Otázky TŠaP 2



Písomné otázky z TŠaP 2

+

+

-

+

+

+

+

-

+

-

+

+

+

+

-

+

+

+

-

-

+

-

+

-

+

-

+

+

+

-

1. Zakladateľom modernej štátovedy je N. Machiavelli.

2. Aristoteles za najzávažnejšiu vedu považuje vedu politickú.

3. Začiatky modernej štátovedy možno spájať s 20 storočím.

4. Názov štátovedy vznikol v polovici 19. storočia.

5. Jellinek delí štátovedu na sociálnu štátovedu a na náuku o štátnom práve.

6. Teória štátu vykladá pozitívne právo.

7. Každý štát je istým druhom spoločenstva (Aristoteles).

8. Spoločenstvo = Gesellschaft.

9. Spoločnosť tvoria skupiny.

10. Autorom občianskej spoločnosti je Kant.

11. Občianska spoločnosť je oblasť individuálneho, najmä ekonomického záujmu, ktorá

odmieta zasahovanie štátu.

12. Pojem moc a panstvo sú pojmy totožné.

13. Pojem res publica je opakom pojmu res privata.

14. Štát je zjednotením množstva ľudí pod vládou práva.

15. Na odlíšenie predštátneho stavu (status naturalis) sa stav súvisiaci so vznikom štátu

označuje ako občiansky stav (satus civilis).

16. Vzorom patriarchálnej teórie je otcovská moc (patria potestas).

17. Predstaviteľom patriarchálnej teórie je R. Filmer.

18. Kritikom patriarchálnej teórie je J. Locke.

19. Predstaviteľom patrimoniálnej teórie je Heyeck.

20. Zmluvná teória súvisí s procesom hľadania zdroja legality štátnej moci.

21. V rámci mocenskej teórie sa rozoznávajú prirodzenoprávne a skúsenostno – opisné

(empirické) teórie.

22. Empirické teórie sa chápu ako psychologický zákon, že sa v štáte presadzuje ten, kto

má moc.

23. Psychologické teórie súvisia s teóriami prirodzeného práva.

24. 3 hlavné znaky štátu sú: štátna moc, štátne územie, štátna suverenita.

25. Nositeľ štátnej moci sa spravidla označuje ako suverén štátu.

26. Akceptácia panstva je predmetom sociologickej teórie legalizácie.

27. Štátna moc môže byť aj právna moc.

28. Význam autority v spoločenských vzťahoch zdôrazňuje Tocqueville.

29. Suverenita štátnej moci = zvrchovanosť štátnej moci.

30. Predstaviteľom teórie suverenity je Rousseau.



-

+

-

-

+

-

-

+

+

-

+

-

-

+

-

+

-

+

-

+

-

+

+

+

-

-

+

+

-

-

-

+

-

-

+

31. Legalita = zdôvodnenie štátnej moci.

32. Legitimita = zdôvodnenie štátnej moci.

33. Výlučnosť sa nazýva tiež spoločenská jednota štátnej moci.

34. Pojem štátny mechanizmus a štátny aparát sú pojmy totožné.

35. Organizačno – normatívny substrát = systém nevyhnutných organizačných

prostriedkov a nástrojov donucovania.

36. Súhrn zvláštnych orgánov, organizácií a inštitúcií, prostredníctvom, ktorých sa štátna

moc uskutočňuje sa nazýva forma štátu.

37. Právomoc = kompetencia

38. Štátny mechanizmus = štátne orgány + ostatné zložky štátneho mechanizmu.

39. Právomoc je spôsobilosť štátneho orgánu vydávať právne akty.

40. Právne akty môžu byť autoritatívne a individuálne.

41. Keď je prekročená právomoc, ide o akt ničotný (paakt).

42. Reprezentantom vnútornej suverenity je prezident.

43. Reprezentantom vonkajšej suverenity je parlament.

44. Štátny orgán pôsobí erga omnes (voči všetkým).

45. Oprávnenie zrušiť rozhodnutie a rozhodnúť o veci samej = sistačné právo.

46. Vláda aj parlament sú orgány kolegiátne.

47. Ostatné zložky štátneho mechanizmu = súkromnoprávne zariadenia

48. Ostatné zložky štátneho mechanizmu disponujú pôsobnosťou.

49. Ostatné zložky štátneho mechanizmudisponujú právomocou.

50. Samospráva = spravuje niekto iný ako štát.

51. V oblasti tvorby práva nemá obec postavenie štátneho orgánu.

52. Územná a komunálna samospráva sú pojmy totožné.

