Iné pramene práva

Normatívne odkazy na mimoprávne pravidlá správania

-

nie sú prameňom práva

-

v našom právnom poriadku nachádzame normatívne odkazy

-

spravidla zákon odkazuje vo svojom obsahu na mimoprávne pravidlo správania

-

naša právna úprava sa dovoláva noriem cirkevného práva- vrámci odkazu sa táto časť,
na kt. zákon odkazuje, nadobúda normatívny charakter, stáva sa prameňom práva (cez
odkaz)

-

napr. občiansky zákonník- neplatnosť právneho úkonu , ak sa prieči dobrým mravom
(dobré mravy sami o sebe nie sú prameňom práva)

Učené knihy a rozum

-

prameň práva, kt. má väčší či menší význam

-

má vplyv na tvorbu páva

-

má svoj význam aj v medzinárodnom práve

-

je subsidiárnym prameňom medzinárodného práva, kt. sa dovoláva teoretických
názorov najvýznamnejších odborníkov v práve

Normatívne právne akty

-

širšie chápanie- výsledok normotvornej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci,
ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právna norma a prostredníctvom ktorého právne
normy získajú všeobecnú záväznosť a prostredníctvom ktorého sa objasňuje
a nachádza obsah platných právnych noriem

-

charakteristické znaky- subjekt tvorby- orgány verejnej moci(štátne orgány a orgány

miestnej samosprávy)
- návrhy prijaté v referende=> občan
-obsah normatívneho právneho aktu- právne normy

- má stále normatívny všeobecný charakter=>
nikdy nemôže mať jedinečný charakter,
nemôže sa týkať individuálneho prípadu

- publikácia- je potrebné rozlišovať normatívne právne akty s
celoštátnou pôsobnosťou (zb. zákonov) a s
lokálnou pôsobnosťou- zo zákon a o obecnom
zriadení vyplýva, že publikácia je splnená
vyvesením (na úradnej tabuli)
-

druhy normatívnych právnych aktov- členenie na základe viacerých kritérií
1. na základe právomoci a

kompetencie orgánu, kt. ich vydáva

- úpravu nachádzame v Ústave SR, v zákone o zb. zákonov (zákon č. 1 z r. 1993
v znení neskorších predpisov), v zákone o obecnom zriadení (zákon č. 369 z r. 1990
v znení neskorších predpisov), v článku 5 zákona č. 295 z r. 1992 (upravené=
vydávanie všeobecne záväzných vyhlášok miestnymi orgánmi štátnej správy)
2. podľa mocenského charakteru orgánu, kt. ich vydáva

- členíme na prvotné (primárne) a odvodené (sekundárne) => vychádzame z toho
či moc orgánu je primárna alebo odvodená

-> prvotné- vydáva orgán verejnej moci, kt. moc je pôvodná=>
tento orgán nepotrebuje žiadne splnomocnenie na vydanie normatívneho
právneho aktu
- spravidla upravujú spoločenské vzťahy, kt. doteraz právom
neboli upravené
- ústava, ústavné zákony, zákony, všeobecne záväzné
nariadenia obce a VÚC, kt. sú vydávané obecným zastupiteľstvom ako
orgánom samosprávy vo veciach územnej samosprávy a a na
zabezpečenie úloh pre samosprávu zo zákona

-> odvodené- vydávajú orgány, kt. moc je odvodená, a preto na
vydávanie normatívneho právneho aktu potrebujú splnomocnenie
(delegácia)
-orgány- vláda, ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej
správy, iné orgány štátnej správy, o kt. to ustanovuje právny predpis
-splnomocnenie môže mať dvojaký charakter
->generálne- čl. 120 odsek 1 Ústavy- generálne splnomocnenie
pre vládu na vydávanie nariadení
->špeciálne- v jednotlivých zákonoch
-ostatné orgány (okrem vlády) môžu vydať odvodený
právny akt, len ak je v zákone obsiahnuté špeciálne splnomocnenie
-obsah splnomocnenia ->kto je splnomocnený na vydanie
normatívneho právneho aktu
->aké veci a v akom rozsahu majú
byť upravené v odvodenom normatívnom právnom akte
-splnomocnenie (delegácia) -> v našom právnom poriadku subdelegácia
nie je prípustná

- okrem druhotných právnych aktov môžu existovať aj terciárne právne akty, u nás to
však nie je možné (napr. vláda ako delegovaný orgán by preniesla splnomocnenie na

