu a účinné fungovanie orgánov, aby v jednotnom inštitucionálnom
rámci mohli lepšie plniť úlohy, ktorými sú poverené,

ODHODLANÍ dosiahnuť posilnenie a zblíženie ekonomík a zaviesť hospodársku a menovú úniu vrátane
jednotnej a stabilnej meny v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy,

ROZHODNUTÍ podporovať hospodársky a sociálny pokrok svojich národov so zreteľom na zásady trvalo
udržateľného rozvoja a v rámci fungovania vnútorného trhu a posilnenia súdržnosti a ochrany životného
prostredia, a uskutočňovať politiku tak, aby bol rozvoj hospodárskej integrácie sprevádzaný súčasným
pokrokom v iných oblastiach,

ODHODLANÍ zaviesť spoločné občianstvo pre všetkých štátnych príslušníkov jednotlivých členských
krajín,

ROZHODNUTÍ uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného utvárania
spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 17 k spoločnej obrane,
čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe
a vo svete,

ROZHODNUTÍ uľahčiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť svojich národov utvorením priestoru
slobody, bezpečnosti a práva v súlade a ustanoveniami tejto zmluvy,

ODHODLANÍ pokračovať v procese čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa v
súlade s princípmi subsidiarity prijímajú rozhodnutia čo najbližšie k občanovi,

BERÚC DO ÚVAHY ďalšie etapy, ktoré treba dosiahnuť v záujme rozvoja európskej integrácie,

PRIJALI rozhodnutie založiť Európsku úniu a na tento účel boli menovaní títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

XV/SK 128

Mark EYSKENS, minister zahraničných vecí;

Philippe MAYSTADT, minister financií;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA:

Uffe ELLEMANN-JENSEN, minister zahraničných vecí;

Anders FOGH RASMUSSEN, minister hospodárstva;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Hans-Dietrich GENSCHER, spolkový minister zahraničných vecí;

Theodor WAIGEL, spolkový minister financií;

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY:

Antonios SAMARAS, minister zahraničných vecí;

Efthymios CHRISTODOULOU, minister hospodárstva;

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA:

Francisca FERNÁNDEZ ORDÓÑEZ, minister zahraničných vecí;

Carlos SOLCHAGA CATALÁN, minister hospodárstva a financií;

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Roland DUMAS, minister zahraničných vecí;

Pierre BEREGOVOYminister pre hospodárstvo, financie a rozpočet;

PREZIDENTA ÍRSKA:

Gerard COLLINS, minister zahraničných vecí;

Bertie AHERN, minister financií;

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Gianni DE MICHELIS, minister zahraničných vecí;

Guido CARLI, minister financií;

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA:

Jacques F. POOS, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí;

Jean-Claud JUNCKER, minister financií;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

Hans van den BROEK, minister zahraničných vecí;

Willem KOK, minister financií;

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY:

Joao de Deus PINHEIRO, minister zahraničných vecí;

Jorge BRAGA de MACEDO, minister financií;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO

ÍRSKA:

Rt. Hon. Douglas HURD, štátny tajomník zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva

národov;

XV/SK 129

Hon. Francis MAUDE, finančný tajomník ministra financií;

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité, dohodli takto:

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1 (predtým článok A)

Touto zmluvou Vysoké zmluvné strany zakladajú medzi sebou Európsku úniu (ďalej len „únia”).

Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v
ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.

Únia je založená na Európskych spoločenstvách doplnených politikami a formami spolupráce stanovenými
touto zmluvou. Jej cieľom je utvárať vzťahy medzi členskými štátmi a ich národmi spôsobom, v ktorom sa
prejavuje súdržnosť a solidarita.

Článok 2 (predtým článok B)

Únia si kladie nasledujúce ciele:

- podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti, dosahovať
vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj, predovšetkým utvorením priestoru bez vnútorných hraníc,
posilnením hospodárskej a sociálnej súdržnosti, uskutočnením hospodárskej a menovej únie a
napokon zavedením jednotnej meny v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy,

- presadzovať svoju identitu na medzinárodnej scéne, predovšetkým uskutočňovaním spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane postupného utvárania spoločnej obrannej politiky,
ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 17 k spoločnej obrane,

- posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov jednotlivých členských štátov zavedením
občianstva únie,

- zachovávať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený voľný
pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany vonkajších hraníc, azylu,
prisťahovalectva a prevencie a boja proti zločinnosti;

- plnej miere zachovať acquis communautaire a ďalej ho rozvíjať a pritom zvažovať, do akej miery
je potrebné zmeniť politiky a formy spolupráce uvedené v tejto zmluve tak, aby sa zabezpečila
účinnosť mechanizmov a orgánov spoločenstva.

Ciele únie sa dosiahnu tak, ako je stanovené v tejto zmluve, a v súlade s podmienkami a časovým plánom
v nej uvedeným, pri rešpektovaní zásady subsidiarity definovanej v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva.

Článok 3 (predtým článok C)

Únia má jednotný inštitucionálny rámec, aby sa zabezpečila zhoda a kontinuita činností na dosiahnutie jej
cieľov pri rešpektovaní a zveľaďovaní acquis communautaire.

Únia má predovšetkým zabezpečiť zhodnosť svojich vonkajších činností ako celku v rámci svojich
zahraničných vzťahov, bezpečnostnej, hospodárskej a rozvojovej politiky. Za túto zhodnosť zodpovedá Rada

XV/SK 130

a Komisia, ktoré za týmto účelom spolupracujú. V súlade so svojimi príslušnými právomocami zabezpečia
vykonávanie týchto politík.

Článok 4 (predtým článok D)

Európska rada dáva únii potrebné podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné politické smery.

Európska rada združuje hlavy štátov alebo predsedov vlád členských krajín, ako aj predsedu Komisie.
Pomáhajú im ministri zahraničných vecí členských štátov a jeden člen Komisie. Európska rada zasadá
najmenej dva razy do roka, pričom jej predsedá hlava štátu alebo predseda vlády členského štátu, ktorý
vykonáva predsedníctvo Rady.

Európska rada predkladá Európskemu parlamentu správu po každom svojom zasadnutí a výročnú písomnú
správu o pokroku, ktorý únia dosiahla.

Článok 5 (predtým článok E)

Európsky parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov vykonávajú svoje právomoci
za podmienok a na účely stanovené na jeden strane ustanoveniami zmlúv o založení Európskych
spoločenstiev a následných zmlúv a aktov, ktoré upravujú a dopĺňajú tieto zmluvy, a na strane druhej
ostatnými ustanoveniami tejto zmluvy.

Článok 6 (predtým článok F)

1. Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a
právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.

2. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a
základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských
štátov, ako základných princípov práva spoločenstva.

3. Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov.

4. Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočnenie svojich politík.

Článok 7 (predtým článok F.1)

1. Na návrh jednej tretiny členských štátov alebo Komisie a na základe súhlasu Európskeho parlamentu
môže Rada zložená z hláv štátu alebo šéfov vlád jednomyseľne rozhodnúť, že zo strany členského štátu
došlo k závažnému a pretrvávajúcemu porušeniu zásad uvedených v článku 6 odseku l, a to po výzve vláde
daného členského štátu, aby k tomu predložila svoje stanovisko.

2. Pokiaľ sa takto rozhodlo, môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých práv
vyplývajúcich danému členskému štátu z uplatňovania tejto zmluvy vrátane hlasovacích práv zástupcov
vlády tohto štátu v Rade. Rada pritom zohľadní možné dôsledky takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti
fyzických a právnických osôb.

Povinnosti daného členského štátu vyplývajúce z tejto zmluvy zostávajú pre tento štát v každom prípade
naďalej záväzné.

3. Rada sa môže kvalifikovanou väčšinou následne rozhodnúť zmeniť alebo zrušiť opatrenia prijaté podľa
odseku 2, reagujúc tak na zmenenú situáciu, ktorá viedla k ich uloženiu.

4. Pre účely tohto článku Rada rozhoduje bez ohľadu na hlas zástupcu dotknutého štátu. Zdržanie
sa hlasovania prítomných alebo zastúpených členov nebráni prijatiu rozhodnutí uvedených v odseku 1.

XV/SK 131

Kvalifikovaná väčšina sa definuje rovnakým podielom vážených hlasov dotknutých členov Rady, ako je
uvedené v článku 205 odsek 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Tento odsek sa taktiež uplatní v prípade hlasovacích práv pozastavených podľa odseku 2.

5. Pre účely tohto článku rozhoduje Európsky parlament dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktoré
predstavujú väčšinu jeho členov.

HLAVA II

USTANOVENIA, KTORÝMI SA MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO

HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA NA ÚČEL ZALOŽENIA EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

Článok 8 (predtým článok G)

(nevytlačený)

HLAVA III

USTANOVENIA, KTORÝMI SA MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO

SPOLOČENSTVA UHLIA A OCELE

Článok 9 (predtým článok H)

(nevytlačený)

HLAVA IV

USTANOVENIA, KTORÝMI SA MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO

SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

Článok 10 (predtým článok I)

(nevytlačený)

HLAVA V

USTANOVENIA O SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE

Článok 11 (predtým článok J.1)

1. Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku zahŕňajúcu všetky oblasti
zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorej cieľom je :

- chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť únie v súlade so zásadami
Charty Organizácie spojených národov;

- posilniť bezpečnosť únie vo všetkých smeroch;

- zachovať mier a posilniť medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty Organizácie
spojených národov, ako aj zásadami helsinského Záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty, a to
aj na vonkajších hraniciach;

XV/SK 132

- podporovať medzinárodnú spoluprácu;

- rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát, a rešpektovať ľudské práva a základné slobody.

2. Členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti
a vzájomnej solidarity.

Rada zabezpečí dodržiavanie týchto zásad.

Článok 12 (predtým článok J.2)

Únia sleduje ciele vytýčené v článku 11:

- definovaním zásad a všeobecných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

- rozhodovaním o spoločných stratégiách;

- prijímaním rozhodnutí o jednotnej akcii;

- prijímaním spoločných pozícií;

- posilňovaním systematickej spolupráce medzi členskými štátmi pri uskutočňovaní politiky.

Článok 13 (predtým článok J.3)

1. Európska rada vymedzuje zásady všeobecné smery spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane
záležitostí, ktoré majú obranné dôsledky.

2. Európska rada rozhoduje o spoločných stratégiách, ktoré únia uskutočňuje v oblastiach dôležitých
spoločných záujmov členských štátov.

Spoločné stratégie stanovia ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré dá k dispozícii únia a členské štáty.
3. Rada prijíma rozhodnutia nevyhnutné na vymedzenie a uskutočňovanie spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky na základe všeobecných smerov vytýčených Európskou radou.

Rada odporúča spoločné stratégie Európskej rade a uskutočňuje ich predovšetkým prijímaním jednotných
akcií a spoločných pozícií.

Rada zabezpečí jednotu, dôslednosť a účinnosť konania únie.

Článok 14 (predtým článok J.4)

1. Rada prijíma jednotné akcie. Jednotné akcie sa týkajú osobitných situácií, pri ktorých sa operatívny postup
únie považuje za nevyhnutný. Jednotné akcie stanovia ciele, rozsah a prostriedky, ktoré únia dostane
k dispozícii, a ak je to potrebné, aj dobu trvania a podmienky ich uskutočnenia.

2. Pri zmene okolností, ktoré podstatne ovplyvnia záležitosť, ktorá je predmetom jednotnej akcie, preskúma
Rada zásady a ciele tejto akcie a prijme nevyhnutné rozhodnutia. Do prijatia rozhodnutia sa jednotná akcia
pozastavuje.

XV/SK 133

3. Jednotné akcie zaväzujú členské štáty, aby pri výkone svojej činnosti zastávali prijaté stanoviská.

4. Rada môže požiadať Komisiu, aby jej predložila akékoľvek vhodné návrhy týkajúce sa spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky na zabezpečenie uskutočnenia jednotnej akcie.

5. V prípade akéhokoľvek plánu prijať vnútroštátnu pozíciu alebo vnútroštátnu akciu v súlade s jednotnou
akciou sa informácie (o tomto) včas oznámia, aby sa v prípade potreby mohli v Rade uskutočniť predbežné
prerokovanie. Povinnosť poskytnutia predbežných informácií sa nevzťahuje na opatrenia, ktoré sú iba
vnútroštátnou transpozíciou rozhodnutí Rady.

6. V prípadoch naliehavej potreby vyplývajúcej zo zmeny situácie, a ak Rada nevydala rozhodnutie, môžu
členské štáty prijať nevyhnutné naliehavé opatrenia so zreteľom na všeobecné ciele jednotnej akcie.
Dotknutý členský štát o všetkých takýchto opatreniach okamžite upovedomí Radu.

7. Ak sa pri uskutočňovaní jednotnej akcie vyskytnú podstatné ťažkosti, členský štát o nich informuje Radu,
ktorá ich prerokuje a bude hľadať primerané riešenia. Takéto riešenia nesmú byť v rozpore s cieľmi
jednotnej akcie, ani znižovať jej účinnosť.

Článok 15 (predtým článok J.5)

Rada prijíma spoločné pozície. Spoločné pozície vymedzia prístup únie k určitej záležitosti geografickej
alebo vecnej povahy. Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne politiky zodpovedali spoločným
pozíciám.

Článok 16 (predtým článok J.6)

Členské štáty sa v rámci Rady vzájomne informujú a radia o všetkých otázkach zahraničnej a bezpečnostnej
politiky všeobecného záujmu tak, aby zabezpečili čo najúčinnejšie uplatňovanie vplyvu únie prostriedkami
zosúladenej a zbližujúcej činnosti.

Článok 17 (predtým článok J.7)

1. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zahŕňa všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie, vrátane
postupného vymedzovania spoločnej obrannej politiky v súlade s druhým pododsekom, ktoré by mohlo viesť
k spoločnej obrane, ak by sa Európska rada tak rozhodla. V takom prípade Európska rada odporučí členským
štátom prijatie takého rozhodnutia v súlade s ich ústavnými predpismi.
Západoeurópska únia (ZEÚ) je neoddeliteľnou súčasťou vývoja únie, ktorá poskytuje únii prístup
k akcieschopnosti, najmä v kontexte odseku 2. Podporuje úniu pri vytváraní obranných aspektov spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak, ako je to uvedené v tomto článku. Únia v zmysle toho podporuje
užšie inštitucionálne vzťahy so ZEÚ vzhľadom na možnosť začlenenia ZEÚ do únie, ak tak rozhodne
Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijatie takého rozhodnutia
v súlade s ich ústavnými predpismi.

Politika únie sa v súlade s týmto článkom nedotýka osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky
určitých členských štátov a rešpektuje záväzky tých členských štátov, ktoré vidia realizáciu ich spoločnej
obrany v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa Severoatlantickej zmluvy, a je v súlade so
vzájomnou bezpečnostnou a obrannou politikou utvorenou v tomto rámci.

Postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky budú členské štáty podporovať podľa potreby vzájomnou
spoluprácou v oblasti vyzbrojovania.

2. Otázky uvedené v tomto článku zahŕňajú humanitárne a záchranné úlohy, misie na udržanie mieru, a úlohy
bojových síl pri riešení kritických situácií vrátane nastolenia mieru.

3. Únia využije ZEÚ na vypracovanie a realizáciu rozhodnutí a postupov únie, ktoré majú obranné dôsledky.

XV/SK 134

Pôsobnosť Európskej rady na vypracovanie usmernení v súlade s článkom 13 je vzhľadom na ZEÚ daná vo
veciach, v ktorých únia využíva ZEÚ.

Keď únia využíva ZEÚ na vypracovanie a realizáciu rozhodnutí a postupov únie pri úlohách uvedených
v odseku 2, všetky členské štáty únie sú oprávnené v plnej miere sa do týchto úloh zapojiť. Rada v zhode
s orgánmi ZEÚ prijme nevyhnutné praktické opatrenia, aby umožnila členským štátom prispievajúcim
k týmto úlohám plne a rovnocenne sa zapojiť do plánovania a rozhodovania v ZEÚ.

Rozhodnutia s vplyvom na obranu podľa tohto odseku sa prijímajú bez toho, aby boli dotknuté politiky
a záväzky uvedené v treťom pododseku odseku 1.

4. Ustanovenia tohto článku nebránia rozvoju užšej spolupráce medzi dvoma alebo viacerými členskými
štátmi na dvojstrannej úrovni, v rámci ZEÚ a Atlantickej aliancie za predpokladu, že takáto spolupráca nie je
v rozpore alebo neprekáža spolupráci upravovanej touto hlavou.

5. Vzhľadom na podporu cieľov tohto článku sa jeho ustanovenia opätovne posúdia v súlade s článkom 48.

Článok 18 (predtým článok J.8)

1. Predsedníctvo zastupuje úniu v záležitostiach, ktoré patria do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politiky.

2. Predsedníctvo zodpovedá za uskutočňovanie rozhodnutí prijatých podľa tejto hlavy; v tejto pôsobnosti
vyjadruje zásadne stanovisko únie v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách.

3. Predsedníctvu pomáha generálny tajomník Rady, ktorý vykonáva funkciu Vysokého splnomocnenca pre
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

4. Komisia sa plne zapája do úloh uvedených v odsekoch 1 a 2. Predsedníctvu pomáha v prípade potreby pri
plnení týchto úloh nasledujúci predsedajúci členský štát.

5. Ak to Rada považuje za nevyhnutné, môže vymenovať osobitného zástupcu s mandátom pre osobitné
politické otázky.

Článok 19 (predtým článok J.9)

1. Členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných
konferenciách. Na týchto fórach konajú podľa spoločných pozícií.

V medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých sa nezúčastňujú všetky
členské štáty, zúčastnené štáty dodržia spoločné pozície.

2. Bez dopadu na odsek 1 a článok 14 odsek 3 informujú členské štáty zastúpené v medzinárodných
organizáciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých za nezúčastňujú všetky členské štáty, členské
štáty tam nezastúpené o všetkých veciach spoločného záujmu.

Členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov zosúlaďujú svoj
postup a v plnej miere informujú ostatné členské štáty. Členské štáty, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej
rady, zastávajú pri výkone svojich funkcií stanoviská a záujmy únie, bez dopadu na svoju zodpovednosť
podľa ustanovení Charty Organizácie spojených národov.

Článok 20 (predtým článok J.10)

XV/SK 135

Diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácií Komisie v tretích krajinách a
na medzinárodných konferenciách a ich zástupcovia v medzinárodných organizáciách spolupracujú tak, aby
zabezpečili uskutočňovanie spoločných pozícií a jednotných akcií prijatých Radou.

Prehlbujú spoluprácu výmenou informácií, vypracovaním spoločných hodnotení a prispievaním
k uskutočňovaniu ustanovení uvedených v článok 20 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 21 (predtým článok J.11)

Predsedníctvo sa radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zabezpečuje, aby sa názory Európskeho parlamentu brali riadne do
úvahy. Európsky parlament je o vývoji zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie pravidelne informovaný
predsedníctvom a Komisiou.

Európsky parlament môže klásť otázky Rade alebo jej dávať odporúčania. Každoročne uskutoční rozpravu o
pokroku pri realizovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 22 (predtým článok J.12)

1. Každý členský štát alebo Komisia môže Rade klásť akékoľvek otázky týkajúce sa spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky a predkladať jej návrhy.

2. V prípadoch, ktoré si vyžadujú rýchle rozhodnutie, zvolá predsedníctvo do 48 hodín, alebo v naliehavých
prípadoch v kratšom čase, z vlastného podnetu alebo na žiadosť Komisie mimoriadne zasadanie Rady.

Článok 23 (predtým článok J.13)

1. Rozhodnutia podľa tejto hlavy prijíma Rada jednomyseľne. Zdržanie sa hlasovania prítomných alebo
zastúpených členov nebráni prijatiu týchto rozhodnutí.

Člen Rady, ktorý sa zdrží hlasovania, môže svoje zdržanie odôvodniť formálnym vyhlásením podľa tohto
pododseku. V takom prípade nie je povinný uplatňovať rozhodnutie, avšak akceptuje, že rozhodnutie je pre
úniou záväzné. V duchu vzájomnej solidarity sa dotknutý členský štát zdrží akéhokoľvek konania, ktoré by
mohlo byť v rozpore alebo prekážať konaniu únie založenom na tomto rozhodnutí, pričom ostatné členské
štáty jeho stanovisko rešpektujú. Ak členovia Rady, ktorí takýmto spôsobom odôvodnia zdržanie sa
hlasovania, predstavujú viac ako tretinu hlasov vážených v súlade s článkom 250 odsek 2 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva, rozhodnutie sa neprijme.

2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou:

- pri prijímaní jednotných akcií, spoločných pozícií, alebo pri prijímaní všetkých ostatných
rozhodnutí na základe spoločnej stratégie;

- pri prijímaní rozhodnutí o vykonaní jednotnej akcie alebo spoločnej pozície.

Ak člen Rady vyhlási, že z dôležitých a uvedených dôvodov národného záujmu zamýšľa namietať proti
prijatiu rozhodnutia, ktoré sa má prijať kvalifikovanou väčšinou, hlasovanie sa neuskutoční. Rada môže
kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby bola vec postúpená Európskej rade na jednomyseľné rozhodnutie.

Hlasy členov Rady sa vážia v súlade s článkom 250 odsek 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Na prijatie rozhodnutí je potrebných minimálne 62 hlasov odovzdaných aspoň desiatimi členmi.

Tento odsek sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktoré majú vojenský alebo obranný dopad.

3. O procesných otázkach rozhoduje Rada väčšinou hlasov svojich členov.

XV/SK 136

Článok 24 (predtým článok J.14)

Ak je pri vykonávaní tejto hlavy nutné uzavrieť dohodu s jedným alebo viacerými štátmi alebo
medzinárodnými organizáciami, Rada môže jednomyseľne poveriť predsedníctvo, aby začalo, ak je to
primerané aj s pomocou Komisie, za týmto účelom rokovať. Takéto dohody uzatvorí Rada jednomyseľne na
odporúčanie predsedníctva. Žiadna dohoda nebude záväzná pre ten členský štát, ktorého zástupca v Rade
vyhlási, že musí spĺňať požiadavky ich ústavnoprávneho postupu; ostatní členovia Rady sa môžu dohodnúť,
že dohoda sa na nich bude vzťahovať iba predbežne.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na veci spadajúce pod hlavu VI.

Článok 25 (predtým článok J.15)

Politický výbor, bez toho, aby bol dotknutý článok 207 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
monitoruje medzinárodnú situáciu v oblastiach pokrytých vzájomnou zahraničnou a bezpečnostnou
politikou, a prispieva k definovaniu politík podávaním stanovísk Rade na žiadosť Rady alebo z vlastného
podnetu. Sleduje taktiež uskutočňovanie dohodnutých politík bez dopadu na zodpovednosti predsedníctva a
Komisie.

Článok 26 (predtým článok J.16)

Generálny tajomník Rady, Vysoký splnomocnenec pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pomáha
Rade vo veciach spadajúcich do pôsobnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky predovšetkým
tým, že prispieva k formulácii, príprave a vykonávaniu politických rozhodnutí, a v prípade potreby tým, že
na žiadosť predsedníctva a v mene Rady vedie politický dialóg s tretími stranami.

Článok 27 (predtým článok J.17)

Komisia sa plne zapája do práce v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 28 (predtým článok J. 18)

1. Články 189, 190, 196 až 199, 203, 204, 206 až 209, 213 až 219, 255 a 290 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva sa vzťahujú na ustanovenia, ktoré sa týkajú oblastí uvedených v tejto hlave.

2. Správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom z ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v tejto hlave, idú
na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

3. Prevádzkové výdavky, ktoré vniknú vykonávaním týchto ustanovení, sa taktiež účtujú na ťarchu rozpočtu
Európskych spoločenstiev, s výnimkou výdavkov vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými
dôsledkami a prípadov, keď Rada jednomyseľne rozhodne inak.

V prípadoch, keď sa tieto výdavky neúčtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev, ponesú ich
členské štáty podľa kľúča hrubého domáceho produktu, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak. Pri
výdavkoch vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, nie sú členské štáty, ktorých
zástupcovia v Rade vykonali formálne vyhlásenie podľa druhého pododseku článku 23 odsek 1, povinné
prispievať na ich financovanie.

4. Rozpočtový postup stanovený v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahuje na výdavky,
ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

HLAVA VI

USTANOVENIA O POLICAJNEJ A SÚDNEJ SPOLUPRÁCI V TRESTNÝCH VECIACH

XV/SK 137

Článok 29 (predtým článok K.1)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho spoločenstva je cieľom únie poskytnúť občanom vysokú
úroveň ochrany v oblasti voľného pohybu, bezpečnosti a práva rozvojom spoločných postupov členských
štátov v oblastiach policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, a bojom proti rasizmu a xenofóbii.

Tento cieľ sa dosiahne prevenciou a bojom proti organizovanému alebo inému zločinu, najmä proti
terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a trestným činom spáchaných na deťoch, nezákonnému obchodovaniu
s drogami a zbraňami, korupcii a podvodom, prostredníctvom:

- užšej spolupráce medzi policajnými zložkami, colnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi
v členských štátoch, a to tak priamo ako prostredníctvom Europolu (Európsky policajný úrad),
v súlade s ustanoveniami článkov 30 a 32,

- užšej spolupráce súdnych a iných príslušných orgánov členských štátov v súlade s ustanoveniami
článkov 31 ods. a) až ods. d) a 32,

- v prípade potreby aproximáciou trestnoprávnych predpisov v členských štátoch v súlade
s ustanoveniami článku 31 ods. e).

Článok 30 (predtým článok K.2)

1. Spoločný postup v oblasti policajnej spolupráce zahŕňa:

a) operatívnu spoluprácu príslušných orgánov, vrátane policajných, colných a iných špecializovaných
orgánov činných v trestnom konaní členských štátov vo vzťahu k prevencii, odhaľovaniu a vyšetrovaniu
trestných činov,

b) zhromažďovanie, uchovávanie, spracovávanie, analýzu a výmenu relevantných informácií,
vrátane informácií orgánov činných v trestnom konaní o hláseniach podozrivých finančných
transakcií, predovšetkým prostredníctvom Europolu, v zmysle príslušných ustanovení o ochrane
osobných údajov,

c) spoluprácu a spoločné podnety v oblasti vzdelávania, výmeny styčných dôstojníkov, vojenských
pridelencov, použitia vybavenia a kriminalistického výskumu,

d) spoločné vyhodnocovanie jednotlivých vyšetrovacích techník vo vzťahu k odhaľovaniu
závažných foriem organizovaného zločinu.

2. Rada podporuje spoluprácu prostredníctvom Europolu a v období piatich rokov po dátume nadobudnutia
platnosti Amsterdamskej zmluvy predovšetkým:

a) umožní Europolu zjednodušovať a podporovať prípravu a stimulovať koordináciu a realizáciu
špecifických vyšetrovacích činností príslušných orgánov členských štátov, vrátane podporných
operatívnych činností spoločných tímov pozostávajúcich zo zástupcov Europolu,

b) prijme opatrenia, ktoré umožnia Europolu žiadať, aby príslušné orgány členských štátov viedli
a koordinovali svoje vyšetrovanie v špecifických prípadoch a rozvíjali špecifické odborné znalosti,
ktoré môžu byť dané k dispozícii členským štátom na pomoc pri vyšetrovaní prípadov
organizovaného zločinu,

c) podporí nadväzovanie kontaktov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní špecializujúcimi sa na
boj proti organizovanému zločinu v úzkej spolupráci s Europolom,

XV/SK 138

d) založí výskumnú, dokumentačnú a štatistickú sieť v oblasti cezhraničnej trestnej činnosti.

Článok 31 (predtým článok K.3)

Spoločný postup pri súdnej spolupráci v trestných veciach zahŕňa:

a) zjednodušenie a urýchlenie spolupráce príslušných ministerstiev, súdov alebo rovnocenných
orgánov členských štátov vo vzťahu k súdnemu konaniu a výkonu rozhodnutí,

b) zjednodušenie postupu extradície medzi členskými štátmi,

c) zabezpečenie zlučiteľnosti predpisov uplatniteľných v členských štátoch, ak je to nutné
na zlepšenie takejto spolupráce,

d) predchádzanie sporom o príslušnosť medzi členskými štátmi,

e) postupné prijímanie opatrení zavádzajúcich minimálne pravidlá týkajúce sa znakov skutkových
podstát trestných činov, a trestov v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu a nezákonného
obchodu s drogami.

Článok 32 (predtým článok K.4)

Rada stanoví podmienky a obmedzenia, podľa ktorých môžu príslušné orgány uvedené v článok 30 a 31
pôsobiť na území iného členského štátu v styku a podľa dohody s orgánmi tohto štátu.

Článok 33 (predtým článok K.5)

Táto hlava neovplyvní zodpovednosť členských štátov za udržiavanie práva a poriadku a zabezpečovanie
vnútornej bezpečnosti.

Článok 34 (predtým článok K.6)

2. Rada prijíma opatrenia a vhodnou formou a postupmi uvedenými v tejto hlave podporuje spoluprácu, čím
prispieva k dosiahnutiu cieľov únie. Na tento účel môže Rada z podnetu členského štátu alebo Komisie
jednomyseľne:

a) prijať spoločné pozície vymedzujúce prístup únie k určitej otázke,

b) prijať rámcové rozhodnutia za účelom aproximácie zákonov a iných právnych predpisov
členských štátov. Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Tieto rámcové
rozhodnutia nemajú priamy účinok,

c) prijať rozhodnutia na iný účel, ktorý je v súlade s cieľmi tejto hlavy, okrem aproximácie zákonov
a iných právnych predpisov členských štátov. Tieto rozhodnutia sú záväzné a nemajú priamy účinok;
Rada prijme kvalifikovanou väčšinou opatrenia nevyhnutné na vykonanie týchto rozhodnutí na
úrovni únie,

d) vypracúvať dohovory, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich príslušnými
ústavnými predpismi. Členské štáty začnú uplatniteľné postupy v lehote, ktorú stanoví Rada.

XV/SK 139

3. Ak sa požaduje, aby Rada konala kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov sa vážia podľa článku 205
ods. 2) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a na prijatie aktov Rady sa vyžaduje aspoň 62 kladných
hlasov odovzdaných aspoň desiatimi členmi.

4. Pri procesných otázkach sa Rada uznáša väčšinou svojich členov.

Článok 35 (predtým článok K.7)

1. Za podmienok stanovených v tomto článku má Súdny dvor Európskych spoločenstiev právomoc vydať
predbežné nálezy o platnosti a výklade rámcových rozhodnutí, a rozhodnutí o výklade dohovorov
vypracovaných podľa tejto hlavy a o platnosti výkladu opatrení na vykonanie rozhodnutí.

2. Každý členský štát môže vyhlásením v čase podpísania Amsterdamskej zmluvy alebo kedykoľvek neskôr
uznať právomoc Súdneho dvora vydať predbežné nálezy tak, ako je stanovené v odseku 1.

3. Členský štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa odseku 2 uvedie, že:

a) každý súd tohto štátu, ktorého rozhodnutie nie je možné napadnúť opravnými prostriedkami
vnútroštátneho práva, môže požiadať Súdny dvor o vydanie predbežného nálezu o otázke, pokiaľ
považuje rozhodnutie o otázke platnosti alebo výkladu aktu uvedeného v odseku 1, ktorá vznikla
počas konania pred súdom, za nutné pre vydanie rozsudku, alebo že

b) každý súd tohto štátu môže požiadať Súdny dvor o vydanie predbežného nálezu vo veci, pokiaľ
považuje rozhodnutie o otázke platnosti alebo výkladu aktu uvedeného v odseku 1, ktorá vznikla
počas konania pred súdom, za nutné pre vydanie rozsudku.

5. Súdny dvor nemá právomoc preskúmavať platnosť a primeranosť postupu policajných alebo iných
orgánov činných v trestnom konaní členského štátu, ani výkon zodpovednosti členských štátov s ohľadom na
udržiavanie práva a poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

6. Súdny dvor má právomoc preskúmavať zákonnosť rámcových rozhodnutí a rozhodnutí o žalobách
podaných členským štátom alebo Komisiou z dôvodu nepríslušnosti, porušenia základných procesných
podmienok, porušenia tejto zmluvy alebo právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatňovania, alebo z dôvodu
zneužitia právomocí. Konania podľa tohto odseku sa začnú do dvoch mesiacov od zverejnenia daného
opatrenia.

7. Súdny dvor má právomoc rozhodovať o všetkých sporoch členských štátov o výklade alebo uplatnení
aktov prijatých podľa článku 34 odsek 2 vždy, keď Rada nemôže vyriešiť takýto spor do šiestich mesiacov
po postúpení Rade jedným z jej členov. Súd má ďalej právomoc rozhodovať o sporoch medzi členskými
štátmi a Komisiou vo veci výkladu alebo uplatňovania dohovorov vypracovaných podľa článku 34 odsek 2
písm. d).

Článok 36 (predtým článok K.8)

1. Zriaďuje sa Koordinačný výbor zložený z vysokých úradníkov. Okrem koordinačnej funkcie je úlohou
výboru:

XV/SK 140

- podávať stanoviská na oboznámenie Rady, na jej žiadosť alebo z vlastného podnetu;

- prispievať k príprave rokovaní Rady bez toho, aby bol dotknutý článok 207 Zmluvy a založení
Európskeho spoločenstva v oblastiach uvedených v článku 29.

2. Komisia sa plne zapája do práce v oblastiach uvedených v tejto hlave.

Článok 37 (predtým článok K.9)

V rámci medzinárodných organizácií a na medzinárodných konferenciách, ktorých sa členské štáty
zúčastňujú, obhajujú spoločné pozície prijaté podľa ustanovení tejto hlavy.

Články 18 a 19 sa primerane uplatnia na záležitosti spadajúce pod túto hlavu.

Článok 38 (predtým článok K.10)

Dohody uvedené v článku 24 môžu pokrývať záležitosti spadajúce pod túto hlavu.

