B13. SPRÁVA ZDRAVOTNÍCTVA

Správa zdravotníctva predstavuje sústavu štátnopolitického riadenia v oblasti vytvárania

predpokladov v starostlivosti o zdravie a zdravé životné podmienky, o organizmus, zdravotné povedomie
a výchovu obyvateľstva.

I. PRÁVNA ÚPRAVA

1. Ústava SR

Čl.40: Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na
bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Čl.20 ods. 3: Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky
a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

2. Zákon č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (578/2003 Z.z.), ktorý
ustanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb, výkon
štátnej správy a štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia ľudí (ďalej len "ochrana zdravia").
Starostlivosť o zdravie nechápe len v úzkom slova zmysle, teda len ako liečebnú starostlivosť, hmotné
zabezpečenie v chorobe, starobe a pod., ale naopak zdôrazňuje, že je nutné ju vidieť v širokom význame v
súvislosti s celkovým vytváraním zdravých životných podmienok

3. Zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (578/2003 Z.z.), ktorý
upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej organizáciu, práva a povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb pri zabezpečovaní tejto starostlivosti.

4. Zákon 184/1993 Z.z. o krmivách (v znení zákona 472/2003 Z.z.), ktorý upravuje práva a povinnosti
fyzických a právnických osôb, ktoré krmivo uvádzajú do obehu (ďalej len " dodávateľ"), pravidlá výkonu štátnej
odbornej kontroly krmív. Účelom tohto zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a zlepšovanie úžitkovosti
chovaných zvierat, zdravia a akosti výrobkov z ich chovu používaním vhodných krmív, ako aj na ochranu
zdravia ľudí a životného prostredia pred zdravotnou závadnosťou a inými nepriaznivými účinkami používaných
krmív.

5. Vyhláška MZ SR 79/1997 Z.z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam (54/2000 Z.z.).
Opatrenia podľa tejto vyhlášky sa vzťahujú na každé ochorenie, ktoré sa môže preniesť na človeka. Opatrenia pri
prenosných ochoreniach, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s pobytom osôb v zdravotníckych zariadeniach,
upravuje však vyhláška MZ SR č. 109/1995 Z.z. o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z
hľadiska ochrany zdravia.

6. Zákon č. 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia (v znení zákona č 242/1994), ktorým sa zriaďuje Štátny
fond zdravia ako účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na podporu rozvoja
zdravotníctva a na zvýšenie úrovne zdravotníckej starostlivosti. Fond je právnická osoba. Sídlom fondu je
Bratislava.

7. Zákon 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku - upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a
zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia, ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu poistencov.

8. Zákon č. 67/1997 Z.z. o ochrane nefajčiarov, ktorého účelom je

vytvoriť podmienky na ochranu ľudí

pred vznikom závislosti od tabaku, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi
používania tabakových výrobkov, ktoré sú osobitným druhom toxikománie a poškodzujú zdravie
fajčiarov, ale aj nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia.

9. Zákon č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní
a prevádzke protialkoholických záchytných izieb – upravuje pojem alkoholické nápoje,
obmedzujúce opatrenia, Osobitné povinnosti právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na
podnikanie, osobitné povinnosti fyzických osôb, vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných

1

návykových látok, zriadenie protialkoholických záchytných izieb, prevádzku záchytných izieb,
umiestňovanie v záchytnej izbe, dopravu do záchytnej izby, oznámenie údajov o osobe
umiestnenej v záchytnej izbe, úhradu nákladov na prevádzku záchytnej izby a za pobyt
v záchytnej izbe a pokuty.

10. Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,
ktorý upravuje je ustanovenie podmienok na pestovanie, výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu,
výdaj, používanie na vedecké, výskumné, výučbové a expertízne činnosti, na dovoz, vývoz a
tranzit omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.

II. OCHRANA ZDRAVIA ĽUDÍ

Všeobecne o

ochrane zdravia

Zákon o ochrane zdravia ľudí vymedzuje povinnosti na sledovanie úseku ochrany zdravia ľudí a to tak

po jej obsahovej, ako aj po stránke organizačnej. Obsahovo je ochrana zdravia vymedzená ofenzívne a
defenzívne.

Pri ofenzívnom vymedzení ochrany zdravia zákon určuje, že zdraví sa musí chrániť starostlivosťou o :

a/ zdravé životné podmienky, ktoré sú dané stavom ovzdušia, vody, pôdy a ostatných zložiek ŽP, sídlisk,
rekreačných a kúpeľných oblastí, obytných a iných budov, verejne prístupných miest, ako aj zariadení
osobnej dopravy, telesnej kultúry a zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu
b/ zdravé podmienky vývinu detí a mládeže
c/ zdravú výživu obyvateľstva
d/ zdravé pracovné podmienky

Pri defenzívnom vymedzení zákon určuje, že ochranu zdravia je potrebné zabezpečiť pred

nepruiaznivými účinkami prostredia a to špecificky pred účinkami :
a/ chemických látok a prípravkov
b/ ionizujúceho žiarenia
c/ elektromagnetického poľa
d/ hluku a vibrácií

V § 2 zákon vymedzuje základné pojmy, a to najmä:

