1.Pojem Verejnej Správy

Základom pre vymedzenie pojmu verejná správa je pojem správa.
Správa – tento pojem nie je v odbornej literatúre chápaný vždy rovnako

-

v práve

– chápe sa ako ľudská činnosť smerujúca k zabezpečeniu určitých úloh

a cieľov

Správa je jednou zo základných činností štátu a to popri činnosti zákonodarnej a súdnej.
Hovoríme, že správa je činnosťou mocenskou.
Z

hľadiska práva môžeme potom správu charakterizovať ako

:

Cieľavedomú ľudskú činnosť založenú na zákone, spočívajúcu v osobitnom
uskutočňovaní mocensko-organizátorských funkcií štátu a zabezpečujúcich v procese
spoločnej činnosti ľudí dosiahnutie požadovaných úloh – správa pritom zvýrazňuje prvky
demokracie, vedeckosti a odbornosti.
Správu môžeme z hľadiska obsahu rozlišovať:

1.

v širšom zmysle slova

– každá cieľavedomá ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu

určitého účelu a cieľa – z hľadiska práva je toto vymedzenie irelevantné a bezcenné

2.

v užšom zmysle slova

– štátno-mocenská činnosť, ktorou sa má dosiahnuť

uskutočnenie verejného záujmu

Všeobecné znaky správy:

1. spoločná činnosť ľudí

2. cieľavedomá činnosť

–

3. stála

, sústavná, pravidelná a nepretržitá

4. disponuje určitou autoritou (regulatívnosť)
5. inštitucionalizácia

– napr. ministerstvá, obvodné úrady

6. možno ju charakterizovať pomocou určitých funkcií :

a) predvídanie b) plánovanie c) rozhodovanie d) organizovanie e) koordinácia
f) kontrola

Správa štátu – vychádza z ÚSR a je pre ňu charakteristický inštitút verejnej moci
Verejné moc – moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne pôsobenie na spoločenské vzťahy
v rámci štátu a je právne regulovaná
Verejnú moc

z hľadiska subjektu

možno rozčleniť na:

1. štátnu moc

– subjektom je štát – ako najvyšší subjekt verejnej moci na danom území

2. delegovanú verejnú moc

– subjektom sú aj neštátne verejnoprávne inštitúcie

a spravidla ide o verejnoprávne korporácie – STV, NKÚ, ...

Verejná správa = správa veci verejných.
- po 2. svetovej vojne sa tento pojem nepoužíva – použ. sa len pojem štátna správa, pretože
jediným subjektom bol štát a až začiatkom 90-tych rokov prestal štát byť jediným subjektom
(kvôli prijatiu zákona o obecnom zriadení – 369/1990 Zb.) a znova sa používa pojem
verejná správa

Pojem verejná správa
- stretávame sa s ním už v rímskom práve – administratio rei publicae
Tento pojem môžeme chápať v:

1. zmysle funkčnom (materiálnom

) – VS ako určitý druh činnosti

2. zmysle organizačnom (formálnom, inštitucionálnom

) – VS ako inštitúcia (útvar),

ktorý VS vykonáva

1. VS v zmysle funkčnom (materiálnom) sa chápe:

a) v

pozitívnom slova zmysle

1. prof. Gašpar – je to určitý diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných

vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. Čo do rozsahu predstavuje

výkonnú moc demokratického štátu.

2. VS je prvotné usporiadanie prostriedkov tak, aby sa dali využívať v záujme danej

politickej komunity (štát, región, obec)

3. VS je zložený systém, ktorý sa skladá z určitých subsystémov – subsystém štátna

správa, samospráva a verejnoprávne korporácie + aj verejnoprávne nadácie

b) v

negatívnom slova zmysle

- vychádza sa z teórie deľby moci – VS je súborom činností, ktoré nemožno klasifikovať
a podriadiť moci zákonodarnej a súdnej

Teória správneho práva pozná ešte nasledovné delenia VS:

1. z hľadiska organizačného (územného) usporiadania

a) ústredná VS – vykonávaná najmä vládou, ministerstvami a inými ÚOŠS
b) miestna VS – vykonávaná najmä obcami, mestami, obvodnými úradmi a krajskými
úradmi

2. z hľadiska právnej formy

a) vrchnostenská správa – vykonávaná pojmami a normami verejného práva – najmä
nariadením, správnymi aktmi a donucovacími opatreniami
b) fiškálna správa – pojem pochádza z absolutizmu – v rámci nej štát vystupuje
v právnych vzťahoch ako rovnocenný subjekt

3. z hľadiska úloh VS

a) úlohy v oblasti hospodárstva – priemysel, doprava, lesné hospodárstvo,...
b) úlohy v oblasti sociálnej a kultúrnej – veda, zdravotníctvo, zamestnanosť,...

c) úlohy v oblasti správno-politickej – obrana, justícia, zahraničné veci, …

02.Pojem Štátnej Správy

Štátna správa (ŠS)
- pojem sa používal po 2.sv vojne až do 90-tych rok. namiesto pojmu verejná správa
- predstavuje relatívne samostatný a veľmi dôležitý druh činnosti štátu. Od iných druhov

činností štátu sa odlišuje tým, že realizáciu úloh a funkcií štátu zabezpečuje
bezprostredným spôsobom

ŠS možno charakterizovať ako:

4. 1 z foriem činnosti štátu
5. zložku VS
6. VS uskutočňovanú štátom
7. nezastupiteľnú časť VS – je jej základom
8. osobitný druh spoločenského riadenia uskutočňovaného štátom

Definícia ŠS podľa prof. Gašpara
ŠS je sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú
realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie
Charakteristické črty štátnej správy

3. je to činnosť výkonná – vyjadruje to vzťah ŠS k NRSR – bezprostredne vykonáva

zákony a ostatné akty, ktoré prijme NRSR, táto činnosť smeruje dovnútra voči
občanom štátu resp. voči osobám, ktoré sa zdržujú na území štátu (podčiarknuté je môj
osobný názor)

4. je to činnosť podzákonná – je vykonávaná na základe zákona a v jeho medziach
5. je to činnosť nariaďovacia – rozumieme tým oprávnenie orgánov ŠS vydávať

správne akty – prejavuje sa to dvojako
a) navonok – oprávnenie smerujúce voči iným orgánom a FO a PO – napr. oprávnenie
vydávať normatívne a individuálne správne akty + aj používať štátne donútenie (ak
je na to tento orgán splnomocnený)
b) dovnútra – oprávnenie smerujúce k podriadeným orgánom, ktorým môžu byť

ukladané úlohy a povinnosti

4. je to činnosť, ktorá má organizujúci charakter – patrí tu činnosť riadiaca, koordinácia
spolupráce a kontrola
5. je to činnosť iniciatívna (tvorivá) – objavujú sa v nej prvky aktívneho prístupu – napr.
ŠS sa aktívne podieľa na zákonodarnej činnosti, na tvorbe zásad štátnej a regionálnej
politiky a na efektívnom a racionálnom spravovaní územia
Teória správneho práva vymedzuje ŠS z

dvoch základných hľadísk:

1. organizačné ponímanie

– ŠS sa chápe ako organizačná sústava – ako hierarchicky

usporiadaná sústava orgánov ŠS na území SR

2. funkčné ponímanie

– ŠS sa chápe ako funkčná sústava – ako organizujúca

a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného, podzákonného a nariaďovacieho
charakteru.

Pojmové vymedzenie ŠS (podľa prednášky doc. Kiovskej)

7. z podmetového hľadiska

– ŠS je to, čo uskutočňujú výkonné a nariaďovacie orgány

8. z predmetového hľadiska

– ŠS je výkonná a nariaďovacia činnosť bez ohľadu na to,

kto ju vykonáva

ŠS – je samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný
a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu aj za pomoci donucovacej
moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje
právo a v jeho medziach sa realizuje aj jej iniciatívny prvok, ktorý je určovaný aj
internými aktmi nadriadených orgánov.

03. Samospráva

Samospráva
- predstavuje relatívne samostatný subsystém verejnej správy
Charakteristické znaky samosprávy:
9. relatívna samostatnosť

– daná platnou právnou úpravou a spravidla aj ústavou

10. relatívna nezávislosť fungovania

a pôsobenia na určitý okruh spoločenských vzťahov

11. účelové nasmerovanie

– je dané určitým skupinovým záujmom

12. vnútorné usporiadanie

– ide o právne vyčlenený súbor osôb

13. majetková nezávislosť

14. kompetencia rozhodovať vlastné záležitosti

Samosprávu môžeme na najvšeobecnejšie charakterizovať ako verejnú správu
uskutočňovanú inými verejnoprávnymi subjektmi než je štát.
Druhy samosprávy
1. územná (miestna) samospr. 2. záujmová (profesná) 3. špeciálna (akademická)
Územná (miestna) samospráva
- podľa ÚSR (460/1992 Zb.) - základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu
tvorí obec a vyšší územný celok (samosprávny kraj)
- obec a VÚC - sú samostatné územné samosprávne a správne celky SR združujúce osoby,
ktoré majú na ich území trvalý pobyt
- obce a VÚC – sú PO, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária
s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami
Postavenie obce a

VÚC môžeme chápať minimálne v

troch rovinách:

9. obec a

VÚC ako výraz decentralizácie

– vykonávajú časť verejnej správy odlišnej od

štátnej správy

10. obec a

VÚC ako výraz dekoncentrácie

– vykonávajú aj štátnu správu a plnia niektoré

úlohy na úseku štátnej správy na zákl. zákona a v jeho medziach

11. obec a

VÚC ako výraz rovnocennosti

– v právnych vzťahoch môžu vystupovať aj ako

rovnocenné subjekty (vtedy nie sú nositeľmi verejnej správy) – vystupujú ako PO
súkromného práva – napr. pri uzatváraní obchodných zmlúv, pracovných zmlúv, ...

Záujmová (profesná) samospráva
- jej podstatou bolo a je zosúladenie skupinových záujmov so záujmami verejnými
- môžeme ju členiť na:
1. ekonomickú – tzv. družstevnú samosprávu
2. profesnú – napr. advokátska komora, lekárske komory, obchodné komory, ...
3. kultúrna – sem patria záujmové združenia rôznych sociálnych skupín a to žien, mládeže,
dôchodcov a pod.

12. politická – sem patria politické strany a hnutia

Špeciálna (akademická) samospráva
- objavuje sa v oblasti školstva, najmä však vysokého školstva
- nositeľom samosprávy na VŠ je akademická obec VVŠ (resp. konkrétnej fakulty)
a orgány akademickej samosprávy (VVŠ alebo fakulty) – akademický senát, rektor (dekan),
vedecká rada a disciplinárna komisia pre študentov


nositeľom samosprávy v

sústave základných a

stredných

škôl sú – rada školy, obecná

školská rada, územná školská rada, žiacka školská rada

04.Správne právo / pojem, predmet a systém /

- je súčasťou slovenského právneho poriadku
- je to samostatné odvetvie práva v rámci verejného práva
- je to právne odvetvie, ktoré plní svoju spoločenskú funkciu v oblasti verejnej správy
- je dynamicky sa vyvíjajúcim právnym odvetvím
- je to odvetvie práva, ktoré upravuje široký okruh spoločenských vzťahov
- je to nekodifikované právne odvetvie – príčiny nekodifikácie:
1. široký okruh spoločenských vzťahov a ich rôznorodosť
2. dynamika vývoja spoločenských vzťahov, ktoré upravujú normy SP
Pojem SP – je súbor PN, kt. regulujú spoločenské vzťahy vznikajúce v oblasti verejnej
správy
- je súbor PN, ktoré regulujú vzťahy medzi orgánmi verejnej správy a FO alebo PO,
alebo regulujú vzťahy medzi správnymi orgánmi navzájom
- je samostatné právne odvetvie predstavujúce súbor všeobecne záväzných pravidiel
správania sa, ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou, možnosťou
autoritatívneho vynútenia plnenia povinností a vlastnou špecifickou vnútornou
štruktúrou
Predmet SP – je základným kritériom pre rozdelenie právnych odvetví a predmetom sú
vždy spoločenské vzťahy.
Predmetom SP sú spoločenské vzťahy, ktoré sa vytvárajú vo sfére verejnej správy; tieto
spoločenské vzťahy majú rovnorodú povahu a označujú sa ako správno-právne alebo
administratívnoprávne vzťahy – ich osobitosťou je to, že sú to vzťahy organizačné
a mocenské – ich subjekty sa spravidla nachádzajú v postavení spravujúci a spravovaný.
- ide o tento komplex vzťahov:
1. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy
2. vzťahy medzi orgánom štátnej správy a PO, ktorá je mu podriadená
3. vzťahy medzi orgánom štátnej správy a PO, ktorá mu nie je podriadená
4. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi samosprávy
5. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnoprávnej korporácie
6. vzťahy medzi samosprávnymi orgánmi
Systém SP
- SP je systémom jednotným, ale vnútorne diferencovaným
- podľa obsahu administratívnoprávnych noriem sa SP člení na

všeobecnú

a

osobitnú

časť

1. Všeobecná časť SP
- zahŕňa inštitúty a pojmy, ktoré platia pre celú verejnú správu

a) pojem, predmet a systém SP
b) pojem, systém správnych orgánov, ich pôsobnosť, právomoc a štruktúra
c) postavenie, práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú štátnu a verejnú službu
d) problematika správneho procesu resp. správneho konania
e) problematika metód a foriem činnosti verejnej správy
f) administratívnoprávna zodpovednosť
g) problematika zabezpečenia legality (zákonnosti) vo verejnej správe – dozor, kontrola a
sťažnosti, atď.
2. Osobitná časť SP
- tvorená normami SP, ktoré upravujú spoločenské vzťahy v jednotlivých oblastiach
a úsekoch verejnej správy
a) oblasť hospodárstva – správa priemyslu, pôdohospodárstva, dopravy, banská správa, ...
b) oblasť kultúrno-sociálna – správa školstva, vedy, kultúry, zdravotníctva, ...
c) oblasť administratívno-politická – správa obrany, zahraničných vecí, justície, polície,...
d) oblasť medziodvetvová – správa štátnej štatistiky, životného prostredia, technického
rozvoja, zamestnanosti, investičnej výstavby, ...
SP môžeme podľa PN ďalej deliť na:

13. SP hmotné

– hmotnoprávne normy upravujú najmä práva, právom chránené záujmy

a povinnosti subjektov SP

14. SP procesné

– procesnoprávne normy upravujú procesný postup pri uplatňovaní práv

a ukladaní povinností subjektom SP

Systém SP z hľadiska základných prvkov verejnej správy:

6. PN, ktoré upravujú úlohy vo verejnej správe
7. PN, ktoré upravujú organizáciu vo verejnej správe
8. PN, ktoré upravujú systém a prostriedky systému vo verejnej správe
9. PN, ktoré upravujú osoby a ich práva a povinnosti vo verejnej a štátnej službe

10. PN, ktoré upravujú formy politického riadenia

05. Pramene Správneho práva

Pramene SP
Materiálne pramene – sú to dané spoločenské vzťahy, historické udalosti, kultúra,
tradície, verejné záujmy, atď., ktoré sú príčinou konkrétneho obsahu práva, vyjadreného
v príslušných PN
Formálne pramene – sú štátom stanovené alebo uznané formy, v ktorých sú obsiahnuté PN
ako pravidlá správania sa
Ak prameň práva obsahuje čo len 1 normu SP ide o prameň SP.
Prameňom slovenského SP nie sú:

15. právne obyčaje – má význam pri realizácii noriem SP – napr. ak policajný zbor má

dbať o verejný poriadok, pri správnej úvahe

16. súdne rozhodnutia (precedenty) – majú však svoj význam napr. pri rozhodovaní

v správnom konaní

SP ako nekodifikované právne odvetvie má mnoho prameňov, je právom písaným
a prameňom SP budú len štátom stanovené alebo uznané formy
Druhy prameňov SP

11. Ústava a ústavné zákony – všetky ostatné vnútroštátne právne predpisy s ňou musia byť

v súlade, napr. čl. 64 a nasl. – územná samospráva, atď.

12. Pravidlá medzin. práva – medzinárodné zmluvy, medz. dohody a medzin. obyčaje

- čl. 1 ods. 2 ÚSR – SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky

13. Zákony – všetky v ktorých je obsiahnutá aspoň jedna norma SP
14. Nariadenia vlády SR – sú to odvodené, všeobecne záväzné a podzákonné predpisy

- vláda ich môže vydávať na vykonanie zákona a v jeho medziach
- medzi pramene nepatria uznesenia vlády – ide o interné normatívne akty, ktoré nie sú
všeobecne záväzné, ale zaväzujú iba podriadené subjekty

15. Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy – môžu ich vydávať ak sú na to splnomocnené zákonom a len v medziach
zákona
- prameňom SP nie sú interné normatívne inštrukcie (smernice, pokyny,...)

16. Vyhlášky krajských úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy

- podľa zákona 515/2003 Z. z. sú to VZPP
- vyhlasujú uverejnením vo Vestníku vlády SR
- nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia; účinnosť nadobúdajú 15 dňom po ich
vyhlásení, ak nie je v nich ustanovený neskorší dátum účinnosti. Ak to odôvodňuje
naliehavý všeobecný záujem, možno vo vyhláške ustanoviť skorší začiatok jej účinnosti,
najskôr však dňom vyhlásenia.

17. VZN obce a VÚC

Ďalšie možné členenia prameňov práva:

15. podľa právnej sily

– najvyššie je ústava a ústavné zákony

16. podľa orgánov

– pramene vydávané zákonodárnymi orgánmi, org. štátnej správy

a orgánmi samosprávy

17. pramene prvotné – zákon a odvodené – podzákonné právne predpisy

06.Administratívno právne normy a ich klasifikácia

- všeobecná teória práva považuje PN za súčasť spoločenského vedomia
Špecifiká PN, ktorými sa odlišujú od iných noriem (politických, morálnych a pod.) :

18. ide o pravidlá správania sa stanovené alebo uznané štátom
19. stanovené sú v štátom uznanej vonkajšej forme, vo forme prameňa práva
20. ich zachovávanie je zabezpečené možnosťou štátneho donútenia buď prostredníctvom

štátneho orgánu alebo iným štátom splnomocneným subjektom

Definícia A-PN resp. noriem správneho práva
A-PN – sú pravidlá správania sa, stanovené štátom na uskutočňovanie právneho pôsobenia
na spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy.
Osobitosti A-PN

3. regulujú spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy
4. sú adresované orgánom verejnej správy, ktoré majú správnu právomoc
5. upravujú práva a povinnosti všetkých subjektov, teda aj občanov
6. majú imperatívny charakter, ktorý sa prejavuje ako:

1. priamy príkaz subjektu administratívnoprávneho vzťahu konať spôsobom

určeným v norme SP – napr. pravidlá cestnej premávky

2. priamy príkaz zdržať sa určitého konania – určenie zákazu –
3. príkaz, ktorý umožní subjektu administratívnoprávneho vzťahu vybrať si jednu

z možných variant, ktoré A-PN stanovuje

4. príkaz, ktorý znamená možnosť pre subjekt administratívnoprávneho vzťahu

určitý úkon uskutočniť alebo neuskutočniť – napr. možnosť podať odvolanie

Správne orgány – majú významné postavenie v procese prijímania A-PN – napr. vláda
môže predkladať návrhy zákonov parlamentu
- môžu prijímať množstvo A-PN – napr. vláda – nariadenia vlády; ministerstvá – vyhlášky,
výnosy a opatrenia
- môžu tiež A-PN aplikovať na konkrétne prípady
Štruktúra A-PN
- vychádza zo všeobecnej teórie práva podľa ktorej tvoria PN tri prvky – hypotéza,

dispozícia a sankcia
A-PN majú niektoré zvláštnosti:
1. dispozícia – ako vlastné pravidlo správania sa – najčastejšie vyjadrená ako príkaz alebo
ako zákaz
- dispozícia môže byť usporiadaná jednoznačne alebo alternatívne, ale aj taxatívne
alebo demonštratívne

17. hypotéza A-PN – môže byť taxatívna alebo demonštratívna a významné je najmä

členenie na hypotézy relatívne určité a relatívne neurčité

18. typické pre A-PN je to, že hypotéza a dispozícia často splýva
19. väčšina A-PN neobsahuje sankciu – lebo celý rad A-PN je adresovaný podriadeným

subjektom a v prípade ich porušenia vzniká disciplinárna zodpovednosť týchto subjektov

20. sankcie A-PN sú spravidla sústredené do 1 právneho predpisu
21. A-PN tiež namiesto použitia právnej sankcie môžu pripustiť uplatnenie výchovného

pôsobenia

Klasifikačné kritéria A-PN

18. Delenie na normy hmotnoprávne a

procesnoprávne

1. hmotnoprávne A-PN – stanovujú určité práva a povinnosti konkrétnym

adresátom a stanovujú bezprostredné podmienky realizácie týchto práv

2. procesnoprávne A-PN – upravujú postupy prostredníctvom, ktorých sa uvádzajú

do života normy hmotnoprávne, ich obsah

19. Tzv. kompetenčné normy a normy organizačnoprávne

- niektorí autori ich začleňujú do skupiny hmotnoprávnych A-PN

- iní ich považujú za samostatný druh z hľadiska právneho obsahu
- sú to A-PN, ktoré upravujú postavenie, pôsobnosť a právomoc subjektov verejnej
správy
- napr. v z. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, z. č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch

20. Delenie A-PN s

prihliadnutím na ich

štruktúru

1. regulatívne normy
2. ochranné normy

21. Klasifikácia podľa

právneho charakteru

A-PN

1. normy zaväzujúce – prevládajúce – pravidlá správania sa ktoré musia subjekty SP

rešpektovať. môžu byť prikazujúce alebo zakazujúce
imperatívne, ktoré vymedzujú nutnosť určitého správania sa

2. splnomocňujúce normy – vyskytujú sa v menšom počte

22. Klasifikácia podľa

odvetví

verejnej správy

- A-PN v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, priemyslu, ŽP, obrany, ...