Článok 39 (predtým článok K.11)

1. Rada sa pred prijatím akéhokoľvek opatrenia uvedeného v článku 34 ods. 2) písm. b), c) a d) poradí
s Európskym parlamentom. Európsky parlament vydá svoje stanovisko v lehote, ktorú môže stanoviť Rada,
a ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Pokiaľ svoje stanovisko v danej lehote nevydá, môže Rada konať.

2. Predsedníctvo a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o rokovaniach v oblastiach
upravených v tejto hlave.

3. Európsky parlament môže klásť otázky Rade alebo jej môže dávať odporúčania. Každoročne organizuje
rozpravu o pokroku dosiahnutom v oblastiach uvedených v tejto hlave.

Článok 40 (predtým článok K.12)

1. Členské štáty, ktoré zamýšľajú medzi sebou nadviazať užšiu spoluprácu, môžu byť poverené
s prihliadnutím na článok 43 a 44 využívať orgány, postupy a mechanizmy stanovené v zmluvách,
za predpokladu, že navrhnutá spolupráca:

a) rešpektuje právomoci Európskeho spoločenstva a ciele stanovené v tejto hlave,

b) má za cieľ umožniť únii rozvíjať sa rýchlejšie ako priestor slobody, bezpečnosti a práva.

2. Poverenie uvedené v odseku 1 udelí Rada kvalifikovanou väčšinou na žiadosť dotknutých členských
štátov, a po výzve Komisii na predloženie stanoviska; žiadosť bude taktiež postúpená Európskemu
parlamentu.

Ak člen Rady vyhlási, že z dôležitých dôvodov národného záujmu, ktoré uvedie, zamýšľa namietať voči
udeleniu poverenia, hlasovanie sa neuskutoční. Rada môže kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby sa
záležitosť predložila na jednomyseľné rozhodnutie Európskej rade.

Hlasy členov Rady sa vážia v súlade s článok 205 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Na
prijatie rozhodnutí je potrebných minimálne 62 hlasov aspoň od 10 členov.

XV/SK 141

pokiaľ je to možné aj s odporúčaním konkrétnych úprav, ktoré považuje za potrebné tak, aby sa tento členský
štát k danej spolupráci pripojil. V lehote do štyroch mesiacov od oznámenia Rada rozhodne o žiadosti a o
konkrétnych úpravách, ktoré považuje za potrebné. Rozhodnutie sa považuje za prijaté, pokiaľ sa Rada
kvalifikovanou väčšinou neuznesie, že rozhodnutie vo veci odloží; v takom prípade Rada uvedie dôvody
svojho rozhodnutia a stanoví lehotu na jeho opätovné preskúmanie. Pre účely tohto odseku sa Rada uznáša
podľa podmienok stanovených v článku 44.

4. Ustanovenia článkov 29 až 41 sa vzťahujú na užšiu spoluprácu uvedenú v tomto článku, ak tento článok a
články 43 a 44 neustanovujú inak.

Na odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o právomociach
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a výkone týchto právomocí.

5. Tento článok nemá dopad na ustanovenia Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca
Európskej únie.

Článok 41 (predtým článok K.13)

1. Ustanovenia článkov 189, 190, 195, 196 až 199, 203, 204, 205 ods. 3), 206 až 209, 213až 219, 255 a 290
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahujú na ustanovenia týkajúce sa oblastí uvedených v
tejto hlave.

2. Správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom z ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v tejto hlave, idú
na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

3. Prevádzkové výdavky, ktoré vzniknú vykonávaním týchto ustanovení, sa taktiež účtujú na ťarchu rozpočtu
Európskych spoločenstiev, s výnimkou prípadov, kedy Rada rozhodne jednomyseľne inak. V prípadoch, keď
sa tieto výdavky neúčtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev, ponesú ich členské štáty podľa
kľúča hrubého domáceho produktu, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak.

4. Rozpočtový postup stanovený v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahuje na výdavky,
ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu Európskych spoločenstiev.

Článok 42 (predtým článok K.14)

Rada na základe podnetu Komisie alebo členského štátu a po porade s Európskym parlamentom môže
jednomyseľne rozhodnúť, že postupy v oblastiach uvedených v článku 29 spadajú pod hlavu IV Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva a zároveň určí príslušné pravidlá hlasovania. Odporučí členským štátom
prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

HLAVA VII (predtým hlava VIa)

USTANOVENIA O UŽŠEJ SPOLUPRÁCI

Článok 43 (predtým článok K.15)

1. Členské štáty, ktoré zamýšľajú medzi sebou nadviazať užšiu spoluprácu, môžu využívať orgány, postupy
a mechanizmy stanovené v tejto zmluve a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva za predpokladu, že
spolupráca:

a) má za cieľ podporovať ciele únie, podporovať a slúžiť jej záujmom,

b) rešpektuje zásady uvedených zmlúv a jednotný inštitucionálny rámec únie,

XV/SK 142

c) využíva sa len ako posledný prostriedok tam, kde by sa ciele uvedených zmlúv nemohli
dosiahnuť uplatňovaním príslušných postupov v nich stanovených,

d) týka sa aspoň väčšiny štátov,

e) neovplyvňuje acquis communautaire a opatrenia prijaté podľa iných ustanovení uvedených zmlúv,

f) neovplyvňuje právomoci, práva, povinnosti a záujmy tých členských štátov, ktoré sa na spolupráci
nezúčastňujú,

g) je otvorená všetkým členským štátom a umožňuje im, aby sa kedykoľvek stali stranami
spolupráce, pokiaľ dodržia základné rozhodnutia a rozhodnutia prijaté v tomto rámci,

h) vyhovuje špecifickým dodatočným kritériám stanoveným v článku 11 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva a článku 40 tejto zmluvy v závislosti od dotknutej oblasti, a je povolená
Radou v súlade s postupmi tam uvedenými.

2. Členské štáty uplatnia, pokiaľ sa ich to týka, akty a rozhodnutia prijaté na uskutočnenie spolupráce, do
ktorej sa zapojili. Členské štáty nezúčastňujúce sa takejto spolupráce nebránia pri jej uskutočňovaní
zúčastnenými členskými štátmi.

Článok 44 (predtým článok K.16)

1. Pre účely prijatia aktov a rozhodnutí nevyhnutných na uskutočnenie spolupráce uvedenej v článku 43,
platia príslušné inštitucionálne ustanovenia o orgánoch tejto zmluvy a zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva. Avšak zatiaľ čo sa rokovania môžu zúčastniť všetci členovia Rady, na rozhodovaní sa
podieľajú len zástupcovia členských štátov zapojených do spolupráce. Kvalifikovanou väčšinou sa rozumie
rovnaký podiel vážených hlasov dotknutých členov Rady tak, ako je stanovený v článku 205 ods. 2) Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva. Jednomyseľnosť sa zakladá na jednomyseľnosti dotknutých členov
Rady.

2. Náklady vyplývajúce z uskutočňovania spolupráce, s výnimkou správnych nákladov orgánov, znášajú
zúčastnené členské štáty, pokiaľ Rada nerozhodne jednomyseľne inak.

Článok 45 (predtým článok K.17)

Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o vývoji užšej spolupráce nadviazanej na základe
tejto hlavy.

HLAVA VIII (predtým hlava VII)

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 46 (predtým článok L)

Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu týkajúce sa právomocí
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a výkonu týchto právomocí, sa vzťahujú len na nasledovné
ustanovenia tejto zmluvy:

a) ustanovenia meniace a dopĺňajúce Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva
s ohľadom na založenie Európskeho spoločenstva, Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva
uhlia a ocele a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

b) ustanovenia hlavy VI podľa podmienok uvedených v článku 35,

XV/SK 143

c) ustanovenia hlavy VII podľa podmienok uvedených v článku 11 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva a článku 40 tejto zmluvy,

d) článok 6 odsek 2 s ohľadom na konanie orgánov, pokiaľ má Súdny dvor právomoc podľa zmlúv o
založení Európskych spoločenstiev a podľa tejto zmluvy,

e) články 46 až 53.

Článok 47 (predtým článok M)

S výhradou ustanovení pozmeňujúcich Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva s cieľom
založiť Európske spoločenstvo, Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvu o
založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a týchto záverečných ustanovení nič v tejto zmluve
nemá vplyv na Zmluvu o založení Európskych spoločenstiev, ani ďalších zmlúv a aktov, ktoré tieto zmluvy
menia alebo dopĺňajú.

Článok 48 (predtým článok N)

Vláda ktoréhokoľvek členského štátu alebo Komisia môžu predkladať Rade návrhy na zmeny zmlúv,
na základe ktorých je založená únia.

Pokiaľ sa Rada po porade s Európskym parlamentom, prípadne s Komisiou vysloví za zvolanie konferencie
zástupcov vlád členských štátov, konferenciu zvolá predseda Rady s cieľom určiť vzájomnou dohodou
zmeny k týmto zmluvám. V prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti sa uskutočnia porady aj s
Európskou centrálnou bankou.

Zmeny nadobudnú platnosť po ich ratifikácii všetkými členskými krajinami v súlade s ich príslušnými
ústavnými predpismi.

Článok 49 (predtým článok O)

O členstvo v únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje zásady uvedené v článku 6 ods. 1).
Svoju žiadosť adresuje Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po obdržaní súhlasu
Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša absolútnou väčšinou svojich poslancov.

Podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená únia a ktoré prijatie vyvolá, sú predmetom
dohody medzi členskými štátmi a štátom žiadajúcim o prijatie. Táto dohoda sa predloží na ratifikáciu
všetkým zmluvným štátom v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

Článok 50 (predtým článok P)

1. Týmto sa rušia články 2 až 7 a 10 až 19 Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie
Európskych spoločenstiev, podpísanej v Bruseli 8. apríla 1965.

2. Týmto sa rušia články 2, 3 ods. 2) a hlava III Spoločného európskeho aktu, podpísaného v Luxemburgu
17. februára 1986 a v Haagu 28. februára 1986.

Článok 51 (predtým článok Q)

Táto zmluva je uzatvorená na neobmedzený čas.

Článok 52 (predtým článok R)

XV/SK 144

1.Vysoké zmluvné strany ratifikujú túto zmluvu v súlade s ich ústavnými predpismi. Ratifikačné listiny sa
uložia u vlády Talianskej republiky.

2.Táto zmluva nadobudne platnosť 1. januára 1993, za predpokladu že všetky ratifikačné listiny boli
uložené, alebo ak sa tak nestane, prvý deň mesiaca nasledujúceho potom, čo posledný signatársky štát
vykoná tento úkon na uloženie ratifikačných listín.

Článok 53 (predtým článok S)

Táto zmluva, vyhotovená v jedinom origináli v dánskom, holandskom, anglickom, francúzskom, nemeckom,
gréckom, írskom, talianskom, portugalskom a španielskom jazyku, pričom znenia v každom z uvedených
jazykov sú rovnako autentické, sa uloží v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá doručí overenú kópiu
každej vláde ostatných signatárskych štátov.

Podľa Aktu o pristúpení z roku 1994 je švédske a fínske znenie tejto zmluvy taktiež rovnako autentické.

Na dôkaz toho splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu.

V Maastrichte siedmeho februára tisíc deväťsto deväťdesiatdva.

Mark EYSKENS

Philippe MAYSTADT

Uffe ELLEMANN-JENSEN

Anders FOGH RASMUSSEN

Hans-Dietrich GENSCHER

Theodor WAIGEL

Antonios SAMARAS

Efthymios CHRISTODOULOU

Francisco FERNÁNDEZ ORDÓÑEZ

Carlos SOLCHAGA CATALÁN

Roland DUMAS

Pierre BÉRÉGOVOY

Gerard COLLINS

Bertie AHERN

Gianni DE MICHELIS

Guido CARLI

Jacques F. POOS

Jean-Claude JUNCKER

Hans VAN DEN BROEK

Willem KOK

Joao de Deus PINHEIRO

Jorge BRAGA DE MACEDO

Douglas HURD

Francis MAUDE

XV/SK 145

ZMLUVA O ZALOŽENÍ

EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

XV/SK 146

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT
FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ
VEĽKOVOJVODKYŇA LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

ODHODLANÍ položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy,

ROZHODNUTÍ zabezpečiť hospodársky a sociálny pokrok svojich krajín spoločným postupom pri odstraňovaní
prekážok, ktoré rozdeľujú Európu,

POTVRDZUJÚC ako základný cieľ svojho úsilia neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok svojich
národov,

UZNÁVAJÚC, že odstránenie existujúcich prekážok si vyžaduje zosúladený postup na zabezpečenie stáleho rastu,
vyrovnaného obchodu a zdravej hospodárskej súťaže,

V ÚSILÍ o posilnenie jednoty svojich hospodárstiev a zabezpečenie ich harmonického rozvoja zmenšovaním rozdielov
medzi jednotlivými regiónmi a zaostalosti regiónov s menej výhodnými podmienkami,

SO ŽELANÍM prispieť prostredníctvom spoločnej obchodnej politiky k postupnému zrušeniu obmedzení
medzinárodného obchodu,

S ÚMYSLOM potvrdiť solidaritu, ktorá spája Európu a zámorské krajiny a so želaním zabezpečiť rozvoj ich prosperity
v súlade so zásadami Charty Organizácie spojených národov,

ROZHODNUTÍ takýmto združením zdrojov zachovať a posilniť mier a slobodu, vyzývajúc ostatné národy Európy,
ktoré zdieľajú ich ideály, aby sa pripojili k ich úsiliu,

ROZHODNUTÍ podporovať rozvoj čo najvyššej úrovne vzdelanosti svojich národov prostredníctvom širokého prístupu
k vzdelaniu a jeho trvalého dopĺňania,

ROZHODLI SA vytvoriť Európske spoločenstvo a na tento účel boli menovaní títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Paul Henri SPAAK, minister zahraničných vecí;
Barón J. Ch. SNOY et d´OPPUERS, generálny tajomník ministerstva hospodárstva, vedúci belgickej delegácie
na medzivládnej konferencii;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Dr. Konrad ADENAUER, spolkový kancelár;
Prof. Dr. Walter HALLSTEIN, štátny tajomník ministra zahraničných vecí;

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Christian PINEAU, minister zahraničných vecí;
Maurice FAURE, zástupca štátneho tajomníka zahraničných vecí;

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Antonio SEGNI, predseda Rady ministrov;
Prof. Gaetano MARTINO, minister zahraničných vecí;

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

Josef BECH, predseda vlády a minister zahraničných vecí;
Lambert SCHAUS, veľvyslanec, vedúci luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

Josef LUNS, minister zahraničných vecí;
J. LINTHOST HOMAN, vedúci holandskej delegácie na medzivládnej konferencii,

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za platné a náležité, dohodli takto:

XV/SK 147

ČASŤ 1

ZÁSADY

Článok 1 (predtým článok 1)

Touto zmluvou Vysoké zmluvné strany zakladajú medzi sebou Európske spoločenstvo.

Článok 2 (predtým článok 2)

Úlohou spoločenstva je utvorením spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovaním
spoločných politík a činností uvedených v článkoch 3 a 4 podporovať v celom spoločenstve harmonický,
vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej
ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, trvalý a neinflačný rast, vysokú úroveň
konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality
životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku a sociálnu súdržnosť
a solidaritu medzi členskými štátmi.

Článok 3 (predtým článok 3)

1. Na účely stanovené v článku 2, činnosti spoločenstva zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a
z časového plánu v nej stanovenom:

a) zákaz ciel a množstevných obmedzení na dovoz a vývoz tovarov medzi členskými štátmi ako aj
všetkých ostatných opatrení, ktoré majú rovnaký účinok,

b) spoločnú obchodnú politiku,

c) vnútorný trh charakterizovaný zrušením prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a
kapitálu medzi členskými štátmi,

d) opatrenia týkajúce sa vstupu a pohybu osôb tak, ako je uvedené v hlave IV,

e) spoločnú politiku v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu,

f) spoločnú politiku v oblasti dopravy,

g) systém, ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarušila hospodárska súťaž,
h) aproximáciu právnych predpisov členských štátov v rozsahu požadovanom pre fungovanie vnútorného
trhu,

i) podpora koordinácie politík zamestnanosti členských štátov s ohľadom na posilnenie ich účinnosti
rozvíjaním koordinovanej stratégie zamestnanosti,

j) politiku v sociálnej oblasti zahŕňajúcu Európsky sociálny fond,

k) posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti,

l) politiku v oblasti životného prostredia,

m) posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu spoločenstva,

n) podporu rozvoja výskumu a technológie,

XV/SK 148

o) podporu pre zriadenie a rozvoj transeurópskych sietí,

p) príspevky na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia,

q) príspevky na kvalitné všeobecné a odborné vzdelanie a na rozkvet kultúr členských štátov,

r) politiku v oblasti rozvojovej spolupráce

s) pridruženie zámorských krajín a území na účel vzrastu obchodu a spoločnej podpory hospodárskeho
a sociálneho rozvoja,

t) príspevky na posilnenie ochrany spotrebiteľa,

u) opatrenia v oblasti energie, civilnej ochrany a cestovného ruchu.

2. Vo všetkých činnostiach uvedených v tomto článku sa spoločenstvo zameriava na odstránenie nerovností
a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.

Článok 4 (predtým článok 3a)

1. Činnosti členských štátov a spoločenstva, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 2, zahŕňajú,
ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom, prijatie hospodárskej
politiky, ktorá je založená na úzkej koordinácii hospodárskych politík členských štátov na vnútornom trhu a
na stanovení spoločných cieľov a ktorá sa uskutočňuje v súlade s princípmi otvoreného trhového
hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

2. Súbežne s tým, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom, zahŕňajú
tieto činnosti neodvolateľné stanovenie menových kurzov vedúce k zavedeniu jednotnej meny ECU,
stanoveniu a vykonávaniu jednotnej menovej a devízovej politiky, základným cieľom ktorých je udržať
cenovú stabilitu a podporovať všeobecné hospodárske politiky spoločenstva bez poškodzovania tohto cieľa v
súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

3. Tieto činnosti členských štátov spoločenstva si vyžadujú dodržiavanie nasledujúcich hlavných zásad:
stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.

Článok 5 (predtým článok 3b)

Spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené.
V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja spoločenstvo činnosť v súlade s princípom
subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť
uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti možno
ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva.

Spoločenstvo žiadnou činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tejto
zmluvy.

Článok 6 (predtým článok 3c)

Požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík
spoločenstva a činností uvedených v článku 3, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného
rozvoja.

Článok 7 (predtým článok 4)

XV/SK 149

1. Úlohy zverené spoločenstvu vykonávajú tieto orgány:

- EURÓPSKY PARLAMENT,
- RADA,
- KOMISIA,
- SÚDNY DVOR,
- DVOR AUDÍTOROV.

Každý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu zveruje táto zmluva.

2. Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s poradnou funkciou.

Článok 8 (predtým článok 4a)

V súlade s postupom stanoveným touto zmluvou ustanoví sa Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len
„ESCB“) a Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“); konajú v medziach právomocí vymedzených touto
zmluvou, štatútom ESCB a štatútom ECB (ďalej len „štatút ESCB“), ktorý je k tejto zmluve pripojený.

Článok 9 (predtým článok 4b)

Týmto sa ustanovuje Európska investičná banka, ktorá koná v medziach právomocí vymedzených touto
zmluvou a štatútom k nej pripojeným.

Článok 10 (predtým článok 5)

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie
záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi spoločenstva. Členské štáty
uľahčia dosiahnutie úloh spoločenstva.

Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

Článok 11 (predtým článok 5a)

1. Členské štáty, ktoré zamýšľajú medzi sebou nadviazať užšiu spoluprácu, môžu byť poverené
s prihliadnutím na články 43 a 44 využívať orgány, postupy a mechanizmy stanovené v zmluvách za
predpokladu, že navrhovaná spolupráca:

a) sa netýka oblastí, ktoré spadajú do výhradnej pôsobnosti spoločenstva,

b) neovplyvňuje politiky, činnosti a programy spoločenstva,

c) sa netýka občianstva únie a nediskriminuje štátnych príslušníkov jednotlivých členských štátov,

d) neprekračuje medze právomocí, ktorými táto zmluva poveruje spoločenstvo, a

e) nediskriminuje a neobmedzuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša podmienky
hospodárskej súťaže medzi nimi.

2. Poverenie uvedené v odseku 1 udelí Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s
Európskym parlamentom.

Ak člen Rady vyhlási, že z dôležitých dôvodov národného záujmu, ktoré uvedie, zamýšľa namietať voči
udeleniu poverenia, ktoré sa má prijať kvalifikovanou väčšinou, hlasovanie sa neuskutoční. Rada môže
kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby sa vec postúpila na jednomyseľné rozhodnutie Rade, ktorá zasadá
v zložení hláv štátov alebo vlád.

XV/SK 150

Členské štáty, ktoré zamýšľajú nadviazať užšiu spoluprácu uvedenú v odseku 1, môžu adresovať žiadosť
Komisii, ktorá za týmto účelom môže predložiť návrh Rade. V prípade, že Komisia návrh nepredloží,
informuje dotknuté štáty o dôvodoch, pre ktoré tak neurobila.

3. Každý členský štát, ktorý zamýšľa pripojiť sa k spolupráci podľa tohto článku, oznámi svoj zámer Rade a
Komisii, pričom Komisia do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia predloží Rade svoje stanovisko.
V lehote do štyroch mesiacov od oznámenia Komisia rozhodne o žiadosti a o konkrétnych úpravách, ktoré
považuje za potrebné.

4. Akty a rozhodnutia nevyhnutné na uskutočňovanie činností v oblasti spolupráce podliehajú všetkým
príslušným ustanoveniam tejto zmluvy, pokiaľ tento článok alebo články 43 a 44 Zmluvy o Európskej únii
nestanovujú inak.

5. Tento článok nemá dopad na ustanovenia Protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis do rámca
Európskej únie.

Článok 12 (predtým článok 6)

V rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia akákoľvek
diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.

Rada môže v súlade s postupom uvedeným v článku 251 prijať pravidlá o zákaze takejto diskriminácie.

Článok 13 (predtým článok 6a)

Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v rámci právomocí, ktorými je
poverené spoločenstvo, na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, jednomyseľne prijať
opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom
vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

Článok 14 (predtým článok 7a)

1. Spoločenstvo prijme opatrenia s cieľom postupne vytvárať vnútorný trh v priebehu obdobia, ktoré sa končí
31. decembra 1992 v súlade s ustanoveniami tohto článku a článkov 15, 26, 47 ods. 2), 49, 80, 93 a 95 bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto zmluvy.
2. Vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb
a kapitálu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

3. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie stanoví usmernenia a podmienky nevyhnutné na
zabezpečenie vyváženého pokroku vo všetkých dotknutých odvetviach.

Článok 15 (predtým článok 7c)

Pri koncipovaní svojich návrhov za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v článku 14 Komisia zoberie do
úvahy rozsiahlosť úsilia, ktoré určité národné hospodárstva, v ktorých sa prejavujú rozdiely v stupni rozvoja,
budú musieť vynaložiť počas obdobia vytvárania vnútorného trhu, a môže navrhnúť zodpovedajúce
ustanovenia.

Ak tieto ustanovenia nadobudnú formu čiastočných výnimiek, musia mať dočasnú povahu a musia čo
najmenej narúšať fungovanie spoločného trhu.

Článok 16 (predtým článok 7d)

XV/SK 151

Bez toho, aby boli dotknuté články 73, 86 a 87, a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí službám všeobecného
hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej
súdržnosti, spoločenstvo a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy
o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umožňujú splnenie ich poslania.

ČASŤ II

OBČIANSTVO ÚNIE

Článok 17 (predtým článok 8)

1. Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť
členského štátu. Občianstvo únie nenahrádza, ale dopĺňa štátnu príslušnosť jednotlivca.
2. Občania únie používajú práva poskytované touto zmluvou a vzťahujú sa na nich povinnosti, ktoré im táto
zmluva ukladá.

Článok 18 (predtým článok 8a)

1. Každý občan únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, rešpektujúc
obmedzenia a podmienky stanovené v tejto zmluve a v predpisoch prijatých na ich vykonanie.

2. Rada môže prijať pravidlá na uľahčenie výkonu práv uvedených v odseku 1; Ak táto zmluva nestanovuje
inak, Rada koná v súlade s postupom uvedeným v článku 251. Rada sa počas tohto postupu uznáša
jednomyseľne.

Článok 19 (predtým článok 8b)

1. Každý občan únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a
byť volený do orgánov miestnej samosprávy vo voľbách v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za
rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Výkon tohto práva podlieha podrobnej úprave, ktorú
prijme jednomyseľným rozhodnutím Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom; táto
úprava môže stanoviť odchýlky, ak je to odôvodnené špecifickými problémami členského štátu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 190 ods. 4) a pravidlá prijaté na jeho vykonanie, každý občan únie s
bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť volený vo voľbách
do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za tých istých podmienok ako štátny
príslušník tohto štátu. Výkon tohto práva podlieha podrobnej úprave, ktorú prijme jednomyseľným
rozhodnutím Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom; táto úprava môže stanoviť
odchýlky, ak je to odôvodnené špecifickými problémami niektorého členského štátu.

Článok 20 (predtým článok 8c)

Každý občan únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského
štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi
úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu a za tých istých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu.
Členské štáty dohodnú medzi sebou potrebné pravidlá a začnú medzinárodné rokovania potrebné na
zabezpečenie tejto ochrany.

Článok 21 (predtým článok 8d)

Každý občan únie má petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament podľa článku 194.

Každý občan únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 195.

XV/SK 152

Každý občan únie sa môže písomne obrátiť na ktorýkoľvek orgán alebo inštitúciu uvedenú v tomto článku
alebo v článku 7 v niektorom z jazykov uvedených v článku 314, a má právo na odpoveď v tom istom
jazyku.

Článok 22 (predtým článok 8e)

Komisia podá každé tri roky Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o
uplatňovaní ustanovení tejto časti zmluvy. Táto správa bude brať do úvahy rozvoj únie.
Na tomto základe a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy môže Rada jednomyseľne
na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať pravidlá na posilnenie alebo na doplnenie
práv zakotvených v tejto časti, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich ústavnými
predpismi.

Č A S Ť III

POLITIKY SPOLOČENSTVA

H LAVA I

VOĽNÝ POHYB TOVARU

Článok 23 (predtým článok 9)

1. Spoločenstvo je založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na
dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako
clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.
2. Ustanovenia článku 25 a kapitoly 2 tejto hlavy sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch,
ako aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu.

Článok 24 (predtým článok 10)

Za výrobky vo voľnom obehu v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, pri
ktorých boli splnené dovozné formálne náležitosti a zaplatené clá a poplatky s rovnakým účinkom ako iné
splatné a vyrubené clá v tomto členskom štáte, ak sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné alebo
čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov.

KAPITOLA 1

COLNÁ ÚNIA

Článok 25 (predtým článok 12)

Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento zákaz
sa vzťahuje taktiež na clá fiškálnej povahy.

Článok 26 (predtým článok 28)

Clá Spoločného colného sadzobníka určí Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Článok 27 (predtým článok 29)

Komisia sa pri plnení úloh, ktorými je poverená podľa tejto kapitoly, riadi:

a) nevyhnutnosťou podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

XV/SK 153

b) vývojom podmienok hospodárskej súťaže v spoločenstve tak, aby sa zlepšila
konkurencieschopnosť podnikov,

c) požiadavkami zásobovania spoločenstva surovinami a polotovarmi; v tejto súvislosti Komisia dbá
o to, aby medzi členskými štátmi nedochádzalo k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže v
oblasti hotových výrobkov,

d) nevyhnutnosťou vyhnúť sa vážnym poruchám v hospodárstve členských štátov a zabezpečiť
racionálny rozvoj výroby a rozšírenie spotreby v spoločenstve.

KAPITOLA 2

ZÁKAZ MNOŽSTEVNÝCH OBMEDZENÍ MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

Článok 28 (predtým článok 30)

Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi
zakázané.

Článok 29 (predtým článok 34)

Množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi
zakázané.

Článok 30 (predtým článok 36)

Ustanovenia článkov 28 a 29 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru
odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a
života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú,
historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto
zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania
obchodu medzi členskými štátmi.

Článok 31 (predtým článok 37)

1. Členské štáty prispôsobia štátne monopoly obchodnej povahy tak, aby v podmienkach nákupu a odbytu
medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov neexistovala diskriminácia.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na každý orgán, prostredníctvom ktorého členský štát právne alebo
fakticky, priamo alebo nepriamo kontroluje, riadi alebo významne ovplyvňuje dovoz alebo vývoz medzi
členskými štátmi. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na monopoly, ktoré štát zveril iným subjektom.

2. Členské štáty upustia od akéhokoľvek nového opatrenia, ktoré je v rozpore so zásadami stanovenými v
ods. 1 alebo ktoré obmedzuje dosah článkov týkajúcich sa zákazu ciel a množstevných obmedzení medzi
členskými štátmi.

3. Ak v štátnom monopole obchodnej povahy platia pravidlá, ktoré majú uľahčiť odbyt alebo zvýšiť
zhodnocovanie poľnohospodárskych výrobkov, pri uplatňovaní pravidiel stanovených v tomto článku by sa
mali podniknúť vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnocenných záruk zamestnanosti a životnej úrovne
príslušných výrobcov.

HLAVA II

POĽNOHOSPODÁRSTVO

XV/SK 154

Článok 32 (predtým článok 38)

1. Spoločný trh sa vzťahuje na poľnohospodárstvo a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami.
"Poľnohospodárske výrobky" sú výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby a rybného hospodárstva, ako aj
výrobky po prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrobkami bezprostredne súvisia.

2. Pokiaľ články 33 až 38 nestanovia inak, pravidlá stanovené na vytvorenie spoločného trhu sa vzťahujú aj
na poľnohospodárske výrobky.

3. Výrobky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článkov 33 až 38, sú uvedené v prílohe I tejto zmluvy.

4. Fungovanie a rozvoj spoločného trhu poľnohospodárskych výrobkov sprevádza zavádzanie spoločnej
poľnohospodárskej politiky.

Článok 33 (predtým článok 39)

1. Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je:

a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním

racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných Faktorov, najmä
pracovnej sily,

b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením

individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve ,

c) stabilizovať trhy,

d) zabezpečiť riadne zásobovanie,

e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

2. Pri vypracovávaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitných metód na jej uplatňovanie treba
prihliadať:

a) na zvláštnu povahu poľnohospodárskej činnosti vyplývajúcu zo sociálnej štruktúry
poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi
oblasťami,

b) na nevyhnutnosť postupného vykonávania príslušných zmien,

c) na skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje v členských štátoch odvetvie úzko späté s celým
hospodárstvom.

Článok 34 (predtým článok 40)

1. Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 33 sa zavedie spoločná organizácia poľnohospodárskych
trhov.

V závislosti od daných výrobkov sa táto organizácia uskutoční niektorou z nasledujúcich foriem:

a) spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže,

b) povinnou koordináciou vnútroštátnych trhových systémov,

c) európskou organizáciou trhu.

XV/SK 155

2. Spoločná organizácia trhu podľa odseku 1 môže zahŕňať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov
stanovených v článku 33, najmä reguláciu cien, pomoc výrobe a odbytu rôznych výrobkov, skladovanie a
preklenovacie opatrenia a spoločné mechanizmy na stabilizáciu dovozu alebo vývozu.

Spoločná organizácia sa obmedzí na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 33 bez akejkoľvek
diskriminácie medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v rámci spoločenstva.

Spoločná cenová politika vychádza zo spoločných kritérií a jednotných metód výpočtu.

3. Aby spoločná organizácia uvedená v odseku 1 dosiahla stanovené ciele, môže sa vytvoriť jeden alebo viac
poľnohospodárskych usmerňovacích a záručných fondov.

Článok 35 (predtým článok 41)

Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 33 možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky
zaviesť tieto opatrenia:

a) usilovať sa o účinnú koordináciu v oblasti odborného vzdelávania, výskumu a šírenia
poľnohospodárskych poznatkov; táto koordinácia môže zahŕňať spoločné financovanie projektov
alebo orgánov,

b) prijať spoločné opatrenia na podporu spotreby niektorých výrobkov.

Článok 36 (predtým článok 42)

Ustanovenia kapitoly o pravidlách hospodárskej súťaže sa vzťahujú na výrobu a obchod s
poľnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, aký určí Rada podľa článku 37 odseku 2 a 3 a v súlade so
stanoveným postupom a so zreteľom na ciele uvedené v článku 33.

Rada môže najmä schváliť poskytovanie pomoci:

a) na ochranu podnikov znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami,

b) v rámci programov hospodárskeho rozvoja.

Článok 37 (predtým článok 43)

1. Na stanovenie všeobecných smerov spoločnej poľnohospodárskej politiky zvolá Komisia hneď po
nadobudnutí platnosti tejto zmluvy konferenciu členských štátov, na ktorej sa porovnajú poľnohospodárske
politiky členských štátov najmä tým, že sa zostaví bilancia zdrojov a potrieb členských štátov.

2. S prihliadnutím na výsledky konferencie uvedenej v odseku 1 predloží Komisia po porade s
Hospodárskym a sociálnym výborom do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy návrhy na
vypracovanie a vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, vrátane nahradenia vnútroštátnych
organizácií trhu jednou z foriem spoločnej organizácie trhu uvedených v článku 34 odsek 1, ako aj na
uskutočnenie opatrení presne vymedzených v tejto hlave.

Tieto návrhy zohľadnia vzájomnú závislosť poľnohospodárskych otázok uvedených v tejto hlave.

Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada vydá kvalifikovanou väčšinou nariadenia,
smernice alebo prijme rozhodnutia, pričom sa zachováva oprávnenie Rady dávať príslušné odporúčania.

3. Kvalifikovanou väčšinou v súlade s odsekom 2 môže Rada nahradiť vnútroštátne trhové organizácie
spoločnou organizáciou stanovenou v článku 34 odseku 1, ak:

XV/SK 156

a) spoločná organizácia poskytuje členským štátom, ktoré sú proti tomuto opatreniu a ktoré majú
vlastnú organizáciu danej výroby, rovnaké záruky zamestnanosti a životnej úrovne príslušných
výrobcov, a to s prihliadnutím na možnosti prispôsobenia a potrebné špecializácie,

b) spoločná organizácia trhu zabezpečí obchodu v rámci spoločenstva podmienky podobné tým,
ktoré existujú na vnútroštátnom trhu.

4. Ak vznikne spoločná organizácia určitých surovín pred zavedením spoločnej organizácie trhu pre
zodpovedajúce spracované výrobky, môžu sa suroviny použité pri spracovaní výrobkov určených na vývoz
do tretích krajín doviezť z krajiny, ktorá nie je členom spoločenstva.

Článok 38 (predtým článok 46)

Ak v niektorom členskom štáte podlieha určitý výrobok vnútroštátnej trhovej organizácii alebo vnútorným
pravidlám s rovnakým účinkom, ktorý nepriaznivo ovplyvní konkurencieschopnosť podobnej výroby v inom
členskom štáte, členské štáty si uplatnia vyrovnávací poplatok na dovoz týchto výrobkov z členského štátu,
kde takáto organizácia alebo pravidlá existujú, za predpokladu, že tento štát nezaviedol vyrovnávací poplatok
na vývoz.

Komisia stanoví výšku týchto poplatkov v takej miere, aby sa obnovila potrebná rovnováha. Môže poskytnúť
oprávnenie aj na prijatie iných opatrení a sama určiť ich podmienky a podrobnosti.

HLAVA III

VOĽNÝ POHYB OSÔB, SLUŽIEB A KAPITÁLU

KAPITOLA 1

PRACOVNÍCI

Článok 39 (predtým 48)

1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci spoločenstva.

2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na
základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.

3. S výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou
verejného zdravia majú pracovníci právo:

a) uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta,

b) voľne sa za týmto účelom pohybovať na území členských štátov,

c) na pobyt v niektorom z členských štátov za účelom zamestnania v súlade s ustanoveniami
zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych aktov, ktorými sa upravuje zamestnávanie
vlastných štátnych príslušníkov tohto štátu,

d) po ukončení zamestnania zostať na území členského štátu za podmienok ustanovených vo
vykonávacích nariadeniach, ktoré stanoví Komisia.

4. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo verejnej službe.

Článok 40 (predtým článok 49)

XV/SK 157

V súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom Rada vydá
smernice alebo nariadenia o opatreniach potrebných na to, aby sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov, ako
to vymedzuje článok 39, a to najmä :

a) zabezpečením úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi službami zamestnanosti,

b) odstraňovaním takých správnych postupov a praktík a stanovených lehôt na prístup k
zamestnaniu, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov alebo z predchádzajúcich dohôd
medzi členskými štátmi, dodržiavanie ktorých by bolo prekážkou liberalizácie pohybu pracovníkov,

c) odstraňovaním všetkých lehôt a iných obmedzení ustanovených vo vnútroštátnych právnych
predpisoch alebo v predchádzajúcich dohodách medzi členskými štátmi, ktoré vytvárajú
pracovníkom iných členských štátov iné podmienky na slobodný výber zamestnania ako pre
vlastných pracovníkov,

d) vytvorením vhodného mechanizmu, ktorý by umožnil prepojenie medzi ponukou pracovných
miest a dopytu po nich a uľahčil vyrovnanie ponuky a dopytu na trhu práce tak, aby sa predišlo
vážnejšiemu ohrozeniu životnej úrovne a zamestnanosti v rôznych regiónoch a priemyselných
odvetviach.

Článok 41 (predtým článok 50)

V rámci spoločného programu členské štáty podporia výmenu mladých pracovníkov.

Článok 42 (predtým článok 51)

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 prijme v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré
sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré
migrujúcim pracovníkom a na nich závislým osobám zabezpečia:

a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom
získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;

b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

Rada sa počas postupu uvedeného v článku 251 uznáša jednomyseľne.

KAPITOLA 2

PRÁVO USADIŤ SA

Článok 43 (predtým článok 52)

V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného
členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania
obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného
členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky,
najmä spoločnosti v zmysle článku 48 odseku 2, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych
príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu
nestanovujú inak.

Článok 44 (predtým článok 54)

XV/SK 158

1. Na dosiahnutie slobody usadiť sa v určitej činnosti Rada vydá smernice v súlade s postupom podľa článku
251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. Rada a Komisia si plnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z predchádzajúcich ustanovení, a to najmä:

a) prioritne riešia spravidla tie odbory činnosti, pri ktorých slobody usadiť sa výrazne prispieva k
rozvoju výroby a obchodu,

b) zabezpečujú úzku spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, aby zistili konkrétnu
situáciu v daných činnostiach v rámci spoločenstva,

c) zrušia také správne postupy a praktiky, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov
alebo predchádzajúcich dohôd medzi členskými štátmi, dodržiavanie ktorých tvorí prekážku slobody
usadiť sa,

d) zaručia pracovníkom jedného členského štátu zamestnaným na území iného členského štátu, aby
mohli na tomto území zotrvať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak spĺňajú podmienky,
ktoré by museli v tomto štáte splniť v čase, keď zamýšľali začať vykonávať túto činnosť,

e) umožnia štátnym príslušníkom jedného členského štátu nadobúdať a užívať nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na území iného členského štátu, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadami uvedenými v
článku 33 ods. 2),

f) postupne odstraňujú obmedzenia slobody usadiť sa vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti,
ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na podmienky zakladania obchodných zastúpení,
organizačných zložiek a dcérskych spoločností na území niektorého členského štátu, ako aj na
podmienky upravujúce vstup pracovníkov materského podniku do riadiacich alebo dozorných
orgánov ich obchodných zastúpení, organizačných zložiek alebo dcérskych spoločností,

g) v potrebnej miere koordinujú ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb, ako sa to vyžaduje v
členských štátoch od spoločností alebo firiem v zmysle článku 48 ods. 2) s cieľom zabezpečiť
rovnocenné záruky v celom spoločenstve,

h) zabezpečujú, aby sa podmienky usadenia nenarušili pomocou poskytovanou členskými štátmi.

Článok 45 (predtým článok 55)

Ustanovenia tejto kapitoly sa v členskom štáte nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len
príležitostne, s výkonom štátnej moci.

Rada môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou hlasov stanoviť, že ustanovenia tejto kapitoly sa na
určité činnosti nevzťahujú.

Článok 46 (predtým článok 56)

1. Ustanovenia tejto kapitoly a opatrenia z nich vyplývajúce rešpektujú ustanovenia stanovené zákonom,
iným právnym predpisom alebo správnym aktom osobitne upravujúce postavenie cudzích štátnych
príslušníkov z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.

2. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 vydá usmernenia na koordináciu vyššie uvedených
ustanovení.

Článok 47 (predtým článok 57)

XV/SK 159

1. S cieľom uľahčiť zriadenie a vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti osôb vydá Rada v súlade s
postupom stanoveným v článku 251 smernice na vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov
o formálnych kvalifikáciách.

2. Na ten istý účel vydá Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 smernice na koordináciu
ustanovení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb, upravených
v členských štátoch zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením. Rada, uznášajúc sa
počas postupu uvedeného v článku 251 jednomyseľne, rozhodne o smerniciach, ktorých vykonanie si aspoň
v jednom členskom štáte vyžaduje zmeniť a doplniť existujúce zásady stanovené zákonom upravujúcim
kvalifikačné a odborné predpoklady, prípravu a podmienky výkonu povolania fyzickými osobami.
V ostatných prípadoch rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou.

3. Pri lekárskom povolaní, zdravotníckych povolaniach a povolaní lekárnika, postupné zrušenie obmedzení
závisí od koordinácie podmienok pre výkon povolania v jednotlivých členských štátoch.

Článok 48 (predtým článok 58)

So spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné
miesto podnikateľskej činnosti v spoločenstve, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s
fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.

Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane
družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových
spoločností.

KAPITOLA 3

SLUŽBY

Článok 49 (predtým článok 59)

V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo
vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte spoločenstva ako
príjemca služieb.

Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozšíriť platnosť týchto ustanovení aj pre štátnych
príslušníkov tretích štátov, ktorí poskytujú služby a sú usadení v rámci spoločenstva.

Článok 50 (predtým článok 60)

V zmysle tejto zmluvy sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich
neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.

Služby zahŕňajú najmä:

a) činnosti priemyselnej povahy,

b) činnosti obchodnej povahy,

c) činnosti remeselnej povahy,

d) činnosti v oblasti slobodných povolaní.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly o práve usadiť sa, poskytovateľ služieb môže dočasne
vykonávať svoju činnosť v štáte, v ktorom sa služba poskytuje za rovnakých podmienok, aké tento štát
ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom.

XV/SK 160

Článok 51 (predtým článok 61)

1. Slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave.

2. Liberalizácia bankových a poisťovacích služieb spojená s voľným pohybom kapitálu sa uskutoční v súlade
s liberalizáciou pohybu kapitálu.

Článok 52 (predtým článok 63)

1. S cieľom dosiahnuť liberalizáciu určitého typu služieb vydá Rada kvalifikovanou väčšinou smernice na
návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a s Európskym parlamentom.

2. Smernice vymedzené v odseku 1 sa spravidla prednostne týkajú služieb, ktoré majú priamy vplyv na
výrobné náklady alebo liberalizácia ktorých prispieva k podpore obchodu s tovarmi.

Článok 53 (predtým článok 64)

Členské štáty vyhlasujú, že sú pripravené uskutočniť liberalizáciu služieb vo väčšom rozsahu, ako vyžadujú
smernice vydané v zmysle článku 52 ods. 1), ak im to dovolí celková hospodárska situácia a situácia v
príslušnom hospodárskom odvetví.

Na tento účel Komisia vydá príslušným členským štátom odporúčania.

Článok 54 (predtým článok 65)

Kým sa nezrušia obmedzenia slobody poskytovať služby, platia v každom členskom štáte pre všetkých
poskytovateľov služieb bez rozdielu štátnej príslušnosti a bydliska ustanovenia článku 49 ods. 1).

Článok 55 (predtým článok 66)

Ustanovenia článkov 45 až 48 sa použijú pre otázky upravené touto kapitolou.

KAPITOLA 4

KAPITÁL A PLATBY

Článok 56 (predtým článok 73b)

1. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými
štátmi a tretími krajinami.

2. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi a medzi
tretími krajinami.

Článok 57 (predtým článok 73c)

1. Ustanovenia článku 56 sa prijmú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie obmedzení vo vzťahu k tretím
krajinám, ktoré platia vo vnútroštátnom práve alebo v práve spoločenstva k 31. decembru 1993 z hľadiska
pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa priamych investícií - vrátane investícií
do nehnuteľného majetku, usadenia sa, poskytovania finančných služieb alebo vstupu cenných papierov na
kapitálové trhy.

2. V úsilí dosiahnuť voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v čo najväčšom
rozsahu a pri rešpektovaní ostatných kapitol tejto zmluvy, môže Rada na návrh Komisie kvalifikovanou

XV/SK 161

väčšinou hlasov prijať opatrenia o pohybe kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín v oblasti priamych
investícií - vrátane investícií do nehnuteľného majetku, usadenia sa, poskytovania finančných služieb alebo
prístupu cenných papierov na kapitálové trhy. Pri opatreniach prijatých podľa tohto odseku, ktoré sú v
oblasti liberalizácie pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín v práve spoločenstva krokom
späť, sa vyžaduje jednomyseľnosť.

Článok 58 (predtým článok 73d)

1. Ustanovenia článku 56 majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov:

a) uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov
podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál,

b) prijať všetky potrebné opatrenia, najmä v oblasti daňového systému a dohľadu nad finančnými
inštitúciami, aby sa zabránilo porušovaniu vnútroštátnych predpisov, alebo stanoviť postupy na
ohlasovanie kapitálových pohybov na štatistické alebo správne účely alebo prijať opatrenia, ktoré
možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.

2. Ustanovenia tejto kapitoly nemajú vplyv na uplatňovanie obmedzení práva usadiť sa zlučiteľných s touto
zmluvou.

3. Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu
alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 56.

Článok 59 (predtým článok 73f)

Ak pohyb kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín vo výnimočných okolnostiach spôsobí alebo hrozí,
že spôsobí vážne ťažkosti fungovaniu hospodárskej a menovej únie, na návrh Komisie a po porade s ECB
môže Rada kvalifikovanou väčšinou hlasov prijať voči tretím krajinám ochranné opatrenie na obdobie
najviac šiestich mesiacov za predpokladu, že takéto opatrenia sú jednoznačne nevyhnutné.

Článok 60 (predtým článok 73g)

1. Ak sa činnosť spoločenstva, ako ju predvída článok 301, pokladá za nevyhnutnú, môže Rada prijať
potrebné naliehavé opatrenia v oblasti pohybu kapitálu a platieb so zreteľom na tretie krajiny, a to postupom
vymedzeným v článku 301.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 297 a za predpokladu, že Rada neprijme opatrenia podľa odseku 1,
členský štát môže z vážnych politických dôvodov a z dôvodov naliehavosti prijať jednostranné opatrenia
voči tretej krajine týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb. Komisia a ostatné členské štáty musia byť o týchto
opatreniach informované najneskôr do dátumu, keď nadobudnú platnosť.

Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že daný členský štát tieto opatrenia musí
zmeniť alebo zrušiť. Predseda Rady informuje o každom takom rozhodnutí Európsky parlament.

HLAVA IV (predtým hlava IIIa)

VÍZOVÁ, AZYLOVÁ, PRISŤAHOVALECKÁ POLITIKA A INÉ POLITIKY,

KTORÉ SA TÝKAJÚ VOĽNÉHO POHYBU OSÔB

Článok 61 (predtým článok 73i)

S cieľom postupne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a práva Rada prijme:

XV/SK 162

a) do piatich rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy opatrenia na zabezpečenie
voľného pohybu osôb v súlade s článkom 14 v spojitosti s priamo nadväzujúcimi sprievodnými
opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva podľa článku
62 odsek 2) a 3) a článok 63 odsek 1 písm. a) a 2 písm. a), ako aj opatrenia na prevenciu a boj proti
trestnej činnosti podľa ustanovení článku 31 písm.e) Zmluvy o Európskej únii.

b) ostatné opatrenia v oblasti azylu, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích
krajín v súlade s ustanovením článku 63,

c) opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach tak, ako je to stanovené
v článku 65,

d) primerané opatrenia na podporu a posilnenie správnej spolupráce tak, ako je to stanovené v článku
66,

e) opatrenia v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach zamerané na dosiahnutie
vysokej úrovne bezpečnosti prevenciou a bojom proti trestnej činnosti v rámci únie v súlade
s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii.

Článok 62 (predtým článok 73 j)

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 67 do piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej
zmluvy prijme:

1. opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v súlade s článkom 14 neboli pri prekročení vnútorných hraníc
kontrolované osoby, či už sú to občania únie alebo štátni príslušníci tretích krajín;

2. opatrenia o prekročení vonkajších hraníc členských štátov, ktoré stanovia:

a) pravidlá a postupy, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri uskutočňovaní kontrol osôb na
takýchto hraniciach,

b) vízové predpisy pri predpokladanom pobyte najviac troch mesiacov, vrátane:

(i) zoznamu tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekročení
vonkajších hraníc a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení,

(ii) postupy a podmienky vydávania víz členskými štátmi,

(iii) jednotný formát pre víza,

(iv) pravidlá o jednotných vízach;

3. opatrenia na stanovenie podmienok, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín môžu do troch mesiacov
voľne pohybovať na území členských krajín.

Článok 63 (predtým článok 73 k)

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 67 do piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej
zmluvy prijme:

1. azylové opatrenia v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára
1967 o postavení utečencov, a inými príslušnými zmluvami v nasledovných oblastiach:

XV/SK 163

a) kritériá a mechanizmy určujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie
žiadosti o azyl predloženej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov,

b) minimálne pravidlá o prijatí žiadateľov o azyl v členských štátoch,

c) minimálne pravidlá s ohľadom na uznanie štátnych príslušníkov tretích krajín za
utečencov,

d) minimálne pravidlá postupov členských štátov pri udeľovaní alebo odnímaní štatútu
utečenca;

2. opatrenia o utečencoch a vyhnaných osobách v týchto oblastiach:

a) minimálne pravidlá o poskytnutí dočasnej ochrany vyhnaných osôb z tretích štátov, ktoré
sa nemôžu vrátiť do krajiny svojho pôvodu, a osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú
ochranu,

b) podporovať vyvážené úsilie členských štátov pri prijímaní a znášaní dôsledkov prijímania
utečencov a vyhnaných osôb;

3. opatrenia prisťahovaleckej politiky v týchto oblastiach:

a) podmienky vstupu a pobytu a pravidlá o postupe členských štátov pri udeľovaní víz
a povolení na dlhodobý pobyt, vrátane takých, ktoré sa vydávajú za účelom opätovného
spojenia rodiny,

b) nelegálne prisťahovalectvo a nelegálny pobyt, vrátanie repatriácie osôb, ktoré sa nelegálne
zdržujú v členskom štáte;

4. opatrenia na vymedzenie práv a podmienok, za ktorých štátni príslušníci tretích krajín s riadnym
pobytom v členskom štáte sa môžu zdržiavať v iných členských štátoch.

Opatrenia prijaté Radou v súlade s odsekmi 3 a 4 nebránia žiadnemu členskému štátu, aby v daných
oblastiach zachoval alebo zaviedol vnútroštátne opatrenia, ktoré sú zlučiteľné s touto zmluvou a
medzinárodnými dohodami.

Opatrenia, ktoré sa prijmú podľa odsekov 2 písm. b), 3 písm. a) a 4 nepodliehajú vyššie uvedenej päťročnej
lehote.

Článok 64 (predtým článok 73l)

1. Táto hlava sa nedotýka výkonu zodpovedností členských štátov s ohľadom na zachovávanie práva
a poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

2. V prípade, že sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v naliehavej núdzovej situácii charakterizovanej
náhlym prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada bez toho, aby bol dotknutý odsek 1
kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie prijať predbežné opatrenia v prospech dotknutých členských
štátov, a to v trvaní nepresahujúcom šesť mesiacov.

Článok 65 (predtým článok 73m)

Opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach s cezhraničnými dopadmi, ktoré sa majú
prijať v súlade s článkom 67, pokiaľ je to potrebné pre správne fungovanie vnútorného trhu, zahŕňajú:
a) zlepšenie a zjednodušenie

XV/SK 164

- systému cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych dokumentov,

- spolupráce pri získavaní dôkazov,

- uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach, vrátane
rozhodnutí v mimosúdne riešených veciach,

b) podporu zlučiteľnosti pravidiel uplatniteľných v členských štátoch týkajúcich sa kolíznych noriem
a sporov o príslušnosť,

c) odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskoprávneho konania, ak je to nutné,
podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľného v členských
štátoch.

Článok 66 (predtým článok 73n)

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 67 prijme opatrenia na zabezpečenie spolupráce medzi
príslušnými orgánmi štátnej správy členských štátov v oblastiach pokrytých touto hlavou, ako aj medzi
týmito orgánmi a Komisiou.

Článok 67 (predtým článok 73o)

2. Po tomto období piatich rokov :

- sa Rada uznáša na návrh Komisie; Komisia preskúma každú žiadosť členského štátu na predloženie
návrhu Rade,

- po porade s Európskym parlamentom Rada jednomyseľne rozhodne so zreteľom na všetky oblasti
alebo časť oblastí pokrytých touto hlavou, ktoré sú upravené podľa postupu uvedeného v článku 251,
a upravené vzhľadom na ustanovenia týkajúce sa právomocí Súdneho dvora.

3. Odlišne od odsekov 1 a 2 Rada po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy prijme kvalifikovanou
väčšinou na návrh Komisie, a po porade s Európskym parlamentom, opatrenia uvedené v článku 62 ods. 2)
písm. b) body (i) a (iii).

4. Odlišne od odseku 2 Rada prijme opatrenia uvedené v článku 62 ods. 2) písm. b) body (ii) a (iv) po
uplynutí piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy v súlade s postupom uvedeným
v článku 251.

Článok 68 (predtým článok 73p)

1. Článok 234 sa vzťahuje na túto hlavu za nasledovných okolností a podmienok: ak vznikne otázka výkladu
tejto hlavy alebo platnosti a výkladu aktov uskutočnených orgánmi spoločenstva na základe tejto hlavy vo
veci, ktorá je predmetom konania na súde členského štátu, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný
opravný prostriedok vo vnútroštátnom práve, požiada tento súd o vydanie nálezu Súdny dvor, ak to považuje
za potrebné pre svoje rozhodnutie v danej veci.

2. Súdny dvor v žiadnom prípade nemá právomoc rozhodovať o opatreniach a rozhodnutiach prijatých podľa
článku 62 ods. 1) týkajúcich sa dodržiavania práva a poriadku a zabezpečenia vnútornej bezpečnosti.

XV/SK 165

3. Rada, Komisia alebo členský štát môžu požiadať Súdny dvor o vydanie nálezu v otázke výkladu tejto
hlavy alebo aktov orgánov spoločenstva založených na tejto hlave. Nález, ktorý Súdny dvor na takúto
žiadosť vydá, sa nevzťahuje na rozsudky súdov členských štátov, ktoré sa stali právoplatnými.

Článok 69 (predtým článok 73q)

Uplatňovanie tejto hlavy podlieha ustanoveniam Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska
a Protokolu o postavení Dánska, bez toho, aby bol dotknutý Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku
14 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Spojené kráľovstvo a Írsko.

HLAVA V (predtým hlava IV)

DOPRAVA

Článok 70 (predtým článok 74)

V tejto hlave sledujú členské štáty ciele tejto zmluvy v rámci spoločnej dopravnej politiky.

Článok 71 (predtým článok 75)

Za účelom vykonania článku 70, a berúc do úvahy špecifické črty dopravy, Rada v súlade s postupom
uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov stanovuje:

a) spoločné pravidlá platné pre medzinárodnú dopravu do členského štátu alebo z členského štátu,
alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov,

b) podmienky, za ktorých môže prepravca, ktorý nemá sídlo na území členského štátu, v tomto
členskom štáte uskutočňovať dopravu,

c) opatrenia na zlepšenie bezpečnosti dopravy,

d) ďalšie potrebné ustanovenia.

2. Odlišne od postupu stanoveného v odseku 1 stanoví Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s
Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom pravidlá upravujúce zásady systému
riadenia dopravy, ktorých uplatnenie by mohlo vážne ovplyvniť životnú úroveň, zamestnanosť a prevádzku
dopravných zariadení niektorých oblastí. Pritom zohľadní nevyhnutnosť prispôsobiť sa hospodárskemu
vývoju dosiahnutému v dôsledku vytvorenia spoločného trhu.

Článok 72 (predtým článok 76)

Do stanovenia opatrení uvedených v článku 71 ods. 1) žiaden členský štát nesmie bez jednomyseľného
súhlasu Rady upravovať predpisy platné v tejto oblasti od 1. januára 1958 alebo pre pristupujúce štáty od
času ich pristúpenia tak, aby v porovnaní s domácimi dopravcami priamo alebo nepriamo znevýhodňovali
dopravcov z iných členských štátov.

Článok 73 (predtým článok 77)

Pomoc je s touto zmluvou zlučiteľná, ak slúži na koordináciu dopravy alebo tvorí náhrady za plnenie
niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou.

Článok 74 (predtým článok 78)

Všetky opatrenia prijaté v rámci tejto zmluvy v oblasti cien a podmienok dopravy prihliadajú na hospodársku
situáciu dopravcov.

XV/SK 166

Článok 75 (predtým článok 79)

1. Diskriminácia v doprave v rámci spoločenstva formou rozdielnych cien a podmienok na dopravu
rovnakého tovaru po rovnakých dopravných trasách a v závislosti od krajiny pôvodu alebo určenia tovaru sa
zruší.

2. Odsek 1 nebráni Rade, aby podľa článku 71 ods. 1) prijala ďalšie opatrenia. 3. Rada kvalifikovanou
väčšinou na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydá pravidlá na
vykonávanie ustanovení odseku 1.

Rada môže stanoviť najmä opatrenia potrebné na to, aby orgány spoločenstva mohli v súlade s pravidlom
ustanoveným v odseku 1 zabezpečiť plné výhody tým, ktorým náležia.

4. Komisia preskúma z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorého členského štátu všetky prípady
diskriminácie podľa odseku 1 a po porade s príslušným členským štátom prijme potrebné rozhodnutia v
súlade s ustanovením odseku 3.

Článok 76 (predtým článok 80)

1. Pri doprave v rámci spoločenstva sa zakazuje členským štátom uplatňovať ceny a podmienky, ktoré
zahŕňajú akúkoľvek podporu alebo ochranu v záujme jedného alebo viacerých podnikov alebo
priemyselných odvetví, pokiaľ to Komisia nepovolí.

2. Komisia preskúma z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorého členského štátu ceny a podmienky
uvedené odseku 1 a prihliadne na jednej strane najmä na požiadavky príslušnej regionálnej hospodárskej
politiky, na potreby nerozvinutých oblastí a na problémy v oblastiach vážne ovplyvnených politickými
okolnosťami a na druhej strane na účinok týchto cien a podmienok na hospodársku súťaž medzi rôznymi
druhmi dopravy.

Po porade s každým príslušným členským štátom Komisia vydá potrebné rozhodnutia.

3. Zákaz uvedený v odseku 1 sa nevzťahuje na sadzby zavedené na udržanie podmienok hospodárskej
súťaže.

Článok 77 (predtým článok 81)

Clá alebo poplatky účtované dopravcom k dopravnej cene v súvislosti s prechodom hraníc nesmú presiahnuť
rozumnú mieru stanovenú s prihliadnutím na skutočne vynaložené náklady.

Členské štáty sa usilujú tieto náklady postupne znižovať.

Komisia môže pri uplatňovaní tohto článku dávať členským štátom odporúčania.

Článok 78 (predtým článok 82)

Ustanovenia tejto hlavy nebránia Spolkovej republike Nemecko prijať opatrenia, pokiaľ sú nevyhnutné na
vyrovnanie hospodárskych nevýhod, ktoré vznikli hospodárstvu niektorých oblastí Spolkovej republiky
Nemecko postihnutých rozdelením.

Článok 79 (predtým článok 83)

XV/SK 167

Pri Komisii sa zriaďuje Poradný výbor zložený z odborníkov, ktorých vymenujú vlády členských štátov.
Komisia sa v prípade potreby poradí s výborom o záležitostiach v oblasti dopravy bez toho, aby boli
dotknuté právomoci Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok 80 (predtým článok 84)

1. Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na železničnú dopravu, cestnú dopravu a vnútrozemskú vodnú
dopravu.

2. Rada môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o tom, či, do akej miery a akým postupom možno stanoviť
vhodné pravidlá pre námornú a leteckú dopravu.

Uplatnia sa procesné ustanovenia článku 71.

HLAVA VI (PREDTÝM HLAVA V )

SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ,

ZDAŇOVANIE A APROXIMÁCIU PRÁVA

KAPITOLA 1

PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Oddiel 1

PRAVIDLÁ UPLATŇOVANÉ NA PODNIKY

Článok 81(predtým článok 85)

1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom: všetky dohody medzi podnikateľmi,
rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými
štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej
súťaže v rámci spoločného trhu, najmä tie, ktoré:

a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky,

b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície,

c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania,

d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom,
čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú,

e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov,
ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

2. Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.

3. Ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na:

- dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikateľmi,

- rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikateľov,

XV/SK 168

- zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,

ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo
hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho
vyplývajúcich, a ktoré :

a) neukladajú príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto
cieľov a

b) neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných
výrobkov.

Článok 82 (predtým článok 86)

Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo
viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod
medzi členskými štátmi.

Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:

a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných
obchodných podmienok,

b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov,

c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím
ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú,

d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo
podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

Článok 83 (predtým článok 87)

1. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada kvalifikovanou väčšinou vydá príslušné
nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených v článkoch 81 a 82.

2. Nariadenia alebo smernice uvedené v odseku 1 sa prijmú najmä so zámerom:

a) zaručiť dodržiavanie zákazov uvedených v článku 81 odsek 1) a článku 82 stanovením pokút a
opakovaného ukladania pokút,

b) stanoviť podrobné pravidlá uplatňovania článku 81 odsek 3 s prihliadnutím na nevyhnutnosť
zabezpečiť účinný dozor pri čo najjednoduchšej správnej kontrole,

c) ak je to potrebné, vymedziť rozsah uplatňovania ustanovení článkov 81 a 82 v jednotlivých
hospodárskych odvetviach,

d) vymedziť príslušné úlohy Komisie a Súdneho dvora pri uplatňovaní ustanovení uvedených v
tomto odseku,

e) vymedziť vzťah medzi vnútroštátnymi zákonmi a ustanoveniami tohto oddielu alebo prijatými
podľa tohto článku.

Článok 84 (predtým článok 88)

XV/SK 169

Do nadobudnutia účinnosti opatrení vydaných podľa článku 83 rozhodujú orgány členských štátov o
prípustnosti dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov, ako aj o zneužívaní dominantného postavenia na
spoločnom trhu v súlade s právom príslušného členského štátu a s ustanoveniami článku 81, najmä odseku 3
a článku 82.

Článok 85 (predtým článok 89)

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 84 Komisia zabezpečí uplatňovanie zásad uvedených v článkoch 81 a
82. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu a v spolupráci s príslušnými orgánmi členských
štátov, ktoré im poskytnú pomoc, Komisia prešetrí každý prípad podozrenia z porušenia týchto zásad. Ak
zistí, že k porušeniu došlo, navrhne vhodné opatrenia na jeho odstránenie.

2. Ak porušovanie zásad naďalej pokračuje, Komisia to uvedie v rozhodnutí s odôvodnením. Komisia môže
svoje rozhodnutie zverejniť a zmocniť členské štáty, aby prijali opatrenia na nápravu situácie na základe
podmienok a podrobností, ktoré stanoví.

Článok 86 (predtým článok 90)

1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné
práva, tieto štáty neustanovia ani neponechajú v účinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto
zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v článkoch 12 a 81 až 89.

2. Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú
povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za
predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy,
ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so
záujmami spoločenstva.

3. Komisia zabezpečí uplatňovanie ustanovení tohto článku a v prípade potreby vydá členským štátom
príslušné smernice alebo rozhodnutia.

Oddiel 2

POMOC POSKYTOVANÁ ŠTÁTMI

Článok 87 (predtým článok 92)

1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou
zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že
zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom,
pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. So spoločným trhom je zlučiteľná:

a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje
bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov,

b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi
udalosťami,

c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku
rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených
týmto rozdelením.

3. Za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať:

XV/SK 170

a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s
mimoriadne vysokou nezamestnanosťou,

b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na
nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu,

c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za
predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v
rozpore so spoločným záujmom,

d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje
podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v spoločenstve v rozsahu, ktorý odporuje
spoločným záujmom,

e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou na návrh
Komisie.

Článok 88 (predtým článok 93)

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch.
Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu.

2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom
alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87, alebo ak zistí, že táto
podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo
upraví.

Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže,
odhliadnuc od ustanovení článkov 226 a 227, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo
zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 87 alebo nariadení uvedených v článku 89 považuje
za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s
touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti
Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo
upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný so
spoločným trhom podľa článku 87, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované
opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

Článok 89 (predtým článok 94)

Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môže Rada kvalifikovanou väčšinou vydať
akékoľvek nariadenia potrebné na uplatnenie článkov 87 a 88 a najmä môže stanoviť podmienky uplatnenia
článku 88 ods. 3) ako aj uviesť druhy pomoci, ktoré sú vyňaté z tohto postupu.

KAPITOLA 2

DAŇOVÉ USTANOVENIA

Článok 90 (predtým článok 95)

XV/SK 171

Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou
vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky.

Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá
nepriamo ochraňuje iné výrobky.

Článok 91 (predtým článok 96)

Navrátenie vnútroštátnych daní pri výrobkoch vyvážaných na územie niektorého členského štátu nepresiahne
vnútroštátne dane, ktoré sa im priamo či nepriamo ukladajú.

Článok 92 (predtým článok 98)

S výnimkou dane z obratu, spotrebnej dane a iných foriem nepriamych daní sa pri vývoze výrobkov do iných
členských štátov poskytuje zľava a vrátenie a pri dovoze z členských štátov sa poskytujú vyrovnávacie
poplatky, len ak pripravované opatrenie predtým na obmedzené obdobie schváli Rada kvalifikovanou
väčšinou na návrh Komisie.

Článok 93 (predtým článok 99)

Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom
prijme jednomyseľne pravidlá na zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu,
spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania, aby sa tým zabezpečilo vytvorenie a fungovanie
vnútorného trhu v lehote uvedenej v článku 14.

KAPITOLA 3

APROXIMÁCIA PRÁVA

Článok 94 (predtým článok 100)

Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym
výborom vydá smernice na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie spoločného trhu.

Článok 95 (predtým článok 100 a)

1. Odlišne od článku 94 sa nasledujúce ustanovenia použijú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 14,
pokiaľ táto zmluva neustanoví inak. Rada v súlade s postupom podľa článku 251 a po porade s
Hospodárskym a sociálnym výborom prijíma opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na fiškálne ustanovenia, na ustanovenia, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, ani
na tie, ktoré sa týkajú práv a záujmov zamestnancov.

3. Komisia vo svojich návrhoch podľa odseku 1, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany životného
prostredia a ochrany spotrebiteľa, berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany, prihliadajúc najmä na
vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. V rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ
usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada.

4. Ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou členský štát, z dôležitých dôvodov
uvedených v článku 30 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia, považuje za
nevyhnutné zachovať vnútroštátne ustanovenia, upovedomí o nich Komisiu a uvedie dôvody ich zachovania.

XV/SK 172

5. Okrem toho, bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo
Komisiou považuje členský štát za nevyhnutné zaviesť na základe svojich špecifických problémov nové
vnútroštátne ustanovenia vychádzajúce z nových vedeckých poznatkov na ochranu životného alebo
pracovného prostredia, upovedomí o týchto ustanoveniach Komisiu a uvedie dôvody ich zavedenia.

