Polické strany skriptá scan č.2

pôsobiť na nositeľa štátnej moci. K prvej skupine subjektov, ktorých ústredným

záujmom je dosiahnutie svojich záujmov mocenskými prostriedkami, t.j. získaním

moci, alebo podielu na moci patria politické strany.

2.1. Občan ako politický subjekt

Občan je kľúčovým subjektom politického systému, pretože je zdrojom štátnej

moci (vyplýva to aj z č1.2 Ústavy SR). Na to, aby sa občan mohol aktívne podieľať

na správe verejných vecí a verejných vecí a zúčastňovať sa na formovaní štátnej

vôle, musí disponovať základnými politickými právami, ktoré sú zakotvené
v ústave štátu a ktorých realizáciu garantuje štát.

Občania netvoria rovnorodú spoločnosť z hľadiska potrieb a záujmov, ale tvoria

spoločnosť štrukturovanú. l keď realizáciou svojich politických práv občania priamo

politicky pôsobia, je nesporné, že ich politická aktivita je ovplyvňovaná,

formovaná, sprostredkúvaná a reprezentovaná ich inštitucionalizovanými zoskupe-

niami (predovšetkým politickými stranami).

2.2. Politické strany

Moderné dejiny politických strán sa datujú od polovice 19. storočia. V tomto

období sa postupne začínajú utvárať strany ako elitné politické organizácie. Je však

pre ne ešte typická organizačná nevyhranenosť, nepevnosť a regionálna roztrieštenosť. Pre

program týchto strán je príznačné, že je orientovaný len na úzku vrstvu
preferovaných voličov.

Spoločenskými zdrojmi moderných politických strán sú liberalizmus a

osvietenstvo. Inštitucionálnym základom pre vznik moderných politických strán je

parlamentarizmus. Na pôde parlamentu dochádza k zjednocovaniu poslancov do

frakcií, k vytváraniu "hlasovacích spoločenstiev". Z týchto spoločenstiev sa pravé

politické strany vyvinuli tam, kde parlament získal vplyv na výkonnú moc, to

znamená predovšetkým v Anglicku v roku 1679 (toryovia a whigovia) a vo Fran-

cúzsku po roku 1789 (jakobíni a girondisti).

132

nia uskutočňujú subjekty politického systému. Tvoria ichjednotlivé inštitucionali-

zované skupiny medzi ktoré možno zaradiť: štát, politické strany, politické hnutia,

občianske združenia, nátlakové skupiny, cirkvi atd'. Základným politickým subjek-

tom, ktorý je zdrojom štátnej moci, je občan.

Demokratický politický systém je charakteristický otvorenosťou politických

subjetov (hlavne z hľadiska ich vzniku) a politickou rovnoprávnosťou jednotlivca

(občana). Občania však netvoria homogénnu pospolitosť, ale tvoria pospolitosť

heterogénnu. Preto medzi občana, ako základný politický subjekt a štát vstupujú

reprezentanti sociálnych štruktúr (skupín), a to v inštitucionalizovanej podobe (poli-

tické strany, odbory).

S rozmanitosťou (pluralitou) politických subjetov nevyhnutne súvisí vznik kon-

fliktov (spôsobený limitovanými zdrojmi pre uspokojenie potrieb a záujmov). Rie-

šenie konfliktov v demokratickom pluralitnom politickom systéme má smerovať ku

konsenzu a politickej stabilite štátu. Konsenzus a politická stabilita môžu byť vý-

sledkom akceptovania pravidiel politického súperenia (napr. pravidiel zastupi-

teľskej demokracie).

Spôsob, ktorým politika komunikuje s verejnosťou často nepredstavuje uchá-

dzanie sa o podporu, alebo úsilie abstrakne formulovať záujmy skupín, ktoré repre-

zentuje. Zakladá sa na manipulácii s vedomím, s psychikou verejnosti, a to s cieľom

uchopenia moci. Max Weber konštatuje, že "relatívne malý počet ľudí, ktorí sú v

prvom rade zainteresovaní na politickom živote, teda majú záujem o účasť na

politickej moci, si zhromažďuje stúpencov voľným náborom, prezentuje seba samých, alebo

svojich chránencov ako kandidátov volieb, zhromažďuje peňažné prostriedky a vydáva sa na

lov hlasov H.

2. Subjekty politického systému

Subjekty pluralitného politického systému môžeme rozdeliť podľa toho, či za

svoj cieľ považujú priamu účast' vo vol'bách a zastúpenie vo volených štátnych

orgánoch (napr. v parlamente), alebo taký cieľ nemajú a svojou činnosťou chcú

13

1

K premene elitných politických strán na masové dochádza v súvislosti s

rozšírením všeobecného volebného práva, čo má za následok polarizáciu politického

života (vznikajú aj strany reprezentujúce slabšie sociálne vrstvy). V priebehu 20.

storočia sa vytvára široké spektrum politických strán, ktoré sa postupne stávajú

hlavnými organizátormi politického života spoločnosti s dominantným vplyvom na

formovanie štátnej vôle.

