15. SPRÁVA VNÚTORNÝCH VECÍ
ADMINISTRATÍVNO - POLITICKÁ ČINNOSŤ
a/ Všeobecná vnútorná správa
b/ policajná správa
c/ justičná správa
d/ správa obrany krajiny
e/ správa zahraničných vecí
f/ správa geodézie a kartografie a katastra
g/ správa geologického prieskumu a výskumu
Pod vnútornou správou rozumieme :
Ako vodítko môže slúžiť §11 písmeno b) Z. 575/2001, ktorý do pôsobnosti min.
vnútra zaraďuje:
b) všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania
Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry,
štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie
niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie
volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb
prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné
zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie
referenda, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok,
koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými
celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,

……………………………………………………………………………………

1. Zabezpečovanie osobného stavu občanov (matriky z.č.154/94, zmena mena a
priezviska z.č. 300/93, evidencia obyvateľov z.č. 135/82, sčítanie obyvateľov z.č.
165/1998)
2. Zabezpečovanie realizácie združovacieho a zhromažďovacieho práva (z.č.
83/1990 a 84/1990) a petičného práva (85/1990)
3. územné správne členenie štátu (z.č. 221/1996 -viď ot.č.18A)
4. štátne symboly (z.č. 63/93), symboly miest a používanie druhov symbolov
5. archívníctvo (z.č. 395/2002 o archívoch a registratúrach)
6. štátne vyznamenania (z.č. 37/94 o št. vyznamenaniach)
7. sčítanie ľudu, domov a bytov
8. štátne sviatky a významné dni (241/1993 o št. sviatkoch, dňoch pracovného
pokoja a pamätných dňoch)
9. štátne občianstvo (z.č.40/1993)
10. osvedčovanie odpisov listín (599/01 o osvedč.listín a podpisov obv.Ú a obcami)
11. organizácia volieb a referenda (80/90 o voľbách do SNR)

ČRTY VNÚTORNEJ SPRÁVY

1

1. V najširšej miere sa realizujú vnútorné funkcie štátu
2. Rôznorodosť činností ako aj sústavy orgánov správy vykonávajúcich tieto činnosti
3. Rôznorodosť spoločenských vzťahov, ktoré tu vznikajú (celý rad osobitných
právnych úprav - roztrieštenosť pr. úpravy, kodifikácia nie je možná an)

M A T R I K Y
Matrika - štátna evidencia o osobnom stave FO, ktoré sa narodili, uzavreli
manželstvo alebo zomreli na území SR a ŠO, ktorí uzavreli manželstvo alebo
zomreli v cudzine.
Matriku tvorí –
KNIHA NARODENÍ
KNIHA MANŽELSTIEV (*)
KNIHA ÚMRTÍ (┼)
Matrika je verejnou listinou, ako aj úradný výpis z nej = sobášny, rodný a úmrtný list.

-

na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. Matrikár je
pri výkone funkcie verejným činiteľom. Ustanovuje aj vedúceho matrikára a
matrikárov

-

matrikárom môže byť len št. občan, plnoletý, bezúhonný, predpísaná skúška o
vedení, sľub

-

matriku vedie obec (KE, BA – mestská časť) ako výkon štátnej správy, je zároveň
matričným úradom

-

zápisy sa vedú v jednom vyhotovení na základe písomných oznámení, ústneho
oznámenia (rodičov) do knihy narodení

-

v súčasnosti sa môžu zápisy viesť aj na počítačoch, okrem kníh, ak je to
účelnejšie

-

zápisy sa vykonávajú vždy rukou - nesmie sa škrtať, zápisy vždy len v úradnej
miestnosti

Príslušnosť na vykonanie zápisov

-

do knihy narodení a úmrtí - kde sa osoba narodila, zomrela, ak sa nezistí zapíše sa
v obvode, kde sa osoba našla

-

ak nie je zistená totožnosť - len zistené údaje, ostané dodatočne

-

ak ┼,* v dopravnom prostriedku - sa zapíše do matriky, kde bola vyložená

-

na základe zápisu rozhodnutia súdu vyhlásenia za mŕtveho v sídle súdu, ktorý
rozhodol, ak je vyhlásený bez št. príslušnosti, alebo cudzinec-Bratislava St.mesto