6. Komisia do šiestich mesiacov po oznámení uvedenom v odsekoch 4 a 5 dané vnútroštátne ustanovenia
schváli alebo zamietne na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii alebo skrytému
obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi, a nebránia fungovaniu vnútorného trhu.

Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa považujú za
schválené.

V prípadoch opodstatnených komplexnosťou veci a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské zdravie,
môže Komisia upovedomiť daný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty najviac o ďalších šesť
mesiacov.

7. Ak je podľa odseku 6 členský štát oprávnený zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia odlišné od
zosúlaďovacieho opatrenia, Komisia okamžite preskúma, či treba navrhnúť prispôsobenie tohto opatrenia.

8. Ak členskému štátu vznikne v určitej oblasti, ktorá bola predmetom zosúlaďovacích opatrení, špecifický
problém verejného zdravia, dá tento do pozornosti Komisie, ktorá okamžite preskúma, či treba Rade
navrhnúť príslušné opatrenia.

9. Odchylne od postupov stanovených v článkoch 226 a 227 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát
podať vec priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnieva, že iný členský štát neprimerane využíva právomoci
stanovené v tomto článku.

10. Zosúlaďovacie opatrenia uvedené vyššie obsahujú v odôvodnených prípadoch aj ochrannú doložku
oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených
v článku 30 prijali dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu spoločenstva.

Článok 96 (predtým článok 101)

Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych
opatrení členských štátov narúšajú podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, a že je to potrebné
odstrániť, poradí sa s príslušnými členskými štátmi.

Ak takéto porady nepovedú k dohode, ktorá by toto narušenie odstránila, Rada na návrh Komisie vydá
kvalifikovanou väčšinou potrebné smernice. Komisia a Rada môžu prijať aj iné vhodné opatrenia stanovené
v tejto zmluve.

Článok 97 (predtým článok 102)

1. Ak sa možno odôvodnene obávať, že prijatie alebo zmena ustanovení zákona, iného právneho predpisu
alebo správneho opatrenia spôsobí narušenie v zmysle článku 96, členský štát, ktorý ich chce prijať alebo
zmeniť, sa poradí s Komisiou. Po porade s členskými štátmi Komisia odporučí príslušným štátom vhodné
opatrenia na zamedzenie narušenia.

2. Ak sa štát, ktorý má zámer prijať alebo zmeniť ustanovenia, nepodriadi odporúčaniu Komisie, nemožno
vyžadovať, aby ostatné členské štáty zmenili v zmysle článku 96 svoje vlastné ustanovenia na odstránenie
tohto porušenia. Ak členský štát, ktorý nesplnil odporúčanie Komisie a narušením spôsobí škodu len sebe,
nepoužije sa ustanovenie článku 96.

HLAVA VII (predtým hlava VI)

XV/SK 173

HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA

KAPITOLA 1

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Článok 98 (predtým článok 102a)

Členské štáty riadia svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločenstva
uvedených v článku 2 a v nadväznosti na hlavné smery uvedené v článku 99 ods. 2). Členské štáty a
spoločenstvo postupujú v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou
súťažou a podporujú efektívne rozdeľovanie zdrojov pri dodržiavaní zásad stanovených v článku 4.

Článok 99 (predtým článok 103)

1. Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci
Rady v súlade s ustanoveniami článku 98.

2. Rada na odporúčanie Komisie prijme kvalifikovanou väčšinou návrh hlavných smerov hospodárskych
politík členských štátov a spoločenstva a podá o tom správu Európskej rade.

Európska rada na základe tejto správy Rady prerokuje závery hlavných smerov hospodárskych politík
členských štátov a spoločenstva.

Na základe týchto záverov Rada prijme kvalifikovanou väčšinou odporúčanie, ktoré vymedzí tieto hlavné
smery. Rada o svojom odporúčaní informuje Európsky parlament.

3. Na zabezpečenie užšej spolupráce v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie hospodárskej
výkonnosti štátov Rada sleduje hospodársky rozvoj v členských štátoch a v spoločenstve, ako aj súlad medzi
hospodárskymi politikami a hlavnými smermi uvedenými v odseku 2 a na základe správ predkladaných
Komisiou pravidelne uskutočňuje celkové hodnotenie.

Na účel tohto mnohostranného dohľadu členské štáty postúpia Komisii informácie o významných
opatreniach, ktoré prijali v oblasti hospodárskej politiky a ďalšie potrebné informácie.

4. Ak sa podľa postupu uvedeného v odseku 3 zistí, že hospodárske politiky určitého členského štátu nie sú v
súlade s hlavnými smermi uvedenými v odseku 2 alebo že ohrozujú fungovanie hospodárskej a menovej
únie, na odporúčanie Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou podať tomuto členskému štátu
nevyhnutné odporúčania. Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že tieto
odporúčania zverejní.

Predseda Rady a predseda Komisie podajú Európskemu parlamentu správu o výsledkoch mnohostranného
dohľadu. Ak Rada zverejní svoje odporúčania, možno vyzvať predsedu Rady, aby vystúpil pred príslušným
výborom Európskeho parlamentu.

5. V súlade s postupom uvedeným v článku 252 môže Rada prijať podrobné pravidlá mnohostranného
dohľadu podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.

Článok 100 (predtým článok 103a)

1. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ostatné postupy stanovené v tejto zmluve môže Rada na návrh
Komisie jednomyseľne rozhodnúť o opatreniach primeraných hospodárskej situácii, najmä keď vzniknú
ťažkosti v zásobovaní určitými výrobkami.

XV/SK 174

2. Ak má členský štát ťažkosti alebo mu hrozia vážne problémy spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré
sú mimo jeho kontroly, môže Rada na návrh Komisie za určitých podmienok poskytnúť tomuto štátu
finančnú pomoc spoločenstva. Ak sú vážne ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami, Rada sa uznáša
kvalifikovanou väčšinou. Predseda Rady informuje o takomto rozhodnutí Európsky parlament.

Článok 101 (predtým článok 104)

1. Prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru v ECB alebo v centrálnych bankách členských štátov
(ďalej len „národné centrálne banky“) v prospech inštitúcií a orgánov spoločenstva, ústredných vlád,
regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom
alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich
pohľadávok alebo dlhov národnými centrálnymi bankami alebo ECB.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné centrálne banky a
ECB v oblasti ponuky finančných zdrojov z centrálnych bánk zaobchádzajú rovnako ako so súkromnými
úverovými inštitúciami.

Článok 102 (predtým článok 104 a)

1. Akékoľvek opatrenie, ktoré nie je založené na dôvodoch verejného dohľadu a ktoré umožňuje zvýhodnený
prístup inštitúciám alebo orgánom spoločenstva, ústredným vládam, regionálnym, miestnym alebo iným
verejným orgánom, iným subjektom spravovaným verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom
členských štátov k finančným inštitúciám, je zakázané.

2. Rada súlade s postupom uvedeným v článku 252 do l. januára 1994 spresní definície na uplatnenie zákazu
podľa odseku 1.

Článok 103 (predtým článok 104b)

1. Spoločenstvo nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a
iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov
ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného
uskutočnenia určitého projektu. Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných
vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných verejným právom alebo
verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky
spoločného uskutočnenia určitého projektu.

2. Ak je to potrebné, môže Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 252 spresniť definície pre
uplatnenie zákazu podľa článku 101 a tohto článku.

Článok 104 (predtým článok 104c)

1. Členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.

2. Komisia sleduje vývoj rozpočtovej situácie a výšku štátneho dlhu v členských štátoch s cieľom odhaliť
hrubé chyby. Skúma najmä dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe dvoch nasledujúcich kritérií:

a) či pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu
neprekračuje referenčnú hodnotu, okrem prípadov

- ak tento pomer podstatne klesol alebo ak sa neustále znižuje a dosahuje úroveň, ktorá sa
približuje referenčnej hodnote,

- alebo ak prekročenie nad referenčnú hodnotu je len výnimočné alebo dočasné, a tento
pomer sa pohybuje tesne pri referenčnej hodnote;

XV/SK 175

b) či pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu neprekračuje referenčnú hodnotu, okrem
prípadov, keď sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje referenčnej
hodnote.

Referenčné hodnoty sú vymedzené v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k tejto
zmluve.

3. Ak členský štát nesplní požiadavky vyplývajúce z jedného alebo z oboch uvedených kritérií, Komisia
pripraví správu. Správa Komisie prihliadne tiež na to, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na
investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory vrátane stavu hospodárskeho a rozpočtového výhľadu
členského štátu na stredne dlhé obdobie.

Komisia môže pripraviť správu aj vtedy, ak bez ohľadu na plnenie požiadaviek podľa týchto kritérií je toho
názoru, že v členskom štáte je riziko nadmerného deficitu.

4. Výbor zriadený podľa článku 114 vypracuje stanovisko k správe Komisie.

5. Ak Komisia usúdi, že v členskom štáte existuje alebo môže vzniknúť nadmerný deficit, predloží
stanovisko Rade.

6. Na odporúčanie Komisie Rada zhodnotí pripomienky, ktoré členský štát prípadne uvedie, a po celkovom
zhodnotení kvalifikovanou väčšinou rozhodne, či sa nadmerný deficit vyskytuje.

7. Ak Rada podľa odseku 6 zistí, že nadmerný deficit existuje, predloží členskému štátu odporúčania, aby ho
v priebehu stanovenej lehoty odstránil. S výnimkou ustanovení odseku 8 sa tieto odporúčania nezverejňujú.

8. Ak sa Rada presvedčí, že sa v priebehu stanovenej lehoty nedosiahlo nijaké účinné opatrenie, môže tieto
odporúčania zverejniť.

9. Ak členský štát ani potom nevyhovie odporúčaniam Rady, Rada sa môže rozhodnúť, že upozorní členský
štát, aby v rámci určitej lehoty prijal opatrenia na zníženie deficitu, ktoré Rada pokladá za nevyhnutné na
nápravu situácie.

V takom prípade môže Rada od tohto štátu vyžadovať, aby podľa osobitného harmonogramu predkladal
správy na posúdenie jeho úsilia o nápravu.

10. Na odseky 1až 9 tohto článku sa nevzťahuje právo podať žalobu podľa článkov 226 a 227.

11. Ak sa členský štát nepodriadi rozhodnutiu podľa odseku 9, môže Rada rozhodnúť, že použije, prípadne
sprísni jedno alebo aj viacero z nasledujúcich opatrení:

- vyžadovať, aby pred vydaním obligácií a cenných papierov daný členský štát uverejnil ďalšie
informácie, ktoré určí Rada,

- vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnotila svoju úverovú politiku voči tomuto
členskému štátu,

- žiadať, aby tento členský štát poskytol spoločenstvu bezúročný vklad v primeranej výške, kým sa
podľa názoru Rady neupraví nadmerný deficit,

- ukladať primerané pokuty.

Predseda Rady vyrozumie o prijatých rozhodnutiach Európsky parlament.

XV/SK 176

12. Rada zruší niektoré alebo všetky svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 6 až 9 a 11 v rozsahu, v akom sa
podľa názoru Rady upravil deficit členského štátu. Ak Rada svoje odporúčania predtým zverejnila, hneď po
zrušení rozhodnutia podľa odseku 8 verejne vyhlási, že nadmerný deficit sa v príslušnom štáte už
nevyskytuje.

13. Pri prijímam rozhodnutí uvedených v odsekoch 7 až 9, 11 a 12 sa Rada na odporúčanie Komisie uznáša
dvojtretinovou väčšinou hlasov členov vážených v súlade s článkom 205 ods. 2), s vylúčením hlasov
zástupcu príslušného členského štátu.

14. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa uskutočnenia postupu uvedeného v tomto článku sú v Protokole o postupe
pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Na návrh Komisie a v nadväznosti na porady s Európskym parlamentom a ECB prijme Rada jednomyseľne
potrebné ustanovenia, ktoré potom nahradia uvedený protokol.

S výhradou ostatných ustanovení tohto odseku Rada do l. januára 1994 na návrh Komisie a po porade s
Európskym parlamentom prijme kvalifikovanou väčšinou podrobné pravidlá a definície na uplatnenie
ustanovení uvedeného protokolu.

KAPITOLA 2

MENOVÁ POLITIKA

Článok 105 (predtým článok 105)

1. Hlavným cieľom ESCB je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB
podporuje všeobecné hospodárske politiky v spoločenstve so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov
spoločenstva, ako sú vymedzené v článku 2. ESCB koná v súlade so zásadami uvedenými v článku 4 a so
zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím sa podporuje efektívne rozdeľovanie
zdrojov.

2. Základné úlohy uskutočňované prostredníctvom ESCB sú:

- definovať a uskutočňovať menovú politiku spoločenstva,

- riadiť devízové operácie v súlade s ustanoveniami článku 111,

- udržiavať a spravovať oficiálne devízové rezervy členských štátov,

- podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.

3. Tretia zarážka odseku 2 nemá dopad na držbu a správu hotovostných devízových aktív vládami členských
štátov.

4. ECB musí byť požiadaná o radu:

- pri všetkých návrhoch aktov spoločenstva v oblasti jej pôsobnosti,

- vnútroštátnymi orgánmi pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti, ale v medziach a
za podmienok stanovených Radou v súlade s postupom podľa článku 107 ods. 6).

ECB predkladá stanoviská v oblasti svojej pôsobnosti príslušným inštitúciám, orgánom spoločenstva alebo
vnútroštátnym orgánom.

XV/SK 177

5. ESCB prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú
kontrolného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.

6. Rada môže jednomyseľne na návrh Komisie po porade s ECB a na základe súhlasu Európskeho
parlamentu poveriť ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky kontrolného dohľadu nad úverovými
inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov.

Článok 106 (predtým článok 105a)

1. ECB má výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v spoločenstve. Tieto bankovky môžu vydávať
ECB a národné centrálne banky. Bankovky vydané ECB a národnými centrálnymi bankami sú jedinými
bankovkami, ktoré majú v spoločenstve výlučné postavenie zákonného platidla.

2. Členské štáty môžu vydávať mince v objeme schválenom ECB. Rada môže v súlade s postupom podľa
článku 252 a po porade s ECB prijať opatrenia na zosúladenie označovania a technických parametrov
všetkých mincí, s ktorými sa ráta do obehu v rozsahu potrebnom na zabezpečenie ich plynulého obehu v
spoločenstve.

Článok 107 (predtým článok 106)

1. ESCB sa skladá z ECB a národných centrálnych bánk.

2. ECB má právnu subjektivitu.

3. ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacími právomocami, ktorými je Rada guvernérov a Výkonná rada.

4. Štatút ESCB je uvedený v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

5. Články 5.1, 5.2, 5.3,17,18,19.1, 22, 23, 24, 26, 32.2, 32.3, 32.4, 32.6, 33.1 písm. a) a 36 štatútu ESCB
môže Rada zmeniť a doplniť, a to buď kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie ECB a po porade s
Komisiou, alebo jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s ECB. V oboch prípadoch sa vyžaduje súhlas
Európskeho parlamentu.

6. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a ECB alebo na odporúčanie ECB a po porade s
Európskym parlamentom a Komisiou prijíma Rada kvalifikovanou väčšinou ustanovenia uvedené v článkoch
4, 5.4, 19.2, 20, 28.1, 29.2, 30.4 a 34.3 štatútu ESCB.

Článok 108 (predtým článok 107)

Pri uplatňovaní právomoci a plnení úloh a funkcií, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy a štatútu ESCB, nesmie
ECB, národná centrálna banka ani žiaden člen ich orgánov s rozhodovacími právomocami žiadať alebo
prijímať pokyny tak od orgánov spoločenstva ako ani od žiadnej vlády členského štátu alebo od iného
orgánu. Orgány spoločenstva a vlády členských štátov sa zaväzujú rešpektovať túto zásadu a neovplyvňovať
členov orgánov ECB s rozhodovacími právomocami či národných centrálnych bánk pri plnení ich úloh.

Článok 109 (predtým článok 108)

Každý členský štát najneskôr k dátumu ustanovenia ESCB zabezpečí, aby vnútroštátne právne predpisy,
vrátane štatútu jeho národnej ústrednej banky boli zlučiteľné s touto zmluvou a štatútom ESCB.

Článok 110 (predtým článok 108a)

1. S cieľom plniť úlohy, ktorými je poverená ESCB v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a za podmienok
stanovených v štatúte ESCB sa ECB zaväzuje:

XV/SK 178

- vydávať nariadenia v rozsahu potrebnom na plnenie úloh definovaných v článku 3.1 prvá zarážka,
v článkoch l9.1,22 a 25.2 štatútu ESCB a v prípadoch, ktoré vymedzia akty Rady uvedené v článku
107 ods. 6),

- prijímať rozhodnutia potrebné na plnenie úloh, ktorými je podľa tejto zmluvy a podľa štatútu ESCB
poverená ESCB,

- podávať odporúčania a vydávať stanoviská.

2. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch.

Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

Rozhodnutie je záväzné vo svojej celistvosti pre každého, komu je určené.

Články 253, 254 a 256 platia pre nariadenia a rozhodnutia prijaté ECB.

ECB sa môže rozhodnúť, že svoje rozhodnutia, odporúčania a stanoviská uverejní.

3. V medziach a za podmienok prijatých Radou podľa postupu v článku 107 ods. 6) je ECB oprávnená
ukladať pokuty alebo pravidelné penále podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a
rozhodnutí.

Článok 111 (predtým článok 109)

1. Odlišne od článku 300 môže Rada jednomyseľne na odporúčanie ECB alebo na odporúčanie Komisie po
porade s ECB v snahe o dosiahnutie konsenzu v súlade s cieľom cenovej stability a po porade s Európskym
parlamentom, ako aj v súlade s postupom a podmienkami podľa odseku 3 uzatvárať formálne dohody o
systéme menových kurzov ECU vo vzťahu k menám krajín, ktoré nepatria do spoločenstva. Rada môže
kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie ECB alebo na odporúčanie Komisie a po porade s ECB v snahe o
dosiahnutie konsenzu v súlade s cieľom cenovej stability prijať, upraviť alebo upustiť od hlavných kurzov
ECU v rámci systému menových kurzov. Predseda Rady informuje Európsky parlament o prijatí, upravení
alebo upustení od hlavných kurzov ECU.

2. Ak neexistuje systém výmenných kurzov ECU vo vzťahu k jednému alebo viacerým menám krajín, ktoré
nie sú členmi spoločenstva podľa odseku 1, môže Rada kvalifikovanou väčšinou buď na odporúčanie
Komisie a po porade s ECB alebo na odporúčanie ECB formulovať všeobecné smery kurzovej politiky vo
vzťahu k týmto menám. Tieto všeobecné smery sa nedotýkajú primárneho cieľa ESCB udržiavať cenovú
stabilitu.

3. Odlišne od článku 300, ak má spoločenstvo rokovať o dohodách týkajúcich sa menových otázok alebo
otázok devízového režimu s jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, rozhodne
Rada kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie Komisie a po porade s ECB o podmienkach rokovania a
uzatvorení týchto dohôd. Týmito podmienkami sa zaručí jednotná pozícia spoločenstva. Komisia sa zúčastní
na týchto rokovaniach v plnom rozsahu.

Dohody uzavreté v súlade s týmto odsekom sú záväzné pre orgány spoločenstva, pre ECB a pre členské
štáty.

4. S výhradou odseku 1 Rada na návrh Komisie a po porade s ECB rozhodne kvalifikovanou väčšinou o
pozícii spoločenstva na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o otázky osobitne dôležité pre hospodársku a
menovú úniu, a jednomyseľne rozhodne o zastúpení spoločenstva v súlade s rozdelením právomoci podľa
článkov 99 a 105. 5. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc spoločenstva a dohody spoločenstva týkajúce sa

XV/SK 179

hospodárskej a menovej únie, môžu členské štáty rokovať s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať
medzinárodné dohody.

KAPITOLA 3

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 112 (predtým 109a)

1. Rada guvernérov ECB sa skladá z členov Výkonnej rady ECB a guvernérov národných centrálnych bánk.

a) Výkonná rada sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.

b) Prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady sú menovaní spomedzi významných,
uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike vzájomnou dohodou vlád
členských štátov na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád, na odporúčanie Rady a po porade s
Európskym parlamentom a s Radou guvernérov ECB.

Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich menovať znovu.

Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.

Článok 113 (predtým článok 109b)

1. Predseda Rady a člen Komisie sa môžu zúčastniť zasadnutia Rady guvernérov ECB bez hlasovacieho
práva.

Predseda Rady môže predkladať Rade guvernérov ECB návrhy na rokovanie.

2. Prezident ECB je pozývaný na zasadnutia Rady, keď sa rokuje o veciach súvisiacich s cieľmi a úlohami
ESCB.

3. ECB predkladá výročnú správu o činnosti ESCB a o menovej politike za uplynulý a za bežný rok
Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, ako aj Európskej rade. Prezident ECB predkladá túto správu Rade
a Európskemu parlamentu, ktorý na jej základe môže uskutočniť všeobecnú rozpravu.

Prezident ECB a ďalší členovia Výkonnej rady môžu vystúpiť pred príslušnými výbormi Európskeho
parlamentu na jeho žiadosť alebo z vlastného podnetu.

Článok 114 (predtým článok 109c)

1. Na podporu koordinácie politík členských štátov v rozsahu potrebnom na fungovanie vnútorného trhu sa
týmto ustanovuje Menový výbor s poradnou funkciou.

Má nasledujúce úlohy:

- kontrolovať menovú a finančnú situáciu členských štátov a spoločenstva, ako aj všeobecný
platobný systém členských štátov a pravidelne o tom podávať správu Rade a Komisii,

- vydávať stanoviská na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu a predkladať ich týmto
orgánom,

- bez toho, aby bol dotknutý článok 207 prispievať k príprave činnosti Rady, ako je uvedené v
článkoch 59, 60, 99 ods. 2), 3), 4) a 5), 100, 102, 103, 104, 116 ods. 2), l17 ods. 6), 119, 120, 121
ods. 2) a 122 ods. 1),

XV/SK 180

- minimálne raz do roka preskúmať situáciu týkajúcu sa pohybu kapitálu a slobody platieb, ako to
vyplýva z tejto zmluvy a z opatrení prijatých Radou; skúmanie sa týka všetkých opatrení
vzťahujúcich sa na pohyb kapitálu a platieb; výbor informuje o výsledkoch tohto skúmania Komisiu
a Radu.

Členské štáty a Komisia menujú do Menového výboru po dvoch členoch.

2. Na začiatku tretej etapy sa ustanoví Hospodársky a finančný výbor. Menový výbor ustanovený podľa
odseku 1 sa rozpustí.

Hospodársky a finančný výbor má nasledujúce úlohy:

- vydávať stanoviská na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu a predkladať ich týmto
orgánom,

- kontrolovať hospodársku a finančnú situáciu členských štátov a spoločenstva a pravidelne o tom
informovať Radu a Komisiu, najmä o finančných vzťahov s tretími krajinami a s medzinárodnými
inštitúciami,

- bez toho, aby bol dotknutý článok 207 prispievať k príprave činnosti Rady, ako je uvedené v
článkoch 59, 60, 99 ods. 2), 3), 4) a 5), 100, 102,103, 104, 105 ods. 6), 106 ods. 2), 107 ods. 5) a 6),
111,119,120 ods. 2) a 3), 122 ods. 2) a 123 ods. 4) a 5), a uskutočňovať všetky poradné a prípravné
úlohy stanovené Radou,

- minimálne raz do roka preskúmať situáciu týkajúcu sa pohybu kapitálu a slobody platieb, ako to
vyplýva z tejto zmluvy a z opatrení prijatých Radou; skúmanie sa týka všetkých opatrení
vzťahujúcich sa na pohyb kapitálu a slobody platieb; o výsledkoch tohto skúmania informuje
Hospodársky a finančný výbor Komisiu a Radu.

Členské štáty, Komisia a ECB menujú najviac dvoch členov výboru.

3. Na návrh Komisie a po porade s ECB a s Hospodárskym a finančným výborom, ako je to uvedené v tomto
článku, stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou podrobné pravidlá týkajúce sa zloženia Hospodárskeho a
finančného výboru. Predseda Rady o tom informuje Európsky parlament.

4. V členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článkoch 122 a 123, sleduje výbor okrem
úloh vymedzených v odseku 2 ich menovú a finančnú situáciu a všeobecný platobný systém a pravidelne o
tom informuje Radu a Komisiu.

Článok 115 (predtým článok 109d)

V záležitostiach upravených v článkoch 99 ods. 4), 104 s výnimkou odseku 14, 111, 121, 122 a 123 ods. 4) a
5) môže Rada alebo členský štát požiadať Komisiu, aby podľa potreby podala odporúčanie alebo návrh.
Komisia preskúma žiadosť a bezodkladne predloží Rade svoje závery.

KAPITOLA 4

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 116 (predtým 109e)

1. Druhá etapa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie sa začne 1. januára 1994.

2. Pred týmto dátumom

XV/SK 181

a) každý členský štát

- prijme, ak je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie zákazov stanovených v článkoch
56,101 a 102 ods. 1),

- ak je to potrebné pre hodnotenia podľa pododseku b), prijme viacročné programy na
zabezpečenie trvalej konvergencie nevyhnutnej na dosiahnutie hospodárskej a menovej únie,
najmä s ohľadom na cenovú stabilitu a zdravé verejné financie;

b) Rada na základe správy Komisie zhodnotí pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskej a menovej
konvergencie, najmä z hľadiska cenovej stability a zdravého hospodárenia s verejnými finančnými
prostriedkami, ako aj pokrok pri uplatňovaní práva spoločenstva v oblasti vnútorného trhu.

3. Ustanovenia článkov 101,102 ods. 1), článku 103 ods. 1) a článku 104 s výnimkou odsekov 1, 9, 11 a 14
sa začnú uplatňovať od začiatku druhej etapy.

Ustanovenia článkov 100 ods. 2), 104 ods. l), 9) a 11), 105, 106, 108, 111, 112, 113 a 114 ods. 2) a 4) sa
začnú uplatňovať od začiatku tretej etapy.

4. V druhej etape členské štáty vyvinú úsilie, aby sa vyhli nadmernému štátnemu deficitu.

5. V priebehu druhej etapy každý členský štát vhodným spôsobom začne proces podľa článku 109 vedúci k
nezávislosti jeho centrálnej banky.

Článok 117 (predtým článok 109f)

1. Na začiatku druhej etapy sa ustanoví Európsky menový inštitút (ďalej len “EMI") a začne vykonávať
svoju činnosť; má právnu subjektivitu, riadi ho a spravuje Rada, ktorá sa skladá z prezidenta a guvernérov
národných centrálnych bánk, z ktorých jeden sa stane viceprezidentom.

Prezident je menovaný vzájomnou dohodou vlád členských štátov na úrovni hláv štátov alebo predsedov
vlád na odporúčanie Rady EMI a po porade s Európskym parlamentom a Radou. Prezident sa vyberá
spomedzi uznávaných, skúsených odborníkov v oblasti menových alebo bankových záležitostí. Prezidentom
EMI sa môžu stať iba štátni príslušníci členských štátov. Rada EMI menuje viceprezidenta.

Štatút EMI je stanovený v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

2. Úlohou EMI je:

- posilňovať spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami,

- posilňovať koordináciu menových politík členských štátov s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu,

- sledovať fungovanie Európskeho menového systému;

- viesť porady o otázkach, ktoré spadajú do pôsobnosti národných centrálnych bánk a ovplyvňujú
stabilitu finančných inštitúcií a trhov,

- preberať úlohy Európskeho fondu pre menovú spoluprácu, ktorý sa rozpustí; spôsoby zániku sú
stanovené v štatúte EMI,

- uľahčiť používanie ECU a dozerať na jeho vývoj, vrátane hladkého fungovania zúčtovacieho
systému ECU.

XV/SK 182

3. Pri príprave tretej etapy má EMI za úlohu:

- pripraviť nástroje a postupy nevyhnutné na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky v tretej
etape,

- ak je to potrebné, podporovať zosúlaďovanie pravidiel a praktík, ktoré sa uplatnia pri sústreďovaní,
zhromažďovaní a rozširovaní štatistických údajov v oblasti jeho pôsobnosti,

- pripraviť pravidlá pre operácie, ktoré majú vykonávať národné centrálne banky v rámci ESCB,

- zvýšiť účinnosť cezhraničného platobného styku,

- dozerať na technickú prípravu bankoviek ECU.

EMI najneskôr do 31. decembra 1996 spresní normatívny, organizačný a logistický rámec, ktorý je
nevyhnutný pre ESCB na plnenie úloh v tretej etape. Tento rámec sa predloží k dátumu jeho ustanovenia na
rozhodnutie ECB.

4. EMI môže dvojtretinovou väčšinou hlasov členov svojej rady:

- zaujímať stanoviská alebo odporúčania k celkovej orientácii menovej a kurzovej politiky, ako aj k
súvisiacim opatreniam, ktoré sa zavádzajú v každom členskom štáte,

- predkladať stanoviská alebo odporúčania vládam a Rade v otázke politík, ktoré by mohli ovplyvniť
vnútornú alebo vonkajšiu menovú situáciu v spoločenstve, a najmä fungovanie Európskeho
menového systému,

- podávať odporúčania menovým orgánom členských štátov týkajúce sa uskutočňovania ich menovej
politiky.

5. EMI môže jednomyseľne rozhodnúť, že zverejní svoje stanoviská a odporúčania.

6. Rada sa radí s EMI o každom navrhovanom akte spoločenstva v oblasti jeho pôsobnosti.
Orgány členských štátov sa radia s EMI o všetkých návrhoch právnych predpisov v oblasti jeho pôsobnosti v
medziach a za podmienok, ktoré stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a v nadväznosti na
porady s Európskym parlamentom a EMI.

7. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a s EMI môže Rada jednomyseľne poveriť EMI
aj ďalšími úlohami v súvislosti s prípravou tretej etapy.

8. V prípadoch, kde táto zmluva stanovuje ECB poradnú funkciu, až do ustanovenia ECB odkazy na ECB
znamenajú odkazy na EMI.

9. Počas druhej etapy sa pod pojmom „ECB“ použitým v článkoch 230, 232, 233, 234, 237 a 288 rozumie
EMI.

Článok 118 (predtým článok 109g)

Zloženie menového koša ECU sa nemení.

Na začiatku tretej etapy sa v súlade s článkom 123 ods. 4) neodvolateľne stanoví hodnota ECU.

Článok 119 (predtým článok 109h)

XV/SK 183

1. Ak má členský štát v platobnej bilancii ťažkosti alebo mu v tejto súvislosti hrozia vážne ťažkosti v
dôsledku celkovej nerovnováhy jeho platobnej bilancie alebo druhov meny, ktoré má k dispozícii, a ak by
takéto ťažkosti mohli ohroziť fungovanie spoločného trhu alebo postupné uskutočňovanie spoločnej
obchodnej politiky, Komisia okamžite preskúma situáciu príslušného štátu, ako aj opatrenia, ktoré s využitím
všetkých dostupných prostriedkov štát vykonal alebo vykoná v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
Komisia uvedie, ktoré opatrenia tomuto štátu odporúča.

Ak sa ukáže, že opatrenie prijaté členským štátom a opatrenia navrhnuté Komisiou nie sú účinné na
prekonanie ťažkostí, ktoré vznikli alebo ktoré hrozia, Komisia po porade s výborom uvedeným v článku 114
odporučí Rade vhodné formy poskytnutia vzájomnej pomoci.

Komisia pravidelne informuje Radu o situácii a jej vývoji.

2. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou o poskytnutí vzájomnej pomoci; prijme smernice alebo
rozhodnutia, ktoré stanovujú podmienky a podrobnosti tejto pomoci, ktorá môže mať formu:

a) dohodnutého postupu vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, na ktoré sa členské štáty môžu
obrátiť,

b) opatrení potrebných na zamedzenie odklonu obchodu, ak štát, ktorý má ťažkosti, udržiava alebo
znovu zavádza množstevné obmedzenia voči tretím krajinám,

c) obmedzených úverov poskytnutých inými členskými štátmi za predpokladu, že s tým súhlasia.

3. Ak Rada neposkytne vzájomnú pomoc odporúčanú Komisiou, alebo ak sa vzájomná pomoc poskytne, ale
prijaté opatrenia nie sú účinné, Komisia zmocní štát, ktorý má ťažkosti, aby prijal ochranné opatrenia,
ktorých podmienky a podrobnosti určí Komisia.

Rada môže kvalifikovanou väčšinou toto zmocnenie odvolať a zmeniť podmienky a podrobnosti týchto
opatrení.

4. Tento článok sa prestane uplatňovať od začiatku tretej etapy bez toho, aby bol dotknutý článok 122 ods.
6).

Článok 120 (predtým článok 109i)

1. Ak v platobnej bilancii vznikne náhla kríza a okamžite sa nevykoná rozhodnutie podľa článku 119 ods. 2),
príslušný členský štát môže preventívne prijať nevyhnutné ochranné opatrenia. Tieto opatrenia môžu len
minimálne narušiť fungovanie spoločného trhu, a to v nevyhnutnom rozsahu na nápravu ťažkostí, ktoré náhle
vznikli.

2. Komisia a ostatné členské štáty musia byť informované o týchto ochranných opatreniach najneskôr po
nadobudnutí ich platnosti. Komisia môže odporučiť Rade, aby poskytla vzájomnú pomoc podľa článku 119.

3. Ak Komisia zaujme stanovisko po porade s výborom uvedeným v článku 114, môže Rada kvalifikovanou
väčšinou rozhodnúť, aby tento štát zmenil a doplnil, pozastavil alebo zrušil ochranné opatrenia uvedené v
predchádzajúcich odsekoch.

