Rozhodnutie v správnom konaní, Zmier v správnom konaní

C9. Rozhodnutie v

správnom konaní, Zmier v

správnom konaní

Rozhodnutie § 46

Rozhodnutie 1. musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, 2. musí
ho vydať orgán na to príslušný, 3. musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a 4. musí obsahovať predpísané náležitosti.

§ 47 Náležitosti rozhodnutia

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, 1. ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, 2. akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, 3. ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a
4. ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k

podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, 1. či je rozhodnutie konečné alebo
či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), 2. v akej lehote, 3. na ktorý orgán a 4.
kde možno odvolanie podať. Poučenie 5. obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať
súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa 1.uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie
vydal, 2. dátum vydania rozhodnutia, 3. meno a priezvisko fyzickej osoby a názov
právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať 4. úradnú pečiatku a 5. podpis s uvedením mena,
priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť
ďalšie náležitosti rozhodnutia.
(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení
rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov
konania.
(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa
účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi
konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo
poskytne plnenie.

§ 48 Zmier

(1) Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením
správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym
predpisom alebo všeobecnému záujmu.
(2) Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.

§ 49 Lehota pre rozhodnutie

(1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov
predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán
povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch
rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani

1

v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o
rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o
tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

§ 50 Opatrenia proti nečinnosti

Ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán,
ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ
správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ
nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

§ 51 Oznámenie rozhodnutia

(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia
tohto rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia, ak zákon
neustanovuje inak.
(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym
vyhlásením; deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia

len

vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia.
(3) Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva osobitný
doklad, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prevzatia dokladu. Ak sa namiesto
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytuje plnenie, je dňom oznámenia
rozhodnutia deň prijatia prvého poskytnutého plnenia.

§ 52 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1) Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné.
(2) Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad)
alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

Výsledkom konania je rozhodnutie. Rozhodovacia fáza správneho konania je jednou z jeho
najdôležitejších. Rozhodnutie, ktorými je daná vec správnym orgánom na určitom stupni
rozhodnutá, je meritórnym rozhodnutím - rozhodnutím vo vecí.
Rozhodnutie vo veci je individuálnym správnym aktom, vydaným správnym orgánom po
ukončení správneho konania, v ktorom došlo k zisteniu stavu veci. Hlavným obsahom
rozhodnutia je priznanie, odňatie, zmena alebo zistenie určitých práv alebo povinnosti
účastníkov konania.

Každé rozhodnutie musí byť 1.v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, 2. musí
byť vydané príslušným orgánom, 3. vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu vecí a
4. obsahovať predpísané náležitosti

Rozhodnutie má obsahové a formálne náležitosti.
Medzi obsahové náležitosti patrí: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní /rozklade/.

Medzi

formálne náležitosti

rozhodnutia patrí

: 1.názov orgánu,ktorý rozhodnutie vydal,

číslo a 2. dátum vydania rozhodnutia, 3. meno a priezvisko FO a názov PO, 4. pečiatka a
5. podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, príp. ďalšie údaje, kt.
ustanoví osobiný práv. predpis.

Uvedené ustanovenia SP o rozhodnutí sa vzťahujú i na procesné rozhodnutia vydávané v
priebehu konania /prerušenie, zastavenie konania/

2

3