-

zápis uzavretia manželstva - kde sa uzavrelo

Zápis sa vykonáva v štátnom jazyku z.č. 270/95 o št. jazyku, a platí oznamovacia
povinnosť
-

pri pôrode lekár, ktorý poskytol starostlivosť, alebo rodičia dieťaťa do 3 dní, ak
osamelá matka hned ako je schopná

-

do knihy narodení aj mŕtve dieťa (len do knihy narodení)

2

-

do knihy manželstiev sa zápisy vykonávajú z úradnej povinnosti (problém
cirkev), kňaz má povinnosť zaslať zápisnicu o uzavretí manželstva matrike

-

do knihy úmrtí, oznamovacia povinnosť pre prehliadajúceho lekára do 3 dní,
ďaľšie údaje, ten kto usporadúva pohreb a to do 5 dní od kedy sa dozvedela o
úmrtí

nazeranie - výpisy, ak ide o osobu, ktorej sa týka, aj členovia rodiny (otec, syn...)
výpisy vydáva pre úradné potreby št. orgánom, obciam, či iným orgánom ak to
ustanoví zákon

Osobitná matrika

-

ak sa narodí, uzavrie manželstvo alebo zomrie štátny občan SR na území
cudzieho štátu, na zast. úrade, na lodi, lietadle mimo územia SR, alebo ak na
území nikoho

-

vedie ministerstvo vnútra na základe oznámenia občana na zastupiteľskom úrade
v cudzine

-

vedie sa aj na matričnom úrade v mieste bydliska na základe sobášneho,
úmrtného, rodného listu cudzieho štátu.

Kontrola a dozor

1.

MV SR - ústredný orgán

2.

Krajské úrady – kontroluje obvodné úrady

3.

Obvodné úrady májú povinnosť raz za rok vykonať kontrolu vedenia -

opatrenia na odstránenie nedostatkov - ak odstránené, musí byť oznámené

PRÁVNA ÚPRAVA MENA A PRIEZVISKA
z.č. 300/1993 o mene a priezvisku v znení z.č. 154/94 o matrikách
- každá osoba, občan SR, cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti má meno pod
ktorým vystupuje v právnych vzťahoch a ktoré udáva jeho totožnosť
Pojem meno zahŕňa

-

osobné (rodné) meno

- priezvisko, teda meno po rodičoch (rodové meno)
Určenie mena osoby, ktorá sa narodila na území SR :
- dohodou oboch rodičov
- rozhodnutím súdu, ak nedošlo k dohode rodičov, alebo ak rodičia nie sú známy
- vyhlásením jedného z rodičov (Z o rodine)
U nájdených detí meno určuje súd,podnet dáva matričný úrad
- osoba narodená na území SR, môže mať viac mien, najviac však 3 aj cudzojazyčné
mená (Občan SR v úradnom styku len jedno meno, ktoré je zapísané na 1. mieste)
Obmedzenia
- pr. úprava nepripúšťa určenie mena - hanlivého, výstredného, smiešne, neosobné
(veci), zdrobnené mená (ak neboli udomácnené), domácke podoby mien
- osobe ženského pohlavia nemožno určiť ani mužské meno, ani meno totožné so
súrodencom
NADOBUDNUTIE PRIEZVISKA
- ŠO SR po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov

3

- ak majú rodičia rôzne priezviská, nadobúda priezvisko ako sa pri sobáši dohodli
- ak otec nie je známy - priezvisko matky v čase narodenia
- ak nie sú rodičia známi - určuje súd
Cuzojazyčné mená - môžu žiadať o zapísanie, ak sú vymyslené je potrebné
stanovisko jazykového úradu.
ZMENA MENA A PRIEZVISKA
z.č. 300/1993

-

povoľuje sa len v zmysle práv. predpisov (nie je hanlivé...)