4. Tento článok sa prestane uplatňovať od začiatku tretej etapy bez toho, aby bol dotknutý článok 122 ods.
6).

Článok 121 (predtým článok 109j)

1. Komisia a EMI informujú Radu o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení záväzkov týkajúcich sa
dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Tieto správy zahrňujú preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych

XV/SK 184

právnych predpisov jednotlivých členských štátov vrátane štatútov ich národných centrálnych bánk s
článkami 108 a 109 tejto zmluvy a so štatútom ESCB. Správy posúdia aj to, či sa dosiahol vysoký stupeň
konvergencie, a to posúdením nasledujúcich kritérií plnenia záväzkov členských štátov:

- dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, ktorý vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje
k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky,

- udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho
rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104 ods. 6),

- sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov
Európskeho menového systému, minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného
členského štátu,

- stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov
Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery.

Tieto štyri kritériá a príslušné obdobia, počas ktorých sa majú rešpektovať, sú ďalej rozpracované v
protokole pripojenom k tejto zmluve. Správy Komisie a EMI zohľadnia aj vývoj ECU, výsledky integrácie
trhov, situáciu a vývoj platobných bilancií na bežných účtoch a zvážia vývoj nákladov na jednotku pracovnej
sily a iných cenových indexov.

2. Na základe týchto správ a na odporúčanie Komisie Rada kvalifikovanou väčšinou zhodnotí:

- či jednotlivé členské štáty spĺňajú podmienky nevyhnutné na zavedenie jednotnej meny,

- či väčšina členských štátov spĺňa podmienky nevyhnutné na zavedenie jednotnej meny,

a svoje posudky odporučí Rade zasadajúcej v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád. Uskutočnia sa
porady s Európskym parlamentom, ktorý predloží svoje stanovisko Rade zasadajúcej v zložení hláv štátov
alebo predsedov vlád.

3. Rada zasadajúca v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád náležite zváži správy uvedené v odseku 1 a
stanovisko Európskeho parlamentu uvedené v odseku 2 a kvalifikovanou väčšinou najneskôr do 31.
decembra 1996:

- rozhodne na základe odporúčaní Rady uvedených v odseku 2, či väčšina členských štátov spĺňa
potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny,

- rozhodne, či je vhodné, aby spoločenstvo vstúpilo do tretej etapy,

a za týchto predpokladov,

- stanoví dátum začiatku tretej etapy.

4. Ak sa do konca roku 1997 nestanoví dátum začiatku tretej etapy, tretia etapa sa začne 1. januára 1999.
Pred 1. júlom 1998 Rada zasadajúca v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád po zopakovaní postupu
stanoveného v odsekoch 1 a 2 s výnimkou druhého bodu odseku 2, po zvážení správ uvedených v odseku 1 a
stanoviska Európskeho parlamentu potvrdí kvalifikovanou väčšinou a na základe odporúčaní Rady
uvedených v odseku 2, ktoré členské štáty spĺňajú nevyhnutné podmienky na zavedenie jednotnej meny.

Článok 122 (predtým článok 109k)

1. Ak sa prijalo rozhodnutie stanoviť dátum podľa článku 121 ods. 3), Rada na odporúčanie Komisie a na
základe svojich odporúčaní uvedených v článku 121 ods. 2) kvalifikovanou väčšinou rozhodne, či a pre ktoré

XV/SK 185

členské štáty platí výnimka podľa odseku 3 tohto článku. Tieto členské štáty sa potom v tejto zmluve
označujú ako „členské štáty, pre ktoré platí výnimka“.

Ak Rada potvrdí, ktoré členské štáty spĺňajú nevyhnutné podmienky na zavedenie jednotnej meny v súlade s
článkom 121 ods. 4), pre tie členské štáty, ktoré nespĺňajú podmienky, platí výnimka podľa odseku 3 tohto
článku. Tieto členské štáty sa v tejto zmluve označujú ako „členské štáty, pre ktoré platí výnimka“.

2. Minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podá Komisia a
ECB Rade správu v súlade s postupom uvedeným v článku 121 ods. 1). Po porade s Európskym
parlamentom a po rokovaniach v Rade zasadajúcej v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád Rada
kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne, či členské štáty, pre ktoré platí výnimka, spĺňajú
nevyhnutné podmienky na základe kritérií stanovených v článku 121 ods. 1) a zruší výnimky týchto
členských štátov.

3. V dôsledku výnimky uvedenej v odseku 1 sa na taký členský štát nevzťahujú články104 ods. 9) a 11),
článok 105 ods. 1), 2), 3) a 5), články106, 110, 111 a 112 ods. 2) písm. b). Vyňatie takého členského štátu a
jeho národnej centrálnej banky z práv a povinností v rámci ESCB je stanovené v kapitole IX štatútu ESCB.

4. V článkoch 105 ods. 1), 2) a 3), 106, 110, 111 a 112 ods. 2) písm. b) sa „členské štáty“ ponímajú ako
„členské štáty, pre ktoré neplatí výnimka“.

5. Hlasovacie právo členských štátov, pre ktoré platí výnimka, sa pozastavuje pri rozhodovaní Rady podľa
článkov tejto zmluvy uvedených v odseku 3. V takom prípade odlišne od článkov 205 a 205 ods. 1), sa
kvalifikovaná väčšina definuje ako dve tretiny hlasov zástupcov členských štátov vážených podľa článku 205
ods. 2), pre ktoré neplatí výnimka, pričom pre akt vyžadujúci jednomyseľnosť je potrebná jednomyseľnosť
týchto členských štátov.

6. Články 119 a 120 sa aj naďalej vzťahujú na členský štát, pre ktorý platí výnimka.

Článok 123 (predtým článok 1091)

1. Bezprostredne po prijatí rozhodnutia podľa článku 121 ods. 3) o dátume začiatku tretej etapy alebo
bezprostredne po l. júli 1998:

- Rada prijme ustanovenia uvedené v článku 107 ods. 6),

- vlády členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka, menujú podľa postupu uvedeného v článku 50
štatútu ESCB prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov Výkonnej rady ECB. Ak sa jedná o
členské štáty, pre ktoré platí výnimka, tieto môžu mať počet členov Výkonnej rady nižší, ako je
stanovené v článku 11.1 štatútu ESCB, ale v žiadnom prípade tento výbor nesmie mať menej ako
štyroch členov.

Ihneď po vymenovaní Výkonnej rady sa zriadia ESCB a ECB a pripravia sa v plnom rozsahu na činnosť,
ktorá je vymedzená v tejto zmluve a v štatúte ESCB. Plný výkon ich právomocí sa začne od prvého dňa
tretej etapy.

2. Ak to bude potrebné, ECB preberie okamžite po svojom zriadení úlohy EMI. Po vytvorení ECB vstúpi
EMI do likvidácie; spôsoby likvidácie sú uvedené v štatúte EMI.

3. Pokiaľ existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka, bez toho, aby bol dotknutý článok 107 ods. 3) tejto
zmluvy, ako tretí orgán ECB s rozhodovacou právomocou sa zriadi Generálna rada ECB uvedená v článku
45 štatútu ESCB.

4. Rada k dátumu začiatku tretej etapy na návrh Komisie a po porade s ECB jednomyseľným rozhodnutím
členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka, prijme neodvolateľné výmenné kurzy svojich mien a

XV/SK 186

neodvolateľné pevné kurzy, podľa ktorých sa tieto meny nahradia ECU a ECU sa stane právoplatnou menou.
Toto opatrenie samo osebe nezmení vonkajšiu hodnotu ECU. Rovnakým postupom prijme Rada aj ďalšie
opatrenia nevyhnutné na rýchle zavedenie ECU ako jednotnej meny týchto členských štátov.

5. Ak sa v súlade s postupom uvedeným v článku 122 ods. 2) rozhodne o zrušení výnimky, Rada na návrh
Komisie a po porade s ECB jednomyseľným rozhodnutím členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka, a
príslušného členského štátu prijme kurz, podľa ktorého ECU nahradí menu tohto členského štátu a prijme
ďalšie opatrenia nevyhnutné na zavedenie ECU ako jednotnej meny v tomto členskom štáte.

Článok 124 (predtým článok 109m)

1. Do začiatku tretej etapy každý členský štát pokladá svoju politiku menového kurzu za vec spoločného
záujmu. Pritom členské štáty prihliadnu na skúsenosti získané pri spolupráci v rámci Európskeho menového
systému (EMS) a pri vývoji ECU a rešpektujú existujúce právomoci v tejto oblasti.

2. Od začiatku tretej etapy sa na politiku menového kurzu členského štátu, pre ktorý platí výnimka, počas
obdobia jej platnosti analogicky uplatňujú ustanovenia odseku 1.

HLAVA VIII (predtým hlava VI a)

ZAMESTNANOSŤ

Článok 125 (predtým článok 109n)

Členské štáty a spoločenstvo pracujú v súlade s touto hlavou na rozvoji koordinovanej stratégie
zamestnanosti a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných
trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených
v článku 2 tejto zmluvy.

Článok 126 (predtým článok 109o)

1. Členské štáty prostredníctvom svojej politiky zamestnanosti prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v
článku 125 spôsobom zlučiteľným s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a
spoločenstva, prijatých podľa článku 99 ods. 2).

2. Členské štáty, so zreteľom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov,
podporujú zamestnanosť ako záležitosť spoločného záujmu, a koordinujú svoje postupy v Rade v súlade
s ustanoveniami článku 128.

Článok 127 (predtým článok 109p)

2. Cieľ vysokej úrovne zamestnanosti sa berie do úvahy pri formulácii a uskutočňovaní činností a politík
spoločenstva.

Článok 128 (predtým článok 109q)

1. Na základe spoločnej správy Rady a Komisie Európska rada každoročne preskúmava situáciu
zamestnanosti v spoločenstve a prijíma k nej závery.

2. Na základe týchto záverov Európskej rady stanoví Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom, Výborom regiónov a Výborom pre zamestnanosť

XV/SK 187

uvedenom v článku 130 kvalifikovanou väčšinou každoročne usmernenia, ktoré členské štáty zohľadnia vo
svojich politikách zamestnanosti. Tieto usmernenia musia byť zlučiteľné s hlavnými smermi prijatými podľa
článku 99 ods. 2).

4. Na základe správ uvedených v odseku 3 a názoru Výboru pre zamestnanosť Rada každoročne preskúmava
uskutočňovanie politiky zamestnanosti členských štátov so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť. Ak to
na základe takéhoto preskúmania považuje za vhodné, môže Rada kvalifikovanou väčšinou a na odporúčanie
Komisie dať členským štátom odporúčania.

5. Na základe výsledkov tohto preskúmania vypracujú Rada a Komisia pre Európsku radu spoločnú výročnú
správu o situácii zamestnanosti v spoločenstve a o uskutočňovaní usmernení pre zamestnanosť.

Článok 129 (predtým článok 109r)

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov môže prijať motivačné opatrenia určené na podporu spolupráce medzi členskými štátmi
a na podporu ich opatrení v oblasti zamestnanosti prostredníctvom podnetov zameraných na rozvíjanie
výmeny informácií, osvedčených skúseností, na poskytovanie porovnávacích analýz a rád, ako aj na podporu
nových prístupov a hodnotenia skúseností, najmä pomocou pilotných projektov.

Tieto opatrenia nezahŕňajú zosúlaďovanie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Článok 130 (predtým článok 109s)

- monitorovať situáciu zamestnanosti a politiky zamestnanosti členských štátov a spoločenstva,

- bez toho, aby bol dotknutý článok 207, formulovať na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného
podnetu stanoviská a prispievať k príprave postupu Rady uvedenom v článku 128.

Pri plnení svojho mandátu sa výbor radí so sociálnymi partnermi.

Každý členský štát a Komisia menujú po dvoch členoch výboru.

HLAVA IX (predtým hlava VII )

SPOLOČNÁ OBCHODNÁ POLITIKA

Článok 131 (predtým článok 110)

Utvorením colnej únie medzi jednotlivými členskými štátmi sa tieto štáty usilujú prispieť v spoločnom
záujme k harmonickému rozvoju svetového obchodu, k postupnému odstráneniu obmedzení medzinárodného
obchodu a k zníženiu colných bariér.

Spoločná obchodná politika zohľadňuje priaznivý účinok, ktorý môže odstránením ciel medzi členskými
štátmi viesť k vyššej konkurencieschopnosti podnikov v týchto štátoch.

Článok 132 (predtým článok 112)

XV/SK 188

1. Bez toho, aby boli dotknuté záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci iných medzinárodných organizácií,
systémy pomoci poskytovanej na vývoz do tretích krajín sa postupne zosúladia do takej miery, aby sa
nenarušila hospodárska súťaž medzi podnikmi spoločenstva.

Rada na návrh Komisie vydá kvalifikovanou väčšinou na to potrebné smernice.

2. Predchádzajúce ustanovenia sa nevzťahujú na vrátenie ciel alebo poplatkov s rovnakým účinkom, ani na
vrátenie nepriamych daní, vrátane daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní, ktoré sa
povoľujú pri vývoze tovaru z členského štátu do tretej krajiny, za predpokladu, že takéto navrátenie alebo
spätná platba cla nepresahuje čiastku, ktorou boli vyvážané výrobky priamo či nepriamo preclené.

Článok 133 (predtým článok 113)

1. Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb,
uzatváraniu colných a obchodných dohôd, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike a z
opatrení na ochranu obchodu, ako sú opatrenia v prípade dumpingu alebo subvencií.

2. Komisia predkladá Rade návrhy na uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

3. Ak sú potrebné rokovania o dohode s jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými
organizáciami, Komisia podá odporúčania Rade, a tá splnomocní Komisiu na začatie potrebných rokovaní.

Komisia sa pri vedení týchto rokovaní radí s osobitným výborom ustanoveným Radou na jej pomoc a riadi sa
smernicami, ktoré Rada na tieto účely môže vydať.

Použijú sa príslušné ustanovenia článku 300.

4. Pri uplatňovaní právomocí, ako ich vymedzuje tento článok, sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou.

5. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môže Rada jednomyseľne rozšíriť uplatnenie
odsekov 1 až 4 na medzinárodné rokovania a dohody o službách a právach duševného vlastníctva, pokiaľ nie
sú týmito odsekmi pokryté.

Článok 134 (predtým článok 115)

S cieľom zabezpečiť, aby sa výkon opatrení obchodnej politiky prijatých v súlade s touto zmluvou niektorým
členským štátom nezamedzil odklonením obchodu, alebo aby rozdielnosti medzi týmito opatreniami neviedli
k hospodárskym ťažkostiam v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, Komisia odporučí metódy
potrebnej spolupráce medzi členskými štátmi. Ak to nepostačí, Komisia môže zmocniť členské štáty, aby
prijali potrebné ochranné opatrenia, ktorých podmienky a podrobnosti určí.

V naliehavom prípade členské štáty požiadajú Komisiu, ktorá rozhodne čo najskôr, o zmocnenie na to, aby
samy mohli prijať nevyhnutné opatrenia; dotknuté členské štáty potom vyrozumejú o týchto opatreniach
ostatné členské štáty. Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť, aby dotknuté členské štáty príslušné opatrenia
zmenili alebo zrušili.

Pri voľbe týchto opatrení treba dať prednosť takým, ktoré spôsobia minimálne poruchy vo fungovaní
spoločného trhu.

H LAVA X (predtým hlava VII a)

COLNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 135 (predtým článok 116)

XV/SK 189

V rámci pôsobnosti tejto zmluvy Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 prijíma opatrenia na
posilnenie colnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. Tieto opatrenia sa nedotýkajú uplatňovania
vnútroštátneho trestného práva alebo vnútroštátnej justičnej správy.

HLAVAXI (predtým hlava VIII)

SOCIÁLNA POLITIKA, VŠEOBECNÉ A ODBORNÉ VZDELÁVANIE A MLÁDEŽ

KAPITOLA 1

SOCIÁLNE USTANOVENIA

Článok 136 (predtým článok 117)

Spoločenstvo a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej
sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov
spoločenstva z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné
a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná
sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom
na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce.

Za týmto účelom spoločenstvo a členské štáty uskutočňujú opatrenia, ktoré zohľadňujú rozmanité formy
vnútroštátnych praktík, najmä v oblasti zmluvných vzťahov, a potrebu zachovania konkurencieschopnosti
hospodárstva spoločenstva.

Spoločenstvo a členské štáty sú presvedčené, že takýto rozvoj vyplynie nielen z fungovania spoločného trhu,
ktorý prispeje k zosúladeniu sociálnych systémov, ale tiež z postupov stanovených touto zmluvou,
a z aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

Článok 137 (predtým článok 118)

Vzhľadom na dosiahnutie cieľov článku 136 spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov
v nasledovných oblastiach:

- zlepšenie najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

- pracovné podmienky,

- informovanosť pracovníkov a porád s pracovníkmi,

- začlenenie osôb vylúčených z trhu práce bez toho, aby bol dotknutý článok 150,

- rovnosť medzi mužmi a ženami s ohľadom na príležitosti trhu práce a zaobchádzanie v práci.

2. Za týmto účelom môže Rada smernicami prijať minimálne požiadavky na ich postupné zavádzanie, so
zreteľom na podmienky a technické pravidlá existujúce v členských štátoch. Takéto smernice nesmú ukladať
správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by prekážali vytváraniu a rozvoju malých a stredných
podnikov.

Rada koná v súlade s postupom uvedeným v článku 251 po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov.

Rada v súlade s tým istým postupom môže prijať opatrenia určené na podporu spolupráce členských štátov
prostredníctvom podnetov zameraných na zlepšovanie znalostí, rozvíjanie výmeny informácií a osvedčených
praktík, podporu nových prístupov a hodnotenie skúseností s cieľom boja proti sociálnemu vylúčeniu.

XV/SK 190

3. Rada však na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov rozhoduje jednomyseľne v týchto oblastiach:

- sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov,

- ochrana pracovníkov pri ukončení pracovnej zmluvy,

- zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov a zamestnávateľov, vrátane práva na
spolurozhodovanie v závislosti na odseku 6,

- pracovné podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území
spoločenstva,

- finančné príspevky na podporu zamestnanosti a na vytváranie pracovných miest, bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia týkajúce sa sociálneho fondu.

4. Členský štát môže na základe spoločnej žiadosti poveriť sociálnych partnerov vykonávaním smerníc
prijatých podľa odsekov 2 a 3.

V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr k dátumu, kedy sa má smernica
transponovať v súlade s článkom 249, prijali na základe dohody potrebné opatrenia tak, aby bol členský štát
schopný kedykoľvek zaručiť výsledky uložené smernicou.

5. Ustanovenia prijaté podľa tohto článku nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
prísnejšie opatrenia zlučiteľné s touto zmluvou.

6. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu za prácu, právo združovať sa, právo na štrajk a právo
na výluku.

Článok 138 (predtým článok 118a)

1. Komisia má za úlohu podporovať porady sociálnych partnerov na úrovni spoločenstva a prijímať príslušné
opatrenia na uľahčenie dialógu sociálnych partnerov zabezpečením vyrovnanej podpory pre obe strany.

2. Na tento účel sa Komisia pred predložením návrhov v oblasti sociálnej politiky radí so sociálnymi
partnermi o otázke možného zamerania činností spoločenstva.

3. Ak po tejto porade Komisia považuje postupy spoločenstva za účelné, poradí sa so sociálnymi partnermi o
obsahu zamýšľaného návrhu. Sociálni partneri predložia Komisii svoje stanoviská a prípadne aj odporúčania.

4. Pri príležitosti takejto porady môžu sociálni partneri informovať Komisiu o svojom úmysle zahájiť postup
stanovený v článku 139. Trvanie postupu nepresiahne deväť mesiacov, pokiaľ sa dotknutí sociálni partneri
nedohodnú spoločne s Komisiou na jeho predĺžení.

Článok 139 (predtým článok 118b)

1. Ak si to sociálni partneri želajú, vzájomný dialóg medzi nimi na úrovni spoločenstva môže viesť
k zmluvným vzťahom, vrátane uzatvorenia dohôd.

2. Dohody uzatvorené na úrovni spoločenstva sa vykonajú buď v súlade s postupmi a praktikami typickými
pre sociálnych partnerov a členské štáty, alebo vo veciach pokrytých článkom 137, na základe spoločnej
žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

XV/SK 191

Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem prípadov, keď daná dohoda obsahuje jedno alebo viacero
ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 137 ods. 3), keď Rada rozhoduje jednomyseľne.

Článok 140 (predtým článok 118c)

Vzhľadom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 136, a bez toho, aby boli dotknuté ostatné
ustanovenia tejto zmluvy, Komisia podporuje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje
koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky podľa tejto kapitoly, najmä
v záležitostiach, ktoré sa týkajú:

- zamestnanosti,

- pracovného práva a pracovných podmienok,

- základného a vyššieho odborného vzdelávania,

- sociálneho zabezpečenia,

- prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania,

- ochrany zdravia pri práci,

- práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.

Pred predložením stanovísk uvedených v tomto článku sa Komisia poradí s Hospodárskym a sociálnym
výborom.

Článok 141 (predtým článok 119)

1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu
alebo prácu rovnakej hodnoty.

2. Pre účely tohto článku znamená „odmena” obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky
dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi
v pracovnom pomere.
Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie založenej na pohlaví znamená:

a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby,

b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.

3. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
prijme opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania
s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania, vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu
alebo prácu rovnakej hodnoty.

4. Vzhľadom na cieľ plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom
procese nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej
pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére.

XV/SK 192

Článok 142 (predtým článok 119a)

Členské štáty sa snažia zachovať existujúcu rovnocennosť systému platenej dovolenky.

Článok 143 (predtým článok 120)

Komisia vypracuje výročnú správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 136, vrátane
demografickej situácie v spoločenstve. Správu postúpi Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a
sociálnemu výboru.

Európsky parlament môže Komisiu vyzvať, aby vypracovala správy o osobitných problémoch týkajúcich sa
sociálnej situácie.

Článok 144 (predtým článok 121)

Po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom môže Rada jednomyseľne poveriť Komisiu úlohami, ktoré
sa týkajú vykonávania spoločných opatrení, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia migrujúcich
pracovníkov uvedených v článkoch 39 až 42.

Článok 145 (predtým článok 122)

Vo výročnej správe pre Európsky parlament sa Komisia zaoberá osobitnou kapitolou o sociálnom vývoji v
spoločenstve.

Európsky parlament môže vyzvať Komisiu, aby pripravila správy o všetkých osobitných problémoch, ktoré
sa týkajú sociálnych podmienok.

KAPITOLA 2

EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND

Článok 146 (predtým článok 123)

S cieľom zlepšiť pracovné príležitosti na vnútornom trhu a tým prispieť k zvýšeniu životnej úrovne sa podľa
nasledujúcich ustanovení zriaďuje Európsky sociálny fond; jeho zámerom je rozširovať možnosti
zamestnania a zvyšovať geografickú a profesijnú mobilitu pracovníkov v rámci spoločenstva a uľahčovať ich
adaptáciu na priemyselné zmeny a zmeny vo výrobných systémoch najmä odborným vzdelávaním a
rekvalifikáciou.

Článok 147 (predtým článok 124)

Fond spravuje Komisia.

Komisii pri tom pomáha výbor, ktorého predsedom je člen Komisie, a tvoria ho predstavitelia vlád, odborov
a organizácií zamestnávateľov.

Článok 148 (predtým článok 125)

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov prijme vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho sociálneho fondu.

KAPITOLA 3

VŠEOBECNÉ A ODBORNÉ VZDELÁVANIE A MLÁDEŽ

XV/SK 193

Článok 149 (predtým článok 126)

1. Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými
štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní
ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú
rozmanitosť.

2. Činnosť spoločenstva sa zameriava na:

- rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní, najmä výučbou a šírením jazykov členských štátov,

- podporu mobility študentov a učiteľov, medzi iným podporou akademického uznávania diplomov a
započítaním času štúdia,

- podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami,

- rozvoj výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom
členských štátov,

- podporu rozvoja výmeny mládeže a výmeny sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov,

- podporu rozvoja diaľkového vzdelávania.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú na poli vzdelania spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými
medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

4. Rada s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

- v súlade s postupom podľa článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a
Výborom regiónov prijíma podporné opatrenia bez toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne
predpisy členských štátov,

- na návrh Komisie prijíma odporúčania kvalifikovanou väčšinou.

Článok 150 (predtým článok 127)

1. Spoločenstvo uskutočňuje politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských
štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania.

2. Činnosť spoločenstva sa zameriava na:

- uľahčenie adaptácie na priemyselné zmeny, najmä odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou,

- zlepšenie základného a ďalšieho odborného vzdelávania s cieľom uľahčenia profesijného
začlenenia a opätovného začlenenia do trhu práce,

- uľahčenie prístupu k odbornému vzdelávaniu a podporu mobility inštruktorov a stážistov, najmä
mladých ľudí,

- stimulovanie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania medzi vzdelávacími a školiacimi
zariadeniami a podnikmi,

- rozvíjanie výmeny informácií a skúseností v spoločných otázkach, ktoré sa týkajú systémov
odborného vzdelávania členských štátov.

XV/SK 194

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými
organizáciami v oblasti odborného vzdelávania.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov prijme opatrenia prispievajúce k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku bez
toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne predpisy členských štátov.

HLAVA XII

(predtým hlava IX)

KULTÚRA

Článok 151 (predtým článok 128)

1. Spoločenstvo prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu
rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo.

2. Činnosť spoločenstva sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na
podporu a doplňovanie ich činnosti v nasledujúcich oblastiach:

- zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov,

- zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva európskeho významu,

- nekomerčné kultúrne výmeny,

- umelecká a literárna tvorba vrátane audiovizuálnej oblasti.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými
medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

4. Spoločenstvo zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení tejto zmluvy, a to
predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.

5. Rada s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

- postupom podľa článku 251 a po porade s Výborom regiónov prijme podporné opatrenia, ktorých
účelom nie je zosúlaďovať zákony a iné právne predpisy členských štátov. Rada koná jednomyseľne
pri všetkých postupoch podľa článku 251,

- prijíma odporúčania jednomyseľne na návrh Komisie.

HLAVA XIII (predtým hlava X )

VEREJNÉ ZDRAVIE

Článok 152 (predtým článok 129)

1. Pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň
ochrany ľudského zdravia.

XV/SK 195

postupy zahŕňajú boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako
aj zdravotnícke informácie a osvetu.

Spoločenstvo dopĺňa činnosť členských štátov pri obmedzení škôd na zdraví spojených s drogami, vrátane
informačnej a preventívnej činnosti.

2. Spoločenstvo podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach uvedených v tomto článku, a ak
je to nevyhnutné, poskytne podporu ich činnosti.

Členské štáty v spojení s Komisiou navzájom koordinujú svoje politiky a programy v oblastiach uvedených
v odseku 1. Komisia môže v úzkom kontakte s členskými štátmi vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na
podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými
zdravotníckymi organizáciami v oblasti verejného zdravia.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom
regiónov prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku prijatím:

a) opatrení na stanovenie vysokých štandardov kvality a bezpečnosti pre ľudské orgány a látky
ľudského pôvodu, krv a krvné deriváty; tieto opatrenia nebránia žiadnemu členskému štátu
v zachovaní alebo prijatí prísnejších ochranných opatrení,

b) odlišne od článku 37, opatrení v oblastí veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých
priamym cieľom je ochrana verejného zdravia,

c) podporných opatrení na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia, s výnimkou zosúlaďovania
zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Na účely uvedené v tomto článku môže Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou prijímať aj
odporúčania.

5. Činnosť spoločenstva v oblasti verejného zdravia plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za
organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Ustanovenia
uvedené v odseku 4 písm. a) obzvlášť neovplyvnia vnútroštátne ustanovenia o darcovstve a použití orgánov
a krvi na lekárske účely.

H L A V A XIV (predtým hlava XI )

OCHRANA SPOTREBITEĽA

Článok 153 (predtým článok 129a)

1. Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov
prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich
práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

2. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností
spoločenstva.

3. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom:

a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu,

b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov.

XV/SK 196

4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b).

5. Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie
ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude
upovedomená.

HLAVA XV (predtým hlava XII)

TRANSEURÓPSKE SIETE

Článok 154 (predtým článok 129b)

1. Spoločenstvo v snahe pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 14 a 158 a umožniť občanom únie,
hospodárskym subjektom, regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby plne zužitkovali priestor bez
vnútorných hraníc, prispieva k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných,
telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

2. V rámci systému otvorených a konkurenčných trhov sa činnosť spoločenstva zameria na podporu
vzájomného prepojenia a súčinnosti národných sietí, ako aj prístupu do týchto sietí. Zváži sa najmä potreba
prepojiť centrálne regióny spoločenstva s ostrovnými, vo vnútrozemí uzavretými a okrajovými regiónmi.

Článok 155 (predtým článok l29c)

1. Spoločenstvo na dosiahnutie cieľov uvedených v článok 154:

- stanoví usmernenia zahŕňajúce ciele, priority a trendy opatrení, ktoré sa predpokladajú v oblasti
transeurópskych sietí; tieto usmernenia vymedzia projekty spoločného záujmu,

- uskutoční všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti sietí, najmä v
oblasti technických noriem,

- môže podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými štátmi, ktoré sú vymedzené
v rámci usmernení uvedených v prvej zarážke, a to predovšetkým prostredníctvom realizačných
štúdií, záruk na pôžičky a subvencií úrokovej sadzby; spoločenstvo môže prispieť aj na financovanie
špecifických projektov v členských štátoch v oblasti dopravnej infraštruktúry prostredníctvom
kohézneho fondu zriadeného podľa článku 161.

Spoločenstvo pritom zváži potenciálnu hospodársku životaschopnosť projektov.

2. Členské štáty v spojení s Komisiou koordinujú medzi sebou politiky uskutočňované na vnútroštátnej
úrovni, ktoré môžu významne ovplyvniť dosiahnutie cieľov uvedených v článku 154. Komisia v úzkej
spolupráci s členskými štátmi môže vyvíjať akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo sa môže rozhodnúť spolupracovať s tretími krajinami, podporovať projekty vzájomného
záujmu a zabezpečiť vzájomnú súčinnosť sietí.

Článok 156 (predtým článok 129d)

Rada prijme usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 155 ods. 1) v súlade s postupom uvedeným
v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu si vyžadujú schválenie
členského štátu.

XV/SK 197

H L A V A XVI (predtým hlava XIII)

PRIEMYSEL

Článok 157 (predtým článok 130)

1. Spoločenstvo a členské štáty zabezpečia podmienky potrebné na existenciu konkurencieschopnosti
priemyslu spoločenstva.

V súlade so systémom otvorených a konkurenčných trhov sa preto ich činnosť zameria na:

- urýchlenie adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny,

- podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre vytváranie a rozvoj podnikov v celom spoločenstve,
najmä malých a stredných podnikov,

- podporu prostredia priaznivého pre spoluprácu medzi podnikmi,

- pomoc pri lepšom využívaní priemyselného potenciálu, inovačného, výskumného a technického
rozvoja.

2. Členské štáty sa v spolupráci s Komisiou medzi sebou navzájom poradia a ak je to potrebné, koordinujú
svoju činnosť. Komisia môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v odseku 1 prostredníctvom politík a činností,
ktoré uskutočňuje podľa ďalších ustanovení tejto zmluvy. Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom môže jednomyseľne rozhodnúť o špecifických
opatreniach na podporu činnosti, ktorú vyvíjajú členské štáty na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1.

Táto hlava neposkytuje spoločenstvu základ na zavedenie akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo viesť k
narušeniu súťaže.

H L A V A XVII (predtým hlava XIV)

HOSPODÁRSKA A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

Článok 158 (predtým článok 130a)

Na podporu celkového harmonického rozvoja spoločenstvo rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k
posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Spoločenstvo sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých
regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch, vrátane vidieckych oblastí.

Článok 159 (predtým článok 130b)

Členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli aj ciele uvedené v článku 158.
Formulovanie a uskutočňovanie politík a činností spoločenstva a uplatňovanie vnútorného trhu prihliada na
ciele uvedené v článku 158 a prispieva k ich dosiahnutiu. Spoločenstvo podporuje dosiahnutie týchto cieľov
aj prostredníctvom štrukturálnych fondov (Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného
fondu - sekcie usmerňovania, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre regionálny rozvoj),
Európskej investičnej banky a ďalších finančných nástrojov.

XV/SK 198

Komisia predkladá každé tri roky správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov o pokroku pri dosahovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti a o spôsobe, akým
k tomu prispeli prostriedky uvedené v tomto článku.

Ak je to potrebné, k správe sú priložené aj vhodné návrhy. Ak sa ukáže, že pri rešpektovaní opatrení, o
ktorých sa rozhodlo v rámci iných politík spoločenstva, sú nevyhnutné aj iné špecifické činnosti okrem
fondov, môže ich Rada prijať jednomyseľným rozhodnutím na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Článok 160 (predtým článok 130c)

Zámerom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj je, aby svojou účasťou na rozvoji a štrukturálnych
zmenách v zaostávajúcich regiónoch a pri premene upadajúcich priemyselných oblastí pomohol odstraňovať
hlavné regionálne rozdiely v spoločenstve.

Článok 161 (predtým článok 130d)

Bez toho, aby bol dotknutý článok 162, Rada na návrh Komisie, so súhlasom Európskeho parlamentu a po
porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov jednomyseľne definuje úlohy, prioritné
ciele a organizáciu štrukturálnych fondov, ktoré môžu zahŕňať zoskupovanie fondov. Rovnakým postupom
definuje Rada aj všeobecné pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, a pravidlá nevyhnutné na zabezpečenie ich
efektívnosti a na koordináciu fondov navzájom a s ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi.

Kohézny fond zriadený Radou v súlade s rovnakým postupom poskytne finančné príspevky na projekty z
oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry.

Článok 162 (predtým článok 130e)

Rada prijme vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v súlade
s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom
regiónov.

Na Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond - sekciu usmerňovania a na Európsky sociálny
fond sa aj naďalej vzťahujú články 37 a 148.

