Pojem, povaha a charakteristické črty správneho konania

C1. Pojem, povaha a

charakteristické črty správneho konania

Správne konanie
- ide o jeden z procesov vo verejnej správe
- dochádza v rámci neho k aplikácii práva – k vydávaniu individuálnych správnych aktov
- existuje v rámci právneho poriadku SR vedľa seba niekoľko procesných predpisov –
proces sa uskutočňuje aj v rámci trestného a občianskeho práva
- ústavná zásada – orgány štátu môžu len to, čo im je zákonom dovolené
- všeobecný predpis o správnom konaní – z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok)
Pojem správneho konania /procesu/ sa v teórii i praxi jednotlivých štátov nechápe vždy
jednotne, a to preto, že ide o problematiku teoreticky i prakticky veľmi náročnú a zložitú.
Predmetom ďalšieho výkladu bude správne konanie v užšom slova zmysle, ktoré možno
charakterizovať týmito pojmovými znakmi:
1. správne orgány v správnom konaní rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach účastníkov konania /FO a PO/
2. účastníci správneho konania v ňom vystupujú ako nositelia rozsiahlých práv, ale
súčasne sú im v konaní ukladané rozsiahlé povinnosti
3. správne konanie prebieha v určitých štádiách – najzákladnejšie sú 2:
a) od začatia konania po právoplatnosť vydaného rozhodnutia – prípadné podštádium:
odvolanie
b) výkon rozhodnutia – nemusí k nemu dôjsť
4. výsledkom správneho konania je individuálny správny akt, akt aplikácie práva, ktorý
sa dotýka právnych pomerov účastníkov konania.
Povaha

správneho konania je daná tymíto

charakteristickými črtami

:

1. správne konanie je iba jednou z viacerých činností správnych orgánov, ktorá pokrýva
iba časť aplikácie správneho práva hmotného
2. správne konanie je súčasťou verejnej správy, v rámci ktorej rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach vždy smeruje k zabezpečeniu jej úloh
3. správne orgány, pri ktorých dochádza k prepojeniu procesnej činnosti s ostatnou
činnosťou, nie sú nestrannými subjektami, ale ako predstavitelia verejného záujmu
musia zabezpečovať úlohy štátu a rešpektovať celospoločenský záujem, ktorý vyplýva z
právnych predpisov - správny orgán je stranou i sudcom
4. najčastejším správnym konaním je jednostranný proces, kde vo vzťahu k správnemu
orgánu stojí účastník, ktorý niečo žiada a správny orgán rozhoduje o jeho žiadosti - udelí,
resp. neudelí mu požadované oprávnenie, resp. ukladá mu nejaké povinnosti či obmedzenia
5. správne konanie je menej formálne po procedurálnej stránke, napr. ako súdny proces.
6. postavenie správneho orgánu a účastníka konania nie je rovnocenné
Správnym konaním rozumieme postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších
osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a nútenom výkone
individuálnych správnych aktov /rozhodnutí/, ktorý je upravený procesnými
administratívno-právnymi normami.

1

Správnym orgánom - je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy
Ďalšie osoby zúčastnené na správnom konaní – napr. svedok, znalec, tlmočník, ak niekto
predkladá nejakú listinu ako dôkaz – stávajú sa účastníkmi konania ak sa rozhoduje o ich
právach – napr. svedok – o svedočnom
Súčasne platný správny poriadok zák.č. 71/67 Zb. o správnom konaní si kladie za cieľ
upraviť správne konanie tak, aby nebol opomenutý žiaden z dôležitých procesných
inštitútov všeobecného správneho konania – napr. inštitút opravných prostiedkov, inštitút
výkonu rozhodnutia, lehoty, ... I naďalej však existujú osobitné predpisy o konaní v
jednotlivých odvetviach verejnej správy.
- pokiaľ osobitným zákonom nie je ustanovená iná procesná úprava nemusí zákon, ktorý
zveruje správnym orgánom rozhodovanie o právach, právom chránených povinnostiach FO a
PO obsahovať ustanovenie, že pri rozhodovaní sa postupuje podľa správneho poriadku
- osobitné právne predpisy – ustanovujú osobitné druhy správneho konania – napr.
priestupkové konanie, živnostenské konanie, ...
- ak majú osobitné predpisy len čiastočné procesno-právne ustanovenia – subsidiárne sa
používa zákon o správnom konaní
- osobitné predpisy môžu aj vylučovať použitie zákona o správnom konaní – „ na konanie
podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní“
- pokiaľ má osobitný právny predpis rovnakú právnu silu ako zákon o správnom konaní
používa sa zásada LEX SPECIALIS DEROGAT LEX GENERALIS
Správny poriadok vo svojích úvodných ustanoveniach vymedzuje svoju pôsobnosť, a to
jednak pozitívne a jednak negatívne /par. 1,2/
Pozitívne

vymedzuje svoju pôsobnosť dvomi znakmi

:

1. určuje, čo je predmetom správneho konania
2. určuje, ktoré orgány verejnej správy konanie uskutočňujú
Negatívne vymedzenie pôsobnosti správneho poriadku – bolo zrušené!!!!

2