-

či sú dôvody osobitného zreteľa (osvojenie dieťaťa)

-

pri rozvode do jedného mesiaca sa oznamuje matrike, že sa vracia k pôvodnému
priezvisku - matrika oznámi vykonanie zmeny

-

do žiadosti sa zahrňujú aj maloleté deti, ich vyjadrenie ak majú nad 15 r., ak je v
rozpore so záujmami maloletého - nepovolí sa

-

žiadosť sa podáva na MÚ podľa tr. bydliska, ak nemá tr. bydlisko Obvodný úrad
Bratislava.

-

ak ide o osvojenie dieťaťa - môže do 6 mesiacov osvojiteľ zvoliť iné meno, ak
osvojenec má viac než 15 r. len s jeho súhlasom

EVIDENCIA OBYVATEĽSTVA
Z 135/1982 o hlásení a ev. pobytu obyv. a vyk.vyhl. č. 146/82
Z 253/1998 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR
162/1993 Z.z. o občianskych preukazoch
Zahŕňa tieto inštitúty :
1. hlásenie občanov SR
2. občianske preukazy
3. cestovné doklady
3. hlásenie cudzincov
4. hlásenie utečencov
1. Hlásenie občanov SR
Účelom je - zabezpečenie riadneho a včasného hlásenia pobytu obyvateľstvom SR.

-

občania sú povinní hlásiť miesto, začatie a ukončenie svojho pobytu

-

pobyt sa hlási v ohlasovni - obec, meststská časť (BA,KE)

-

každý je povinný uviesť úplnú adresu miesta pobytu,pri prechodnom pobyte
predpokladaný čas a to na predpísaných tlačivách - údaje musia byť pravdivé
(overuje ohlasovňa)

Trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana, t.j. kde má rodinu,
rodičov, byt alebo zamestnanie (len v objektoch označených číslom podľa z.č.
221/96)
Prechodný pobyt je pobyt občana mimo trvalého bydliska, ak trvá viac ako 90
dní, tam kde sa dočasne zdržiava z dôvodu zamestnania, študijných, rekreačných,
zdravotných...
- trvalý pobyt je len jeden prechodných môže byť viac
- za osoby mladšie ako 15 rokov hlási pobyt zákonný zástupca alebo opatrovník
- za členov rodiny môže hlásiť jeden člen
- za nevládne osoby aj iné osoby (sused a pod)
- trvalý pobyt sa hlási do 10 dní po ubytovaní
Prechodný pobyt nehlási :
- príslušníci ozbr.. síl hromadne ubytovaní podľa predpisov

4

- ústavy sociálnej starostlivosti
- deti v detských domovoch a v osobitných vých. zairiadeniach
- vo výkone väzby alebo odňatí slobody
2. Občianske preukazy
z.č. 162/1993
Občiansky preukaz - je verejná listina, ktorou občan SR preukazuje svoju totožnosť,
štátne občianstvo a ďaľšie v ňom zapísané údaje.

-

musí mať každý občan,ktorý dosiahol 15 rokov a má tr.pob.v SR

-

nevydáva sa osobe, kt. je pozbavená spôsobilosti na pr. úkony

-

OP vydáva a zápisy do neho vykonáva okresný úrad (ešte je to v zákone, má to
byť nanovo centrálne vedávané pre každého jednotlivo, kvôli EÚ, lebo tam
bude digitalizované obrázky,hologramy a kadečo iné)

-

do OP sa obligatórne zapisuje - priezvisko, meno, rodné priezvisko, pohlavie,
dátum, miesto narodenia, rodné číslo, adresa tr. pobytu, dátum vydania, kto ho
vydal, termín ukončenia platnosti, prípadne obmedzenie spôsobilosti na PÚ,
uložený trest zákazu pobytu; doba platnosti je 10 rokov

-

nový OP sa vydáva na žiadosť a v zák. stanovených prípadoch z úradnej
povinnosti

Pri preukazovaní skutočnosti zapísanej v občianskom preukaze nie je občan povinný
predkladať ďalší doklad.