H L A V A XVIII (predtým hlava XV)

VÝSKUM A TECHNOLOGICKÝ ROZVOJ

Článok 163 (predtým článok 130f)

1. Cieľom spoločenstva je posilňovať vedeckú a technologickú základňu priemyslu spoločenstva a
podporovať rozvoj jeho konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni, pri podpore všetkých výskumných
činností, ktoré sa pokladajú za nevyhnutné v iných kapitolách tejto zmluvy.

2. Spoločenstvo preto vo všetkých členských štátoch podporuje podniky, vrátane malých a stredných
podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického rozvoja na
vysokej úrovni; podporuje ich úsilie o vzájomnú spoluprácu najmä tým, že umožňuje podnikom plne využiť
potenciál vnútorného trhu, a to najmä otváraním vnútroštátnych verejných zákaziek, stanovením spoločných
noriem a odstránením právnych a daňových prekážok spolupráce.

3. O všetkých činnostiach spoločenstva v oblasti výskumu a technologického rozvoja, vrátane pilotných
projektov, sa podľa tejto zmluvy rozhoduje v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

Článok 164 (predtým článok 130g)

XV/SK 199

Pri plnení týchto cieľov spoločenstvo uskutočňuje nasledujúce činnosti, ktoré doplňujú činnosti členských
štátov:

a) plní programy rozvoja výskumu, technologického rozvoja a demonštračných programov podporou
spolupráce s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a medzi nimi navzájom,

b) podporuje spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu,
technologického rozvoja a pilotných projektov spoločenstva,

c) šíri a využíva výsledky činnosti výskumu, technologického rozvoja a pilotných projektov
spoločenstva,

d) stimuluje prípravu a mobilitu výskumných pracovníkov v spoločenstve.

Článok 165 (predtým článok 130h)

1. Spoločenstvo a členské štáty koordinujú svoje činnosti v oblasti výskumu a technologického rozvoja s
cieľom zabezpečiť vzájomný súlad vnútroštátnych politík a politiky spoločenstva.

2. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu
koordinácie uvedenej v odseku 1.

Článok 166 (predtým článok l30i)

1. Rada prijme viacročný rámcový program stanovujúci všetky činnosti spoločenstva v súlade s postupom
uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Rámcový program

- stanoví vedecké a technologické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť činnosťami stanovenými v článku
164 a určí príslušné priority,

- naznačí hlavnú orientáciu týchto činností,

- určí maximálnu celkovú sumu a podrobné pravidlá finančnej účasti spoločenstva na rámcovom
programe a príslušný podiel na každej z vymedzených činností.

2. Rámcový program sa prispôsobuje alebo dopĺňa podľa vývoja situácie.

3. Rámcový program sa uskutočňuje osobitnými programami stanovenými pre každú z činností. Každý
osobitný program vymedzí podrobné pravidlá vykonania, dĺžku trvania a potrebné prostriedky. Súhrn
potrebných čiastok vymedzených na osobitné programy nesmie prekročiť maximálnu celkovú sumu určenú
pre rámcový program a každú z činností.

4. Osobitné programy Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok 167 (predtým článok 130j)

Na uskutočnenie viacročného rámcového programu Rada stanoví:

- pravidlá účasti podnikov, výskumných stredísk a univerzít,

- pravidlá pre šírenie výsledkov výskumu.

XV/SK 200

Článok 168 (predtým článokl30k)

Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu možno rozhodnúť o doplnkových programoch, na
ktorých sa zúčastnia len niektoré členské štáty, ktoré ich financujú aj s prípadnou účasťou spoločenstva.

Rada prijme pravidlá týkajúce sa týchto doplnkových programov, najmä so zreteľom na šírenie poznatkov a
na prístup iných členských štátov k týmto poznatkom.

Článok 169 (predtým článok 130l)

Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu môže spoločenstvo so súhlasom príslušných členských
štátov vydať ustanovenie pre účasť na výskumných a rozvojových programoch, ktoré uskutočňujú niektoré
členské štáty, vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonanie týchto programov.

Článok 170 (predtým článok 130m)

Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu môže spoločenstvo vydať ustanovenie pre spoluprácu
spoločenstva s tretími krajinami alebo s medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu, technologického
rozvoja a pilotných projektov.

Podrobné podmienky tejto spolupráce môžu byť predmetom zmlúv medzi spoločenstvom a príslušnými
tretími stranami, ktoré sa môžu prerokovať a uzavrieť v súlade s článkom 300.

Článok 171 (predtým článok 130n)

Spoločenstvo môže zakladať spoločné podniky alebo iné štruktúry potrebné pre účinné vykonanie
programov spoločenstva v oblasti výskumných a pilotných programov a programov technologického
rozvoja.

Článok 172 (predtým článok 130o)

Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom
a Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovenia uvedené v článku 171.

Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom,
prijme ustanovenia uvedené v článkoch 167, 168 a 169. Prijatie doplnkových programov si vyžaduje súhlas
dotknutých členských štátov.

Článok 173 (predtým článok 130p)

Komisia na začiatku každého roku zašle správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa obsahuje informácie
o činnostiach v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o šírení výsledkov za uplynulý rok a o
pracovnom programe na bežný rok.

H L A V A XIX (predtým hlava XVI )

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Článok 174 (predtým článok 130r)

1. Politika spoločenstva v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:

- udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

- ochrana ľudského zdravia,

XV/SK 201

- rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

- podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov
životného prostredia.

2. Politika životného prostredia spoločenstva sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada
na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch spoločenstva. Vychádza zo zásad ochrany, prevencie
a opatrení, podľa ktorých sa prioritne prijímajú opatrenia nápravy škôd a zo zásady, že náhradu škody hradí
znečisťovateľ.

3. Pri príprave politiky v oblasti životného prostredia spoločenstvo prihliadne na:

- dostupné vedecké a technické údaje,

- podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch spoločenstva,

- potenciálne výhody a náklady v súvislostí s činnosťou alebo nečinnosťou,

- hospodársky a sociálny rozvoj spoločenstva ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov.

4. Spoločenstvo a členské štáty spolupracujú v oblasti svojich právomocí s tretími krajinami a s príslušnými
medzinárodnými organizáciami. Podmienky spolupráce spoločenstva sa môžu stať predmetom dohody
medzi spoločenstvom a dotknutými tretími stranami, ktorá sa prerokuje a uzavrie v súlade s článkom 300.

Predchádzajúci pododsek nemá dopad na právomoc členských štátov viesť rokovania s medzinárodnými
orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.

Článok 175 (predtým článok 130s)

1. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom
a Výborom regiónov rozhodne o postupoch, ktoré má spoločenstvo prijať na dosiahnutie cieľov uvedených
v článku 174.

2. Odlišne od postupov rozhodovania uvedených v odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 95, Rada
jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym
výborom a Výborom regiónov prijíma:

- ustanovenia predovšetkým fiškálnej povahy,

- opatrenia týkajúce sa územného plánovania a využívania pôdy s výnimkou hospodárenia s
odpadom a opatrení všeobecnej povahy, ako aj hospodárenia s vodnými zdrojmi,

- opatrenia významne ovplyvňujúce členský štát pri výbere alternatív medzi energetickými zdrojmi a
základnú skladbu zásobovania energiou.

Za podmienok stanovených v predchádzajúcom pododseku môže Rada stanoviť, o ktorých záležitostiach
podľa tohto odseku rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

XV/SK 202

3. V ostatných oblastiach Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a
sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma všeobecné akčné programy stanovujúce prioritné ciele,
ktoré sa majú dosiahnuť.

Rada podľa podmienok odseku 1 alebo 2 a so zreteľom na konkrétny prípad prijme opatrenia, ktoré sú
nevyhnutné pre uskutočňovanie týchto programov.

4. Bez toho, aby boli dotknuté určité opatrenia vnútornej povahy v rámci spoločenstva politiku v oblasti
životného prostredia financujú a uskutočňujú členské štáty.

5. Bez toho, aby bola dotknutá zásada o nahradení škody znečisťovateľom, opatrenie vychádzajúce z
ustanovení odseku 1 zahŕňa náklady, ktoré verejná správa členského štátu pokladá za neúmerné, Rada v akte
prijímajúcom toto opatrenie stanoví primerané ustanovenia vo forme:

- dočasnej odchýlky a/alebo

- finančnej podpory od kohézneho fondu zriadeného podľa článku 161.

Článok 176 (predtým článok 130t)

Ochranné opatrenia podľa článku 175 nebránia členskému štátu udržiavať alebo zavádzať prísnejšie
ochranné opatrenia. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Oznamujú sa Komisii.

HLAVA XX (predtým hlava XVII)

ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA

Článok 177 (predtým článok 130u)

1. Politika spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorá doplňuje politiky uskutočňované členskými
štátmi, podporuje:

- trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj rozvojových krajín a osobitne krajiny, ktoré sú v
najviac znevýhodnených regiónoch v najnevýhodnejšej situácii,

- harmonickú a postupnú integráciu rozvojových krajín do svetovej ekonomiky,

- boj proti chudobe v rozvojových krajinách.

2. Politika spoločenstva v tejto oblasti prispieva k všeobecnému cieľu rozvoja a upevnenia demokracie a
právneho štátu a k rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd.

3. Spoločenstvo a členské štáty plnia záväzky a majú na zreteli ciele, ktoré schválili v rámci Organizácie
spojených národov a v iných príslušných medzinárodných organizáciách.

Článok 178 (predtým článok 130v)

Spoločenstvo má na zreteli ciele podľa článku 177 v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať
pravdepodobne vplyv na rozvojové krajiny.

Článok 179 (predtým článok l30w)

XV/SK 203

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy, Rada v súlade s postupom uvedeným
v článku 251 prijme opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 177. Takéto opatrenia
môžu mať formu viacročných programov.

2. Európska investičná banka prispeje, za podmienok stanovených v jej štatúte, k uskutočňovaniu opatrení
uvedených v odseku 1.

3. Ustanovenia tohto článku neovplyvnia spoluprácu so štátmi africkej, karibskej a tichomorskej oblasti v
rámci Dohovoru medzi AKP a ES.

Článok 180 (predtým článok 130x)

1. Spoločenstvo a členské štáty koordinujú svoje politiky rozvojovej spolupráce a navzájom sa radia o
programoch pomoci vrátane pôsobenia v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných
konferenciách. Môžu uskutočniť jednotnú akciu. V prípade potreby členské štáty prispievajú k vykonávaniu
programov pomoci spoločenstva.

2. Komisia môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu koordinácie uvedenej v odseku 1.

Článok 181 (predtým článok 130y)

Spoločenstvo a členské štáty v rámci svojej pôsobnosti spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými
medzinárodnými organizáciami. Podrobnosti spolupráce spoločenstva môžu byť predmetom dohôd medzi
spoločenstvom a príslušnými tretími stranami, ktoré sa prerokujú a uzavrú v súlade s článkom 300.

Predchádzajúci odsek platí bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov viesť rokovania v
medzinárodných orgánoch a uzatvárať medzinárodné dohody.

ČASŤ IV

PRIDRUŽENIE ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ

Článok 182 (predtým článok 131)

Členské štáty súhlasia, aby sa k spoločenstvu pridružili neeurópske krajiny a územia, ktoré majú osobitné
vzťahy s Dánskom, Francúzskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom. Tieto krajiny a územia (ďalej
„krajiny a územia“) sú uvedené v prílohe II tejto zmluvy.

Cieľom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a nadviazať úzke
hospodárske vzťahy medzi nimi a spoločenstvom ako celkom.

V súlade so zásadami, ktoré sú uvedené v preambule tejto zmluvy, pridruženie slúži predovšetkým na
podporu záujmov a blahobytu obyvateľov týchto krajín a území a na to, aby dospeli k hospodárskemu,
sociálnemu a kultúrnemu rozvoju, o ktorý sa usilujú.

Článok 183 (predtým článok 132)

Pridruženie sleduje nasledujúce ciele:

1. Členské štáty uplatňujú pri obchodných stykoch s týmito krajinami a územiami rovnaké zaobchádzanie, na
akom sa v zmysle tejto zmluvy vzájomne dohodli.

2. Každá krajina alebo územie uplatní v obchodných stykoch s členskými štátmi rovnaké zaobchádzanie, aké
uplatňuje vo vzťahu k európskemu štátu, s ktorým udržiava osobitné vzťahy.

XV/SK 204

3. Členské štáty sa podieľajú na investíciách, ktoré si vyžadujú postupný rozvoj v týchto krajinách a
územiach.

4. Pri investíciách financovaných spoločenstvom je účasť na verejných súťažiach a dodávkach otvorená za
rovnakých podmienok ako všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi
členského štátu alebo niektorej z krajín a území.

5. Vo vzťahoch medzi členskými štátmi a krajinami a územiami je právo štátnych príslušníkov a spoločností
usadiť sa upravené v súlade s ustanoveniami a postupmi vymedzenými v kapitole o práve usadiť sa, a to bez
akejkoľvek diskriminácie, iba ak osobitné ustanovenia v zmysle článku 187 stanovujú inak.

Článok 184 (predtým článok 133)

1. Clá na tovar pochádzajúci z krajín a území pri dovoze do členských štátov sú zakázané v súlade so
zákazom ciel medzi členskými štátmi podľa ustanovení tejto zmluvy.

2. Clá za tovar pochádzajúci z členských štátov alebo iných krajín a území sú pri dovoze do každej krajiny
alebo územia z členských štátov alebo z iných krajín zakázané v súlade s ustanoveniami článku 25.

3. Krajiny a územia však môžu vyberať clá, ktoré sú potrebné na ich rozvoj a industrializáciu alebo tvoria
príjem ich rozpočtu.

Clá uvedené v predchádzajúcom pododseku nemôžu byť vyššie ako clá na dovoz tovaru z členského štátu, s
ktorým táto krajina alebo územie udržiava osobitné vzťahy.

4. Odsek 2 sa nevzťahuje na krajiny a územia, ktoré z dôvodov osobitných medzinárodných záväzkov už
uplatňujú nediskriminujúci colný sadzobník.

5. Zavedenie ciel alebo zmeny v clách ukladaných na tovar dovážaný do krajín a území nesmie viesť právne
ani vecne k priamej ani nepriamej diskriminácii medzi dovozmi z jednotlivých členských štátov.

Článok 185 (predtým článok 134)

Ak by výška cla uplatňovaná na tovar z tretej krajiny pri vstupe do krajiny alebo na jej územie mohla pri
uplatňovaní článku 184 ods. 1) vyvolať odklon obchodu na škodu niektorého členského štátu, môže tento štát
požiadať Komisiu, aby navrhla ostatným členským štátom opatrenia potrebné na nápravu tejto situácie.

Článok 186 (predtým článok 135)

S výhradou ustanovení týkajúcich sa verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku
upravia voľný pohyb pracovníkov v rámci členských štátov z krajín a území a pracovníkov z členských
štátov v krajinách a územiach dohovory, ktoré budú následne uzavreté a jednomyseľne schválené členskými
štátmi.

Článok 187 (predtým článok 136)

Rada na základe skúseností získaných z pridruženia krajín a území k spoločenstvu a podľa zásad
stanovených touto zmluvou jednomyseľne určí ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel a postupu
pridruženia krajín a území k spoločenstvu.

Článok 188 (predtým článok 136a)

XV/SK 205

Články 182 až 187 sa vzťahujú na Grónsko, ak nestanovia inak osobitné ustanovenia pre Grónsko obsiahnuté
v Protokole o osobitnej úprave pre Grónsko pripojenom k tejto zmluve.

ČAS Ť V

ORGÁNY SPOLOČENSTVA

HLAVA I

USTANOVENIA O ORGÁNOCH

KAPITOLA 1

ORGÁNY

Oddiel 1

EURÓPSKY PARLAMENT

Článok 189 (predtým článok 137)

Európsky parlament sa skladá zo zástupcov ľudu štátov, ktoré sú členmi spoločenstva a vykonáva
právomoci, ktorými ho poveruje táto zmluva.

Počet členov Európskeho parlamentu neprekročí sedemsto.

Článok 190 (predtým článok 138)

1. Poslanci zastupujúci v Európskom parlamente ľud členských štátov združených v spoločenstve sú volení v
priamych a všeobecných voľbách.

2. Počet poslancov volených v jednotlivých členských štátoch je nasledujúci:

Belgicko.................................... 25
Dánsko ..................................... 16
Nemecko................................... 99
Grécko ......................................25
Španielsko................................ 64
Francúzsko............................... 87
Írsko .........................................15
Taliansko.................................. 87
Luxembursko........................... 6
Holandsko ................................ 31
Rakúsko ................................... 21
Portugalsko.............................. 25
Fínsko.......................................16
Švédsko ....................................22
Spojené kráľovstvo.................. 87.

V prípade zmien a doplnkov k tomuto odseku musí počet poslancov volených v každom členskom štáte
zabezpečiť primerané zastúpenie ľudu štátov združených v spoločenstve.

3. Poslanci sú volení na obdobie piatich rokov.

XV/SK 206

4. Európsky parlament vypracuje návrhy na priame a všeobecné voľby konané jednotným postupom vo
všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty.

Rada so súhlasom Európskeho parlamentu vyjadreným väčšinou hlasov svojich poslancov jednomyseľne
prijme zodpovedajúce pravidlá a odporučí členským štátom prijať ich v súlade s príslušnými vnútroštátnymi
ústavnými predpismi.

5. Európsky parlament stanoví po vyžiadaní si stanoviska Komisie a na základe jednomyseľného súhlasu
Rady štatút a všeobecné podmienky výkonu funkcií svojich členov.

Článok 191 (predtým článok 138a)

Politické strany na európskej úrovni sú dôležitým faktorom integrácie v rámci spoločenstva. Prispievajú k
utváraniu európskeho povedomia a k vyjadreniu politickej vôle občanov únie.

Článok 192 (predtým článok 138b )

Tak ako je to v tejto zmluve stanovené, Európsky parlament sa zúčastňuje na procese prijímania aktov
spoločenstva výkonom svojich právomocí podľa postupov upravených v článkoch 251 a 252 a vyslovením
súhlasu alebo podávaním poradných stanovísk.

Rozhodnutím väčšiny hlasov členov môže Európsky parlament požiadať Komisiu o predloženie vhodného
návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že pre plnenie tejto zmluvy je potrebné vydať akt spoločenstva.

Článok 193 (predtým článok 138c)

Európsky parlament na žiadosť štvrtiny členov môže v rámci svojich funkcií ustanoviť dočasný vyšetrovací
výbor, ktorý bez toho, aby boli dotknuté právomoci vymedzené touto zmluvou iným inštitúciám a orgánom,
preskúma prípady porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva spoločenstva okrem
prípadov, keď takéto skutočnosti skúma súd a súdne konanie sa ešte neskončilo.

Dočasný vyšetrovací výbor zaniká predložením správy.

Podrobné ustanovenia upravujúce výkon vyšetrovacieho práva sa stanovia vzájomnou dohodou Európskeho
parlamentu, Rady a Komisie.

Článok 194 (predtým článok 138d)

Akýkoľvek občan únie a akákoľvek fyzická či právnická osoba s bydliskom alebo sídlom zaregistrovaným v
členskom štáte má právo individuálne alebo spoločne s ďalšími občanmi alebo osobami predložiť
Európskemu parlamentu petíciu vo veci, ktorá sa ich priamo dotýka a ktorá spadá do pôsobnosti
spoločenstva.

Článok 195 (predtým článok 138e)

1. Európsky parlament vymenuje ombudsmana zmocneného prijímať od občanov únie alebo od fyzických či
právnických osôb s bydliskom alebo zaregistrovaným sídlom v členskom štáte sťažnosti týkajúce sa
prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a
Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych funkcií.

V súlade so svojimi povinnosťami sa ombudsman najprv presvedčí o opodstatnenosti šetrenia, ktoré začne
z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti predloženej priamo jemu alebo prostredníctvom člena
Európskeho parlamentu, okrem prípadu, keď uvádzané skutočnosti sú alebo boli predmetom súdneho
konania. Ak ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu, postúpi záležitosť príslušnému orgánu,

XV/SK 207

ktorý ho o svojom stanovisku vyrozumie v lehote troch mesiacov. Ombudsman potom odovzdá správu
Európskemu parlamentu a príslušnému orgánu.

O výsledku takého šetrenia musí byť osoba, ktorá podala sťažnosť, vyrozumená. Ombudsman podáva o
výsledkoch svojho šetrenia výročnú správu Európskemu parlamentu.

2. Ombudsman je menovaný po každých voľbách Európskeho parlamentu na čas funkčného obdobia
parlamentu. Ombudsman môže byť menovaný znova.

Na žiadosť Európskeho parlamentu môže Súdny dvor ombudsmana odvolať, ak nespĺňa podmienky
predpísané pre výkon jeho funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia.

3. Ombudsman vykonáva svoje funkcie úplne nezávisle. Pri výkone svojich povinností nesmie požadovať
ani prijímať pokyny od žiadneho orgánu. Počas svojho funkčného obdobia nesmie vykonávať iné platené ani
neplatené povolanie.

4. Európsky parlament na základe stanoviska Komisie a so súhlasom Rady vyjadreným kvalifikovanou
väčšinou prijme štatút a všeobecné podmienky výkonu funkcií ombudsmana.

Článok 196 (predtým 139)

Európsky parlament zasadá raz do roka. Schádza sa, bez toho aby musel byť zvolaný, v druhý utorok
v mesiaci marec.

Európsky parlament sa môže zísť na mimoriadnom zasadaní na žiadosť väčšiny svojich členov, ako aj na
žiadosť Rady alebo Komisie.

Článok 197 (predtým článok 140)

Európsky parlament si z radov svojich členov volí predsedu a predsedníctvo.

Členovia Komisie sa môžu zúčastňovať všetkých zasadnutí a žiadať o slovo v mene Komisie.

Na otázky Európskeho parlamentu alebo jeho členov odpovedá Komisia písomne alebo ústne.

Európsky parlament vypočuje Radu v súlade s podmienkami, ktoré si stanoví Rada vo svojom rokovacom
poriadku.

Článok 198 (predtým článok 141)

Ak nie je v tejto zmluve ustanovené inak, Európsky parlament sa uznáša absolútnou väčšinou odovzdaných
hlasov.

Rokovací poriadok stanoví kvórum.

Článok 199 (predtým článok 142)

Európsky parlament schvaľuje svoj rokovací poriadok rozhodnutím väčšiny svojich členov.

Zápisnice z rokovania Európskeho parlamentu sa uverejňujú spôsobom, ktorý je stanovený v rokovacom
poriadku.

Článok 200 (predtým článok 143)

Európsky parlament na verejnom zasadaní prerokúva výročnú súhrnnú správu, ktorú mu predkladá Komisia.

XV/SK 208

Článok 201 (predtým článok 144)

Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Európsky parlament
hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.

Ak sa návrh na vyslovenie nedôvery prijme dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje
väčšinu členov Európskeho parlamentu, členovia Komisie odstúpia kolektívne. V správe bežných záležitostí
pokračujú dovtedy, kým ich nahradia noví členovia podľa článku 214. V takom prípade sa funkčné obdobie
novovymenovaných členov, ktorí majú nahradiť pôvodných členov Komisie, skončí dňom, ktorým by sa
skončilo funkčné obdobie odstupujúcich členov Komisie.

Oddiel 2

RADA

Článok 202 (predtým článok 145)

Na dosiahnutie cieľov stanovených touto zmluvou a v súlade s jej ustanoveniami Rada

- zabezpečuje koordináciu všeobecných hospodárskych politík členských štátov,

- má právomoc prijímať rozhodnutia,

- zverí Komisii v aktoch, ktoré prijme, právomoci k vykonávaniu pravidiel stanovených Radou. Rada
môže výkon týchto právomocí určitým spôsobom vymedziť. Rada si tiež môže v špecifických
prípadoch vyhradiť výkon vykonateľných právomocí priamo pre seba. Postupy vyššie uvedené
musia byť v súlade so zásadami a pravidlami, ktoré Rada jednomyseľne stanoví vopred na návrh
Komisie a po obdržaní stanoviska Európskeho parlamentu.

Článok 203 (predtým článok 146)

Rada pozostáva zo zástupcov každého členského štátu na ministerskej úrovni splnomocnených zaväzovať
vládu tohto členského štátu.

Rade predsedá postupne každý členský štát po dobu šiestich mesiacov podľa poradia, ktoré určí
jednomyseľne Rada.

Článok 204 (predtým článok 147)

Zasadnutie Rady zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z jej členov alebo na
žiadosť Komisie.

Článok 205 (predtým článok 148)

1. Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, Rada sa uznáša väčšinou hlasov svojich členov.

2. Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov majú túto váhu:

Belgicko.................................... 5
Dánsko ..................................... 3
Nemecko................................. 10
Grécko ..................................... 5
Španielsko................................ 8
Francúzsko............................. 10

XV/SK 209

Írsko ......................................... 3
Taliansko................................ 10
Luxembursko........................... 2
Holandsko ............................... 5
Rakúsko .................................. 4
Portugalsko.............................. 5
Fínsko...................................... 3
Švédsko ................................... 4
Spojené kráľovstvo................ 10

Na prijatie uznesení Rady sa vyžaduje súhlas najmenej:

- 62 hlasov, ak sa podľa tejto zmluvy majú prijať na návrh Komisie,

- 62 hlasov najmenej od 10 členov v ostatných prípadoch.

3. Ak sa prítomní alebo zastúpení členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení vyžadujúcich
jednomyseľnosť.

Článok 206 (predtým článok 150)

Každý člen Rady môže hlasovať v mene najviac jedného ďalšieho člena.

Článok 207 (predtým článok 151)

1. Výbor zložený zo stálych zástupcov členských štátov zodpovedá za prípravu činnosti Rady a za plnenie
úloh, ktoré mu Rada uloží. V prípadoch stanovených v rokovacom poriadku Rady môže výbor vydávať
procesné rozhodnutia.

2. Rade pomáha Generálny sekretariát pod vedením generálneho tajomníka, Vysokého splnomocnenca pre
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorému pomáha zástupca generálneho tajomníka,
zodpovedajúci za chod Generálneho sekretariátu. Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú
menovaní jednomyseľne Radou.

Rada rozhoduje o organizácii Generálneho sekretariátu.

3. Rada prijme svoj rokovací poriadok.

Pre účely uplatňovania článku 255 ods. 3) zapracuje Rada do rokovacieho poriadku podmienky prístupu
verejnosti k dokumentom Rady. Pre účely tohto odseku Rada stanoví prípady, keď rozhoduje v zákonodarnej
pôsobnosti tak, aby sa v týchto prípadoch umožnil väčší prístup k dokumentom, pričom sa zachováva
účinnosť rozhodovacieho procesu. V každom prípade, keď Rada rozhoduje v zákonodarnej pôsobnosti,
zverejňujú sa výsledky hlasovania, objasnenie hlasovania, ako aj úradný záznam vyhlásení.

Článok 208 (predtým článok 152)

Rada môže požiadať Komisiu, aby urobila šetrenie, ktoré pokladá za potrebné na dosiahnutie spoločných
cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy.

Článok 209 (predtým článok 153)

Na základe stanoviska Komisie Rada vymedzí pravidlá upravujúce postavenie výborov uvedených v tejto
zmluve.

Článok 210 (predtým článok 154)

XV/SK 210

Rada kvalifikovanou väčšinou stanoví platy, príspevky a dôchodky predsedu a členov Komisie, ako aj
predsedu Súdneho dvora, sudcov, generálnych advokátov a tajomníka Súdneho dvora. Kvalifikovanou
väčšinou stanoví aj akékoľvek náhrady poskytované namiesto odmien.

Oddiel 3

KOMISIA

Článok 211 (predtým článok 155)

Na zabezpečenie riadneho fungovania a rozvoja spoločného trhu Komisia:

- zabezpečuje uplatňovanie ustanovení tejto zmluvy a opatrení prijatých orgánmi spoločenstva v
súlade s ňou,

- podáva odporúčania alebo stanoviská v oblastiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak to táto
zmluva výslovne stanovuje alebo ak to Komisia považuje za potrebné,

- má vlastnú právomoc prijímať rozhodnutia a zúčastňuje sa na tvorbe opatrení, ktoré prijíma Rada a
Európsky parlament spôsobom, ktorý stanovuje táto zmluva,

- vykonáva právomoci, ktoré na ňu preniesla Rada na vykonávanie pravidiel stanovených Radou.

Článok 212 (predtým článok 156)

Komisia každoročne najneskôr mesiac pred začiatkom zasadnutia Európskeho parlamentu uverejní súhrnnú
správu o činnosti spoločenstva.

Článok 213 (článok 157)

1. Komisia sa skladá z dvadsiatich členov vyberaných podľa celkových schopností a poskytujúcich záruku
úplnej nezávislosti.

Počet členov Komisie možno zmeniť jednomyseľným rozhodnutím Rady.

Členmi Komisie môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.
V Komisii musí byť zastúpený aspoň jeden štátny príslušník z každého členského štátu, pričom jeden
členský štát môže byť zastúpený najviac dvomi členmi tej istej štátnej príslušnosti.

2. Členovia Komisie vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme spoločenstva.

Pri plnení svojich povinností nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, ani od iného orgánu. Musia
sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré sa nezlučuje s ich povinnosťami. Každý členský štát sa zaväzuje
rešpektovať túto zásadu a neovplyvňovať členov Komisie pri plnení ich úloh.

Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú
činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho
skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a
zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia. V prípade porušenia
tejto povinnosti môže Súdny dvor na žiadosť Rady alebo Komisie, podľa okolností prípadu, rozhodnúť o
odvolaní príslušného člena podľa článku 216, alebo o odňatí práva na dôchodok alebo iné dávky vyplácané
namiesto dôchodku.

Článok 214 (predtým článok 158)

XV/SK 211

1. Členovia Komisie sú vymenovaní v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 na obdobie piatich rokov, ak
článok 201 nestanoví inak.

Možno ich vymenovať znova.

2. Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodou kandidáta na vymenovanie za predsedu Komisie; návrh
schvaľuje Európsky parlament.

Vlády členských štátov určia vzájomnou dohodu s kandidátom na predsedu aj ostatných kandidátov na
vymenovanie za členov Komisie.

Predsedu a ostatných členov Komisie navrhnutých týmto spôsobom schvaľuje ako celok Európsky
parlament. Po schválení Európskym parlamentom sú predseda a ostatní členovia Komisie vymenovaní
vzájomnou dohodou vlád členských štátov.

Článok 215 (predtým článok 159)

Funkcia člena Komisie zaniká, okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti, odstúpením alebo
odvolaním.

Takto uvoľnená funkcia sa na zvyšný čas funkčného obdobia obsadí novým členom vymenovaným
vzájomnou dohodou vlád členských štátov. Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnená funkcia sa
neobsadí.

V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti predsedu sa na obdobie do konca funkčného obdobia vymenuje
náhradník. Pri nahradení predsedu sa uplatní postup stanovený v článku 214 ods. 2).

S výnimkou odvolania podľa článku 216 zostávajú členovia Komisie vo funkcii, až kým ich nahradia noví
členovia.

Článok 216 (predtým článok 160)

Ak niektorý člen Komisie nespĺňa podmienky predpísané pre výkon funkcie alebo sa dopustil závažného
pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady alebo Komisie odvolať.

Článok 217 (predtým článok 161)

Komisia môže z radov svojich členov vymenovať jedného alebo dvoch podpredsedov.

Článok 218 (predtým článok 162)

1. Rada a Komisia sa navzájom poradia o metódach spolupráce a riešia ich vzájomnou dohodou.

2. Komisia prijme svoj rokovací poriadok tak, aby sama i jej odbory fungovali v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy. Komisia zabezpečí uverejnenie tohto poriadku.

Článok 219 (predtým článok 163)

Komisia pracuje pod politickým vedením svojho predsedu.

Komisia sa uznáša rozhodnutím väčšiny členov, ako je uvedené v článku 213.

Komisia je uznášaniaschopná, len ak je na schôdzi prítomný počet členov stanovený jej rokovacím
poriadkom.

XV/SK 212

Oddiel 4

Súdny dvor

Článok 220 (predtým článok 164)

Súdny dvor zaručuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní tejto zmluvy.

Článok 221 (predtým článok 165 )

Súdny dvor sa skladá z pätnástich sudcov.

Súdny dvor zasadá v pléne. Môže však vytvárať komory zložené z troch, piatich alebo siedmich sudcov na
vykonanie určitých prípravných šetrení alebo na rozhodovanie určitých druhov vecí v súlade s pravidlami
stanovenými na tieto účely.

Súdny dvor zasadá v pléne, ak o to požiada členský štát alebo orgán spoločenstva vystupujúci ako strana
súdneho sporu.

Ak o to Súdny dvor požiada, môže Rada jednomyseľným rozhodnutím zvýšiť počet sudcov a vykonať
potrebné úpravy druhého a tretieho odseku tohto článku a druhého odseku článku 223.

Článok 222 (predtým článok 166)

Súdnemu dvoru pomáhajú ôsmi generálni advokáti. Od 1. januára 1995 do 6. októbra 2000 však bude
vymenovaný deviaty generálny advokát.

Úlohou generálneho advokáta je verejne, nezávisle a nestranne, predkladať odôvodnené návrhy vo veciach
predložených Súdnemu dvoru, a tým mu pomáhať pri výkone jeho poslania vymedzeného v článku 220.

Na žiadosť Súdneho dvora môže Rada jednomyseľným rozhodnutím zvýšiť počet generálnych advokátov a
vykonať potrebné úpravy článku 223 odseku 3.

Článok 223 (predtým článok 167)

Sudcovia a generálni advokáti sa vyberajú spomedzi osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a ktoré vo
svojich krajinách spĺňajú kvalifikačné predpoklady na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú
uznávanými znalcami v oblasti práva; sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov na
obdobie šiestich rokov.

Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena sudcov. Obmena sa striedavo týka ôsmich a siedmich sudcov.

Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena generálnych advokátov. Obmena sa týka vždy štyroch
generálnych advokátov.

Sudcov a generálnych advokátov, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, možno vymenovať znova.

Sudcovia si zo svojho stredu volia predsedu Súdneho dvora na obdobie troch rokov. Predsedu možno zvoliť
znova.

