Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

VI. KAPITOLA

SPRAVODAJSKÉ AGENTÚRY

1. Základy

Spravodajské agentúry plnia kľúčovú funkciu pre všetky masové médiá. Redakciám tlače,
rozhlasu a televízie nielenže zabezpečujú správy o pokiaľ možno všetkých aktuálnych
udalostiach, ale k týmto základným informáciám pridávajú aj široké spektrum mediálnych
produktov – informácie o okolnostiach (pozadí), analýzy, reportáže, grafiky, fotografie, filmy
alebo zvukové záznamy. Spravodajstvo, ktoré bolo základom podnikania agentúr od roku
1835, dopĺňajú agentúry širokým sortimentom služieb, v niektorých prípadoch dokonca aj
zabezpečovaním reklamy. Pestrosti ponuky zodpovedá aj široká škála zákazníkov
(odberateľov). Okrem médií patria k pravidelným zákazníkom spravodajských agentúr aj
podniky, úrady, politické strany, odbory a iné organizácie. V súčasnosti sa správy z agentúr
dostávajú k recipientom nielen sprostredkovane cez médiá, ale aj priamo, pomocou služieb
online na internete.

2. Definícia

Definícia pojmu spravodajská agentúra väčšinou vychádza z historických podmienok vzniku
spravodajských agentúr. Tieto agentúry vlastne poslúžili na to, aby vyriešili dilemu vtedajších
novín – uspokojovať stále väčšie nároky čitateľov na spravodajstvo z celého sveta a zobrať
do úvahy aj obmedzené možnosti vysielať do sveta vlastných spravodajcov. Z dostupnej
literatúry sa dajú odvodiť nasledovné definície spravodajských agentúr:

a) Spravodajské agentúry zaujímajú miesto medzi aktuálnymi udalosťami a médiami,

pričom sa neobracajú priamo na masové publikum, ale pôsobia ako veľkoobchodníci
so spravodajstvom, resp. ako dodávateľské podniky.

b) Spravodajské agentúry majú verejné poslanie, ich ponuka (služby) podlieha určitým

nárokom na kvalitu ako presnosť, objektívnosť, dôležitosť , rýchlosť a zrozumiteľnosť.

c) Spravodajské agentúry rozširujú svoju ponuku, čím reagujú na zmenené potreby

svojich odberateľov.

Zhrňujúco možno spravodajské agentúry charakterizovať ako podniky, ktoré zhromažďujú
informácie o aktuálnych udalostiach a v textovej, obrazovej a zvukovej podobe ich poskytujú
ďalej svojim stálym odberateľom. Pritom sa riadia nielen určitými kvalitatívnymi
požiadavkami, ale aj meniacimi sa potrebami svojich zákazníkov.

3. Organizácia spravodajských agentúr

3.1. Právne formy a

typy

Obsah poskytovaných služieb nejakej spravodajskej agentúry je do značnej miery
ovplyvňovaný právnou formou podniku a jeho hospodárskym postavením. Spravodajské
agentúry môžu byť súkromnými podnikmi, združeniami mediálnych podnikov alebo štátnymi
podnikmi. Pravda, existujú aj rôzne kombinované formy, akú napr. reprezentuje francúzska
Agence France-Presse (AFP), ktorá je verejnoprávnou inštitúciou s hospodárskou
organizáciou, ktorá je založená na princípoch súkromného podnikania.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

a. Družstevné agentúry

Široké uplatnenie našiel model družstevného spoločenstva, aký sa použil pri založení
Associated Press (AP), ako združenia novín a (neskôr) aj rozhlasových staníc v USA, ale
neskôr aj v prípade japonského Kyodo, nemeckej Deutschen Presse-Agentur (dpa), Austria
Presse Agentur (APA), Schweizerischen Depeschen-Agentur (SDA), talianskej Agenzia
Nazionale Stampa Associata (ANSA) a iných agentúr. Zisky takýchto agentúr sa väčšinou
nerozdeľujú podielnikom (akcionárom), ale sa spravidla investujú do technického
a personálneho rozvoja.

Družstevné agentúry sú kontrolované buď skupinou médií (ich vlastníkmi alebo akcionármi),
prípadne kombináciou súkromných médií a vládnych agentúr, vrátane štátom kontrolovaných
médií. Mnoho družstevných agentúr súčasnosti ako talianska ANSA alebo rakúska APA
nasledovalo model, ktorý vytvorila v polovici 19. storočia AP. Obhajcovia tohto modelu sú
presvedčení, že reprezentuje nezávislosť od štátu, ale prehliadajú prípady, keď sú agentúry
kontrolované aj médiami aj štátom, ako je to v prípade AFP, prípadne keď aj štátne agentúry
sú schopné dosiahnuť pomerne vysokú mieru nezávislosti.

Okrem toho, keďže agentúry tradične fungovali ako „veľkoobchodníci“, družstevný model
reprezentoval prinajmenej čiastočnú nezávislosť od vplyvu kapitálu. Ekonomika
spravodajských agentúr nie je priamo závislá od reklamy, takže predplatné na spravodajský
servis sa viazal i viaže väčšinou na výšku nákladov novín alebo veľkosť publika predplatiteľa,
takže redakčná politika „maloobchodníkov“, čiže médií zasahuje do vzťahu medzi agentúrami
a „finálnymi“ konzumentmi ich produktov, čiže čitateľov novín, poslucháčov rozhlasu
a divákov televízie.

Napriek svojej príťažlivosti má družstevný model aj svoje negatíva. Ratanen s Boyd-
Barrettom v tejto súvislosti poukazujú na to, že vlastníctvo družstevnej agentúry môže
odrážať nerovnováhu na mediálnom trhu. Tak je tomu najmä v krajinách, kde trh ovláda
jedna alebo dve mediálne skupiny, pričom tieto skupiny zároveň kontrolujú agentúru a môžu
tak ovplyvňovať jej produkciu priamo alebo nepriamo špecifickými požiadavkami na
spravodajstvo, ktoré má zodpovedať predovšetkým požiadavkám ich médií. 1

b. Súkromné agentúry

Na maximalizáciu zisku orientované súkromné agentúry sa už dávnejšie ťažiskovo
neorientujú na médiá, ale na lukratívne zásobovanie finančných podnikov aktuálnymi
hospodárskymi údajmi. Napríklad v prípade Reuters Group PLC, predstavujú príjmy od
mediálnych zákazníkov iba 10% celkových príjmov. Do skupiny Reuters však patria dve na
družstevnom princípe organizované agentúry – Press Association (PA) a Australian
Associated Press (AAP). Aj iné finančné informačné služby ako Vereinigten
Wirtschaftdienste (VWD), Down Jones, Kniht-Ridder alebo Bloomberg majú vlastné mediálne
podniky. Agentúrne služby však poskytujú aj veľké vydavateľské domy ako napr. New York
Times.

c. Štátne agentúry

Úplne odlišne fungujú štátne spravodajské agentúry. Ich prvoradou úlohou nie je
uspokojovať záujmy svojich zákazníkov, ale pôsobiť ako nástroje štátnej informačnej politiky
nielen dovnútra, ale aj navonok – voči zahraničiu. V krajinách s totalitnými alebo direktívnymi

1 Rantanen, Terhi - Boayd-Barret, Oliver: State News Agenciec: A Time for Re-Evaluation? In: In: APA
– Austria Presse Agentur (Editor): The Various Faces of Reality: Values in News (Agency) Journalism.
Innssbruck: Sudienverlag, 2002, s.79-89, tu 84.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

režimami štátna moc svojou ideológiou priamo ovplyvňuje obsah spravodajskej ponuky
agentúr. Po rozpade sovietskeho bloku zostala čínska spravodajská agentúra Nová Čína
najvýznamnejšou agentúrou tohto typu. Ruská agentúra ITAR-TASS, následníčka sovietskej
TASS, už síce nie je naviazaná na sovietsku ideológiu, naďalej si však udržuje svoj oficiálny
štátny charakter. Hlavnou úlohou štátnych agentúr je šírenie oficiálnych štátnych (vládnych)
informácií. V záujme budovania národnej identity boli aj vo väčšine rozvojových krajín
založené štátne spravodajské agentúry.