Doklad o OP vydá okresný úrad vtedy, ak občan požiadal o vydanie nového OP z
dôvodu straty, zničenia, poškodenia, odcudzenia. Doklad sa vydá len vtedy ak
nemožno žiadeteľovi hneď vyhovieť.
3. Cestovné doklady Z 381/1997 o cest. dokladoch
CESTOVNÝ PAS - vydavajú ho okresný úrad (ešte je to v zákone) podľa trv. alebo
prech.pob.
DIPLOMATICKÝ PAS - vydáva ho min. zahr. vecí - prezident, poslnec, člen vlády,
sudca úst. súdu, preds. najvyššieho súdu, gen. prokurátor, vedúci kanc. prezidenta,
diplomatický pracovník
SLUŽOBNÝ PAS - vydáva ho min. zahr. vecí
CESTOVNÝ PREUKAZ – na jednotlivú cestu, obmedzené uzemne a časovo
INÝ CESTOVNÝ DOKLAD NA ZÁKLADE MEDZ. ZMLUVY
- cest. doklad sa vydáva na žiadosť občana staršieho než 15 r.
15-18r. písomný súhlas zák. zástupcu
- zmeny údajov v nich a predĺženie doby ich platnosti vykonávajú orgány príslušné
na ich vydanie a v zahraničí slov. dipl. misie a konzulárne úrady
- žiadosť na služ. alebo diplomatický pas môže podať štát alebo právnická osoba
4. Hlásenie cudzincov

- z.č. 73/1995 o cudzinoch

5. Hlásenie utečencov - z.č. 283/1995 o utečencoch
ŠTÁTNE SYMBOLY A ŠTÁTNE VYZNAMENANIA
51/1993 Z.z. o štandarde prezidenta Slovenskej republikya
63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
37/1994 Z.z. o štátnych vyznamenaniach

5

ARCHÍVNICTVO
z.č. 395/2002 o archívoch a registratúrach
Cieľom je vytvoriť legislatívne predpoklady, aby sa zachovali archívne dokumenty
pre budúce generácie a aby sa účinne prispelo k vedec. bádaniu, poznaniu dejín SR a
k riešeniu aktuálnych problémov štátu.
Archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje
archívne dokumenty.
Archívny dokument je záznam, ktorý má trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie
dejín Slovenska a Slovákov. Archívnym dokumentom je aj filmový alebo zvukový
záznam, ktorý vznikol do roku 1950. Archívnym dokumentom nie je knižničný
dokument a zbierkový predmet.
Registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom
registratúry. Registratúrny záznam je informácia evidovaná pôvodcom registratúry.
Pôvodca registratúry je právnická osoba alebo fyzická osoba, z činnosti ktorej vzniká
registratúra.

-

štátne orgány, obce a iné PO v rácmi archívnej starostlivosti o písomnosti
zabezpečujú odbornú správu písomností, starajú sa o riadnu spisovú evidenciu

-

bez súhlasu archívu príslušného vykonávať dozor nad vyraďovaním písomností
alebo bez súhlasu ministerstva vnútra sa nesmú písomnosti zničiť

-

archívne dokumenty sú pod ochranou štátu

-

vlastník archívnych dokumentov, ktoré nie sú v úschove archívu, smie ich predať,
vymeniť alebo darovať ak cih nekúpi štát, najviac za dohodnutú cenu. Platí
pritom na 6 mesiacov právo štátu na prednostnú kúpu

-

ak hrozí archívnemu dokumentu zničenie, poškodenie alebo strata môže
vlastníkovi v konečnom dôsledku min. vnútra uložiť aby archívny dokument
odoslal na nevyhnutne potrebný čas do bezplatnej úschovy archívu

Štátny odborný dozor vykonáva ministerstvo.
Sústavu archívov tvoria verejné archívy a súkromné archívy.
Verejné archívy sú

-

štátne ústredné archívy(Slovenský národný archív a Štátny ústredný banský
archív) a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou (príloha Z),

-

archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií a štátnych
príspevkových organizácií,

-

mestské archívy a archívy samosprávnych krajov,

-

archívy právnických osôb zriadených zákonom,

-

archívy PO a archívy FO, ktoré sú orgánmi verejnej správy.

Súkromné archívy sú archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb.

16. VECI OSOBNÉHO STAVU OBČANA
Podľa ot. č. 15 - matriky, meno a priezvisko, OP a cest. doklady, evidencia a súpis

6