Pojem štátnej správy a samosprávy

A2. Pojem štátnej správy a

samosprávy

Štátna správa (ŠS)
- tento pojem sa používal po 2. sv. vojne až do 90-tych rokov 20. st. namiesto pojmu verejná
správa
- predstavuje relatívne samostatný a veľmi dôležitý druh činnosti štátu. Od iných druhov
činností štátu sa odlišuje tým, že realizáciu úloh a funkcií štátu zabezpečuje
bezprostredným spôsobom
ŠS možno charakterizovať ako:

1. 1 z foriem činnosti štátu
2. zložku VS
3. VS uskutočňovanú štátom
4. nezastupiteľnú časť VS – je jej základom
5. osobitný druh spoločenského riadenia uskutočňovaného štátom

Definícia ŠS podľa prof. Gašpara
ŠS je sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú
realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie
Charakteristické črty štátnej správy

1. je to činnosť výkonná – vyjadruje to vzťah ŠS k NRSR – bezprostredne vykonáva

zákony a ostatné akty, ktoré prijme NRSR, táto činnosť smeruje dovnútra voči
občanom štátu resp. voči osobám, ktoré sa zdržujú na území štátu (podčiarknuté je môj
osobný názor)

2. je to činnosť podzákonná – je vykonávaná na základe zákona a v jeho medziach
3. je to činnosť nariaďovacia – rozumieme tým oprávnenie orgánov ŠS vydávať

správne akty – prejavuje sa to dvojako
a) navonok – oprávnenie smerujúce voči iným orgánom a FO a PO – napr. oprávnenie
vydávať normatívne a individuálne správne akty + aj používať štátne donútenie (ak
je na to tento orgán splnomocnený)
b) dovnútra – oprávnenie smerujúce k podriadeným orgánom, ktorým môžu byť
ukladané úlohy a povinnosti

4. je to činnosť, ktorá má organizujúci charakter – patrí tu činnosť riadiaca, koordinácia
spolupráce a kontrola
5. je to činnosť iniciatívna (tvorivá) – objavujú sa v nej prvky aktívneho prístupu – napr.
ŠS sa aktívne podieľa na zákonodarnej činnosti, na tvorbe zásad štátnej a regionálnej
politiky a na efektívnom a racionálnom spravovaní územia
Teória správneho práva vymedzuje ŠS z

dvoch základných hľadísk:

1. organizačné ponímanie

– ŠS sa chápe ako organizačná sústava – ako hierarchicky

usporiadaná sústava orgánov ŠS na území SR

2. funkčné ponímanie

– ŠS sa chápe ako funkčná sústava – ako organizujúca

a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného, podzákonného a nariaďovacieho
charakteru.

Pojmové vymedzenie ŠS (podľa prednášky doc. Kiovskej)

1. z podmetového hľadiska

– ŠS je to, čo uskutočňujú výkonné a nariaďovacie orgány

2. z predmetového hľadiska

– ŠS je výkonná a nariaďovacia činnosť bez ohľadu na to,

kto ju vykonáva

ŠS – je samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací
charakter, uskutočňuje sa v mene štátu aj za pomoci donucovacej moci, pričom ciele,
metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach
sa realizuje aj jej iniciatívny prvok, ktorý je určovaný aj internými aktmi nadriadených
orgánov.

1

Samospráva
- predstavuje relatívne samostatný subsystém verejnej správy
Charakteristické znaky samosprávy:

1. relatívna samostatnosť

– daná platnou právnou úpravou a spravidla aj ústavou

2. relatívna nezávislosť fungovania

a pôsobenia na určitý okruh spoločenských vzťahov

3. účelové nasmerovanie

– je dané určitým skupinovým záujmom

4. vnútorné usporiadanie

– ide o právne vyčlenený súbor osôb

5. majetková nezávislosť

6. kompetencia rozhodovať vlastné záležitosti

Samosprávu môžeme na najvšeobecnejšie charakterizovať ako verejnú správu
uskutočňovanú inými verejnoprávnymi subjektmi než je štát.

Druhy samosprávy
1. územná (miestna) samospr. 2. záujmová (profesná) 3. špeciálna (akademická)

Územná (miestna) samospráva
- podľa ÚSR (460/1992 Zb.) - základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu
tvorí obec a vyšší územný celok (samosprávny kraj)
- obec a VÚC - sú samostatné územné samosprávne a správne celky SR združujúce osoby,
ktoré majú na ich území trvalý pobyt
- obce a VÚC – sú PO, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária
s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami
Postavenie obce a

VÚC môžeme chápať minimálne v

troch rovinách:

1. obec a

VÚC ako výraz decentralizácie

– vykonávajú časť verejnej správy odlišnej od

štátnej správy

2. obec a

VÚC ako výraz dekoncentrácie

– vykonávajú aj štátnu správu a plnia niektoré

úlohy na úseku štátnej správy na zákl. zákona a v jeho medziach

3. obec a

VÚC ako výraz rovnocennosti

– v právnych vzťahoch môžu vystupovať aj ako

rovnocenné subjekty (vtedy nie sú nositeľmi verejnej správy) – vystupujú ako PO
súkromného práva – napr. pri uzatváraní obchodných zmlúv, pracovných zmlúv, ...

Záujmová (profesná) samospráva
- jej podstatou bolo a je zosúladenie skupinových záujmov so záujmami verejnými
- môžeme ju členiť na:
1. ekonomickú – tzv. družstevnú samosprávu
2. profesnú – napr. advokátska komora, lekárske komory, obchodné komory, ...
3. kultúrna – sem patria záujmové združenia rôznych sociálnych skupín a to žien, mládeže,
dôchodcov a pod.

4. politická – sem patria politické strany a hnutia

Špeciálna (akademická) samospráva
- objavuje sa v oblasti školstva, najmä však vysokého školstva
- nositeľom samosprávy na VŠ je akademická obec VVŠ (resp. konkrétnej fakulty)
a orgány akademickej samosprávy (VVŠ alebo fakulty) – akademický senát, rektor (dekan),
vedecká rada a disciplinárna komisia pre študentov
- nositeľom samosprávy v

sústave základných a

stredných

škôl sú – rada školy, obecná

školská rada, územná školská rada, žiacka školská rada

2

3