Správne akty

A14. Správne akty

Pojem správneho aktu
Vydávanie správnych aktov je špecifickou a typickou právnou formou uskutočňovania
štátnej správy. Sú to správne úkony jej orgánov, ktoré sa vyznačujú určitými
charakteristickými spoločnými znakmi a najmä špecifickými právotvornými účinkami,
keďže priamo zasahujú do právnych pomerov subjektov, ktorým sú adresované.
Pojem správny akt platné predpisy právneho poriadku nedefinujú ani ho nepoužívajú.
Naše platné právo používa len konkrétne označenia určitých druhov právnych aktov /napr.
nariadenie, vyhláška, výnos, opatrenie, rozhodnutie a iné/
SPRÁVNY AKT CHARAKTERIZUJÚ NAJMÄ TIETO ZNAKY
1. SA je jedným z druhov štátno-mocenských aktov
2. je autoritatívnym, podzákonným mocensko-právnym a záväzným aktom orgánu štátnej
správy, vydaným v rámci jeho kompetencie a v predpísanej forme
3. je všeobecným štátno-mocenským prostriedkom sústavy orgánov štátnej správy, ktorý sa
používa na zabezpečovanie jej funkcií, na realizáciu konkrétnych cieľov a úloh vo všetkých
odvetviach a sférach výkonnej, nariaďovacej a organizátorskej aktivity štátnej správy
4. je oficiálnym podzákonným aktom, ktorý môže vydať len kompetentný správny orgán a
len na účel predvídaný zákonom. Obsahuje autoritatívny, jednostranný prejav vôle
príslušného orgánu štátnej správy
5. je záväzným štátno-mocenským aktom, ktorý disponuje určitou právnou silou,
podmienenou postavením, pôsobnosťou a právomocou správneho orgánu vydávajúceho akt v
systéme činnosti štátnej správy. Plnenie SA je zabezpečované donucovacími
prostriedkami štátu, ktoré predvída platné právo. Jeho neplnenie môže mať za následok
uplatnenie zodpovednosti.
6. je jednostranným mocensko-právnym aktom príslušného orgánu štátnej správy s
právotvornými účinkami na právne pomery subjektov, ktorým je určený. Správnym aktom
sa zakladajú, menia alebo rušia /zanikajú/ práva a povinnosti subjektov, prípadne sa ich
práva alebo povinnosti deklarujú.
7. je právnym aktom orgánu štátnej správy, ktorý môže byť základom aj pre vznik
iných vzťahov než adm.-právnych.
KLASIFIKÁCIA SPRÁVNYCH AKTOV
A/ Normatívne správne akty
Tvorba právnych noriem je v štátnej správe významnou a špecificku formou správnej
činnosti. Oprávnenie vydávať normatívne správne akty orgánmi štátnej správy je základným
prostriedkom, pomocou ktorého v rámci všeobecných požiadaviek zákona pôsobia na im
podliehahajúce sféry života spoločnosti. V nich je najlepšie vyjadrená regulačná úloha
výkonnej štátnej činnosti.
Prostredníctvo normatívnych správnych aktov sa :
1. určujú najvšeobecnejšie, typové pravidlá správania sa všetkých účastníkov v správnej
sfére, týkajúce sa správnych orgánov, ich funkcionárov a pracovníkov, podnikov,
organizácií, inštitúcií, zariadení a občanov.
2. určujú konkrétne úlohy, oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť účastníkov adm.-
právnych vzťahov

