Verejnoprávne zmluvy (dohody)

A16. Verejnoprávne zmluvy (dohody)

Orgány štátnej správy niekedy uzatvárajú s inými subjektami /s inými štátnymi orgánmi,
organizáciami (čiže PO) a občanmi (čiže FO) / rôzne dohody a zmluvy. Ich jednotlivé druhy
sa svojim právnym obsahom a vecným základom od seba výrazne odlišujú.
Podľa charakteru vzťahov a druhu uplatňovaných noriem odvetvia práva môžeme dohody a
zmulvy rozdeliť do týchto skupín :
- občiansko-právne
- hospodársko-právne
- finančno-práve
- pracovno-právne
- administratívno-právne /správne/
Administratívno-právne dohody a zmluvy uazvierajú správne orgány k tomu, aby mohli
relizovať svoje úlohy pri výkone zverenej štátnej správy.
Administratívno-právne dohody sa najčastejšie uzavierajú vtedy, ak plnenie úloh štátnej
správy vyžaduje určitú koordináciu a kooperáciu v činnosti správnych orgánov s činnosťou
iných vzájomne nepodriadených subjektov. Tento inštitút sa uplatňuje hlavne v prípadoch,
keď forma dohody je prijatelnejšia než zabezpečenia úloh jednostranným štátno-
mocenským aktom.

Na rozdiel od jednostranných právnorealizačných procesov správne dohody (zmluvy)
predstavujú dvoj- alebo viacstranné úkony účastníkov dohody, vzájomný prejav vôle
týchto účastníkov vo forme dohody. Možno to označiť za spoločnú a podstatnú črtu všetkých
dohôd.

Právnym základom na uzatváranie správnych dohôd sú normy správneho práva, a to buď ich
ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe,
špecifikujú situácie, ktoré možno riešiť dohodou alebo výslovne to ukladajú ako povinnosť.

Správne aspekty sa premietajú aj do obsahu týchto dohôd.
Obsahom je stanovenie:

1. vzájomných práv a povinností účastníkov alebo
2. zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb

Pokiaľ ide o formálnu a procesnú stránku uzatvárania týchto dohôd, tieto otázky predpisy
správneho práva neriešia. Uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé
pre realizáciu noriem občianskeho, obchodného, pracovného a medzinárodného práva, pre
ktoré je forma dohôd a zmlúv typická. Výnimočne tieto postupy modifikujú normy SP
v jednotlivostiach.

Možné spory , vyplývajúce z plnenia týchto dohôd, zásadne nerieši súd, ale príslušný
správny orgán. ( Škuľov názor, podľa mňa kokotský, ale čo už.....)

Potom tu Škuľo tie dohody nejak kokotsky rozdeľuje, ale sorry ja na toto nemám nervy.

Škuľo tu zaraďuje aj medzinárodné zmluvy.

1

Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z

rôznych hľadísk

.

1. Podľa úrovne na akej sa prijímajú – medzištátne, medzinárodné, prezidentské, vládne, ...
2. Podľa vecného obsahu a rozsahu – základné a vykonávacie
3. Podľa počtu účastníkov strán – dvojstranné a viacstranné

2