Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

10. KAPITOLA

TELEVÍZIA

Definícia:

Elektronický spôsob prenášania vizuálnych a auditívnych informácií na diaľku s možnosťou
ich reprodukcie. Princíp televízie spočíva v premene optického obrazu na elektrický obrazový
signál, v jeho prenose a inverznej premene, čiže v opätovnej premene elektrického signálu
na optický obraz. Na to je potrebný zdroj obrazového signálu a prijímacie zariadenie.

1. Televízia ako technický vynález

V čase najväčšieho rozkvetu rozhlasového priemyslu vynálezcovia už pracovali na novom
vynáleze v oblasti elektronickej komunikácie. Myšlienka obrazovej komunikácie na diaľku sa
prvýkrát objavila vo vedecko-fantastickej literatúre v osemdesiatych rokoch 19. storočia.

Paul Nipkow – elektrický teleskop

V začiatkoch televízie sa rozklad obrazu uskutočňoval mechanicky. V roku 1884 nemecký
vynálezca Paul Nipkow vyvinul technológiu rotujúcej platne na prenos obrazu pomocou
drôtu, nazvanú „elektrický teleskop“. Táto nedokonalá technológia, ktorá prevládala v prvých
rokoch televízneho výskumu, musela byť odmietnutá ako nepraktická.

Základné prvky plne elektronického televízneho systému boli k dispozícii až po roku 1927,
keď americký inžinier Philo T. Farnsworth a takmer zároveň s ním aj ruský emigrant Vladimír
Zworykin zostrojili elektrónku, ktorá slúžila na prenos i príjem obrazového signálu. Zworykina
si najal riaditeľ americkej RCA, aby pokračoval na svojom výskume a zdokonaľovaní
televíznej kamery.

2. Počiatočný vývoj televízneho vysielania

Zásluhou celej série technických vynálezov vo Veľkej Británii, kontinentálnej Európe,
v Sovietskom zväze a v Spojených štátoch dosiahla televízia v roku 1931 stav technickej
spôsobilosti.

V. Británia

V týchto rokoch (začiatok tridsiatych rokov) bola v Británii vytvorená výskumná skupina pod
vedením Isaaca (neskôr Sira Isaaca) Shoenberga (Izáka Schönberga), vynálezcu s bohatými
skúsenosťami s vývojom rozhlasu v Sovietskom zväze. On urýchlil vývoj kompletnej
a praktickej televízie – vysielacieho systému založeného na kamerovej elektrónke známej
ako Emitron a na vylepšenej katódovej elektrónke v prijímacom aparáte. Shoenberg si
uvedomoval potrebu vytvoriť taký systém, ktorý by vydržal mnoho rokov, pretože každá
podstatná zmena základných noriem by priniesla množstvo náročných technických
a ekonomických problémov. Preto navrhol na tie časy ambiciózny systém, ktorý sa
v nasledujúcich rokoch ukázal ako plne uspokojivý. Shoenbergova metóda elektronického
snímania bola oveľa dokonalejšia ako mechanická metóda jeho predchodcu Johna Bairda.

Britská vláda oprávnila BBC, aby použila Shoenbergovu normu (405 riadkov) pre prvú
televíznu službu s vysokou rozlišovacou schopnosťou (high-definition service), ktorá začala
svoju činnosť v roku 1936. Jej kvalita bola na takej úrovni, že bez zmien pretrvala až do roku
1962, keď Veľká Británia postupne prebrala európsku normu 625 riadkov. Prvým

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

pozoruhodným externým vysielaním BBC bol sprievod korunovácie kráľa Juraja VI. v Hyde
Parku v novembri 1937. Prenos videlo niekoľko tisíc televíznych divákov.

USA

Rozvoj televízie v USA bol pomalší. Prvé verejné predstavenie televízie sa uskutočnilo 30.
apríla 1939 na otvorení Svetovej výstave v New Yorku zásluhou spoločnosti NBC (National
Broadcasting Company), ktorá už vtedy bola pripravená začať pravidelné televízne
vysielanie dve hodiny týždenne. Konkurenčné spoločnosti Columbia Broadcasting System
a Dumont Networ začali s pokusným vysielaním v rokoch 1939 a 1940.

Do polovice štyridsiatych rokov bolo v USA 23 televíznych staníc. Avšak II. svetová vojna
prakticky zastavila nielen vývoj televíznej techniky, ale aj rozvoj televízneho vysielania.
Všetky elektronické továrne prešli totiž na vojnovú výrobu. Federálna komunikačná komisia
dala povolenia iba na obmedzenú komerčnú činnosť. (Prvé sponzorované televízne
vysielanie sa uskutočnilo v roku 1941.) Takže postupne zanikli už aj existujúce televízne
stanice. Iba šesť staníc vysielalo časovo veľmi obmedzený program pre asi 10 000
vlastníkov televíznych prijímačov.

Po skončení vojny a zrušení obmedzení na výrobu televíznych prijímačov v roku 1946,
nastúpilo v USA obdobie mohutného rozvoja televízneho priemyslu. Už v roku 1949 bolo
v krajine milión televízorov, 10 miliónov v roku 1951 a 50 miliónov v roku 1959. (V tomto čase
u nás bolo vysielanie v začiatkoch.) Vo Veľkej Británii bolo televízne vysielanie obnovené
v júni 1946. V roku 1949 tu bolo 126 667 a v nasledujúcom roku 1950 takmer 350 000
televíznych prijímačov. V ostatných krajinách sa televízne vysielanie nezačalo pred rokom
1950.

3. Televízne vysielacie systémy

Málokto pochybuje o tom, že vysielacie organizácie môžu byť úplne nezávislé od vlády,
najmä keď každá – v súlade s medzinárodnými dohodami - musí získať od vlády licenciu na
vysielanie. Aj keď sa vysielacie podniky v demokratických krajinách pýšia svojou
nezávislosťou od vládnej moci, nie vždy to môžu tvrdiť o svojich majiteľoch a akcionároch
(ktorými sú často podniky z úplne iného ekonomického sektora), ani o zadávateľoch reklamy,
z ktorej komerčná televízia žije. Nezávislosť je v oblasti médií veľmi relatívny pojem.

European Broadcasting Union (Európska únia prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho
vysielania) rozlišuje štyri kategórie televíznych vysielacích systémov: štátne, verejné alebo
verejno-právne, zmiešané a súkromné.

3. 1. Štátne vysielacie organizácie

Do tejto kategórie patrili všetky televízne, resp. rozhlasovo-televízne organizácie bývalých
socialistických krajín, ale pred obdobím deregulácie a privatizácie aj väčšina vysielacích
organizácií v západnej Európe. (V Spojených štátoch sa táto kategória vysielacích
organizácií nikdy nevyskytla, tam bola televízia vždy v prvom rade súkromná, nanajvýš
verejná.) Spadajú sem všetky vysielacie organizácie, ktoré sú financované zo štátneho
rozpočtu a ktoré podliehajú niektorému z vládnych ministerstiev (obyčajne ministerstvu
informácií alebo kultúry), resp. ktorých vedenie menuje vláda. Niekedy však vláde podliehajú
aj organizácie, ktoré sú finančne a administratívne samostatné.

V Sovietskom zväze bol v roku 1957 zriadený zvláštny Štátny výbor pre rozhlas a televíziu,
ktorý podliehal priamo Rade ministrov ZSSR (čiže vláde Sovietskeho zväzu). Podobné
opatrenia urobili v Československu, Poľsku, Maďarsku a ostatných krajinách sovietskeho

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

bloku. Československá televízia bola od roku 1959 samostatnou ústrednou organizáciou,
ktorá podliehala priamo vláde ČSSR. Takáto podriadenosť vysielacích organizácií vláde
existovala a existuje aj vo viacerých rozvojových a zvyšných socialistických (Čína, Kuba)
krajinách. Napríklad All-India Radio je časťou ministerstva informácií a vysielania. Podobné
usporiadanie bolo bežné v koloniálnych krajinách, ktoré získali nezávislosť po II. svetovej
vojne.