Avšak aj viaceré súkromné alebo družstevné agentúry sa neraz utiekali o pomoc k štátu
alebo vláde, lebo štátne inštitúcie obyčajne patrili k ich najväčším zákazníkom. Takéto
prípady sú známe už z počiatkov agentúrnej histórie. Napríklad keď Július Reuter chcel
v roku 1865 preniknúť na Wolffom ovládaný trh v Prusku a v roku 1869 chcel dokonca
odkúpiť jeho „Telegrafnú kanceláriu“, pruská vláda, popredný bankári a Wolff ako hlavní
akcionári vytvorili Continental-Telegraphen-Copanie, ktorej cieľom bolo chrániť domáci trh
pred zasahovaním zahraničných konkurentov. Následná zmluva medzi Wolffom a vládou
zaručovala agentúry určité privilégiá, z ktorých najdôležitejšie, bola prednosť Wolffových
telegramov v telegrafickej komunikácii.2

V novom mediálnom prostredí, čoraz viac rozdrobenom zásluhou početných súkromných
elektronických, printových i online médií, ktorých záujmom je buď „nová ekonomika“ alebo sa
vyznačujú značnou absenciou transparentnosti, sa ukazuje ako potrebné, aby sa aspoň
v niektorých krajinách zachovala istá forma štátnej ochrany národných spravodajských
agentúr. A to najmä ak sa možno spoľahnúť, že poskytujú konzistentný a úplný pohľad na
vládne priority, problémy a stanoviská, ako aj spravodajstvo, ktoré rešpektuje záujem
verejnosti. Pretože ako poznamenávajú Ratanen s Boyd-Barrettom, nie vždy to poslúži
demokracii, ak komerčné alebo súkromné médiá s ich partikulárnymi záujmami majú
dostatok možností, aby úplne zahlušili hlas vlády, štátu alebo národa.3

Okrem právnej formy sa spravodajské agentúry líšia aj podľa rozšírenosti svojej
spravodajskej siete. V tomto prípade rozoznávame:

a. svetové agentúry
b. medzinárodné agentúry
c. regionálne agentúry
d. národné agentúry

a. Svetové agentúry

Svetové agentúry disponujú takou širokou sieťou vlastných korešpondentov, že vlastnými
silami dokážu zabezpečiť spravodajstvo zo všetkých regiónov sveta. Okrem toho poskytujú
spravodajstvo vo viacerých jazykoch a sú aj svojou distribúciou zamerané medzinárodne.
K svetovým agentúram patria AP, Reuters a AFP, predtým do tejto elitnej skupiny patrila aj
americká spravodajská agentúra United Press International (UPI) a sovietska TASS. Ambície
stať sa svetovou agentúrou mala aj nacistická DNB (Deutsche Nachrichtenbüro), ktorá v roku
1933 nahradila Wolffovu telegrafnú kanceláriu.

b. Medzinárodné agentúry

Rozdiel medzi svetovými a medzinárodnými agentúrami nie je veľký. Na medzinárodné
agentúry sa vzťahujú rovnaké kritériá ako na svetové, ale v menšom rozsahu. K popredným
medzinárodným agentúram patrí nemecká dpa.

2 Rantanen, Terhi - Boayd-Barret, Oliver: State News Agenciec, s. 83.
3 Rantanen, Terhi - Boayd-Barret, Oliver: State News Agenciec, s. 86.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

c. Regionálne agentúry

Jasnejšie sú vymedzené regionálne agentúry, ktoré pôsobia v určitých svetových regiónoch.
Takou je napríklad egyptská MENA, ktorá operuje na Blízkom Východe.

d. Národné agentúry

Väčšina z viac ako 180 spravodajských agentúr sveta patrí do skupiny národných agentúr,
ktoré väčšinou pôsobia v rámci vlastných krajín.

Všetky agentúry spája mnohostranný systém výmenných zmlúv (zmlúv o výmene tovarov
a služieb), pričom sú spravidla vylúčené zmluvy medzi priamymi konkurentmi na spoločnom
spravodajskom trhu. Typickým vzťahom je napríklad spojenie svetovej agentúry s národnou
agentúrou, pričom menší partner preberá medzinárodné spravodajstvo a veľká agentúra
zhodnocuje národné spravodajstvo. Veľká národné agentúry ako APA si predplácajú služby
viacerých medzinárodných agentúr a môžu preto skladať synopsy (textové súhrny) z celkovej
ponuky.

Spravodajské agentúry možno navyše členiť podľa šírky obsahovej ponuky. Zatiaľ čo
univerzálne agentúry poskytujú svojim zákazníkom spravodajstvo z celkového aktuálneho
diania v politike, hospodárstve, kultúre, športe a v iných oblastiach spoločenského života,
špecializované agentúry sa sústreďujú na určité témy. Typickým príkladom sú cirkevné
agentúry ako Evangelische Pressedienst (epd) a Katholische Nachrichtenagentúr (KNA),
resp. športová agentúra Sport-Informations-Dienst (sid) (V Nemecku, iné príklady z inej
cudziny)

3.2. Redakčné štruktúry

Predpokladom rovnomerného aktuálneho spravodajstva sú dve základné veci:

a. bezchybne fungujúci systém domácich a zahraničných korešpondentov
b. technické kapacity, zabezpečujúce spojenie tohto systému a zároveň

sprostredkovanie spravodajských služieb odberateľom.

Domáce a zahraničné kancelárie majú za úlohu kontinuálne sledovať vývoj v regióne
a zabezpečovať spravodajstvo o aktuálnych udalostiach. Ony rozhodujú o výbere správ
a o nasadení korešpondentov a voľných spolupracovníkov. Pri rozhodovaní sú kancelárie
v neustálom styku s centrálou prostredníctvom dennej telefonickej konferencie. Väčšie
zahraničné kancelárie redigujú aj texty svojich korešpondentov ešte predtým ako ich odošlú
do centrály. Aj tak sa však podstatná časť redigovania uskutočňuje v centrále. Tu sa vedúci
smeny jednotlivých rezortov v konečnom dôsledku rozhodujú, či určitá správa bude vyslaná
v takej alebo onakej podobe. Ich pracovné miesto – podľa angloamerickej agentúrnej
hantírky nazývané slot – je vlastnou prepínacou centrálou kontinuálneho spravodajstva.
Vedúci smeny posiela kanceláriám, prípade aj hlavnej redakcii dotazy z redakcií
agentúrnych zákazníkov.

Podstatná časť práce v kanceláriách, ale aj v centrále spočíva v prieskume dochádzajúcich
správ, ako aj v preverovaní predbežných správ médií, ale aj vo vyhodnocovaní iných
agentúrnych služieb, ktorých spravodajská ponuka môže poslúžiť na doplnenie vlastného
spravodajstva. V národných kanceláriách (pobočkách) svetových agentúr s vlastnou
spravodajskou službou v národnom jazyku (napr. nemecké služby AP, Reuter alebo AFP)
existuje popri samostatnom zhromažďovaní správ z domova aj zahraničné spravodajstvo,
v ktorom je potrebné často viacjazyčné medzinárodné spravodajstvo spracúvať pre službu vo

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

vlastnom jazyku. V opačnom smere vyhodnocujú pre svetovú službu pracujúci
korešpondenti okrem vlastných rešerší aj domácu službu.