53. Každý štát musí mať štátne územie.

54. Akcesia je vznik územia prírastkom z dôvodu pôsobenia prírodných činiteľov.

55. Žiadosť o udelenie štátneho občianstva sa podáva na okresnom úrade.

56. Na zvolenie prezidenta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.

57. Cesia je internacionálna zmluva.

58. Obyvateľstvo tvoria občania a cudzinci.

59. Pojmy ľud a národ sú pojmy totožné.

60. Autorom pojmu suverenita ľudu je Bodin.

61. Štátny národ je súhrn štátnych obyvateľov.

62. Štát je jedinou všezahŕňujúcou organizáciou obyvateľstva na danom území.

63. Podstata štátu vyplýva z funkcií štátu.

64. Pojem funkcia štátu a úloha štátu sú pojmy synonymické.

65. Štátna moc presadzuje vôľu nositeľa štátnej moci aj donútením.



-

-

+

+

-

+

+

-

+

+

-

+

+

-

+

+

+

+

-

-

-

+

+

-

+

-

+

-

-

+

+

-

-

-

+

-

66. Forma štátu = činnosť štátnej moci.

67. Obsah štátu = spôsob organizácie štátnej moci.

68. Základné smery činnosti štátu sú funkcie štátu.

69. Pojmy funkcie štátu a typy činností štátu sú pojmy totožné.

70. Funkcie štátu nie sú vzájomne závislé a podmienené.

71. Funkcie štátu delíme na vonkajšie a vnútorné.

72. Právny štát je viazaný právom.

73. Štátna moc je pojem širší ako verejná moc.

74. Základnou funkciou moci je zabezpečenie reprodukcie.

75. Funkcia zabezpečenia reprodukcie = funkcia zabezpečenia verejnej moci.

76. Platón za najlepšiu formu vlády považuje politeiu.

77. Pod vplyvom učenia Aristotela a Platóna rozvíja svoju činnosť Polýbios.

78. Forma štátu = forma vlády + učlenenie štátu

79. Forma vlády = štátne zriadenie

80. Pojmy štátne zriadenie a učlenenie štátu sú pojmy identické.

81. Forma vlády je aj vzťah občana k štátnej moci.

82. Forma štátu zahŕňa aj štátny a politický režim.

83. Monokracie, oligarchie, demokracie sú formy štátu.

84. Diktatúra je oligarchia.

85. Konštitučná monarchia je demokracia.

86. Parlamentnú monarchiu zaraďujeme medzi monarchie.

87. Caudillo je pôvodne označenie vodcu ozbrojených bánd.

88. Plebiscitárnu diktatúru označujeme aj pojmami cézarizmus, bonapartizmus.

89. Neželaným prvkom posilňovania oligarchických elít je systém kooperovania.

90. Autorom železného zákona oligarchie je R. Micheles.

91. Haller označuje demokraciu pojmom demarchia.

92. Nepriama demokracia je zastupiteľská.

93. Najstaršou formou priamej demokracie je ľudová iniciatíva.

94. Ľud prostredníctvom referenda / plebiscitu rozhoduje o vopred nepripravených

otázkach.

95. Plebiscitárne rozhodnutie môže parlament predformovať (povoliť).

96. Tri základné inštitúty priamej demokracie sú: obcia, plebiscit a referendum.

97. Plebiscit môže byť zákonný a ústavný.

98. Plebiscit je pojem užší ako referendum.

99. Plebiscit vyhlasuje štátny orgán zdola, dobrovoľne a ad hoc.

100. Referendum sa vyvoláva zhora alebo aj zdola.

101. Referendum ante legem je obvyklejšie.



+

+

-

+

+

-

+

-

+

+

+

-

+

+

-

+

+

-

-

-

-

+

-

-

+

-

+

-

-

+

+

-

-

+

102. Referendum post legem = schválenie alebo odmietnutie uznesenia zákonodarného

orgánu.

103. Referendum môže byť buď obligatórne alebo fakultatívne.

104. Referendum vyhlasuje predseda parlamentu.

105. Iniciatívu vyvolávajú hlasujúci občania.

106. Iniciatíva vyplýva z petičného práva.

107. Za najstaršiu parlamentnú demokraciu sa považujú USA.

108. Francúzsky parlament sa vytvára ako curia regis.

109. Francúzsky parlament dáva podnet na vytvorenie právneho súdnictva.

110. Opozícia je legitímne uznaná odporujúca politická sila.

111. Prvky ľudových volieb sa objavujú v škandinávskych thingoch.

112. Tajnosť hlasovania znamená, že volič nebude pri odovzdávaní hlasov nijako

kontrolovaný.