3. 2. Verejnoprávne vysielacie organizácie

Prototypom systému tejto kategórie je BBC. Za predpokladu, že dodržiava chartu, na
základe ktorej bola zriadená a podmienky licencie, na základe ktorej pôsobí, má BBC
k dispozícii maximum nezávislosti:

 v disponovaní so svojimi finančnými prostriedkami (aj keď príjmy BBC závisia

od výšky koncesionárskych poplatkov, ktoré schvaľuje vláda);

 v produkcii a štruktúre programu a najmä

 v redakčnej činnosti.

Niektoré z ďalších právomocí vlády vo vzťahu k BBC sú limitované dohodnutými
podmienkami alebo sa neuplatňujú (doteraz sa nikdy neuplatnili).

Financovanie

Príjmy verejnoprávnej televízie pramenia obyčajne zo štyroch zdrojov:

a) z koncesionárskych poplatkov,
b) z predaja vysielacieho času pre reklamu
c) z komerčných aktivít (predaj vlastných programov a pod.)
d) z príspevkov štátu.

Ideálnym modelom financovania verejnoprávnej televízie je taký, ktorý sa môže spoliehať
najmä na koncesionárske poplatky a čiastočne aj na príjmy z reklamy a z rôznych iných
komerčných aktivít. Proti príjmom z reklamy namietajú súkromné televízne spoločnosti, ktoré
verejnoprávnym vysielateľom vyčítajú, že ťažia z dvoch základných zdrojov (koncesionárske
poplatky daňových poplatníkov a reklama), pričom oni sú obmedzení iba na komerčné príjmy
(reklama, sponzoring, teleshoping).

V bývalých socialistických krajinách zohrávali dôležitú úlohu aj štátne príspevky, ktoré sa
však chápu ako nástroj na zasahovanie štátu do chodu verejnoprávnych vysielacích
inštitúcií. Preto sa výška týchto príspevkov postupne znižovala. Verejnoprávne inštitúcie však
strácajú podiel na trhu a tým aj podiel na reklamných príjmov, čím sa zvyšuje ich deficit
a potreba štátnych príspevkov. Dostávajú sa do neriešiteľnej situácie – do krízy, ktorú
v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch prekonávali aj verejnoprávne televízie vo vyspelej
západnej Európe.

Rôzne typy verejnoprávnej televízie

Aj keď verejné alebo verejnoprávne televízie zaraďujeme do jednej kategórie televíznych
vysielateľov, v skutočnosti ide o veľmi rôznorodé inštitúcie. Táto rôznorodosť je podmienená
históriou, kultúrnymi, politickými, demografickými (zloženie obyvateľstva) i geografickými
podmienkami. Poukážeme aspoň na niektoré.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Kanada

Amerika ako kontinent nie je vhodnou pôdou pre verejnú televíziu. Určitou výnimkou je
Kanada, členská krajina britského Commonwealsu, ktorá má silnú verejnoprávnu televíziu –
Canadian Broadcasting Corporation (CBC) alebo Société Radio-Canada – ktorá, na základe
zákona, disponuje značnou nezávislosťou. Kanadský zákon o vysielaní prihliada najmä na
špecifické potreby francúzsky hovoriaceho kanadského obyvateľstva, potreby veľkých
regiónov a najmä nutnosť ochrany kultúrnej identity Kanaďanov vzhľadom na veľký vplyv
susednej kultúry Spojených štátov amerických. CBS je tou verejnoprávnou televíziou, ktorá
sa nezaobíde bez štátnych príspevkov, práve preto, aby mohla plniť zákonom stanovené
poslanie a aby mohla čeliť veľkému náporu komerčnej televízie.

Japonsko

Japan Broadcasting Corporation alebo Nippon Hoso Kyokai (NHK) je tiež rozhlasovo-
televízna spoločnosť, ktorej zákon ukladá poskytovať služby všetkým obyvateľom Japonska.
Radu guvernérov NHK menuje japonský ministerský predseda so súhlasom oboch komôr
parlamentu (Diet). Japonský systém verejnoprávneho vysielania je financovaný výlučne
z koncesionárskych poplatkov. Súkromné vysielanie existuje v Japonsku od roku 1950
a v súčasnosti tu pôsobí vyše 90 súkromných televíznych (terestriálnych), asi 80 satelitných
vysielateľov a viac ako 700 prevádzkovateľov káblových sietí s vlastným programom.

Nemecko

Nemecká verejnoprávna televízia je jedinečná vzhľadom na federálne (krajinské)
usporiadanie krajiny, pričom rozhlasové a televízne vysielanie nespadá do kompetencie
spolkovej vlády, ale jednotlivých krajín (Länder). Verejnoprávne vysielanie zabezpečujú
nezávislé a neziskové organizácie, financované prevažne z koncesionárskych poplatkov.
Typická verejnoprávna inštitúcia zabezpečuje rozhlasové a televízne vysielanie pre určitý
región, ktorým je vo väčšine prípadov spolková krajina. Všetky regionálne vysielacie
organizácie, ktoré v roku 1950 založili ARD (Arbeitsgemeinschaft der Rundfunkanstalten
Deutschlands), prispievajú - primerane svojej veľkosti - do prvého programu nemeckej
verejnoprávnej televízie. Zároveň samostatne vysielajú tzv. tretie programy, ktoré ponúkajú
regionálne spravodajstvo a viac na kultúru a vzdelávanie orientované relácie.

Druhá nemecká televízia ZDF (Zweites Deutsches Fernsehen) so sídlom v Mohuči vznikla
na základe štátnej zmluvy v roku 1961. Na rozdiel od federálne organizovanej ARD, ZDF
ponúka jeden centrálny celoštátny program bez regionálnych vstupov, aj keď má svoje
redakcie v rozličných častiach krajiny.

Všetky vysielacie inštitúcie spravujú nezávislé rady pre vysielanie (Rundfunksrats), ktorých
členovia reprezentujú všetky dôležité skupiny spoločnosti. Buď sú volení krajinskými
parlamentmi, alebo ich do rád delegujú spomínané spoločenské skupiny - politické strany,
podnikateľské a odborové organizácie, cirkvi, športové, ženské, kultúrne a iné organizácie. Aj
keď teoreticky je máloktorý člen rady priamo nominovaný niektorou z veľkých politických
strán, činnosť rád je silne ovplyvňovaná politickými záujmami. 1

Belgicko

Belgicko je zaujímavým príkladom verejnoprávnej televízie v dvojjazyčnej krajine.
Verejnoprávne médiá rešpektujú administratívne a jazykové rozdelenie Belgického
kráľovstva, preto existujú autonómne verejnoprávne rozhlasové a televízne inštitúcie pre
Flámsko (VRT - Vlaamse Radio en Televisie Omroep) a Valónsko (RTBF - Radio Télévision

1 Bližšie pozri: Brečka, S.: Mediálne systémy v Európe – Nemecko.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Belge Francophone). Okrem nich existuje v krajine ešte jedna organizácia, ktorá vlastní
majetok, vlastní a prevádzkuje technické zariadenie a spravuje symfonický orchester, archív
a knižnicu. 2