4. Funkcie pre zákazníkov agentúrnych služieb

Podstata činnosti spravodajských agentúr spočíva v cenovo výhodnom poskytovaní
aktuálnych textov. Cenová výhodnosť sa hodnotí vo vzťahu k nákladom na vlastnú
produkciu. Agentúrne služby totiž tvoria v priemere iba 5% redakčných nákladov
(vydavateľských nákladov). Význam agentúr pre masové médiá ale nespočíva iba v
„racionalizácii zabezpečovania spravodajstva. Spravodajské agentúry totiž poskytujú aj
cennú pomoc pri orientovaní sa v záplave informácií. To, akú dôležitosť priradia agentúry
jednotlivým správam, odráža sa v poradí správ, ako ich od agentúr dostávajú redakcie.
Skutočnosť, že agentúry sa pri určovaní agendy (agenda setting) riadia inými dôležitými
médiami, nezmenšuje význam tejto funkcie spravodajských agentúr. Usporiadanie
(štruktúrovanie) rôznorodých tém agentúrami nie je totiž ľubovoľné, ale zodpovedá určitým
spôsobom základným princípom médií.

Informačný tok možno regulovať aj takým spôsobom, aby zákazník dostával iba informácie,
ktoré ho tematicky zaujímajú. Kanalizácia nepretržitého toku správ začína u konkrétnej
individuálnej správy. Rozhodujúca kompetencia agentúrneho redaktora spočíva v tom, že
dokáže vecne posúdiť dôležitosť správy a vie dať správe náležitú formu. Pri veľkom počte
prichádzajúcich správ musí byť toto hodnotenie veľmi rýchle, rozhodnutia sú prijímané
takmer reflexívne. V závislosti od významu udalostí alebo tém rozširujú agentúry pre
odberateľov svojich služieb základné spravodajstvo o sprievodné informácie o pozadí,
reportáže, fotografie alebo grafiky. Čoraz väčší význam nadobúda úloha koordinovať tieto
produkty, ktoré vznikajú v celkom odlišných podmienkach, tak, aby sa agentúrne texty,
obrázky a grafiky – prípadne aj zvukové alebo filmové záznamy – dali zaradom bez
problémov prijímať zákazníkmi. Medzi servisné funkcie agentúr patrí aj odpovedanie na
súrne dotazy. Okrem poskytovania textov a obrázkov umožňujú agentúry svojim zákazníkom
aj prístup do svojich elektronických archívov. Často sú online databázy agentúr prístupné aj
záujemcom, ktorí nepatria medzi platiacich zákazníkov.

Z uvedeného vyplýva 5 hlavných funkcií spravodajských agentúr:

(a) Poskytovanie aktuálnych informácií (správ)
(b) Poskytovanie zaujímavých textových alebo obrazových formátov
(c) Utrieďovanie tém (agenda setting)
(d) Poskytovanie služieb pre redakcie
(e) Tvorba a údržba elektronických databánk

5. Novinárska kvalita

Nárok na obsažné (kompletné), aktuálne a objektívne spravodajstvo je v každodennej
spravodajskej rutine často konfrontované s takými negatívnymi aspektmi ako je časový tlak
alebo konkurencia. Napätie vzniká medzi úlohami:

 rýchlosť – správnosť (Poskytni správu ako prvý, ale v prvom rade správnu!)

 presnosť – atraktívnosť

 úplnosť – stručnosť

Pokiaľ ide o novinársku kvalitu, agentúrne spravodajstvo nemá veľmi dobrý imidž. Patria sem
také nedostatky ako:

 skreslené zobrazovanie reality,

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

 prílišné zameranie na negativizmus a superlatívy,

 oznamovacie novinárstvo,

 nadpriemerne veľký počet vecných chýb,

 početnými frázami poznačený jazyk,

 správy z druhej ruky a. i.

Vzhľadom na sériovú produkciu správ sa výčitky neobmedzujú iba na uvedené.
Odporúčanie, aby sa presnosť a dôkladnosť dodržiavala aj na úkor rýchlosti, dokážu
agentúry do istej miery rešpektovať vo vzťahu k niektorým zákazníkom (napr. k novinám). Vo
vzťahu k elektronickým médiám, resp. zákazníkom z hospodárstva a politiky musia agentúrni
novinári mať na zreteli súbežne viacero úloh:

 správnosť

 objektívnosť v zmysle nestranného zobrazenia pozorovanej reality

 rýchlosť

 zrozumiteľnosť

 závažnosť (dôležitosť)

Zvládnutie tzv. spravodajského remesla je v dnešnej dobe už nedostatočné na zvládnutie
náročných požiadaviek vo vzťahu k piatim vymenovaným funkciám agentúrnej práce. Na to
je potrebné profesionálne vzdelávanie agentúrnych novinárov. Rovnako potrebné je
adekvátne personálne vybavenie agentúrnych redakcií. Redaktori musia mať vecné
kompetencie vo viacerých podstatných disciplínách (ako napr. medzinárodné vzťahy,
sociálna politika, ekológia alebo ekonomika), ktoré môžu byť agentúram nápomocné pri
plnení ich komunikačných funkcií.

6. História spravodajských agentúr

Od polovice 19. storočia sú spravodajské (tlačové) agentúry neodmysliteľnou súčasťou
globálnych komunikačných systémov. Už viac ako 150 rokov majú tieto inštitúcie približne
rovnakú úlohu: Prekonávanie času a priestoru pomocou správ (spravodajstva). Od svojho
vzniku sa tieto inštitúcie starajú o prenos udalostí, poznatkov a inovácií, podstatných pre
rozvoj súčasného sveta.

Prvé spravodajské agentúry

Prvé spravodajské agentúry vo svete vznikli v Berlíne, Viedni, Londýne a New Yorku
približne v rovnakom čase – v polovici 19. storočia – takže vznik agentúrneho spravodajstva
môžeme dnes datovať do roku 1850. V tomto časovom období bola popri Wolfovom
Telegraphisches Bureau v Berlíne, Österreichische Corespondenz vo Viedni a Mr. Reuter’s
Cabled Messages v Londýne zriadená aj Harbour News Association v New Yorku, ktorá sa
neskôr premenovala na Associate Press. Jedinou výnimkou bola francúzska pramatka
spravodajských agentúr Agence Havas, predchodkyňa dnešnej Agence France, ktorá vznikla
v Paríži už v roku 1835.