Pojem strana pochádza z latinských slov pars

- časť a partire - deliť, pričom

označuje časť väčšieho celku. V tomto zmysle sa používa už v staroveku, keď sa

ním označujú súperiace politické zoskupenia. V súčasnej literatúre existuje viacero

definícií politických strán, pričom za východisko rozlíšenia sa spravidla považujú

prvky, ktoré v konkrétnej definícii považujeme za určujúce. Na základe tohto pri-

stupu môžeme vyčleniť tri typy definícií politických strán:

štrukturálne (zdôrazňujú problémy organizácie), funkcionálne

(akceptujú funkciu strany v politickom systéme) a definície

strany ako reprezentanta triednych záujmov (chápu stranu ako

určité sociálne a ideové spoločenstvo).

Väčšina tradičných definícií politických strán vychádza zo základného znaku,

ktorým je program či politická doktrína. Táto tendencia vychádza z liberálnych

koncepcií 19. storočia, podľa ktorých sú politické strany zoskupeniami ľudí spoje-

ných spoločnou ideológiou alebo uznávajúcich rovnakú politickú doktrínu. Progra-

mové a ideologické znaky sú dominantnými kritériami definovania politických strán

až do n. svetovej vojny.

Moderné politické strany sa odlišujú predovšetkým spôsobom vnútornej or-

ganizácie teda organizačnou štruktúrou a šírkou členskej základne. Pod formálnou

organizačnou štruktúrou sa chápe štatutárne ustálená procedúra prijímania naj-

dôležitejších rozhodnutí určujúcich vnútorný život strany, ako i jej pôsobenie navo-

nok. V prípade členskej základne ide o to, že príslušnosť k strane nemôže byť vecou

osobných väzieb, ale len výsledkom inštitucionalizácie. Problémy určenia charakteru

strán nastávajú vtedy, keď nemajú presne vymedzené členstvo (napr. repub1ikán

133

ska a demokratická strana v USA). Členskú základňu tu tvoria iba prívrženci, to jest

stabilná skupina sympatizantov a potenciálnych voličov.

Socio10gicko-po1itický aspekt obsahu pojmu politická strana vyjadruje Max

Weber. Charakterizuje strany ako organizácie slúžiace boju zá záujmy určitých

skupín, pričom zdôrazňuje nielen význam spoločných záujmov, ale aj cieľa

- do

siahnutia moci.

Politické strany Weber chápe ako spoločenské organizácie s dobrovoľným

členstvom, ktoré sa snažia získať moc v štáte svojim vodcom vo vnútri zväzku,

a tým aj pre svojich aktívnych členov ideálnu a materiálnu príležitosť (na presadenie

vecných cieľov alebo na dosiahnutie osobného prospechu alebo obidvoch).
Prvoradým ciel'om je vždy získanie moci.

Aj z tejto definície vyplýva, že strany sú dobrovoľnými organizáciami. Vstup do

strany alebo vystúpenie zjej radov je vecou slobodného rozhodnutia jej členov. '

Na druhej strane strana má právo požadovať od svojho člena plnenie určitých úloh a

povinností. Strana však nemôže nikoho k tomu donútiť, čím sa líši od štátu.

Dôležitým prvkom modernej politickej strany je program, ktorý sleduje vo

svojej činnosti. Program je rozhodujúcim faktorom pre integráciu členskej masy a

nástrojom, pomocou ktorého strana oslovuje potenciálnych voličov. Bez rozpra

covaného programu na všetky oblasti spoločenského života nemá žiadna strana v

parlamentnej demokracii šancu aktívne zasahovať do politického života. Programy

strán v súčasných politických systémoch majú univerzálny charakter. Tým sa

politické strany odlišujú od záujmových a nátlakových skupín, prípadne od politic-

kých hnutí.

Rast významu politických strán v politickom živote spoločnosti sa v priebehu

20. storočia prejavuje aj v ich právnej inštitucionalizácii. Moderné štáty zakotvuj ú

právne postavenie politických strán predovšetkým v ústave. Podrobnejšiu právnu

úpravu týkajúcu sa podmienok vzniku, zrušenia, financovania a účasti v politickom

živote zväčša obsahujú zákony o politických stranách (u nás napr. zák. č. 424/1991

Zb. o združovaní v politických stranách v znení neskorších predpisov) a tiež ďalšie

134