USA

Ako sme už poznamenali, verejnoprávna televízia v európskom chápaní v USA neexistuje.
Existuje tu verejná televízia - Public Broadcasting Service – ustanovená zákonom z roku
1967, ktorá vznikla na báze predchádzajúcej vzdelávacej televízie (Educational Television).
Televízia okrem vzdelávacích programov vyrába a vysiela predovšetkým kvalitné detské
programy. Nakoniec aj vzdelávacie programy sú určené najmä deťom. Prijatím zákona
z roku 1967 získal PBS zákonnú bázu a tým aj finančné prostriedky z verejných (štátnych)
zdrojov. Neprijali sa však žiadne pravidlá dlhodobého financovania, preto musel kongres
každoročne schvaľovať nové dotácie pre PBS. Od roku 1975 sa schvaľujú v dvojročných
intervaloch. Z toho vyplývajúca finančná neistota a závislosť od nie vždy blahosklonnej
politiky zostávajú hlavnými problémami PBS. 3

V dôsledku rozpočtových škrtov republikánskej väčšiny v kongrese sa PSB v USA dostávala
znovu a znovu do hospodárskych ťažkostí, čo sa nepriaznivo prejavilo aj v oblasti detských
programov. Nedostatok subvencií a nové podmienky na trhu, spôsobené obrovským
rozšírením ponuky detských programov, donútili PBS k strategickým spojenectvám s
komerčnými obchodnými partnermi. Začalo sa uvažovať o spoločných podnikoch so
všetkými dôležitými konkurentmi vrátane spoločností Nickelodeon a Disney Channel. PBS
uzavrela produkčné zmluvy s CBS a Turnerovým Cartoon Network. Je zrejmé, že pod
finančným tlakom je PBS nútená orientovať sa stále viac na trh.

Stanice PBS sú časo organizované na súkromnej, ale nie komerčnej báze. Prevádzkujú ich
obce, nadácie, spolky a rôzne iné občianske združenia, ktoré peniaze na ich financovanie
získavajú nielen od štátu, ale aj od rôznych sponzorov zo súkromného sektora. Vzhľadom na
to je PBS zle financovaný vzdelávací a kultúrny kanál, ktorý sa iba ťažko presadzuje
v konkurencii komerčných televíznych obrov. Podiel sledovanosti staníc PBS nepresahuje
3% celkovej sledovanosti televízie v USA. 4

3. 3. Komerčná televízia

Kolískou komerčnej televízie sú Spojené štáty. Komerčný princíp znamená, že televízne
organizácie sa živia výlučne predajom reklamného vysielacieho času. Kvôli tomuto cieľu
musí atraktívny program uspokojovať záujmy divákov (aby ich bolo čo najviac) a záujmy
zadávateľov reklamy. Z ekonomického hľadiska televízna spoločnosť produkuje publikum,
ktoré potom „predáva“ reklamnému priemyslu. Konečná cena produktu sa vypočítava
v dolároch na tisíc divákov pre určitú časovú jednotku reklamného času.

Dôsledky komerčného princípu

Z uplatňovania komerčného princípu vyplýva celý rad dôsledkov. Napríklad v programovej
ponuke môžu dlhšie zostať iba tie programy, ktoré zaplatí reklama, resp. ktoré dokážu
pritiahnuť reklamu. Do tejto kategórie patria predovšetkým zábavné programy, preto

2 Bližšie pozri: Brečka, S.: Mediálne systémy v Európe – Belgicko.
3 Ridder, CH-M.: US-Kinderfernsehen zwischen Kommerz und Regelungsversuchen im öffentlichen Interesse.
Geschichte, Strukturen und Inhalte amerikanischer Kinderprogramme. In: Media Perspektiven 1/97, s. 31-42

4 Kleinsteuber, H.J.: Das Rundfunksystem der USA. In: Internationales Handbuch fúr Hôrfunk und
Fernsehen 2000/2001, Nomos Verlagsgesellschaft, Baden-Baden 2000, s. 837.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

v programovej štruktúre komerčných staníc dominujú zábavné programy (v širokom slova
zmysle – teda najmä filmy, seriály, zábavno-súťažné a hudobné programy).

Všetky programy prerušuje reklama. Tomuto cieľu je prispôsobená aj dramaturgia
televíznych seriálov. To znamená, že pred každým reklamným prerušením nastáva isté
vyvrcholenie deja. Reklamný šot v celoštátne vysielanom programe v hlavnom vysielacom
čase stojí vyše 100 000 dolárov (30 sekúnd). To je len priemer. Reklamný šot
v nasledovanejších seriáloch stojí aj niekoľkonásobne viac.

Pretože príjmy televíznych spoločností závisia od počtu divákov, televízie neustále súperia
o divákov. Táto konkurencia medzi televíznymi prevádzkovateľmi sa často interpretuje ako
zábezpeka rozmanitosti (pestrosti) programovej ponuky. Skutočnosť je však iná. Pretože sa
všetci usilujú o čo najvyššiu sledovanosť, všetci ponúkajú tieto isté najúspešnejšie programy.

3. 4. Zmiešané systémy

Okrem verejných (štátnych) a súkromných existujú aj televízne korporácie, ktoré sú
výsledkom partnerstva štátu a súkromného kapitálu. Vo väčšine prípadov je takéto
partnerstvo podmienené historicky. Klasickým prípadom je talianska RAI (Radiotelevisione
Italiana), založená pôvodne v roku 1924 ako súkromná spoločnosť URI - Unione
Radiofonica Italiana. Terajší názov má od roku 1954. V roku 1952 získala spoločnosť od
štátu exkluzívnu 20-ročnú koncesiu na rozhlasové a televízne vysielanie. Od roku 1985 štát
vlastní 99% akcií spoločnosti. Vedenie spoločnosti má 20 členov, z nich 6 volí valné
zhromaždenie akcionárov a 10 parlamentný výbor a 4 delegujú regionálne rady. Zásadné
programové zameranie spoločnosti schvaľuje ministerstvo pôšt a telekomunikácií na základe
odporúčania poradného výboru, ktorý sa zaoberá kultúrnou, umeleckou a vzdelávacou
politikou. Samostatná organizácia zabezpečuje predaj vysielacieho času pre reklamu, ktorá
spolu s koncesionárskymi poplatkami zabezpečuje príjmy RAI.

Partnerstvá medzi štátom a súkromným kapitálom existovali aj vo viacerých ďalších
krajinách Európy (Švédsko, Švajčiarsko), avšak s postupnou privatizáciou európskej televízie
strácali svoje opodstatnenie. Vo svojich počiatkoch sa súkromná (komerčná) televízia
priživovala na štátnom vysielacom monopole, ale dnes to už nepotrebuje. Skôr verejná
(verejnoprávna) televízia sa musí prispôsobovať komerčnému prostrediu a s veľkým úsilím
čeliť hrozbám komerčnej televízie. (O tom však v nasledujúcej časti kapitoly.)

4. Premeny európskej televízie

Európska televízia prešla v posledných dvoch desaťročiach minulého storočia výraznými
zmenami. Od svojho vzniku v päťdesiatych rokoch bola v celej Európe štátnym monopolom.
Rovnako v totalitných i demokratických krajinách. Vplyv štátu na vysielacie inštitúcie
(rozhlasovo-televízne) závisel od demokratického usporiadania a demokratických tradícií tej-
ktorej krajiny.

4. 1. Verejnoprávna televízia

V západnej Európe sa čoraz viac presadzoval model verejnoprávnej televízie podľa vzoru
BBC. To znamená televízie, ktorá je (relatívne) nezávislá od štátu, ale aj od komerčných
záujmov najmä zásluhou toho, že je financovaná prevažne z koncesionárskych poplatkov
a čiastočne aj z reklamných príjmov. V prípade potreby sa pripúšťala aj možnosť štátnych
dotácií.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Tri dôvody vzniku

Z historického hľadiska existovali tri dôvody, ktoré viedli k vytváraniu verejných rozhlasových
a neskôr televíznych služieb.