Politika, ekonomika a

telegraf

Dva podstatné vývojové faktory zohrali rozhodujúcu úlohu pri vzniku tlačových agentúr
v polovici 19. storočia. Prvým bol politický faktor, ktorým bola revolúcia v roku 1848, ktorá
vlastne umožnila politickú a hospodársku liberalizáciu. Práve hospodárska liberalizácia
vyvolala v Anglicku a neskôr aj v kontinentálnej Európe výrazný nárast potreby
spravodajstva. Zároveň s týmto vývojom zaznamenávame revolučný nástup elektrického
telegrafu, Morseovho telegrafu, ktorý umožnil výrazné zrýchlenie spravodajstva. Telegraf sa
svojou rýchlosťou postaral o prekonanie priestorových a časových hraníc. Po tom, čo
telegrafia dostala možnosť súkromného využitia, prevzali spravodajské agentúry prenos

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

telegrafických depeší, ktoré uspokojovali nielen obchodné záujmy, ale informovali
o dôležitých politických skutočnostiach. (s. 14)

Tak ako železnica priniesla revolúciu do dopravy, telegraf znamenal revolúciu
v spravodajstve. Svojou rýchlosťou rúcal priestorové a časové hranice, spájal čoraz väčšie
teritóriá až dospel k prvej globalizácii spravodajstva. Prvým agentúram – AP v Severejnej
Amerike, Agence Havas v Paríži, Wolffovej telegrafnej kancelárii v Berlíne a Reuterovi
v Londíne - priniesol možnosť podnikať prakticky na celom svete. Ako agentúry orientované
na svetový trh sa usilovali čo najrýchlejšie poskytovať svojim zákazníkom správy z čo
najväčšieho územia. Podstata ich podnikania a súťaženia už nespočívala iba v obsahoch,
ktoré ponúkali, ale aj v rýchlosti, akou tieto informácie sprostredkúvali. Základným
podnikateľským princípom sa stalo využívanie najnovších technologických inovácií v súlade
s heslom Paula Julius Reutera: Stay in the forefront of technology! (103)

Organizačné formy

Organizačné formy spravodajských agentúr sa kryštalizovali už v počiatočných fázach ich
vzniku, čiže v druhej polovici 19. storočia. Agentúry Havas, Wolf a Reuters boli v súkromnom
vlastníctve svojich zakladateľov. V príkrom rozpore s týmito čisto komerčnými zámermi bola
založená rakúsko-uhorská spravodajská agentúra – Österreichische Correspondenz vo
Viedni, pretože bola zriadená v prvom rade ako nástroj kontrarevolúcie. Medzi týmito dvoma
pólmi - trhom a štátom – sa nachádzajú tie formy spoločnosti, aká sa našla už pri zakladaní
Harbour News Association už v roku 1849 v USA. Jej zakladatelia, šesť vydavateľov
newyorských novín, založili túto agentúru z úsporných dôvodov, aby ušetrili výdavky na
zadovažovanie informácií.

6. 1. Počiatky – 1835 – 1870

Predpoklady vzniku moderných spravodajských agentúr priniesol liberalizmus, ktorý vyvolal
dopyt po politických i hospodárskych informáciách. Sloboda tlače a sloboda hospodárskeho
(aj vydavateľského) podnikania priniesla novinám aj kúpyschopných čitateľov.
Technologickým základom rozmáhajúceho sa spravodajstva sa stal elektrický telegraf, ktorý
sa stal hnacím motorom hospodárskeho rozvoja a ako taký poskytoval aj impulzy pre vznik
moderných spravodajských agentúr podľa vzoru agentúry Charlesa-Louisa Havasa. (102)

6. 1. 1. Havas

Za vlády Louisa XVIII. získala francúzska tlač o niečo viac slobody. Počet novín sa utešene
rozrastal, čoraz väčší význam získavalo politické novinárstvo. Keď Karol X. (1824-1830) sa
v roku 1830 pokúsil znovu sprísniť cenzúru, vyvolal „revolúciu novinárov“, ku ktorej sa pridali
aj robotníci a študenti. Kráľ musel odstúpiť a nový kráľ Ľudovít Filip I. ako „buržoázny“
(občiansky) kráľ. Kráľ vydal novú ústavu a cenzúrne ustanovenia boli znovu uvoľnené. (ABC,
510)

Uvoľnená cenzúra

Júlovou revolúciou z roku 1830 nastúpila vo Francúzska konštitučná monarchia. Určitá
politická liberalizácia priniesla bohatšiu výmenu informácií a rozvoj tlačových kancelárií.
Takéto kancelárie, ktoré zhromažďovali informácie a zasielali predplatiteľom, existovali už
niekoľko storočí, ale v tomto čase, aj zásluhou väčšej slobody tlače, vznikli nové kancelárie,
ktoré svoje služby ponúkali predovšetkým vydavateľom novín. (60)

S rozvojom francúzskej tlače súvisela aj myšlienka zriadenia komerčnej tlačovej kancelárie.
Zakladateľom takejto kancelárie sa stal Chales-Louis Havas, pôvodom bankár, ktorý
financovala Napoleona a ktorý sa po Waterloo dostal do bankrotu. Narodil sa 5. júla 1783

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

v Pont-Audemer ako syn knihovníckeho inšpektora, ktorý kontroloval obsah zahraničných
kníh a prácu domácich tlačiarov. Ovládal viacero cudzích jazykov, vrátane gréčtiny, latinčiny,
ale najmú angličtiny a nemčiny. Po finančnom krachu svojej banky sa živil prekladmi
z anglických a nemeckých novín. A práve to bola práca, ktorá ho priviedla k myšlienke zriadiť
agentúru, ktorá by zhromažďovala a predávala informácie. V roku 1832 otvoril
v bezprostrednej blízkosti pošty a burzy svoju „Bureau Havas“. Havas si predplácal väčšie
množstvo zahraničných novín, z ktorých prekladal a správy ponúkal francúzskym novinám.
V roku 1835 svoju kanceláriu premenoval na „Agence Havas“. (61)

Holuby v

nasadení

V tom čase vychádzalo už množstvo denníkov, takže spravodajstvo si vyžadovalo tento
rytmus. Havasovo heslo znelo – „rýchlo a dobre“. Keďže rozvoj železničnej dopravy bol ešte
iba v počiatkoch, rýchlosť spravodajstva bola limitovaná rýchlosťou konských poštových
dostavníkov. Vo Francúzsku pomerne rozšírená sieť optického telegrafu bola pre súkromné
použitie neprístupná. Okrem toho prenosová kapacita optického telegrafu bola aj tak veľmi
nízka. Havas si preto zriadil spravodajské spojenie medzi Londýnom, Parížom a Bruselom
pomocou poštových holubov. Holuby dokázali zvládnuť trasu z Londýna do Paríža za šesť
a z Bruselu do Paríža za štyri hodiny. Okrem usilovných holubov vďačil Havas za svoj
úspech aj skutočnosti, že vo Francúzsku v tom čase vládla relatívna sloboda tlače, čo mu
otváralo trh pre jeho spravodajstvo. (62)

Havasove preklady z anglických, nemeckých, španielskych, talianskych a ruských novín
tvorili v prvom rade správy politického charakteru, ktoré agentúra ponúkala nielen
francúzskym novinám, ale aj vyslanectvám zahraničných krajín na francúzskom kráľovskom
dvore. Blízke kontakty Havasa k oficiálnym miestam však vzbudzovali u mnohých nedôveru.
Spisovateľ Honoré de Balzac vytýkal Havasovi, že za šírenie oficiálnych správ ho
ministerstvo vnútra každý mesiac vypláca. V Balzacových novinách Revue Parisiénne sa tiež
písalo, že verejnosť si síce myslí, že tlač je vo Francúzsku štvrtou mocou a že tu pôsobí
množstvo novín, ale že v skutočnosti sú vo Francúzsku iba jedny noviny – Agence Havas,
ktorá dostáva všetky správy, filtruje ich a dodáva ostatným. Balzac sa pýtal: „Chápete tú
úbohú uniformovanosť zahraničných správ vo všetkých novinách?“ (62)

6. 1. 2. Reuters

Mimoriadne významnou postavou v histórii tlačových agentúr bol Július Reuter. Narodil sa
21. júla 1816 v Kasseli ako najmladší syn židovského rabína Samuela Levi Josaphata.
V roku 1845 si vzal za ženu Idu Magnusovú, dcéru pruského byrokrata. Spolu s ňou
odcestoval do Londýna, kde sa v nemeckom luteránskom kostole dal pokrstiť ako Pavol
Július Reuter. Koncom roka sa v tom istom kostole so svojou manželkou oženil druhýkrát. (s.
8)