23. Z

hľadiska

početnosti aplikácie

jednotlivých noriem

1. normy, ktoré sa uplatňujú denne – napr. A-PN v zák. o matrikách (154/1994)
2. normy, ktoré sa uplatňujú raz za určité obdobie

24. Z

hľadiska

pôsobnosti

(pôsobnosť PN – vymedzenie rozsahu, v ktorom sa má norma

uplatňovať v praxi, ...- pôsobnosť miestna, časová, osobná a

vecná

)

1. z hľadiska miestnej pôsobnosti – normy pôsobiace sa na celom území / len na

určitom území – územie obce, mesta, / len na našom lietadle alebo lodi, len
v hraničnom alebo colnom pásme, ...

2. z hľadiska časovej pôsobnosti – normy s neobmedzenou pôsobnosťou –

uplatňujú sa relatívne vždy počas ich platnosti a účinnosti a normy s obmedzenou
pôsobnosťou – uplatňujú sa napr. len počas epidémie, skúškového obdobia, ...

3. z hľadiska osobnej pôsobnosti – normy, ktoré sa vzťahujú na všetky osoby v SR

alebo len na určitú špecifickú skupinu – napr. študenti, vojaci, ...

4. z hľadiska vecnej pôsobnosti – normy hmotnoprávne a procesnoprávne, ktoré

môžu regulovať všeobecnú alebo osobitnú časť SP

Realizácia noriem SP
- ide o proces pretvárania noriem SP do právneho konania subjektov správnoprávnych
vzťahov
- rozlišujú sa 2 základné formy realizácie:
1. Priama realizácia – ide o priame uskutočňovanie požiadaviek obsiahnutých v PN
- jednotlivé subjekty sa samy správajú v súlade s požiadavkami obsiahnutými v A-PN
a nevyžaduje sa aktivita iného subjektu
- možno hovoriť o zachovávaní PN
2. Aplikácia noriem SP – realizuje sa prostredníctvom činnosti orgánov verejnej správy
v rámci ich kompetencie a to konkrétne vydávaním aktov aplikácie práva – napr.

rozhodnutie o ochrannom pásme, o prijatí na VŠ, …

07.Administratívnoprávne vzťahy a ich klasifikácia

A-PVz – sú spoločenské vzťahy upravené normami SP, ktoré sa vytvárajú (vznikajú, menia
sa a zanikajú) vo verejnej správe a v ktorých subjekty týchto vzťahov vystupujú ako
nositelia oprávnení a povinností stanovených a zabezpečovaných normami SP
A-PVz – sú vzťahmi vôľovými – ich vôľový charakter je daný na jednej strane tým, že
normy SP, ktoré tieto vzťahy regulujú sú výrazom vôle orgánov štátnej alebo verejnej
samosprávnej moci a na druhej strane tým, že realizácia práv a plnenie právnych
povinností v A-PVz spravidla predpokladá vôľové konanie subjektov týchto vzťahov.
Charakteristické znaky A-PVz:

7. 1 subjekt týchto vzťahov je vždy určený – orgán verejnej správy (OVS) a druhým

subjektom potom môže byť FO, PO alebo iný OVS

8. sú to vždy vzťahy mocenské – OVS je predstaviteľom verejnej moci voči subjektom

vo vzťahu ku ktorým sa verejná správa vykonáva

9. A-PVz môžu vzniknúť z iniciatívy rôznych subjektov, ale pre ich vznik spravidla nie je

potrebný súhlas druhého alebo všetkých subjektov - môžu vzniknúť aj proti vôli
druhého subjektu – napr. nariadenie karantény

10. spory

medzi subjektami A-PVz, rieši spravidla OVS vystupujúci v tomto vzťahu alebo

bezprostredne nadriadený OVS – len v prípadoch ustanovených zákonom ich riešia
súdy. Správny orgán potom vystupuje ako účastník konania pred súdom.

11. v prípade porušenia povinnosti, ktorá vyplýva z A-PN sa uplatňuje administratívnopr.

zodpovednosť – normy SP stanovujú aj administratívnopr. sankcie
- charakteristické je, že prevažne ide o zodpovednosť FO a PO voči štátu za porušenie
povinností vyplývajúcich z A-PN, ktorú uplatňuje OVS

Predpoklady vzniku A-PVz

22. Účinná norma SP

– základný predpoklad vzniku, zmeny alebo zániku A-PVz

23. Právna skutočnosť

– je to určitá okolnosť, ktorá spôsobuje právne následky

a) subjektívne právne skutočnosti – sú závislé od vôle subjektu A-PVz
- najmä právne a protiprávne konanie – môže spočívať v činnosti, v aktívnom
správaní sa subjektu, ale aj v jeho nečinnosti
- právne konanie – ak je toto konanie a jeho výsledok v súlade s PN
- protiprávne konanie – ak je toto konanie alebo jeho výsledok v rozpore s PN
- patrí tu aj tzv. verejnoprávne konanie – ide o konanie pri ktorom vznikajú, menia sa
a zanikajú A-PVz na základe individuálnych správnych aktov alebo aktov aplikácie práva
realizovaných príslušnými správnymi orgánmi
b) objektívne právne skutočnosti – sú nezávislé od vôle subjektu A-PVz
- patria tu najmä právne udalosti a protiprávne stavy

- právne udalosti – sú to okolnosti nezávislé od vôle subjektov – najmä narodenie a smrť
človeka, plynutie času, pôsobenie prírodných síl, vznik epidémie, ....
- protiprávne stavy – sú výsledky nezavineného protiprávneho konania alebo udalosti
odporujúce právu – normy SP ukladajú subjektu, aby protiprávny stav alebo jeho
následky odstránil – patrí tu aj konanie v

nutnej obrane

a krajnej núdzi v dôsledku

ktorého nedochádza k administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok
Prvky A-PVz
At.1. subjekty

A-PVz

- sú vždy v SP konkretizované
- v každom A-PVz vystupujú najmenej dva konkrétne subjekty, zásadne
v rozdielnom postavení
- jedným z týchto subj. musí byť vždy OVS, vystupuje v nadradenom postavení
- druhým subjektom môže byť FO, PO alebo iný OVS
At 2. obsah A-PVz
- tvoria ho oprávnenia a právne povinnosti subjektov A-PVz – tieto vyplývajú
priamo z dispozície noriem SP a tiež môžu vzniknúť na základe rozhodnutia
príslušného OVS, ktoré je vydané na základe PN
- práva a povinnosti sú vo vzájomnej interakcii – čiže právu OVS na jednej strane
zodpovedá príslušná povinnosť subjektu A-PVz na druhej strane A-PVz a naopak
At 3. objekt A-PVz
- je to, ohľadne čoho subjekty A-PVz vstupujú do právneho vzťahu a čo sa stáva
predmetom vzájomných oprávnení a právnych povinností
- môžu ním byť veci čiže materiálne predmety alebo správanie resp. výsledky
správania sa ľudí, kultúrne a sociálne hodnoty, hodnoty ľudskej osobnosti
(hodnoty nemajetkovej povahy), ktoré sú právom chránené
Druhy A-PVz

25. Podľa obsahu ich členíme na vzťahy

:

1. hmotnoprávne – sú realizované medzi subjektami verejnej správy a ostatnými

subjektami A-PVz a ich obsahom sú oprávnenia a právne povinnosti

2. procesnoprávne – sú formou realizácie hmotných A-PVz medzi subjektami

verejnej správy a ostatnými subjektami A-PVz

26. Procesnoprávne A-PVz niektorí autori členia na:

1. všeobecné – ich základom sú procesné A-PN
2. špeciálne – ich základom sú procesné A-PN, ktoré umožňujú zmeniť konečné

rozhodnutie orgánu štátnej správy

iné chápanie

21. všeobecné – sú tie, ktoré vznikajú na základe z. 71/1967 Zb. o správnom konaní
22. osobitné – sú tie, kt. vznikajú na zákl. osobitných právnych predpisov
27. Organizačné A-PVz – realizované vzájomne medzi jednotlivými OVS, pričom ich

obsahom sú vzájomne späté oprávnenia a právne povinnosti týchto orgánov vyplývajúce
z ich právomoci a pôsobnosti

28. Podľa funkcie verejnej správy ich členíme na:

1. ochranné – poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom
2. regulačné – ich cieľom je zakladať kvalitatívne a kvantitatívne nový právny stav

v oblasti verejnej správy

29. Podľa postavenia adresátov

1. vnútorné – vzťahy vo vnútri OVS
2. vonkajšie – občanom a krajským úradom

30. Podľa povahy povinnosti ako prvku A-PVz:

1. vzťahy, ktorých realizácia závisí od aktívnej činnosti subjektov

2. vzťahy, ktorých realizácia tkvie v pasívnom správaní subjektov – v nečinnosti,

nekonaní

31. Z

hľadiska vzájomného vzťahu práv a

povinností subjektov A-PVz:

1. vzťahy, v ktorých sa subjekty nachádzajú vo vzťahu nadriadenosti

a podriadenosti

2. vzťahy, v ktorých sa subjekty nenachádzajú vo vzťahu nadriadenosti

a podriadenosti

32. Podľa vecného obsahu:



môžeme ich členiť podľa jednotlivých oblastí resp. odvetví verejnej správy

08.Fyzické a Právnické osoby ako subjekty správneho práva

- môžeme ich rozčleňovať do dvoch základných skupín:
1. subjekty, ktoré vykonávajú verejnú správu – subjekty verejnej správy
- v praktickej podobe sú reprezentované najmä štátom a verejnoprávnymi korporáciami
2. subjekty, voči ktorým je verejná správa vykonávaná
- fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO)
Základný zmysel právnej subjektivity spočíva v tom, že sa subjektom SP dáva potrebný
základ, aby mohli nadobúdať práva a povinnosti a zároveň sa im dáva i spôsobilosť
nadobúdať práva a povinnosti vlastnými PÚ
- konkrétne práva a povinnosti – vyplývajú z jednotlivých noriem SP
- obsah a rozsah práv a povinností – je priamo závislý na povahe a rozsahu úloh, ktoré má
subjekt plniť
- subjekty SP – vystupujú v rôznych A-PVz, v ktorých vlastným menom nadobúdajú práva
a povinnosti – napr. pri investičnej výstavbe, hospodárenie s bytmi, ...
- práva a povinnosti subjektov SP – sú účinné, len ak sú zabezpečené potrebnými garanciami
– tieto garancie môžeme deliť na garancie 1. ekonomické 2. politické 3. právne
FO ako subjekty SP
1. Právne postavenie občana SR vo verejnej správe
- je charakterizované komplexom práv a slobôd, ktoré sú mu dané a komplexom povinností,
ktoré je možné mu ukladať .
- všetci občania a všetky FO majú na území SR zaručené základné práva a slobody –
vyplýva z čl. 12 ods. 2 ÚSR
- konkretizácia práv a povinností je v jednotlivých A-PN
- súhrn týchto práv a povinnosti administratívno-právny status občana – teória tento status
rozlišuje na:
1. všeobecný - tvoria ho práva a povinnosti, ktoré sa realizujú vo všetkých odvetviach
verejnej správy – napr. právo občana zúčastniť sa na riadení správy, povinnosť
dodržiavať verejný poriadok
2. osobitný (špeciálny) - tvoria ho práva a povinnosti realizované v jednotlivých odvetviach
verejnej správy – napr. súbor práv a povinností študenta, policajta, vojaka, ...
Základným prvkom určujúcim právne postavenie občana v verejnej správe je právna

subjektivita občana – ide o spôsobilosť občana byť nositeľom práv a povinností
vyplývajúcich z noriem SP
Právna subjektivita sa delí na:

33. spôsobilosť mať práva a povinnosti – tzv. správna subjektivita občana - vzniká

narodením a končí smrťou (vyplýva z OPH), výnimočne môžme hovoriť, že ju má aj
nasciturus (ak sa dieťa narodí živé)
- nejasný okamih smrti – osoba je nezvestná – úmrtný list je nahradený rozhodnutím
súdu – vyhlásením osoby za mŕtvu

34. spôsobilosť na PÚ – zahŕňa spôsobilosť na právne konanie aj protiprávne konanie

- vzniká v plnom rozsahu, keď občan dosiahol určitý vek – 18 rokov (od 16 uzavretím
manželstva) – vyplýva znova z OPH- normy SP nestanovujú vekovú hranicu jednotne:
a) od 15 – povinnosť mať občiansky preukaz, cestovný doklad – pas, hlásiť sa samostatne
k trvalému pobytu, zodpovednosť za priestupky, ....
b) od 17 – oprávnenie žiadať o vodičský preukaz skupiny A
c) od 18 – oprávnenie žiadať o lovecký lístok, vodičský preukaz – ostatné skupiny, okrem
sanitiek a požiarnych vozov (od 21)
- z OPH vyplýva, že spôsobilosť na PÚ môže byť rozhodnutím súdu obmedzená (pre
duševnú poruchu, pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo pre nadmerné
požívanie omamných prostriedkov alebo jedov alebo osoba, môže byť pozbavená
spôsobilosti na PÚ (pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná nie je schopná robiť
žiadne PÚ)
- neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou

POSTAVENIE CUDZINCOV
- rozlišujeme skupinu A-PN, podľa ktorých majú cudzinci rovnaké práva a povinnosti –
napr. nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo, ... a skupinu A-PN so špeciálnym
režimom – napr. oblasť zamestnanosti, liečebno-preventívnej starostlivosti
- cudzinci nemôžu nadobúdať niektoré práva – napr. byť prokurátorom, policajtom,
nepodliehajú brannej povinnosti, nesmú poznať štátne tajomstvo, ...
- špeciálna úprava, platná len pre cudzincov – úprava vyhostenia
Subjektom SP môžu ešte byť bezdomovci, utečenci, ....
PO ako subjekty SP
- v najvšeobecnejšom slova zmysle možno charakterizovať PO ako útvar združujúci osoby
alebo majetok, ktorý sa vytvára za určitým cieľom a právo mu priznáva právnu
subjektivitu
Pojmové znaky PO – vychádzajú najmä z OZ:

-

spôsobilosť mať práva a povinnosti a nadobúdať práva a povinnosti

-

majú svoj majetok a teda aj majetkovú zodpovednosť

-

konajú prostredníctvom FO - to tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení,
zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány)

-

majú svoj názov - musí byť určený pri ich zriadení

-

majú svoje sídlo - musí byť určené pri jej vzniku

PO teda sú – v nadväznosti na OZ:

23. združenia FO alebo PO – napr. záujmové združenia PO, občianske združenia, politické

strany a politické hnutia, ....

24. účelové združenia majetku – najmä nadácie, v minulosti štátne fondy, ...
25. jednotky územnej samosprávy – obce a samosprávne kraje (VÚC)
26. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon – napr. verejné vysoké školy, štátne

podniky, banky, burzy, rozpočtové a príspevkové organizácie, ...

27. štát – samostatne vymedzený podľa doc. Sotolářa

Z

hľadiska SP je potrebné rozlišovať obojaké poslanie PO

:

12. PO verejného práva – podliehajú osobitnému právnemu režimu

- boli zriadené zákon alebo na základe zákona ako výlučne osoby verejného práva
- zákon im zveril určitú časť plnenia úloh verejnej správy – napr. obce, mestá, VÚC, ..

13. PO, ktoré sú adresátmi správnoprávnych noriem

- t.j. ide o subjekty voči ktorým smeruje výkon verejnej správy – napr. obchodné
spoločnosti, družstvo, ....

PO sa zakladajú rôznymi spôsobmi – napr. zákonom, písomnou zakladacou zmluvou,
zakladacou listinou (ak ju zakladá 1 subjekt), uzavretím spoločenskej zmluvy, ...

Vznik PO – nastáva na základe registrácie. Spravidla vznikajú dňom, ku ktorému sú
zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra.
Zrušenie a

zánik právnickej osoby

:

Právnická osoba môže byť zrušená napr. dohodou spoločníkov obchodnej spoločnosti,
uplynutím doby, splnením účelu. Zánik právnickej osoby sa odvodzuje od toho, ako
právnická osoba vznikla. Spravidla zaniká výmazom z registra, do ktorého bola zapísaná.

Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia. Právnická osoba
zanikne aj bez likvidácie, ak celý majetok prechádza na právneho nástupcu
alebo ak to vyplýva zo zákona.

09.Systém orgánov verejnej správy, zásady ich výstavby, kompetencia

orgány verejnej správy sú jedným zo subjektov správneho práva.

Pod pojmom orgány verejnej správy môžeme chápať celý systém orgánov, ktoré pôsobia
v rámci verejnej správy

Organizácia (systém orgánov) verejnej správy :

A. Organizácia štátnej správy:

1. Na vrchole je VLÁDA SR - na čele: predseda vlády a zastupujú ho podpredsedovia
- v súčasnosti – 4 podpredsedovia (3 sú aj ministrami)
- poradné orgány vlády : 1. Stabilné 2. AD HOC
* nemajú rozhodovaciu právomoc majú len koordinačné, konzultatívne alebo odborné úlohy
Delenie poradných orgánov podľa zákona

a).Stále poradné orgány - *Legislatívna Rada Vlády a* Hospodárska Rada Vlády
b).Medziministerské poradné orgány – členmi sú členovia vlády

* Porada Ekonomických ministrov Rád, * Ministerská Rada Vlády pre záležitosti EU *
Výbor Ministrov pre Drogové závislosti a kontrolu drog

Ďalšie poradné orgány – * Rada vlády pre prevenciu kriminality, *Rada hospodárskej
a sociálnej dohody, *Bezpečnostná rada SR, * Rada Vlády SR pre Národnostné menšiny,
*Akreditačná komisia,

2. Ústredné orgány štátnej správy - dvojčlánkovosť: a) Ministerstvá b) ostatné ÚOŠS
a) Ministerstvá – 14, zrušené ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku
– jeho pôsobnosť prešla na ministerstvo hospodárstva SR
b) ostatné ÚOŠS – 11

- na čele Úradu vlády je VEDÚCI
- na čele NBÚ je RIADITEĽ
- na čele ostatných je PREDSEDA

- predsedu Protimonopolného úradu , Štatistického úradu SR a Úradu pre Štátnu
službu – menuje na návrh vlády prezident SR

- všetkých ostatných – menuje VLÁDA

3. Orgány s celoslovenskou pôsobnosťou
- napr. Colné Riaditeľstvo, Daňové Riaditeľstvo, Pamiatkový Úrad, Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví , Úrad na ochranu osobných údajov , Slovenský neteologický ústav, ,
Národný inšpektorát práce.......