1. Zdravie - je to stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť choroby. Teda zdravie
je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a
biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života.
2. Ochrana zdravia - je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šíreniu ochorení a v
obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia, v zlepšovaní zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé
životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a vo výkone štátneho zdravotného dozoru.
3. Životné podmienky - na účely tohto zákona sú fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia
vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania, odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných
záujmových činností, dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb, výživy a
spôsobu stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a
predmetov bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj detí a
mládeže, ako aj každého jedinca.
4. Pracovné podmienky - na účely tohto zákona sú fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické,
psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese,
sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom pracovného prostredia.
5. Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky - sú také podmienky, ktoré nepôsobia nepriaznivo na
zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú.
6. Spôsob života - je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok,
sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných vlastností. Spôsob života významne ovplyvňuje výživa,
spoločenská komunikácia, zvládnutie psycho-sociálnych záťaží, činnosť vo voľnom čase, pohybová aktivita,
požívanie alkoholických nápojov, užívanie liekov, omamných a psychotropných látok a fajčiarske návyky.
7. Zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia - sú fyzikálne, chemické a
biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia, a
ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných podmienok a pracovných podmienok, ktoré
ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí.
8. Primárna prevencia - je systém opatrení zameraných na znižovanie, prípadne vylúčenie rizika výskytu

2

porúch zdravia ľudí, na ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické
podmienky a spôsob života, a opatrení zameraných na kladné ovplyvňovanie zdravia.

Zákon v značnej miere venuje pozornosť problematike predchádzaniu ochoreniam a to prostredníctvom

vhodných opatrení, ktoré bližšie člení na :

A. Opatrenia na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení a

na ich obmedzenie

(napr.

nariadenie

očkovania a podávania protilátok, vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných
ochorení a zisťovanie ich citlivosti na antimikróbové látky, epidemiologické vyšetrovanie v
ohnisku nákazy vrátane hlásenia, izolácie, karanténnych opatrení, dezinfekcie, dezinsekcie
a deratizácie)
B. Opatrenia na predchádzanie vzniku a šírenia iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a

na ich obmedzenie

(napr.

zákaz používania chemických látok a prípravkov ohrozujúcich zdravie, úprava stravovania a

zabezpečovanie epidemiologickej bezpečnosti výživy ľudí)

C. Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou (napr.

obmedzovanie pôsobenia

zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia na pracovníkov, zákaz používania
látok, výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov ohrozujúcich zdravie,
určovanie rizikových prác)

D. Opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku (napr.

zákaz alebo obmedzenie hromadných

podujatí, zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu
osôb)

E. Opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách (napr.

zákaz alebo obmedzenie výroby alebo

prevádzky, bezodkladné informovanie verejnosti a pracovníkov príslušnej organizácie o havárii
alebo inej mimoriadnej situácii a o prostriedkoch a spôsobe ochrany pred ich možnými
škodlivými vplyvmi na zdravie, príkaz na varovné označenie objektov)

Subjekty starostlivosti o zdravie ľudí a zdravotnú starostlivosť

Starostlivosť o zdravie nie je len záležitosťou štátnych orgánov a rôznych štátnych inštitúcií, či

zariadení. Tejto starostlivosti má zodpovedať snaha každého jednotlivca žiť zdravo a vyvarovať sa vplyvov
škodlivo pôsobiacich na jeho zdravie. To možno s úspechom uskutočňovať len v zdravom životnom prostredí.
Teda právo na starostlivosť o zdravie ľudí a právo na zdravé životné podmienky si vyžaduje aj aktívnu účasť
občanov.

Subjekty

starostlivosti o zdravie a zdrav. starostlivosť

:

- fyzické osoby /občania/ - sú povinné

plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené

orgánmi na ochranu zdravia; bez meškania oznámiť ošetrujúcemu lekárovi alebo orgánu na
ochranu zdravia všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných
ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie
ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci; podrobiť sa v prípadoch ustanovených všeobecne
záväznými právnymi predpismi lekárskym preventívnym prehliadkam, vyšetreniam a
diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu
podávaniu protilátok a iných prípravkov, očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a
karanténnym opatreniam.
- fyzické osoby oprávnené na podnikanie /samostatne zárobkovo činné/ a právnické osoby - sú povinné
najmä

plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia;

kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného
prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú a ktorých
výskyt a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi; zamestnávať pracovníkov s
predpísanou zdravotnou a odbornou spôsobilosťou na určitý druh práce; uvoľňovať svojich
pracovníkov a žiakov učilíšť na lekárske preventívne prehliadky, úplne vylúčiť používanie zdrojov

3

zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, a ak to nie je možné, obmedzovať ich
používanie, atď.