V roku 1851 sa Reuter so svojou manželkou znovu objavil v Londýne, pretože sa tu črtala
možnosť založiť tlačovú agentúru, o čo sa Reuter už dlhšiu dobu usiloval v Nemecku. V roku
1851 totiž po dvoch neúspešných pokusoch v rokoch 1847 a 1850 položili podmorský kábel,
spájajúci Dover a Calais. More už viac nebolo prekážkou pre telegrafné spravodajstvo.
Severný kanál medzi Škótskom a Írskom a Severné more smerom k Holandsku boli
prepojené o dva roky neskôr. (s. 13)

Ekonomická báza

V polovici 19. storočia bol Londýn centrom rýchle sa rozvíjajúcej svetovej ekonomiky.
Londýnska City, ktorej dominovala Anglická banka (Bank of England), ako aj Kráľovská
a Baltská burza zabezpečovala služby pre obchod a priemysel nielen v Británii a britskej ríši,
ale na celom svete. Svetová výstava priemyselných produktov všetkých krajín, ktorá sa

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

s veľkou slávou konala v Hyde Parku počas leta 1851, slúžila na demonštráciu britskej
dominantnosti vo svetovom hospodárstve.

Základom britského úspechu bola sloboda podnikania a obchodu. Tá sa spolu so slobodou
vyznania a slobodou politického prejavu stala pre Britániu značkou kvality. Sloboda prejavu
bola zárukou slobody tlače. Priama cenzúra bola zrušená už dávno, avšak daň na inzerciu,
kolková daň na noviny a daň na papier predstavovali nepriamu cenzúru, lebo bránili vydávať
lacnejšie noviny. Tieto takzvané dane na vedomosti (taxes on knowledge) boli postupne
odstránené v rokoch 1853, 1855 a 1861. Cena novín odstránením daní klesla z 5 na 1
penny. (s. 14-15)

Imperiálna inštitúcia (1865 – 1914)

V priebehu posledných štyridsať rokov 19. storočia Reuterova spravodajská agentúra
fungovala stále viac ako inštitúcia Britskej ríše. Pre súkromnú spoločnosť to bol ohromný
status. Nehovoriac o tom, že išlo o firmu nemeckého žida, ktorý začal žiť v Anglicku až vo
veku 34 rokov. Reuter mal ambíciu urobiť z agentúry najvýznamnejšiu spravodajskú
agentúru na svete.

Reštrukturalizácia

V roku 1865 Július Reuter reštrukturalizoval svoj podnik. Ten prestal patril výlučne jemu
a premenoval sa na Reuters. Súkromná firma z roku 1851 sa zmenila na Reuter`s Telegram
Company, spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť mala kapitál 250 000 libier, ktorý
tvorilo 10 000 akcií po 25 libier. (s. 47)

6. 1. 3. Wolff

Krátko po revolúcii začal v Berlíne vydávať National-Zeitung syn bankára a bývalý pracovník
Agence Haves Bernhard Wolff. Po uvoľnení telegrafie na komerčné účely 1. októbra 1849 sa
Wolff rozhodol preberať telegrafné spravodajstvo. Telegrafné spravodajstvo spočiatku Wolff
chápal ako tlačovú službu (kanceláriu) novín National-Zeitung. (98)

Najmä hospodárske správy sa čoskoro ukázali ako cenný tovar a z Wolffovej kancelárie sa
rýchle stal prosperujúci podnik. Hoci sa v Prusku politický liberalizmus a tým aj slobodná tlač
nepresadili, aspoň čiastočne sa začal presadzovať hospodársky liberalizmus. Aj tu
nezadržateľne pokračovala industrializácia. To bol tiež dôvod, prečo sa mohla Wolffova
telegrafná kancelária osamostatniť a oddeliť od novín, ktorým pôvodne slúžila. Kancelária
ponúkala svojim zákazníkom z novín, ale aj z obchodných a bankových kruhov správy
z parížskej i londýnskej burzy, ako aj finančné správy zo Štetínu, Frankfurtu a Hamburg. Po
uvoľnení telegrafie aj v Rakúsku zabezpečovala výmenu informácií aj s Viedňou. (99)

6. 1. 4. Associated Press

Na rozdiel od neoabsolutistických monarchií ako Prusko a Rakúsko, bola politická
a ekonomická situácia v Anglicku a Severnej Amerike úplne iná. K slobode jednotlivca patrila
aj sloboda podnikania. Na podklade slobody prejavu a slobody podnikania vznikla v Severnej
Amerike mimoriadne rozvinutá tlač. Početné noviny fungovali pomerne nezávisle od štátnej
moci, s povinnosťou riadiť sa zákonmi a princípmi trhového hospodárstva. Zásady rentability
platili aj pre oblasť získavania spravodajstva. Viac správ lákalo viac čitateľov, ale prinášali aj
vyššie náklady.

Rozširovanie telegrafnej siete v druhej polovici 40. rokov prinieslo ďalšie problémy.
Telegrafnými linkami boli pospájané predovšetkým veľké mestá, pretože veľké aglomerácie
obyvateľstva boli zárukou rýchlejšej amortizácie veľkých investičných nákladov a zároveň

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

sľubovali vyššie zisky. Iba noviny v takýchto mestách si mohli dovoliť využívať telegrafické
správy a iba málo z nich si mohlo dovoliť vlastnú telegrafnú linku. Avšak v tom čase si noviny
z konkurenčných dôvodov a kvôli aktuálnosti jednoducho nemohli dovoliť pracovať bez
telegrafných služieb. Vysoké náklady na telegrafné služby viedli k hľadaniu alternatívnych
organizačných služieb.

V máji 1848 sa stretli vydavatelia šiestich newyorských denníkov, aby prerokovali problém
telegrafného spravodajstva. Jednotlivé noviny totiž uzavreli zmluvy s telegrafnou
spoločnosťou a všetky platili plné poplatky. Ako protiopatrenie vytvorilo šesť novín družstvo,
ktoré malo zabezpečovať spravodajstvo pre všetky zúčastnené denníky. Vytvorili „Harbor
News Association (neskôr Associated Press), družstvo, ktoré zabezpečovalo, aby sa správy,
ktoré prichádzali loďami z Európy do severne ležiaceho Halifaxu dostali k najbližšej
telegrafnej stanici a od nej do New Yorku – novinám družstva. Takto získané správy boli
podľa písomnej dohody majetkom všetkých šiestich novín, pričom sa považovali za surovinu
alebo polotovar, z ktorého si redakcie mohli vyrábať vlastné produkty a ktorý sa po
zverejnení v šiestich newyorských novinách mohol predávať (ak s tým súhlasili všetci
členovia družstva) aj ďalším novinám. (97-98)

6. 1. 5. Rakúska tlačová kancelária

Na jar 1849 sa minister spravodlivosti Alexander Bach stal aj ministrom vnútra, takže mu
pripadli do rezortu aj záležitosti tlače. Minister vo svojej novej funkcii uvažoval nielen o tom,
ako potláčať štátu nepriateľskú tlače (najmä tlač podrobených národov), ale aj ako využiť tlač
vo svoj prospech, pretože sa mu zdalo, že oficiálne vládne noviny Wiener Zeitung na všetko
nestačia. Bach prišiel aj s myšlienkou zriadiť tlačovú kanceláriu, ktorá by „rýchle vyvracala
klamstvá novín a šírila správy, o ktorých by verejnosť mala vedieť“. (91)

Iniciátorom zriadenia takejto kancelárie bol známy novinár Jozef Tuvora, ktorý, napriek tomu,
že bol pôvodne revolučným novinárom, ponúkol svoj projekt Bachovi. Bach jeho návrhy prijal
a tak dejiny rakúskej tlačovej agentúry začali pod záštitou vlády. To, že Rakúska tlačová
kancelária bola zriadená ako súkromný podnik, slúžilo len na zamaskovanie jej skutočného
poslania. Týmto poslaním bolo zásobovať noviny, ktoré vychádzali v českom, slovinskom,
srbochorvátskom a talianskom jazyku, „inšpiračnými“ resp. kontrolovanými správami, ktoré
by slúžili veci jednoty a zachovania monarchie a zároveň tlmili sociálno-revolučné, ale aj
národné požiadavky. (92)

Tuvora zhromažďoval správy z lokálnych, ale aj zahraničných novín, ale mal predovšetkým
k dispozícii správy z cisárskeho dvora. V zahraničnom spravodajstve využíval najmä
telegrafické správy z „Orientu“ (čím sa myslel Balkán pod vplyvom Osmanskej ríše)
a z Talianska.

