B19. SPRÁVA OBRANY KRAJINY

Charakteristika správy obrany štátu
Správa obrany štátu, predtým vojenská správa, patrí k tradičným odvetviam verejnej správy spolu so
správou policajnou,finančnou,justičnou a správou zahraničných vecí. Medzi hlavné úlohy tejto správy
patrí výstavba a riadenie ozbrojených síl.

Základné právne predpisy

1. z.321/2002 o ozbrojených silách SR v znení 512/2002
2. úst. z. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny,vojnového stavu,výnimočného stavu

a núdzového stavu

3. z. 320/2002 o brannej povinnosti v znení 330/2003
4. z. 319/2002 o obrane SR
5. z. 281/1997 o vojenských obvodoch v znení 172/2003
6. z. 207/1995 o civilnej službe v znení 216/2003
7. z. 370/1997 o vojenskej službe v znení 512/2002

Obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými Slovenská republika zachováva mier, bezpečnosť,
zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky vyplývajúce z
medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv
vojenskej povahy.
Obranu štátu tvorí aj súhrn opatrení Slovenskej republiky na boj s terorizmom, ktoré v tejto oblasti
vykonávajú spravodajské služby, súdy, prokuratúra, ozbrojené zbory a ozbrojené sily Slovenskej
republiky.

RIADENIE A PLNENIE ÚLOH NA ÚSEKU OBRANY ŠTÁTU

Národná rada na úseku obrany štátu

a) rozhoduje o základných otázkach bezpečnosti a obrany štátu,
b) schvaľuje základné koncepcie bezpečnosti a obrany štátu a zásadné strategické dokumenty a
rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, ktoré jej predloží vláda Slovenskej
republiky
c) vykonáva kontrolu plnenia úloh bezpečnosti a obrany štátu.

Prezident na úseku obrany štátu môže

a) navrhovať štátnym orgánom a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so
zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu, opatrenia na úseku bezpečnosti a obrany štátu,
b) vyžadovať od štátnych orgánov a iných právnických osôb, ktoré plnia úlohy súvisiace so
zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu, informácie o stave obrany štátu; tieto orgány a iné právnické
osoby sú povinné žiadosti prezidenta Slovenskej republiky vyhovieť.

Vláda na úseku obrany štátu

1

a) riadi činnosť ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej
správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov pri
príprave na obranu štátu,
b) riadi proces obranného plánovania,
c) schvaľuje koncepcie bezpečnostného systému štátu a koncepcie systému obrany štátu,
d) predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy základných koncepcií bezpečnosti a obrany
štátu a návrhy zásadných strategických dokumentov bezpečnosti a obrany štátu,
e) rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy na obranu štátu,
f) rozhoduje o zaradení stavieb alebo budov do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do
kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu a rozhoduje o spôsobe ich ochrany a obrany,
g) prijíma opatrenia na predchádzanie rizikám a ohrozeniam, ktoré majú vplyv na zabezpečenie obrany
štátu, ako aj opatrenia na ich zmiernenie alebo odstránenie ich následkov podľa osobitného
predpisu.
Ministerstvo na úseku obrany štátu
a) navrhuje vláde zásadné opatrenia na prípravu na obranu štátu,
b) pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl s návrhom na nariadenie
1. výkonu mimoriadnej služby príslušníkom ozbrojených síl, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú
službu, prípravnú službu alebo profesionálnu službu, vojakom v zálohe, vojakom, ktorým bol
výkon vojenskej služby prerušený, a odvedencom,
2. pracovnej povinnosti fyzickým osobám,
3. poskytovať vecné prostriedky,
4. poskytovať ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a
záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
c) riadi, koordinuje a kontroluje prípravu a priebeh mobilizácie ozbrojených síl,
d) podieľa sa na príprave
1. návrhov základných koncepcií bezpečnosti a obrany štátu a návrhov zásadných strategických
dokumentov bezpečnosti a obrany štátu; tieto návrhy predkladá vláde,
2. návrhov koncepcií bezpečnostného systému štátu a návrhov koncepcií systému obrany štátu; tieto
návrhy predkladá vláde,
e) podieľa sa na vyhodnocovaní vojensko-politickej situácie v spolupráci s Ministerstvom
zahraničných vecí Slovenskej republiky,
f) koordinuje a kontroluje v rozsahu svojej pôsobnosti výkon štátnej správy pri príprave a
zabezpečovaní obrany štátu uskutočňovaný ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej
správy a ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy,
obcami a vyššími územnými celkami; riadi, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný
vyššími vojenskými správami, územnými vojenskými správami podľa a vojenskými obvodmi,
g) navrhuje vláde zaradenie stavieb a budov do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do
kategórie ďalších dôležitých objektov pre obranu štátu, navrhuje spôsob ich ochrany a obrany,
h) zastupuje štát v konaní o náhradách za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za
poskytnutie vecných prostriedkov a za vykonanie pracovnej povinnosti; zastupuje štát v konaní o
náhrade škody podľa tohto zákona,
i) zabezpečuje ochranu a obranu stavieb a budov ktorých ochrana a obrana mu bola určená vládou,
j) požaduje od ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej
správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov
podkladové materiály potrebné na obranné plánovanie.

