2 prednášky (24.09.2007 , 1.10.2007)

SPRÁVNE PRÁVO

24. 09. 2007

Prednáška č. 1

www.pravo.upjs.sk – sylaby

verejná správa – správa – spravovanie

Definícia správa

= kybernetika definuje – cieľavedomé pôsobenie na akýkoľvek proces za účelom jeho

zosúladenia s určitými zákonitosťami

= každá cieľavedomá ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu určitého cieľu
= v úzkom slova zmysle – už len určitý druh , je to štátomocenská činnosť, ktorou sa má

dosiahnuť uskutočnenie verejného záujmu.

= správa štátu , správa verejných záležitosti – vykonávať ju prostredníctvom časti

verejnej moci – verejnej správy.

rozlišujem medzi:

1. súkromná správa = riadenie, menežment. jej cieľom je dosiahnutie vlastného

prospechu, napr. zisk

2. verejná správa – robí sa vždy vo verejnom záujme. v 19-tom začiatok 20 storočia sa

členila na 5 oblasti:

a. správa vnútorných vecí
b. správa vojenská (správa obrany)
c. správa finančná
d. správa zahraničná
e. správa justičná

Celá verejná správa sa označovala ako policajná, až v období liberálneho právneho štátu sa
pojem policajnej správy v rámci tej vnútornej .... a polícia mala na starosti poriadkové veci,
druhá časť slúžila na zabezpečovanie služieb občanov, napr. v oblasti zdravotníctva,
školstva..

Vo Francúzsku – verejnú správu už koncom 70-tich rokov 19-teho storočia začali chápať ako
službu verejnosti.
V

Nemecku

– postupne diferencuje medzi správou zásadovou (policajnou) a poskytovanie

služby
V

Rakúsku

- členila na zásahovú (vrchnostenskú) a na tzv. súkromnohospodársku (fiškálnu)

Takéto členenia aj v súčasnosti v týchto štátoch.

Verejná správa nám môže niečo zakázať, ale môže poskytovať aj určité služby.

Verejný záujem:
- môžeme zaradiť medzi pojem nedefinovaný legálne alebo tiež neurčitý právny pojem. Opak
záujmu súkromného. Je to záujem verejnoprospešný, ide o taký záujem, ktorý je prospešný
pre rámcovo neurčenú skupinu alebo okruh alebo spoločenstvo osôb, čiže pre tzv. verejnosť.
Takéto záujmy nemôžu byť v rozpore s platnými právnymi predpismi a musia súvisieť
s režimom verejného práva.

Prístup k verejnej správy

1) negatívny prístup definovania verejnej správy

Používajú systém substrakcie a teda konštatujú, že verejnou správou je to, čo nie je
zákonodarstvo, súdnictvo a vládou, s tým, že pokiaľ ide o verejnú správu snažia sa
poukázať na rozdiely medzi zákonodarstvom (prijímanie zákonov NR SR) a verejnou
správou (verejná správa bude tieto zákony vykonávať).

Aj verejná správa môže dotvárať normotvorby a to vydávaním aktov, či už normatívnych
alebo aj individuálnych – môžu byť vydané vždy len na základe zákona a v jeho medziach,
napr. NR SR prijme zákon na základe ktorého vláda môže prijať nariadenie vlády
a ministerstvo školstva môže tento zákon priblížiť tomu občanovi a napr. v rámci ministerstva
školstva môže regulovať problematiku štipendií.

Rozdiel medzi verejnou správou a

súdnictvom:

Aj jedna, aj druhá činnosť je výkonom zákonov, avšak líši sa spôsobom ako sa tie zákony

vykonávajú v rámci súdnictva a v rámci verejných správ.

Súdnictvo predstavuje akokeby nachádzanie práva, a to či už vo verejných alebo v rámci

súkromných záujmov.

Verejná správa – nejde o nachádzanie práva, ale o realizáciu záujmov, a to záujmov

verejných v medziach práva
Súdy - hierarchia súdov na seba nezávislých a orgány štátnej správy sú v subordinácií okrem
aj prvkov rovnosti

verejná správa – činnosť, spravovanie. Verejná správa v materiálnom alebo funkčnom slova
zmysle alebo hovoria o verejnej správe = inštitúcie orgány, ktoré tieto skutočnosti
uskutočňujú, resp. v organizačnom zmysle alebo formálnom.

1. hľadisko – organizačné

a. územné

i. regionálna

ii. ústredná

iii. obecná

b. vecné hľadisko (čiže na akej úrovni a v ktorých veciach)

i. všeobecnej

ii. odbornej (špecializovanej)

c. kto bude tú verejnú správu vykonávať

2. hľadisko – podľa právnej formy

a. vrchnostenskú – vykonávaná formou verejného práva. Je tu určité nariadenie,

rozhodnutie a donútenie

b. fiškálnu – z dôb absolutizmu, predovšetkým pojem štátny majetok. štát

nevstupuje do vzťahov ako vrchnostenský subjekt, ale ako rovnocenný partner
s niekým iným. to vo finančných otázkach a otázkach štátneho majetku

3. hľadisko – na základe úloh, ktoré uskutočňuje verejná správa

a. v oblasti technického rozvoja – problematika štátnej merovej služby
b. v odvetví zamestnanosti
c. v odvetví dopravy
d. v odvetví lesného, vodného hospodárstva

e. v odvetví školstva, sociálnych vecí
f. v odvetví obrany krajiny, zahraničných vecí
g. v odvetví justície
h. .....

2) pozitívny prístup definovania verejnej správy

snažia sa definovať verejnú správu = diferencovaný systém na zabezpečenie správy
verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít (štát, región, obec,
mesto)

= zložený systém s niekoľkými subsystémami. A medzi tieto subsystémy patrí:

- štátna správa

= jediným pojmom, ktorý sa u nás používal od konca 40-tich rokov až do začiatku 90-

tich rokov. charakterizujeme ju niekoľkými znakmi:

1. činnosť výkonná – vykonáva jej akty, teda zákony
2. činnosť nariaďovacia – spočíva v oprávnení orgánov verejnej správy

vydávať normatívne a individuálne akty, uskutočňovať .............. a používať štátne donútenie

3. činnosť podzákonná - je determinovaná zákonmi a vyjadruje aj

viazanosť štátnej správy. uskutočňuje osobitná skupina orgánov – orgány štátnej správy,
hierarchicky usporiadaná

4. stojí za ňou donucovacia moc štátu – je upravená normami a nie je

pre ňu typické používať donucovaciu moc. Lebo štátna správa sa snaží, aby tie úlohy boli
plnené dobrovoľne. až keď dôjde k porušeniu až potom príde donútenie. Pokutu môže udeliť
len kompetentný orgán. Sankcia musí byť primeraná, možno realizovať donútenie len právne
dovolenými formami a prostriedkami

= sústava štátnopolitického riadenia zameraná na bezprostrednú a praktickú realizáciu

funkcii štátu

= činnosť, ktorú uskutočňujú výkonné a nariaďovacie orgány
= je výkonná a nariaďovacia činnosť bez ohľadu na to, kto túto činnosť vykonáva –

predmetné vymedzenie

= je samostatný druh organizovanej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací

charakter uskutočňuje sa v mene štátu a aj za pomoci donucovacej moci, pričom ciele
a metódy a spôsoby uskutočňovania sa realizujú a regulujú právom a v jeho medziach sa
realizuje aj iniciatívny prvok determinovaný tiež internými aktmi nadriadených orgánov.

Členenie: na jednotlivé časti: (na seminároch)
z organizačného na jednotlivé odvetvia
z hľadiska základných prvkov

- samospráva

= definícia v literatúre.

Členíme ju na:

1. územnú – je prestavovaná VUC a obcami,
2.záujmovú – je predstavovaná jednotlivými komorami, vždy určité združenie

subjektov, kde sa zjednocujú záujmy

3.špeciálnu (akademickú)

- verejnoprávne korporácie

= vôľa zákonodarcu, dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy verejnej správy, ale

nikdy nie zo súkromnej iniciatívy. Má poskytovať verejné služby, nielen verejnoprospešné
služby, má mať výsady verejnej moci – STV, Slovenský rozhlas

- verejnoprávne nadácie
- podniky

01.10.2007

Prednáška č. 2

Medzi jednotlivé odvetvia zaraďuje všeobecná teória práva aj administratívne (správne)
právo. Je to samostatné odvetvie a zaraďujeme ho do verejného práva.

Charakteristické črty správneho práva:

1) je to právne odvetvie, ktoré plné svoju spoločenskú funkciu v oblasti verejnej správy,

takže je základom existencie verejnej správy.

Ide o právnu reguláciu spoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy (v oblasti školstva,
kultúry, zdravotníctva, priemyslu, dopravy – výstavba diaľnic a tie metódy, spôsoby závisia
od nej, avšak musí byť nejaká regulácia, cestný zákon a atď.)
Plní svoju funkciu – vytvára, ruší niektoré orgány, napr. v r. 1990 bola podstatná privatizácia
národného majetku, aby nenastal chaos, orgán štátnej správy sa vytvoril a koordinoval to, no
v súčasnosti jeho úloha zanikla, takže zanikol aj daný orgán, ktorý to mal na starosti.
v súvislosti s miestnou štátnou správou, zák. č. 416/2001 – všeobecná správa z hľadiska
organizovania sa javí ako nepodstatná, takže došlo k zrušeniu krajských úradov
a kompetencia sa presunula na iných (samospráva, ministerstvá a pod.), alebo naopak sa
vytvára množstvo orgánov – vytvára sa sústava orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou, napr.
v oblasti pôšt – poštový regulačný úrad, v oblasti telekomunikácií – slovenský
telekomunikačný úrad a pod. v ďalších oblastiach - aj pri regulácií metód, pri plnení
jednotlivých úloh, problematika zamestnancov, ich odbornosti

2) dynamicky sa vyvíjajúce právne odvetvie – v porovnaní s inými právnymi odvetviami

právna úprava sú ostatné pomerne stabilné, v správnom práve oblasť hospodárstva je
oblasťou, ktorá sa dynamicky vyvíja napríklad ostro po vstupe do EÚ (napr. zákon
o vodách)

3) je to odvetvie práva, ktoré upravuje široký okruh spoločenských vzťahov.

Šírka tých vzťahov je daná aj šírkou verejnej správy. môžeme hovoriť o normách na miestnej
úrovni, regulácií územia samosprávy, regulácií špeciálnej (akademickej) samosprávy,
regulácie záujmovej samosprávy, v jednotlivých odvetviach a sférach – zamestnanosti,
v oblasti životného prostredia, daní, v oblasti technického rozvoja, v oblasti priemyslu
( v rámci neho plynárenská, elektroenergetiky, banskej správy..), dopravy (v rámci toho napr.
cestnej, železničnej, vodnej – a tá námorná a vnútroštátnu a atď.)

4) je právo nekodifikované – nie je vydaný jeden zákonník, ale vzhľadom na to, že

upravuje široké spektrum je obsiahnuté vo veľkom počte prameňov.

Nie len u nás, ale aj všade vo svete. dôvodom je:

 pre široký okruh

 upravuje vzťahy koordinácie a spolupráce

 kodifikuje aj vzťahy podriadenosti a nadriadenosti

 aj práva a povinnosti spravovaných subjektov

.

Súborné zákony sa vzťahujú na všetky – zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (bol novelizovaný iba dvakrát od vzniku)
92/1990 v znení neskorších zmien a doplnkov
152/1998 zákon o sťažnostiach

Správne právo je homogénnym právnym odvetvím. upravuje rôznorodé spoločenské vzťahy,
ale majú spoločné, že majú spravovací charakter, t. z., že subjekty nikdy nie sú
v rovnoprávnom postavení, ale spravujúci a spravovaní: orgán verejnej správy alebo FO alebo
PO

Definícia:
Správne právo môžeme definovať ako:

 súbor právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy vo verejnej správe.

 súbor právnych noriem, ktoré regulujú spoločenské vzťahy medzi správnymi orgánmi

na jednej strane a PO alebo FO na strane druhej a medzi správnymi orgánmi navzájom.

 že je samostatným právnym odvetvím predstavujúcim súbor všeobecne záväzných

pravidiel správania sa, ktorý sa vyznačuje štátom stanovenou formou možnosťou
autoritatívneho vynútenia plnenia povinnosti a vlastnou špecifickou vnútornou štruktúrou

Každé odvetvie práva sa odlišuje predovšetkým predmetom právnej regulácie. Predmet je
jedným zo základných kritérií pre rozlišovanie. Predmetom každého právneho odvetvia je
vždy určitý okruh spoločenských vzťahov. Ak chceme vymedziť správne právo, ide o:

-

spoločenské vzťahy vo sfére verejnej správy (nie všetky budú regulácie správneho
práva, ak sa prednosta úradu dopusti deliktu alebo ak niečo ukradne budú to regulovať
už normy trestného práva – dopustil sa krádeže)

-

pôjde o tie vzťahy, ktoré označíme ako správnoprávne vzťahy – sú to vzťahy
organizačné a mocenské. Pôjde vždy o také vzťahy, v ktorých sa skupiny, kolektívy
nachádzajú vo vzájomnom vzťahu spravujúci a spravovaní (napr. medzi správnym
orgánom a nami).