Rakúska tlačová kancelária ponúkala ručne písané a litograficky rozmnožované
spravodajstvo, väčšinou ponúkané oficióznym odberateľom. V záujme o čo najväčšie
rozšírenie boli poplatky čo najnižšie, čo však nemalo nič spoločné so snahou presadiť sa na
trhu. Na trhu totiž žiadna konkurencia nebola. (92-93)

Nevyhnutným dôsledkom činnosti tlačovej kancelárie bola nápadná podobnosť spravodajstva
v rozličných novinách. Už v prvom mesiaci totiž kancelária získala pomerne široký okruh, aj
keď oficióznych odberateľov.

6. 1. 6. Telegraphen–Korrespondenz-Bureau

Prvou štátnou agentúrou bola rakúsko-uhorská k. k. Telegraphen–Korrespondenz-Bureau
(c. k Telegrafná tlačová kancelária), ktorá vznikla v roku 1860 v nadväznosti na síce
súkromnú, ale štátom ovládanú a financovanú agentúru Jozefa Tuvoru. Išlo tu vlastne

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

o využitie telegrafnej spoločnosti na šírenie spravodajstva pre potreby tlače a v záujme štátu,
ktorým mal záujem kontrolovať nielen telegrafiu, ale aj spravodajstvo. 4

Tak ako optický, aj elektrický telegraf bol v Rakúsku už vopred štátnou záležitosťou, sčasti aj
preto, že telegraf sa rozvíjal v susedstve železnice, ktorej výstavba a prevádzka v monarchii
od roku 1841 patrila do právomoci cisárstva. Zriadenie prvého rakúskeho elektrického
telegrafu popri Severnej dráhe cisára Ferdinanda (Kaiser Ferdinand Nordbahn) medzi
viedenskou železničnou stanicou sever (Nodbahhof) a stanicou Floridsdorf v apríli 1845
viedla, nie tak ako v iných krajinách, k verejnej prístupnosti, ale k zoštátneniu. Koncom roka
1846 bola pokusná telegrafná linka predĺžená až po Brno a v marci 1847 spustená do
prevádzky. 5

6. 2. Kartel (1870 – 1918 – 1934)

Tri hlavné európske spravodajské agentúry Reuters, Havas a Wolff uzavreli niekoľko dohôd
o rozdelení si svetového trhu. Práv bola hneď z roku 1856, druhá z roku 1870. Tento kartel
nazývali „ring combination“ (kartelové združenie). Agentúra Reuters bola najdôležitejším
členom kartelu. Patrili jej najrozsiahlejšie územia a mala najväčší počet zahraničných
kancelári, spravodajcov a korešpondentov. Do združenia prispievala najväčším počtom
správ. Sídlo agentúry na Old Jewry sa stalo svetovým spravodajským centrom. (Reuters s.
53)

Rýchlosť sprostredkúvania správ sa stala rozhodujúcim faktorom činnosti spravodajských
agentúr. Akonáhle je správa neaktuálna, stáva sa bezcennou. Správy sú „časový tovar“.
Agentúry ako Reuters fungovali ako istý druh burzy, kde sa síce nepredával tovar, ale
momentálne kódovanie tovarov na rôznych burzách. (129) Británia, ktorej ríša bolo v plnom
rozkvete, mala záujem o telegrafné spojenie do svojich kolónií. Na prvom mieste bola linka
do Adenu a do východnej Indie (Pakistan) V čase výstavby Suezského prieplavu by linka cez
Istanbul (Konštantínopol) výrazne skrátila cestu do Indie.

Najdôležitejšie ale bolo spojenie Európy s Amerikou. Keď Samuel Morse ako prvý prišiel
s touto myšlienkou, v americkou Kongrese sa mu vysmiali. Neskôr si však túto myšlienku
osvojil fabrikant Cyrus West Field, ktorý založil spoločnosť Atlantic Telegraph Company of
New York, New Foundland and London, ktorá získala licenciu na transatlantickú telegrafnú
linku. Tá uzavrela s Associated Press dohodu o prednostnom poskytovaní služieb. Július
Reuter využil túto príležitosť a uzavrel dohodu s Associated Press o výmene spravodajstva
medzi Londýnom a New Yorkom. Získal tak vlastne európsky monopol na americké
spravodajstvo. Kábel bol úspešne položený na dno oceánu až na tretí pokus a 5. augusta
1858 začala výmena správ. Britská kráľovná Viktória poslala slávnostný telegram
americkému prezidentovi do Washingtonu. Ale 20. októbra 1858 sa kábel roztrhol. Úspešný
bol až pokus z roku 1866. 6

Reuterovým šťastím bolo, že pôsobil v britskej metropole s vysoko rozvinutou tlačou. Tá
dostala výrazný podnet v roku 1855, keď bola zrušená (znížená) novinová daň. Výnimočné
postavenie Times sa skončilo, nastáva zrod masovej tlače. Drahé noviny ako Times, ktoré
stáli 5 penny, bývali v obehu aj niekoľko dní a ľudia si ich požičiavali, prípadne predávali.

4 Pensold, Wolfgang: Official Reporting: On the History of Governamental Policies for News Agencies
in Austria. In: APA – Austria Presse Agentur (Editor): The Various Faces of Reality: Values in News
(Agency) Journalism. Innssbruck: Sudienverlag, 2002, s.27-36.
5 Dörfler, Edith - Pensold, Wolfgang: Die Macht der Nachricht. Die Geschichte der
Nachrichtenagenturen in Österreich. Wien: Molden Verlag GmbH, 2001, s.68.
6 The Transatlantic Telegraph Cable. Mar2000, Vol. 50 Issue 3, p44, History Today, by Cookson,
Gillian) In http ...

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Z jednu penny predávaná lacná „penny press“ bola prístupná aj pre menej kúpyschopné
vrstvy. Daily Telegraph čoskoro dokázal tlačiť dvojnásobne viac exemplárov ako Times. Na
tejto skutočnosti profitoval aj Reuter, ktorý mohol masvoým denníkom ponúknuť to, čo si ináč
mohli dovoliť iba renomované noviny prostredníctvom svojich vlastných korešpondentov –
správy zo zahraničia. (133)

6. 3. Medzi vojnami

Počas I. svetovej vojny ovládla noviny a spravodajstvo propaganda. Spravodajský tok
kontrolovalo niekoľko národných inštitúcií, medzi ktorými dominovali britská spravodajská
agentúra Reuters a francúzska Havas. Od roku 1870 tvorili kartel, ktorý si rozdelil svet na
zóny pôsobnosti a ktoré exkluzívne využívali jednotlivé agentúry. Pôvodne ku kartelu patrila
aj nemecká agentúra Wolff, tá sa však výrazne oslabila po tom, čo Nemecko prehralo vojnu.
Naproti tomu americká AP sa stala silnejším partnerom, aj keď ešte nahrala takú dôležitú
úlohu ako Reuters a Havas.