- orgány štátnej správy a obce – sú povinné

utvárať predpoklady na zdravé životné podmienky,

pracovné podmienky a zdravý spôsob života; plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam
nariadené orgánmi na ochranu zdravia, predkladať opatrenia na posúdenie príslušným
orgánom na ochranu zdravia; spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia pri plnení ich úloh na
úseku ochrany zdravia a poskytovať im potrebné údaje a informácie, ktoré majú k dispozícii
alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať podľa osobitných predpisov

- zdravotnícke zariadenia a odborní pracovníci zdravotníckych zariadení - sú povinní

vykonávať a

kontrolovať opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a nemocničných
nákaz; poskytovať orgánom na ochranu zdravia informácie a údaje potrebné na plnenie úloh na
úseku ochrany zdravia; uložiť opatrenia potrebné na odstránenie závady bezprostredne
ohrozujúcej ľudské zdravie

Štátna správa na úseku ochrany zdravia

Štátnu správu na úseku ochrany zdravia vykonávajú orgány na ochranu zdravia, ktorými sú
a) ministerstvo zdravotníctva,
b) úrad verejného zdravotníctva,
c) regionálne úrady verejného zdravotníctva

Ad a) Ministerstvo zdravotníctva

a) určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku ochrany zdravia,
b) koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy a medzinárodnú spoluprácu na
úseku ochrany zdravia a vzdelávania v tejto oblasti,
c) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydal v prvom stupni úrad verejného
zdravotníctva,
d) v súlade so súčasnými poznatkami vedy o vplyve fyzikálnych, chemických a biologických
faktorov na zdravie ustanovuje limity a hodnoty prípustnej záťaže týmito faktormi, ako aj limity
ožiarenia a podmienky na zneškodňovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov z hľadiska ich
možného vplyvu na zdravie

Ad b) Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) - orgán na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre
územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová
organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Na
čele úradu verejného zdravotníctva je hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len hlavný
hygienik ). Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva
zdravotníctva podľa osobitného predpisu. Hlavný hygienik je vedúcim služobného úradu pre
štátnych zamestnancov úradu verejného zdravotníctva.

Do pôsobnosti ÚVZ patrí najmä:
a) vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku ochrany
zdravia,
b) riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi
verejného zdravotníctva,
c) vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú rámec územného obvodu
regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
d) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad
verejného zdravotníctva,

4

e) riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátneho zdravotného dozoru uskutočňovaný
regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,
f) vykonáva štátny zdravotný dozor vo veciach, ktoré svojím významom presahujú rámec alebo
technické a personálne možnosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva, vo veciach
radiačnej ochrany a vo veciach, v ktorých ako orgán štátnej správy prvého stupňa vydal
povolenie alebo posudok,
g) vydáva pokyny na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného
dozoru, ukladá sankcie a ukladá úhradu nákladov,
h) nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ak ich treba vykonať
celoštátne alebo v rozsahu presahujúcom rámec pôsobnosti regionálneho úradu verejného
zdravotníctva, a nariaďuje a odvoláva aj opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky
pred zavlečením prenosných ochorení,
i) vydáva a zrušuje povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu, povolenia na činnosti dôležité z
hľadiska radiačnej ochrany, povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov
životného prostredia a pracovného prostredia a povolenia v rámci starostlivosti o zdravé životné
podmienky a pracovné podmienky v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
j) určuje preventívne opatrenia na ochranu zdravia v rámci primárnej prevencie,
k) vydáva posudky
l) vydáva vyjadrenia
m) odborne usmerňuje utváranie a zabezpečovanie zdravých životných podmienok a pracovných
podmienok v rámci jednotlivých odborov ochrany zdravia ľudí a zdravotnú výchovu,
n) odborne usmerňuje ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia v
jadrovoenergetických zariadeniach a na iných pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
o) zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia
p) riadi a organizuje očkovanie, nariaďuje mimoriadne očkovanie a schvaľuje aplikačné postupy
pri použití očkovacích látok,
q) ustanovuje zásady monitorovania záťaže obyvateľstva faktormi životného prostredia a
pracovného prostredia a spôsobu života,
r) ustanovuje zásady na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných
ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení
podmienených prácou a spôsobom života,
s) určuje zásady zdravej výživy obyvateľstva a odporúčané výživové dávky pre jednotlivé skupiny
obyvateľstva v súlade so súčasnými poznatkami vedy,
t) spolupracuje s inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, nadáciami a
zdravotníckymi zariadeniami pri plnení úloh verejného zdravotníctva a v týchto veciach podáva
vyjadrenia a stanoviská z hľadiska možného vplyvu na zdravie ľudí,
u) vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok.

Úrad verejného zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti na úseku ochrany zdravia

a) rozhoduje o pozastavení alebo obmedzení predaja kozmetických výrobkov
b) vydáva povolenia na použitie inej látky alebo látok v kozmetických výrobkoch
c) vydáva povolenia na neuvedenie látky alebo látok v označení kozmetického výrobku z dôvodu
ochrany obchodného tajomstva,
d) vedie centrálny register oznamovaných údajov,
e) poskytuje údaje z centrálneho registra zdravotníckym zariadeniam, ak sú potrebné na účely
lekárskeho ošetrenia

Pri výkone pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva spolupracuje so Slovenským

Červeným krížom, so zdravotnými poisťovňami, s odborovými orgánmi, s orgánmi
zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany
zdravia.