B. Organizácia miestnej sústavy štátnej správy

1. miestne orgány št. správy so všeobecnou pôsobnosťou
2. miestne orgány št. správy so špeciálnou kompetenciou

C. Organizácia územnej samosprávy

1. Obec a jej orgány
2. VÚC (samosprávny kraj) a jeho orgány

D. Organizácia záujmovej (profesnej) a špeciálnej (akademickej) samosprávy

a)Záujmová (profesná) samospráva
- jej podstatou bolo a je zosúladenie skupinových záujmov so záujmami verejnými
- môžeme ju členiť na:
1. ekonomickú – tzv. družstevnú samosprávu
2. profesnú – napr. advokátska komora, lekárske komory, obchodné komory, ...
3. kultúrna – sem patria záujmové združenia rôznych sociálnych skupín a to žien, mládeže,
4. politická – sem patria politické strany a hnutia
b)Špeciálna (akademická) samospráva
- objavuje sa v oblasti školstva, najmä však vysokého školstva
Kompetencia orgánov verejenej správy
- ide o právny pojem, ktorý umožňuje zistiť druh aktivity a rozsah orgánov, čo ktorý
orgán ŠS má urobiť pri vybavovaní štátnych vecí
- viaže sa na určitý orgán št. správy a vždy je stanovená PN
- zásada právneho štátu
- pojem kompetetncia zahrňuje právomoc a pôsobnosť
Pôsobnosť- vymedzenie okruhu stálych vecí, v ktorých má byť orgán činný, t.j. právne
stanovená aktivita orgánov št. správy v rámci jemu vymedzenom okruhu štátnych vecí.
Právomoc – súhrn štátomocenských oprávnení, ktorými ten ktorý orgán reguluje štátne veci.
- právne normy upravujú kompetencie /kompetečné PN/, nezakladajú len povinnosť orgánov
ex offo dbať na dodržiavanie kompetencie miestnej, vecnej, funkčnej, ale aj právo občanov a
organizácií požadovať jej dodržiavanie.
Zásady výstavby
Pri praktickom uplatňovaní práva utvárať organizačnú základňu sústavy štátnej správy sa
platia tieto zásady :
A/ Spojené s členitosťou organizačnej základne sústavy štátnej správy
B/ Organizačno - lokalizačné
C/ Organizačno - štrukturálne
A/ Zásady spojené s členitosťou organizačnej základne sústavy štátnej správy sú :
1. Zásada článkovosti – vyjadruje, že organizačná základňa sústavy štátnej správy sa buď vo
všeobecnosti, alebo len v určitom stupni člení na články – napr. ministerstvá a ostatné ÚOŠS
2. zásada organizačno-štrukturálnej nadväznosti – napr. obvodný úrad, krajský úrad a MV
SR – pri správe vnútorných vecí
3. zásada stupňovosti miestnej štátnej správy – uplatňuje sa najmä 2-stupňová napr.
obvodný a krajský úrad, ....
B/ Zásady organizačno – lokalizačné
1. Zásada CENTRALIZAČNÁ - zvýrazňuje požiadavku, aby sa budoval jeden orgán v
sústave centrálnej štátnej správy.
2.DECENTRALIZAČNÁ zásada - zvýrazňuje požiadavku pri budovaní sústavy štátnej
správy, aby sa vybudoval jeden centrálny orgán a viaceré orgány na nižších stupňoch sústavy
štátnej správy.
3.TERITORIÁLNA zásada - znamená budovanie orgánov štíátnej správy v rámci územno-
správnych jednotiek ako aj mimo nich.
4. zásada FUNKČNÁ - obsahuje požiadavku, aby sa budovali správne orgány v rámci sfér
štátnej správy, ako aj na výkon určitých funkcií zabezpečovaných trvale.
5.zásada REÁLNA - sa uplatňuje pri budovaní orgánov štátnej správy, čo je spojené s istou
realitou existujúcou v menšom alebo väčšom rozsahu.
6. zásada ODVETVOVÁ – požaduje, aby sa utvárali orgány štátnej správy v rámci
ucelených odvetví sústavy štátnej správy
C/ Zásady organizačno - štrukturálne
Organizačná štruktúra jednotlivých orgánov štátnej správy sa utvára vhodnou kombináciou

týchto zásad :

1. monokratickém 2. kolegiálnej 3. volitelnosti 4. parity 5. disparity 6.

pomerného zastúpenia

10. Vláda SR, jej postavenie, pôsobnosť organizácia

* Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.
* Skladá sa : predsedu, podpredsedov a ministrov.
* Výkon funkcie člena vlády : je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s
výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s
pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s
členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy
vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
* Predsedu vlády vymenúva a odvoláva: prezident Slovenskej republiky.
* Predsedom vlády môže byť : každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do
Národnej rady Slovenskej republiky.
* Prezident SR na Návrh Predsedu vlády : výmenúva a odvolá ďalších členov vlády a
poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana,
ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
* Členovia vlády skladajú sľub
* Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu
Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
* Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná NRSR
* NRSR jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
* Vláda môže kedykoľvek požiadať NRSR o vyslovenie dôvery.
* Ak NRSR vysloví vláde nedôveru Vláde prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
* Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie
až do vymenovania novej vlády.
* Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný NRSR.
* Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR .
* NRSR môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident
Slovenskej republiky člena vlády odvolá.
* Návrh na odvolanie člena vlády môže podať : 1. prezidentovi SR 2. predseda vlády.
* Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
*Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej NRSR ; vláda však
vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.
* Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
* Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas ˝ väčšiny všetkých členov vlády.
* Vláda rozhoduje v zbore : o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a
o jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR,
o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách SR,
ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident SR, o zásadných otázkach vnútornej a
zahraničnej politiky, o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú
diskusiu, o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených
zákonom a troch členov Súdnej rady SR, o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu
na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o
návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SRa účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení
alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených
síl na území SRnaúčel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových

pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie SR
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z
medzinárodných, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
* Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.
* Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie
Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich
členskými štátmi
* Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.
* Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
* Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanoví zákon.
Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.
Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať
všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne
záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

11. Ministerstvá SR, jej postavenie, pôsobnosť, organizácia

V Slovenskej republike pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády: 14
a) Ministerstvo hospodárstva b) Ministerstvo financií c) Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií d) Ministerstvo pôdohospodárstva e) Ministerstvo výstavby a
regionálneho rozvoja f) Ministerstvo vnútra g) Ministerstvo obrany h) Ministerstvo
spravodlivosti i) Ministerstvo zahraničných vecí j) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny k) Ministerstvo životného prostredia l) Ministerstvo školstva m) Ministerstvo kultúry
n) Ministerstvo zdravotníctva
Organizácia ministerstva
- Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. - Ministra v čase jeho
neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra
na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na
návrh príslušného ministra. môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni
tajomníci; minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.
Organizácia ministerstiev :
- Ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, prípadne iné organizačné útvary.
- Sekcie sa zriaďujú najmä pre jednotlivé úseky činnosti ministerstva. Sekciu riadi
generálny riaditeľ. - Sekcia sa môže členiť na odbory; odbor riadi riaditeľ.
- Na ministerstve pôsobia poradné orgány zriadené podľa osobitných predpisov –
Minister môže zriaďovať aj ďalšie poradné orgány.
- Organizačnú štruktúru ministerstva určuje organizačný poriadok ministerstva, ktorý
vydáva minister.
* MINISTERSTVO HOSPODARSTVA
Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre a) priemysel s
výnimkou potravinárstva a stavebných výrobkov, b) energetiku vrátane hospodárenia s
jadrovým palivom a uskladňovania rádioaktívnych odpadov,
c) teplárenstvo a plynárenstvo, d) ťažbu a úpravu tuhých palív, ťažbu ropy a
zemného plynu, e) podporu malého podnikania a stredného podnikania,
f) stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia,
g) vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa,
h) ochranu a využívanie nerastných surovín vrátane hlavného dozoru nad ochranou a
využívaním ložísk nerastov, i) hlavný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci
a bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a
pri používaní výbušnín, j) puncovníctvo a skúšanie drahých kovov, k) kontrolu zákazu
vývoja, výroby, skladovania, použitia a obchodu s chemickými zbraňami a prekurzormi
potrebnými na ich výrobu, l) koordináciu a metodické usmerňovanie plnenia úloh

hospodárskej mobilizácie, m) odštátnenie a privatizáciu majetku štátu a pre správu majetku
štátu v podnikateľskej sfére.
* MINISTERSTVO FINANCII Slovenskej republiky
(1) Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií,
daní, colníctva, cien, finančnej kontroly a vnútorného auditu.
(2) Ministerstvo financií SR zabezpečuje
a) tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky, tvorby a realizácie štátneho
rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív SR, kapitálového trhu, poisťovníctva,
politiky daní a

poplatkov

a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania,

b) výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, stavebného sporenia, doplnkového
dôchodkového poistenia, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, jednotného
účtovníctva a účtovného výkazníctva, lotérií a iných obdobných hier, vo veciach správy
majetku štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére,
c) výkon štátneho dozoru nad zabezpečovaním politiky trhu práce, vykonávaním
nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, zdravotným poistením, činnosťou
doplnkových dôchodkových poisťovní, dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej
prémie v stavebnom sporení, dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k
hypotekárnym úverom a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.

* Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a) dráhy a dopravu na dráhach, b) cestnú dopravu, c) kombinovanú dopravu,
d) pozemné komunikácie, e) vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu,
f) civilné letectvo, g) pošty, h) telekomunikácie, i) ozbrojené zbory v doprave,
j) informatizáciu spoločnosti.
- Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR plní funkciu štátneho dopravného
úradu a námorného úradu.
* Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
- Ministerstvo pôdohospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) poľnohospodárstvo, b) lesné hospodárstvo, c) pozemkové úpravy a závlahové a
odvodňovacie systémy, d) veterinárnu starostlivosť, rastlinolekársku starostlivosť,
- Ministerstvo pôdohospodárstva SR plní úlohy súvisiace s rozvojom vidieka.
* Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
- Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) verejné práce, b) regionálny rozvoj, c) stavebnú výrobu a stavebné výrobky, d)
stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov, e) tvorbu a
uskutočňovanie bytovej politiky.
MINISTERSTVO VNUTRA Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku,
ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a
streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie SR a pobyt cudzincov na jej území,
občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky
utečencov a presídlencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a
prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a hasičskú ochranu,
b) všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania
Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne
občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých
právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do
Národnej rady SR, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta SR a ľudového hlasovania o
jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy organizačné

zabezpečenie referenda, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných
zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými
celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,
c) automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,
d) Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor,
e) koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy
štátnej správy.
MINISTERSTVO OBRANY
a) riadenie obrany SR b) výstavbu, riadenie a kontrolu Armády Slovenskej republiky,
c) koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných
právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky,
d) koordináciu obranného plánovania, e) zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného
priestoru SR, f) koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou,
g) riadenie vojenského spravodajstva, h) civilnú službu.
(2) Ministerstvo obrany SR zabezpečuje správu vojenských obvodov a vojenských lesov.

MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI
- Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.
- Ministerstvo spravodlivosti SR vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej
komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky,
v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou
notárov.
(3) Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečuje výkon znaleckej činnosti a tlmočníckej
činnosti a vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky a Obchodného vestníka.
(4) Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečuje zastupovanie Slovenskej republiky na
Európskom súde pre ľudské práva.
MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ
- Ministerstvo zahraničných vecí SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť
zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám.
- Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zabezpečuje
a) ochranu práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí,
b) riadenie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí,
c) styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v Slovenskej republike a v zahraničí,
d) hospodárenie a nakladanie s majetkom Slovenskej republiky v zahraničí,
e) koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a
vykonávania medzinárodných zmlúv.
MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIALNICH VECÍ A RODINY
a) pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy pri vykonávaní verejnej služby a právne vzťahy
volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy, b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci, c) inšpekciu práce, d) stratégiu zamestnanosti, politiku trhu práce a koordináciu
politiky zamestnanosti, e) nemocenské poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové
zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie, f) štátne sociálne dávky, sociálnu pomoc,
g) sociálnoprávnu ochranu detí a koordináciu štátnej rodinnej politiky.
- zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad zabezpečovaním politiky trhu práce,
vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, činnosťou
doplnkových dôchodkových poisťovní a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.
MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a
ochranu životného prostredia vrátane
a) ochrany prírody a krajiny, b) vodného hospodárstva, ochrany akosti a množstva vôd

a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb,
c) ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, d) ekologických aspektov územného
plánovania, e) odpadového hospodárstva, f) posudzovania vplyvov na životné prostredie,
g) zabezpečovania jednotného informačného systému o

životnom prostredí

a plošného

monitoringu, h) geologického výskumu a prieskumu, i) ochrany a regulácie obchodu s
ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín,
j) geneticky modifikovaných organizmov.
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA
a) základné školy, stredné školy, vysoké školy, b) školské zariadenia, c) celoživotné
vzdelávanie, d) vedu a techniku, e) štátnu starostlivosť o mládež a šport.
MINISTERSTVO KULÚRY
a) štátny jazyk, b) ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,
c) umenie, d) autorské právo a jemu príbuzné práva, e) osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú
výrobu, f) podporu kultúry národnostných menšín, g) podporu kultúry Slovákov žijúcich v
zahraničí, h) prezentáciu slovenskej kultúry v

zahraničí

i) vzťahy s cirkvami a náboženskými

spoločnosťami, j) médiá a audiovíziu.
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky metodicky riadi činnosť slovenských
inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia.
MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA

a) zdravotnú starostlivosť, b) ochranu zdravia, štátny zdravotný dozor,
c) zdravotné poistenie, d) ďalšie vzdelávanie zdravotníckych
pracovníkov, e) prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje,
prírodné minerálne vody.

12.Ostatné ústredné orgány štátnej správy, postavenie, pôsobnosť, organizácia

- upravené v z. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy

Ostatné ústredné orgány štátnej správy

Ostatné ústredné orgány štátnej správy :
a) Úrad vlády Slovenskej republiky,
b) Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
c) Štatistický úrad Slovenskej republiky,
d) Úrad pre štátnu službu,
e) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
f) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,
g) Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,
h) Úrad pre verejné obstarávanie,
i) Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
j) Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
k) Národný bezpečnostný úrad.

Organizácia ústredného orgánu štátnej správy

* Na čele Úradu vlády SR je vedúci, - zodpovedný predsedovi vlády.- vymenúva a
odvoláva vláda.
* Na čele Protimonopolného úradu SR a Štatistického úradu SR je predseda, ktorého
vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. Funkčné obdobie predsedu
Protimonopolného úradu je päť rokov.
* Na čele Úradu pre štátnu službu je predseda, vymenúva a odvoláva prezident SR na
návrh vlády. Funkčné obdobie predsedu Úradu pre štátnu službu je päť rokov.
* Prezident odvolá predsedu Úradu pre štátnu službu, ak :

a) je zdravotne nespôsobilý aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov,
b) prestal spĺňať predpoklady ustanovené osobitným predpisom alebo
c) porušuje povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
* Podpredsedu Úradu pre štát. službu vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu
službu.
* Predseda Úradu pre štátnu službu sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným
oznámením o vzdaní sa funkcie predsedu Úradu pre štátnu službu. Písomné oznámenie
doručuje prezidentovi SR.
* Na čele Národného bezpečnostného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva
vláda. Riaditeľ je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
(9) Na čele ostatných ústredných orgánov štátnej správy uvedených v § 21 písm. e) až
j) je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda. Predseda je za výkon svojej funkcie
zodpovedný vláde.
* Predsedu v čase jeho neprítomnosti zastupuje v

rozsahu jeho práv a povinností

podpredseda. Predseda môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu, aby ho
zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Podpredsedu vymenúva a odvoláva vláda na
návrh príslušného predsedu. Podpredsedu Protimonopolného úradu SR vymenúva a
odvoláva predseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
* Organizačnú štruktúru ústredného orgánu štátnej správy určuje organizačný
poriadok, ktorý vydáva vedúci, predseda alebo riaditeľ príslušného ústredného orgánu
štátnej správy.

Úrad vlády Slovenskej republiky

* Úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu
plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení
vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.
* Úrad vlády Slovenskej republiky môže v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom
(10/1996 o kontrole v št. správe) kontrolovať použitie prostriedkov štátneho rozpočtu
určených na plnenie úloh štátnej správy.
* Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády.
* Úrad vlády Slovenskej republiky plní aj úlohy spojené s odborným, organizačným a
technickým zabezpečením činnosti vlády.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy na
ochranu a podporu hospodárskej súťaže.

Štatistický úrad Slovenskej republiky

* Štatistický úrad Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť
štátnej štatistiky.

Úrad pre štátnu službu

* Úrad pre štátnu službu je ústredným orgánom štátnej správy pre štátnu službu.

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

* Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

* Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy
* Úrad jadrového dozoru SR zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou

bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi
a vyhoretým palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, ako aj nad jadrovými materiálmi
vrátane ich kontroly a evidencie. Zabezpečuje posudzovanie zámerov programu využitia
jadrovej energie a kvality vybraných zariadení a prístrojov jadrovej techniky a záväzky
Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv týkajúce sa jadrovej bezpečnosti
jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

* Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR je ústredným orgánom štátnej
správy pre oblasť technickej normalizácie, metrológie, kvality a posudzovania zhody.
* Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR vypracúva koncepciu štátnej
politiky, vykonáva metodickú činnosť a dozerá na plnenie úloh v

oblasti normalizácie

,

metrológie, kvality a posudzovania zhody.

Úrad pre verejné obstarávanie

* Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné
obstarávanie.

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy pre oblasť priemyselného vlastníctva.
Úrad priemyselného vlastníctva SR vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany vynálezov,
priemyselných vzorov (DIZAJNY), úžitkových vzorov, topografie polovodičových
výrobkov, ochranných známok a označenia pôvodu výrobkov.

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Správa štátnych hmotných rezerv SR je ústredným orgánom štátnej správy pre štátne
hmotné rezervy a pre koordináciu a metodické usmerňovanie opatrení na riešenie stavu
ropnej núdze.

Národný bezpečnostný úrad

Národný bezpečnostný úrad je ústredným orgánom štátnej správy na ochranu utajovaných
skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis.

13.Miestne orgány so všeobecnou kompetenciou

1. miestne orgány št. správy so všeobecnou pôsobnosťou
- 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch
- 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch

Základné ustanovenie

Miestnymi orgánmi štátnej správy na úsekoch 1. všeobecnej vnútornej správy, 2.
živnostenského podnikania, 3. civilnej ochrany a 4. riadenia štátu v krízových situáciách
mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len "krízové riadenie") sú krajské úrady
a obvodné úrady.

