Správa vodného hospodárstva

B.8 Správa vodného hospodárstva

575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)
135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve
556/2002 Z.z. vyhl. MŽP o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona
32/1975 Zb. nariadenie vlády o ochrane pred povodňami
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

V zmysle 575/2001 Z.z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je
ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane
vodného hospodárstva, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania.

1. Vody (184/2002 Z.z.)

Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi
a) vodné toky
b) občasne tečúce nesústredené vody
c) stojaté povrchové sústredenia vody
d) vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré
nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom
-vnútorná voda

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme
nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane
podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského
tepla z horninového prostredia - "geotermálna voda". Podzemnými vodami zostávajú
podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,
činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
- sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je
použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. Iné použitie podzemných vôd je
možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné
liečivé zdroje alebo za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov a vody, ktoré sú
vyhradenými nerastmi a banskými vodami podľa osobitného predpisu.

Vodárenskými zdrojmi sú vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd
využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva
pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako
10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave.

Vodné plánovanie
Účelom vodného plánovania je vypracovanie hydroekologických plánov a
vodohospodárskych plánov v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov
Slovenskej republiky alebo v ich častiach a ustanovenie kvalitatívnych cieľov v záujme
zabezpečenia účinnej ochrany vôd a zlepšovania ich stavu na trvalo udržateľné
využívanie vôd ako ekosystémovo podmieneného prírodného zdroja, ako aj na ochranu

1

pred škodlivými účinkami vôd a sucha. Túto činnosť zabezpečuje ministerstvo a ministerstvo
pôdohospodárstva.

Vodnými plánmi sú
a) hydroekologické plány čiastkových povodí
b) vodohospodárske plány čiastkových povodí
c) generel využívania vôd a ich ochrany

1.1 Povolenie, súhlas a

vyjadrenie na užívanie vôd

Používanie vôd možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy

-

všeobecné užívanie vôd

-

používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva

-

používanie banských vôd

Používanie vôd možno s povolením orgánu štátnej vodnej správy

-

na osobitné užívanie vôd (§17 vodného zákona – napr. zachytávanie, odber,
akumulácia, využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a
využívanie energetického potenciálu podzemných vôd, vypúšťanie odpadových vôd,
apod. )

-

vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov, na
pobrežných pozemkoch a na inundačných územiach

-

ťažba piesku, štrku, bahna - "riečny materiál", s výnimkou liečivého bahna z
pozemkov tvoriacich koryto vodných tokov

-

zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých
podzemných vôd

Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné
užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo
odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na
základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Pri vodných stavbách má
orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu. Povolenie orgánu štátnej
vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej
stavby je súčasne stavebným povolením a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je
súčasne kolaudačným rozhodnutím.

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo
odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa
tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas
je potrebný, ak ide o

-

stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby na inundačnom území a v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od
vzdušnej päty ochrannej hrádze

-

líniové stavby

-

sklady, nádrže a skládky nebezpečných látok, stavby umožňujúce podzemné
skladovanie látok v zemských dutinách a stavby veľkokapacitných fariem

-

umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých
podzemných vodách a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a

2

informačného systému na pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody
a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku

-

leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie
škodcov alebo buriny

Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník
povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je
predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za
akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.

1.2 Ochrana vôd

Každý, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných
vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

Chránená vodohospodárska oblasť - územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami
tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd (vyhlasuje vláda). Platí tu zákaz :

-

stavať alebo rozširovať

-

vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo
na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd, kde môže dôjsť k
znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd

-

vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa
podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd

-

odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy

-

ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m3 na jednom mieste

-

ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné
práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd, s výnimkou ťažby s
možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska

-

ukladať rádioaktívny odpad

-

budovať skládky nebezpečného odpadu

Ochranné pásma vodárenských zdrojov - slúžia na ochranu výdatnosti, kvality a
zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov; sú súčasne pásmami hygienickej
ochrany. Členia sa na I., II., a III. stupeň. Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej
ujmy.

Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,

-

v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k
nežiaducemu stavu kvality vôd

-

ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako
vodárenské zdroje

-

ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných
odpadových vôd

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo
zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia
dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

3

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd je náhle,
nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené
vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním alebo spôsobené
neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo
zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na
hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou
vodou alebo podzemnou vodou.

1.3 Vodné toky

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po
zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z
vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru.

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

-

vodohospodársky významné vodné toky

-

drobné vodné toky

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

-

vodárenské toky

-

ostatné vodné toky

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z
koryta vodného toku, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo
navrhovanej úrovne vodného stavu.

1.4 Vodné stavby

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd
alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä

-

stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto vodného toku vrátane
terénnych úprav s tým spojených

-

stavby na ochranu pred povodňami

-

priehrady, vodné nádrže, hate, hrádze a iné stavby

-

studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty
samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou

-

stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd

-

stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov

-

atď.

Vlastník vodnej stavby má v zmysle zákona určité oprávnenia a povinnosti. (§§ 49,50)

1.5 Orgány štátnej vodnej správy

a) Ministerstvo životného prostredia SR
- vykonáva štátnu vodnú správu a riadi jej výkon
b) Krajské úrady životného prostredia
c) Obvodné úrady životného prostredia
- rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni

4

d) Inšpekcia životného prostredia
- je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva
hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami

e) obce
- vykonávajú prenesený výkon štátnej vodnej správy

Ďalšie orgány :

-

Ministerstvo pôdohospodárstva

-

Ministerstvo zdravotníctva

-

orgány na ochranu zdravia

1.6 Vodná stráž

Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo v jeho časti na návrh
správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd,
vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú
aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný
dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.

1.7 Zodpovednosť

Za správne delikty možno uložiť pokutu do výšky 5 mil. Sk.
Za priestupky na úseku vôd sa ukladajú sankcie v zmysle zákona o priestupkoch
(372/1990Zb).

1.8 Ochrana pred povodňami (135/1974 Zb.)

Ochranu pred povodňami zabezpečujú tieto povodňové orgány:

-

Ministerstvo ŽP, Ministerstvo vnútra, obce

-

Ústredná povodňová komisia a povodňové komisie obcí

Opatrenia na ochranu pred povodňami sú: ( nariadenie vlády 32/1975 Zb. )

-

povodňové plány

-

povodňové prehliadky

-

predpovedná, hlásna a varovná povodňová služba

-

hliadková služba

-

zabezpečovacie práce a záchranné práce

Stupne povodňovej aktivity ( v povodňových plánoch )

-

I. stupeň - stav bdelosti

-

II. stupeň - stav pohotovosti

-

III. stupeň - stav ohrozenia

5

2. Verejné vodovody a

verejné kanalizácie (442/2002 Z.z.)

Verejný vodovod - súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich
hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.
Verejná kanalizácia - prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich
verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný
príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd.

Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom
záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a
hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom
vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán na ochranu zdravia ľudí
nerozhodne inak.

Oprávnenie prevádzkovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu má len fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na
prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií. Podmienkou na
udelenie živnostenského oprávnenia je splnenie požiadaviek na odbornú spôsobilosť.

Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného
vodovodu vodné.
Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

2.1 Orgány verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných
kanalizácií

-

Ministerstvo životného prostredia SR

-

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

-

krajské úrady životného prostredia

-

obvodné úrady životného prostredia

-

vyššie územné celky

-

obce

2.2 Zodpovednosť

Pokuty za správne delikty možno uložiť do výšky 10 mil. Sk.
Pokuty za priestupky možno uložiť do výšky 25 tis. Sk.

6