2

Ďalšie ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy s
celoštátnou pôsobnosťou na úseku obrany štátu
a) pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu a kontrolujú prípravu a plnenie
týchto opatrení,
b) podieľajú sa na rozvoji systému obrany štátu,
c) podieľajú sa na príprave podkladových materiálov potrebných na obranné plánovanie,
d) zabezpečujú podporu obrany štátu
e) zabezpečujú ochranu stavieb a budov, ktorých ochrana im bola vládou určená,
f) zabezpečujú výrobné kapacity, skladovacie kapacity a zásoby potrebné na obranu štátu.

Krajský úrad na úseku obrany štátu
a) koordinuje a kontroluje v súčinnosti s vyšším územným celkom prípravu a zabezpečenie plnenia
úloh potrebných na obranu štátu obvodnými úradmi a obcami,
b) prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu obvodným úradom a v spolupráci s
príslušnou vyššou vojenskou správou kontroluje plnenie týchto úloh,
c) podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu
d) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v ktorých v správnom
konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Obvodný úrad na úseku obrany štátu najmä
a) koordinuje činnosť obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
b) prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu obciam, právnickým osobám, fyzickým
osobám oprávneným na podnikanie alebo fyzickým osobám a v spolupráci s územnou vojenskou
správou kontroluje plnenie týchto úloh,
c) spolupracuje s územnou vojenskou správou pri vedení evidencie právnických osôb, fyzických osôb
oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu
uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského
a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
d) spolupracuje s územnou vojenskou správou pri vedení jej evidencie, určovaní a kontrole
vhodnosti a technickej spôsobilosti nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných v čase vojny
alebo vojnového stavu
e) vedie evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená
pracovná povinnosť na zabezpečenie obrany štátu,
f) ukladá pracovnú povinnosť fyzickým osobám,
g) rozhoduje o oslobodení fyzickej osoby od pracovnej povinnosti na základe jej písomnej žiadosti
alebo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, s
ktorou je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, alebo
v štátnozamestnaneckom vzťahu,
h) ukladá na návrh územnej vojenskej správy v čase vojny alebo vojnového stavu právnickým
osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám povinnosť poskytnúť
ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a
osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,

3

Obec na úseku obrany štátu
a) vedie evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb,
ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie
príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré
plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
b) navrhuje územnej vojenskej správe nehnuteľnosti a vecné prostriedky vhodné a technicky spôsobilé
na zabezpečenie úloh obrany štátu a vedie ich evidenciu,
c) doručuje v čase vojny alebo vojnového stavu prostredníctvom fyzických osôb vopred určených
obvodným úradom
1. povolávacie rozkazy na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách,
2. rozhodnutia obvodného úradu právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a
fyzickým osobám o uložení povinnosti poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl,
ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej
mobilizácie, a vecné prostriedky na plnenie úloh obrany štátu,
3. rozhodnutia obvodného úradu fyzickým osobám o uložení pracovnej povinnosti,
d) podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu
e) plní ďalšie úlohy podľa pokynov obvodného úradu.