Postavenie krajských úradov a obvodných úradov

* Krajský úrad je právnická osoba. Krajský úrad je rozpočtová organizácia štátu
zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo"), ktorá v rámci svojho rozpočtu zabezpečuje výdavky aj na činnosť
obvodných úradov.
* Krajský úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta krajského úradu, ktorého

vymenúva a odvoláva

vláda

Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na návrh ministra

vnútra Slovenskej republiky.
* Krajský úrad je služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu
službu v krajskom úrade a v obvodných úradoch; je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí
vykonávajú verejnú službu v krajskom úrade a v obvodných úradoch.
* Obvodný úrad koná a rozhoduje v administratívnoprávnych vzťahoch samostatne

.

* Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého
vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky.
* Vnútornú organizáciu krajského úradu a obvodného úradu určuje ministerstvo.

Územné obvody krajských úradov a obvodných úradov

* Krajský úrad vykonáva štátnu správu v územnom obvode kraja.

Pôsobnosť krajských úradov a obvodných úradov

* Pôsobnosť krajských úradov a obvodných úradov na úsekoch štátnej správy uvedených v
ustanovujú osobitné zákony.
* Krajské úrady a obvodné úrady vykonávajú štátnu správu aj na úsekoch obrany a
bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie, správy majetku štátu a mimosúdnych
rehabilitácií v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.
* Krajské úrady a obvodné úrady v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi
vykonávajú štátnu správu vo veciach vedenia registra spoločenstiev vlastníkov bytov
a nebytových priestorov

, 3) poistenia motorových vozidiel 4) a dofinancovania družstevnej a

individuálnej bytovej výstavby. 5)
* Krajský úrad riadi a

kontroluje výkon štátnej správy

uskutočňovaný obvodnými

úradmi; koordinuje výkon ŠS uskutočňovaný obcami a vyšším územným celkom.
* Krajský úrad podľa rozhodnutia vlády koordinuje plnenie spoločných úloh s inými
miestnymi orgánmi štátnej správy pri riešení spoločensky závažných javov. Prednosta
krajského úradu je oprávnený na plnenie spoločných úloh požadovať potrebné podklady
a ukladať úlohy vedúcim iných miestnych orgánov štátnej správy v územnom obvode kraja.

Vyhlášky

* Všeobecne záväzné právne predpisy

krajských úradov

a iných

miestnych orgánov štátnej

správy sa označujú názvom vyhláška.
* Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
* Vyhláška nadobúda platnosť dňom jej vyhlásenia
účinnosť nadobúda pätnástym dňom po jej vyhlásení, ak nie je v nej ustanovený neskorší
deň nadobudnutia účinnosti. Ak to odôvodňuje naliehavý všeobecný záujem, možno vo
vyhláške ustanoviť skorší začiatok jej účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia.
* Vyhláška odo dňa jej vyhlásenia musí byť každému prístupná na nazretie na miestnom
orgáne štátnej správy, ktorý ju vydal.
* Smernice a iné organizačné akty ktorými ministerstvá a ostatné ústredné orgány
štátnej správy riadia výkon štátnej správy uskutočňovaný miestnymi orgánmi štátnej
správy, obcami a vyššími územnými celkami, sa vyhlasujú uverejnením oznámenia o ich
vydaní vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
* Oznámenie o vydaní smernice obsahuje :
a) názov a dátum vydania smernice,
b) stručný obsah,
c) dátum nadobudnutia účinnosti,

d) údaj o tom, kde bude uverejnené jej úplné znenie a kde možnodo smernice nazrieť.
* Smernica nadobúda platnosť dňom jej vyhlásenia ; účinnosť nadobúda pätnástym
dňom po jej vyhlásení, ak nie je v nej ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak to
odôvodňuje naliehavý všeobecný záujem, možno v smernici ustanoviť skorší začiatok jej
účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia.

Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia

§ 7

Zrušujú sa okresné úrady.

14.Miestne orgány so špeciálnou kompetenciou

Zrušujú sa okresné úrady.
2. miestne orgány št. správy so špeciálnou kompetenciou (špecializovanou pôsobnosťou)
A. oblasť ŽP – KRAJSKÝ ÚRAD ŽP a OBVODNÝ ÚRAD ŽP
B: oblasť územného plánovania a

stavebného poriadku

– KRAJSKÝ STAVEBNÝ ÚRAD

C. oblasť poľnohospodárstva – OBVODNÝ POZEMKOVÝ ÚRAD – vykonáva štátnu
správu v 2. st. vo veciach kde v 1. stupni konajú obvodné úrady
D. oblasť lesného hospodárstva a poľovníctva – KRAJSKÝ LESNÝ ÚRAD a OBVODNÝ
LESNÝ ÚRAD
E. oblasť vodného hospodárstva a rybárstva – KRAJSKÝ ÚRAD ŽP a OBVODNÝ
ÚRAD ŽP
F. oblasť pozemných komunikácii – KRAJSKÝ ÚRAD DOPRAVY a OBVODNÝ ÚRAD
DOPRAVY
G. oblasť školstva (základné a

stredné)

– KRAJSKÝ ŠKOLSKÝ ÚRAD

H. oblasť obrany krajiny – VYŠŠIA VOJENSKÁ SPRÁVA – sídlo BB, pôsobnosť pre celé
územie SR a ÚZEMNÉ VOJENSKÉ SPRÁVY
- Ďalšie: kraj a okres riaditelstvo PZ, kraj a okres riad hasičskeho a zachranneho zboru-ich
postavenie upravuje zakon o ochrane pred poziarmi- ich ulohy su prevencia a ochrana,
Katastralny urad v uzemnom obvode kraja,katastralne spravy v uzemnom okrese
Daňove úrady-zakon o danovych orgánoch, Obvodne banske urady, Krajska veterinarna a
potravinova sprava, Urad prace socialnych veci a rodiny, Krajske a obvodne pozemkove
urady, Krajske inspektoriaty prace, Oblastne telekomunikacne urady, Krajske obvodne a lesne
urady, Krajske a obvodne urady pre cestnu dopravu a pozemne komunikacie, Krajsky skolsky
urad, Krajske stavebne urady, Krajske a obvodne urady zivotneho prostredia, uzemne
vojenske spravy, colne urady, krajske pamiatkove urady

15. Samospráva obce, /mesta/.

- z. č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení
Obec je

*samostatný územný samosprávny a správny celok
*združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
*je právnickou osobou samostatne hospodári s vlastným majetkom
a s vlastnými príjmami

úlohou obce * starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.
Obci pri možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej
zmluvy. Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného
prospechu.
Názov obce

* Obec a jej časť má svoj názov.
* Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. Označovanie obce v inom jazyku
upravuje osobitný zákon.
* názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Názvy častí obcí určuje a mení
Ministerstvo vnútra Slovenskej R na návrh obce.
* Názov obce sa určuje podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo
historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.
* Neprípustný je názov obce a názov časti obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci
mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na
historický vývin územia.

Symboly obce

* Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce.
* Právo na vlastné symboly má aj časť obce.
* Obec označuje erbom obce a vlajkou : obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce,
zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.
* Obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia,
oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy.

Územie obce

* Územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych
území.
* Územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce
nemusí mať vlastné katastrálne územie.
* Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o
tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého
územnom obvode sa obec nachádza.

Zlučovanie a rozdelenie obce

* Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve
obce alebo viac obcí.. Zlúčiť obce alebo rozdeliťobec možno len s účinnosťou ku dňu
konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.

Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev

* Obec určuje a mení nariadením názvy ulíc a iných verejných priestranstiev.
* V obci, v ktorej je viac ulíc alebo iných verejných priestranstiev, má každá ulica alebo
iné verejné priestranstvo svoj názov.
* Názvy ulíc a sa určujú s prihliadnutím na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti,
na veci a pod. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné,
urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a názvy
nepriliehavé vzhľadom na históriu obce.
* Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev názvami zabezpečuje obec na vlastné
náklady.

Číslovanie stavieb
* Obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a
evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.
* Na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva obec na vlastné náklady tabuľky
rovnakého vzoru.
Obyvatelia obce
* Obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

* Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce.
* Obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom
obce.
* Na samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto
a) má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci platí miestnu daň alebo miestny
poplatok,
b) je v obci prihlásený na prechodný pobyt alebo dlhodobý pobyt,
c) má čestné občianstvo obce.
Samospráva obce
* Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej
majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon,
ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo
fyzická osoba.
* Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce,
b) hlasovaním obyvateľov obce,
c) verejným zhromaždením obyvateľov obce.
* Obec pri výkone samosprávy najmä
a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným
majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,
b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,
c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,
d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva
súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti
právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce vydáva
záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
e) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií,
verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších
obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
f) zabezpečuje verejnoprospešné služby, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu
verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových
vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,
g) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov
obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej
starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť,
telesnú kultúru a šport,
h) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce;
určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje
trhoviská,
j) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,
k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové
a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,
l) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,
m) zabezpečuje verejný poriadok v obci;
n) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá
o zachovanie prírodných hodnôt,
o) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci
p) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,
r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.

* Obec spolupracuje v záujme rozvoja obce s politickými stranami a politickými hnutiami,
s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami, ako aj s fyzickými
osobami pôsobiacimi v obci.
Vzťah štátu a obce
* Obce podliehajú dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. – napr.
podľa z. o NKÚ
Všeobecne záväzné nariadenia obce
* Obec môže vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR,
ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
NRSR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
* Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej
tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v
ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo
všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy
alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.
* Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem
toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým.
* Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.
Financovanie obce
* Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií,
ako aj z ďalších zdrojov. Vlastné príjmy v rozsahu podľa osobitných predpisov sú
a) príjmy z majetku obce a z majetku prenechaného obci do užívania (nájmu),
b) výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov,
c) podiely na daniach v správe štátu,
d) výnosy z pokút uložených za priestupky,
e) iné príjmy.
Majetok obce
* Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.
* Majetok obce slúži na plnenie úloh obce.
Rozpočet obce
* Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie
jedného kalendárneho roka.
* Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy,
finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné
vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám.

16.Orgány obce, mesta

Základné ustanovenie

* Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce (ďalej len "starosta").
* Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné,
kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce;
môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon. –
napr. obecnú políciu

Obecné zastupiteľstvo

* Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v
priamych voľbách obyvateľmi obce. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí
zložením sľubu poslancov novozvoleného. obecného zastupiteľstva na štyri roky.
* Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou

a) starostu,
b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,
c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej
obcou, v ktorej bol zvolený,
d) podľa osobitného zákona – napr. prokurátor, sudca, ...
* Počet poslancov obecného zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami
obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce – 3 (obec do 40 obyvateľov) až
maximálne 41 (obce nad 100 000 obyvateľov)
* Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu
vyhradené:
a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu,
b) schvaľovať rozpočet obce a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu
komunálnych dlhopisov,
c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja
d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku
e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a
rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky,
f) vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja
obce a zvolávať verejné zhromaždenia občanov,
g) uznášať sa na nariadeniach - VZN
h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinár. združení
i) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,
j) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov
k) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na
návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať
obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich orgánov,
ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
l) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činnostía účasť v združeniach,
ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
m) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
n) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,
o) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.
* Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak ide
a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,
b) odvolanie starostu (§ 13a ods. 3),
c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30% oprávnených voličov.
* Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovan obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o
ďalších dôležitých veciach samosprávy obce
(5) Výsledky hlasovania obyvateľov obce sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň
polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou
platných hlasov účastníkov hlasovania obyvateľov obce.

Verejné zhromaždenie obyvateľov obce

Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať verejné
zhromaždenie obyvateľov obce alebo jej časti.

Starosta

* Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je
verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného
starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
* Starosta skladá sľub,
* Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou

a) poslanca obecného zastupiteľstva,
b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,
c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie
d) predsedu samosprávneho kraja,
e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,
f) podľa osobitného zákona. – napr. prokurátor, sudca, ...
Starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich
uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c)

zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k

právnickým a fyzickým osobám

,

d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom
obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v
pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych
vzťahoch je správnym

orgánom

.

* Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa
domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné
* Starosta môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť
pokutu do 200 000 Sk, ak :
a) poruší nariadenie,
b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým
naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá
veci mimo vyhradených miest,
c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť
osobnú pomoc alebo vecnú pomoc pri pohromach a pod.
Mandát starostu zaniká
a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, b) uplynutím funkčného
obdobia, c) vzdaním sa mandátu, d) odsúdením za úmyselný trestný , e) pozbavením
spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu,
g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce; i) smrťou, j) zrušením obce.

Zastupovanie starostu

* výkon funkcie zastupuje jeho zástupca,
* zástupca je členom obecnej rady
* Obecné zastupiteľstvo na návrh starostu ustanoví okruh úkonov a činnosti, ktoré je
zástupca starostu oprávnený vykonávať.
* Zástupca starostu zvolá obecné zastupiteľstvo v prípadoch podľa § 13a ods. 3, ak ho
nezvolá starosta.
* Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu
zástupca starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

Obecná rada

* Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu.
Obecná rada je zložená z poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých volí obecné
zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné
zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného
zastupiteľstva.
* Počet členov obecnej rady tvorí najviac 1/3 počtu poslancov obecného zastupiteľstva. .
* Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného
zastupiteľstva. Plní úlohy podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zároveň plní

funkciu poradného orgánu starostu.
* Obecná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za mesiac. Jej zasadnutie zvoláva a
vedie starosta.
* Obecná rada je spôsobilá rokovať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
členov rady. Na prijatie uznesenia obecnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých jej členov.
Komisie
* Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné
poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
* Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených
obecným zastupiteľstvom.
* Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.
Obecný úrad
* Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Obecný úrad
zabezpečuje organizačné a

administratívne veci

Obecný úrad najmä :
a) zabezpečuje písomnú agendu, odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie
obecného zastupiteľstva obecnej rady a komisií, vypracúva písomné vyhotovenia všetkých
rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní, vykonáva nariadenia, uznesenia
obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.
* Prácu obecného úradu organizuje starosta. V obciach s väčším počtom zamestnancov
môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu.

Prednosta obecného úradu

Prednostu vymenúva a odvoláva starosta, je zamestnancom obce, ktorý zodpovedá za
svoju činnosť starostovi. Zúčastňuje sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady s
hlasom poradným.

Hlavný kontrolór

* Obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra. Hlavného
kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo na šesť. Hlavný kontrolór je
zamestnancom obce a za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu. Obec
môže zriadiť útvar hlavného kontrolóra.
Hlavný kontrolór najmä
a) vykonáva kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu obce
b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a záverečného účtu obce
pred ich schválením v obecnom zastupiteľstve,
c) predkladá výsledky kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu,
d) predkladá najmenej raz ročne správu o výsledkoch kontrolnej činnosti,
* zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a na zasadnutiach obecnej rady s
hlasom poradným.
* je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do iných
dokumentov týkajúcich sa pokladničných operácií, vedenia účtovníctva, nakladania
s majetkom obce a do iných dokladov potrebných na výkon kontroly.
Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca obecného zastupiteľstva, b) starostu, c) člena orgánu právnickej osoby založenej
alebo zriadenej obcou, d) iného zamestnanca obce,
* Výkon funkcie hlavného kontrolóra sa skončí
a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený,
d) smrťou.
(7) Obecné zastupiteľstvo odvolá hlavného kontrolóra z funkcie, ak
a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin b) vykonava funkciu nezlučiteľnú

s jeho funkciou c) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,
d) bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne
úkony bola obmedzená.
Hlavný kontrolór viacerých obcí
Hlavný kontrolór môže vykonávať kontrolnú činnosť pre viaceré obce podľa osobitného
zákona.
Obecná polícia
Zriadenie, postavenie a úlohy obecnej polície upravuje osobitný zákon.

17.Samosprávny kraj ( pôsobnosť)

- z. č. 302/2001 (zákon o samosprávnych krajoch)
Vyšší územný celok je samosprávny kraj.Samosprávny kraj je samostatný územný
samosprávny a správny celok SR. Zriaďujú sa tieto samosprávne kraje:
a) Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave,
b) Trnavský samosprávny kraj so sídlom v Trnave,
c) Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne,
d) Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre,
e) Žilinský samosprávny kraj so sídlom v Žiline,
f) Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici,
g) Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach,
h) Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove.
* Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s

územným obvodom kraja

. Územný

obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom.
* Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni
práva a záujmy svojich obyvateľov.
* Samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré môže používať pri výkone samosprávy.
Symboly samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať.
* Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti
a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

Pôsobnosť samosprávneho kraja

*Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o
potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä
a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
územia
b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,
c) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady
d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje,
e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť
f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a
iné právnické osoby podľa osobitných predpisov,
g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia,
h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a
ostatných prvkov svojho územia,
i) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na
rozvoj ďalšieho vzdelávania,
j) utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít
a stará sa o ochranu pamiatkového fondu,
k) koordinuje rozvoj cestovného ruchu,
l) koordinuje rozvoj telesnej kultúry a starostlivosť o deti a mládež,

m) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,
n) podieľa sa na riešení problémov,
o) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,
p) vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.

Medzinárodná spolupráca

* Má právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných
orgánov.
* Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci, ktorá musí obsahovať
a) názvy a sídla účastníkov zmluvy,b) predmet zmluvy (spolupráca),c) určenie času, na ktorý
sa uzatvára.
* Dohoda o spolupráci musí byť uzatvorená písomne a musí byť vopred schválená
nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov zastupiteľstva a vopred schválená územným
celkom alebo orgánom iného štátu.
* nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, so zákonmi a
s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, a nesmie byť v rozpore s verejným
záujmom.
* Na samosprávny kraj možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy.
* štát poskytne samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

Všeobecne záväzné nariadenia

* Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne
záväzné nariadenie ; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,

s

ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovilasúhlas NRSR a ktoré
boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a s
nariadeniami vlády.
* Vo veciach, v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy, môže vydávať
nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie
nesmie byť v rozpore.
* Nariadenie sa vyhlasuje vyvesením jeho úplného znenia na úradnej tabuli samosprávneho
kraja najmenej na 30 dní; účinnosť nadobúda 30. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je
ustanovený neskorší začiatok účinnosti.

Financovanie samosprávneho kraja

* Základom finančného hospodárenia samosprávneho kraja je rozpočet, ktorý sa zostavuje
na obdobie jedného kalendárneho roka.
* Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo
štátnych dotácií. Vlastné príjmy samosprávneho kraja sú v rozsahu podľa osobitných
predpisov: a) príjmy z majetku samosprávneho kraja a z majetku štátu prenechaného
samosprávnemu kraju do užívania, b) príjmy z miestnych daní a poplatkov, c) výnosy zpokút,
d) výnosy z dobrovoľných zbierok, dobrovoľné príspevky a dary právnických osôb a
fyzických osôb, e) iné príjmy.
* Výdavky samosprávneho kraja sú
a) výdavky súvisiace s výkonom samosprávnych funkcií, b) výdavky súvisiace so správou
vlastného majetku, ako aj majetku prenechaného samosprávnemu kraju do užívania,
c) výdavky súvisiace s tvorbou a plnením programu sociálneho a ekonomického rozvoja
samosprávneho kraja, d) iné výdavky podľa osobitných predpisov.

Majetok samosprávneho kraja

* slúži na plnenie úloh samosprávneho kraja.