Liberalizácia svetového trhu

Z politických, ale najmä ekonomických dôvodov začala proti kartelu bojovať súkromná
americká agentúra United Press. AP sa pridala, pretože nechcela zostať menšinovým
partnerom v karteli. Proti kartelu bojoval najmä Kent Cooper, od roku 1925 riaditeľ AP, ktorý
vyjadroval nedôveru voči spravodajstvu „propagandistických agentúr“. V roku 1934 sa
nakoniec americkým agentúram podarilo prelomiť kartel a otvoriť spravodajský trh. Stalo sa
tak na základe dohody z Paríža, ktorá zaručovala, že AP môže uzatvárať dohody
s ktorýmikoľvek agentúrami a ktorýmikoľvek novinami na celom svete. To isté platilo aj pre
Reuters, Havas a nemeckú DNB, ktorá vznikla v roku 1933 fúziou Wolffovej telegrafnej
kancelárie a Telegrafnej únie.

Napriek tomu tu stále zostával problém štátnych agentúr. Tie – najmä pred II. svetovou
vojnou a počas nej – namiesto správ šírili púhu propagandu. Dokonca aj také agentúry ako
Reuters sa cez vojnu nedokázali ubrániť vplyvu štátu. 7 AP však mala snahu vytvoriť nový,
povojnový model agentúry, ktorý by prakticky vylučoval štátne agentúry a pre túto myšlienku
získala aj britskú Reuters. Reuters od roku 1926 nebola čisto súkromnou agentúrou, ale bola
agentúrou vo vlastníctve združenia britskej regionálnej tlače – Press Association. V roku
1941 zmenila organizačné usporiadanie a stala sa trustom, keď polovicu akcií prepustila
asociácii britskej celoštátnej tlače – Newspaper Proprietors Association (NPA). Reuters takto
vlastne patrila celej britskej tlači. (Neskôr sa spoluvlastníkmi stali aj asociácie austrálskej,
novozélandskej a írskej tlače.)

V medzivojnovom období zápasila agentúra Reuters s čoraz väčšími problémami v snahe
udržať si svoju pozíciu vo svete. Obzvlášť ťažko ju postihovala konkurencia amerických
spravodajských agentúr. Oslabená pozícia Reuters vo svete súvisela aj s celkove oslabenou
pozíciu Britskej ríše, keď po I. svetovej vojne sa vedúcou svetovou mocnosťou stali Spojené
štáty. Nedostatok finančných prostriedkov mal negatívny vplyv na rozsah a kvalitu
spravodajstva Reuters už pre I. svetovou vojnou a ešte viac ho ovplyvnila ťažká finančná
situácia medzi vojnami. Počas vojny i medzi vojnami, kedy sa v Európe rozmáhal
nacionalizmus, súkromnej agentúre sťažovala situácia aj skutočnosť, že mnohé národné
agentúry boli štátne a aj svetové agentúry ako Havas alebo Wolff, dostávali od svojich štátov
finančné dotácie.

7 Dörfler, Edith – Vyslozil, Wolfgang: Introduction: Impartial News and Independent News Agencies –
Vision and Implementation. In: APA (Ed.): The Various Faces, s. 7-13, tu 8.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Rozhlas ako konkurencia

Rýchly rozvoj rozhlasového vysielania vo Veľkej Británii v 20. a 30. rokoch znamenal pre
britské noviny seriózne nebezpečenstvo. Vznikla otázka, či BBC môže vysielať agentúrne
spravodajstvo, najmä v raňajších hodinách, kým ešte nevyšli noviny. Touto otázkou sa vážne
zaoberala aliancia spravodajských agentúr, v ktorej dominovali Reuters a do ktorej patrili aj
Press Association, Extel a Central News. Z rokovaní medzi šéfom Reuters a BBC (Jones
a Reith) vzišla ústna dohoda, že BBC nebude vysielať agentúrne správy pred 7. hodinou
rannou.

Noviny sa bránili najmä tomu, aby BBC vysielala priame prenosy z dôležitých podujatí, preto
prvá priama reportáž sa dostala do éteru až v roku 1927. Okrem toho si BBC začala
pripravovať svoje vlastné spravodajstvo a naliehala, aby si mohla upravovať agentúrne
správy. Agentúry túto požiadavku formálne akceptovali koncom roku 1929.

V marci 1929 chcela BBC vysielať v priamom prenose inauguráciu amerického prezidenta
Hoovera, avšak atmosferické poruchy tento zámer prekazili. O štyri roky neskôr, pri
inauguračnej reči prezidenta Roosevelta, už bolo všetko v poriadku a vedenie Reuters túto
udalosť zhodnotilo ako značné nebezpečenstvo pre noviny a spravodajské agentúry.

Po vypuknutí II. svetovej vojny nasadila BBC svojich vojnových korešpondentov vo
Francúzsku. Sila mikrofónu v tých časoch bola veľká. Reuters síce zostala národnou
inštitúciou, ale novu sa stala aj BBC.

Nový model spravodajskej agentúry

Boyd-Barrett, Oliver: Towards the „New Model“ News Agency. In: APA – Austria Presse
Agentu (Editor): The Various Faces of Reality: Values in News (Agency) Journalism.
Innssbruck: Sudienverlag, 2002, s. 91- 96. ISBN 3-7065-1822-8

V 60. a 70. rokoch minulého storočia generálny riaditeľ Reuters zasial prvé semená revolúcie
v ekonomike a činnosti spravodajskej agentúry. Začiatkom 80. rokov tieto prvé semená už
vyklíčili natoľko, že Rupert Murdoch a ostatní kapitáni novinového priemyslu na Fleet Street
v Londýne, ktorí vlastnili väčšinu akcií agentúry v tom čase, mohli začať pripravovať prvé
vydanie akcií spoločnosti na trhu akcií (flotácia). Koncom 80. rokov začal Reuters žať úrodu
naplno. Dosiahol prekvapujúcu úroveň ziskovosti, aká bola nepredstaviteľná pre jej
zakladateľov, ale ani pre operátorov iných spravodajských agentúr za predchádzajúcich 150
rokov.

Pozoruhodná na celej veci bola predovšetkým skutočnosť, že táto revolúcia sa začala ešte
predtým, ako sa v dôsledku neoliberálnej ekonomiky friedmanovského štýlu, presadzovanej
Reaganom a Thatcherovou, začala deregulácia a privatizácia médií na celom svete. Toto
predvídanie budúcich trendov sa v Reuters uplatnilo už v 70. rokoch, keď sa agentúra stala
priekopníkom uplatňovania najnovších informačných a komunikačných technológií. Aj iné
agentúry zavádzali novú techniku, ale ani zďaleka nie v takom rozsahu ako Reuters.

Zemetrasenie, ktoré spôsobila agentúra Reuters, vyslala šokové vlny do sveta agentúr
i mimo neho. Dodnes sú citeľné na úrovni národných agentúr. Ukázalo sa, že politická
ekonómia činnosti spravodajskej agentúry sa môže riadiť modelom, ktorý nie je závislý ani od
politickej ochrany štátu, ani od ochrany médií v ich dvojjedinej funkcii vlastníkov a klientov.