1. Technický

Keďže si rozhlasové vysielanie vyžaduje využívanie kmitočtového spektra a

vysielacie frekvencie sú počtom limitované, bolo nevyhnutné stanoviť pravidlá ich využívania.
Prakticky všetky štáty si ponechali právo rozhodovať o prideľovaní frekvencií nielen
súkromným, ale aj verejnoprávnym vysielateľom. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že
technický charakter rozhlasového vysielania priniesol prvú úroveň štátneho zasahovania:
Hertzove frekvencie ako vzácne národné bohatstvo sa stali súčasťou verejnej sféry, ktorú
bolo potrebné využívať v súlade s verejným záujmom.

2. Politicko-kultúrny

Z hľadiska politického, spoločenského a kultúrneho sa v prípade rozhlasu a neskôr

televízie črtali obrovské možnosti. Prostredníctvom svojich prijímačov získali občania
možnosť prístupu k aktuálnym informáciám a kultúrnym hodnotám, ku ktorým by sa ináč
nedostali. Vysielanie sa takmer všade chápalo v prvom rade ako nástroj spoločenského a
kultúrneho rozvoja a až na druhom mieste ako predmet ekonomickej aktivity.

3. Nedôvera voči trhu

Tretí dôvod, ktorý predchádzal vzniku verejnoprávneho vysielania, pramenil z

nedôvery voči schopnosti trhu zabezpečiť, aby rozhlas fungoval ako služba verejnosti.
Verejnoprávne systémy vysielania boli v každom ohľade chápané ako protiklady amerického
modelu. Pri zabezpečovaní vysielania dostala prednosť verejná (štátna) inštitúcia, pri
financovaní dostali prednosť verejné prostriedky pred príjmami z reklamy a monopolné
postavenie dostalo prednosť pred konkurenciou. Zásadne bola odmietnutá predstava, že vo
vysielaní možno zladiť verejný záujem so súkromnými záujmami súkromných podnikov,
ktorých činnosť bola v prvom rade a predovšetkým zameraná na zisk.

Nezlučiteľnosť verejnej služby a

komerčnosti

Hlavným dôvodom vzniku verejnoprávnych vysielacích inštitúcií (korporácií) bolo teda pevné
presvedčenie, že funkcie verejnej služby a ziskovosti sú pre vysielateľov absolútne
nezlučiteľné.5

Je pochopiteľné, že krajiny, ktoré zriaďovali verejnoprávne vysielacie inštitúcie z uvedených
troch dôvodov, dlho odolávali pokušeniu zmeniť systém. Najmä keď tieto inštitúcie zažívali
časy veľkej slávy.

Zdalo sa, že verejnoprávna televízia s masovým publikom plní všeobecné funkcie televízie:
informačnú, vzdelávaciu, zábavnú, ale aj funkciu sprostredkovateľa kultúry a funkciu
spoločenskej väzby, ktorá širokému publiku zabezpečovala účasť na udalostiach a verejných
diskusiách. Toto publikum ešte nebolo fragmentované (rozdrobené) početnými kanálmi,

5 Napríklad aj vytvorenie PBS v Spojených štátoch vychádzalo z presvedčenia, že služba verejnosti a
komercializmus sú nezlučiteľné. Predpokladalo sa, že PBS ponúkne iný program ako komerčné stanice, pretože
jej činnosť nie je založená na zisku

.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

televíziu sledovali jednotlivci alebo malé skupiny a jej obsah sa stával predmetom debát na
verejnosti, v práci a vo voľnom čase.

Zásluhou záujmu širokého publika si televízia udržiavala silnú pozíciu. A aj keď sa tu a tam
pociťovala potreba pridať jeden alebo dva verejné kanály a uspokojiť tak verejnosť, ktorá
chcela viac za svoje peniaze, zlaté časy verejnoprávnych televíznych inštitúcií pretrvávali až
do príchodu nového prostredia s jeho vlastnou logikou, zásadne odlišnou od verejnej
programovej služby.

4. 2. Nové prostredie

Model verejnoprávnej televízie na míle vzdialenej od konkurencie a komerčných tlakov nebol
schopný prežiť vplyvy, ktoré prinieslo podstatne komerčnejšie a konkurenčnejšie prostredie
začiatkom osemdesiatych rokov. Dovtedy dominantné verejnoprávne inštitúcie nútené
prispôsobovať sa novému prostrediu, viac závislému od zákonov trhu, komerčnej logiky a
konkurencie.

Príčiny vzniku komerčného prostredia

Je mnoho príčin, ktoré podmienili vznik komerčného a konkurenčného prostredia
odlišujúceho sa od tradičného poriadku, príznačného pre verejnoprávnu televíziu. Vo výpočte
faktorov, ktoré priniesli premenu televízie, zaujímajú dôležitú pozíciu technické faktory.
Niektorí odborníci sa dokonca nazdávajú, že rozvoj a zdokonaľovanie distribučných
technológií, káblovej a satelitnej techniky zohrali hlavnú úlohu v destabilizácii starých
televíznych režimov.

Blumler sumarizuje túto transformáciu, ktorá podkopala starý model, slovami: “Starý systém
sa zmenil v dôsledku kumulatívneho vplyvu viacerých destabilizačných faktorov, ku ktorým
patria:

 dostupnosť nových komunikačných technológií, ktoré mimoriadne rozšírili

kapacitu kanálov a ich dosah;

 podriadenie televízie komerčným kritériám v záujme zvýšenia konkurenčnej

schopnosti na medzinárodných trhoch hardvéru a softvéru;

 aplikácia princípov ekonomického a politického liberalizmu na oblasť

vysielania;

 silné tlaky súkromných záujmových skupín (najmä vydavateľov tlače,

zadávateľov reklamy a vznikajúcich medzinárodných komunikačných
konglomerátov) v prospech komercializácie a deregulácie a

 začiatok finančných problémov verejnoprávnych vysielateľov v dôsledku

rastúcich produkčných nákladov a zostrujúcej sa konkurencie." 6

Káblová a

satelitná televízia

Na jednej strane je známe, že tieto technológie v niektorých krajinách priamo ovplyvnili
nárast počtu televíznych kanálov. Napríklad v Nemecku vznikli nové súkromné televízie na
báze káblových sietí. Vo Švédsku zasa satelitné vysielanie v kombinácii s káblovými
sieťami umožnilo, aby súkromní operátori vstúpili do dovtedy nedostupného televízneho
sektora.

6 Blumler, J. G. - Hoffmann-Riem, W.: New Roles for Public Television in Western Europe: Challenges and
Prospects. In: Journal of Communication, 42, 1992, č. 1, s. 21-22.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Na druhej strane táto technológia prinútila niektoré krajiny akceptovať nevyhnutnosť -
viackanálovú televíziu, ktorá nemohla vynechať ani súkromných prevádzkovateľov. Preto vo
väčšine krajín súkromné televízne kanále nemuseli čakať na rozvoj káblovej a satelitnej
techniky, ale začali vysielať na voľných frekvenciách kmitočtového spektra. Napríklad vo
Francúzsku a Taliansku sa počet kanálov zdvojnásobil na báze starej technológie. Teda už
samotné predvídanie možností novej technológie postačovalo na presvedčenie ľudí o
potrebe zmeniť starý televízny poriadok.

Presila trhu

Najpozoruhodnejšou črtou zmien, ktoré sa udiali začiatkom osemdesiatych rokov, bol
výrazný nárast súkromných prevádzkovateľov kanálov, producentov, distributérov a iných
súkromných podnikateľov vo sfére televízie. Podnikatelia, ktorých hlavným cieľom bol zisk,
vstúpili na trh so stále tvrdšou konkurenciou.

Mnoho podôb konkurencie

Táto konkurencia má mnoho podôb a dotýka sa všetkých zúčastnených.

Kanály medzi sebou bojujú o:

 príjmy z reklamy,

 poslucháčov alebo divákov,

 predplatiteľov svojich služieb,

 relácie, ktoré by obohatili ich program,

 televízne osobnosti,

 práva na vysielanie športových prenosov a pod.

Producenti súperia o:

 odbyt svojich produktov,

 objednávky, ale aj

 príspevky finančných inštitúcií.

O priazeň zákazníkov bojujú aj:

 telekomunikačné,

 káblové a

 satelitné spoločnosti.

Medzinárodná konkurencia

Konkurencia je zrejmá nielen na národných, ale čoraz viac i medzinárodných trhoch.
Možnosť presadiť sa čoraz viac závisí od schopnosti obstáť v súťaži so zahraničnou
konkurenciou. Televízne kanály rozširujú svoje vysielanie stále viac za národné hranice,
produkčné spoločnosti uzatvárajú koprodukčné zmluvy alebo sa snažia preniknúť na cudzí
trh zakladaním vlastných pobočiek, resp. snažia sa vyrábať produkty, ktoré možno predať aj
v zahraničí.

Televízia bez hraníc

Vznik veľkých regionálnych trhov podporil tento proces internacionalizácie. Televízia bez
hraníc v Európe je vyjadrením úsilia štátov umožniť svojmu televíznemu priemyslu prístup na
väčšie trhy, pravda za cenu väčšej otvorenosti vlastného trhu. Televízia sa vyvíja v zhode s

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

celkovými ekonomickými trendmi posledných rokov, ktorých cieľom je otvorenejšia
ekonomika.

Konkurenčná schopnosť sa stala hlavným kritériom úspešnosti. Firmy musia preukazovať
vyššiu produktivitu, neustále sa musia prispôsobovať vývoju na trhu a musia predvídať
zmeny, ktoré by sa ich mohli dotknúť.

Komercializácia

Televízne prostredie je stále viac komerčné. Komercializmus reprezentuje celý rad
fenoménov:

 privatizácia činností, ktoré boli pôvodne vyhradené verejnému sektoru,

 deregulácia televízneho sektora,

 tendencia redukovať povinnosti súkromných aktérov,

 snaha predpisovať verejnému sektoru komerčné aktivity,

 tendencia redukovať alebo obmedzovať príspevky verejných fondov na

financovanie televízie,

 stále častejšie využívanie príjmov z reklamy a príjmov za poskytovanie

služieb,

 tendencia zriekať sa činností, ktoré nie sú ziskové (napríklad kultúrne

programy v televíznom vysielaní) a

 podporovať tie, ktoré majú predpoklad komerčného úspechu.

Sústredenosť na konzumenta

Celé nové prostredie sa sústreďuje na konzumenta. Televízia, ktorá bola pôvodne
považovaná za prostriedok vzdelávania jednotlivcov a kultivácie ich vkusu, je dnes závislá od
vkusu konzumentov. Celá ideológia "suverenity konzumenta" privítala technologický vývoj,
ktorý umožňuje väčšiu kontrolu konzumenta televízneho vysielania. Z tohto hľadiska sa
televízia na objednávku a platená televízia považujú za výsledok dlhodobého vývoja smerom
k definitívnemu víťazstvu konzumentov, ktorí majú platiť iba za to, čo konzumujú. Odhliadnuc
od tejto ideológie treba priznať, že súčasné televízne prostredie čoraz viac podporuje
individuálnu konzumáciu, ale zároveň aj poskytuje divákom širšie možnosti výberu platených
služieb.

Rola štátu

V tomto konkurenčnom trhovom prostredí sa štát ocitá v jadre komplexnej štruktúry, kde
musí zápasiť často s protichodnými záujmami rôznych účastníkov televízneho priemyslu,
zvažovať požiadavky a očakávania rôznych sociálnych skupín voči televízii, spolupracovať s
priemyslom pri financovaní rozvoja a zavádzania techniky, ktorá môže podporiť hospodársky
rast, ale ktorá je zároveň náchylná mať značný vplyv na televízny trh, zvažovať spôsob
vlastného zasahovania do tohto prostredia, pričom musí brať do úvahy podpísané
medzinárodné dohody, ale aj obmedzenia vyplývajúce zo záväzných pravidiel
medzinárodného obchodu.

Vzhľadom na toto nové prostredie, aj keď sme ho popísali iba stručne, je nevyhnutné
konštatovať, že starý model verejnoprávnej televízie sa rozpadol.

Prispôsobenie sa trhu

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Začiatkom osemdesiatych rokov boli mnohí komentátori presvedčení, že zánik
verejnoprávnej televízie je iba otázkou času. Môžeme sa preto oprávnene pýtať, prečo sa
táto desivá prognóza ukázala ako nepodložená, prečo verejnoprávne médiá preukázali oveľa
väčšiu odolnosť ako sa predpokladalo. Jednou z príčin je skutočnosť, že diagnóza nebola
správna.

Ďalšou príčinou, prečo sa väčšina pesimistických predpovedí ukázala ako nesprávna, bola
skutočnosť, že verejnoprávne médiá sa dokázali prispôsobiť. Pod tlakom konkurencie
verejnoprávne televízie modernizovali svoje programové výstupy v miere, ktorú nikto
nepredpokladal. Zásluhou toho si tieto médiá udržali svoje postavenie na trhu. Pritom vo
väčšine prípadov do dokázali bez zrieknutia sa svojich princípov. Navyše dali "službe
verejnosti" aktuálnejší zmysel tým, že sa viac naladili na potreby a preferencie divákov.

To je hlavná príčina dnešnej priaznivej situácie verejnoprávnych médií (v západnej Európe).
Druhou príčinou bola skutočnosť, že po dvadsaťročných skúsenostiach s komerčnou
televíziou, viera v možnosti trhu zoslabla. Verejnoprávna televízia je dnes hodnotená vyššie.
Toto ocenenie však prichádza v čase, keď tieto médiá čakajú nové problémy, ktoré si
vyžadujú revíziu niektorých starých ideálov, ktorými sa verejnoprávne médiá doteraz riadili.

Televízia v bývalom východnom bloku

Samostatnou kapitolou je vývoj televízne inštitúcie v bývalých socialistických krajinách. Tu sa
začal budovať duálny systém vysielania v čase, keď západoeurópska verejnoprávna televízia
prekonala svoju prvú krízu, vyvolanú nástupom komerčnej televízie. Do tejto krízy sa
verejnoprávna televízia v krajinách strednej a východnej Európy dostáva v súčasnosti, keď si
svoje pozície výrazne upevnila komerčná televízia. Zdá sa však, že kríza VPTV v týchto
krajinách bude podstatne ťažšia, pretože rozvoj káblovej a satelitnej televízie sa nezastavil
a výrazne pokročil aj rozvoj najmodernejších informačných a komunikačných technológií –
internetu, multimédií.

5. Vývoj televízie na Slovensku

Tak ako rozhlas, aj televízia sa rozvíjala v rámci jednotného československého systému. Na
rozdiel od tlače, kde sa dalo hovoriť o národnom systéme slovenskej tlače, televízia sa
rozvíjala ako dvojjazyčné celoštátne médium. Do značnej miery aj potom, čo vznikli druhé,
tzv. národné programy.

5. 1. Televízia počas socializmu

Televízia v bývalom Československu začala vysielať 1: mája 1953. V rokoch 1953-56 tvorila
organizačnú súčasť Československého rozhlasu. V roku 1955 k pražskému štúdiu pribudlo
televízne štúdio v Ostrave, 1956 (3.11) v Bratislave, 1961 v Brne a 1963 v Košiciach. Od 1.
1. 1958 bola ČST samostatnou organizáciou v rámci Čs. výboru pre rozhlas a televíziu a od
1. 10. 1959 samostatnou ústrednou organizáciou, ktorá priamo podliehala vláde ČSR.

