Subjekty správneho práva

A6. Subjekty správneho práva

- môžeme ich rozčleňovať do dvoch základných skupín:
1. subjekty, ktoré vykonávajú verejnú správu – subjekty verejnej správy
- v praktickej podobe sú reprezentované najmä štátom a verejnoprávnymi korporáciami
2. subjekty, voči ktorým je verejná správa vykonávaná
- fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO)

Základný zmysel právnej subjektivity spočíva v tom, že sa subjektom SP dáva potrebný
základ, aby mohli nadobúdať práva a povinnosti a zároveň sa im dáva i spôsobilosť
nadobúdať práva a povinnosti vlastnými PÚ
- konkrétne práva a povinnosti – vyplývajú z jednotlivých noriem SP
- obsah a rozsah práv a povinností – je priamo závislý na povahe a rozsahu úloh, ktoré má
subjekt plniť
- subjekty SP – vystupujú v rôznych A-PVz, v ktorých vlastným menom nadobúdajú práva
a povinnosti – napr. pri investičnej výstavbe, hospodárenie s bytmi, ...
- práva a povinnosti subjektov SP – sú účinné, len ak sú zabezpečené potrebnými garanciami
– tieto garancie môžeme deliť na garancie 1. ekonomické 2. politické 3. právne

FO ako subjekty SP
1. Právne postavenie občana SR vo verejnej správe
- je charakterizované komplexom práv a slobôd, ktoré sú mu dané a komplexom povinností,
ktoré je možné mu ukladať – jeho práva a povinnosti vo verejnej správe sa nelíšia od iných
oblastí
- všetci občania a všetky FO majú na území SR zaručené základné práva a slobody –
vyplýva z čl. 12 ods. 2 ÚSR
- konkretizácia práv a povinností je v jednotlivých A-PN
- súhrn týchto práv a povinnosti administratívno-právny status občana – teória tento status
rozlišuje na:
1. všeobecný - tvoria ho práva a povinnosti, ktoré sa realizujú vo všetkých odvetviach
verejnej správy – napr. právo občana zúčastniť sa na riadení správy, povinnosť
dodržiavať verejný poriadok
2. osobitný (špeciálny) - tvoria ho práva a povinnosti realizované v jednotlivých odvetviach
verejnej správy – napr. súbor práv a povinností študenta, policajta, vojaka, ...

pozn. autora: Niektorí autori rozlišujú všeobecný a osobitný status fyzických osôb –
obdobné definície ako tieto.

Základným prvkom určujúcim právne postavenie občana v verejnej správe je právna

subjektivita občana – ide o spôsobilosť byť občana byť nositeľom práv a povinností
vyplývajúcich z noriem SP
Právna subjektivita sa delí na:

1. spôsobilosť mať práva a povinnosti – niektorí autori ju označujú v SP ako tzv. správna

subjektivita občana - vzniká narodením a končí smrťou (vyplýva z OPH), výnimočne
môžme hovoriť, že ju má aj nasciturus (ak sa dieťa narodí živé)
- nejasný okamih smrti – napr. veľké dopravné nehody, osoba je nezvestná – úmrtný list
je nahradený rozhodnutím súdu – vyhlásením osoby za mŕtvu

2. spôsobilosť na PÚ – zahŕňa spôsobilosť na právne konanie aj protiprávne konanie

- vzniká v plnom rozsahu, keď občan dosiahol určitý vek – 18 rokov (od 16 uzavretím
manželstva) – vyplýva znova z OPH

1

- normy SP nestanovujú vekovú hranicu jednotne:
a) od 15 – povinnosť mať občiansky preukaz, cestovný doklad – pas, hlásiť sa samostatne
k trvalému pobytu, zodpovednosť za priestupky, ....
b) od 17 – oprávnenie žiadať o vodičský preukaz skupiny A
c) od 18 – oprávnenie žiadať o lovecký lístok, vodičský preukaz – ostatné skupiny, okrem
sanitiek a požiarnych vozov (od 21)
- z OPH vyplýva, že spôsobilosť na PÚ môže byť rozhodnutím súdu obmedzená (pre
duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná je osoba schopná robiť len niektoré PÚ, pre
nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo pre nadmerné požívanie omamných
prostriedkov alebo jedov je osoba schopná robiť len niektoré PÚ) alebo osoba, môže byť
pozbavená spôsobilosti na PÚ (pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná nie je
schopná robiť žiadne PÚ)
- neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou

2. Právne postavenie cudzinca vo verejnej správe
- rozlišujeme skupinu A-PN, podľa ktorých majú cudzinci rovnaké práva a povinnosti –
napr. nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo, ... a skupinu A-PN so špeciálnym
režimom – napr. oblasť zamestnanosti, liečebno-preventívnej starostlivosti (výnimka prvá
pomoc)
- cudzinci nemôžu nadobúdať niektoré práva – napr. byť prokurátorom, policajtom,
nepodliehajú brannej povinnosti, nesmú poznať štátne tajomstvo, ...
- špeciálna úprava, platná len pre cudzincov – úprava vyhostenia

Subjektom SP môžu ešte byť bezdomovci, utečenci, ....

PO ako subjekty SP
- neexistuje žiadna všeobecná definícia PO
- v najvšeobecnejšom slova zmysle možno charakterizovať PO ako útvar združujúci osoby
alebo majetok, ktorý sa vytvára za určitým cieľom a právo mu priznáva právnu
subjektivitu

Pojmové znaky PO – vychádzajú najmä z OZ:

1. spôsobilosť mať práva a povinnosti a nadobúdať práva a povinnosti
2. majú svoj majetok a teda aj majetkovú zodpovednosť
3. konajú prostredníctvom FO - to tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení,

zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány)

4. majú svoj názov - musí byť určený pri ich zriadení
5. majú svoje sídlo - musí byť určené pri jej vzniku

PO teda sú – v nadväznosti na OZ:

1. združenia FO alebo PO – napr. záujmové združenia PO, občianske združenia, politické

strany a politické hnutia, ....

2. účelové združenia majetku – najmä nadácie, v minulosti štátne fondy, ...
3. jednotky územnej samosprávy – obce a samosprávne kraje (VÚC)
4. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon – napr. verejné vysoké školy, štátne

podniky, banky, burzy, rozpočtové a príspevkové organizácie, ...

5. štát – samostatne vymedzený podľa doc. Sotolářa

2

Z

hľadiska SP je potrebné rozlišovať obojaké poslanie PO

:

1. PO verejného práva – podliehajú osobitnému právnemu režimu

- boli zriadené zákon alebo na základe zákona ako výlučne osoby verejného práva
- zákon im zveril určitú časť plnenia úloh verejnej správy – napr. obce, mestá, VÚC, ..

2. PO, ktoré sú adresátmi správnoprávnych noriem

- t.j. ide o subjekty voči ktorým smeruje výkon verejnej správy – napr. obchodné
spoločnosti, družstvo, ....

PO sa zakladajú rôznymi spôsobmi – napr. zákonom, písomnou zakladacou zmluvou,
zakladacou listinou (ak ju zakladá 1 subjekt), uzavretím spoločenskej zmluvy, ...
Vznik PO – nastáva na základe registrácie. Spravidla vznikajú dňom, ku ktorému sú
zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra.

Zrušenie a

zánik právnickej osoby

:

Zrušenie právnickej osoby predchádza jej zániku. Právnická osoba môže byť zrušená napr.
dohodou spoločníkov obchodnej spoločnosti, uplynutím doby, na ktorú bola zriadená,
splnením účelu na ktorý bola zriadená alebo inými spôsobmi, ktoré upravujú osobitné
predpisy.
Zánik právnickej osoby sa odvodzuje od toho, ako právnická osoba vznikla. Spravidla
zaniká výmazom z registra, do ktorého bola zapísaná.
Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia. Právnická osoba zanikne aj bez
likvidácie, ak celý majetok prechádza na právneho nástupcu alebo ak to vyplýva zo zákona.

3