Ad c) Regionálne úrady verejného zdravotníctva - orgány na ochranu zdravia s pôsobnosťou

5

pre územie jedného okresu alebo viacerých okresov. Sídla a územné obvody regionálnych
úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva
zdravotníctva. Na čele regionálneho úradu verejného zdravotníctva je regionálny hygienik,
ktorého vymenúva a odvoláva hlavný hygienik podľa osobitného predpisu. Regionálny hygienik
je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov regionálneho úradu verejného
zdravotníctva.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom územnom obvode
a) vydáva posudky a súčasne schvaľuje prevádzkové poriadky povinných osôb a ich zmeny, ak to
vyžaduje tento zákon,
b) vydáva vyjadrenia
c) vydáva povolenia v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky,
d) nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam,
e) vykonáva štátny zdravotný dozor v rámci svojej územnej pôsobnosti, vydáva pokyny na
odstránenie zistených nedostatkov, ukladá sankcie a ukladá úhrady nákladov,
f) prejednáva priestupky na úseku zdravotníctva,
g) zriaďuje komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky
závažných činností a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti,
h) rozhoduje o náhrade nákladov,
i) spolupracuje s inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, nadáciami a
zdravotníckymi zariadeniami pri plnení úloh na ochranu zdravia a v tých veciach podáva
vyjadrenia a stanoviská z hľadiska možného vplyvu na zdravie ľudí.

Pri výkone pôsobnosti regionálne úrady verejného zdravotníctva spolupracujú so

Slovenským Červeným krížom, so zdravotnými poisťovňami, s odborovými orgánmi, s orgánmi
zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany
zdravia.

Špecializované úlohy úradov verejného zdravotníctva -

Úrad verejného zdravotníctva a

regionálne úrady verejného zdravotníctva zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti aj
špecializované úlohy štátu v oblasti verejného zdravotníctva. V rámci toho najmä zúčastňujú sa
na príprave, uskutočňovaní a odbornom usmerňovaní celospoločenských a miestnych
programov podpory, ochrany a rozvoja zdravia zameraných najmä na ovplyvňovanie zdravia
prostredníctvom životného štýlu, výživových faktorov, prevenciou rizikových kardiovaskulárnych
faktorov, onkologických ochorení, diabetu, osteoporózy; zúčastňujú sa na riešení Národného
programu podpory zdravia, Národného programu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na
programoch a projektoch Svetovej zdravotníckej organizácie, na uskutočňovaní Akčného plánu
pre prostredie a zdravie, Programu ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky,
Imunizačného programu; zabezpečujú sledovanie ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva
vo vzťahu k životným podmienkam a pracovným podmienkam a spôsobu života a práce,
monitorujú zdravotný stav jednotlivých skupín obyvateľstva; zúčastňujú sa na zdravotnej
výchove obyvateľstva a na uskutočňovaní poradenských činností; vedú evidenciu rizikových prác;
monitorujú kvalitu pitnej vody, atď.

Úrady verejného zdravotníctva v rámci špecializovaných zdravotníckych činností v oblasti

ochrany zdravia plnia aj ďalšie úlohy v rôznych odboroch, napr. v klinickej mikrobiológii,
genetickej toxikológii, biológii životného prostredia, atď.

Sankcie. Za nesplnenie povinností ustanovených zákonom a všeobecne záväznými

právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie uloží príslušný orgán na ochranu zdravia
fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie a právnickej osobe pokutu, a to až do výšky 500 000 Sk;
pritom prihliada na mieru ohrozenia zdravia, zdravých životných podmienok a pracovných
podmienok a na rozsah škodlivých následkov. Ak porušením ustanovení tohto zákona vznikli
vážne škody na zdraví alebo hrozí nebezpečenstvo ich vzniku, môže orgán na ochranu zdravia
fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie a právnickej osobe uložiť až do vykonania nápravy aj

6

iné sankcie, napr. zákaz činnosti alebo prevádzky a zákaz výroby, spracovania a uvádzania do
obehu zdravotne závadných požívatín alebo iných výrobkov.

III. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ

Zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia

fyzickej osoby, ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník; poskytuje sa v zdraví, v chorobe, v
tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku a
liečbu vrátane rehabilitácie, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu, záchrannú
zdravotnú službu1) a osobitnú zdravotnú starostlivosť Zdravotná starostlivosť je aj lekárenská
starostlivosť a kúpeľná starostlivosť.
Zdravotná starostlivosť (ZS) sa poskytuje ambulantne alebo ústavne. Ambulatná ZS sa
poskytuje v ambulanciách, formou návštevnej služby, ďalej v rámci lekárskej služby prvej pomoci
a rýchlej zdravotnej pomoci, a to aj v byte chorého alebo na inom mieste, na ktorom treba
pacientovi poskytnúť túto starostlivosť. Ústavná ZS sa poskytuje v lôžkových zariadeniach, ak
zdravotný stav pacienta vyžaduje takú starostlivosť, ktorú nie je možné poskytovať ambulantne.
Súčasťou ústavnej starostlivosti je aj ústavná pohotovostná služba.

Formy ZS:

1. Primárna - je základná ambulantná preventívna a liečebná starostlivosť vrátane
sprostredkovania ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, návštevnej služby,
lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Poskytujú ju praktickí lekári pre
dospelých, praktickí lekári pre deti a dorast, dorastoví lekári, gynekológovia, zubní lekári a ďalší
príslušní zdravotnícki pracovníci. Súčasťou primárnej zdravotnej starostlivosti je aj závodná
preventívna zdravotná starostlivosť, ktorá sa zabezpečuje v spolupráci so zamestnávateľom a
závodnou zdravotnou službou 7ab). Jej obsahom je prevencia zameraná na ochranu zdravia
zamestnancov pred chorobami z povolania a inými poškodeniami zdravia z práce a na prevenciu
úrazov.

2. Sekundárna - je preventívna, diagnostická a liečebná starostlivosť, ktorá presahuje rámec
primárnej zdravotnej starostlivosti. Jej súčasťou sú aj konziliárne služby. Poskytuje sa
ambulantne a ústavne. Je pacientovi dostupná na základe odporúčania lekára primárnej,
sekundárnej alebo následnej zdravotnej starostlivosti alebo bez odporúčania lekára v prípadoch
ustanovených osobitnými predpismi.

3. Následná - nadväzuje na predchádzajúcu primárnu zdravotnú starostlivosť a sekundárnu
zdravotnú starostlivosť v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu
alebo na zlepšenie zdravotného stavu. Zahŕňa najmä liečebnú rehabilitáciu, psychologickú
starostlivosť, logopedickú starostlivosť, liečebno-pedagogickú starostlivosť a kúpeľnú
starostlivosť. Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako ambulantná starostlivosť alebo
ústavná starostlivosť v jednotlivých druhoch zdravotníckych zariadení na základe odporúčania
lekárov primárnej alebo sekundárnej zdravotnej starostlivosti.

4. Ošetrovateľská - starostlivosť je starostlivosť sestry poskytovaná metódou ošetrovateľského
procesu osobe alebo skupine osôb pri predchádzaní chorobám, pri podpore a udržaní zdravia,
pri liečení chorôb a pri umieraní. Ošetrovateľská starostlivosť je súčasťou primárnej, sekundárnej
a následnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach
sociálnych služieb, v školách a v školských zariadeniach, v domácom prostredí chorého, v

7

pracovnom prostredí, v záchytných utečeneckých táboroch, v pobytových utečeneckých
táboroch, humanitných centrách a všade tam, kde sa osoba vyžadujúca ošetrovateľskú
starostlivosť nachádza.

5. Pôrodná asistencia - je starostlivosť pôrodnej asistentky o ženu a dieťa počas fyziologického
tehotenstva, pôrodu a šestonedelia, starostlivosť o reprodukčné zdravie a poskytovanie
ošetrovateľskej starostlivosti pri gynekologických a pôrodníckych ochoreniach. Pôrodná
asistencia je súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej
v zdravotníckych zariadeniach, v domácom prostredí chorého a všade tam, kde sa tehotná žena
a rodička nachádza.

6. Poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok a dietetických potravín– je súčasťou
primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti. Môže ich predpisovať lekár na
tlačivách ustanovených osobitným predpisom. Pravidlá účelného predpisovania liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podľa súčasných poznatkov farmakoterapie
ustanoví zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach

Zdravotnícke zariadenia

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje v štátnych zdravotníckych zariadeniach a

neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré túto starostlivosť poskytujú v súlade so svojím
odborným zameraním a materiálno-technickým vybavením. Zdravotnícke zariadenia sa zriaďujú
podľa siete zdravotníckych zariadení , ktorú tvorí ich územné rozmiestnenie tak, aby sa
zabezpečilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia sa môžu zriaďovať aj
mimo siete zdravotníckych zariadení, ak získajú povolenie na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia, ktoré sú zaradené do siete zdravotníckych zariadení,
uzatvárajú so zdravotnými poisťovňami zmluvy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa
zákona 273/1994 Z.z.

Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria
a) ambulancie vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancií v zariadeniach
sociálnych služieb,
b) agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti,
c) záchranná zdravotná služba,
d) špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti,
e) dialyzačné strediská,
f) polikliniky,
g) samostatné zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek,
h) nemocnice I. typu,
i) nemocnice s poliklinikou I. typu,
j) nemocnice s poliklinikou II. a III. typu,
k) fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou,
l) vysokošpecializované odborné ústavy,
m) liečebne pre dlhodobo chorých,
n) zariadenia, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť (ďalej len "hospice"),
o) geriatrické centrá,
p) psychiatrické liečebne, psychiatrické nemocnice, psychiatrické stacionáre a centrá pre liečbu
drogových závislostí,
r) odborné liečebné ústavy a sanatóriá,
s) prírodné liečebné kúpele,

8

t) verejné lekárne, pobočky verejných lekární a výdajne zdravotníckych pomôcok,
u) zubné techniky.

Zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v písm. a), b), d), h) a i) je obec.

Zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v písm. f) a j) okrem nemocnice s
poliklinikou III. typu je samosprávny kraj. Zriaďovateľom ostatných zdravotníckych zariadení a
ďalších zariadení okrem stredných zdravotníckych škôl je ministerstvo zdravotníctva.