Článok 224 (predtým článok 168)

Súdny dvor vymenuje svojho tajomníka a upraví jeho postavenie.

XV/SK 213

Článok 225 (predtým článok 168a)

1. K Súdnemu dvoru je pričlenený Súd prvého stupňa s právomocou na vybavovanie a rozhodovanie vecí v
prvom stupni vymedzených podmienkami stanovenými v odseku 2, proti ktorého rozhodnutiam sa možno
odvolať na Súdny dvor len v právnych otázkach a podľa podmienok stanovených štatútom. Súd prvého
stupňa nie je príslušný na vybavovanie a rozhodovanie otázok predložených na vydanie predbežných nálezov
podľa článku 234.

2. Na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou Rada jednomyseľne určí
druhy vecí a sporov uvedených v odseku 1 a zloženie Súdu prvého stupňa a prijme nevyhnutné úpravy a
dodatočné ustanovenia štatútu Súdneho dvora. Ak Rada nerozhodne inak, ustanovenia tejto zmluvy týkajúce
sa Súdneho dvora, najmä ustanovenia protokolu o štatúte Súdneho dvora sa vzťahujú aj na Súd prvého
stupňa.

3. Členovia Súdu prvého stupňa sa vyberajú z osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a sú spôsobilé na
výkon sudcovskej funkcie; sú vymenovaní vzájomnou dohodou vlád členských štátov na obdobie šiestich
rokov. Každé tri roky sa uskutočňuje čiastočná obmena sudcov. Sudcov, ktorým sa skončilo funkčné
obdobie, možno vymenovať znova.

4. Súd prvého stupňa si stanoví rokovací poriadok dohodou so Súdnym dvorom. Tento poriadok podlieha
jednomyseľnému schváleniu Rady.

Článok 226 (predtým článok169)

Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z tejto zmluvy, vydá
odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky.

Ak daný štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru.

Článok 227 (predtým článok 170)

Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, môže
predložiť vec Súdnemu dvoru.

Skôr než členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu pre domnelé neplnenie povinnosti, ktorá
vyplýva z tejto zmluvy, predloží vec Komisii.

Komisia vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní príslušným štátom, aby si vzájomne predložili
ústne aj písomné pripomienky v rámci kontradiktórneho konania.

Ak Komisia nevydá toto stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže sa vec
podať na Súdny dvor aj bez stanoviska Komisie.

Článok 228 (predtým článok 171)

1. Ak Súdny dvor zistí, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, tento štát je povinný
urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

2. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát neprijal takéto opatrenia, umožní tomuto štátu predložiť
pripomienky a potom vydá stanovisko s odôvodnením a uvedie tie časti, v ktorých daný členský štát
nevyhovel rozsudku Súdneho dvora.

Ak príslušný členský štát neprijme potrebné opatrenia podľa rozsudku Súdneho dvora v lehote stanovej
Komisiou, Komisia môže predložiť vec Súdnemu dvoru. Pritom navrhne aj výšku paušálnej pokuty alebo
penále, ktorá sa má zaplatiť a ktorú pokladá v daných podmienkach za primeranú.

XV/SK 214

Ak Súdny dvor zistí, že členský štát nevyhovel rozsudku, môže mu uložiť paušálnu pokutu alebo penále.

Tento postup nemá dopad na článok 227.

Článok 229 (predtým článok 172)

Nariadenia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podľa ustanovení tejto zmluvy
môžu Súdnemu dvoru priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.

Článok 230 (predtým článok 173)

Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov prijatých spoločne Európskym parlamentom a Radou, aktov Rady,
Komisie a ECB okrem odporúčaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnosť aktov Európskeho parlamentu,
ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám.

Na tento účel má právomoc rozhodovať o žalobách podaných členskými štátmi, Radou alebo Komisiou z
dôvodov nespríslušnosti, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia tejto zmluvy alebo
právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatňovania alebo na základe zneužitia právomoci.

Súdny dvor má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách podaných Európskym
parlamentom, Dvorom audítorov a ECB na ochranu ich výhradných práv.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré
je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia
alebo rozhodnutia určeného inej osobe.

Súdne konanie uvedené v tomto článku sa začne do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia, alebo
jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.

Článok 231 (predtým článok 174)

Ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor vyhlási napadnutý akt za neplatný.

V prípade nariadenia však Súdny dvor uvedie, ak to považuje za potrebné, ktoré účinky nariadenia
vyhláseného za neplatné sa považujú za platné.

Článok 232 (predtým článok 175)

Ak Európsky parlament, Rada alebo Komisia porušia túto zmluvu svojou nečinnosťou, môžu členské štáty a
ostatné orgány spoločenstva podať Súdnemu dvoru žalobu, aby potvrdil, že došlo k takémuto porušeniu.

Táto žaloba je prípustná, len ak bol príslušný orgán vyzvaný, aby konal. Ak sa tento orgán do dvoch
mesiacov po takejto výzve nevyjadrí, možno v lehote ďalších dvoch mesiacov zahájiť súdne konanie.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže podať sťažnosť Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok
uvedených v predchádzajúcich odsekoch na niektorý orgán spoločenstva z dôvodu, že jej neadresoval akt iný
ako odporúčanie alebo stanovisko.

Súdny dvor má právomoc rozhodovať za rovnakých podmienok o žalobách podaných ECB v oblastiach,
ktoré patria do pôsobnosti ECB a o žalobách podaných proti ECB.

Článok 233 (predtým článok 176)

XV/SK 215

Orgán alebo orgány, ktorých akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorých nečinnosť bola vyhlásená za
odporujúcu tejto zmluve, sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora.

Táto povinnosť nemá vplyv na povinnosti, ktoré môžu vyplynúť z článku 288 ods. 2).

Tento článok sa vzťahuje aj na ECB.

Článok 234 (predtým článok 177)

Súdny dvor má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu tejto zmluvy,

b) platnosti a výkladu aktov orgánov spoločenstva a ECB,

c) výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady, ak to tak tieto štatúty stanovia. Ak je takáto
otázka predložená niektorého súdu členského štátu a tento súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je
nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia, môže požiadať Súdny dvor, aby o nej vydal nález.

Ak je takáto otázka predložená v priebehu súdneho konania na súde členského štátu, proti ktorého
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, tento súd postúpi vec
Súdnemu dvoru.

Článok 235 (predtým článok 178)

Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 288 ods. 2).

Článok 236 (predtým článok 179)

Súdny dvor má právomoc rozhodovať všetky spory medzi spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach
a za podmienok stanovených služobným poriadkom alebo podmienkami zamestnávania.

Článok 237 (predtým článok 180)

Súdny dvor má právomoc v rámci uvedených medzí rozhodovať spory, ktoré sa týkajú:

a) plnenia záväzkov členských štátov vyplývajúcich zo Štatútu Európskej investičnej banky. V tejto
súvislosti má jej Správna rada právomoci, ktoré článok 226 vymedzuje Komisii;

b) opatrení prijatých Radou guvernérov Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti môže každý
členský štát, Komisia alebo Správna rada Európskej investičnej banky začať konanie za podmienok
stanovených v článku 230;

c) opatrení prijatých Správnou radou Európskej investičnej banky. Konanie proti takýmto
opatreniam môžu začať len členské štáty alebo Komisia, a to za podmienok stanovených v článku
230 a výlučne len za porušenie postupu, ako je vymedzené v článku 21 ods. 2), 5), 6) a 7) Štatútu
Európskej investičnej banky;

d) plnenia povinností národných centrálnych bánk, ako vyplývajú z tejto zmluvy a štatútu ESCB. V
tejto súvislosti má Rada ECB vo vzťahu k národným centrálnym bankám rovnaké právomoci, aké
priznáva Komisii článok 226 vo vzťahu k členským štátom. Ak Súdny dvor zistí, že niektorá národná
centrálna banka nesplnila povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, táto banka je povinná urobiť
potrebné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora.

Článok 238 (predtým článok 181)

XV/SK 216

Súdny dvor má právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo
súkromnoprávnej zmluve uzavretej spoločenstvom alebo v mene spoločenstva.

Článok 239 (predtým článok 182)

Súdny dvor má právomoc rozhodovať každý spor medzi členskými štátmi, ktorý súvisí s predmetom tejto
zmluvy, ak mu tento spor predložia na základe osobitnej dohody strán.

Článok 240 (predtým článok 183)

S výnimkou právomoci, ktorú Súdnemu dvoru priznáva táto zmluva, spory, v ktorých je spoločenstvo
zúčastnenou stranou, nie sú z tohto dôvodu vyňaté z právomoci súdov členských štátov.

Článok 241 (predtým článok 184)

Každý účastník konania, v ktorom sa rozhoduje o nariadení vydanom spoločne Európskym parlamentom a
Radou alebo o nariadení Rady, Komisie alebo ECB, môže sa pred Súdnym dvorom bez ohľadu na to, či už
uplynula lehota stanovená v článku 230 odsek 5, odvolávať na dôvody vymedzené článku 230 odsek 2 a
domáhať sa, aby sa toto nariadenie neuplatnilo.

Článok 242 (predtým článok 185)

Žaloby podané na Súdny dvor nemajú odkladný účinok. Avšak ak Súdny dvor usúdi, že si to okolnosti
vyžadujú, môže nariadiť odklad uplatnenia napadnutého aktu.

Článok 243 (predtým článok 186)

Súdny dvor môže vo všetkých predložených veciach nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.

Článok 244 (predtým článok 187)

Rozsudky Súdneho dvora sú vykonateľné za podmienok stanovených v článku 256.

Článok 245 (predtým článok 188)

Štatút Súdneho dvora sa stanovuje osobitným protokolom.

Rada môže na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom jednomyseľne
zmeniť a doplniť ustanovenia hlavy III štatútu.

Súdny dvor prijme svoj rokovací poriadok. Rokovací poriadok podlieha jednomyseľnému schváleniu Rady.

Oddiel 5

Dvor audítorov

Článok 246 (predtým článok 188a)

Dvor audítorov vykonáva audit.

Článok 247 (predtým článok 188b)

1. Dvor audítorov sa skladá z pätnástich členov.

XV/SK 217

2. Členovia Dvora audítorov sa vyberajú z osobností, ktoré vo svojich krajinách pracujú alebo pracovali v
externých audítorských orgánoch alebo ktoré sú na túto funkciu osobitne kvalifikované. Musia byť úplne
nezávislí.

3. Členov Dvora audítorov vymenuje Rada na obdobie šiestich rokov jednomyseľne po porade s Európskym
parlamentom.

Členov Dvora audítorov možno vymenovať znova.

Predsedu Dvora audítorov si volia z vlastných radov na trojročné obdobie. Môže byť zvolený znova.

4. Členovia Dvora audítorov vykonávajú svoje povinnosti v záujme spoločenstva úplne nezávisle.

Pri vykonávaní svojej funkcie nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od iného orgánu.
Musia sa zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich funkciou.

5. Členovia Dvora audítorov nesmú počas výkonu svojej funkcie vykonávať inú platenú ani neplatenú
pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po
jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a
zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

6. Okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti sa funkcia člena Dvora audítorov končí aj na odstúpením
alebo odvolaním na základe rozhodnutia Súdneho dvora podľa odseku 7.

Takto uvoľnená funkcia sa obsadí do konca funkčného obdobia dotknutého člena náhradníkom.

S výnimkou odvolania zotrvajú členovia Dvora audítorov vo funkcii, kým ich nahradia noví členovia.

7. Člena Dvora audítorov možno odvolať z funkcie alebo zbaviť nároku na dôchodok alebo iné požitky
poskytované namiesto dôchodku, len ak sa Súdny dvor na žiadosť Dvora audítorov presvedčí, že tento člen
nespĺňa požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.

8. Rada kvalifikovanou väčšinou stanoví pracovné podmienky predsedu a členov Dvora audítorov, najmä ich
platy, príspevky a dôchodky. Kvalifikovanou väčšinou stanoví aj akékoľvek náhrady poskytované namiesto
odmien.

9. Ustanovenia Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, ktoré sa vzťahujú na sudcov
Súdneho dvora, sa vzťahujú aj na členov Dvora audítorov.

Článok 248 (predtým článok 188c)

1. Dvor audítorov preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov spoločenstva. Preskúmava aj všetky
príjmy a výdavky všetkých orgánov zriadených spoločenstvom, ak to nevylučuje ich zriaďujúci akt.

Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti účtov, zákonnosti a
riadnosti príslušných operácií, ktoré sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

2. Dvor audítorov preskúmava, či sa všetky príjmy a výdavky uskutočnili zákonným a riadnym spôsobom,
a či sa vykonávalo riadne finančné hospodárenie. Pritom podá správu najmä o každom prípade nezrovnalosti.

Audit príjmov sa uskutočňuje porovnaním splatných pohľadávok a čiastok, ktoré boli spoločenstvu skutočne
uhradené.

Audit výdavkov sa uskutočňuje porovnaním prijatých záväzkov a poskytnutých úhrad.

XV/SK 218

Tieto audity sa môžu vykonávať pred účtovnou uzávierkou príslušného rozpočtového roka.

3. Audit je založený na účtovných záznamoch, ak je to nevyhnutné, vykonáva sa priamo na mieste v iných
orgánoch spoločenstva, v priestoroch akéhokoľvek orgánu, ktorý spravuje príjmy alebo výdavky v mene
spoločenstva a v členských štátoch, vrátane priestorov akejkoľvek právnickej alebo fyzickej osoby platenej
z rozpočtu. V členských štátoch sa audit vykonáva v súčinnosti s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi, a ak
tieto orgány nemajú nevyhnutné právomoci, v súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi štátnej
správy. Dvor audítorov a vnútroštátne audítorské orgány členských štátov spolupracujú v duchu dôvery,
pričom si zachovávajú svoju nezávislosť. Tieto orgány alebo úrady upovedomia Dvor audítorov o tom, či
majú v úmysle zúčastniť sa auditu.

Ostatné orgány spoločenstva, všetky orgány spravujúce príjmy alebo výdavky v mene spoločenstva, všetky
právnické alebo fyzické osoby platené z rozpočtu, a vnútroštátne audítorské orgány resp. ak tieto nemajú
nevyhnutné právomoci, príslušné orgány štátnej správy, predkladajú Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky
dokumenty alebo informácie nevyhnutné na vykonanie jeho úlohy.

Vo vzťahu k činnostiam Európskej investičnej banky pri spravovaní výdavkov a príjmov spoločenstva je
právo dvora na prístup k informáciám banky upravované dohodou medzi Dvorom audítorov, bankou a
Komisiou. Ak takáto dohoda neexistuje, Dvor audítorov má aj tak prístup k informáciám nevyhnutným na
audit výdavkov a príjmov spoločenstva, ktoré banka spravuje.

4. Dvor audítorov vypracuje výročnú správu po uzavretí každého rozpočtového roka. Táto správa sa predloží
ostatným orgánom spoločenstva a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev spolu s
odpoveďami orgánov na zistenia Dvora audítorov.

Dvor audítorov môže tiež kedykoľvek predložiť svoje zistenia, najmä formou osobitných správ o
jednotlivých otázkach, a na základe žiadosti niektorého orgánu spoločenstva vydávať stanoviská.

Dvor audítorov prijíma výročné správy, osobitné správy alebo stanoviská väčšinou hlasov svojich členov.

Dvor audítorov pomáha Európskemu parlamentu a Rade pri výkone kontrolných právomocí nad plnením
rozpočtu.

KAPITOLA 2

USTANOVENIA SPOLOČNÉ PRE VIACERO ORGÁNOV

Článok 249 (predtým článok 189)

S cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Európsky parlament spoločne s Radou,
Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a prijímajú rozhodnutia, a podávajú odporúčania alebo
zaujímajú stanoviská.

Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch.

Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má
dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Rozhodnutie je vo svojej celistvosti záväzné pre toho, komu je určené.

Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

Článok 250 (predtým článok 189a)

XV/SK 219

1. Ak podľa tejto zmluvy Rada prijíma akt na návrh Komisie, môže tento návrh zmeniť jednomyseľne, ak
článok 251 ods. 4) a 5) neustanoví inak.

2. Komisia môže zmeniť svoj návrh kedykoľvek v priebehu postupu, ktorý vedie k prijatiu aktu spoločenstva
až do uznesenia Rady.

Článok 251 (predtým článok 189b)

1. Ak táto zmluva pri prijímaní aktu odkazuje na tento článok, uplatňuje sa nasledujúci postup.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh.

Rada kvalifikovanou väčšinou na základe stanoviska Európskeho parlamentu rozhoduje takto:

- ak schváli všetky zmeny a doplnky obsiahnuté v stanovisku Európskeho parlamentu, môže
navrhovaný akt prijať v takto zmenenej a doplnenej forme,

- ak Európsky parlament nenavrhuje žiadne zmeny a doplnky, môže prijať navrhovaný akt,

- inak zaujme spoločnú pozíciu a oznámi ju Európskemu parlamentu. Rada vyrozumie Európsky
parlament v plnom rozsahu o dôvodoch, ktoré viedli k prijatiu tejto spoločnej pozície. Komisia
vyrozumie v plnom rozsahu o svojom stanovisku Európsky parlament.

Ak do troch mesiacov od tohto vyrozumenia Európsky parlament:

a) schváli spoločnú pozíciu alebo neprijme žiadne rozhodnutie, daný akt sa považuje za prijatý
v súlade s touto spoločnou pozíciou,

b) odmietne spoločnú pozíciu absolútnou väčšinou hlasov svojich členov, daný akt sa považuje za
neprijatý,

c) navrhne zmeny a doplnky k spoločnej pozícii absolútnou väčšinou hlasov svojich členov, postúpi
zmenený a doplnený text Rade a Komisii, ktoré zaujmú k týmto zmenám a doplnkom stanovisko.

3. Ak Rada do troch mesiacov od predloženia celej záležitosti kvalifikovanou väčšinou schváli všetky zmeny
a doplnky navrhnuté Európskym parlamentom, daný akt sa považuje za prijatý vo forme takto zmenenej a
doplnenej spoločnej pozície; o návrhoch zmien a doplnkov, ku ktorých zaujme Komisia negatívne
stanovisko, sa však Rada uznáša jednomyseľne. Ak Rada neschváli všetky zmeny a doplnky, predseda Rady
v zhode s predsedom Európskeho parlamentu zvolá do šiestich týždňov zasadnutie Zmierovacieho výboru.

4. Zmierovací výbor, ktorý sa skladá z členov Rady alebo ich zástupcov a z rovnakého počtu zástupcov
Európskeho parlamentu, má za úlohu dosiahnuť dohodu o spoločnom texte návrhu kvalifikovanou väčšinou
hlasov členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou zástupcov Európskeho parlamentu. Na rokovaniach
Zmierovacieho výboru sa zúčastní Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek užitočné podnety na zblíženie pozícií
Európskeho parlamentu a Rady. Pri plnení tejto úlohy sa Zmierovací výbor zaoberá spoločnou pozíciou na
základe zmien a doplnkov navrhnutých Európskym parlamentom.

5. Ak do šiestich týždňov po svojom zvolaní Zmierovací výbor schváli spoločný text návrhu, Európsky
parlament, ktorý sa uznáša absolútnou väčšinou odovzdaných hlasov, a Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou
väčšinou, majú potom ďalších šesť týždňov na to, aby prijali navrhovaný akt v súlade so spoločným textom.
Ak jeden z týchto dvoch orgánov navrhovaný akt neschváli, pokladá sa za neprijatý.
6. Ak Zmierovací výbor neschváli spoločný text, navrhovaný akt sa pokladá za neprijatý.

7. Lehoty troch mesiacov a šiestich týždňov uvedené v tomto článku sa môžu predĺžiť o jeden mesiac resp.
o dva týždne, a to z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady.

XV/SK 220

Článok 252 (predtým článok 189c )

Ak táto zmluva odkazuje pri prijímaní aktu na tento článok, použije sa nasledujúci postup:

a) Na návrh Komisie a na základe stanoviska Európskeho parlamentu prijme Rada kvalifikovanou
väčšinou spoločnú pozíciu.

b) Spoločná pozícia Rady sa oznámi Európskemu parlamentu. Rada a Komisia v plnom rozsahu
vyrozumejú Európsky parlament o dôvodoch, ktoré viedli Radu k prijatiu spoločnej pozície, ako aj o
stanovisku Komisie.

Ak Európsky parlament do troch mesiacov od tohto vyrozumenia schváli spoločnú pozíciu alebo o
nej v tejto lehote nerozhodne, Rada prijme s konečnou platnosťou navrhovaný akt v súlade so
spoločnou pozíciou.

c) Európsky parlament môže v trojmesačnej lehote uvedenej v bode b) navrhnúť absolútnou
väčšinou hlasov svojich členov zmeny a doplnky k spoločnej pozícii Rady. Európsky parlament
môže rovnakou väčšinou spoločnú pozíciu Rady odmietnuť. Výsledok rokovaní sa oznámi Rade a
Komisii.

Ak Európsky parlament odmietne pozíciu Rady, pri druhom čítaní sa vyžaduje jednomyseľné
rozhodnutie Rady.

d) Komisia do jedného mesiaca znova preskúma návrh, na základe ktorého Rada prijala spoločnú
pozíciu, pričom zohľadní zmeny a doplnky navrhnuté Európskym parlamentom.

Komisia postúpi Rade spolu s preskúmaným návrhom aj tie zmeny a doplnky navrhované
Európskym parlamentom, ktoré neprijala, a zaujme k nim stanovisko. Rada môže tieto zmeny a
doplnky prijať jednomyseľne.

e) Rada návrh preskúmaný Komisiou prijme kvalifikovanou väčšinou.

Návrh preskúmaný Komisiou môže Rada zmeniť a doplniť len jednomyseľne.

f) V prípadoch uvedených v bodoch c), d) a e) sa od Rady vyžaduje, aby sa uznášala v trojmesačnej
lehote. Ak sa v tejto lehote neuznesie, návrh Komisie sa pokladá za neprijatý.

g) Lehoty uvedené v bodoch b) a f) možno predĺžiť maximálne o jeden mesiac vzájomnou dohodou
Rady a Európskeho parlamentu.

Článok 253 (predtým článok 190)

Nariadenia, smernice a rozhodnutia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou, ako aj akty prijaté
Radou alebo Komisiou musia byť odôvodnené a musia obsahovať odkaz na návrhy alebo stanoviská, ktoré
im mali byť podľa tejto zmluvy predložené.

Článok 254 (predtým článok 191)

1. Nariadenia, smernice a rozhodnutia prijaté v súlade s postupom podľa článku 251 podpisuje predseda
Európskeho parlamentu a predseda Rady a uverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
Nadobúdajú účinnosť v deň, ktorý je v nich stanovený alebo ak takýto deň nie je stanovený, v dvadsiaty deň
po uverejnení.

XV/SK 221

2. Nariadenia Rady a Komisie a smernice orgánov určené všetkým členským štátom sa uverejňujú v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Nadobúdajú účinnosť v deň, ktorý je v nich stanovený alebo
ak takýto deň nie je stanovený, v dvadsiaty deň po uverejnení.

3. Ostatné smernice a rozhodnutia sa oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú
účinnosť.

Článok 255 (predtým článok 191a)

1. Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte má
právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, v závislosti na zásadách
a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s odsekmi 2 a 3.

2. Všeobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu a upravujú
právo na prístup k dokumentom, stanoví Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251, do dvoch rokov
po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy.

3. Každý orgán uvedený vyššie zapracuje do svojho rokovacieho poriadku osobitné ustanovenia týkajúce sa
prístupu k svojim dokumentom.

Článok 256 (predtým článok 192)

Rozhodnutia Rady alebo Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok osobám iným než sú štáty, sú
vykonateľné.

Výkon rozhodnutia sa riadi predpismi občianskeho práva procesného štátu, na výsostnom území ktorého sa
vykonáva. Doložku vykonateľnosti pripojí k rozhodnutiu len formálnym overením pravosti titulu
vnútroštátny orgán, ktorého tým poverí vláda príslušného členského štátu a vyrozumie o tom Komisiu a
Súdny dvor.

Ak sú na žiadosť oprávnenej strany splnené tieto formálne náležitostí, strana môže o výkon rozhodnutia v
súlade s vnútroštátnym právom požiadať priamo príslušný orgán.

Výkon rozhodnutia možno zastaviť len rozhodnutím Súdneho dvora. Sťažnosti na protiprávny spôsob
výkonu rozhodnutia však podliehajú právomoci vnútroštátnych súdov príslušnej krajiny.

KAPITOLA 3

HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

Článok 257 (predtým článok 193)

Zriaďuje sa Hospodársky a sociálny výbor s poradnou funkciou.

Výbor sa skladá z predstaviteľov rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života, najmä z predstaviteľov
výrobcov, poľnohospodárov, dopravcov, pracovníkov, obchodníkov a remeselníkov, príslušníkov
slobodného povolania a všeobecných záujmov.

Článok 258 (predtým článok 194)

Počet členov Hospodárskeho a sociálneho výboru sa stanovuje takto:

Belgicko.....................................12
Dánsko ....................................... 9
Nemecko.................................... 24

XV/SK 222

Grécko .......................................12
Španielsko................................. 21
Francúzsko................................ 24
Írsko ............................................9
Taliansko...................................24
Luxembursko ..............................6
Holandsko ................................. 12
Rakúsko ....................................12
Portugalsko............................... 12
Fínsko..........................................9
Švédsko .....................................12
Spojené kráľovstvo ...................24.

Členov výboru vymenuje Rada jednomyseľným rozhodnutím na obdobie štyroch rokov. Možno ich
vymenovať znova.

Členovia výboru nie sú viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Svoje funkcie vykonávajú úplne nezávisle vo
všeobecnom záujme spoločenstva.

Rada rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny stanoví náhrady členov výboru.

Článok 259 (predtým článok 195)

1. Na účel vymenovania členov výboru každý členský štát predloží Rade zoznam obsahujúci dvojnásobný
počet kandidátov, ako je počet miest pripadajúcich pre jeho štátnych príslušníkov.

Zloženie výboru musí zodpovedať potrebe zabezpečiť primerané zastúpenie rôznych oblastí hospodárskeho a
sociálneho života.

2. Rada sa radí s Komisiou. Rada môže požiadať o stanoviská tých európskych organizácií zastupujúcich
rôzne hospodárske a sociálne odvetvia, ktoré majú záujem na činnosti spoločenstva.

Článok 260 (predtým článok 196)

Výbor zo svojich radov volí predsedu a ďalších členov predsedníctva na obdobie dvoch rokov.

Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Výbor zvoláva predseda na žiadosť Rady alebo Komisie. Môže sa schádzať aj z vlastného podnetu.

Článok 261 (predtým článok 197)

Výbor má špecializované sekcie pre hlavné oblasti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.

Tieto špecializované sekcie vyvíjajú činnosť v rámci všeobecnej pôsobnosti výboru. Nemožno sa s nimi
poradiť nezávisle od výboru.

V rámci výboru možno ustanoviť aj podvýbory na prípravu stanovísk k určitým špecifickým otázkam alebo
oblastiam, ktoré sa predkladajú na prerokovanie výboru.

Rokovací poriadok stanoví spôsob zostavenia a pôsobnosť špecializovaných sekcií a podvýborov.

Článok 262 (predtým článok 198)

XV/SK 223

Rada alebo Komisia sú povinné poradiť sa s výborom v prípadoch, ktoré stanovuje táto zmluva. Tieto orgány
sa môžu poradiť s výborom vo všetkých otázkach, v ktorých to pokladajú za vhodné. Výbor môže vydať
stanovisko z vlastného podnetu vždy, keď to uzná za vhodné.

Ak to Rada alebo Komisia uznajú za vhodné, stanoví sa výboru na predloženie stanoviska lehota, ktorá
nesmie byť kratšia ako mesiac odo dňa, keď táto lehota bola oznámená predsedovi. Ak nebude v stanovenej
lehote predložené stanovisko, môže Rada a Komisia konať aj bez neho.

Stanovisko výboru a špecializovanej sekcie sa spolu so záznamom o rokovaniach predkladá Rade a Komisii.

S výborom sa môže poradiť Európsky parlament.

KAPITOLA 4

VÝBOR REGIÓNOV

Článok 263 (predtým článok 198a)

Zriaďuje sa výbor zložený zo zástupcov regionálnych a miestnych orgánov s poradnou funkciou, ďalej len
„Výbor regiónov“.

Počet členov Výboru regiónov sa stanovuje takto:

Belgicko............................... 12
Dánsko ................................. 9
Nemecko............................... 24
Grécko ................................. 12
Španielsko............................ 21
Francúzsko........................... 24
Írsko .................................... 9
Taliansko............................. 24
Luxembursko....................... 6
Holandsko .......................... 12
Rakúsko .............................. 12
Portugalsko.......................... 12
Fínsko................................... 9
Švédsko .............................. 12
Spojené kráľovstvo.............. 24.

Členov výboru a rovnaký počet náhradníkov vymenuje na štyri roky Rada jednomyseľne na návrh
príslušných členských štátov. Možno ich vymenovať znova. Člen výboru nemôže byť súčasne členom
Európskeho parlamentu.

Členov výboru nesmú viazať žiadne záväzné pokyny. Svoje funkcie vykonávajú úplne nezávisle vo
všeobecnom záujme spoločenstva.

Článok 264 (predtým článok 198b)

Výbor regiónov si volí predsedu a predsedníctvo na obdobie dvoch rokov.

Prijme svoj rokovací poriadok.

Výbor zvoláva predseda na žiadosť Rady alebo Komisie. Môže sa schádzať aj z vlastného podnetu.

Článok 265 (predtým článok 198c)

XV/SK 224

Rada alebo Komisia sa poradí s Výborom regiónov v prípadoch, keď to stanovuje táto zmluva, a vo všetkých
ostatných prípadoch, ak to uzná za vhodné jeden z týchto orgánov, najmä v otázkach cezhraničnej
spolupráce.

Ak to Rada alebo Komisia uzná za potrebné, stanoví sa výboru na predloženie stanoviska lehota, ktorá
nesmie byť kratšia ako jeden mesiac odo dňa, keď bola oznámená predsedovi. Po uplynutí tejto lehoty môže
Rada a Komisia konať aj bez neho.

Ak sa uskutočnia porady s Hospodárskym a sociálnym výborom podľa článku 262, Rada alebo Komisia
informuje Výbor regiónov o tejto žiadosti o stanovisko. Ak výbor usúdi, že sa to týka špecifických
regionálnych záujmov, môže k tejto záležitosti vydať stanovisko.

S Výborom regiónov sa môže poradiť Európsky parlament.

Výbor môže vyjadriť svoje stanovisko z vlastného podnetu v prípadoch, keď to uzná za vhodné.

Stanovisko výboru spolu so záznamom o rokovaniach sa predkladá Rade a Komisii.

KAPITOLA 5

EURÓPSKA INVESTIČNÁ BANKA

Článok 266 (predtým článok 198d)

Európska investičná banka má právnu subjektivitu.

Členmi Európskej investičnej banky sú členské štáty.

Štatút Európskej investičnej banky je uvedený v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Článok 267 (predtým článok 198e)

Úlohou Európskej investičnej banky je prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju spoločného trhu v
záujme spoločenstva, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné prostriedky. Na tento účel
poskytuje pôžičky a záruky na neziskovom základe, a tým uľahčuje financovanie nasledujúcich projektov vo
všetkých hospodárskych oblastiach:

a) projekty na rozvoj menej rozvinutých regiónov,

b) projekty určené na modernizáciu alebo konverziu podnikov, alebo na vytváranie príležitostí
potrebných na postupný vznik spoločného trhu, ktoré pre svoj rozsah alebo povahu nemôžu byť plne
financované prostriedkami, ktoré sú dispozícii v jednotlivých členských štátoch,

c) projekty spoločného záujmu niekoľkých členských štátov, ktoré sú takého rozsahu alebo takej
povahy, že nemôžu byť plne financované prostriedkami, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých
členských štátoch.

Pri uskutočňovaní svojej úlohy uľahčuje EIB financovanie investičných programov v súčinnosti a s pomocou
štrukturálnych fondov a iných finančných nástrojov spoločenstva.

HLAVA II FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 268 (predtým článok 199)

XV/SK 225

Pre každý rozpočtový rok sa predbežne vyčíslia všetky príjmy a výdavky spoločenstva, vrátane tých, ktoré sa
týkajú Európskeho sociálneho fondu, a zahrnú sa do rozpočtu.

V rozpočte sa vykazujú správne výdavky orgánov vyplývajúce z ustanovení Zmluvy o Európskej únii, ktoré
sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných
vecí. Prevádzkové náklady vyplývajúce z vykonávania týchto ustanovení sa môžu zahrnúť do rozpočtu za
podmienok vymedzených touto zmluvou.

Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

Článok 269 (predtým článok 201)

Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy.

Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom stanoví jednomyseľne ustanovenia týkajúce
sa systému vlastných zdrojov spoločenstva, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich
ústavnými predpismi.

Článok 270 (predtým článok 201a)

Komisia so zreteľom na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny nepredloží spoločenstvu žiaden návrh aktu,
nezmení svoje návrhy, ani neprijme žiadne vykonávacie opatrenie, ktoré by mohlo závažne ovplyvniť
rozpočet bez toho, aby neposkytla záruku, že takýto návrh alebo opatrenie možno financovať v medziach
vlastných zdrojov spoločenstva, vyplývajúcich z ustanovení vydaných Radou podľa článku 269.

Článok 271 (predtým článok 202)

Výdavky zahrnuté do rozpočtu sa schvaľujú na jeden rozpočtový rok, ak nariadenia vydané na základe
článku 279 nestanovia inak.

Za podmienok stanovených podľa článku 279 všetky rozpočtové prostriedky, ktoré sa do konca
rozpočtového roku nevyčerpajú, s výnimkou prostriedkov vyčlenených na výdavky na zamestnancov, sa
môžu previesť nanajvýš do nasledujúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky sa delia podľa kapitol, do ktorých sa výdavky zahŕňajú podľa druhu alebo účelu,
a ak je to potrebné, delia sa ďalej v súlade s nariadeniami vydanými na základe článku 279.