Vyšší územný celok na úseku obrany štátu
a) v súčinnosti s krajským úradom a obcami sa podieľa na príprave a kontrole zabezpečenia úloh obrany
štátu v obvode svojej pôsobnosti,
b) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí v obvode vyššieho územného celku
na úseku obrany štátu, a riešení problémov, ktoré môžu vzniknúť alebo vznikli v čase vojny alebo
vojnového stavu,
c) spolupracuje s vyššou vojenskou správou a územnou vojenskou správou na príprave a zabezpečovaní
úloh obrany štátu v obvode svojej pôsobnosti,
d) podieľa sa na príprave občanov na obranu štátu v obvode svojej pôsobnosti

Vyššia vojenská správa

-

sídlo v Banskej Bystrici

- je právnická osoba s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá vykonáva štátnu správu na úseku obrany
štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom.

-

zriadovateľ je ministerstvo

- je rozpočtová organizácia,svojimi príjmami a výdavkami je zapojená na štátny rozpočet
prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.
- riadi riaditeľ, ktorý je jej štatutárnym orgánom. Riaditeľa vyššej vojenskej správy vymenúva a
odvoláva na návrh vedúceho služobného úradu ministerstva minister obrany
a) riadi, kontroluje a koordinuje činnosť územných vojenských správ,
b) spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi
štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými
celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami
pri plnení úloh obrany štátu,

4

c) podieľa sa v súčinnosti s krajskými úradmi na kontrole plnenia úloh potrebných na obranu štátu,
ktoré vykonávajú obvodné úrady,
d) koordinuje spoluprácu územných vojenských správ s ministerstvami, ostatnými ústrednými
orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej
štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami
oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
e) koordinuje a podieľa sa na zabezpečovaní mobilizácie ozbrojených síl,
f) podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu,
g) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v ktorých v prvom stupni
konajú územné vojenské správy.

Územné vojenské správy - sú právnické osoby,vykonávajú v prvom stupni štátnu správu na úseku
obrany štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom vo svojich územných obvodoch

-

funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k územným vojenským správa plní vyššia vojenská správa

-

sú rozpočtové organizácie,ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami sú zapojené na rozpočet
vyššej vojenskej správy

-

riadia riaditelia, ktorí sú ich štatutárnymi orgánmi.,vymenúva a odvoláva ich minister obrany
na návrh riaditeľa vyššej vojenskej správy

-

územným obvodom územnej vojenskej správy je kraj

a) vedie vojenskú evidenciu občanov podliehajúcich brannej povinnosti, povoláva občanov na výkon
povinnej vojenskej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl,
b) vedie evidenciu občanov, ktorí sú povinní nastúpiť na výkon inej služby namiesto povinnej
vojenskej služby, a občanov, ktorí ju vykonávajú,
c) vykonáva v spolupráci s obvodným úradom a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov
potrebných na obranu štátu a vedie ich evidenciu,
d) vedie na základe podkladov obcí evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na
podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť
poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného
zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie; návrhy na uloženie tejto povinnosti
predkladá obvodnému úradu,
e) rozhoduje o oslobodení vojakov základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby,
odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený,
vojaka v zálohe a ženy, ktorá dobrovoľne prevzala brannú povinnosť a vedie ich evidenciu,
f) predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu o uložení povinnosti poskytnúť vecné
prostriedky potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie úloh potrebných na obranu štátu
právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
g) spolupracuje
1. s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi štátnej
správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými
celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami
pri plnení úloh podľa tohto zákona,
2. s obvodným úradom pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní
obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu.

5

Ozbrojené sily sú budované na základe podriadenosti civilnej moci /vrátane výkonu kontroly/- jednotný
systém velenia, doplňovanie na základe brannej povinnosti, taxatívne vymedzenie úloh a prípady kedy sa
môžu ozbrojené sily používať, zvyšovanie bojovej pohotovosti v súlade z požiadavkami súčastného
vojenstva, uplatnenie inštitútu štátnej služby, nedeliteľnej veliteľskej právomoci a zodpovednosti, priamej
vojenskej disciplíny a disciplinárnej zodovednosti.
Úlohou ozbrojených síl je odvrátiť ozbrojenou silou napadnutie alebo ohrozenie štátu vonkajším
nepriateľom, bojovať za samostatnosť, celistvosť a jednotu štátu a za ústavne zriadenie proti vonkajším
nepriateľom, plniť vojenské úlohy vyplývajúce zo spojeneckých zväzov a spolupôsobiť pri udržiavaní
bezpečnosti vo vnútri štátu v prípade priameho násilného útoku proti ústavnému zriadeniu. Ozbrojené
sily sú financované zo štátneho rozpočtu
Základné zložky ozbrojených síl sú
a) pozemné sily,
b) vzdušné sily,
c) sily výcviku a podpory.

Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti
vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.
Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí
a) prezident
b) náčelník generálneho štábu a
c) ostatní ustanovení velitelia.

Prezident
a) vydáva vojenské rozkazy ozbrojeným silám,
b) schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky,
c) schvaľuje a vydáva organizačný poriadok Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d) zapožičiava čestné alebo historické názvy vojenským útvarom a vojenským zväzkom,
e) zapožičiava vojenským útvarom a vojenským zväzkom bojové zástavy,
f) na návrh ministra obrany vymenúva a odvoláva náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta
Slovenskej republiky, ktorý je mu podriadený a zodpovedá mu za výkon svojej funkcie.

Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb. Na čele
generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí ozbrojeným silám. Náčelníka generálneho
štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Je podriadený ministrovi
obrany, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie. Náčelník generálneho štábu je vymenovaný na
štyri roky; vymenovanie je obmedzené naviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou.

Vojenská kancelária prezidenta a

Čestná stráž prezidenta

a) zabezpečuje úlohy súvisiace s
1. výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl,
2. velením Čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky,
3. výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky

6

b) podieľa sa na zabezpečovaní úloh súvisiacich s výkonom ústavných právomocí prezidenta
Slovenskej republiky.
Čestná stráž prezidenta
a) vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta Slovenskej republiky a hostí prezidenta Slovenskej
republiky v tomto sídle,
b) organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných
štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej republiky,
c) v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu plní úlohy ochrany prezidenta
Slovenskej republiky a obrany jeho sídla.

Prezident SR je podľa ústavy SR hlavným veliteľom ozbrojených síl, na návrh vlády vyhlasuje vojnový
stav a na základe rozhodnutia NR SR vypovedá vojnu, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo
záväzkov medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, vyhlasuje výnimočný stav na
základe ústavného zákona

Vojenské spravodajstvo je špeciálna služba, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany
Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom
zákonom 198/1994 o Vojenskom spravodajstve
-získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej
republiky o
a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť
Slovenskej republiky,
b) aktivitách cudzích spravodajských služieb,
c) terorizme,
d) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy
Slovenskej republiky,
e) ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného
tajomstva.

Vláda SR uskutočňuje brannú politiku štátu, schvaľuje koncepcie obrany a určuje základné smery
výstavby ozbrojených síl, úlohy v hospodárskej oblasti a ďalšie opatrenia v prospech obrany štátu.

Ministerstvo obrany je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) riadenie obrany Slovenskej republiky,
b) výstavbu, riadenie a kontrolu Armády Slovenskej republiky,
c) koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb
pri príprave na obranu Slovenskej republiky,
d) koordináciu obranného plánovania,
e) zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky,
f) koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou,
g) riadenie vojenského spravodajstva,
h) civilnú službu.

7

Branná povinnosť je povinnosť štátneho občana SR
a) podrobiť sa odvodu a
b) vykonať povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby.

-vzniká občanovi - mužovi dňom, ktorým dovŕši 18 rokov veku - branec a zaniká dňom, ktorým dovŕši
55 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
-občanovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine, vzniká branná povinnosť až po prihlásení sa na trvalý
pobyt v Slovenskej republike.
-osobe, ktorá nadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky, po dovŕšení 18 rokov veku vzniká
branná povinnosť dňom nadobudnutia tohto občianstva.
-osobe, ktorá má viac štátnych občianstiev, vzniká branná povinnosť, ak má trvalý pobyt v Slovenskej
republike.

-občan, ktorému nevzniká branná povinnosť,alebo cudzinec môže na základe písomnej žiadosti
dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, ak splnil podmienky ustanovené brancovi
-vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o dobrovoľnom
prevzatí brannej povinnosti a zaniká dňom, ktorým občan alebo cudzinec dovŕši 55 rokov veku, ak
zákon neustanovuje inak.
-povoľuje prezident Slovenskej republiky v čase vojny alebo vojnového stavu na základe písomnej
žiadosti cudzinca podanej ministerstvu obrany
Branec je povinný
a) podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu u ošetrujúceho lekára,
b) doručiť územnej vojenskej správe do 31. januára roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom dovŕšil
18 rokov, vyplnený dotazník branca,
c) podrobiť sa odvodu
d) podrobiť sa odbornému lekárskemu vyšetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré určí lekár územnej
vojenskej správy, s cieľom získať podklady na rozhodnutie územnej vojenskej správy.

