Policajná správa

B24. Policajná správa

- ochrana štátu smerom navonok – zabezpečujú ozbrojené sily a smerom dovnútra –
zabezpečuje najmä policajný zbor
- ide o jednu z najstarších správ
Polícia – predstavuje špecifický druh resp. časť systému orgánov verejnej správy –
špecifickosť je daná donucovacou činnosťou
Policajná správa – je to sústava štátno-politického riadenia zameraná na ochranu
a zabezpečenie bezpečnosti spoločnosti a jednotlivca pred nebezpečenstvom (v najširšom
slova zmysle)
Táto správa má zabezpečiť:

1. bezpečnosť štátu

a jeho inštitúcii

2. vnútorný poriadok v

rámci štátu

– napr. žiadne rabovačky základných potravín typu

alkohol, cigarety a cukrovinky

3. ochranu života, zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti jednotlivca
4. ochranu majetku FO a PO
5. má zabezpečiť súhrnne tzv. verejný poriadok – tento pojem nie je definovaný a dá sa

chápať dvojako:
a) v

užšom slova zmysle

– ako ochrana pravidiel správania sa osôb na verejnosti, ktoré

nie sú výslovne uvedené v PN, ale ich zachovávanie a dodržiavanie je nevyhnutnou
podmienkou usporiadaného občianskeho spolužitia
b) v

širšom slova zmysle

– ako ochrana pravidiel správania sa, ktoré sú zakotvené

v PN a aj ktoré nie sú zakotvené v PN

Policajná správa – tento pojem sa tiež dá chápať dvojako:

1. Širšie ponímanie

– celý systém a činnosť všetkých orgánov verejnej správy, ktoré sú

poverené akýmikoľvek bezpečnostnými funkciami

2. Užšie ponímanie

– len činnosť špecializovaných policajných orgánov a to:

a) policajného zboru SR – z. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore
b) obecnej polície – z. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii
c) železničnej polície – z. č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii
d) zboru väzenskej a

justičnej stráže

– z. č. 4/2001 Z. z. o ZVJS

e) vojenskej polície – z. č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii
f) SIS – z. č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe

Predpisy súvisiace s

touto problematikou

:

z. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a Železničnej polície
z. č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné
(obecné???) úrady a na krajské úrady

PZ SR, SIS, ZVJS SR a Železničná polícia – budované na služobnom princípe – ich
služobný pomer sa zakladá k štátu.
Obecná polícia – budovaná na pracovno-právnom vzťahu – príslušníci obecnej polície sú
zamestnancami obce.

PZ SR – z. č. 171/1993 Z. z. o

policajnom zbore

PZ je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem
a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre PZ vyplývajú z medzinárodných záväzkov SR.
Činnosť PZ kontroluje NRSR a vláda SR.
PZ sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými VZPP a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

1

Úlohy PZ:

1. spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd

, najmä pri ochrane života, zdravia,

osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku

2. odhaľuje TČ

a zisťuje ich páchateľov

3. spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a

legalizácie príjmov z trestnej činnosti

4. vykonáva vyšetrovanie o TČ a skrátené vyšetrovanie o TČ
5. vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu
6. zaisťuje osobnú bezpečnosť

prezidenta SR, predsedu NRSR, predsedu vlády SR,

predsedu Ústavného súdu SR, ministra vnútra SR a ďalších osôb ustanovených
zákonom alebo vládou

7. zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom alebo

vládou a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení

8. zabezpečuje ochranu štátnej hranice, ak osobitný predpis neustanovuje inak
9. spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku
10. odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov
11. vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, atď.

PZ plní úlohy štátnej správy – napr. pri vydávaní OP, pri evidencii motorových vozidiel, pri
hlásení a evidencii pobytu občanov, ...

Organizácia PZ
PZ sa člení na : 1. službu justičnej polície 2. službu kriminálnej polície 3. službu
finančnej polície 4. službu poriadkovej polície 5. službu dopravnej polície 6. službu
ochrany objektov 7. službu cudzineckej polície 8. službu hraničnej polície 9. službu
osobitného určenia 10. službu ochrany určených osôb 11. inšpekčnú službu
Organizačnou súčasťou PZ je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností

Služby PZ pôsobia v rámci útvarov PZ, ktoré zriaďuje a zrušuje minister vnútra SR –
zároveň určuje náplň ich činnosti a vnútornú organizáciu. Útvary PZ sú organizované
spravidla podľa organizácie súdov.
Minister zriaďuje osobitné útvary s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie
a vyšetrovanie TČ vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu podľa
osobitného zákona - §15a TP – podliehajú mu poslanci NRSR, členovia vlády, sudcovia,
sudcovia ÚS, riaditeľ NBÚ, riaditeľ SIS, ... + aj iné osoby ak ide taxatívne vymenované TČ
– TČ korupcie, obzvlášť závažné TČ, niektoré TČ hospodárske atď.
Celkové početné stavy PZ určuje vláda.

Riadenie Policajného zboru
PZ je podriadený ministrovi vnútra SR.
Služby PZ a útvary PZ riadi prezident PZ, ak minister neurčí inak.
Prezident PZ je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi a ten ho aj vymenúva
a odvoláva.