ČST bola teda ustanovená ako štátna organizácia, ale jej činnosť ako mimoriadne dôležitého
propagandistického nástroja komunistickej strany sa riadila straníckymi direktívami.
Napríklad už v roku 1960 prijal ÚV KSČ uznesenie o súčasnom stave a nových úlohách
ČST.

V tomto čase Slovenská televízia bola organizačnou súčasťou centrálne riadenej
Československej televízie (ČST). Vzhľadom na to, že v roku 1968 bola zriadená

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Československá federácia, od roku 1970 vysielaný druhý program ČST bol zamýšľaný ako
viac národne (slovensky) orientovaný program. To sa však stalo realitou až po páde
komunizmu. Vo farbe vysielala ČST prvýkrát v roku 1970, pravidelne od roku 1973 v
systéme SECAM.

Slovenské médiá boli dlhé roky pred politickou zmenou v roku 1989 súčasťou jednotného a
centralizovaného československého systému médií. Od samého začiatku bol tento systém
podriadený politickému systému, kontrolovanému komunistickou stranou. Tlač vydávali
politické strany a spoločenské organizácie Národného frontu, v ktorom rozhodujúcu úlohu
znovu zohrávala komunistická strana. Rozhlas a televízia boli síce formálne štátne
organizácie, ale v skutočnosti boli propagandistickými a politickými nástrojmi v rukách
komunistickej strany.

V tejto historickej súvislosti však nemožno zabúdať ani na skutočnosť, že komunistická
nadvláda neznamenala iba potlačenie princípov demokracie, ale zároveň aj potlačenie práva
slovenského národa na sebaurčenie a jeho samostatný ekonomický a kultúrny rozvoj.
Komunistická nadvláda sa presadzovala ako silne centralizovaná moc, účinne podporovaná
centrálne riadenými elektronickými masovými médiami.

Rýchle tempo rozvoja

Tempom svojho rozvoja (rozšírenosti) televízia výrazne predstihla rozhlas. Svedčia o tom tri
kategórie údajov: počty koncesionárov, vybavenosť domácností televízormi a sledovanosť
televízie. Nakoniec tieto údaje o rozvoji možno doplniť počtom odvysielaných hodín.

V roku 1965 bolo na Slovensku 403 tisíc televíznych koncesionárov, v roku 1975 919 tisíc
a v roku 1985 1 189 tisíc a v roku 1988 1 314 tisíc koncesionárov. Je zaujímavé, že po roku
1990 začali počty koncesionárov klesať. Jednak z povinného platenia koncesionárskych
poplatkov boli vyňaté niektoré skupiny obyvateľstva (dôchodcovia), jednak pribúdalo čoraz
viac tzv. čiernych divákov, čiže divákov, neplatiacich koncesionárske poplatky.

Údaje o vybavenosti domácností televíznymi prijímačmi hovoria, že zatiaľ čo v roku 1968
bolo televízormi vybavených 68% domácností, v roku 1978 ich bolo 93% a v roku 1987 už
97%.

Zároveň s rozširovaním vybavenosti domácností televíznymi prijímačmi sa zvyšovala aj
frekvencia sledovania televízie. Zatiaľ čo v roku 1969 sledovalo televízne programy
pravidelne 63,5% dospelých obyvateľov, v roku 1989 to už bolo 88,3%. Podobne sa
zvyšoval aj čas venovaný sledovaniu televíznych programov. V roku 1969 to bolo 14,3 hod
týždenne, v roku 1978 15,6 hod. a koncom osemdesiatych rokov 16,7 hod. týždenne. 7

Televízia v

revolúcii

Tento rozsah sa výrazne zvýšil v krízových obdobiach, konkrétne v revolučných časoch na
prelome rokov 1989-90. V týchto časoch zohrala televízia svojimi priamymi prenosmi
z demonštrácií a mítingov, ale aj organizovaním besied, okrúhlych stolov a diskusií
mimoriadne významnú úlohu ako organizačný nástroj revolučného pohybu a šírenia
revolúciu z centier v Prahe a Bratislave do krajov, okresov, miest a obcí po celej republike.
Televízia sa stala doslova organizačným mechanizmom týchto spoločenských premien.

5. 2. Televízia po zmene (1990-1992)

7 Holina, V. a kol.: Pôsobenia PMK a žurnalistiky na spoločnosť, Bratislava, Novinársky študijný ústava
1990, s. 22-24.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Zamatová revolúcia v novembri 1989 priniesla politické a spoločenské zmeny, ktoré si
vyžadovali príslušné právne úpravy. Zákonodarcovia v mediálnej legislatíve stáli pred
početnými úlohami:

 Uviesť do súladu zákony o slobode prejavu a práva na informácie s

medzinárodnými dohovormi a zmluvami ratifikovanými Česko-Slovenskom.

 Odstrániť alebo modifikovať zákonné ustanovenia založené na čl. 4 ústavy

postulujúcom vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti.

 Zabezpečiť demokratický mechanizmus v štátnych médiách v súlade so

zásadami pluralistickej spoločnosti.

 Vytvoriť právne záruky, ktoré by vylúčili informačný monopol štátu a právne

podmienky pre vznik duálneho systému médií s verejnoprávnymi i súkromnými
médiami.

 Vytvoriť právny rámec pre činnosť masových médií v podmienkach trhovej

ekonomiku a pre zabezpečenie ich budúceho technického rozvoja.

Realizácia týchto úloh bola zložitým procesom, ktorý bol ovplyvnený celkovým politickým
vývojom a zmenami vo vzájomných vzťahoch dvoch republík jednej federácie.

Dva smery transformácie

Keď po novembri 1989 bola odstránená vedúca úloha komunistickej strany a rozpadol sa
systém štátnej kontroly masových médií, aktuálnou sa stala úloha transformácie mediálneho
systému. Táto transformácia sa mala uberať dvoma smermi. Na jednej strane bolo potrebné
vytvoriť nevyhnutné podmienky na zaručenie slobody prejavu a práva na informácie, zrušiť
štátny monopol v oblasti médií a vytvoriť právne podmienky pre postupné budovanie
duálneho mediálneho systému, v ktorom by popri štátnych, resp. verejnoprávnych médiách
pôsobili aj médiá súkromné. Na druhej strane tu bola potreba vytvoriť skutočne samostatné a
nezávislé slovenské národné mediálne inštitúcie.

Zatiaľ čo prvý smer transformácie postupoval pomerne rýchle, pokroku v druhom smere
bránila federálna československá vláda, ktorá si pod rôznymi zámienkami chcela ponechať
kontrolu nad federálnymi médiami. Preto v rokoch 1990 až 1992 sa médiá stali predmetom
politického boja, ktorý bol súčasťou boja o osud československej federácie. Nová česko-
slovenská vláda si udržala kontrolu nad rozhlasom a televíziou tvrdiac, že štátne rozhlasové
a televízne organizácie ako dôležité prostriedky na uspokojovanie informačných potrieb
krajiny a špecifické prvky národnej kultúry majú zostať zachované. V skutočnosti si federálna
vláda potrebovala udržať federálne médiá ako výraz vlastnej suverenity a dôležitý nástroj
boja o osud česko-slovenskej federácie a proti slovenskému hnutiu za samostatnosť.
Až politický vývoj a rozpad federácie priniesol aj vyriešenie sporov o médiá.

Zákonné predpoklady duálneho systému

Podstatné však bolo, že už v tomto období sa vytvorili legislatívne predpoklady pre rozvoj
duálneho systému elektronických médií, čiže aj televízie. Na rozdiel od zdĺhavej prípravy
tlačového zákona bolo bývalé Československo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá už
v roku 1991 prijala nový zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Zákon vytvoril právne
podmienky pre vznik duálneho rozhlasového a televízneho systému v Československu.

