Modernizmus a postmodernizmus vo verejnej správe

A28. Modernizmus a

postmodernizmus vo verejnej správe

MODERNIZMUS VO VS
Modernosť VS - univerzálna vlastnosť, ktorá charakterizuje a zabezpečuje jej súladnosť
so súčasnými podmienkami a požiadavkami, ktoré vznikajú postupne.
Typické znaky

- vyriešené vzťahy ÚOŠS a OMS

- vysoký stupeň samostatnosti týchto orgánov
- nutná podpora obyvateľstva
- snaha o nezávislosť samosprávy od štátnej správy
Verejno-právne korporácie - vysoko odborná forma správy.
POSTMODERNIZMUS

3 línie :
1. zúženie moderného
2. spájanie spojiteľných prvkov
3. línia komplexity
Moderný demokratický štát - je to stabilná organizácia štátu založená na dynamickosti
uplatňovania demokracie.
Demokracia je univerzálna črta tohoto štátu. Táto črta zabezpečuje :
- pravidelnú obnovu demokratických inštitúcií
- organické poslanie a postavenie štátnych orgánov
- rozčlennosť uplatňovania nepriamej a priamej demkracie
- realizáciu unitárnej a pluralistickej demokracie
- meniace sa reakčné súvislosti medzi lokálnou a ústrednou demokraciou
- vytváranie systémového uplatnovania demokracie
- funkčnosť pôsobenia demokracie
- postupnosť rozširovania demokracie či jej zdokonaľovanie v exponovaných oblastiach
Modernizmus znamenal postupné uplatnenie nového : - v pluralite možností
- v spôsoboch možnej realizácie
- vo vytváraní na uplatnenie moderného /nového/.
Moderným nebolo to, čo bolo dovedené do súčasnosti tak, aby to bola najprednejšia
súčasnosť.
V postmodernizme sú tri vývojové línie :
1. línia redukcie moderného
2. línia spájania spojiteľných smerov, ktoré ešte boli spojiteľné, ako trvale moderné
3. línia komplexity správy /komplexnejšie ponímanie moderného/
Vplyv moderného na štát sa uskutočnil postupne a na tomto základe komplexne

. Celý

tento proces bol dokončený v prvej polovici XX. storočia. Išlo tu o :
- spojenie liberalizmu a demokracie
- realizovanie právnych inštitútov liberalistickej demokracie /katalóg základných práv,
ministerská zodpovednosť ako zodpovednosť právna, právne postavenie sudcu, rovnosť
občana, zásahy do trhového systému ekonomiky/
- sociálno-politické reformy /sociálne zákonodárstvo, hľadanie strednej cesty, vznik
sociálneho ministerstva, pracovná inšpekcia, základy sociálneho partnerstva/
- posilnenie štátneho a komunálneho vplyvu v hospodárstve
- vznik a rozšírenie družstevných organizácií
- riešenie bytového problému

1

Moderný demokratický štát v 2. polovici XX. storočia možno charakterizovať :
- ďaľším rozvíjaním demokracie /nielen demokracia zastupiteľská a priama, ale aj
reprezentatívna, trhovo orientovaná, participatívna, delegovaná, tiež demokracia unitárna a
pluralistická a aj zdokonaľovanie iných stránok demokracie/
- moderná ústava založená na novodobej teórii ústavy /ide o ústavy, ktoré predvídajú
riešenie cca 3.000 možných situácií a to štandardných, vyskytujúcich sa a mimoriadnych
situácií/
- realizovanie myšlienky kooperatívnosti mocí a nové riešenie kooperatívnej výkonnej
moci
- reaktívne fromy výkonu právomocí prezidenta
- nové kriteriálne predpoklady pre pojem politickej strany
/dostatočná kooperatívnosť, opozičná politická parlamentná strana ako strážkyňa všeobecnej
vôle, koaličná pol. strana ako navrhovateľka všeobecnej vôle, organická súťaživosť pol. strán
- moderne riadený demokratický štát

:

1. parlament ako jediný a výlučný ustanovovateľ všeobecnej vôle
2. vláda ako formovateľka všeobecnej vôle
3. prezident ako možný formovateľ ustanovenej všeobecnej vôle
4. časovo a vecne organické zabezpečovanie záujmov domáceho štátu
5. účasť na realizácii záujmov svetového a európskeho spoločenstva
6. pluralita prístupov, postupov, postojov, zásad, pravidiel a metód, riešenie úloh štátu
7. presné využívanie ústavy a ostatného právneho poriadku
8. uplatnovanie akumulovanej domácej skúsenosti a realizácia využiteľných vedeckých
postupov
9. využívanie proaktívneho a racionálneho myslenia každým, kto sa na riadení štátu
zúčastňuje
- zakotvenie postmoderných základov pre pretváranie moderného dem. Štátu

Štát má nezastupiteľnú úlohu v podporovaní spoločenského rozvoja a to predovšetkým
nepriamo. Pri neúčinnosti nepriamych foriem treba vytvoriť právny základ aj pre
uplatnovanie priamych vhodných foriem. Štrát, najmä moderný a demokratický zostáva
činiteľom na zabezpečovanie všetkých oprávnených požiadaviek svojich občanov a aj
požiadaviek medzinárodného a európskeho spoločenstva.
Aj demokracia nemôže realizovať všetko. Ide tu o :
- syntézu záujmov a hodnôt, ktoré sú rôznorodé a preto ich treba zosúladiť
- využitie demokracie na riešenie všetkých hlavných sociálnych súvislostí spoločnosti
- upevnenie demokracie z funkčných, systémových hľadísk
- osobitný význam má upevňovanie demokracie z hľadiska riešení demokracie ako
zorganizovaného systému
- širšie uplatnenie demokracie v exponovaných oblastiach /hospodárstvo, odbory, vysoké
školy, kultúra a pod./
- organické uplatňovanie centrálnej a lokálnej demokracie

Pokiaľ ide o postmodernizmus treba dodať najmä :
- v určitých súvislostiach je prijateľná druhá línia postmodernizmu /je to línia
uplatňovania spojiteľných prvkov/

-

je však najprijateľnejšou tretia línia a to línia komplexity

2