Predmetom sú tie spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú, menia sa a zanikajú vo verejnej správe
a majú spravovací charakter.

Systém správneho práva
vnútorne diferencovaný systém. Členíme ho:

 všeobecná časť – zahŕňa všeobecné inštitúty a pojmy pre všetky jej odvetvia a sféry.

o problematiku osôb v správe, ktoré vykonávajú štátnu službu alebo práce vo

verejnom záujme, napr. zákon o štátnej službe

o súbor právnych noriem, ktoré upravujú orgány štátnej správy ich kompetenciu,

vnútornú štruktúru, napr. zák. č. 575/2001 – ako je organizovaná vláda,
ministerstvá, ako sa členia, ich základné úlohy a aké ostatné ústredné orgány
pôsobia v oblasti verejnej správy.

o správny proces (postup) orgánov pri realizácií práva, zák. č. 71/1967 –

upravuje problematiku správneho procesu

o problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti (APZ) – jednak

zodpovednosť za správne delikty (zodpovednosť za priestupky) aj
zodpovednosť za iné správne delikty (PO ak svojim konaním poškodí

prostredie, alebo poriadkové delikty – ak urážame zamestnanca verejnej
správy)

o spôsoby zabezpečenia legality (zákonnosti) vo verejnej správe – kontrolou,

výkonom dozoru, prostredníctvom sťažností a podnetov

o vymedzovanie niektorých základných pojmov, čo je to verejná správa, orgán

verejnej správy, administratívnoprávne vzťahy, normy..

 osobitná časť – zahŕňa normy podľa jednotlivých sfér a odvetví

o medziodvetvová – problematika štátnej štatistiky, regulácia zamestnanosti,

súbor noriem problematiky životného prostredia...

o upravujú problematiku hospodársku – dopravy, lesného hospodárstva,

vodného, priemyslu.

o kultúrno........ – kultúry, školstva, zdravotníctva...
o problematiku administratívnopolitickú – justičné právo, správu obrany

krajiny, policajnú správu, zahraničných vecí

Správne právo:

 hmotné – upravujú práva a povinnosti spravujúcich a spravovaných subjektov

 procesné – upravujú procesné postupy a procesné práva a povinnosti spravujúcich

a spravovaných

Správne právo sa vyznačuje horizontálnou (predstavuje vzťah správneho práva k iným
právnych odvetviam) a vertikálnou systémovosťou (prejavuje sa vo vnútri, môžeme hovoriť
o súbore PN, ktoré vydávajú ústredné orgány a miestne orgány štátnej správy)

Hovoríme o hraničných problémoch správneho práva s inými právnymi odvetviami.
Vzťah medzi ústavným právom a

správnym právom.

-

je to vzťah všeobecného (ústavné) a špeciálneho (správne) – upraví konkrétne danú
problematiku.

Finančné právo sa odčlenilo od správneho práva. Orgány štátnej správy – daňové orgán a pod
už upravuje správne právo

Trestné právo a

správne právo

-

upravuje problematiku trestnoprávne zodpovednosti a správne administroprávnej
zodpovednosti. Môže byť veľmi úzka súvislosť. Základy zodpovednosti sú upravené
obdobne, napr. prezumpcia neviny, či ide o priestupkové právo alebo trestnoprávna
zodpovednosť

-

orgány policajné – majú na starosti aj ochranu a dodržiavanie poriadku a sú orgány
činnými v trestnom konaní, ale majú povinnosť vydávať OP, pasy a pod. – a to spadá
pod správne právo

Poznáme aj ďalšie vzťahy medzi pracovným právom, rodinným právom, medzinárodným aj
inými.

Pramene správneho práva

-

precedent nie sú prameňom správneho práva, aj keď môžu mať určitý význam
a stanoviská Najvyššieho súdu môžu určitým spôsobom ovplyvniť rozhodovanie
orgánov v určitých veciach.

-

obyčaje – nie sú prameňom, ale majú určitý význam pri rozhodovaní. napr. norma,
ktorá ukladá obci, aby zabezpečovali verejného poriadku – môže byť ovplyvnený
obyvateľmi

Môžeme ich rozčleniť:

1) normatívne právne akty
2) normatívne zmluvy
3) právo európskych spoločenstiev

a. primárne právo – normy medzinárodných zmlúv o vytvorení spoločenstva

a jeho rozširovaní

b. sekundárne právo – zakotvené v nariadeniach, ktoré sú všeobecne záväzné,

v smerniciach, rozhodnutiach, odporúčaniach a stanoviskách