Definície

štátna moc
inštitucionalizovaná schopnosť určovať a vynucovať potrebnú mieru správania obyvateľov
príslušného štátneho územia vo všeobecnom záujme zachovania slobody
Spoločenská sila, ktorá je spôsobilá aj pomocou donútenia presadiť vôľu nositeľa štátnej moci

štát
panujúcou mocou opatrené a prostredníctvom nej zjednotené množstvo ľudí usadených na
ohraničenej časti zemského povrchu
právna vláda suverénnou mocou disponujúceho množstva rodín a toho, čo im je spoločné
jediná všezahŕňajúca organizácia obyvateľstva na danom území

štátny mechanizmus
súhrn inštitúcií a zariadení spoločnosti, ktoré disponujúc štátnou mocou zabezpečujú funkciu
štátu, vôľu zdroja a nositeľa štátnej moci, činnosť a funkciu štátu

štátny orgán
základná a rozhodujúca zložka štátneho mechanizmu, ktorá je vybavená právomocou,
pôsobnosťou (kompetenciou) a štátomocenským charakterom

štátne územie
priestor, v ktorom štátna moc môže uskutočňovať svoju špecifickú vládnu činnosť
suchozemský povrch vo vnútri hraníc štátu (vrátane vnútorných vôd a pobrežných vôd), ako
aj priestor nad a pod suchozemskou časťou štátneho územia

štátne občianstvo
právny vzťah jednotlivca k štátu, pričom podmienky určuje štát zákonom

národ
ľud, ktorý sa individualizoval prostredníctvom zvláštneho politického vedomia

úlohy štátu
súhrn požiadaviek, resp. problémov, ktoré stoja pred štátom v tej-ktorej etape jeho
historického vývoja

funkcie štátu
smerovanie mocensko-riadiacej činnosti štátu zamerané na splnenie úloh vyplývajúcich
z cieľov štátu
hlavné, resp. základné smery činnosti štátu

učlenenie štátu
systém vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho jednotlivými časťami ako dôsledok územnej
organizácie štátu

samospráva
relatívne samostatný celok, inštitúciu, skupinu občanov, združenie fyzických a právnických
osôb, ktoré vykonávajú určitú činnosť samostatne a riadia sa pri tom ústavou, zákonmi
a vlastným štatútom

federalizmus

spojenie menších politických jednotiek do väčšieho samostatného útvaru, pri zachovaní
samostatnosti týchto menších súčastí

politický systém
interakcia, prostredníctvom ktorej sa v spoločnosti autoritatívne rozdeľujú hodnoty
súhrn politických inštitúcií v spoločnosti, vzťahov medzi nimi
mechanizmus tvorby celospoločensky relevantnej politickej vôle

politické strany
spoločenské organizácie s dobrovoľným členstvom, ktoré sa snažia získať moc v štáte svojím
vodcom vo vnútri zväzku, a tým aj pre svojich aktívnych členov ideálnu a materiálnu
príležitosť

právna štátnosť
vykonávanie štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktorých cieľom je
ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu (Klaus Stern)

právny štát
štát, v ktorom vládnu zákony a teda administratíva a súdnictvo sa riadia právnymi normami
(Jellinek)

právo
súhrn pravidiel ľudského správania, ktorý do ľudského spolužitia vnáša moment poriadku
a istoty
formálne zdelený, spoločenský, normatívny a regulatívny systém, ktorý je vytváraný alebo
uznávaný štátom na dosiahnutie určitých spoločenských účelov a na presadenie a ochranu
určitých všeobecných spoločenských záujmov, ktorého normy sú vynutiteľné štátnou mocou
(Knap)

právne vedomie
špecifická forma spoločenského vedomia predstavujúca súhrn právnych názorov, ideí
a predstáv ľudí o práve, v ktorom sa prejavuje ich vzťah k právu

objektívne právo
súhrn všetkých platných právnych noriem, ktoré štát, resp. iný subjekt tvorby práva vydal

subjektívne právo
oprávnenie subjektu určitým spôsobom sa správať a domáhať sa ochrany tohto oprávnenia

spoločenská norma
pravidlo správania objektívne podmienené, vystupujúce ako vzor – kritérium správania
z hľadiska určitej skupiny, spoločnosti či štátu

morálka
súbor pravidiel správania historicky vytvorených, spoločensky determinovaných, na základe
ktorých sa hodnotí správanie ľudí k sebe navzájom, k spoločnosti, k štátu ako dobré alebo zlé