Príslušnosť k PZ preukazuje policajt

1. služobnou rovnošatou

s identifikačným číslom a pri výkone služobnej činnosti aj s

menovkou policajta, ktorá obsahuje jeho meno a priezvisko, prípadne akademický titul

2. služobným preukazom

3. odznakom služby

kriminálnej polície alebo finančnej polície

4. ústnym vyhlásením "Polícia"

– iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti

služobného zákroku vylučujú iné preukázanie sa

2

Obecná polícia - 564/1991 Zb. o obecnej polícii
Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného
poriadku, ochrany ŽP v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo VZN obce, z uznesení
obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce
Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec VZN.
Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení
úloh majú postavenie verejného činiteľa (aj príslušníci PZ, vyplýva to aj z TP)
Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.
Náčelník riadi činnosť obecnej polície.
Úlohy obecnej polície plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.
Organizácia obecnej polície
Organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej
polície určuje obecné zastupiteľstvo.
Základné úlohy obecnej polície

1. zabezpečuje verejný poriadok v obci, spolupôsobí pri ochrane jej obyvateľov a iných

osôb v obci pred ohrozením ich života a zdravia

2. spolupôsobí s príslušnými útvarmi PZ pri ochrane majetku obce, majetku občanov,

ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím i s
využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov (pulty
centrálnej ochrany)

3. dbá o ochranu ŽP v obci
4. dbá o dodržiavanie poriadku, čistoty a hygieny v uliciach iných verejných

priestranstvách a verejne prístupných

5. vykonáva VZN obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu
6. ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky podľa zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch, atď.

Železničná polícia - 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii
Železničná polícia je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý zabezpečuje ochranu
železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku v obvode
železničných dráh, ochranu určených objektov súvisiacich so železničnou dopravou a
úlohy, ktoré pre Železničnú políciu vyplývajú z členstva SR v medzinárodných
organizáciách.
Organizácia a riadenie Železničnej polície
V Železničnej polícii pôsobí: 1.poriadková služba 2. operatívna služba 3. služba
ochrany objektov 4. služba kynológie
Tieto služby pôsobia v rámci útvarov Železničnej polície.
Železničná polícia je podriadená ministrovi dopravy, pôšt a

telekomunikácii

SR, ktorý

určuje jej organizáciu a riadenie a zriaďuje útvary Železničnej polície.
Služby a útvary Žel. polície riadi generálny riaditeľ Žel. polície, ktorý určuje ich vecnú a
miestnu príslušnosť.
Generálneho riaditeľa ustanovuje do funkcie a odvoláva minister DPaT, ktorému je
generálny riaditeľ za výkon svojej funkcie zodpovedný.
Početný stav Žel. polície určuje vláda SR na návrh ministra DPaT.

ZVJS – z. č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže
ZVJS je ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia
slobody, ochrany a stráženia objektov zboru a ochrany poriadku a bezpečnosti v
súdnych objektoch.

3

ZVJS tvoria: 1. generálne riaditeľstvo
2. ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon
trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených
3. príslušníci ZVJS
Organizácia ZVJS
Generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje MS SR (spravodlivosti)
Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje ústavy. Generálne riaditeľstvo a ústavy sú
rozpočtové organizácie.
Početné stavy ZVJS určuje vláda SR.
Riadenie ZVJS
ZVJS je podriadený ministrovi spravodlivosti SR. Na čele ZVJS je generálny riaditeľ,
ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister a jemu aj za činnosť zodpovedá.
Na čele ústavu je riaditeľ, ktorého do funkcie ustanovuje a z funkcie odvoláva generálny
riaditeľ a jemu aj za činnosť zodpovedá.

Vojenská polícia - 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii
Vojenská polícia je službou Slovenskej armády, ktorá plní úlohy policajnej ochrany
Slovenskej armády. Vojenským policajtom môže byť iba vojak z povolania.
Pôsobnosť Vojenskej polície - Vojenská polícia pôsobí voči:

1. vojakom v činnej službe
2. osobám, ktoré sa nachádzajú vo vojen. objektoch a v priestore, kde prebiehajú

vojenské akcie, a ďalej voči osobám, ktoré páchajú trestnú činnosť alebo priestupky
spolu s vojakmi alebo proti majetku Slovenskej armády.

Organizácia Vojenskej polície
Vojenská polícia sa člení v súlade s organizačnou štruktúrou Slovenskej armády.
Organizačnú štruktúru a početné stavy Vojenskej polície určí minister obrany SR.
Na čele Vojenskej polície stojí náčelník Vojenskej polície, ktorého vymenúva a odvoláva
minister obrany.

SIS - 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe
SIS je štátnym orgánom SR, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia,
vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.
Pri plnení úloh je SIS oprávnená spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného
zamerania a pôsobnosti. SIS je rozpočtová organizácia.
Na čele SIS je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný Rade obrany štátu.
Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády SR.
Celkové početné stavy SIS určuje vláda SR.
Kontrolu činnosti SIS vykonáva NR SR, ktorá si na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný
kontrolný orgán – ide o parlamentný výbor na kontrolu činnosti SIS.

4