Nový model bol reakciou na napätia, ktoré pri agentúrach starého typu vznikajú medzi
agentúrou a mediálnymi šéfmi; agentúrnymi šéfmi a politickými lídrami; verejnou službou
a komerčnými cieľmi; pracovníkmi agentúr, novinármi, klientmi a občanmi; národnými

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

a medzinárodnými spravodajskými agentúrami; súkromnými a štátnymi (verejnoprávnymi)
spravodajskými agentúrami.

V posledných rokoch, najmä zásluhou nových elektronických technológií, predovšetkým
internetu, sme svedkami stierania hraníc medzi „veľkoobchodnými“ a „maloobchodnými“
médiami (čiže agentúrami, ktoré ponúkajú informácie vo veľkom a médiami, ktoré dodávajú
informácie jednotlivcom), ako aj nových, na internete založených riešení problémov
agentúrnej praxe, riešení, ktoré by sa predtým ťažko dali nazvať „spravodajskými
agentúrami“. Patria sem také stránky ako Allafrica.com – úplne iný spôsob riešenia ako ten,
o aký sa pokúšala dlhé roky PANA (Panafrican News Agency) – alebo v USA Globalvision
News Network, Alternet, Drudgereport alebo Freedomnews.

Základnými komponentmi „starého“ ekonomického modelu činnosti národnej spravodajskej
agentúry podľa Boyd-Barretta boli:

 systém príjmov, ktorý v podstatnej miere závisel od predplatného za kompletnú

ponuky spravodajských služieb (spravodajské „portfólio), pričom platby sa
zákazníkovi vypočítavali z veľkosti trhu alebo jeho podielu na trhu;

 exkluzívna ochrana záujmov privilegovaných kategórií členom/predplatiteľov;

 vysoká závislosť od štátnych dotácií a/alebo príspevkov médií – majiteľov, ktorí sa

dostávali do konfliktu záujmov v rozhodovaní sa medzi vysokou kvalitou alebo nízkou
cenou, adekvátnym príjmom z predplatného alebo obmedzením prístupu k službám
pre nečlenov;

 vysoká závislosť od klientov z mediálneho sektora alebo zákazníkov tradičných

spravodajských a informačných služieb;

 neregulovaný a nekontrolovaný systém dodatkových služieb pre média a iných

zákazníkov, vrátane doručovania, konzultácií, public relations, dodávky upraveného
spravodajstva (podľa požiadaviek zákazníka) a pod.;

 vysoká závislosť od prenajímaných pevných komunikačných liniek, obyčajne vo

vlastníctve a v prevádzke štátnych alebo štátom chránených telekomunikačných
gigantov;

 prevaha textu v ponuke služieb;

 oddelenie textových, video, hlasových a dátových služieb (ak vôbec nejaké iné ako

textové služby agentúra ponúka);

 jazyková a modálna rovnorodosť, t.j. jazyk dodávaných služieb obmedzený na jeden

alebo dva oficiálne jazyky, s dominujúcou prevahou textov v ponuke;

 výrazná destilácia zdrojov, t.j. agentúra do značnej miere edituje a/alebo upravuje

zdrojový materiál;

 silné vzťahy s jednou alebo dvoma poprednými medzinárodnými agentúrami (niekedy

aj na exkluzívnej báze, pričom medzinárodná agentúra je väčšinou jediným zdrojom
medzinárodného (zahraničného) spravodajstva pre národnú agentúru a národná
agentúra jediným dodávateľom národného spravodajstva pre medzinárodnú
agentúru; okrem toho bilaterálne výmeny spravodajstva s inými národnými
agentúrami, najmä s agentúrami z krajín, s ktorými má domovská krajina agentúry
priateľské vzťahy);

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

 silná trhová orientácia na inštitucionálnych klientov, najmä médiá vrátane štátnych

elektronických médií, ale tiež vládnych inštitúcií a veľkých korporácií;

 nevýrazná, výlučne lokálna identita značky (brand identity), pričom značka nadobúda

na význame v závislosti od dĺžky existencie agentúry;

„verejnoprávno-žurnalistická“ kultúra, v ktorej iba málo ľudí pracuje v agentúre na základe
svojich podnikateľských schopností alebo šikovnosti a v ktorej (najmä v rozvojovom svete
a komunistických krajinách) sa aj novinári v prvom rade považujú za štátnych úradníkov
(resp. politických pracovníkov). (s. 93)

Naproti tomu za kľúčové znaky „nového modelu“ spravodajskej agentúry Boyd-Barrett
považuje:

 flexibilné získavanie predplatného a poplatkov, podľa potreby užívateľov;

 vylúčenie exkluzivity v dostupných službách v súlade s kritériami voľného trhu;

 nízka závislosť od štátnych dotácií a príspevkov (poplatkov) od majiteľov/klientov, na

prospech príjmov získavaných na prísne komerčnej báze; v niektorých prípadoch to
znamená zrieknutie sa dlhodobého modelu „družstevného vlastníctva“ (združenie);

 nižšia závislosť od klientov z mediálneho sektora alebo klientov tradičných

spravodajských a informačných služieb; vyššia závislosť od nemediálnych klientov
(menovite inštitúcií a podnikov finančného a ekonomického sektora) alebo od klientov
netradičných služieb, vrátane interaktívnych služieb, ktoré umožňujú kontakty
obchodníkov s peniazmi, tovarmi a cennými papiermi;

 systematické a komercializované poskytovanie dodatkových služieb pre mediálnych

i nemediálnych klientov, ktoré naďalej zahŕňajú doručovanie (carrier), konzultácie,
public relations a spravodajstvo „na mieru“ (customized), avšak s ešte väčšou mierou
špecializácie a prispôsobenia zákazníkovi;

 čoraz širšie využívanie internetu v procese produkcie a distribúcie správ, čo si však

vyžaduje širokopásmové napojenia (linky) pre reportérov i klientov multimediálnych
služieb;

 integrácia textu, videa, hlasových a dátových služieb a intenzifikácia záujmu o dizajn

a prezentáciu;

 viacjazyčné služby pre rôzne jazykové komunity a viacmodálne služby (všetky formy

prejavu);

 nízka destilácia pôvodných zdrojov, t.j. pomocou internetových hyperliniek agentúry

umožňujú zákazníkom prístup do archívov, k zdrojovým dokumentom, interviews
a pod.;

 voľnejšie vzťahy s medzinárodnými spravodajskými agentúrami, v niektorých

prípadoch úplné odbúranie exkluzívnych vzťahov, pričom medzinárodné agentúry
bojujú s národnými agentúrami o svoju vlastnú klientelu, najmä o trhovú „smotanu“,
ktorú väčšinou tvoria finančné služby; konkurencia je pravdepodobnejšia na mediálne
saturovaných trhoch ako je Nemecko, menej pravdepodobná je na chudobných
trhoch rozvojového sveta, pričom víťazmi môžu byť len agentúry s väčšími zdrojmi,
teda medzinárodné agentúry;

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

 trhová orientácie je inštitucionálna i individuálna, so špecializovanými analytickými

a expertnými službami pre inštitucionálnych klientov a viac štandardizované
a všeobecnejšie zamerané služby pre individuálnych klientov;

 vysoká identita značky, živená službami, imidžom a kvalitou, a pomaly a postupne

čoraz viac medzinárodná; je to sčasti reakcia na meniacu sa identitu vlastníkov
a mediálnych klientov, ktorí tiež menia štruktúru vlastníkov a ktoré sa stávajú
súčasťou oveľa väčších medzinárodných konglomerátov;

 „podnikateľsko-žurnalistická“ kultúra, v ktorej fungovanie novinárstva je oveľa viac

podriadené ekonomickým aspektom, čiže príjmovému hľadisku, pričom si vyžaduje
technickú a manažérsku odbornosť.