Administratívnoprávne normy a ich klasifikácia

A4. Administratívnoprávne normy a

ich klasifikácia

- všeobecná teória práva považuje PN za súčasť spoločenského vedomia
Špecifiká PN, ktorými sa odlišujú od iných noriem (politických, morálnych a pod.) :

1. ide o pravidlá správania sa stanovené alebo uznané štátom
2. stanovené sú v štátom uznanej vonkajšej forme, vo forme prameňa práva
3. ich zachovávanie je zabezpečené možnosťou štátneho donútenia buď prostredníctvom

štátneho orgánu alebo iným štátom splnomocneným subjektom

Definícia A-PN resp. noriem správneho práva
A-PN – sú pravidlá správania sa, stanovené štátom na uskutočňovanie právneho pôsobenia
na spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy.

Osobitosti A-PN

1. regulujú spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy
2. sú adresované orgánom verejnej správy, ktoré majú správnu právomoc
3. upravujú práva a povinnosti všetkých subjektov, teda aj občanov
4. majú imperatívny charakter, ktorý sa prejavuje ako:

a) priamy príkaz subjektu administratívnoprávneho vzťahu konať spôsobom

určeným v norme SP – napr. pravidlá cestnej premávky

b) priamy príkaz zdržať sa určitého konania – určenie zákazu – napr. zákaz

vchádzať motorovými vozidlami do lesa

c) príkaz, ktorý umožní subjektu administratívnoprávneho vzťahu vybrať si jednu

z možných variant, ktoré A-PN stanovuje

d) príkaz, ktorý znamená možnosť pre subjekt administratívnoprávneho vzťahu

určitý úkon uskutočniť alebo neuskutočniť – napr. možnosť podať odvolanie

Správne orgány – majú významné postavenie v procese prijímania A-PN – napr. vláda
môže predkladať návrhy zákonov parlamentu
- môžu prijímať množstvo A-PN – napr. vláda – nariadenia vlády; ministerstvá – vyhlášky,
výnosy a opatrenia
- môžu tiež A-PN aplikovať na konkrétne prípady

Štruktúra A-PN
- vychádza zo všeobecnej teórie práva podľa ktorej tvoria PN tri prvky – hypotéza,
dispozícia a sankcia
A-PN majú niektoré zvláštnosti:
1. najzreteľnejšie je v nich vyjadrená dispozícia – ako vlastné pravidlo správania sa –
najčastejšie vyjadrená ako príkaz alebo ako zákaz
- dispozícia môže byť usporiadaná jednoznačne alebo alternatívne, ale aj taxatívne
alebo demonštratívne

2. hypotéza A-PN – môže byť taxatívna alebo demonštratívna a významné je najmä
členenie na hypotézy relatívne určité a relatívne neurčité
3. typické pre A-PN je to, že hypotéza a dispozícia často splýva
4. väčšina A-PN neobsahuje sankciu – lebo celý rad A-PN je adresovaný podriadeným

subjektom a v prípade ich porušenia vzniká disciplinárna zodpovednosť týchto subjektov

5. sankcie A-PN sú spravidla sústredené do 1 právneho predpisu – napr. z. č. 372/1990

Zb. o priestupkoch

6. A-PN tiež namiesto použitia právnej sankcie môžu pripustiť uplatnenie výchovného

pôsobenia

1

7. pre regulatívne A-PN je charakteristická kombinácia hypotéza – dispozícia a pre

ochranné A-PN dispozícia – sankcia

8. uvádzajú sa aj variabilnejšie štruktúry A-PN – napr. hypotéza-sankcia; hypotéza-

dispozícia-sankcia; hypotéza-dispozícia-povzbudenie; dispozícia-povzbudenie, ..