Osobitné úlohy v zdravotníctve plnia ďalšie zariadenia v zdravotníctve, a to

a) zariadenia na výchovu, výučbu a ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a na prípravu
iných odborných pracovníkov na výkon práce v zdravotníctve,
b) zdravotnícke vedeckovýskumné a vývojové pracoviská,
c) zariadenia na výrobu liekov,
d) zariadenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok,
e) zdravotnícke kontrolné a referenčné zariadenia,
f) očné optiky.

Zákon vymedzuje povinnosti zdravotníckych zariadení, medzi ktoré patrí najm

poskytovať zdravotnú starostlivosť; informovať vopred pacienta alebo jeho zákonného zástupcu
o rozsahu, druhu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj o
skutočnosti, či je v zmluvnom vzťahu so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený;
bezodkladne informovať pacienta písomnou formou o odstúpení od dohody o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a o dôvodoch odstúpenia od tejto dohody; poskytovať zdravotnú
starostlivosť v zdravotníckom obvode; viditeľne označiť druh zdravotníckeho zariadenia, jeho
odborné zameranie a predmet činnosti; označenie musí byť v štátnom jazyku; uviesť na
viditeľnom mieste ordinačné hodiny a ďalšie. Neštátne zdravotnícke zariadenie je okrem toho
povinné plniť aj ďalšie povinnosti ako sú napr. uviesť na viditeľnom mieste meno a priezvisko
držiteľa povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti; u právnickej osoby aj meno a
priezvisko odborného zástupcu; zabezpečiť zastupovanie v rozsahu získaného oprávnenia počas
dočasnej neprítomnosti osoby, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť, a uvedenú skutočnosť
oznámiť lekárovi samosprávneho kraja v prípade, ak dočasná neprítomnosť trvá dlhšie ako tri
pracovné dni; súčasne je povinné bezodkladne uviesť na viditeľnom mieste, kto vykonáva
zastupovanie a kde sa zastupovanie vykonáva, atď.

Samosprávny kraj vedie register zdravotníckych zariadení vo svojom územnom

samosprávnom a správnom celku a údaje z tohto registra poskytuje ministerstvu zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva vedie centrálny register zdravotníckych zariadení. Do registra
zdravotníckych zariadení sa zapisujú údaje uvedené v zriaďovacej listine alebo v povolení na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Dozor nad dodržiavaním podmienok na prevádzku štátnych zdravotníckych zariadení a

kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonáva ministerstvo zdravotníctva,
samosprávny kraj ako prenesený výkon štátnej správy, Všeobecná zdravotná poisťovňa a iné
zdravotné poisťovne, ak uzavreli so štátnymi zdravotníckymi zariadeniami zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti.

Pracovníci v zdravotníctve

Zdravotnícki pracovníci sú osoby, ktoré osobne poskytujú zdravotnú starostlivosť a získali
a) vysokoškolské vzdelanie v lekárskych odboroch štúdia alebo v odboroch štúdia farmácia,
b) vysokoškolské vzdelanie v jednom z odborov štúdia verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo,
pôrodná asistencia, rehabilitácia, laboratórne vyšetrovacie metódy alebo vyššie odborné

9

vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie na stredných
zdravotníckych školách,
c) vysokoškolské vzdelanie v jednom z odborov štúdia logopédia, psychológia, liečebná
pedagogika, špeciálna pedagogika alebo vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie v
študijnom odbore zameranom na odborné činnosti súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti
Osoby, ktoré majú min. stredoškolské vzdelanie, ale odlišné od vyššie uvedeného a vykonávajú činnosť pri
poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, sú inými odbornými pracovníkmi (aj vojaci, ktorí majú na to kurz).
Osoby, ktoré získali len základné vzdelanie a vykonávajú pomocné pracovné činnosti v
oddeleniach zdravotníckych zariadení, sú pomocní pracovníci v zdravotníctve.

Kategorizácia zdravotníckych pracovníkov:
a) lekár,
b) zubný lekár,
c) farmaceut,
d) sestra,
e) pôrodná asistentka,
f) laborant,
g) asistent,
h) technik,
i) iný zdravotnícky pracovník

Práva a povinnosti zdravotníckeho pracovníka

Poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito,

statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými
poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s prihliadnutím na technické a
vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.
Zdravotnícky pracovník je povinný poskytovať bez meškania prvú pomoc každému, ak by bez
takejto pomoci bol ohrozený jeho život alebo bolo ohrozené jeho zdravie, a ak je to nevyhnutné,
zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť a sústavne sa vzdelávať tak,
aby vykonával zdravotnícke povolanie v súlade s jeho poslaním.

Zdravotnícki pracovníci a iní odborní pracovníci v zdravotníctve sú povinní zachovávať

mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania.
Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka, iného zdravotníckeho pracovníka
alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú,
alebo ten orgán štátnej správy, ktorý zdravotnícke zariadenie zriadil alebo ktorý vydal povolenie
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, a to na žiadosť
orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením
zdravotnej dokumentácie o pacientovi medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ako
aj v ďalších prípadoch uvedených v zákonoch.