V máji 1991, teda ešte pred prijatím zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní,
Slovenská národná rada prijala zákony o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, ktoré

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

ich definovali ako národné, nezávislé, verejnoprávne, informačné, kultúrne a vzdelávacie
inštitúcie. Bol to prvý prípad v krajinách strednej a východnej Európy, keď sa bývalé štátne
rozhlasové a televízne organizácie transformovali na verejnoprávne inštitúcie.

5. 3. Slovenská televízia (1993 – dodnes)

Vznikom Slovenskej republiky vznikol aj nový systém médií. Po oslobodení sa z nadvlády
komunistickej strany po novembri 1989, sa tak slovenské médiá emancipovali aj národne.

Od roku 1996, kedy na tento rok vstúpila televízia Markíza, ovládla tento trh jedna komerčná
televízia s dosť výraznou komerčnou podporou zo zahraničia. V televíznom sektore sa
naplno prejavuje kríza verejnoprávneho vysielania, s ktorou sa doterajšie vedenia Slovenskej
televízie nevedeli a ani veľmi nesnažili vysporiadať.

Kríza verejnoprávnej televízie

Situácia na Slovensku nie je výnimočná, podobná je aj v ostatných bývalých socialistických
krajinách. Vyplýva z toho, že tieto krajiny začínali zavádzať model verejnoprávnych
vysielacích médií v čase, keď verejnoprávne vysielacie inštitúcie v západnej Európe sa
vymaňovali z krízy, ktorá ich v osemdesiatych rokoch postihla ako dôsledok deregulácie
(privatizácie) rozhlasového a televízneho vysielania. Verejnoprávne inštitúcie sa museli
vysporiadať s tým, že stratili monopol a že pravidlá na trhu začali čoraz viac určovať
komerčné hľadiská. Trvalo celé desaťročie, kým sa verejnoprávne vysielanie v západnej
Európe s novou situáciou vyrovnalo a kým za začali uplatňovať nové modely verejnoprávnej
televízie.

U nás do týchto zákonitých problémov navyše vstúpili politické faktory, ktoré nielenže
zabrzdili reformu verejnoprávnej televízie, ale boli navyše živnou pôdou pre uplatnenie sa
neschopných manažmentov (bez ohľadu na to, akú politickú garnitúru reprezentujú), ktoré za
desať rokov ešte ani nenaznačili možné východiská krízy. A tak verejnoprávna Slovenská
televízia sa utápa vo finančných dlhoch Slovenským telekomunikáciám, trpí na dlhodobú
prezamestnanosť, nekoncepčnosť riadenia, zlú programovú štruktúru a nedostatočnú kvalitu
vlastných i nakupovaných (lacných) programov. Výsledkom je dlhodobý pokles jej
sledovanosti a dôveryhodnosti.

A tak na slovenskom televíznom trhu vládne naďalej jedna komerčná televízia, ktorá sa do
histórie určite zapíše nielen ako médium, ale aj objekt a subjekt politiky. Nielen politiky.

5. 3. 1. Verejnoprávna televízia

Ako sme už naznačili, verejnoprávna Slovenská televízia sa ani v posledných rokoch
dvadsiateho storočia a po voľbách 1998, ktoré mali s jej novým vedením priniesť konečnú
zmenu, nevymanila zo svojich starých problémov. Ukazuje sa, že kríza Slovenskej televízie
je kríza systémová, ktorú Kubiš a spol. iba zvýrazňovali a na ktorú nedorástlo ani terajšie jej
vedenie.

Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia bola zriadená v máji 1991 a jej činnosť je
vymedzená zákonom Slovenskej národnej rady č. 254/1991 o Slovenskej televízii v znení
neskorších zmien a doplnkov. Táto činnosť vychádza zo zásady, že STV je verejnoprávna
inštitúcia, ktorá sa za svoju činnosť zodpovedá verejnosti prostredníctvom parlamentu.

STV je financovaná z koncesionárskych poplatkov, vlastných príjmov z podnikateľskej
činnosti, z predaja reklamných časov a z príspevkov zo štátneho rozpočtu. Financovanie je
jedným z hlavných problémov STV. Už niekoľko rokov STV dlhší Slovenským
telekomunikáciám viac ako 630 miliónov korún a tento dlh sa jej nedarí splácať, naopak dlh

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

za posledný rok narástol o ďalších 315 miliónov korún. Doterajšie pokusy o riešenie
finančných problémov STV novelizáciou zákona o koncesionárskych poplatkoch nevyšlo.
Vláda ani parlament nie sú z politických dôvodov zvyšovať koncesionárske poplatky, najmä
keď veľká časť ľudí tieto poplatky odmieta platiť.

Program:

STV na svojich dvoch kanáloch (STV 1 a STV 2) a zo štúdií v Bratislave, Košiciach a v
Banskej Bystrici vysiela ročne vyše 8 600 hodín programov. Z nich asi 56 percent tvoria
premiéry a 60 percent programy vlastnej produkcie. Zo zahraničných programov sú najviac
zastúpené americké (10 %), anglické (4,7%), nemecké (4 %), francúzske (3,7 %) a české
(3,4 %) programy.

STV poskytuje informácie aj teletextom, ktorý je prenášaný vo formáte TOP, čo je
predmetovo orientovaný typ, ktorý sa skladá z rôznych menu a submenu. V rámci
teletextových služieb sa skúmajú aj možnosti skrytých titulkov vysielaného programu pre
nepočujúcich divákov.

STV 1

je hlavný národný kanál, ktorý prináša paletu spravodajstva a publicistiky, filmov, inscenácií a
faktografických programov, medzi ktorými dôležité miesto patrí spravodajsko-publicistickým
magazínom a dokumentárnym programom, ktoré spolu tvoria vyše 40 percent vysielacieho
času. Takmer rovnako veľký priestor (35 %) dostávajú na STV 1 dramatické programy.
Denná sledovanosť kanála klesla v posledných dvoch rokoch z 35% v roku 1999 na 30%
koncom roku 2000. Aj túto sledovanosť dosahuje kanál len zásluhou vyššej sledovanosti
svojej hlavnej spravodajskej relácie, pretože jeho podiel na trhu je ešte nižší (iba 13%).

STV 2

pôvodne koncipovaný ako komplementárny program má podobnú štruktúru programov ako
STV 1 s tým, že v ňom podstatne väčší priestor dostávajú športové programy najmä
zásluhou priamych prenosov zo športových podujatí. Vzhľadom na finančné problémy STV
v poslednom období obmedzilo svoje vysielanie na STV 2. Vysielanie sa začína až
v podvečerných hodinách. Denná sledovanosť kanála, ktorá voľakedy dosahovala 26%,
klesla v posledných rokoch na katastrofálne nízku úroveň – necelých 6%, pričom jeho podiel
na trhu dosahuje 2%.

Programová bieda Slovenskej televízie dokresľuje celkovú krízu tejto verejnoprávnej
inštitúcie, ktorej už dlhšiu dobu doslova hrozí kolaps. Vedenie na čele s Milanom Materákom
nie je vstave reštrukturalizovať STV, znížiť počet jej pracovníkov na únosnú mieru a najmä
dostať ju z hlbokého zadĺženia. Situácia dospela už tak ďaleko, že Rada STV nedávno
musela upozorniť vládu SR, že STV že problém prefinancovania dlhu STV voči Slovenským
telekomunikáciám, a.s. si vyžaduje kroky, ktoré samotná televízia nie je v stave realizovať.
Rada v tejto súvislosti upozornila na reálne riziko exekúcie alebo kapitalizácie pohľadávok,
kroky, ktoré môžu viesť k zániku verejnoprávnej STV.