1

3. formujú sa základné línie súčinnosti a spolupráce medzi rozličnými článkami systému
štátnej správy
4. určujú obmedzenia a zákazy podmienené špecifikou adm.-právnych vzťahov
5. ukladajú v nevyhnutných prípadoch určité špeciálne povinnosti alebo poskytujú osobitné
oprávnenia
6. uskutočňujú právno-ochranné funkcie riadiaceho charakteru a predvídajú sa právne záruky
ochrany ustanoveného poriadku vzťahov vo sfére štátnej správy
7. konkretizujú normy vyššej právnej sily /napr. vydávaním inštrukcií, smerníc, pokynov,
výkladov a pod. normatívnych aktov príslušnými správnymi orgánmi/
Normatívny správny akt je podzákonným právnym aktom orgánu štátnej správy,
ktorý obsahuje záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú
skupinu prípadov rovnakho druhu a neurčitého počtu. Je to podzákonný predpis.
- Medzi jednotlivými NSA sú podstatné rozdiely. Najpodstatnejší rozdiel vyplýva z
postavenia subjektov, na ktorých sa NSA vzťahuje /napr. na subjekty podriadené alebo
nepodriadené/. Podľa toho ide buď o :
a/ normatívne správne akty všeoebecne záväzné (/pôsobia vo vonkajšej - externej sfére
štátnej správy/ alebo o
b/ vnútorné normatívne inštrukcie /smernice/, ktoré pôsobia len v rámci interných
vzťahov v šátnej správe, zaväzujú len podriadené osoby
NSA /podzákonný všeobecne záväzný právny predpis/ vykonáva zákon alebo zákonné
opatrenie. Môže ho vydať len zákonom splnocnený orgán štátnej správy a len v rámci
daného splnomocnenia. Príslušné správne orgány v normatívnych aktoch konkretizujú
ustanovenia zákonov, najmä pokiaľ ide o okruh subjektov, práv a povinností, spôsob ich
uplatnenia a postup orgánov pri výkone zákona. Pre vydávanie týchto aktov platia pravidlá
ustanovené v Ústave.
- Základný a nevyhnutným predpokladom pôsobenia NSA je jeho platnosť a účinnosť.
B/ Individuálne /nenormatívne/ správne akty
Individuálny správny akt /ISA/ je typickou a najrozšrenejšou formou výkonnej a
nariaďovacej činnosti štátnej správy, v ktorej sa predovšetkým autoritatívne, jednostranne
vyjadruje mocensko-správna činnosť správnych orgánov štátu. Týmito konkrétnymi
právnymi aktmi sa zakladajú, menia alebo rušia určité oprávnenia alebo povinnosti
individuálne určených subjektov, resp. sa autoritatívne zisťoujú, potvrdzujú a deklarujú.
Preto ide o právotvorné akty.
ISA je vonakjším prejavom vôle správneho orgánu. Je dôležitou formou zavŕšenia a
výsledkom rozhodnutia v danej výkonnej, nariaďovacej a organizátorskej činnosti.
Individuálny správny akt je aktom zámerného použitia /aplikácie/ právnej normy na
konkrétny prípad a na právnom pomere tohto subjektu, ktorému je určený. Preto je
aplikačným právnym aktom.
Správne orgány majú povinnosť venovať náležitú pozornosť vydávaniu dokanalých
/perfektných/, t.j. bezchybných správnych aktov, ktoré :
a/ vydal príslušný správny orgán
b/ majú predpísané náležitosti

2

c/ vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci
d/ sú zákonné a správne
Popri všeobecných znakoch, ktoré sú vlastné všetkým správnym aktom, má ISA osobitné
znaky medzi ktoré patrí najmä :
a/ konkrétnosť, ktorá spočíva v konkrétnosti veci /prípadu/ a príslušného subjektu
b/ aplikácia právnej normy na podmienky konkrétneho prípadu pri riešení a stanovenie
práv.dôsledkov, ktoré z PN vyplývajú

  

Osobitné aspekty aplikácie ako špecifickej formy reallizácie právnej normy :
- súvisí s inštitútom správneho /administratívneho úváženia/, ktoré má svoj základ v
samotnej povahe aplikácie práva
- súvisí taktiež s požiadavkami kladenými na kvalitu rozhodnutí obsiahnutých v
indviduálnych správnych aktoch
- v rámci vzťahov nadriadenosti a podriadenosti správny orgán je pri vydávaní ISA viazaný
štátnou disciplínou a musí rešpektovať vôľu nadriadeného orgánu, vyjadrenú aj v jeho
interných aktoch.
SPRÁVNA ÚVAHA
Pre rozličné druhy riešenia prípadov administratívno-právne normy dávajú každému
správnemu orgánu možnosť uváženia, t.j. správnu úvahu.
Je to určitá relatívna /neúplná/ voľnosť daná orgánom štátnej správy rozhodnúť v
danom prípade tak alebo inak, vždy v medziach stanovených právnou normou. Princíp
zákonnosti však nepripúšťa pri rozhodovaní tzv. voľnú úvahu.
Priestor pre správnu úvahu v správnom práve je daný viacerými spôsobmi usporiadania
právnych noriem, najmä :
1. dispozícia právnej normy ponecháva na vôli správneho orgánu, či bude alebo nebude
právnou normou aplikovať na príslušný prípad / PN obsahujú výrazy "môže", "smie", "je
oprávnený"/
2. demonštrácia usporiadania hypotézy právnej normy /príkladmo, nevyčerpávajúcim
spôsobom/
3. variantné usporiadanie dispozície právnej normy /možnosť výberu najvhodnejšieho
riešenia z vyznačených variantov/
4. úprava možnosti priznávania určitých oprávnení, pričom PN výslovne stanovuje, že na nie
je právny nárok
5. úprava možnosti rozhodovania v rámci rozpätia určeného PN /napr. rozhodovanie o výške
pokuty za priestupok a pod./
ISA môže vydať len vecne, miestne a funkčne príslušný, t.j. kompetentný správny orgán. Pri
cih vydávaní musí byť vždy dodržaný právnymi normami upravený procesný postup
správneho orgánu a adresátu aktu. Rôznym typom ISA predchádza rôzny, spravidla odlišný
administratívno-právny /procesný/ postup.
Najvýznamnejšie požiadavky na tvorbu a vydávanie ISA sú upravené správnymi normami.
Pritom však orgány štátnej správy sa musia riadiť aj ďaľšími požiadavkami, ktoré vyplývajú
z demokratických princípov a zásad, z vysokých nárokov na prácu, štýl, kkulúru a etiku
práce všetkých správnych orgánov.

