Pojem verejnej správy

A1. Pojem verejnej správy

Základom pre vymedzenie pojmu verejná správa je pojem správa. (nečakané, že?).
Správa – tento pojem nie je v odbornej literatúre chápaný vždy rovnako

-

v kybernetike

– chápe sa ako cieľavedomé pôsobenie na akýkoľvek proces za účelom

jeho zosúladenia s určitými zákonitosťami

-

v práve

– chápe sa ako ľudská činnosť smerujúca k zabezpečeniu určitých úloh

a cieľov

Správa je jednou zo základných činností štátu a to popri činnosti zákonodarnej a súdnej.
Hovoríme, že správa je činnosťou mocenskou.
Z

hľadiska práva

môžeme potom správu charakterizovať ako:

Cieľavedomú ľudskú činnosť založenú na zákone, spočívajúcu v osobitnom
uskutočňovaní mocensko-organizátorských funkcií štátu a zabezpečujúcich v procese
spoločnej činnosti ľudí dosiahnutie požadovaných úloh – správa pritom zvýrazňuje prvky
demokracie, vedeckosti a odbornosti.
Správu môžeme

z hľadiska obsahu

rozlišovať

:

1.

v širšom zmysle slova

– každá cieľavedomá ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu

určitého účelu a cieľa – z hľadiska práva je toto vymedzenie irelevantné a bezcenné

2.

v užšom zmysle slova

– štátno-mocenská činnosť, ktorou sa má dosiahnuť

uskutočnenie verejného záujmu

Všeobecné znaky správy:

1. existuje všade tam kde sa uskutočňuje spoločná činnosť ľudí
2. cieľavedomá činnosť

– musí sa orientovať na spoločný cieľ

3. je to činnosť stála, sústavná, pravidelná a nepretržitá
4. disponuje určitou autoritou (regulatívnosť) – predpokladá podriadenie sa tejto autorite
5. inštitucionalizácia

– realizuje sa v relatívne statických štruktúrach, ktoré sú organizačne

usporiadané – napr. ministerstvá, obvodné úrady

6. možno ju charakterizovať pomocou určitých funkcií :

a) predvídanie resp. prognozovanie b) plánovanie c) rozhodovanie

d) organizovanie e) koordinácia f) kontrola – prestupuje celou správou
Správa štátu – vychádza z ÚSR a je pre ňu charakteristický inštitút verejnej moci
Verejné moc – moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne pôsobenie na spoločenské vzťahy
v rámci štátu a je právne regulovaná
Verejnú moc

z hľadiska subjektu

možno rozčleniť na:

1. štátnu moc

– subjektom je štát – vystupuje ako najvyšší subjekt verejnej moci na

danom (štátnom) území

2. delegovanú verejnú moc

– subjektom sú aj neštátne verejnoprávne inštitúcie

a spravidla ide o verejnoprávne korporácie – STV, NKÚ, ...

Verejná správa = správa veci verejných.
- po 2. svetovej vojne sa tento pojem nepoužíva – použ. sa len pojem štátna správa, pretože
jediným subjektom bol štát a až začiatkom 90-tych rokov prestal štát byť jediným subjektom
(kvôli prijatiu zákona o obecnom zriadení – 369/1990 Zb.) a znova sa používa pojem
verejná správa

Verejná správa a

súkromná správa

Verejná správa – správa verejných záležitostí, uskutočňuje sa vo verejnom záujme,
subjekty, ktoré ju realizujú ju vykonávajú ako právom uloženú povinnosť

1

Súkromná správa – správa súkromných záležitostí, vykonávaná v súkromnom záujme,
súkromnými osobami, ktoré sledujú vlastný cieľ a riadia sa vlastnou vôľou – občas sa
zamieňa za pojem management
Diferenciačné znaky verejnej správy (VS) a

súkromnej správy (SS):



1. VS je viac viazaná právom
2. VS je vykonávaná vo verejnom záujme – tzv. teória záujmová
3. SS je tzv. nevrchnostenskou správou, kým VS je prevažne vrchnostenskou správou –

tzv. teória mocenská

4. VS sa realizuje v rámci legislatívneho rámca – ten stanovuje rozsah zmocnení

(oprávnení), ale aj právnu zodpovednosť – tzv. ústavná viazanosť

5. VS nie je postavená na ziskovom hľadisku a podlieha širokej verejnej kontrole

Pojem verejná správa
- stretávame sa s ním už v rímskom práve – administratio rei publicae
Tento pojem môžeme chápať v:

1. zmysle funkčnom (materiálnom

) – VS ako určitý druh činnosti

2. zmysle organizačnom (formálnom, inštitucionálnom

) – VS ako inštitúcia (útvar),

ktorý VS vykonáva

1. VS v zmysle funkčnom (materiálnom) sa chápe:

a) v

pozitívnom slova zmysle

1. prof. Gašpar – je to určitý diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných

vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. Čo do rozsahu predstavuje
výkonnú moc demokratického štátu.

2. VS je prvotné usporiadanie prostriedkov tak, aby sa dali využívať v záujme danej

politickej komunity (štát, región, obec)

3. VS je zložený systém, ktorý sa skladá z určitých subsystémov – subsystém štátna

správa, samospráva a verejnoprávne korporácie + aj verejnoprávne nadácie

b) v

negatívnom slova zmysle

- vychádza sa z teórie deľby moci – VS je súborom činností, ktoré nemožno klasifikovať
a podriadiť moci zákonodarnej a súdnej

Teória správneho práva pozná ešte nasledovné delenia VS:

1. z hľadiska organizačného (územného) usporiadania

a) ústredná VS – vykonávaná najmä vládou, ministerstvami a inými ÚOŠS
b) miestna VS – vykonávaná najmä obcami, mestami, obvodnými úradmi a krajskými
úradmi

2. z hľadiska právnej formy

a) vrchnostenská správa – vykonávaná pojmami a normami verejného práva – najmä
nariadením, správnymi aktmi a donucovacími opatreniami
b) fiškálna správa – pojem pochádza z absolutizmu – v rámci nej štát vystupuje
v právnych vzťahoch ako rovnocenný subjekt

3. z hľadiska úloh VS

a) úlohy v oblasti hospodárstva – priemysel, doprava, lesné hospodárstvo,...
b) úlohy v oblasti sociálnej a kultúrnej – veda, zdravotníctvo, zamestnanosť,...
c) úlohy v oblasti správno-politickej – obrana, justícia, zahraničné veci, ...

2