Výdavky Európskeho parlamentu, Rady, Komisie a Súdneho dvora sú uvedené v osobitných častiach
rozpočtu, čo nevylučuje zvláštnu úpravu určitých spoločných výdavkov.

Článok 272 (predtým článok 203)

1. Rozpočtový rok začína 1. januára a končí 31. decembra.

2. Každý z orgánov spoločenstva zostaví do 1. júla odhad svojich výdavkov. Komisia zhrnie tieto odhady do
predbežného návrhu rozpočtu. Pripojí svoje stanovisko, ktoré môže zahŕňať odlišné odhady.

Predbežný návrh zahŕňa odhad príjmov a odhad výdavkov.

3. Komisia predloží predbežný návrh rozpočtu Rade najneskôr do 1. septembra roku, ktorý predchádza
príslušnému rozpočtovému roku.

Ak má Rada úmysel odchýliť sa od predbežného návrhu rozpočtu, poradí sa s Komisiou, prípadne aj s inými
príslušnými orgánmi.

XV/SK 226

Rada schváli kvalifikovanou väčšinou návrh rozpočtu a predloží ho Európskemu parlamentu.

4. Návrh rozpočtu sa predkladá Európskemu parlamentu najneskôr do 5. októbra roku, ktorý predchádza
príslušnému rozpočtovému roku.

Európsky parlament má právo väčšinou hlasov svojich členov zmeniť a doplniť návrh rozpočtu a navrhnúť
Rade na základe rozhodnutia absolútnej väčšiny odovzdaných hlasov zmeny výdavkov v tomto návrhu, ktoré
nevyhnutne vyplývajú z tejto zmluvy alebo z aktov prijatých v súlade s touto zmluvou.

Ak Európsky parlament schváli návrh rozpočtu do 45 dní po jeho predložení, je rozpočet s konečnou
platnosťou schválený. Ak Európsky parlament v tejto lehote návrh nezmení a nedoplní, ani v ňom nenavrhne
žiadne zmeny, rozpočet sa pokladá za schválený s konečnou platnosťou.

Ak Európsky parlament v tejto lehote prijme zmeny a doplnky alebo navrhne zmeny, navrhovaný rozpočet
sa spolu so zmenami a doplnkami alebo návrhmi zmien predloží Rade.

5. Po prerokovaní uvedeného návrhu rozpočtu s Komisiou, alebo ak je to vhodné s ďalšími dotknutými
orgánmi, rozhodne Rada za nasledujúcich podmienok:

a) Rada môže kvalifikovanou väčšinou zmeniť ktorúkoľvek zmenu a doplnenie prijaté Európskym
parlamentom;

b) vzhľadom na navrhnuté zmeny:

- ak zmena navrhovaná Európskym parlamentom nemá vplyv na zvýšenie celkových
výdavkov daného orgánu, najmä preto, že zvýšenie by sa výslovne vyrovnalo jednou alebo
viacerými navrhovanými zmenami, ktoré by viedli k zodpovedajúcemu zníženiu výdavkov,
môže Rada navrhovanú zmenu zamietnuť kvalifikovanou väčšinou. Ak nerozhodne o
zamietnutí je navrhovaná zmena prijatá,

- ak zmena navrhovaná Európskym parlamentom má vplyv na zvýšenie celkovej výšky
výdavkov daného orgánu, môže Rada prijať navrhovanú zmenu kvalifikovanou väčšinou. Ak
nerozhodne o prijatí je navrhovaná zmena zamietnutá,

- ak Rada zamietne navrhovanú zmenu podľa jedného z predchádzajúcich pododsekov,
kvalifikovanou väčšinou môže čiastku uvedenú v návrhu rozpočtu ponechať alebo určiť inú
čiastku.

Návrh rozpočtu sa upraví podľa navrhnutých zmien prijatých Radou.

Ak v lehote 15 dní od predloženia návrhu rozpočtu Rada nezmení žiaden z doplnkov prijatých Európskym
parlamentom a ak prijme jeho návrhy zmien, rozpočet sa pokladá za prijatý s konečnou platnosťou. Rada
vyrozumie Európsky parlament o tom, že nezmenila žiaden z doplnkov a že návrhy zmien boli prijaté.

Ak v tejto lehote Rada pozmení jeden alebo viac doplnkov prijatých Európskym parlamentom, alebo ak
zamietne alebo zmení jeho návrhy zmien, zmenený rozpočet sa znovu predloží Európskemu parlamentu.
Rada informuje Európsky parlament o výsledkoch svojich rokovaní.

6. Európsky parlament, ktorý bol informovaný o výsledku rokovania o svojich návrhoch zmien, môže v
pätnásťdňovej lehote zmeniť a doplniť alebo zamietnuť väčšinou hlasov svojich členov a trojpätinovou
väčšinou odovzdaných hlasov zmeny doplnkov, ako ich navrhla Rada, a rozpočet schváliť. Ak v tejto lehote
Európsky parlament neprijme žiadne rozhodnutie, rozpočet sa pokladá za schválený s konečnou platnosťou.

7. Po skončení postupu uvedeného v tomto článku predseda Európskeho parlamentu vyhlási, že rozpočet je s
konečnou platnosťou schválený.

XV/SK 227

8. Zo závažných dôvodov však Európsky parlament väčšinou hlasov svojich členov a dvojtretinovou
väčšinou odovzdaných hlasov môže zamietnuť návrh rozpočtu a požiadať o predloženie nového návrhu.

9. Na všetky výdavky, ktoré nevyplývajú z tejto zmluvy ani z právnych aktov vydaných v súlade s ňou, sa
každoročne stanoví najvyššia prípustná miera zvýšenia, o ktorú možno v bežnom rozpočtovom roku zvýšiť
výdavky rovnakej povahy.

Po porade s výborom pre hospodársku politiku Komisia vyhlási túto najvyššiu prípustnú mieru podľa:

- vývoja hrubého národného produktu v spoločenstve,

- priemernej zmeny rozpočtov členských štátov,

- vývoja životných nákladov za predchádzajúci rozpočtový rok.

Najvyššia prípustná miera sa oznámi všetkým orgánom spoločenstva do 1. mája. Tieto orgány ju pri príprave
rozpočtu musia rešpektovať, ak sa vo štvrtom a piatom pododseku neustanoví inak.

Ak skutočná miera zvýšenia výdavkov nevyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z právnych aktov vydaných v
súlade s ňou podľa návrhu rozpočtu zostaveného Radou presiahne o polovicu najvyššiu prípustnú mieru,
Európsky parlament v rámci výkonu svojej právomoci prijímať doplnky môže zvýšiť celkovú sumu týchto
nákladov, a to najviac o polovicu najvyššej prípustnej miery.

Ak Európsky parlament, Rada alebo Komisia uznajú, že činnosť spoločenstva nevyhnutne vyžaduje
prekročiť mieru stanovenú postupom podľa tohto odseku, Rada a Európsky parlament môžu vzájomnou
dohodou stanoviť novú mieru, pričom Rada sa o tom uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament
väčšinou hlasov svojich členov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

10. Každý orgán vykonáva právomoci vyplývajúce z tohto článku v zmysle ustanovení tejto zmluvy a aktov
prijatých v súlade s ňou, najmä ustanovení, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov jednotlivých spoločenstiev a
rovnováhy medzi príjmami a výdavkami.

Článok 273 (predtým článok 204)

Ak na začiatku rozpočtového roka nie je rozpočet ešte schválený, vo vzťahu ku každej kapitole alebo inej
časti rozpočtu možno v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 279 každý mesiac čerpať
najviac jednu dvanástinu prostriedkov určených v rozpočte predchádzajúceho rozpočtového roka; toto
opatrenie však Komisii neposkytuje možnosť disponovať väčšou čiastkou, ako je jedna dvanástina
prostriedkov stanovených v príprave návrhu rozpočtu.

Rada môže kvalifikovanou väčšinou a za predpokladu dodržania ostatných podmienok uvedených v prvom
pododseku povoliť výdavky prekračujúce jednu dvanástinu.

Ak sa rozhodnutie týka výdavkov, ktoré nevyplývajú z tejto zmluvy alebo z aktov prijatých v súlade s ňou,
Rada ho ihneď predloží Európskemu parlamentu; Európsky parlament môže uznesením väčšiny svojich
členov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov do 30 dní prijať odlišné rozhodnutie o výdavkoch,
ktoré presahujú jednu dvanástinu, ako sa uvádza v prvom pododseku. Rozhodnutie Rady v tejto časti sa
pozastaví dovtedy, kým o tom rozhodne Európsky parlament. Ak Európsky parlament v uvedenej lehote
nerozhodne inak ako Rada, považuje sa rozhodnutie Rady za prijaté s konečnou platnosťou.

V rozhodnutiach podľa druhého a tretieho pododseku sa stanovia nevyhnutné opatrenia týkajúce sa zdrojov
potrebných na uplatnenie tohto článku.

XV/SK 228

Článok 274 (predtým článok 205)

Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 279 na vlastnú
zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného hospodárenia.
Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových prostriedkov v súlade
so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

Nariadenia ustanovia podrobné pravidlá účasti každého orgánu pri uskutočňovaní výdavkov.

V medziach a za podmienok stanovených v nariadeniach vydaných v zmysle článku 279 môže Komisia v
rámci rozpočtu presunúť prostriedky z jednej kapitoly do druhej alebo z jednej časti do druhej.

Článok 275 (predtým článok 205a)

Komisia každoročne predkladá Rade a Európskemu parlamentu záverečný účet rozpočtového hospodárenia
za predchádzajúci rozpočtový rok. Komisia im postúpi aj účtovnú závierku aktív a pasív spoločenstva.

Článok 276 (predtým článok 206)

1. Európsky parlament na odporúčanie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou udeľuje Komisii absolutórium
na plnenie rozpočtu. Za týmto účelom Rada a potom Európsky parlament preskúmajú účet a účtovnú
závierku tak, ako je uvedené v článku 275, a výročnú správu Dvora audítorov spolu s odpoveďami
auditovaných orgánov na zistenia Dvora audítorov, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti účtov uvedené
v článku 248 ods. 1), druhý pododsek, a všetky príslušné osobitné správy Dvora audítorov.

2. Pred udelením absolutória Komisii alebo z iného dôvodu v súvislosti s výkonom svojich rozpočtových
právomocí si Európsky parlament môže vyžiadať dôkazy Komisie o uskutočnených výdavkoch alebo o
fungovaní systémov finančnej kontroly. Na žiadosť Európskeho parlamentu mu Komisia predloží všetky
potrebné informácie.

3. Komisia urobí všetky vhodné opatrenia, aby vyhovela zisteniam uvedeným v rozhodnutiach o udelení
absolutória a ďalším zisteniam Európskeho parlamentu v súvislosti s uskutočnenými výdavkami, ako aj
pripomienkam sprevádzajúcim odporúčania Rady o udelení absolutória.

Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady podáva správy o opatreniach prijatých v súvislosti s
týmito zisteniami a pripomienkami, najmä o pokynoch daných úradom, ktoré sú zodpovedné za plnenie
rozpočtu. Tieto správy sa tiež predkladajú Dvoru audítorov.

Článok 277 (predtým článok 207)

Rozpočet sa zostavuje v zúčtovacích jednotkách stanovených v súlade s nariadeniami prijatými podľa článku
279.

Článok 278 (predtým článok 208)

Komisia za predpokladu, že vyrozumie príslušné orgány dotyčných členských štátov, môže previesť aktíva v
mene jedného členského štátu do meny iného členského štátu v takom rozsahu, ako je potrebné pre ciele
sledované touto zmluvou. Ak má hotovosť alebo iné likvidné aktíva v menách, ktoré potrebuje, vyhýba sa
takýmto prevodom.

Komisia udržuje styk s každým členským štátom prostredníctvom orgánu, ktorý určí daný štát. Pri
vykonávaní finančných operácií Komisia využíva služby emisnej banky príslušného členského štátu alebo
akejkoľvek inej finančnej inštitúcie schválenej týmto štátom.

XV/SK 229

Článok 279 (predtým článok 209)

Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a na základe stanoviska predloženého Dvorom
audítorov Rada jednomyseľne:

a) vydá rozpočtové nariadenia upravujúce najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu a
predkladania účtov a ich audit,

b) určí metódy a postup, podľa ktorých sa rozpočtové príjmy z vlastných zdrojov spoločenstva dajú k
dispozícii Komisii, a stanoví opatrenia, ktoré treba v prípade potreby použiť na zabezpečenie
pokladničnej hotovosti,

c) stanoví pravidlá zodpovednosti finančných kontrolórov, povoľujúcich úradníkov a účtovníkov,
ako aj zodpovedajúce kontrolné opatrenia.

Článok 280 (predtým článok 209a)

1. Spoločenstvo a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy
spoločenstva prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť
odradzujúco a tak, aby to poskytlo členským štátom účinnú ochranu.

3. Členské štáty, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy, koordinujú svoju činnosť
zameranú na ochranu finančných záujmov spoločenstva proti podvodom. Za týmto účelom organizujú
s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Dvorom audítorov prijíma nevyhnutné
opatrenia v oblastiach prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim záujmy spoločenstva s cieľom
zabezpečiť v členských štátoch účinnú a rovnocennú ochranu. Tieto opatrenia neovplyvňujú uplatňovanie
vnútroštátneho trestného práva a vnútroštátnej justičnej správy.

5. Komisia v spolupráci s členskými štátmi predkladá Rade a Európskemu parlamentu správu o opatreniach
prijatých na vykonanie tohto článku.

Č A S Ť VI

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 281 (predtým článok 210)

Spoločenstvo má právnu subjektivitu.

Článok 282 (predtým článok 211)

V každom členskom štáte požíva spoločenstvo najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké ich právo
priznáva právnickým osobám; spoločenstvo môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný
majetok a môže vystupovať pred súdmi. V takom prípade zastupuje spoločenstvo Komisia.

Článok 283 (predtým článok 212)

Rada vydá služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných
zamestnancov týchto spoločenstiev kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s ďalšími
dotknutými orgánmi.

XV/SK 230

Článok 284 (predtým článok 213)

V medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy môže Komisia
zhromažďovať všetky informácie a vykonávať všetky šetrenia potrebné na splnenie úloh, ktorými je
poverená.

Článok 285 (predtým článok 213a)

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk
a Európskej centrálnej banky prijíma Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 opatrenia na
vypracovanie štatistík tam, kde je to nevyhnutné pre výkon činností spoločenstva.

2. Štatistiky vypracované spoločenstvom sú v súlade s požiadavkami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity,
vedeckej nezávislosti, hospodárnosti a štatistického utajenia dôverných dát; hospodárskym
prevádzkovateľom pritom nemajú spôsobiť nadmerné bremeno.

Článok 286 (predtým článok 213b)

1. Od 1. januára 1999 sa akty spoločenstva o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spracovanie osobných
údajov a voľný pohyb takýchto údajov uplatňujú vo všetkých orgánoch a inštitúciách zriadených touto
zmluvou, alebo na jej základe.

2. Pred dátumom uvedeným v odseku 1 Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 ustanoví
nezávislý dozorný orgán zodpovedný za sledovanie uplatňovania takýchto aktov spoločenstva v orgánoch
a inštitúciách spoločenstva, a vydá aj iné príslušné ustanovenia, ak je to potrebné.

Článok 287 (predtým článok 214)

Povinnosť mlčanlivosti členov orgánov spoločenstva, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov
spoločenstva, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené služobným tajomstvom, najmä informácie o
podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách, trvá aj po ukončení ich funkcie.

Článok 288 (predtým článok 215)

Zmluvná zodpovednosť spoločenstva sa spravuje právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

V prípade nezmluvnej zodpovednosti spoločenstvo, v súlade so zásadami spoločnými pre právne poriadky
členských štátov, napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich
funkcií.

Predchádzajúci odsek sa za rovnakých podmienok vzťahuje na škodu spôsobenú ECB alebo jej pracovníkmi
pri výkone ich služobných povinností.

Osobná zodpovednosť vlastných zamestnancov voči spoločenstvu sa riadi ustanoveniami stanovenými v ich
služobnom poriadku alebo v podmienkach zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 289 (predtým článok 216)

Sídlo orgánov spoločenstva sa určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.

Článok 290 (predtým článok 217)

Pravidlá o používaní jazykov v orgánoch spoločenstva určí Rada jednomyseľným rozhodnutím bez toho, aby
boli dotknuté pravidlá rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

XV/SK 231

Článok 291 (predtým článok 218)

Spoločenstvo požíva na území členských štátov výsady a imunity nevyhnutné pre plnenie svojich úloh za
podmienok stanovených v Protokole z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev. To
isté platí aj pre Európsku centrálnu banku, Európsky menový inštitút a Európsku investičnú banku.

Článok 292 (predtým článok 219)

Členské štáty sa zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania tejto zmluvy vyriešia v
súlade so zmluvou.

Článok 293 (predtým článok 220)

V prípade potreby pristúpia členské štáty k vzájomným rokovaniam s cieľom zaručiť svojim štátnym
príslušníkom:

- ochranu osôb, ako aj užívanie a ochranu práv za rovnakých podmienok, aké každý štát zaručuje
svojim vlastným štátnym príslušníkom,

- zrušenie dvojitého zdanenia v spoločenstve,

- vzájomné uznanie spoločností v zmysle článku 48 ods. 2), zachovanie právnej subjektivity v
prípade premiestnenia sídla z jednej krajiny do druhej a možnosť zlúčenia spoločností, ktoré sa
spravujú právom rôznych členských štátov,

- zjednodušenie formálnych požiadaviek, ktoré upravujú vzájomné uznávanie a výkon súdnych
rozhodnutí a arbitrážnych nálezov.

Článok 294 (predtým článok 221)

Členské štáty poskytnú štátnym príslušníkom ostatných členských štátov rovnaké možnosti kapitálovej účasti
v spoločnostiach v súlade s článkom 48 bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 295 (predtým článok 222)

Táto zmluva sa nedotýka úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch.

Článok 296 (predtým článok 223)

1. Ustanovenia tejto zmluvy nebránia použitiu nasledujúcich pravidiel:

a) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa
jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti,

b) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných
záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo
obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na
spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.

2. Na návrh Komisie môže Rada jednomyseľne vykonať zmeny v zozname výrobkov vyhotovenom 15.
apríla 1958, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. b).

Článok 297 (predtým článok 224)

XV/SK 232

Členské štáty sa navzájom poradia o spoločných vhodných opatreniach, ktorými sa má zabrániť, aby
fungovanie spoločného trhu neovplyvnili opatrenia, ktoré musí členský štát prijať v prípade vážnych
vnútorných nepokojov ohrozujúcich verejný poriadok, v prípade vojny alebo vážneho medzinárodného
napätia vytvárajúceho vojnové nebezpečenstvo, alebo aby si členský štát splnil záväzky, ktoré prijal s cieľom
zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť.

Článok 298 (predtým článok 225)

Ak opatrenia prijaté za okolností uvedených v článkoch 296 a 297 vedú k narušeniu podmienok
hospodárskej súťaže spoločného trhu, Komisia spolu s príslušným štátom preskúma, ako by sa tieto opatrenia
mohli prispôsobiť pravidlám stanoveným v tejto zmluve.

Odlišne od postupu podľa článkov 226 a 227 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát predložiť vec
priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnievajú, že iný členský štát zneužíva oprávnenie stanovené v článkoch
296 a 297. Súdny dvor rozhoduje na neverejnom zasadnutí.

Článok 299 (predtým článok 227)

1. Táto zmluva sa vzťahuje na Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko,
Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Írsko, Taliansku republiku, Luxemburské
veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Portugalskú republiku, Fínsku republiku,
Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

2. Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na francúzske zámorské departementy, Azory, Madeiru a Kanárske
ostrovy.

Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru francúzskych zámorských departementov, Azor, Madeiry a
Kanárskych ostrovov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými
topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárkou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo
spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom kvalifikovanou väčšinou prijme osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie
tejto zmluvy a spoločných politík na uvedených územiach.

Opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku Rada vydá s prihliadnutím na colnú a obchodnú
politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky
zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu
k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom spoločenstva.

Rada prijme opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku s prihliadnutím na osobitné
charakteristiky a obmedzenia týchto veľmi vzdialených regiónov bez toho, aby narušila integritu a súdržnosť
právneho poriadku spoločenstva, vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.

3. Na zámorské krajiny a územia uvedené v zozname v prílohe II tejto zmluvy sa vzťahujú osobitné
dojednania pre pridruženie stanovené v časti IV tejto zmluvy.

Táto zmluva sa nevzťahuje na zámorské krajiny a územia, ktoré udržiavajú osobitné vzťahy so Spojeným
kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a nie sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v predchádzajúcom
odseku.

4. Ustanovenia tejto zmluvy sa uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch
zodpovedá členský štát.

5. Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na Alandy v súlade s ustanoveniami určenými v Protokole č. 2
k aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

XV/SK 233

6. Odlišne od predchádzajúcich odsekov platí, že

a) táto zmluva sa nevzťahuje na Faerské ostrovy,

b) táto zmluva sa nevzťahuje na výsostné územia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska na Cypre,

c) táto zmluva sa vzťahuje na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu nevyhnutnom na
zabezpečenie plnenia dojednaní pre tieto ostrovy, ako je uvedené v zmluve o pristúpení nových
členských štátov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a do Európskeho spoločenstva pre
atómovú energiu podpísanej 22. januára 1972.

Článok 300 (predtým článok 228)

1. Ak sa podľa tejto zmluvy predpokladá uzavretie dohôd medzi spoločenstvom a jedným alebo viacerými
štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, Komisia predloží odporúčania Rade, ktorá oprávni Komisiu,
aby zahájila nevyhnutné rokovania. Komisia vedie tieto rokovania poradami s osobitnými výbormi
menovanými Radou, aby pomáhali v tejto úlohe v rámci smerníc, ktoré jej Rada môže vydať.

Rada sa pri výkone právomocí, ktorými je poverená podľa tohto odseku, uznáša kvalifikovanou väčšinou,
s výnimkou prípadov, kedy prvý pododsek odseku 2 stanovuje, že sa Rada uznáša jednomyseľne.

2. V závislosti na právomociach, ktorými je v tejto oblasti poverená Komisia, o podpise, ktorý môže byť
sprevádzaný rozhodnutím o predbežnom uplatňovaní pred nadobudnutím platnosti a o uzatvorení dohôd,
rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Rada sa uznáša jednomyseľne, ak sa dohoda
týka oblasti, v ktorej sa na prijatie vnútorných predpisov vyžaduje jednomyseľnosť, alebo ak ide o dohody
uvedené v článku 310.

Odlišne od pravidiel stanovených v odseku 3 sa tento postup použije vtedy, ak sa má rozhodnúť
o pozastavení uplatňovania dohôd alebo o zaujatí pozícií v mene spoločenstva v orgáne ustanovenom na
základe dohody podľa článku 310, pokiaľ takýto orgán má vydať rozhodnutie s právnymi účinkami,
s výnimkou rozhodnutí na doplnenie alebo zmenu inštitucionálneho rámca danej dohody.

O všetkých rozhodnutiach podľa tohto odseku, o predbežnom uplatňovaní alebo pozastavení dohody alebo
o zaujatí pozície spoločenstva v orgáne ustanovenom na základe dohody podľa článku 310, je Európsky
parlament bezprostredne a v plnom rozsahu informovaný.

3. Rada uzatvára dohody po porade a Európskym parlamentom, okrem dohôd uvedených v článku 133 ods.
3) vrátane prípadov, kedy dohody pokrývajú oblasť, v ktorej sa na prijatie vnútorných predpisov vyžadujú
postupy uvedené v článku 251 alebo 252. Európsky parlament poskytne svoje stanovisko v lehote, ktorú
môže Rada stanoviť podľa naliehavosti. V prípade, že stanovisko nie je poskytnuté v tejto lehote, Rada môže
konať.

Odlišne od predchádzajúceho pododseku, dohody uvedené v článku 310, iné dohody o zriadení špecifického
inštitucionálneho rámca postupmi spolupráce, dohody s významnými dopadmi na rozpočet spoločenstva
a dohody, ktoré majú za následok zmenu a doplnenie aktu prijatého podľa postupu v článku 251 sa uzavrú so
súhlasom Európskeho parlamentu.

V naliehavých prípadoch sa Rada a Európsky parlament môžu dohodnúť na lehote pre vyslovenie tohto
súhlasu.

4. Pri uzatváraní dohody môže Rada, odlišne od odseku 2, oprávniť Komisiu, aby schválila zmeny v mene
spoločenstva tam, kde dohoda stanovuje ich prijatie zjednodušeným postupom alebo orgánom zriadeným
podľa dohody; k tomuto oprávneniu môžu byť pripojené špecifické podmienky.

XV/SK 234

5. Ak Rada zamýšľa uzatvorenie dohody, ktorá vyžaduje zmeny tejto zmluvy, zmeny sa musia prijať ako
prvé v súlade s postupom stanoveným v článku 48 Zmluvy o Európskej únii.

6. Rada, Komisia alebo členský štát si najprv môžu vyžiadať stanovisko Súdneho dvora o zlučiteľnosti
predpokladanej dohody s ustanoveniami tejto zmluvy. Ak je stanovisko Súdneho dvora nesúhlasné, dohoda
môže nadobudnúť platnosť iba v súlade s článkom 48 Zmluvy o Európskej únii.

7. Dohody uzavreté podľa podmienok stanovených v tomto článku sú záväzné pre orgány spoločenstva
a členské štáty.

Článok 301 (predtým článok 228a )

Ak je v spoločnej pozícii alebo jednotnej akcii prijatej podľa ustanovení Zmluvy o Európskej únii týkajúcej
sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky stanovený určitý postup, aby spoločenstvo prerušilo alebo
obmedzilo čiastočne alebo úplne hospodárske vzťahy s jednou alebo viacerými tretími krajinami, Rada
prijme nevyhnutné naliehavé opatrenia. Rada koná kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Článok 302 (predtým článok 229)

Komisia udržiava všetky vhodné vzťahy s orgánmi Organizácie spojených národov a jej špecializovanými
organizáciami.

Komisia udržiava aj potrebné vzťahy so všetkými medzinárodnými organizáciami.

Článok 303 (predtým článok 230)

Spoločenstvo nadviaže všetky vhodné formy spolupráce s Radou Európy.

Článok 304 (predtým článok 231)

Spoločenstvo nadviaže úzku spoluprácu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, podrobnosti
ktorej sa určia vzájomnou dohodou.

Článok 305 (predtým článok 232)

1. Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a
ocele, najmä v oblasti práv a povinností členských štátov, právomoci orgánov spoločenstva a pravidiel
stanovených uvedenou zmluvou pre fungovanie spoločného trhu uhlia a ocele.

2. Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre
atómovú energiu.

Článok 306 (predtým článok 233)

Ustanovenia tejto zmluvy nebránia existencii ani vytváraniu regionálnych únií medzi Belgickom a
Luxemburskom alebo medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom, ak sa ciele týchto regionálnych únií
nedosiahnu uplatňovaním tejto zmluvy.

Článok 307 (predtým článok 234)

Ustanovenia tejto zmluvy neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom
1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na
jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej.

XV/SK 235

V prípade, že tieto dohody sú nezlučiteľné s touto zmluvou, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú
vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie
tohto cieľa môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj.

Pri uplatňovaní dohôd uvedených v odseku 1 zoberú členské štáty do úvahy, že výhody poskytnuté v tejto
zmluve každým členským štátom obsiahnuté v tejto zmluve tvoria neoddeliteľnú súčasť založenia
spoločenstva, a sú preto neoddeliteľne spojené s vytvorením spoločných orgánov, poverením týchto orgánov
právomocami a poskytovaním rovnakých výhod všetkými členskými štátmi.

Článok 308 (predtým článok 235)

V prípade, že na dosiahnutie niektorého z cieľov spoločenstva v rámci fungovania spoločného trhu je
potrebný akt spoločenstva, a táto zmluva na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada
jednomyseľným rozhodnutím vhodné opatrenia na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom.

Článok 309 (predtým článok 236)

1. Ak sa prijme rozhodnutie o pozastavení hlasovacích práv zástupcu vlády členského štátu v súlade s
článkom 7 ods. 2) Zmluvy o Európskej únii, pozastavenie týchto hlasovacích práv platí aj vo vzťahu k tejto
zmluve.

2. Navyše ak sa podľa článku 7 ods. 1) zistí, že došlo k závažnému a pretrvávajúcemu porušeniu zásad
uvedených v článku 6 ods. 1) Zmluvy o Európskej únii, Rada môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o
pozastavení určitých práv, ktoré vyplývajú pre daný štát z uplatňovania tejto zmluvy. Rada pritom prihliada
na možné dopady takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.

Povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy zostávajú pre tento členský štát v každom prípade aj naďalej záväzné.

3. Rada môže potom kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o zmene alebo zrušení opatrenia prijatého v súlade
s odsekom 2 ako reakciu na zmeny v situácii, ktorá viedla k uloženiu týchto opatrení.

4. Pri rozhodovaní podľa odsekov 2 a 3 Rada koná bez prihliadnutia na hlasy zástupcu vlády tohto členského
štátu. Odlišne od článku 205 ods. 2) kvalifikovaná väčšina je daná rovnakým podielom vážených hlasov
členov Rady, ako ho stanovuje článok 205 ods. 2).

Tento odsek platí aj pri pozastavení hlasovacích práv podľa odseku 1. V takýchto prípadoch sa rozhodnutie
vyžadujúce si jednomyseľnosť prijme bez hlasu zástupcu vlády daného členského štátu.

Článok 310 (predtým článok 238)

Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami
dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, spoločné postupy a osobitné postupy.

Článok 311 (predtým článok 239)

Protokoly pripojené k tejto zmluve vzájomnou dohodou členských štátov tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 312 (predtým článok 240)

Táto zmluva sa uzatvára na neurčitú dobu.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 313 (predtým článok 247)

XV/SK 236

Túto zmluvu ratifikujú Vysoké zmluvné strany v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi. Ratifikačné
listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky.

Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po uložení ratifikačných listín
posledného signatárskeho štátu. Ak sa však uloženie uskutoční menej ako 15. deň pred začiatkom
nasledujúceho mesiaca, táto zmluva nadobúda platnosť až v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po
dátume tohto uloženia.

Článok 314 (predtým článok 248)

Táto zmluva, vyhotovená v jedinom origináli v holandskom, francúzskom, nemeckom a talianskom jazyku,
pričom všetky štyri znenia sú úplne autentické, bude uložená v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá
vydá overenú kópiu každej vláde ostatných signatárskych štátov.

Podľa zmlúv o pristúpení je autentická taktiež dánska, anglická, fínska, grécka, írska, portugalská, španielska
a švédska verzia tejto zmluvy.

Na dôkaz toho splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu.

V Ríme dvadsiateho piateho marca tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK

J. Ch. SNOY ET D´OPPUERS

ADENAUER

HALLSTEIN

PINEAU

M. FAURE

Antonio SEGNI

Gaetano MARTINO

BECH

Lambert SCHAUS

J. LUNS

J. LINTHORST HOMAN

XV/SK 237

Zápisnica o podpise

Amsterdamskej zmluvy, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev

a niektoré súvisiace akty

Splnomocnení zástupcovia Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko,
Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky,
Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky, Portugalskej republiky,
Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
podpísali dňa 2. októbra 1997 v Amsterdame Amsterdamskú zmluvu, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii,
zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty.

Pri tejto príležitosti uviedol splnomocnený zástupca Belgického kráľovstva k svojmu podpisu túto
poznámku:

„Tento podpis taktiež zaväzuje Francúzske spoločenstvo, Flámske spoločenstvo, Nemecky hovoriace
spoločenstvo, Valónsky región a Región hlavného mesta Bruselu.“

Splnomocnený zástupca Belgického kráľovstva vyhlásil, že Belgické kráľovstvo ako také bude vo všetkých
prípadoch viazané ustanoveniami Amsterdamskej zmluvy pre celé svoje územie a že iba toto kráľovstvo ako
také nesie úplnú zodpovednosť za dodržovanie povinností za dodržiavanie povinností ustanovených v tejto
zmluve.

Splnomocnení zástupcovia ostatných členských štátov to vzali na vedomie.

V Luxemburgu dňa 22. októbra 1997.

Predseda medzivládnej konferencie

Jacques POOS

Generálny tajomník Rady Európskej únie,
tajomník medzivládnej konferencie

Jürgen TRUMPF

Vyhlásenie k článku K.7 Zmluvy o Európskej únii,

v znení Amsterdamskej zmluvy

Pri príležitosti podpisu Amsterdamskej zmluvy dňa 2. októbra 1997 obdržala Talianska republika, depozitár
zmluvy, na základe článku K.7 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy, tieto vyhlásenia:

„Pri podpise Amsterdamskej zmluvy vyhlásili, že prijímajú právomoc Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev za podmienok stanovených v článku K.7 ods. 2 a 3:

Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Helénska republika, Luxemburské
veľkovojvodstvo a Rakúska republika za podmienok ustanovených v odseku 3 písm. b).

XV/SK 238

Robiac uvedené vyhlásenia, vyhradzujú si Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko,
Luxemburské veľkovojvodstvo a Rakúska republika právo ustanoviť vo svojich vnútroštátnych
právnych predpisoch, že pokiaľ je otázka týkajúca sa platnosti alebo výkladu aktu uvedeného
v článku K.7 ods. 1 vznesená vo veci prejednávanej na vnútroštátnom súde, proti ktorému nie je
prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súd povinný predložiť vec na
Súdny dvor.“

Ďalej Holandské kráľovstvo vyhlásilo, že Holandsko prijíma právomoc Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev v zmysle uvedeného článku K.7; jeho vláda doposiaľ skúma, v súlade s odsekom 3 uvedeného
článku, či môže byť možnosť obrátiť sa na Súdny dvor udelená i súdom iným ako tým, proti ktorým nie je
prípustný opravný prostriedok.

XV/SK 239

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Amsterdamská zmluva

Preber si túto poznámku so svojou AI

Náhľad poznámky

Ďalšie poznámky z predmetu Európske právo