3

Povaha ISA v prvom rade vyjadruje ich všeobecnú požiadavku zákonnosti. Z tejto pre
vydávanie uvedených aktov vyplývajú najmä nasledovné požiadavky :
a/ kompetentnosť správneho orgánu ako pôvodcu aktu
b/ plný súlad aktu sa predpismi hmotného a procesného práva
c/ uplatnenie demokratických princípov, zásad, meód št. správy
d/ predpísaná forma individuálnych správnych aktov
- 6 -
ISA, ktorý nespĺňa všetky právnymi normami ustanovené náležitosti /všeobecné i osobitné/ a
ktorý obsahuje chyby je vadný. Správne akty, v ktorých sa vyskytujú hoci aj nepodstatné a
lebo podstatné vady, pre ktoré musia byť zmenené alebo zrušené, sú nedokonalými
/neperfektnými, chybnými aktmi, a preto sú napadnuteľnými. Pri posudzovaní právnych
dôsledkov vád nedokonalých ISA platí v teóriii aj v praxi uznávaný princíp prezumpcie
platnosti /zákonnosti, správnosti/ správnych aktov. To znamená, že sa predpokladá vydávanie
individuálneho správneho aktu za platný dovtedy, kým sa iným správnym aktom
nepreukáže opak /rozdiel oproti občiansko-právnej zásade, že vadný právny úkon je
neplatný/.
ISA, ktoré majú také závažné vady, pre ktoré od samého začiatku nemôžu nadobudnúť
platnosť a mať vôbec právne účinky sa považujú za nulitné /paakty/.
Platnosť ISA zanikne jeho zrušením, uplynutím stanoveného času alebo splnenie
podmienky, na ktorú bola platbosť aktu viazaná.
Účinnosť ISA sa rozumie jeho vlôastnosť mať všetky príávne náležitosti a spôsobilosť
vyvolať zamýšľané právne účinky : založiť, zmeniť alebo zrušiť oprávnenia alebo povinnosti
subjektov /adresátov správneho aktu/ alebo takéto oprávnenia či povinnosti autoritatívne
zisťovať, overovať, konštatovať, potvrdzovať a vyhlasovať.
Účinnosť ISA môže byť za zákonom stanovených podmienok odložená /tzv. odkladný
účinok/. Okrem uvedeného nastáva tiež isté "prerušenie účinnosti" ISA tzv. sistáciou
/pozastavenie jeho výkonu splnomocneným funkcionárom/ alebo protestom prokurátora.
Účinnosť ISA zaniká niektorým z týchto spôsobov :
- reallizáciou práva
- splnením povinností
- zrieknutím sa práva
- smrťou osoby
- zánikom organizácie alebo veci
- upélynutím času
- zrušením správneho aktu príslušným orgánom
Zánikom platnosti ISA zaniká aj jeho účinnosť. Pri zmene takéhoto aktu zrušuje sa jeho
účinnosť len v rozshu tejto zmeny.
S časovou pôsobnosťou ISA /rozhodnutia vydaného v správnom konaní/ súvisí otázka
trvalosti /zrušiteľnosti či zmeniteľnosti/ ním založeného právneho pomeru. Ide o špecifické
procesno-právne inštitúty ako je právoplatrnosť, realizovateľnosť, a vykonateľnosť ISA
/rozhodnutí/, ktoré sú typické aj v iných aplikačných právnych procesoch.

4

Bezprostredný zákrok - osobitný typ ISA. Dôvodom k takému správnemu úkonu je
situácia, ktorá neznáša odklad, neumožňuje zdĺhavé procesné konanie, ale vyžaduje okamžitý
zásah. Bezprostrednosť zákroku správneho orgánu je v tom, že jeho rozhodnutiu
nepredchádza formalizované konanie, ale na vynútenie povinnosti sa používa v podstate
primerané fyzické - 7 -
pôsobenie na osobu alebo vec. Cieľom bezprostredného zákroku však nie je trestať, ale
nevhnutne zabepečiť okamžité odstránenie nežiadúceho stavu bezprostredného ohrozenia,
narúšajúceho spoločenská alebo iný právom chránený záujem.
Takýto postup správneho orgánu sa niekedy charakterizuje ako "krajný donucovací
prostriedok". Právnym základom bezprostredného zákroku je určitá právna normy. Môže ho
použiť len na základe zákonného zmocnenia a v jeho rámci vecne, miestne a funkčne
príslušný - kompetentný správny orgán a len pri splnení právom určených podmienok a za
účelného použitia právom dovolených prostriedkov. Pri ich voľbe, rozsahu a intezity
bezprostredného zákroku sa musí dodržať zásada primeranosti. To znamená, že
bezprostredný zákrok musí byť primeraný povahe a stupňu nebezpečenstva, ktorému sa
týmto zárokom čelí.

5