ďalší orgán, aby vydal právny predpis), ale čl. 120 odsek 2- vláda je

splnomocnená na vydávanie aproximačných nariadení vlády (splnomocnenie iného
orgánu na vydávanie vykonávacích právnych predpisov)- prenesenie smerníc EÚ do

nášho právneho poriadku-> upravená subdelegácia

3. podľa stupňa právnej sily

-klasifikácia na základe hierarchického usporiadania

-toto usporiadanie spravidla odvodené od hierarchického usporiadania orgánov
verejnej moci, kt. normatívne právne akty vydávajú
-čím vyššie postavenie daný orgán má, tým väčšiu právnu silu má právny akt, kt.
Vydáva
-> normatívny právny akt nižšej sily nemôže odporovať normatívnemu právnemu
aktu vyššieho stupňa právnej sily
-> normatívny právny akt môže byť zmenený alebo zrušený iba normatívnym
právnym aktom rovnakého alebo vyššieho stupňa právnej sily
-vrcholom pyramídy je ústava, ale rovnaký stupeň právnej sily majú aj ústavné
zákony=> prostredníctvom ústavných zákonov možno meniť alebo rušiť
niektoré ustanovenia ústavy
-ďalej nasleduje časť medzinár. zmlúv
-návrhy prijaté v referende so silou ústavného zákona
-zákony a spolu s nimi časť medzinár. zmlúv a návrhy prijaté v referende
-všeobecne záväzné nariadenia obce ako orgánu miestnej samosprávy
-nariadenia vlády
-vyhlášky, výnosy, opatrenia
-všeobecne záväzné nariadenia obce ako orgánu štátnej správy
-všeobecne záväzné vyhlášky orgánov štátnej správy

Normatívne zmluvy
-

pri ponímaní zmluvy ako právnej skutočnosti je zmluva určitým konsenzom-
ide o dvojstranný alebo viacstranný prejav vôle, ktorým zmluvné strany
zakladajú medzi sebou právny vzťah

-

zmluva sa stáva prameňom práva vtedy, keď je normatívna, t.j. jej obsahom sú právne

normy a jej ustanovenia sú všeobecne záväzné

-

normatívne zmluvy- medzinárodné zmluvy a kolektívne zmluvy

1. kolektívne zmluvy

-prameň predovšetkým pracovného práva
-uzatvárané predovšetkým medzi príslušnými orgánmi a zamestnávateľmi, príp.
medzi organizáciami zamestnávateľov a vyšším odborovým orgánom
-podľa toho medzi kým sú uzatvárané-> podnikové kolektívne zmluvy
-> vyššie kolektívne zmluvy
-po vstupe do EÚ vzrástol význam tohto prameňa práva
-obsah kolektívnych zmlúv nemáme presne upravený-> dohodnú si to zmluvné
strany
-podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve musia byť výhodnejšie ako je úprava
v pracovno- právnych predpisoch (napr. dĺžka dovolenky v zákonníku práce a v
zmluve)
-obsah kolektívnych zmlúv je rovnako záväzný ako obsah ostatných pracovno-
-právnych predpisov
-nie je medzi podnikovými a vyššími kolektívnymi zmluvami vzťah subordinácie,
napriek tomu ak by v podnikovej kolektívnej zmluve boli dojednané podmienky v
rozpore s vyššou, musia byť tieto podmienky neplatné
2. medzinárodné zmluvy

-rázny prelom v používaní úst. Zákon 90/2001
-posudzovanie medzinár. zmlúv ako prameňa práva je závislé od vzťahu vnútro-
štátneho a medzinár. práva
-vzťah medzinár. a vnútroštátneho práva je riešený buď na základe
1.monistickom- uznáva medzinár. právo za súčasť vnútrošt. Práva
2.dualistickom- vnútrošt. a medzinár. právo považuje za 2 samostatné právne
Systémy
-ak ide o monistickú koncepciu-> medzinár. zmluva považovaná za súčasť
vnútroštátneho právneho poriadku
-ak ide o dualistickú koncepciu-> medzinár. zmluva uznávaná len za prameň medzi-
národného práva, a ak mala zaväzovať aj subjekty vo vnútri štátu, musela byť do
vnútroštátneho poriadku recipovaná-> 3 zákl. spôsoby recipovania

a) transformácia- pri nej je medzinár. zmluva vo vnútri štátu vydaná vo

forme vnútroštátneho prameňa práva (napr. vo forme zákona)

b) adaptácia- pri nej medzinár. zmluva slúži ako vzor pre vnútroštátnu právnu

úpravu, t.j. vo vnútri štátu vydaná právna úprava, kt. vychádza z medziná-
rodnej zmluvy

c) imkorporácia- pri nej je medzinár. zmluva vtiahnutá do vnútroštátneho

právneho poriadku a to tak, že je publikovaná v zbierke zákonov a touto
publikáciou nadobúda vnútroštátne účinky

-SR hodnotená ako monisti alebo mierni dualisti
-vydaním Ústavy SR nastal zlom, čl. 11- medzinár. zmluvy o ľudských právach a
zákl. slobodách, kt. SR ratifikovala a boli vyhlásené zákonom ustanoveným
spôsobom, majú prednosť pred je zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah zákl.
práv a slobôd
-tiež uvedené, že tieto medzinár. zmluvy museli obsahovať úpravu zákl. ľudských
práv a slobôd
-úst. zákon 10/2001, čl. 1 odsek 2- uznávame medzinár. právne záväzky, aj prednosť
pred vnútroštátnym právom
-časť medzinár. zmlúv, kt. uznávame za súčasť vnútrošt. práva priamo zaväzujú

subjekty práva-> medzinár. zmluvy čl. 154 c odsek 1 Ústavy SR
čl. 154 c odsek 2 Ústavy SR
čl. 7 odsek 5 Ústavy SR