Účelom odvodu branca je posúdiť jeho zdravotný stav a rozhodnúť o spôsobilosti vykonať povinnú
vojenskú službu. Odvod je pravidelný alebo mimoriadny. Odvod vykonáva v mieste sídla obvodného
úradu územná vojenská správa, ktorá si na tento účel zriaďuje odvodnú komisiu .

Povinnú vojenskú službu vykonáva odvedenec v ozbrojených silách,druhmi sú:
a) základná služba,
b) náhradná služba,
c) zdokonaľovacia služba,
d) mimoriadna služba.

8

a)trvá šesť mesiacov, ak zákon neustanovuje inak. Základnú službu je povinný vykonať odvedenec,
ktorý bol povolaný na jej vykonanie územnou vojenskou správou. Do času výkonu základnej služby sa
započítava aj výkon mimoriadnej služby.
b)trvá tri mesiace, ak zákon neustanovuje inak. Náhradnú službu je povinný vykonať odvedenec
alebo príslušník ozbrojených síl , ktorý bol určený a povolaný na jej vykonanie územnou vojenskou
správou. Do času výkonu náhradnej služby sa započítava výkon základnej služby a výkon mimoriadnej
služby.
c) je povinný podľa potrieb ozbrojených síl vykonať

a) vojak, ktorý vykonal základnú službu alebo náhradnú službu, alebo vojak, ktorý skončil prípravnú
službu a nevykonáva profesionálnu službu, alebo vojak, ktorý skončil výkon profesionálnej služby a
branná povinnosť mu ešte trvá,
b) vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený a ktorému bol
zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby odpustený,
c) vojak, ktorý skončil služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže,
Železničnej polícii, Slovenskej informačnej službe, colnej správe, Hasičskom a záchrannom zbore
alebo v Národnom bezpečnostnom úrade a branná povinnosť mu ešte trvá.
d)v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu možno nariadiť výkon
mimoriadnej služby príslušníkom ozbrojených síl a povolať vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej
služby, proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy o povolaní na výkon mimoriadnej služby sa
nemožno odvolať.
Zaradenie do zálohy – vykonáva sa dňom nasledujúcim po dni, ktorým bol vojak prepustený z výkonu
a) základnej služby alebo náhradnej služby,
b) mimoriadnej služby a nie je ďalej povinný vykonať zostatok základnej služby alebo náhradnej
služby,
c) prípravnej služby a nebol prijatý do služobného pomeru,
d) profesionálnej služby alebo zo služobného pomeru

OPATRENIA V ČASE VOJNY, VOJNOVÉHO STAVU, VÝNIMOČNÉHO STAVU A NÚDZOVÉHO
STAVU
a) mimoriadnu službu –vid vyššie
b) mimoriadny odvod- podrobuje sa občan podliehajúci brannej povinnosti, ktorý ešte nebol odvedený,
a občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
Mobilizácia- pri ohrození bezpečnosti štátu alebo pri bezprostrednej hrozbe jeho napadnutia cudzou
mocou, v čase vojny alebo vyhláseného vojnového stavu môže prezidentna návrh vlády nariadiť
čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl podľa osobitného zákona.
Vojaci mimo územia SR sú povinní ustanoviť sa bez osobitného povolania na nastúpenie vojenskej
činnej služby len čo je verejne známe, že štát mobilizáciou vstúpil do stavu brannej pohotovosti štátu.
Civilná služba- iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ak podľa tohto zákona odoprie vykonať
povinnú vojenskú službu s vyhlásením, že je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským
vyznaním.
- v zamestnávateľských organizáciách štátu, vo verejnoprávnych inštitúciách alebo v
zamestnávateľských organizáciách územnej samosprávy,
- trvanie výkonu civilnej služby je 1,5-násobkom trvania povinnej vojenskej služby.

9

-zo špecifického charakteru civilnej služby vyplývajú špecifické oprávnenia a povinnosti, vrátane
disciplinárnej zodpovednosti pri jej porušení. Nenastúpenie civilnej služby, či vyhýbanie sa tetjo službe
sa kavlifikuje ako tr. čin.

10