113. Vláda môže odvolať prezidenta.

114. Oprávnenie = prípustná a štátom garantovaná osobná možnosť.

115. V subjektívnom práve má účastník právnu spôsobilosť.

116. Objektívne právo pôsobí inter partes.

117. Status občana = tie práva a povinnosti, ktoré sú mu priznané.

118. Subjektívne právo je osobitné a všeobecné.

119. Osobitné subjektívne právo = právo v ústave a zákonoch.

120. Všeobecné subjektívne právo = oprávnenia, nositeľmi sú konkrétne osoby.

121. Generálny status = subjektívne právo osobitné.

122. Individuálny status = subjektívne právo všeobecné.

123. Predmetom politického systému je politická moc.

124. V politických stranách môžu byť aj obyvatelia.

125. V záujmových stranách môžu byť len občania.

126. Občania majú právo byť informovaní.

127. Spravodlivosť je psychologická kategória.

128. Spravodlivosť je historicky a objektívne podmienený princíp hodnotenia

spoločenských vzťahov (ľudského správania).

129. Spravodlivosť v práve je pojem objektívneho platného práva.

130. Spravodlivosť má stelesnenosť práva.

131. Právna spravodlivosť je legálna.

132. Spravodlivosť práva je etická.

133. Právna spravodlivosť = de lege ferenda.

134. Spravodlivosť práva = de lege lata.

135. Spravodlivosť práva je hodnotením práva.



+

+

+

-

-

+

+

+

-

-

+

+

+

+

-

+

+

-

+

+

-

-

-

-

+

-

-

+

-

+

+

-

136. Vzťah právo a spravodlivosť v oblasti práva = vzťah právo a rovnosť, vzťah právo

a sloboda.

137. Právo a rovnosť je len idea.

138. ÚSR: všetci sú si rovní v dôstojnosti a právach.

139. Sloboda je tvorivá schopnosť jednotlivca usmerňovať pôsobenie subjektívnych

zákonitostí.

140. Právo neobmedzuje slobodu občana.

141. Aristoteles učil o dvojakej spravodlivosti.

142. Rozdeľujúca spravodlivosť = distributívna.

143. Vyrovnávajúca spravodlivosť = komutatívna.

144. Rozdeľujúca (komutatívna) spravodlivosť = dať každému, čo mu patrí. (Suum

quique tribuere.)

145. Vyrovnávajúca (distributívna) spravodlivosť = uvedenie do pôvodného stavu

(Restitutio in integrum).

146. Suum quique tribuere = vzťah štátu k jednotlivcovi.

147. Reštitúcie in integrum = vzťah medzi občanmi navzájom.

148. Spravodlivosť ako rovnosť = všetkým rovnako.

149. Spravodlivosť každému podľa práce je opakom spravodlivosti podľa zásluh.

150. Spravodlivosť každému podľa potrieb zabezpečuje maximálny štandard.

151. Spravodlivosť každému podľa postavenia (ranga) predstavuje výberovú

aristokratickú koncepciu.

152. Sudca je spravodlivý ak v rovnakej situácii použije rovnaké zákony.

153. Spoločným pre všetky spravodlivosti = zaobchádzať s ľuďmi inak a inak.

154. Ústavná spravodlivosť = štát – občan.

155. Procesná spravodlivosť = predstavuje ju aj nestrannosť sudcu.

156. Cenzúra sa povoľuje.

157. Petičné právo sa zakazuje.

158. Petíciou možno zakazovať do nezávislosti súdu.

159. NRSR zasadá nepravidelne.

160. Ustanovujúcu schôdzu NRSR zvoláva prezident.

161. Na prijatie ústavy je potrebná nad ½ väčšina hlasov všetkých poslancov.

162. Predsedu ústavného súdu volí vláda.

163. Zákon nadobudne platnosť vyhlásením.

164. Sľub prezidenta prijíma predseda vlády.

165. Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s iným štátom.

166. Referendum rozhoduje aj o veciach verejného záujmu.

167. Predmetom referenda môžu byť aj dane.



-

-

+

-

+

-

-

+

+

+

+

-

+

+

-

-

+

+

-

+

-

-

+

+

-

-

+

-

+

-

-

-

+

+

-

-

168. Referendum sa vykonáva po 90 dňoch od vyhlásenia prezidentom.

169. Referendum sa môže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do NRSR.

170. Referendum sa môže konať v deň volieb do NRSR.

171. Návrhy prijaté v referende vyhlasuje prezident.

172. Schválené referendum sa vyhlasuje ako zákon.

173. Predseda NRSR poveruje predsedu víťaznej strany, aby zostavil vládu.

174. Politická stana môže donútiť člena, aby splnil povinnosti.

175. Štátny režim sa delí na demokratický, nedemokratický, a ich kombinácie.

176. Štátny režim je systém fungovania štátnej moci.

177. Politický režim je systém fungovania politickej moci.

178. Demokratický štátny režim rešpektuje výsledky politického súperenia.

179. Nedemokratický štátny režim rešpektuje slobodu trhovej ekonomiky.

180. Nedemokratický štátny režim je založený na represii (strach, kult osobnosti).

181. Politický systém skúma fungovanie politickej moci.

182. Z psychologického hľadiska sa verejná moc = politická moc.

183. Ohľadom štátu, štátna moc zahŕňa všetko.

184. Znakmi autority sú: inštitucionalizácia, materializácia, personalizácia.

185. Právo je polysém.

186. Právo je odrazom ideálnej reality.

187. Podstata práva je opakom javovej stránky práva.

188. Právo z hľadiska objektívneho je vôľa nositeľa štátnej moci.

189. Normatívna stránka práva hovorí, že vôľa nositeľa štátnej moci sa musí

objektivizovať.

190. Relatívna samostatnosť práva = aktívne spätné pôsobenie na svojho tvorcu.

191. Ak je právomoc nemusí byť kompetencia.

192. Každé obligatórne referendum je zároveň ratifikačné.

193. Pozitívne právo vzniká z deskriptívnych noriem.

194. Opakom normatívneho charakteru práva je individuálny charakter.

195. Definícia má širší význam ako pojem.

196. Definícia práva = čo je na jave podstatné.

197. Pojem práva = aká je forma pojmu.

198. Podľa definície je právo súbor PN + právnych vzťahov + právneho vedomia.

199. Právo ako súbor noriem je právna rovina.

200. Právo ako právny vzťah je sociologická rovina.

201. Právo ako právne vedomie je psychologická rovina.

202. Právo ako súbor noriem hovorí o tom, čo je (sein).

203. Právo ako právny vzťah hovorí o tom čo má byť (sollen).



+

+

-

-

+

-

+

+

-

+

-

-

-

-

-

+

+

+

+

-

+

-

+

-

-

+

-

+

+

+

204. Právny vzťah je premena možností na skutočnosť.

205. Právne vedomie = predstavy o práve a názory na právo.

206. Predstavy o práve (ako platnom práve) = de lege ferenda.

207. Názory na právo (hodnotenie práva) = de lege lata.

208. Neznalosť zákona neospravedlňuje.

209. Právne vedomie je jednotné.

210. Právo v podobe PN je jednotné.

211. Právne vedomie je neformálne.

212. Právo v podobe PN je diferencované.

213. Právne normy sú formálne.

214. Právne vedomie sa formuje cez reklamu.

215. Nihilizmus je predstava, že právo by malo fungovať všade.

216. Hypetrofia práva = podceňovanie práva.

217. Hodnota je výsledok vzťahu medzi objektom hodnotenia a subjektívnym svetom.

218. Právo je objektívna, autonómna spoločenská hodnota.

219. Prax = základ hodnotovej skutočnosti práva.

220. Vlastnosti práva delíme na subjektívne a objektívne.

221. Subjektívne vlastnosti práva = právo ako vôľový výtvor.

222. Jedine právo sa vyznačuje všeobecnou záväznosťou.

223. Pre právnu normu platia interpelačné pravidlá.

224. Právo musí byť stabilné, aby bolo objektívne.

225. Subjektívne právo je širší rámec ako objektívne právo.

226. Objektívne právo je pozitívne, vnútroštátne právo.

227. Subjektívne právo pôsobí erga omnes (voči všetkým).

228. Objektívne právo je závislé od adresátov (občanov).

229. Objektívne právo stanovuje pravidlá správania.

230. Subjektívne právo v užšom zmysle = oprávnenia + právne povinnosti.

231. Oprávnenie = facultas agendi.

232. Strany vládnu len cez štát.

233. Prezident sa môže zúčastňovať na zasadnutiach vlády aj parlamentu.