18.Orgány samosprávneho kraja

Orgány samosprávneho kraja sú

a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja
b) predseda samosprávneho kraja

Zastupiteľstvo

* Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych
voľbách. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až
15

000 obyvateľov na jedného poslanca

a určí volebné obvody podľa osobitného

zákona. Funkčné obdobie sa skončí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
* Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja,
najmä :
a) uznášať sa na nariadeniach,
b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom samosprávneho kraja
c) schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja regionálne
rozvojové plány a programy, ako aj územnoplánovacie podklady
d) schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie
rozpočtu a schvaľovať záverečný účet samosprávneho kraja,
e) o prijatí úveru alebo pôžičky samosprávneho kraja,
f) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov
g) o vyhlásení referenda,
h) zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a
vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ako aj schvaľovať majetkovú účasť
samosprávneho kraja v právnickej osobe,
j) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu
samosprávneho kraja ,
k) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva, voliť a odvolávať ich predsedov a
ďalších členov,
l) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra samosprávneho kraja
m) určovať odmenu poslancom
n) určovať odmenu členom komisií, ktorí nie sú poslancami,
o) zriaďovať úrad samosprávneho kraja a určovať jeho organizačnú štruktúru,
p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva.
* Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho
zasadnutie zvoláva a vedie predseda.
* Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia zastupiteľstva je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých
poslancov.
Rokovanie zastupiteľstva je verejné, Zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné,
ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov..

Poslanci

* Poslanec je oprávnený najmä
a) predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy,
b) interpelovať predsedu vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho činnosti,
c) požadovať od vedúcich vysvetlenia
d) požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť na území samosprávneho kraja, vo veciach týkajúcich
sa ich podnikania,
e) zúčastňovať sa na kontrolách, previerkach, vybavovaní sťažností
f) požadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných na riadny výkon
poslaneckej funkcie.

* Poslanec je povinný najmä
a) zložiť sľub na prvom zasadnutí zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastní,
b) obhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho obyvateľov,
c) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený,
d) informovať na požiadanie voličov o svojej činnosti a o činnosti zastupiteľstva.
* Poslancovi patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu, ktoré mu vznikli v
súvislosti s výkonom funkcie.
* Poslancovi, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, možno za výkon funkcie
poskytnúť odmenu.
* Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou
a) predsedu, b) člena orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej samosprávnym
krajom, c) zamestnanca samosprávneho kraja alebo d) podľa osobitného zákona.
* Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin
e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne
úkony, f) skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja alebo g) smrťou.
* Vzdanie sa mandátu musí poslanec urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením
úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

Referendum

* Zastupiteľstvo vyhlási referendum o dôležitých otázkach, ktoré sa týkajú výkonu
samosprávy samosprávneho kraja, ak sa na tom uznesie alebo ak o to petíciou požiada
aspoň 30% oprávnených
voličov.

Predseda

* Predsedu volia obyvatelia samosprávneho kraja v priamych voľbách. Spôsob voľby
predsedu ustanovuje osobitný zákon.
* Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch,
pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj vo
veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o

právach a

povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb.
* Predseda zvoláva spravidla raz za mesiac predsedov komisií na prerokovanie otázok
týkajúcich sa samosprávneho kraja.
* Predsedu zastupuje podpredseda v rozsahu určenom zastupiteľstvom.
* Funkcia predsedu je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca zastupiteľstva, b) člena orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej
samosprávnym krajom, c) štatutárneho zástupcu právnickej osoby s majetkovou účasťou
samosprávneho kraja, d) zamestnanca samosprávneho kraja, e) starostu obce alebo primátora
mesta, alebo f) podľa osobitného zákona – sudcovia, prokurátori, ...
* Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere.
Mandát predsedu zaniká:
a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin e) pozbavením
spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja, g) vyhlásením výsledku
referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou.
* Vzdanie sa mandátu predsedu musí sa urobiť písomne a jeho účinky nastávajú
doručením úradu. Vzdanie sa mandátu predsedu nemožno vziať späť.
*Predseda môže uložiť PO alebo FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia
pokutu do 500 000 Sk.

Hlavný kontrolór

Hlavný kontrolór je zamestnancom samosprávneho kraja, ktorý vykonáva kontrolu
plnenia úloh samosprávneho kraja, najmä kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu
samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. je povinný
vykonať kontrolu, ak ho o to požiada zastupiteľstvo. Najmenej raz do roka predkladá
správu o výsledkoch kontrolnej činnosti zastupiteľstvu. Zastupiteľstvo je povinné vytvoriť
hlavnému kontrolórovi podmienky na nezávislý výkon jeho úloh. riadi útvar kontroly.
Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca zastupiteľstva, b) predsedu,c) člena orgánu právnickej osoby zriadenej alebo
založenej samosprávnym krajom, d) iného zamestnanca samosprávneho kraja alebo
e) podľa osobitného zákona.
* Výkon funkcie hlavného kontrolóra sa skončí
a) uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený, b) vzdaním sa funkcie,c) odvolaním z funkcie
alebo d) smrťou.
Zastupiteľstvo odvolá hlavného kontrolóra z funkcie, ak
a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo b) vykonáva funkciu
nezlučiteľnú s funkciou hlavného kontrolór c) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti
vyplývajúce z odseku 1 alebo d) bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Komisie

* Zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu a finančnú komisiu; môže zriaďovať aj
ďalšie komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
Členom mandátovej komisie môže byť iba poslanec.
* Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených zastupiteľstvom
* Komisie sa schádzajú podľa potreby, spravidla však raz za mesiac.
* Úlohy a spôsob rokovania komisií určuje zastupiteľstvo.
* Členovi komisie, ktorý nie je poslanec, možno poskytnúť odmenu.

Úrad

* Administratívne a organizačné veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov
zriadených zastupiteľstvom zabezpečuje úrad, ktorý tvoria zamestnanci samosprávneho
kraja; ich počet a skladbu pracovných funkcií ustanovuje zastupiteľstvo.
* Prácu úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť zodpovedá
predsedovi.

19.Územné a správne členenie SR

Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. 1) Na výkon správy sa vytvárajú
územné celky a správne celky.
ÚZEMNÉ USPORIADANIE
Základné ustanovenia
* Samosprávnymi územnými celkami SR sú obce a vyššie územné celky.
* Územný obvod vyššieho územného celku je zhodný len s územným obvodom kraja;
* Vojenský obvod zriadený podľa osobitného zákona nie je súčasťou obce ani vyššieho
územného celku.
SPRÁVNE USPORIADANIE
* Správnymi celkami SR sú kraje a okresy. Kraje sa členia na okresy. Územný obvod kraja a
územný obvod okresu sú územnými obvodmi na výkon pôsobnosti orgánov štátu,
* Správnymi celkami sú obce a vojenské obvody,
Kraje
*Zriaďujú sa tieto kraje:

a) Bratislavský kraj, b) Trnavský kraj, c) Trenčiansky kraj, d) Nitriansky kraj, e) Žilinský kraj,
f) Banskobystrický kraj, g) Prešovský kraj, h) Košický kraj.
OKRESY
* V Bratislavskom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Bratislava I, b) okres Bratislava II,c) okres Bratislava III, d) okres Bratislava IV,
e) okres Bratislava V, f) okres Malacky, g) okres Pezinok, h) okres Senec.
* V Trnavskom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Trnava, b) okres Dunajská Streda, c) okres Galanta, d) okres Hlohovec,
e) okres Piešťany, f) okres Senica, g) okres Skalica.
* V Trenčianskom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Trenčín, b) okres Bánovce nad Bebravou, c) okres Ilava, d) okres Myjava,
e) okres Nové Mesto nad Váhom, f) okres Partizánske, g) okres Považská Bystrica,
h) okres Prievidza, ch) okres Púchov.
* V Nitrianskom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Nitra, b) okres Komárno, c) okres Levice, d) okres Nové Zámky, e) okres Šaľa,
f) okres Topoľčany, g) okres Zlaté Moravce.
* V Žilinskom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Žilina, b) okres Bytča, c) okres Čadca, d) okres Dolný Kubín,
e) Kysucké Nové Mesto, f) okres Liptovský Mikuláš, g) okres Martin,
h) okres Námestovo, ch) okres Ružomberok, i) okres Turčianske Teplice, j) okres Tvrdošín.
* V Banskobystrickom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Banská Bystrica, b) okres Banská Štiavnica, c) okres Brezno, d) okres Detva,
e) okres Krupina, f) okres Lučenec, g) okres Poltár, h) okres Revúca,
ch) okres Rimavská Sobota, i) okres Veľký Krtíš, j) okres Zvolen, k) okres Žarnovica,
l) okres Žiar nad Hronom.
* V Prešovskom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Prešov, b) okres Bardejov, c) okres Humenné, d) okres Kežmarok, e) okres Levoča,
f) okres Medzilaborce, g) okres Poprad, h) okres Sabinov, ch) okres Snina, i) okres Stará
Ľubovňa, j) okres Stropkov, k) okres Svidník, l) okres Vranov nad Topľou.
* V Košickom kraji sa zriaďujú tieto okresy:
a) okres Košice I, b) okres Košice II, c) okres Košice III, d) okres Košice IV,
e) okres Košice - okolie, f) okres Gelnica, g) okres Michalovce, h) okres Rožňava,

ch) okres Sobrance, i) okres Spišská Nová Ves, j) okres Trebišov.

20.Normotvorne formy činnosti

Normotvorne Formy činnosti
Vydávanie správnych aktov je špecifickou a typickou právnou formou uskutočňovania
štátnej správy. Sú to správne úkony jej orgánov, ktoré sa vyznačujú určitými
charakteristickými spoločnými znakmi a najmä špecifickými právotvornými účinkami,
keďže priamo zasahujú do právnych pomerov subjektov, ktorým sú adresované.
Pojem správny akt platné predpisy právneho poriadku nedefinujú ani ho nepoužívajú.
Naše platné právo používa len konkrétne označenia určitých druhov právnych aktov /napr.
nariadenie, vyhláška, výnos, opatrenie, rozhodnutie a iné/
SPRÁVNY AKT CHARAKTERIZUJÚ NAJMÄ TIETO ZNAKY
1. SA je jedným z druhov štátno-mocenských aktov
2. je autoritatívnym, podzákonným mocensko-právnym a záväzným aktom orgánu štátnej
správy, vydaným v rámci jeho kompetencie a v predpísanej forme
3. je všeobecným štátno-mocenským prostriedkom sústavy orgánov štátnej správy, ktorý sa

používa na zabezpečovanie jej funkcií, na realizáciu konkrétnych cieľov a úloh vo
všetkých odvetviach a sférach výkonnej, nariaďovacej a organizátorskej aktivity štátnej
správy
4. je oficiálnym podzákonným aktom, ktorý môže vydať len kompetentný správny orgán
a len na účel predvídaný zákonom. Obsahuje autoritatívny, jednostranný prejav vôle
príslušného orgánu štátnej správy
5. je záväzným štátno-mocenským aktom, ktorý disponuje určitou právnou silou,
podmienenou postavením, pôsobnosťou a právomocou správneho orgánu vydávajúceho akt v
systéme činnosti štátnej správy. Plnenie SA je zabezpečované donucovacími
prostriedkami štátu, ktoré predvída platné právo. Jeho neplnenie môže mať za následok
uplatnenie zodpovednosti.
6. je jednostranným mocensko-právnym aktom príslušného orgánu štátnej správy s
právotvornými účinkami na právne pomery subjektov, ktorým je určený. Správnym aktom
sa zakladajú, menia alebo rušia /zanikajú/ práva a povinnosti subjektov, prípadne sa ich
práva alebo povinnosti deklarujú.
7. je právnym aktom orgánu štátnej správy, ktorý môže byť základom aj pre vznik
iných vzťahov než adm.-právnych.
Klasifikácia správnych aktov
A/ Normatívne správne akty
Tvorba právnych noriem je v štátnej správe významnou a špecificku formou správnej
činnosti. Oprávnenie vydávať normatívne správne akty orgánmi štátnej správy je základným
prostriedkom, pomocou ktorého v rámci všeobecných požiadaviek zákona pôsobia na im
podliehahajúce sféry života spoločnosti. V nich je najlepšie vyjadrená regulačná úloha
výkonnej štátnej činnosti.
Prostredníctvo normatívnych správnych aktov sa :
1. určujú najvšeobecnejšie, typové pravidlá správania sa všetkých účastníkov v správnej
sfére, týkajúce sa správnych orgánov, ich funkcionárov a pracovníkov, podnikov, organizácií,
inštitúcií, zariadení a občanov.
2. určujú konkrétne úlohy, oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť účastníkov adm.-
právnych vzťahov
3. formujú sa základné línie súčinnosti a spolupráce medzi rozličnými článkami systému
štátnej správy
4. určujú obmedzenia a zákazy podmienené špecifikou adm.-právnych vzťahov
5. ukladajú v nevyhnutných prípadoch určité špeciálne povinnosti alebo poskytujú osobitné
oprávnenia
6. uskutočňujú právno-ochranné funkcie riadiaceho charakteru a predvídajú sa právne záruky
ochrany ustanoveného poriadku vzťahov vo sfére štátnej správy
7. konkretizujú normy vyššej právnej sily /napr. vydávaním inštrukcií, smerníc, pokynov,
výkladov a pod. normatívnych aktov príslušnými správnymi orgánmi/
Normatívny správny akt je podzákonným právnym aktom orgánu štátnej správy,
ktorý obsahuje záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú
skupinu prípadov rovnakho druhu a neurčitého počtu. Je to podzákonný predpis.
- Medzi jednotlivými NSA sú podstatné rozdiely. Najpodstatnejší rozdiel vyplýva z

postavenia subjektov, na ktorých sa NSA vzťahuje /napr. na subjekty podriadené alebo
nepodriadené/. Podľa toho ide buď o :
a/ normatívne správne akty všeoebecne záväzné (/pôsobia vo vonkajšej - externej sfére
štátnej správy/ alebo o
b/ vnútorné normatívne inštrukcie /smernice/, ktoré pôsobia len v rámci interných
vzťahov v šátnej správe, zaväzujú len podriadené osoby
NSA /podzákonný všeobecne záväzný právny predpis/ vykonáva zákon alebo zákonné
opatrenie. Môže ho vydať len zákonom splnocnený orgán štátnej správy a len v rámci
daného splnomocnenia. Príslušné správne orgány v normatívnych aktoch konkretizujú
ustanovenia zákonov, najmä pokiaľ ide o okruh subjektov, práv a povinností, spôsob ich
uplatnenia a postup orgánov pri výkone zákona. Pre vydávanie týchto aktov platia pravidlá
ustanovené v Ústave.
- Základný a nevyhnutným predpokladom pôsobenia NSA je jeho platnosť a účinnosť.
týmto zárokom čelí.

21.Individuálne správne akty, ich klasifikácia

Individuálny správny akt /ISA/ je typickou a najrozšrenejšou formou výkonnej a
nariaďovacej činnosti štátnej správy, v ktorej sa predovšetkým autoritatívne, jednostranne
vyjadruje mocensko-správna činnosť správnych orgánov štátu. Týmito konkrétnymi
právnymi aktmi sa zakladajú, menia alebo rušia určité oprávnenia alebo povinnosti
individuálne určených subjektov, resp. sa autoritatívne zisťoujú, potvrdzujú a deklarujú.
Preto ide o právotvorné akty.
ISA je vonakjším prejavom vôle správneho orgánu. Je dôležitou formou zavŕšenia a
výsledkom rozhodnutia v danej výkonnej, nariaďovacej a organizátorskej činnosti.
Individuálny správny akt je aktom zámerného použitia /aplikácie/ právnej normy na
konkrétny prípad a na právnom pomere tohto subjektu, ktorému je určený. Preto je
aplikačným právnym aktom.
Správne orgány majú povinnosť venovať náležitú pozornosť vydávaniu dokanalých
/perfektných/, t.j. bezchybných správnych aktov, ktoré :
a/ vydal príslušný správny orgán
b/ majú predpísané náležitosti
c/ vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci
d/ sú zákonné a správne
Popri všeobecných znakoch, ktoré sú vlastné všetkým správnym aktom, má ISA osobitné
znaky medzi ktoré patrí najmä :
a/ konkrétnosť, ktorá spočíva v konkrétnosti veci /prípadu/ a príslušného subjektu
b/ aplikácia právnej normy na podmienky konkrétneho prípadu pri riešení a stanovenie
práv.dôsledkov, ktoré z PN vyplývajú

  

Osobitné aspekty aplikácie ako špecifickej formy reallizácie právnej normy :

- súvisí s inštitútom správneho
- ideo kvalitativně rozhodnutia
- správny orgán je pri vydávaní ISA viazaný štátnou disciplínou a musí rešpektovať vôľu
nadriadeného orgánu,.
SPRÁVNA ÚVAHA
Pre rozličné druhy riešenia prípadov administratívno-právne normy dávajú každému
správnemu orgánu možnosť uváženia, t.j. správnu úvahu.
Je to určitá relatívna /neúplná/ voľnosť daná orgánom štátnej správy rozhodnúť v
danom prípade tak alebo inak, vždy v medziach stanovených právnou normou. Princíp
zákonnosti však nepripúšťa pri rozhodovaní tzv. voľnú úvahu.
Priestor pre správnu úvahu v správnom práve je daný viacerými spôsobmi usporiadania
právnych noriem, najmä :
1. dispozícia právnej normy ponecháva na vôli správneho orgánu, či bude alebo nebude
právnou normou aplikovať na príslušný prípad / PN obsahujú výrazy "môže", "smie", "je
oprávnený"/
2. demonštrácia usporiadania hypotézy právnej normy /príkladmo, nevyčerpávajúcim
spôsobom/
3. variantné usporiadanie dispozície právnej normy /možnosť výberu najvhodnejšieho
riešenia z vyznačených variantov/
4. úprava možnosti priznávania určitých oprávnení, pričom PN výslovne stanovuje, že na nie
je právny nárok
5. úprava možnosti rozhodovania v rámci rozpätia určeného PN /napr. rozhodovanie o výške
pokuty za priestupok a pod./
ISA môže vydať len vecne, miestne a funkčne príslušný, t.j. kompetentný správny orgán. Pri
cih vydávaní musí byť vždy dodržaný právnymi normami upravený procesný postup
správneho orgánu a adresátu aktu. Rôznym typom ISA predchádza rôzny, spravidla odlišný
administratívno-právny /procesný/ postup.
Najvýznamnejšie požiadavky na tvorbu a vydávanie ISA sú upravené správnymi normami.
Pritom však orgány štátnej správy sa musia riadiť aj ďaľšími požiadavkami, ktoré vyplývajú
z demokratických princípov a zásad, z vysokých nárokov na prácu, štýl, kkulúru a etiku
práce všetkých správnych orgánov.
Povaha ISA v prvom rade vyjadruje ich všeobecnú požiadavku zákonnosti. Z tejto pre
vydávanie uvedených aktov vyplývajú najmä nasledovné požiadavky :
a/ kompetentnosť správneho orgánu ako pôvodcu aktu
b/ plný súlad aktu sa predpismi hmotného a procesného práva
c/ uplatnenie demokratických princípov, zásad, meód št. správy
d/ predpísaná forma individuálnych správnych aktov
- 6 -
ISA, ktorý nespĺňa všetky právnymi normami ustanovené náležitosti /všeobecné i osobitné/ a
ktorý obsahuje chyby je vadný. Správne akty, v ktorých sa vyskytujú hoci aj nepodstatné a
lebo podstatné vady, pre ktoré musia byť zmenené alebo zrušené, sú nedokonalými
/neperfektnými, chybnými aktmi, a preto sú napadnuteľnými. Pri posudzovaní právnych

dôsledkov vád nedokonalých ISA platí v teóriii aj v praxi uznávaný princíp prezumpcie
platnosti /zákonnosti, správnosti/ správnych aktov. To znamená, že sa predpokladá vydávanie
individuálneho správneho aktu za platný dovtedy, kým sa iným správnym aktom
nepreukáže opak /rozdiel oproti občiansko-právnej zásade, že vadný právny úkon je
neplatný/.
ISA, ktoré majú také závažné vady, pre ktoré od samého začiatku nemôžu nadobudnúť
platnosť a mať vôbec právne účinky sa považujú za nulitné /paakty/.
Platnosť ISA zanikne jeho zrušením, uplynutím stanoveného času alebo splnenie
podmienky, na ktorú bola platbosť aktu viazaná.
Účinnosť ISA sa rozumie jeho vlôastnosť mať všetky príávne náležitosti a spôsobilosť
vyvolať zamýšľané právne účinky : založiť, zmeniť alebo zrušiť oprávnenia alebo povinnosti
subjektov /adresátov správneho aktu/ alebo takéto oprávnenia či povinnosti autoritatívne
zisťovať, overovať, konštatovať, potvrdzovať a vyhlasovať.
Účinnosť ISA môže byť za zákonom stanovených podmienok odložená /tzv. odkladný
účinok/. Okrem uvedeného nastáva tiež isté "prerušenie účinnosti" ISA tzv. sistáciou
/pozastavenie jeho výkonu splnomocneným funkcionárom/ alebo protestom prokurátora.
Účinnosť ISA zaniká niektorým z týchto spôsobov :
- reallizáciou práva
- splnením povinností
- zrieknutím sa práva
- smrťou osoby
- zánikom organizácie alebo veci
- upélynutím času
- zrušením správneho aktu príslušným orgánom
Zánikom platnosti ISA zaniká aj jeho účinnosť. Pri zmene takéhoto aktu zrušuje sa jeho
účinnosť len v rozshu tejto zmeny.
S časovou pôsobnosťou ISA /rozhodnutia vydaného v správnom konaní/ súvisí otázka
trvalosti /zrušiteľnosti či zmeniteľnosti/ ním založeného právneho pomeru. Ide o špecifické
procesno-právne inštitúty ako je právoplatrnosť, realizovateľnosť, a vykonateľnosť ISA
/rozhodnutí/, ktoré sú typické aj v iných aplikačných právnych procesoch.

22.Správne Dohody

Orgány štátnej správy niekedy uzatvárajú s inými subjektami /s inými štátnymi orgánmi,
organizáciami (čiže PO) a občanmi (čiže FO) / rôzne dohody a zmluvy. Ich jednotlivé druhy
sa svojim právnym obsahom a vecným základom od seba výrazne odlišujú.
Podľa charakteru vzťahov a druhu uplatňovaných noriem odvetvia práva môžeme dohody a
zmulvy rozdeliť do týchto skupín :
- občiansko-právne
- hospodársko-právne
- finančno-práve
- pracovno-právne
- administratívno-právne /správne/
Administratívno-právne dohody a zmluvy uazvierajú správne orgány k tomu, aby mohli
relizovať svoje úlohy pri výkone zverenej štátnej správy.

Administratívno-právne dohody sa najčastejšie uzavierajú vtedy, ak plnenie úloh štátnej
správy vyžaduje určitú koordináciu a kooperáciu v činnosti správnych orgánov s činnosťou
iných vzájomne nepodriadených subjektov. Tento inštitút sa uplatňuje hlavne v prípadoch,
keď forma dohody je prijatelnejšia než zabezpečenia úloh jednostranným štátno-
mocenským aktom.
Na rozdiel od jednostranných právnorealizačných procesov správne dohody (zmluvy)
predstavujú dvoj- alebo viacstranné úkony účastníkov dohody, vzájomný prejav vôle
týchto účastníkov vo forme dohody. Možno to označiť za spoločnú a podstatnú črtu všetkých
dohôd.
Právnym základom na uzatváranie správnych dohôd sú normy správneho práva, a to buď ich
ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe,
špecifikujú situácie, ktoré možno riešiť dohodou alebo výslovne to ukladajú ako povinnosť.

Správne aspekty sa premietajú aj do obsahu týchto dohôd.
Obsahom je stanovenie:

28. vzájomných práv a povinností účastníkov alebo
29. zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb

Pokiaľ ide o formálnu a procesnú stránku uzatvárania týchto dohôd, tieto otázky predpisy
správneho práva neriešia. Uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé
pre realizáciu noriem občianskeho, obchodného, pracovného a medzinárodného práva, pre
ktoré je forma dohôd a zmlúv typická. Výnimočne tieto postupy modifikujú normy SP
v jednotlivostiach.

Možné spory , vyplývajúce z plnenia týchto dohôd, zásadne nerieši súd, ale príslušný
správny orgán.

Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z

rôznych hľadísk

.

24. Podľa úrovne na akej sa prijímajú – medzištátne, medzinárodné, prezidentské, vládne, ...
25. Podľa vecného obsahu a rozsahu – základné a vykonávacie

26. Podľa počtu účastníkov strán – dvojstranné a viacstranné

23.Spoločensko organizačné opatrenia ako forma činnosti verejnej správy
Orgány verejnej správy majú vo svojej výkonnej činnosti zabezpečovať uvádzanie zákonov
ako i ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov do Praxe.
Na splnenie tejto úlohy sa uplatňujú rôzne postupy, úkony.
Verejná správa je aj organizujúcou činnosťou, preto pri realizácii opatrení sa orgány verejnej
správy upriamujú na nenásilné pôsobenie bez využitia mocensko – právnych prostriedkov,
bez nariaďovania a donucovania. Nemožno ich všade využiť.
Znakmi spoločensko – organizačných opatrení sú :

27. orgány VS sú oprávnené ich využívať iba v rámci vlastnej kompetencie
28. upriamujú sa na realizáciu zákonov
29. nesmú byť v rozpore s právnymi normami a nesmú ich obchádzať
30. nemajú právotvorné účinky
31. nevyvolávajú právne dôsledky
32. adresáti týchto opatrení nie sú povinný sa im podradiť
33. ide o využitie metódy presviedčania, výchovy, pôsobenia na vedomie adresátov,

morálneho stimulovania

34. využívajú sa popri iných formách administratívnoprávnej činnosti, alebo namiesto iných

foriem, pokiaľ to pripúšťa právna norma

35. sú vo vzťahu k ostatným formám štátno – mocenskej povahy doplňujúce, podporné,

pomocné

36. v zásade sú v rôznej miere využiteľné vo všetkých sfárach a odvetviach VS.
37. pôsobenie môže byť univerzálne alebo špeciálne ( zamerané na deti, mladež...)
38. má isť o činnosť priemyselnú, využívajúcu súčasné poznatky, hlavne administratívnej

psychológie a administratívneho manažmentu.

39. pre adresátov nie sú právne záväzné preto nie je možné využiť donucovanie
40. prispôsobujú sa vecným, miestnym, časovým a osobným podmienkam
41. sú súčasťou plynulého a bezproblémového výkonu verejnej správy
42. pôsobiť môžu navonok i dovnútra

24. Iné právne významné úkony ako formy činnosti verejnej správy

V činnosti orgánov verejnej správy sa vyskytujú niektoré zvláštne druhy správnych úkonov so
špecifickou povahou, ide o vydávanie Osvedčení, posudkov, a vyjadrení.
Osvedčenie – je písomný dokument, ktorým kompetentný správny orgán autoritatívne
potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitého právneho vzťahu alebo určitej jemu známej
skutočnosti ktoré nastali alebo trvajú.

30. Je vydávané v súlade s konkrétnym právnym predpisom a na jeho základe, pričom tento

právny predpis ho zároveň označuje za verejnú listinu.

31. Osvedčovať možno právny ako aj faktický stav.
32. Osvedčenia môžu byť - preukaz, vysvedčenie, výpis.

Posudky a vyjadrenia – sú formou činnosti verejnej správy ktorou kompetentné správne
orgány predkladajú svoje stanoviská a

názory

na riešenie určitých záležitostí.

33. Sú najme podkladom pre rozhodovanie v inom konaní ktoré je nimi podmienené.
34. V právnych predpisoch môžeme nájsť upravený: a) posudok, b)vyjadrenie c)stanovisko,

d) záväzný posudok, e)záväzné stanovisko, f) záväzné vyjadrenie

Pokiaľ nie je v právnom predpise uvedená záväznosť posudku, vyjadrenia alebo stanoviska
môže správny orgán ktorý rozhoduje vo veci samej, vyhodnotiť tieto nie záväzné podklady
a odchýliť sa od nich.( môže isť o stanoviska orgánov ochrany prírody, obcí....)
Pokiaľ právny predpis vyžaduje ako podklad na rozhodnutie vo veci samej záväzné
stanovisko, vtedy je správny orgán, rozhodujúci vo veci samej, nimi viazaný a nesmie pri
rozhodovaní od nich odchýliť.
Odborné posudky – vydávane príslušným orgánmi verejnej správy, ktorými sa odborne
posudzujú, hodnotia skutočnosti, významné pre rozhodovanie vo veci samej ( napr. hygiena
potravín, zdravotný stav fyzickej osoby....)
Znaky Posudkov a Vyjadrení

43. sú podkladom na rozhodovanie iného orgánu
44. samy o sebe nevyvolávajú právne následky ale majú právny význam,
45. vydávať ich môže iba príslušný orgán v rámci svojej pôsobnosti a v prípadoch

ustanovených právnym predpisom

46. nie sú to správne rozhodnutia ( individualne správne akty)
47. spravidla sú nimi podmienené rozhodnutia vo veci samej – exitencia, predloženie inému

orgánu kt. ich pri rozhodovaní berie do úvahy záväzne alebo nezáväzne.

48. môžu byť podkladom na iný účel – napr. výpis z matriky.

25. Metódy vo verejnej správe

-charakteristickou črtou tohto inštitútu teórie verejnej správy je rozdielny prístup k

spracovaniu problematiky, rozdielne praktické a teoretické východiská, nie je zvolený
jednotný prístup
-metódy dávajú odpoveď na to akým spôsobom, akými cestami, akými prostriedkami majú
správne orgány pôsobiť, optimálne riešiť úlohy a napĺňať ciele verejnej správy - takto
predstavujú kvalitatívnu stránku verejnej správy
vzťah metódy a foriem činnosti - metódy sú abstraktnou kategóriou, konkrétnu podobu
nadobudnú až transformáciou do reálneho sveta - a táto transformácia sa uskutočňuje v
konkrétnych aktivitách - vo formách činnosti verejnej správy, pričom sa jedna metóda
môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých
metód napr. metóda donucovacia sa môže realizovať aktom priameho donútenia /predvedenie
osoby/ alebo nepriameho donútenia /uloženie pokuty/

-verejná správa predstavuje dve sféry vzájomne sa podmieňujúcich aktivít:
1. činnosti smerujúce do vnútra - vnútroorganizačné činnosti zahrňujúce organizáciu,
riadenie a zabezpečenie fungovania systému spravujúcich subjektov - k tomuto okruhu aktivít
sa pričleňujú tzv. organizačné metódy - účelom týchto metód je vytvorenie a skvalitňovanie
podmienok na realizáciu hlavného poslania, ktorým je pôsobenie navonok
2. činnosti navonok, vonkajšie činnosti, ktoré predstavujú hlavný smer, ide o pôsobenie
spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným - tzv. metódy činnosti verejnej správy =
metódy verejnej správy vo vlastnom slova zmysle

-právo pôsobí na metódy ako limitujúci faktor - spravujúce subjekty môžu konať iba na
základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, iba v rozsahu
svojich kompetencií a právomoci. Spravované subjekty môžu konať všetko čo im zákon
nezakazuje a nikoho nemožno nútiť aby konal čo zákon neukladá
definícia:
metódy verejnej správy sú spôsoby, cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov
na spravovaný subjekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov,
plnenia úloh a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy.

klasifikácia metód verejnej správy:
I. základné, všeobecné:

metódy presvedčovania a donucovania

uplatňujú sa v celom systéme a vo všetkých oblastiach, ale uplatňovanie týchto metód je
diferencované v závislosti od povahy toho ktorého úseku, napr. v policajnej správe al. v
obrane sa dôraznejšie uplatňuje donucovanie, kým napr. na úseku školstva, kultúry, vedy sú
frekventovanejšie metódy presvedčovania.
vzájomný vzťah presvedčovania a

donuciovania

- presvedčovanie má mať prioritné

postavenie / = subsidiarita donucovacej metódy /- v praxi však bude správny orgán
postupovať podľa okolností konkrétneho prípadu

2 varianty presvedčovania a

donucovania

presvedčovanie: priame /prednáška/, nepriame /prostredníctvom masovokomunikačných
prostriedkov/
donucovanie: priame /bezprostredný zákrok/, nepriame /pokuta/

zásady pôsobenia donucovaním vo verejnej správe:
1. iba proti subjektu, ktorý porušil povinnosť vyplývajúcu z normy správneho práva al.
prípadne neprávneho charakteru, zasiahol do práv al. právom chráneného záujmu iného

subjektu
2. iba v súlade s ústavou a prostriedkami a spôsobmi ustanovenými zákonom
3. iba správne orgány, výnimočne nimi poverené osoby, a to v rozsahu svojej kompetencie a
právomoci
4. dodržiavanie zásady subsidiarity a proporcionality
5. pri priamom donucovaní platí prezumpcia správnosti postupu a aktov správneho ogánu,
tzn. že subjekt nemá právo konať v nutnej obrane al. v krajnej núdzi, túto zásadu vyvažuje
inštitút sťažnosti, sankcie za prekročenie právomoci, objektívna zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím al. nesprávnym úradným postupom, atď.

II. špeciálne:
metódy administratívneho pôsobenia - autoritatívne pôsobenie; sú prejavom výkonného a
nariaďovacieho charakteru verejnej správy, pre adresáta sú právne závazné a je možné ich
mocensko-právne vynucovať
metódy ekonomického pôsobenia – cieľ: motivácia subjektov; spravovaný subjekt môže
dobrovoľne využiť určité ekonomické zvýhodnenie napr. daňové zvýhodnenie, poskytnutie
dotácie,.... a ak neprejaví vôľu na tieto stimuly reagovať, nie je možné vyvodiť voči nemu
zodpovednosť
metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia- pracovníci správneho orgánu apelujú na
mravné a etické hodnoty a tak sa snažia pôsobiť na spravovaný subjekt, deje sa to napr. vo
formách prednášok, vzdelávacích akcií, atď...
metódy organizačno-technického pôsobenia - využívanie technických prostriedkov na
plnenie úloh v jednotlivých sférach verejnej správy, napr. dopravné značky, svetelné signály,
údaje na nosičoch štatických informácií......
metódy správnej prevencie a profylaxie
- napr. v policajnej správe, v zdravotnej správe, alebo na úseku obrany by celý systém mal
pôsobiť preventívne proti možným útokom
- mali by byť sprievodným javov pri iných metódach
metódy spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov - normy správneho
práva dávajú spravovanému subjektu postavenie aktívneho prvku napr. inštitút petícií,
sťažností, účasť na zasadaniach orgánov územnej samosprávy,........ide o právo subjektu, nie
povinnosť, tá iba vo výnimočných prípadoch

III. metódy špecifické, jedinečné

určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy al. iba za určitej
špecifickej situácie
metóda osobitných režimov - napr. cudzinci so špecifickým statusom, ochranné pásma,
chránené oblasti, stav mimoriadneho ohrozenia štátu..............

26.Kontrola vo verejnej správe

Kontrola – nevyhnutná forma (podmienka) riadenia a

správy

- je to podmienka vedeckého riadenia spoločnosti
- je to samostatná forma činnosti
- je to činnosť, ktorá je upriamená na sledovanie, zisťovanie, a porovnávanie skutočného
stavu so stavom predpokladaným

Fázy činnosti v

rámci kontroly

:

35. zisťovanie a analýza skutočného stavu
36. porovnávanie skutočného stavu a predpokladaného stavu
37. prijímanie opatrení na odstránenie zistených odchýlok
38. využívanie kontrolných oprávnení na odstraňovanie príčin vzniku nesúladu
39. uplatňovanie zodpovednosti voči tým, ktorí nesúlad zavinili
40. uplatňovanie zásady prevencie a výchovy voči iným subjektom

Základné smery činnosti = FUNKCIE KONTROLY

49. F. POZNÁVACIA – poznávanie skutočného stavu a predpokladaného stavu,

predpokladaný stav sa poznáva z právnych predpisov, rôznych inštrukcií, ..

50. F. POROVNÁVACIA – porovnávanie výsledkov poznávania – napr. kvalitu, kvantitu

procesu; efektívnosť aktivity orgánu, pracovníkov s tým čo predpokladajú právne
predpisy

51. F. VÝCHOVNÁ – plní ju kontrola stále

- vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom a aj vo vzťahu k iným

subjektom

- vedie subjekty k snahe o zhodu skutočného a

predpokladaného stavu



52. F. NÁPRAVNÁ – jej cieľom je, aby sa počas výkonu kontroly, odstránili nedostatky

a boli prijaté opatrenia, aby v budúcnosti k nedostatkom nedochádzalo

- o opatreniach, ktoré kontrolovaný subjekt prijal má informovať kontrolujúci subjekt

53. F. INFORMAČNÁ – poznatky z kontroly sa zovšeobecňujú a uplatňujú sa v širšom

spoločenskom meradle

ČLENENIE KONTROLY

14. Z hľadiska rozsahu

a) kontrola komplexná (úplná) – všetky činnosti kontrolovaného subjektu sa kontrolujú
b) kontrola čiastková (dielčia) – týka sa len časti činnosti kontrolovaného subjektu
Z hľadiska rozsahu kontrolovaných dát
a) kontrola globálna – kontrola celého súboru dát alebo celkového výsledku činnosti
b) kontrola individuálna – kontrola jednotlivých operácii resp. údajov
- možno vykonať ako súbornú, námatkovú alebo výberovú
- súborná kontrola – uskutočňuje sa chronologicky, aby obsiahla jednotlivé operácie
riadeného procesu
- námatková – robí sa náhodný výber kontrolovaných údajov a operácii
- výberová – vychádza cieľavedome z predchádzajúcich kontrolných skúseností – už sa
vie, aké množstvo údajov je potrebné skontrolovať

15. Podľa časového vzťahu kontroly ku kontrolovaným subjektom

a) preventívna – predchádza realizácii zámerov a úlohou je posúdiť pripravenosť
kontrolovaného subjektu na konanie (realizáciu zámeru)
b) priebežná – časovo sa uskutočňuje vo fáze realizácie kontrolovanej činnosti
c) následná – zameraná na minulosť – uskutočňuje sa po vykonaní činnosti – napr.
kolaudačné konanie

16. Podľa doby trvania

a) sústavná – vykonáva sa nepretržite a zabezpečujú ju najmä vedúci pracovníci subjektu
b) občasná – vykonáva sa v určitých časových intervaloch – buď pravidelných alebo
nepravidelných

Inštitút kontroly je zakotvený už v

Ústave SR

NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

* Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia
* Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov

najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva NRSR

ORGÁNY KONTROLY V ŠTÁTNEJ SPRÁVE

* Kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú :
a) Úrad vlády Slovenskej republiky
b) iné orgány štátnej správy
* Orgány kontroly uvedené v odseku 1 vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej
pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia
svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Úrad vlády

* Úrad vlády vykonáva kontrolu :
a) plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy,
b) plnenia úloh z uznesení vlády,
c) efektívnosti štátnej správy,
d) vybavovania petícií a sťažností.
* Úrad vlády vykonáva na základe rozhodnutia vlády kontrolu efektívnosti využitia
prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy vrátane
prostriedkov poskytnutých zo zahraničia.
* Úrad vlády plní úlohy súvisiace s kontrolou a ochranou finančných záujmov Európskeho
spoločenstva a na ten účel spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti
podvodom.

Iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú

a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
b) orgány miestnej štátnej správy,
c) ďalšie orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis.

