Správne právo, pojem, systém a pramene SP
Stiahnuť DOC · 47 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
A3. Správne právo, pojem, systém a
pramene SP
- je súčasťou slovenského právneho poriadku
- je to samostatné odvetvie práva v rámci verejného práva
- je to právne odvetvie, ktoré plní svoju spoločenskú funkciu v oblasti verejnej správy
- je dynamicky sa vyvíjajúcim právnym odvetvím
- je to odvetvie práva, ktoré upravuje široký okruh spoločenských vzťahov
- je to nekodifikované právne odvetvie – príčiny nekodifikácie:
1. široký okruh spoločenských vzťahov a ich rôznorodosť
2. dynamika vývoja spoločenských vzťahov, ktoré upravujú normy SP
POJEM SP
SP – je súbor PN, ktoré regulujú spoločenské vzťahy vznikajúce v oblasti verejnej správy
- je súbor PN, ktoré regulujú vzťahy medzi orgánmi verejnej správy a FO alebo PO,
alebo regulujú vzťahy medzi správnymi orgánmi navzájom
- je samostatné právne odvetvie predstavujúce súbor všeobecne záväzných pravidiel
správania sa, ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou, možnosťou
autoritatívneho vynútenia plnenia povinností a vlastnou špecifickou vnútornou
štruktúrou
PREDMET SP
Predmet – je základným kritériom pre rozdelenie právnych odvetví a predmetom sú vždy
spoločenské vzťahy
Predmetom SP sú spoločenské vzťahy, ktoré sa vytvárajú vo sfére verejnej správy; tieto
spoločenské vzťahy majú rovnorodú povahu a označujú sa ako správno-právne alebo
administratívnoprávne vzťahy – ich osobitosťou je to, že sú to vzťahy organizačné
a mocenské – ich subjekty sa spravidla nachádzajú v postavení spravujúci a spravovaný
subjekt
- ide o tento komplex vzťahov:
1. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy
2. vzťahy medzi orgánom štátnej správy a PO, ktorá je mu podriadená
3. vzťahy medzi orgánom štátnej správy a PO, ktorá mu nie je podriadená
4. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi samosprávy
5. vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnoprávnej korporácie
6. vzťahy medzi samosprávnymi orgánmi
SYSTÉM SP
- SP je systémom jednotným, ale vnútorne diferencovaným
- podľa obsahu administratívnoprávnych noriem sa SP člení na
všeobecnú
a
osobitnú
časť
1. Všeobecná časť SP
- zahŕňa inštitúty a pojmy, ktoré platia pre celú verejnú správu
a) pojem, predmet a systém SP
b) pojem, systém správnych orgánov, ich pôsobnosť, právomoc a štruktúra
c) postavenie, práva a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú štátnu a verejnú službu
d) problematika správneho procesu resp. správneho konania
e) problematika metód a foriem činnosti verejnej správy
f) administratívnoprávna zodpovednosť
g) problematika zabezpečenia legality (zákonnosti) vo verejnej správe – dozor, kontrola a
sťažnosti, atď.
1
2. Osobitná časť SP
- tvorená normami SP, ktoré upravujú spoločenské vzťahy v jednotlivých oblastiach
a úsekoch verejnej správy
a) oblasť hospodárstva – správa priemyslu, pôdohospodárstva, dopravy, banská správa, ...
b) oblasť kultúrno-sociálna – správa školstva, vedy, kultúry, zdravotníctva, ...
c) oblasť administratívno-politická – správa obrany, zahraničných vecí, justície, polície,...
d) oblasť medziodvetvová – správa štátnej štatistiky, životného prostredia, technického
rozvoja, zamestnanosti, investičnej výstavby, ...
SP môžeme podľa PN ďalej deliť na:
1. SP hmotné
– hmotnoprávne normy upravujú najmä práva, právom chránené záujmy
a povinnosti subjektov SP
2. SP procesné
– procesnoprávne normy upravujú procesný postup pri uplatňovaní práv
a ukladaní povinností subjektom SP
Systém SP z
hľadiska základných prvkov verejnej správy
1. PN, ktoré upravujú úlohy vo verejnej správe
2. PN, ktoré upravujú organizáciu vo verejnej správe
3. PN, ktoré upravujú systém a prostriedky systému vo verejnej správe
4. PN, ktoré upravujú osoby a ich práva a povinnosti vo verejnej a štátnej službe
5. PN, ktoré upravujú formy politického riadenia
Pramene SP
Materiálne pramene – sú to dané spoločenské vzťahy, historické udalosti, kultúra,
tradície, verejné záujmy, atď., ktoré sú príčinou konkrétneho obsahu práva, vyjadreného
v príslušných PN
Formálne pramene – sú štátom stanovené alebo uznané formy, v ktorých sú obsiahnuté PN
ako pravidlá správania sa
Ak prameň práva obsahuje čo len 1 normu SP ide o prameň SP.
Prameňom slovenského SP nie sú:
1. právne obyčaje – má význam pri realizácii noriem SP – napr. ak policajný zbor má
dbať o verejný poriadok, pri správnej úvahe
2. súdne rozhodnutia (precedenty) – majú však svoj význam napr. pri rozhodovaní
v správnom konaní
SP ako nekodifikované právne odvetvie má mnoho prameňov, je právom písaným
a prameňom SP budú len štátom stanovené alebo uznané formy
Druhy prameňov SP
1. Ústava a ústavné zákony – všetky ostatné vnútroštátne právne predpisy s ňou musia byť
v súlade, napr. čl. 64 a nasl. – územná samospráva, atď.
2. Pravidlá medzin. práva – medzinárodné zmluvy, medz. dohody a medzin. obyčaje
- čl. 1 ods. 2 ÚSR – SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky
3. Zákony – všetky v ktorých je obsiahnutá aspoň jedna norma SP
4. Nariadenia vlády SR – sú to odvodené, všeobecne záväzné a podzákonné predpisy
- vláda ich môže vydávať na vykonanie zákona a v jeho medziach
- medzi pramene nepatria uznesenia vlády – ide o interné normatívne akty, ktoré nie sú
všeobecne záväzné, ale zaväzujú iba podriadené subjekty
2
5. Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy – môžu ich vydávať ak sú na to splnomocnené zákonom a len v medziach
zákona
- prameňom SP nie sú interné normatívne inštrukcie (smernice, pokyny,...)
6. Vyhlášky krajských úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy
- podľa zákona 515/2003 Z. z. sú to VZPP
- vyhlasujú uverejnením vo Vestníku vlády SR
- nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia; účinnosť nadobúdajú 15 dňom po ich
vyhlásení, ak nie je v nich ustanovený neskorší dátum účinnosti. Ak to odôvodňuje
naliehavý všeobecný záujem, možno vo vyhláške ustanoviť skorší začiatok jej účinnosti,
najskôr však dňom vyhlásenia.
7. VZN obce a VÚC
Ďalšie možné členenia prameňov práva:
1. podľa právnej sily
– najvyššie je ústava a ústavné zákony
2. podľa orgánov
– pramene vydávané zákonodárnymi orgánmi, org. štátnej správy
a orgánmi samosprávy
3. pramene prvotné – zákon a odvodené – podzákonné právne predpisy
3
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky