Systém práva

Na pojmovej úrovni čo je v štátovede a čo v práve:

 v oblasti štátovedy – štát
 v oblasti práva – systém práva

systém práva

objektívne právo

platné právo

to isté pomenovanie rôznymi spôsobmi

pozitívne právo

právny poriadok

vnútroštátne právo

PRÁVO

PN

.

vnútroštátne právo – všetky PN, ktoré štát vydal

medzinárodné právo

veľké právne systémy – typy právnej kultúry

právo ES / EÚ

SYSTÉM

 vo všeobecnosti systém práva musí mať isté znaky, vlastnosti, keď ich nemá tak nejde

o systém

1.) jednota

je objektívne daná, je dôsledkom jednoty a diferencovanosti spoločenských vzťahov

2.) diferencovanosť

 vzťahy v rodine – rodinné právo
 vzťahy v práci – pracovné právo

JEDNOTA

 deklaruje ju právo
 existujú rozpory v práve
 subjekt tvorby práva je 1 a ten istý; je to vôľa 1 a toho istého subjektu
 právo ako celok je založené na viacerých rovnakých princípoch / zásadách – to umožňuje

hovoriť o jeho jednote

...

..........
.
...

 právna rovnosť
 legalita
 viazanie štátnych orgánov právom
 jednotnosť zákonitosti
 in dubio pro reo
 nebis in idem

 právo len tiahne k jednote, nevyznačuje sa ňou
 jednota v skutočnosti nie je dosiahnutá, lebo spoločenské rozpory, ktoré

existujú vnášajú do práva rozporné situácie

 právo je vo svojej podstate rozporné
 právo vlastniť

vyvlastnenie

 právo na VŠ

prijímačky

 nedotknuteľnosť obydlia

povinnosť strpieť domovú prehliadku

 nedotknuteľnosť osoby

povinnosť strpieť osobnú prehliadku

Rozpory existujú aj:

 fyzická versus duševná práca
 demokracia versus odbornosť
 mesto versus dedina

I. Pojem systému práva (SP)

 spätosť na Š a P
 základným prvkom SP sú PN a právne princípy
 súhrn vertikálne a horizontálne usporiadaných PN, ktorých vzájomné vzťahy ( medzi PN), ale

aj vzťahy s prvkami sociálneho systému zabezpečujú jeho funkčnosť a existenciu

II. Systém práva

1. súhrn / súbor PN daného Š

2. usporiadaný podľa určitých princípov / kritérií

3. charakterizovaný jednotnou vnútornou štruktúrou

4. objektívne podmienenou

5. a diferencovanosťou týchto PN na jednotlivé právne odvetvia (podmienené rozličnosťou

spoločenských vzťahov, ktoré tieto PN regulujú)

Kritéria funkčnosti systému práva:

1.) vnútorná nerozpornosť

2.) vonkajšia nerozpornosť

3.) stabilita a rovnováha systému práva

1.) vnútorná nerozpornosť

 ak je A platí B
 ÚS – súlad medzi právnymi predpismi
 prezident – právo veta
 činnosť všeobecných súdov
 kontrola štátnymi orgánmi

2.) vonkajšia nerozpornosť

 sleduje sa dynamika spoločenských vzťahov, je nasledovaná vydaním nových právnych

predpisov

 systém práva – dynamicky reaguje na spoločenské zmeny

3.) stabilita a rovnováha systému práva

 je dôležitým kritériom funkčnosti

Systém práva možno klasifikovať z týchto kritérií:

a) podľa záujmov, ktoré existujú

b) podľa predmetu právnej úpravy

c) podľa okruhu platnosti

d) podľa druhu prameňov práva

e) podľa sily platnosti

f) podľa obsahu ( povahy pôsobenia)

g) podľa postavenia subjektov

h) podľa metód právnej regulácie

a) podľa záujmov, ktoré existujú

Ulpianus:

súkromné – jednotlivcov

verejné – podľa Ulpiana: úprava spoločných rímskych záležitostí



ústavné právo



finančné právo



trestné právo



správne právo



sociálne právo



procesné právo



medzinárodné právo verejné

b) podľa predmetu právnej úpravy

PRÁVNE ODVETVIA

 je to relatívne samostatná časť systému práva
 súbor PN vznikajúcich na základe špecifickosti danej oblasti spoločenských vzťahov, ktoré sú

predmetom ich úpravy

 medzinárodné právo súkromné – obsahuje kolízne normy
Na seminári sa opýtať:

Prečo trestné právo hmotné a procesné je jedno odvetvie a občianske právo hmotné a prcesné

sú odvetvia dve??? (Inga, potom dopíšem)

c) podľa okruhu platnosti

medzinárodné

vnútroštátne

d) podľa druhu prameňov práva

zákonné – písané

obyčajové – nepísané

e) podľa sily platnosti

ius cogens

ius dispositivum

f) podľa obsahu ( povahy pôsobenia)

materiálne = hmotnoprávne

formálne = procesnoprávne

g) podľa postavenia subjektov

vzťahy rovnocenné

vzťahy subordinácie (daňové, trestné, správne právo)

h) podľa metód právnej regulácie

verejno – právne metódy reguláciie

súkromno – právne regulácie

rozlišujeme:

súkromno – právnu metódu regulácie (S – PMR)

verejno – právnu metódu regulácie (V – PMR)

Súkromno – právna metóda regulácie sa vyznačuje:

 rozsiahlym používaním dispozitívnych PN

 zmluvnou autonómiou subjektov práva
 S – P vzťahy majú prevažne majetkový charakter:


občianske právo



obchodné právo



rodinné právo



pracovné právo



medzinárodné právo súkromné



medzinárodné právo obchodné

 v prípade deliktov S – P povahy je charakteristická:

 reštitúcia

 reparácia

 satisfakcia

 typickým znakom súkromného práva je, že S – P vzťah prevažne nemôže vzniknúť bez

konsenzu strán, má zmluvný charakter

 teda v S – P vzťahu nemôžu byť povinnosti ukladané proti vôli subjektu

možnosť

rozsiahlej dispozitívnej právnej úpravy

 dispozičná voľnosť – je značne široká
 ak vznikne spor medzi subjektami S –P je spravidla riešený orgánom verejnej moci, tzn.

nemôžu sami účastníci rozhodovať spory

 dispozitívnosť sa prejavuje vo vedení sporu tým, že dáva 1 účastník sporu návrh
 súd bude rozhodovať na základe návrhu
 návrh, ktorý podal môže rozšíriť (rozšírením – petit)
 podstatné náležitosti návrhu - PETIT
 napr. rozšírim a budem žiadať aj primerané finančné zabezpečenie
 návrh môžem zúžiť alebo vziať späť (vo verejnom práve vziať späť návrh nemôžem)
 s návrhom disponujem aj pozačatí sporu
Ekvivalencia v S – P oblasti medzi:

 deliktom
 následkom

 typický: majetkový charakter ujmy
 napr.: v súkromnom práve ak je škoda spôsobená sankciou je náhrada v tej istej výške

 v S – P sa práva a povinností deklarujú na základe deklaratórnych PA
Verejno – právna metóda regulácie sa vyznačuje:

 výlučné používanie kogentných PN

 nerovným postavením subjektov
 používaním zásady legality a oficiality


ústavné právo



správne právo



trestné právo



finančné a



daňové právo



právo sociálneho zabezpečenia



procesné právo

 jeden subjekt má právo rozhodovať o právach a povinnostiach druhého subjektu
 jednostranná rozhodovacia právomoc
 neexistuje zmluvný princíp
 práva a povinnosti vznikajú na základe konštitutívnych IPA:

 rozsudok
 uznesenie
 nález
 správne rozhodnutie

 ............................................................ DOPLNIŤ.............................................................. súd,

prokurátor, vyšetrovateľ, orgány samosprávy

 pri V – P metóde pre IPA platí prezumpcia správnosti (pri S – P nie je, lebo nemá byť čím

garantovaná)

 práva a povinnosti subjektov vznikajú nezávisle od ich vôle
 môžu vzniknúť aj proti ich vôli (SP – konsenzus)

 medzi deliktom a následkom neexistuje ekvivalencia resp. ak tak primeraná ekvivalencia,

sankcie majúce represívny (preventívny) charakter

 v súčasnosti dochádza k prelínaniu používania S – P a V – P metódy regulácie

 prelomením vo V –P je správne súdnictvo a ústavné súdnictvo
 preskúmavacie rozhodnutie Najvyššieho súdu, rovnosť účastníkov
 rovnako aj v ústavnom súdnictve: fyzická aj právnická osoba disponuje sťažnosťou
 napr. porušenie práv a slobôd, porušenie ústavnosti konania
 ROVNOSŤ :

 medzi tým, kto podá sťažnosť
 aj tým, kto pred súdom vystúpil

 Bude rovnosť aj pri abstraktnej kontrole so späť vzatím návrhu? ( JUDr. Dobrovičová)

!