Klasifikačné kritéria A-PN

1. Delenie na normy hmotnoprávne a

procesnoprávne

a) hmotnoprávne A-PN – stanovujú určité práva a povinnosti konkrétnym

adresátom a stanovujú bezprostredné podmienky realizácie týchto práv

b) procesnoprávne A-PN – upravujú postupy prostredníctvom, ktorých sa uvádzajú

do života normy hmotnoprávne, ich obsah

2. Tzv. kompetenčné normy a normy organizačnoprávne

- niektorí autori ich začleňujú do skupiny hmotnoprávnych A-PN

- iní ich považujú za samostatný druh z hľadiska právneho obsahu
- sú to A-PN, ktoré upravujú postavenie, pôsobnosť a právomoc subjektov verejnej
správy
- napr. v z. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, z. č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch

3. Delenie A-PN s

prihliadnutím na ich štruktúru

a) regulatívne normy – upravujú postavenie a správanie sa subjektov SP

v pozitívnych administratívnoprávnych vzťahoch

b) ochranné normy – poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tým,

že majú dopad na negatívne, konfliktné spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú na
základe porušenia práva

4. Klasifikácia podľa právneho charakteru A-PN

a) normy zaväzujúce – prevládajúce

- ide o normy, ktoré obsahujú pravidlá správania sa, ktoré musia subjekty SP
rešpektovať – môžu byť prikazujúce alebo zakazujúce
- možno ich označiť aj ako normy imperatívne, ktoré vymedzujú nutnosť
určitého správania sa

b) splnomocňujúce normy – vyskytujú sa v menšom počte

- majú dispozíciu vyjadrenú ako možnosť určitého správania subjektu SP

5. Klasifikácia podľa odvetví verejnej správy

- A-PN v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, priemyslu, ŽP, obrany, ...

6. Z

hľadiska početnosti aplikácie jednotlivých noriem

a) normy, ktoré sa uplatňujú denne – napr. A-PN v zák. o matrikách (154/1994)
b) normy, ktoré sa uplatňujú raz za určité obdobie – napr. A-PN vo volebných

zákonoch, 165/1998 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001,...

7. Z

hľadiska pôsobnosti

(pôsobnosť PN – vymedzenie rozsahu, v ktorom sa má norma

uplatňovať v praxi, ...- pôsobnosť miestna, časová, osobná a

vecná

)

a) z hľadiska miestnej pôsobnosti – normy pôsobiace sa na celom území SR

( spravidla), normy pôsobiace len na určitom území – územie obce, mesta,
samosprávneho kraja, normy pôsobiace len na našom lietadle alebo lodi, len
v hraničnom alebo colnom pásme, ...

b) z hľadiska časovej pôsobnosti – normy s neobmedzenou pôsobnosťou –

uplatňujú sa relatívne vždy počas ich platnosti a účinnosti a normy s obmedzenou
pôsobnosťou – uplatňujú sa napr. len počas epidémie, skúškového obdobia, ...

c) z hľadiska osobnej pôsobnosti – normy, ktoré sa vzťahujú na všetky osoby

v SR alebo len na určitú špecifickú skupinu – napr. študenti, vojaci, ...

2

d) z hľadiska vecnej pôsobnosti – normy hmotnoprávne a procesnoprávne, ktoré

môžu regulovať všeobecnú alebo osobitnú časť SP (otázka číslo 3)

Realizácia noriem SP
- ide o proces pretvárania noriem SP do právneho konania subjektov správnoprávnych
vzťahov
- rozlišujú sa 2 základné formy realizácie:
1. Priama realizácia – ide o priame uskutočňovanie požiadaviek obsiahnutých v PN
- jednotlivé subjekty sa samy správajú v súlade s požiadavkami obsiahnutými v A-PN
a nevyžaduje sa aktivita iného subjektu
- možno hovoriť o zachovávaní PN
2. Aplikácia noriem SP – realizuje sa prostredníctvom činnosti orgánov verejnej správy
v rámci ich kompetencie a to konkrétne vydávaním aktov aplikácie práva – napr.
rozhodnutie o ochrannom pásme, o prijatí na VŠ, ...

3