27. Legalita vo verejnej správe, jej záruky

Zákonnosť- všeobecná viazanosť zákonom/ v širšom vymedzení právom
-všetci sú viazaní zákonom resp. právom...... legalita - zákonnosť
-princíp spätý s ústavnosťou a právnou rovnosťou
Legalita- obsah- požiadavky na tvorbu a realizáciu práva

požiadavky na tvorbu práva= legislatívna stránka zákonnosti
požiadavky na realizáciu práva= aplikačná stránka zákonnosti

Legislatívna stránka - 2 skupiny
1. normatívne požiadavky -tvorba práva má byť upravená zákonom, resp. ústavným zákonom,
ucelená v 1 právnom predpise
-tvorba práva upravená v ústave, zák. č. 350/1996 zb. v znení neskorších prepisov
O rokovacom poriadku NR SR, zák. č. 1/1993 zb., v zákone O obecnom zriadení,
v legislatívnych pravidlách vlády....
-požiadavka vymedzenia právomoci a kompetencie štátnych orgánov v zákone
-najvhodnejšie je, keď sú právomoci a kompetencie najvyšších štátnych orgánov vymedzené
v ústave
-druhy normatívnych právnych aktov a stupeň ich právnej sily vymedzujú právne predpisy -
požiadavka publikácie
2. axiologické požiadavky -vedecké poznanie objektívnej reality -poznanie potrieb a záujmov
spoločnosti a reakcia práva na ne - obsahová kvalita práva -stabilita práva
-spravodlivosť práva

Požiadavky týkajúce sa aplikačnej stránky sa týkajú ako štátnych orgánov tak aj

občanov. /štátnych orgánov resp. – orgánov verejnej moci/
1. požiadavka týkajúca sa ŠO je bezvýhradná viazanosť ako štátnych orgánov, tak aj orgánov
verejnej moci právom.

T.j. aj štátny orgán, ktorý vydal normatívny právny akt je viazaný a v prípade porušenia mu
vzniká právna, ale aj politická zodpovednosť.
Orgán ktorý vydal NPA je ním viazaný a rovnako je viazaný aj IPA (Individuálny právny akt)
a v prípade porušenia má právnu, ale aj politickú zodpovednosť.
Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa občanov je to bezvýhradná viazanosť občanov právom
a s ňou spätá požiadavka zabezpečenia rovnoprávnosti občanov.
/zakotvenie a garancia základných ľudských práv a slobôd/
Bezvýhradná viazanosť – čl. 2 odsek 2 ústavy – štátnych orgánov a občanov čl. 2 ods. 3
Požiadavkou pri aplikácii je - aby bolo zabezpečené rovnoprávne postavenie. A orgány musia
vytvoriť na to priestor a to právnou úpravou a materiálnymi podmienkami, aby subjekty mali
rovnoprávne postavenie.
Tento pojem je neúmerne často využívaný ale nie je mu dávaný správny obsah.
Právo musí rátať s tým, že bude aj porušované. Existujú v spoločnosti ako subjektívne aj
objektívne príčiny porušovania práva.
Jeho úlohou je rátať s tým /musí sa na to pripraviť/ a preto sú vytvárané záruky zákonnosti
garancie zákonnosti.
Záruky:
Mimoprávne a záruky právne.
Mimoprávnym je venovaná väčšmi malá pozornosť aj v teórii práva. Ale nehovoriť o nich
znamená nezabezpečiť fungovanie právnych záruk. Mimoprávne majú rovnako dôležitý
význam ako právne. Lebo právne záruky sú bez mimoprávnych záruk sú nefunkčné. (a to ako
v oblasti materiálnej, tak aj duchovnej a politickej)
Mimoprávne záruky
Medzi základné mimoprávne záruky zaradzujeme:1.materiálne, 2.duchovné, 3.politické
a) Materiálne záruky: materiálne vybavenie štátnych orgánov, orgánov verejnej moci,
patrí sem zabezpečenie subjektov pracujúcich v štátnej a verejnej službe a zabezpečenie
materiálne tejto služby.
Ďalej je to pomoc pri insolventnosti občana napr. zastupovanie ex offo – lebo ak občan
nemôže plniť svoje právo len preto, lebo nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť...
b) Politické záruky – politický pluralizmus a politická kultúra.
c) Duchovné záruky – kultúrna úroveň spoločnosti, duchovná sloboda, sloboda prejavu,
právo na informácie. Sú zakotvené v právnej úprave, ale tvoria duchovnú oblasť.
Právne záruky zákonnosti
- ochraňujú právo a procesnoprávne záruky, ktoré sú uplatňované po porušení práva a smerujú
k obnove právneho stavu, alebo vytvárajú nový právny stav.
Právne záruky: preventívne, hmotnoprávne a procesnoprávne, ktoré nastupujú po porušení
práva.
Hmotnoprávnou je napr. záložné právo, ručenie, ale aj požiadavka predpísanej formy.
Procesnoprávne sú sankčné záruky, to sú neplatnosť právneho úkonu, zmena zrušenie
právneho aktu...
Členenie záruk zákonnosti na preventívne a sankčné je hodnotené ako modelová klasifikácia,
lebo niektoré záruky majú ako preventívny tak aj sankčný charakter.
Napr. kontrola – tá ma ako preventívny charakter tak aj sankčný. Tým, že sa vykonáva
permanentne, ak sa zistia nedostatky je tam sankcia.
Modelovo sa členia na preventívne a sankčné.
Jedna z podmienok právnej záruky je:
Bezvýhradná univerzálna záväznosť právnych záruk pre všetky subjekty.
Jednotná hmotnoprávna a procesnoprávna úprava právnych záruk zákonnosti.
Základné právne záruky zákonnosti:

- Zakotvenie základných práv a slobôd a mechanizmus ich kontroly a ochrany.
- petičné právo.
- Zrušenie alebo zmenu chybných právnych aktov ako normatívnych aj individuálnych.
- Neplatnosť právnych úkonov
- Kontrolu, dozor a dohľad
- Rozhodovanie sporov a donútenie
Pokiaľ ide o kontrolu môžeme ju členiť na viacero druhov:
* Kontrola správna * Kontrola samosprávna * Kontrola súdna
Správna kontrola: členíme na: 1. vnútornú 2. vonkajšiu
Vnútorná sa uskutočňuje voči administratívne podriadeným orgánom, inštitúciám
a pracovníkom. Jej predmetom je všetka činnosť podriadených, ktorá sa týka právomoci
a kompetencie kontrolujúceho, ale aj funkčných služobných, či pracovných povinností.
Vonkajšia kontrola – smeruje voči nepodriadeným zložkám a kontrolujú sa iba niektoré
úseky činnosti. Napr. obchodná inšpekcia, letecká inšpekcia, vodná stráž.....
Samosprávna kontrola – ide o druh kontroly, ktorú vykonávajú orgány samosprávy voči
svojim členom. Napr. advokátska komora voči svojim členom – teda advokátom.
Súdna kontrola – je druhom následnej kontroly a je uskutočňovaná vo forme preskúmavania
zákonnosti, či nezákonnosti normatívnych právnych aktov a individuálnych právnych aktov.
Túto súdnu kontrolu uskutočňuje ústavný súd resp. v niektorých krajinách najvyšší súd.
Súdna kontrola zákonnosti IPA – uskutočňuje ich všeobecný súd alebo správny súd.
Súdna kontrola ústavnosti a zákonnosti pri voľbách – uskutočňujú ju všeobecné súdy,
alebo ju môže uskutočňovať volený súd alebo ústavný súd.
Dozor a dohľad
- sa uskutočňuje na zachovávaní zákonnosti v prípravnom konaní trestnom.
- Druhý druh zákonnosti nazývame dohľad – dohľad prokurátora nad zachovávaním
zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby,
ktorých sloboda bola obmedzená.
- Tretí je dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej správy.
Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej moci.
Právnymi prostriedkami na uskutočňovanie tohto druhu dozoru sú:
1. protest prokurátora 2. upozornenie prokurátora
Protest sa podáva proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, ale aj proti opatreniu,
alebo rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon.
Upozornenie podáva prokurátor orgánom verejnej správy, ale nasmerované na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných právnych predpisov.
Rozhodovanie sporov
každý má právo dovolať sa na súde ochrany práv, ktoré boli porušené cudzím vplyvom. Súd
vydáva akt aplikácie práva a na základe právoplatného rozhodnutia musí byť splnená
povinnosť. Ak povinnosť nie je splnená nastupuje donútenie.
Donútenie existuje nepriame a priame.
Sankcie môžeme klasifikovať aj z hľadiska vzniku sankčných povinností, a teda sankčné
povinnosti vznikajú:
1. buď v okamihu porušenia právnej povinnosti

2. alebo vznikajú až vydaním aktu aplikácie práva

28.Administrativnoprav zodpovednost
Rovna sa samospravna, spravna zodpovednost

54. jeden z druhov PZ - tam moze byt obcianskopravna,trestnoprav, administrativnoprav

55. nemame definovanu PZ
56. vo vseobecnosti zodp. sa rovna nutnost niest nasledky svojho konani,spravanaia
57. z toho vyvodime definiciu PZ sa rovna povinnost strpiet za porusenie povinnosti

nasledky, ktore su stanovene prav normami, je spojena so vznikom novej sekundarnej
povinnost v dosledku zavinenom porusenia povinnosti primarnej t j povodnej

APZ sa rvona specificka odvetvova zodpovednost

58. Realizuje sa v podmienkach verejnej spravy
59. Je ucelom je aby sprava prebieheala bez problemov a bola bezporuchovou spravou
60. Jej zakladom je protipravne konanie subjektov spravneho prava
61. Proitpravne konanie za tj konanie ktore mozno ulozit spravnu sankciu
62. Je zodpovednostou za spravne delikty
63. Nastupuje vtedy ked dojde k narsuneiu spol. Vztahov ktore upravuje spravne

pravo,sankcia je samotny nepriaznivy dosledok za protipravne konanie, subject je
povinny ju znasat

64. APZ sa realizuje medzi: spravnymi organmi a povinnymi subjektmi
65. Spravne organy maju pravo I povinnost uplatnit sanckiu vo vztahu k povinnemu subjektu
66. Pre povinny subjekt plati povinnost podrobit sa sankcii, strpiet ju
67. APZ moze nastat len na zaklade podmienok stanovenych v normach spravneho prava-

dodrzuje sa tym zasada zakonitosti

Prvky porusenia primarnej pravnej povinnosti sa rovna znaky skutkovej podstaty spravneho
deliktu cize po a) objekt deliktu tzv. Pravom chraneny zaujem, vztah, hodnota proti ktorej
smeruje protipravne konanie b) subject deliktu c) objektivna stranka deliktu d) subjektivna
stranka deliktu

29. Správne Delikty / pojem a členenie /

odlíšenie správnych a súdnych deliktov:
1. pojem trestný čin je definovaný v Trestnom zákone, zatiaľ čo pojem správny delikt nemá
legálnu definíciu /jedinou výnimkou je priestupok/
2. súdne delikty stíhajú nezávislé súdy, správne delikty správne orgány- je však možné aj
súdne preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu-správne súdnictvo
3. líšia sa objektom - pri súdnych deliktoch je to ochrana života, zdravia, majetku a
bezpečnosti osôb, cieľom vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti je najmä
zabezpečiť bezporuchovú správu verejných vecí s tým že objektom niektorých druhov
priestupkov je tiež ochrana zdravia, majetku a verejného poriadku, avšak rozdiel je v stupni
spoločenskej nebezpečnosti správneho deliktu
4.subjektom trestného činu môže byť len FO, subjektom správneho deliktu aj PO /to sa ale
netýka priestupkov, správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov/
5. trestný proces je kodifikovaný v jednom predpise, postup pri postihu správnych deliktov je
roztrúsený v hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich zároveň procedurálne otázky,
subsidiárne sa použitíva správny poriadok
6. odlišnosť sa prejavuje v spoločenskej difamácii- spoločensky sú viac odsúdeniahodné
trestné činy- bezúhonnosť sa prejavuje výpisom z registra trestov, ktorý obsahuje len tresty za
trestné činy
7. hranice medzi súdnym a správnym deliktom sú relatívne pohyblivé
8. skutkové podstaty správnych deliktov sú konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia,
trestné činy naopak vyžadujú úmysel, zavinenie nie je potrebné pri správnych deliktoch PO,
správnych poriadkových deliktoch, správnych deliktoch FO podnikateľa al. prevádzkovateľa
kvalifikovaných činností

správne delikty
-ide o početne rôznorodú skupinu činov, ktoré majú spoločné to, že spravidla ide o
protiprávne konanie,ktorého znaky ustanovuje zákon, za ktoré orgán verejnej správy ukladá
sankcie ustanovené administratívnou normou
dvojakého druhu: správne tresty
správne sankcie, ktoré smerujú k obnoveniu právneho stavu
platí zásada všeobecnej subsidiarity správneho trestania-snaha o obmedzenie trestania, na
prípady kedy nepostačujú iné prostriedky a nástroje, verejná správa má pozitívnymi,
motivačnými a stimulačnými aktivitami odstraňovať podmienky protiprávnych konaní vo
verejnej správe

členenie

správnych deliktov:

-priestupky
-iné správne delikty FO postihované na základe zavinenia
-správne delikty PO a FO postihované bez ohľadu na zavinenie
-správne disciplinárne delikty
- správne poriadkové delikty

30. Priestupky

- najčastejšie sa vyskytujúci druh správnych deliktov
- všeobecná právna úprava 372/90 Zb. zák. o priestupkoch /predstavuje čiastočnú a otvorenú
kodifikáciu + skutkové podstaty priestupkov roztrúsené v celom rade osobitných predpisov
- zákon o priestupkoch obsahuje jednak hmotnoprávne - všeobecné ustanovenia /I.časť/,
jednotlivé skutkové podstaty /II.časť/ ale tiež procesnoprávne ustanovenia - konanie o
priestupkoch /III.časť/-na toto konanie sa subsidiárne použije zákon o správnom konaní
- obsahuje legálnu definíciu priestupku :
Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je
za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
pozitívne vymedzenie:
1. zavinené konanie 2. porušuje /poruchové priestupky/ alebo ohrozuje /ohrozovacie/
záujmy spoločnosti - materiálny znak priestupku 3. je za priestupok výslovne označený v
priestupkovom al. osobitnom zákone
negatívne vymedzenie:
4.nejde o iný správny delikt alebo trestný čin- týmto sa vylučuje súbeh s trestným činom al.
iným správnym deliktom, výnimkov je konkurencia priestupku a disciplinárneho deliktu
- protiprávne konanie môže byť komisívne alebo aj omisívne
- okolnosti vylučujúce protiprávnosť: nutná obrana a krajná núdza /§ 2 ods.2/,
- pri porušení - povinnosti uloženej právnickej osobe aj konanie na príkaz /§6/
- zánik trestnosti: 1.uplynutie času 2.amnestia- vo forme abolície al. agaciácie
-skutková podstata priestupku: súhrn typových znakov priestupkov určitého druhu, ktorými
sa jednotlivé priestupky od seba odlišujú. -využíva sa veda trestného práva
- znaky skutkovej podstaty:
objekt

: spoločenské vzťahy chránené zákonom, 1. všeobecný- záujem na riadnom výkone

verejnej správy, záujem na ochranu niektorých práv občanov 2. druhový - napr. na úseku
zdravotníctva, na úseku verejného poriadku, na úseku kultúry, atď.... 3. individuálny
objektívna stránka: komisívne al. omisívne konanie, následok a príčinný vzťah medzi nimi
fakultatívnym znakom je spravidla miesto a čas
subjekt

: len FO

-deliktuálna spôsobilosť: 14 rokov + neexistencia dôvodov, ktoré vylučujú príčetnosť §5

-mladiství /15-18r/ majú privilegované postavenie pri ukladaní sankcií, ďalej priestupok nie
je možné prejednať v rozkaznom konaní, platia aj obmedzenia pri uložení zákazu činnosti-
zákon nepozná spolupáchateľstvo, účastníctvo
subjektívna stránka

:

na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak

zákon výslovne neustanoví že je potrebné úmyselné zavinenie v prípade trestného činu je to
naopak. - forma a stupeň zavinenia sú relevantné pri ukladaní sankcie zákon nepozná prípravu
ani pokus priestupku, postihovaný je iba dokonaný čin
pôsobnosť zákona o priestupkoch:
časová - rozhodujúci je čas spáchania priestupku, teda vtedy keď bol dokonaný, podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy ak je to pre páchateľa priaznivejšie + ale sankcia
iba taká, ktorú právna úprava pozná v čase rozhodovania o priestupku,
o ochrannom opatrení sa na rozdiel od sankcie rozhoduje výlučne podľa zákona účinného v
čase rozhodovania o ňom
územná: 1.princíp teritoriality- všetky priestupky spáchané na území SR
2. princíp personality- vybrané priestupky, ktoré spáchal v cudzine občan SR al. cudzinec,
ktorý má na území SR trvalý pobyt, ak takéto konanie nebolo v cudzine prejednané
-iné priestupky, ktorými horeuvedená osoba porušila povinnosť, ktorú má mimo územia SR
al. ak to vyplýva z medzinárodných dohôd

osobná: z pôsobnosti sú vyňaté: osoby požívajúce výsady a imunity podľa zákona al.
medzinárodného práva, prezident SR, poslanci NRSR, sudcovia Ústavného súdu
- Na základe zákona o priestupkoch je možné ukladať sankcie a ochranné opatrenia-
Rozdiel: podstatou sankcie je ujma, prípadne aj morálne odsúdenie páchateľa, plní
všeobecnú aj individuálnu preventívnu funkciu, podstatou ochranného opatrenia je ochrana
spoločnosti pred nebezpečenstvom ďalšieho protiprávneho konania, pôsobí teda zásadne do
budúcnosti s cieľom odstrániť alebo obmedziť toto nebezpečenstvo.
-sankcia: pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti, prepadnutie vec i- vec patrí páchateľovi
- sankciu je možné uložiť samostatne alebo spolu s inou sankciou, s výnimkou pokarhania,
ktoré nie je možné uložiť spolu s pokutou
- platí princíp neodvratiteľnosti sankcie ako právneho následku priestupku, výnimky:
- upustenie od uloženia sankcie - ak na nápravu páchateľa postačí samotné prejednanie
priestupku
- upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti - §14
ochranné opatrenia:
obmedzujúce opatrenie

-

len spolu so sankciou, najdlhšie na 1 rok

zhabanie veci

-

ak nebolo uložené prepadnutie veci, nemusí patriť páchateľovi

* Zákaz činnosti možno uložiť , najdlhšie na dva roky.Polovicu výkonu možno upustiť ak
sa preukázal že došlo k náprave.
Ochranné opatrenia : a) obmedzujúce opatrenie, b) zhabanie veci.
Osobitné ustanovenia o mladistvých
Zánik zodpovednosti za priestupok
Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho
tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok
vzťahuje amnestia.

30.Priesttupky (pojem, zavinenie, sankcie)

Pojem priestupku

* Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a
je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

* Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo

hroziaci útok na záujem chránený zákonom

alebo

b) nebezpečenstvo

priamo hroziace záujmu

chránenému zákonom

,

Zavinenie

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne
neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

* Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci
to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
* Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre
prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
* Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na
okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

Vek a nepríčetnosť

* Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil 15 rokov
* Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu

Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe

* Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten,
kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal
na konanie príkaz.

Pôsobnosť zákona

* Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania
priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.
* Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v
čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
* Podľa tohto alebo iného zákona sa posudzuje priestupok, ktorý bol spáchaný na území SR.
* Sankciovať nemožno vykonať osobám s Imunitou a Výsadami, či už domácimi alebo
medzinárodnými
* Podľa osobitných predpisov sa prejedná konanie, ak sa ho dopustili :
a) osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci, príslušníci Policajného
zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže SR
b) sudcovia a prokurátori,
c) osoby počas výkonu trestu odňatia slobody.

Sankcie

* Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.
* Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť
spolu s pokutou.
* Od sankcie možno upustiť ak došlo k náprave samotným pre jednaním priestupku.

* Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na : závažnosť najmä na spôsob
jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru
zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
* Pokutu možno uložiť do 1000 Sk, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný
zákon vyššiu pokutu.
* V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk, ak tento zákon alebo iný zákon
neustanovuje inak, a v rozkazom konaní do 4 000 Sk.
* Pokuta je príjmom obce.
* Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.

* Zákaz činnosti možno uložiť , najdlhšie na dva roky, a ak ide o činnosť, ktorú
páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba
povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou
alebo v súvislosti s ňou.
Polovicu výkonu možno upustiť ak sa preukázal že došlo k náprave.

(1) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a
a) bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo
b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.
(2) Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k
povahe priestupku.
(3) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

Ochranné opatrenia

Ochrannými opatreniami sú:
a) obmedzujúce opatrenie,
b) zhabanie veci.

Osobitné ustanovenia o mladistvých

* Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila pätnásty rok a
neprekročila osemnásty rok svojho veku , sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú
venuje spoločnosť mládeži.
* Priestupok mladistvého nemožno prejednať v rozkaznom konaní.
* Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako
4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. V blokovom konaní možno
uložiť mladistvému pokutu do 1 000 Sk, ak podľa tohto zákona alebo iného zákona možno
uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk.
* Zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok, ak nebráni výkon tejto
sankcie jeho príprave na povolanie.

Zánik zodpovednosti za priestupok

Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno
ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na
priestupok vzťahuje amnestia.

31.Iné správne delikty fyzických osôb a správne delikty právnických osôb

- iné správne delikty FO postihované na základe zavinenia
-zavinené protiprávne konanie FO, ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch, za
ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú v zákone, ak nejde o trestný čin
-rozptýlenosť a nejednotnosť týchto správnych deliktov

- dôvody, pre ktoré sú tieto správne delikty vynímané v právnych úpravách spod režimu
priestupkového práva nie sú jasné- vačšina autorov sa prikláňa k zastrešeniu týchto deliktov
priestupkovým právom, čím by sa zjednodušila a sprehľadnila v záujme právnej istoty osoby
jej právna situácia a odpadli by zložité otázky spojené s kvalifikáciou a aplikáciou týchto
protiprávnych konaní
-2 skupiny: 1. subjektom je pracovník právnickej osoby v prípade porušenia povinnosti,
ktorú má na niektorom úseku činnosti PO- zásadný rozdiel medzi týmto deliktom a
priestupkom je v subjekte, ktorý je špecifikovaný postavením vo vzťahu k PO, pri
konkurencii oboch deliktov má prednosť postih za iný správny delikt - subsidiarita
priestupkového postihu.
2. nehomogénna skupina, ktorej vyňatie spod priestupkového zákona je teoreticky
nevysvetliteľné
správne delikty FO postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie
-protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností, ktorého znaky sú ustanovené
zákonom, za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú zákonom
- podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností
-legislatíva rieši otázky správnych deliktov podnikateľov, vykonávateľov kvalifikovaných
činností a PO zásadne spoločne
správne delikty PO
-protiprávne konanie PO, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán
sankcie ustanovené zákonom
- zodpovednou osobou je PO ako celok, teda nie jej zamestnanci, členovia apod.
-chýba všeobecná úprava, množstvo osobitných zákonov - napr. stavebný z., colný z., z. na
ochranu spotrebiteľa,...
-ide o objektívnu zodpovednosť
-zmysel konštrukcie zodpovednosti bez zavinenia je v tom, že v konkrétnych prípadoch je
porušenie povinnosti PO často výsledkom činnosti celého radu jednotlivcov a zisťovanie a
dokazovanie ich zavinenia by bolo ťažké a problematické

32.Disciplinárne a poriadkové delikty

správne disciplinárne delikty
- nie sú len inštitútom správneho práva, disciplinárna zodpovednosť sa uplatňuje v rôznych
právnych odvetviach
-objektívna stránka: porušenie povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby
-subjektom sú FO, ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni, so
zvláštnymi právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto právneho vzťahu -napr.
zamestnanci verejnej správy; ďalej prokurátori, lekári, audítori, atď. vo vzťahu k svojim
profesiovým komorám,....
- rozhoduje o nich subjekt al. vykonávateľ verejnej správy, ktorému je zákonom zverená
disciplinárna právomoc
-objekt: riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná
disciplína, do popredia tu vystupuje aj profesijná etika
-subjektívna stránka: zavinenie
- nie je jednotná úprava postihu týchto deliktov, na postup sa nevzťahuje správny poriadok
povahu správneho deliktu majú len verejné disciplinárne delikty a nie sú nimi disciplinárne
delikty členov družsiev, politických strán al. občianských združení
- ojedinele sa sem zaraďujú aj delikty spáchané v špecifických vzťahoch vo vnútri nejakej
organizácie, pričom nejde o vzťahy zamestnanecké al. členské napr. delikty odsúdených vo
výkone trestu, študentov al. žiakov škôl, poistencov,...

- správne disciplinárne delikty nie sú delikty poslancov NRSR a podľa niektorých autorov ani
sudcov.
- nie je vylúčený postih aj za priestupok aj za disciplinárny delikt
správne poriadkové delikty
-procesný delikt- spočíva v marení al. sťažovaní priebehu procesu v oblasti verejnej správy
-subjektom môže byť len FO, zavinenie sa neskúma
-uloženie sankcie je právom správneho orgánu, sankcia plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel
procesu
-správny poriadok pozná poriadkovú pokutu ako jednu z foriem poriadkových opatrení,
druhým je vykázanie z miesta ústneho pojednávania

33.Bezprostredný zákrok

68. osobitný typ ISA. Dôvodom k takému správnemu úkonu je situácia, ktorá neznáša

odklad, neumožňuje zdĺhavé procesné konanie, ale vyžaduje okamžitý zásah.

69. Bezprostrednosť zákroku správneho orgánu je v tom, že jeho rozhodnutiu nepredchádza

formalizované konanie, ale na vynútenie povinnosti sa používa v podstate primerané
fyzické pôsobenie na osobu alebo vec.

70. Cieľom bezprostredného zákroku však nie je trestať, ale nevhnutne zabepečiť okamžité

odstránenie nežiadúceho stavu bezprostredného ohrozenia, narúšajúceho spoločenská
alebo iný právom chránený záujem.

71. Takýto postup správneho orgánu sa niekedy charakterizuje ako "krajný donucovací

prostriedok".

72. Právnym základom bezprostredného zákroku je určitá právna normy. Môže ho použiť

len na základe zákonného zmocnenia a v jeho rámci vecne, miestne a funkčne príslušný
- kompetentný správny orgán a len pri splnení právom určených podmienok a za
účelného použitia právom dovolených prostriedkov. Pri ich voľbe, rozsahu a intezity
bezprostredného zákroku sa musí dodržať zásada primeranosti. To znamená, že
bezprostredný zákrok musí byť primeraný povahe a stupňu nebezpečenstva, ktorému sa
týmto zárokom čelí.

34.Štátna služba (výkon prác vo verejnom záujme)

- Štátna služba je budovaná na princípoch profesionality, politickej nezávislosti, efektivity,
pružnosti, nestrannosti, etiky. Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej
služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.
- Štátna služba je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, ktoré štátny zamestnanec vykonáva v
služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa
a) riadenie, b) rozhodovanie, c) kontrolu, d) odbornú prípravu rozhodnutí,
e) odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo
f) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.
- Každý občan SR má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového
konania. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe.
-Štátna služba sa vykonáva v
a) prípravnej štátnej službe (je odborná príprava čakateľa a odborná príprava na získanie

osobitných kvalifikačných predpokladov, ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú.
b) stálej štátnej službe (služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu)
c) nominovanej štátnej službe (nadväzuje na stálu štátnu službu, podmienkou vymenovania do
nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky)
d) dočasnej štátnej službe (služba na určitú dobu, )
- Služobný úrad
a) ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
b) orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a toKancelária NRSR, prezidenta
NKÚ, ÚSSR, súd, generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a
vojenské obvodné prokuratúry, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady
Slovenskej republiky.
c) orgán miestnej štátnej správy , d) iný orgán štátnej správy, e) útvar Policajného zboru, ktorý
určí minister vnútra SR f) organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným
ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily, g) organizačná zložka Vojenského
spravodajstva, h) organizačná zložka Slovenskej informačnej služby, i) útvar Železničnej
polície, j) základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
- Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva
štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo
štátnozamestnaneckých vzťahov.
- Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému
štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči
podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby
v rozsahu určenom služobným predpisom.
VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
- Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej
služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby pre svoju blbosť,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady, e) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,
f) má trvalý pobyt na území SR, g) ovláda štátny jazyk, h) ovláda cudzí jazyk, i) úspešne
absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú
štátnu službu, j) je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa
osobitného predpisu, ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.
- Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na základe
určenia vedúcim úradu buď zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním, na
ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na získanie štátnych
zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne
osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda vyhlásiť hromadné
výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest.
- Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké
miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu.
- Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je
a) dočasné preloženie, b) trvalé preloženie, c) vymenovanie za predstaveného,
d) zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto
predstaveného v služobnom úrade, e) odvolanie predstaveného,
f) zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a
materstva,
g) zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu
zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne,

h) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie
v nominovanej štátnej službe,
i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo
závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,
j) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich
vykonávanie štátnej služby,
k) opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo
činnej štátnej služby,
l) dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len dočasné vyslanie ).

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí

a) odvolaním b) uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby,
c) na žiadosť štátneho zamestnanca, d) v skúšobnej lehote alebo e) uplynutím dočasnej štátnej
služby,f) na základe zákona g) smrťou zamestnanca

Zákon ďalej vymedzuje práva a povinnosti zamestnanca (obdobne ako pri Verejnej

službe), povinnosti predstaveného, obmedzenia podnikania a inej zárobkovej činnosti,
disciplinárnu zodpovednosť, ako aj povinnosť štátneho zamestnanca podávať majetkové
priznania (do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu
vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, do 31. marca každého kalendárneho roka podľa
stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka).
Plat štátneho zamestnanca

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených zákonom patrí plat, ktorým je

a) tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify), b) príplatok za riadenie,
c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) osobitný príplatok,
f) príplatok za štátnu službu v noci, g) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
h) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
i) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
j) príplatok za prípravu čakateľa, k) príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,
l) príplatok za zmennosť, m) plat za štátnu službu nadčas, n) odmena.

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k

nemu patriacu funkciu sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak zákon
neustanovuje inak. Platové stupne boli v roku 2004 zrušené.

35.Správne právo ako súhrn teorií

Správne právo je vedná disciplína.
veda o správnom práve je najusporiadanejšia forma reči
ako právne odvetvie sa uplatňuje vo verejnej správe.
Verejná správa - činnosť zameraná na usporiadanie prostriedkov, ktoré sa dajú využívať v
záujme politických komunít /obec, mesto, kraj/
Správne právo je odvetvie, ktoré bráni verejnej moci konať nezákonne.
- vzniklo koncom 19. storočia
- kontroluje výkonnú moc
Správne právo je súhrnom princípov, teórií, zásad, je založené na početnosti veľkých
skupín APN.
- základom správneho práva je zákon - dnes je doba špecializovaných zákonov

, ale sú aj

zákony rámcové

, ktoré regulujú verejnú správu len v hrubých rysoch, bližšie upravujú

vyhlášky ministerstiev, štatúty...

Zákon moderný

- je založený na svetových a domácich skúsenostiach.

- využíva možnosti dané ústavou, využiteľné vedecké poznatky
- preferuje proaktívnosť konania
- má sankcie
TEÓRIA ŠTRUKTURÁLNEHO ČLENENIA SP

- štruktúra SP je vzorcom pre analýzu

každého zákona. Ide o :
1. PRINCÍPY
2. ZÁSADY
3. ADMINISTRATÍVNO-PRÁVNE PRINCÍPY
4. PRAVIDLÁ
5. JEDINEČNÉ APN
6. ATYPICKÉ APN
7. ATYPICKÉ NORMATÍVNE USTANOVENIA - definované a nedefinované pravdy
/význam pre presnosť rozhodovania/
8. ZÁVEREČNÉ KLAUZULY - málovravné
- veľavravné
Na pojem spreávneho práva bola a bude viac názorov = súhrn noriem regulujúcich
vzťahy v procese administratívnej činnosti štátnych orgánov.
Správne právo ako súhrn teórií

:

1.teórie tradičné
- teória členenia - všeobecná časť SP, osobitná časť SP
- teória administratívnoprávnych noriem
- teória administratívnoprávneho vzťahu
- teória orgánu štátnej správy
- teória kompetencie
- teória kontroly
- teória normatívneho aktu
- teória administratívneho aktu
- teória administratívnej a kolektívnej zodpovednosti ministra
2. nové teórie členenia SP
- teória zákonodárstva
Teória - je súhrn logických zovšeobecnení a skúseností - je sústava zovšeobecnených
poznatkov v určitej oblasti

36.Principy správného práva

Právny štát vyžaduje, aby štát nebol horou nerozriešených sporov.
Verejná správa spory rieši - dohodou orgánov rovnakých
- spoločne nadriadeným orgánom

- právny poriadok môže mať odchýlku v tom, že spor rozhodne k tomu osobitne
ustanovený orgán.
Správne právo je súhrn teórií, princípov, modelov, zásad
Princíp

- základná univezálna myšlienka

- nemá proťajšok
- je trvalá, len sa mení ich počet, spôsob realizácie
- je snaha stabilizovať počet princípov
PRINCÍPY SPRÁVNEHO PRÁVA

:

1. PRINCÍP MNOHOPOČETNOSTI SUBJEKTOV
- SP je zacielené na reguláciu práv a povinností mnohopočet. subjektov : štát, obec,
individuum, PO, umožnujú konretizovať situáciu
- počet možno regulovať
- čím je viac subjektov, tak regulácia je podrobnejšia
- čím je menej subjetov, tak regulácia je univerzálnejšia
2. PRINCÍP JEDNOTNEJ OBCE
Obce majú rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na ich veľkosť. Obec je hlavne verejno-
právny subjekt, môže používať aj metódy súkromno-právnej formy.
a/ teória relatívne slobodnej obce

- možno jej ukladať povinnosti, je odkázaná na štát, to

sa týka aj územia obce, ale je to nedelitená časť územia štátu.
b/ teória absolútnej obce

c/ prirodzenoprávna teória obce

Smery :
1. založený na princípe relat. samostatnej obce
2. založený na možných odchýlkach od princípu jednotnej obce
3. PRINCÍP KODIFIKÁCIE
- požiadavka na obsah zákonov
- tradičné a novšie ministerstvá /novšie - mocenské- MO, MV, MZP/
- týka sa kodifikácie práv a kompetencií ministerstiev
4. PRINCÍP ZABEZPEČENIA VRCHOLNÝCH INDIVIDUÁLNYCH ZÁLEŽITOSTÍ
PREZIDENTOM REPUBLIKY
- zvýrazňuje rozhodnutia prezidenta na návrh - parlamentu
- vlády
- bez návrhu
5. PRINCÍP ZABEZPEČENIA VRCHOLNÝCH KOLEKTÍVNYCH ZÁLEŽITOSTÍ
VLÁDOU
- vyplývajú z ústavy a iných zákonov
- ide o vrcholové záležitosti - medzinárodné
- európske
- domáce
Z hľadiska typov vlád - monokratická s adm. systémom
- kolektívna s kancelárskym systémom
6. PRINCÍP SPRAVOVANIA VZŤAHOV ROVNORODÝCH
a/ spravovanie vzťahov rovnorodých
b/ spravovanie vzťahov príbuzenských
Ministrerstvo školstva a vedy - príbuzné vzťahy, školstvo sa zaoberá novými vecami a ich aj
transformuje, veda - tvorba nového bohatstva, nové technológie - spravuje min. hospod.
7. PRINCÍP PREZUMPCIE SPRÁVNOSTI ADM. AKTOV
a/ prezumpcia správnosti abstrakt. aktu
b/ prezumpcia správnosti konkrétnych aktov
8. PRINÍP PROCESNEJ SLUŠNOSTI

- slušnosť v postupe
- slušnosť v oprave rozhodnutí


požaduje realizovať zakotvený postup



37.Teorie verejnej správy

Verejná správa je diferencovaný systém na zabezpečenie správy týkajúcich sa politických
komunít.
Systém je založený na troch subsystémoch :
a/ štátnej správy
b/ subsystém samosprávy
c/ subsystém verejno-právnych korporácií
- tak ako v správnom práve sa uplatňujú určité teórie a princípy, tak aj vo verejnej správe
platia určité princípy - trvalá idea, ktorá zostáva a menia sa len smery princípov, ich počet
je nejednotný.
Princíp

- základná a univerzálna myšlienka, nemá proťajšok

PRINCÍPY VEREJNEJ SPRÁVY
1. PRINCÍP LEGALITY, 2. PRINCÍP ROVNOSTI, 3. PRINCÍP ROPORCIONALITY
4. PRINCÍP DOBREJ VIERY 5. PRINCÍP VEREJNÉHO ZÁUJMU
1. PRINCÍP LEGALITY
Ide o právny štát, ktorý obsahuje 3 zložky :
1. ústavný štát
2. štát zákonov - hlavne špecializované zákony /najviac sa dotýkajú verejnej správy/
3. štát chrániaci
Princíp legality požaduje aby verejná správa, každá jej činnosť, bola legálna, aby
realizovala zákony a nie ich obchádzala. Ide o :
a/ legalitu verejných orgánov
b/ organizáciu miestnej správy
c/ zdokonalenie zákonodárstva a upevnenie orgánov v tejto otázke /náprava nesprávnych
rozhodnutí/
d/ dáva dôraz na poznanie moderných zákonov

Moderný zákon

- má 6 prvkov

1. rešpektovanie - domácich záujmov
- záujmov svetového spoločenstva
- záujmov európskeho spoločenstva /EÚ/
2. využívajú ústavu a ostatný pr.poriadok
3. sú založené na metodologickom pluralizme
4. využívajú akumulované domáce skúsenosti a vedecké poznatky
5. ovplyvňujú racionálne myslenie a proaktívnosť konania, ktorého sa zákon týka
6. je nimi verejná správa viazaná
2. PRINCÍP ROVNOSTI
- motivuje rovnaké postoje /ak sa zvolí istý postup umožňujúci právnu úvahu, tak ho treba
dodržať/
- dodržiavať rovnosť medzi subjektami /rovn.podm.udeľ.licencií/
- rovnaké pravidlá pri uplatňovaní zodpovednosti
- rovnosť v objektívnych postojoch
3. PRINCÍP PROPORCIONALITY /ÚMERY/
Realizuje sa v 3 smeroch - modernosť
- kvantita
- kvalita

- ovláda, motivuje verejnú správu k nastoleniu stabilných proporcií
- na zreteli hlavné princípy - počet VŠ, vzdelanie, zdravotný stav
- jeden občan = 1 hlas
- jedna koruna je pre každého rovnaká
- je to niečo čo treba, existuje veľa nerovností /mesto a dedina/
4. PRINCÍP DOBREJ VIERY
- v rozhodovaní o individuálnych problémoch
- v prístupe a právnych dôsledkoch
5. PRINCÍP VEREJNÉHO ZÁUJMU
- chránený ústavou
- chránený špecializovaným, aj moderným zákonom
- verejný záujem ako reprezentatívny záujem
- verejný záujem delegovaný
- verejný záujem ako tvorba istých rozhodnutí zashujúcich do individuálnych záujmov
- verejný záujem, ktorý stojí vyššie vo vzťahu k ostatným záujmom vo všeobecnosti
- participitatívny verejný záujem
- verejný záujem upínajúci sa na trho orientovanú ekonomiku
- v zákonodárstve ako pojem nedefinovaný, ako potreba, ktorá sa upína na celok
Moderný zákon rešpektuje verejné záujmy. V každom rozhodnutí je zúčastnený verejný
záujem.