KÚPEĽNÁ STAROSTLIVOSŤ

Prírodným liečebným kúpeľom sa poskytuje osobitná ochrana a utvárajú sa priaznivé

podmienky na ich rozvoj. Prírodné liečebné kúpele využívajú na účely kúpeľnej starostlivosti
predovšetkým prírodné liečivé zdroje alebo klimatické podmienky vhodné na liečenie alebo oba
tieto liečebné faktory súčasne. Je zakázané využívať na účely kúpeľnej starostlivosti prírodné
zdroje vôd, rašelín, slatín, bahien, plynov a emanácií, ktoré nie sú vyhlásené za prírodné liečivé
zdroje. Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytovať len v prírodných liečebných kúpeľoch. Hlavný

10

predmet činnosti prírodných liečebných kúpeľov, ktorým je poskytovanie kúpeľnej starostlivosti,
sa nemôže zmeniť bez súhlasu ministerstva zdravotníctva.

Kúpeľné miesto - Územie, na ktorom sa majú zriadiť prírodné liečebné kúpele, vyhlási

vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva zdravotníctva za kúpeľné miesto. Vláda na
návrh ministerstva zdravotníctva kúpeľné miesto zruší, ak kúpeľné miesto stratí svoj význam.
Kúpeľné miesta, kde sú podľa doterajších predpisov zriadené prírodné liečebné kúpele, sa
považujú za kúpeľné miesta vyhlásené podľa tohto zákona. Návrh na vyhlásenie za kúpeľné
miesto musí obsahovať údaje preukazujúce vhodnosť územia, a to najmä z hľadiska
a) toho, či má dostatočne výdatný a ochrániteľný prírodný liečivý zdroj alebo klimatické
podmienky priaznivé na liečenie,

b) toho, či má zdravotnícke zariadenie, ktoré spĺňa ustanovené podmienky na poskytovanie
kúpeľnej starostlivosti,
c) stavu životného prostredia, prírodných a urbanistických daností obce.

Žiadosť o vyhlásenie za kúpeľné miesto podáva obec, na ktorej území má byť kúpeľné

miesto vyhlásené. Ministerstvo zdravotníctva posúdi, či sú podmienky v danom území vhodné na
vyhlásenie za kúpeľné miesto. Obce, ktorých územie je vyhlásené za kúpeľné miesto, sú povinné
dodržiavať opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a
klimatických podmienok priaznivých na liečenie a zabezpečiť ich dodržiavanie všetkými orgánmi,
právnickými osobami a fyzickými osobami pôsobiacimi a zdržiavajúcimi sa v kúpeľnom mieste.
Ak nie je územie vyhlásené podľa tohto zákona za kúpeľné miesto, pomenovanie kúpele sa pri
označovaní takéhoto územia nesmie používať. Kúpeľné územie a ochranné pásma sa na návrh
ministerstva zdravotníctva vyznačujú v katastri nehnuteľností.

Štátna správa na úseku zdravotníctva

Štátnu správu na úseku zdravotníctva vykonávajú:

A) Ministerstvo zdravotníctva

B) Samosprávny kraj

C) Inšpektorát kúpeľov a žriediel

Ad A) Ministerstvo zdravotníctva

Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci
svojej pôsobnosti

a) vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít rozvoja štátnej zdravotnej politiky,
b) určuje sieť zdravotníckych zariadení,
c) odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
d) riadi celoštátne programy zamerané na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia,
e) zabezpečuje koordináciu poskytovania zdravotnej starostlivosti s inými ústrednými orgánmi
štátnej správy a mimovládnymi organizáciami Slovenskej republiky,
f) riadi a kontroluje výchovu a výučbu v zdravotníckom školstve a v ďalšom vzdelávaní
pracovníkov v zdravotníctve,
g) spolupracuje s Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky v otázkach výchovy a
výučby lekárov, farmaceutov a ošetrovateľov,
h) stará sa o rozvoj lekárskej vedy, biomedicínskych vied, o výskumnú činnosť v zdravotníctve a o

11

uplatňovanie výsledkov vedeckého výskumu v praxi,
i) určuje opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov,
prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie;
zabezpečuje dozor nad ich dodržiavaním,
j) zabezpečuje výber akreditovaných laboratórií na vykonávanie fyzikálnych, chemických,
mikrobiologických a biologických analýz prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov
minerálnych stolových vôd a odborne ich usmerňuje,
k) vydáva stanoviská k výstavbe zdravotníckych zariadení, schvaľuje používanie zdravotníckej
techniky a nákup špeciálneho prístrojového vybavenia,
l) zabezpečuje jednotné riadenie prípravy zdravotníctva na obranu štátu,
m) zabezpečuje spoluprácu s inými štátmi na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti,
n) riadi a vykonáva kontrolnú činnosť v zdravotníckych zariadeniach v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti,
o) zabezpečuje a spracúva údaje o zdravotnom stave obyvateľstva, sieti zdravotníckych
zariadení, činnosti zdravotníckych zariadení, pracovníkoch v zdravotníctve, ekonomike
zdravotníctva, nehnuteľnostiach, prístrojovej technike a o zdravotníckom školstve v Slovenskej
republike,
p) riadi prenesený výkon štátnej správy uskutočňovaný na úseku zdravotníctva samosprávnymi
krajmi a obcami.

Ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje a koordinuje posudzovanie kvality poskytovania

zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa posudzovaniu podrobujú
každých päť rokov. Na plnenie svojich úloh ministerstvo zdravotníctva zriaďuje, Ústav
zdravotníckych informácií a štatistiky a Slovenskú lekársku knižnicu.

Ad B) Samosprávny kraj

Štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon

štátnej správy vykonáva samosprávny kraj. Na vykonávaní úloh preneseného výkonu štátnej
správy sa v samosprávnom kraji podieľa lekár samosprávneho kraja, ktorý
a) predkladá návrh príslušnej stavovskej organizácii na uloženie povinnosti zdravotníckemu
pracovníkovi podrobiť sa posúdeniu odbornej spôsobilosti alebo zdravotnej spôsobilosti pri
zistení závažných nedostatkov pri výkone povolania,
b) spolupracuje s príslušnou stavovskou organizáciou pri obsadzovaní voľného zdravotníckeho
obvodu neštátnym zdravotníckym zariadením,
c) určuje zdravotnícke obvody a ich sídla pri vykonávaní zmien zdravotníckych obvodov,
d) spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním podmienok
na prevádzku štátnych zdravotníckych zariadení a pri vybavovaní podnetov a sťažností občanov
týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na území
samosprávneho kraja,
e) vykonáva štátny dozor, vydáva záväzné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri
výkone štátneho dozoru a ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
a osobitnými predpismi upravujúcimi výkon zdravotníckeho povolania,10d)
f) zabezpečuje plnenie úloh uložených ministerstvom zdravotníctva týkajúcich sa zdravotníctva,
g) spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva pri zabezpečovaní jednotnej prípravy
zdravotníctva na obranu štátu.

Samosprávny kraj pri výkone samosprávy na úseku zdravotníctva

a) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vedúcich zdravotníckych zariadení,
b) rozhoduje o povinnosti zdravotníckeho zariadenia poskytnúť zdravotnú starostlivosť osobe v

12

prípade odmietnutia jej návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
alebo odstúpenia od tejto dohody z dôvodu zmeny odborného zamerania zdravotníckeho
zariadenia alebo pracovného zaťaženia ; rozhodnutie nemá odkladný účinok;
c) v prípade potreby zastupovania zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti iným
štátnym zdravotníckym zariadením alebo neštátnym zdravotníckym zariadením.

Samosprávny kraj na plnenie úloh na úseku zdravotníctva ustanovuje lekára

samosprávneho kraja, ktorého vymenúva a odvoláva predseda samosprávneho kraja so
súhlasom ministerstva zdravotníctva.

Samosprávny kraj zriaďuje a spravuje stredné zdravotnícke školy, zakladá zdravotnícke

zariadenia podľa osobitného predpisu, spravuje stredné zdravotnícke školy zriadené pred 1.
júlom 2002.Samosprávny kraj ďalej zriaďuje stredné zdravotnícke školy, povoľuje poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, zakladá zdravotnícke zariadenia podľa osobitného predpisu.

Obec schvaľuje ordinačné hodiny neštátneho zdravotníckeho zariadenia.

Ad C) Inšpektorát kúpeľov a žriediel

Zriaďuje sa na MZ SR za účelom zabezpečenia celoštátneho dozoru nad opatreniami na ochranu
prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, prírodných zdrojov minerálnych
stolových vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie a na zabezpečenie ich využitia.
Predovšetkým dozerá na dodržiavanie štatútov kúpeľných miest, opatrení na ochranu
prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, prírodných zdrojov minerálnych
stolových vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie; vydáva záväzné posudky,
vydáva záväzné stanovisko k vykonávaniu geologických prác; posudzuje návrhy na vyhlásenie
prírodných zdrojov za liečivé atď.

Rozhodovanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach

O právach a povinnostiach fyzických osôb, ktoré vznikajú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, rozhodujú ošetrujúci lekári alebo osobitné komisie v zdravotníckych zariadeniach. Ak sa fyzická
osoba nazdáva, že rozhodnutie vydané ošetrujúcim lekárom alebo osobitnou komisiou v súvislosti s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, môže podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. O
odvolaní rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia; jeho rozhodnutie je konečné. Vedúci zdravotníckeho
zariadenia môže na rozhodnutie v danej veci ustanoviť odborné konzílium. Ak sa fyzická osoba nazdáva, že
rozhodnutie vydané vedúcim zdravotníckeho zariadenia ako ošetrujúcim lekárom v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti je nesprávne, môže podať odvolanie, o ktorom rozhoduje príslušný samosprávny kraj.
Ak sa fyzická osoba nazdáva, že rozhodnutie vydané zdravotníckym zariadením, kde zdravo tnú starostlivosť
poskytuje len jeden lekár, je nesprávne, môže podať proti nemu odvolanie príslušnému samosprávnemu kraju.
Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

13