A31. ŠTÁTNA A VEREJNÁ SLUŽBA

PRÁVNA ÚPRAVA

1. Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov –
upravuje právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby
sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby
alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby. Nevzťahuje sa na poslancov NRSR, prezidenta,
členov vlády, predsedu a podpredsedov, sudcov ÚS SR, sudcov, prokurátorov, zamestnancov
služobných úradov, ktorí neplnia úlohy vymedzené v zákone. Právne vzťahy justičných
čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy súdnych tajomníkov, právne
vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry
pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

2. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme - upravuje práva a
povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

3. Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zrušil zákon č. 313/2001
Z.z. o verejnej službe

4. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce – pôsobí ako lex generalis. Na právne vzťahy
štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy,
ak to výslovne ustanovuje zákon 312/2001 Z.z. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon 552/2003 alebo
zákon 553/2003 Z.z. neustanovuje inak.

5. Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

6. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

7. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, atď.

8. zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších
predpisov (5-8 - nevzťahuje sa zákon o štátnej službe, ani subsidiárne)

I. VÝKON PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME

Výkon práce vo verejnom záujme sa realizuje na podklade pracovnoprávneho vzťahu

medzi zamestnancami, ktorí vykonávajú iné pracovné činnosti než remeselné, manuálne alebo
manipulačné s prevahou fyzickej práce, a zamestnávateľmi, ktorými sú výlučne:

1

a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje
právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v
oblasti verejnej správy,
b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom,
obcou alebo vyšším územným celkom,
c) právnické osoby založené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej
republiky, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej
účasti štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného
celku je viac ako 67 %,
d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u
ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny
orgán, obec alebo vyšší územný celok.

Predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme

Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá
a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b) je bezúhonná (preukazuje sa odpisom nie starším ako 3 mesiace),
c) spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje
osobitný predpis,
d) má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis,
e) bola zvolená alebo vymenovaná, ak osobitný predpis voľbu alebo vymenovanie ustanovuje
ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme,
f) spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného
predpisu, ak sa na dohodnutú prácu vyžadujú, a
g) má poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
ak vyučuje náboženstvo

Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u

zamestnávateľa uvedeného vyššie, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí
pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania, ak osobitný
predpis neustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym
orgánom. Podrobnosti o výberovom konaní určuje zákon 552/2003 Z.z.

Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami,) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej

podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo
účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej
republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci
zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom.

Povinnosti a obmedzenia zamestnanca
Zamestnanec je povinný
a) dodržiavať normatívne a interné právne predpisy a uplatňovať ich podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého,
čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo
verejnom záujme,
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov,
e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný
prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb;
táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru,

2

f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce
zamestnávateľa,
g) zabezpečiť hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení,
ktoré boli zamestnancovi zverené,
h) oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom
konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa,
i) oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že
bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola
obmedzená.
Zamestnanec nesmie
a) vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k
vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť,
b) sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk
s verejnoprávnymi subjektami; to neplatí, ak takáto činnosť vyplýva zamestnancovi z výkonu
práce vo verejnom záujme,
c) požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie
darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak
ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo
na základe zákona alebo zamestnávateľom,
d) nadobúdať majetok od verejnoprávnych subjektov s výnimkou, ak obec alebo vyšší
územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na osoby blízke
zamestnancovi,
e) používať symboly spojené s výkonom práce vo verejnom záujme na osobný prospech,
f) zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení
výkonu týchto prác,
g) poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu nesmie podnikať

alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo
dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak
je tento vedúci zamestnanec vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu
zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce alebo ak takúto činnosť
vykonáva so súhlasom zamestnávateľa. Ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať,
vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných
orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, len s predchádzajúcim
písomným súhlasom zamestnávateľa. Zákon stanovuje, kedy sa súhlas odmietne, kedy je
povinný preukazovať výšku príjmov z tejto činnosti, atď. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú
v prípade výkonu zdravotnej starostlivosti, vedeckej, pedagogickej, publicistickej a inej
obdobnej činnosti, správy vlastného majetku, atď.

Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od

ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca, 31. marca každého kalendárneho roka
(majetkové priznania). Bližšie o tomto pracovnoprávnom vzťahu určí pracovný poriadok.
Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov
zamestnancov, inak je neplatný.

Plat zamestnanca

Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom 553/2003 Z.z. patrí plat,
ktorým je

3

a) tarifný plat,
b) príplatok za riadenie,
c) príplatok za zastupovanie,
d) osobný príplatok,
e) príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
f) príplatok za prácu v krízovej oblasti,
g) príplatok za zmennosť,
h) príplatok za činnosť triedneho učiteľa,
i) príplatok za praktickú prípravu,
j) príplatok za prácu v noci,
k) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,
l) príplatok za prácu vo sviatok,
m) plat za prácu nadčas,
n) odmena.

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej

činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú
má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia
kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zamestnávateľ určí dĺžku
započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí do jedného z 12 platových
stupňov. Konkrétnu výšku platu stanovujú potom tabuľky, ktoré sú prílohou zákona.

II. ŠTÁTNA SLUŽBA

Štátna služba je budovaná na princípoch profesionality, politickej nezávislosti,

efektivity, pružnosti, nestrannosti, etiky. Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri
vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu. Štátna
služba je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, ktoré štátny zamestnanec vykonáva v
služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa
a) riadenie,
b) rozhodovanie,
c) kontrolu,
d) odbornú prípravu rozhodnutí,
e) odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo
f) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

Každý občan Slovenskej republiky má právo vstúpiť do štátnej služby na základe

spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené zákonom. Každý občan
má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe.

Štátna služba sa vykonáva v
a) prípravnej štátnej službe (je odborná príprava čakateľa a odborná príprava na získanie
osobitných kvalifikačných predpokladov, ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú. Čakateľ vykonáva
služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Trvá 3 – 6 mesiacov, možno však predlžiť.)
b) stálej štátnej službe (služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu)
c) nominovanej štátnej službe (nadväzuje na stálu štátnu službu, podmienkou vymenovania do
nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky)
d) dočasnej štátnej službe (služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník,

4

ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády,
prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstavený v politickej
funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej
službe)

Služobný úrad je
a) ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
b) orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a toKancelária NRSR, prezidenta
NKÚ, ÚSSR, súd, generálna prokuratúra, krajské prokuratúry (Služobný úrad štátneho
zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra), vyššia vojenská prokuratúra a
vojenské obvodné prokuratúry, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady
Slovenskej republiky.
c) orgán miestnej štátnej správy , ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d) iný orgán štátnej správy,
e) útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,
f) organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti
sú ozbrojené sily,
g) organizačná zložka Vojenského spravodajstva,
h) organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,
i) útvar Železničnej polície,
j) základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec

vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo
štátnozamestnaneckých vzťahov.

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať

podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný
plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní
štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore

štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto
predpoklady:
a) dosiahol vek 18 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby pre svoju blbosť,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) ovláda štátny jazyk,
h) ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný
predpis, ,
i) úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady
na dočasnú štátnu službu,
j) je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ak
sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.

5

Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na

základe určenia vedúcim úradu buď zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním,
na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na získanie
štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne
osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda vyhlásiť hromadné
výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest.

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké

miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a) dočasné preloženie,
b) trvalé preloženie,
c) vymenovanie za predstaveného,
d) zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto
predstaveného v služobnom úrade,
e) odvolanie predstaveného,
f) zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a
materstva,
g) zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu
zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne,
h) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie
v nominovanej štátnej službe,
i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo
závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,
j) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich
vykonávanie štátnej služby,
k) opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo
činnej štátnej služby,
l) dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len dočasné vyslanie ).

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí

a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v zákone,
b) uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia
zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej
služby,
c) na žiadosť štátneho zamestnanca,
d) v skúšobnej lehote alebo
e) uplynutím dočasnej štátnej služby,
f) na základe zákona g) smrťou zamestnanca

Zákon ďalej vymedzuje práva a povinnosti zamestnanca (obdobne ako pri Verejnej

službe), povinnosti predstaveného, obmedzenia podnikania a inej zárobkovej činnosti,
disciplinárnu zodpovednosť, ako aj povinnosť štátneho zamestnanca podávať majetkové
priznania (do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu
vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, do 31. marca každého kalendárneho roka podľa
stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka).

Plat štátneho zamestnanca

6

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených zákonom patrí plat, ktorým je

a) tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),
b) príplatok za riadenie,
c) príplatok za zastupovanie,
d) osobný príplatok,
e) osobitný príplatok,
f) príplatok za štátnu službu v noci,
g) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
h) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
i) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
j) príplatok za prípravu čakateľa,
k) príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,
l) príplatok za zmennosť,
m) plat za štátnu službu nadčas,
n) odmena.

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k

nemu patriacu funkciu sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak zákon
neustanovuje inak. Platové stupne boli v roku 2004 zrušené.

7