spravodlivosť
historicky a objektívne podmienený princíp hodnotenia usporiadania spoločenských vzťahov

pramene práva
formy, v ktorých nachádzajú vyjadrenie platné právne normy

normatívny právny akt
výsledok normotvornej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, ktorým sa zakladajú,
menia alebo rušia právne normy a prostredníctvom ktorého získavajú právne normy
všeobecnú záväznosť a v ktorých sa nachádza a objasňuje obsah platných právnych noriem

právny precedens
individuálny právny akt štátneho orgánu, ktorým sa rieši prípad doposiaľ právom neupravený
a ktorý nadobúda normotvorný význam

zmluva
dvoj alebo viacstranný prejav vôle, ktorým spravidla zmluvné strany zakladajú medzi sebou
zmluvný – právny vzťah

interné inštrukcie
forma uskutočnenia riadiacej činnosti vo vertikálnej osi; sú záväzné len pre
administratívnoprávne a procesnoprávne podriadených

právne vzťahy
spoločenské vzťahy regulované právnymi normami, v ktorých účastníci vstupujú navzájom
voči sebe ako nositelia oprávnení a právnych povinností

právne skutočnosti
podmienky, na základe ktorých vzniká, mení sa alebo zaniká právny vzťah

právny úkon
od vôle účastníka právneho vzťahu závislé správanie, ktoré je právnou normou dovolené a má
právne následky

právne konanie
právna skutočnosť spočívajúca v správaní, ktoré je v súlade s právnou normou a na ktoré
právna norma viaže vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu

omyl
nezhoda medzi skutočnosťou a predstavou o nej

protiprávne konanie
prejav vôle spôsobilého subjektu spočívajúci v zavinenom porušení – činnosťou alebo
nečinnosťou – príkazu alebo zákazu ustanoveného právnou normou, za ktoré táto právna
norma stanovuje sankciu

spôsobilosť subjektu na protiprávne konanie
schopnosť subjektu znášať následky za svoje konanie, ktoré je v rozpore s právom

zavinenie
psychický vzťah subjektu ku protiprávnemu konaniu a k jeho následkom

právne udalosti

právne skutočnosti, ktoré vznikajú nezávisle od vôle subjektu, s ktorými platné právo spája
právne následky

protiprávny stav
výsledok nezavinenej udalosti, stavu, ktorý je v rozpore s právnou normou

právna domnienka
simulovaná právna skutočnosť, s ktorou právo spája právne následky
právna skutočnosť, ktorej právne následky nastupujú s právnymi následkami inej právnej
skutočnosti

právna fikcia
simulovaná právna skutočnosť bez ohľadu na skúsenosť a spoločenskú prax

subjektívne právo – oprávnenie
právna možnosť konkrétneho subjektu správať sa určitým spôsobom; možnosť vyjadrená
a zaručená objektívnym právom, a teda chránená osobitným spôsobom stanoveným
v právnych normách

právna povinnosť
právna nutnosť správať sa stanoveným spôsobom

právny nárok
posledné štádium, ktoré je konečným cieľom a zmyslom uplatňovania subjektívneho práva; až
v tomto štádiu možno vymáhať a vynútiť splnenie zodpovedajúcej právnej povinnosti

systém práva
súhrn vertikálne a horizontálne usporiadaných právnych noriem, ktorých vzájomné vzťahy,
ale aj vzťahy s prvkami sociálneho systému zabezpečujú jeho existenciu a funkčnosť

právne odvetvie
relatívne samostatná časť systému práva, súbor právnych noriem existujúcich (vznikajúcich)
na základe špecifickosti danej oblasti spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom ich
právnej úpravy

realizácia práva
proces pretvárania právnych noriem na právne správanie sa subjektov práva

aplikácia práva
uskutočňovanie práva štátnymi orgánmi, resp. inými orgánmi verejnej moci

individuálny právny akt
výsledok aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, ktorým sa ustanovujú
(zakladajú), menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú, potvrdzujú oprávnenia a právne
povinnosti konkrétne určených subjektov

interpretácia
poznávanie a pochopenie všetkých výsledkov spoločenskej intelektuálnej činnosti

výklad práva

objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych
právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a praktického používania

interpretácia práva
proces poznávania práva súvisiaci so zisťovaním cieľa, účelu či dôvodu vydania právnej
normy ako aj s objasnením obsahu jazykových termínov a výrazov používaných v právnych
normách