5. 3. 2. Komerčná televízia

Situácia na trhu televízie sa od rozhlasového trhu zásadne odlišuje. Tiež nie je vyvážená, ale
nie zásluhou verejnoprávnej televízie. Na tomto trhu už niekoľko rokov dominuje súkromná
TV Markíza, ktorá nielenže prekonáva všetky rekordy sledovanosti, ale najmä „požiera“
približne dve tretiny všetkých výdavkov na televíznu reklamu. A to i napriek tomu, že si môže

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

dovoliť poskytovať svojim zákazníkom výrazné zľavy, pravda za predpokladu, že títo celé
svoje reklamné rozpočty venujú práve Markíze.

Je pochopiteľné, že takýto stav nie je po vôli mnohým – politikom, pre ktorých sa jeden
z majiteľov Markízy Pavol Rusko stáva nebezpečným konkurentom, ale aj ostatným hráčom
na mediálnej scéne, pre ktorých je zasa Markíza príliš silným súperom. Tento stav
nevyhovuje ani tým, čo na televíznom trhu živoria, ani tým, čo na tento trh chcú vstúpiť.
Pretože možnosť presadiť sa, ako sa o tom mohli presvedčiť viaceré televízne spoločnosti, je
malá. Spôsobuje to nielen nutnosť vysokých kapitálových vstupov do nových projektov, ale aj
technické (nedostatok voľných frekvencií a absencia celoplošných frekvencií) a legislatívne
(obmedzená možnosť sieťovania regionálnych a lokálnych televízií) podmienky.

V septembri minulého roka schválený zákon o vysielaní a retransmisii totiž obsahuje aj
ustanovenie, ktoré má svoje opodstatnenie na veľkých západoeurópskych trhoch, ale je
nezmyselné na malom Slovensku, že nie je prípustné vytvárať siete prevádzkovateľov na
základe licencie, ktoré by zabezpečovali potenciálny príjem vysielania pre viac ako 50%
obyvateľov. Týmto ustanovením sa Markíza automaticky zbavila jedného konkurenta. Avšak
ani ostatní konkurenti (VTV, TV Luna, TV Sever) sa ani len nedostali do pozície, aby
o možnosti konkurovať Markíze mohli začať uvažovať.

TV Markíza

Rada SR pre Rozhlasové a televízne vysielanie udelila 7. augusta 1995 spoločnosti Markíza-
Slovakia, s.r.o. licenciu na vysielanie v treťom televíznom okruhu.
Licencia vstúpila do platnosti 13. septembra 1995. Markíza-Slovakia založila spolu s
americkou spoločnosťou Central European Media Enterprises/CME/ Slovenskú televíznu
spoločnosť, s.r.o, ktorá 31.8. 1996 o 19.00 začala vysielanie svojej novej televíznej stanice -
TV Markíza. V Slovenskej televíznej spoločnosti vlastní Markíza-Slovakia 51% a CME 49%
obchodného podielu. CME so sídlom v Londýne v súčasnosti buduje spoločne so svojimi
lokálnymi partnermi televízne stanice v strednej a východnej Európe a má významné podiely
vo viacerých vysielacích spoločnostiach v Čechách (TV NOVA), Rumunsku, Slovinsku, v
Nemecku a na Ukrajine.

K prvému dňu vysielania mohlo signál TV Markíza zachytiť 60% obyvateľov Slovenska. TV
Markíza zamestnáva cca. 470 pracovníkov. Pavla Ruska na poste generálneho riaditeľa
vystriedal Vladimír Repčík. Pavol Rusko ako predseda rady majiteľov sa venuje zakladaniu
novej politickej strany.

Organizačnú štruktúru tejto komerčnej televízie tvorí 9 základných organizačných zložiek:
útvar generálneho riaditeľa a centrá ekonomiky, techniky a správy, spravodajstva
a publicistiky, programu, umeleckej tvorby, reklamy, marketingu a kreatívnych služieb.

Program

Na rozdiel od verejnoprávnej televízie sa komerčná Markíza nemusí venovať menšinovým
programom, ale sústreďuje sa predovšetkým na programy, ktoré jej zabezpečujú vysokú
sledovanosť. Sú to najmä filmy a seriály, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých
odvysielaných programov (v STV 1 je to necelých 30%).

Kvôli objektívnosti však treba povedať, že na komerčnú televíziu venuje TV Markíza
pomerne veľkú pozornosť aj spravodajstvu a publicistike, kde púta pozornosť publika nielen
svojou hlavnou spravodajskou reláciou Televízne noviny, ale aj publicistickými reláciami Sito,
Lampáreň alebo V tieni. V poslednom čase zaznamenala Markíza ďalší rekord, keď
sledovanosť jej Televíznych novín prekročila 50%.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Markíza na internete

Na rozdiel od verejnoprávnej STV, ktorá donedávna okrem športovej redakcie vôbec nemalo
svoju internetovú stránku, vedenie Markízy pochopilo, že bez podpory on-line nie je možná
úspešná budúcnosť žiadneho, najmä nie komerčného médiá. Konkrétnym výsledkom je
portál www.markiza.sk, ktoré prevádzkuje spoločnosť s rovnakým názvom. Tá prevádzkuje aj
stránku TV Markíza.

Konkurenčnou výhodou portálu je prepojenie informácií a reklamných kampaní s ďalšími
partnerskými médiami - televíziou Markíza, rádiom Koliba, časopisom Markíza či denníkom
Národná obroda. Spoločnosť tak inzerentom ponúka okrem reklamného priestoru na portáli
aj kombinovaný reklamný balík s priestorom pre adresný marketing.

Prevádzkovateľ portálu má vlastnú redakciu spravodajstva, športu a publicistiky, ako i
technologické a marketingové oddelenie. Internetová skupina Markíza patrí už od spustenia
prevádzky v októbri 2000 medzi 10 najväčších poskytovateľov1 obsahu a zábavy na
Slovensku. Ambíciou spoločnosti je do leta 2001 obsadiť absolútne prvé miesto v
návštevnosti v rámci Slovenska a významné miesto aj v rámci trhu Českej republiky.

VTV

Satelitná VTV už nevysiela, keď o licenciu prišla vo februári 2000. Spoločnosť VTV cable tv
s.r.o. koncom roka 1993 získala licenciu na vysielanie v káblových rozvodoch v Bratislave.
Tu vysielala od apríla 1995. V máji 1995 získala spoločnosť licenciu na družicové vysielanie
a tak od júna 1995 mohli túto stanicu sledovať slovenskí diváci prostredníctvom družice
EUTELSAT. Od júla1997 prešlo vysielanie tejto televíznej stanice na INTELSAT, ktorý
umožnil lepší prenos zvuku. Tento krok je súčasťou väčšieho projektu - zavedenie
digitálneho vysielania.

Keďže Slovensko patrí ku krajinám s najväčšou rozšírenosťou káblovej televízie, problém
potenciálnych divákov nebol najväčším problémom tejto televízie. Problémom bol počet
skutočných divákov, ktorý nikdy nebol vysoký. V začiatkoch (v roku 1996) mala síce vyše
16% každodenných divákov, ale ich počet klesol až na 1% v roku 1998. Pokus
o revitalizáciu televízie v roku 1999 síce priniesol zvýšenie počtu každodenných divákov asi
na 5%, avšak to už bolo neskoro, lebo televízia utápajúca sa v dlhoch bola pred zánikom.

Vtedajší majitelia televízie mali na krku 1,2 mld. dlhov. Len čo prebral zadlženú televíziu
nový majiteľ, prišiel exekútor. Televíziu bez dlhov, ale s licenciou nakoniec v apríli 1999
vydražila za 20 miliónov spoločnosť Satel Media. Nová riaditeľka televízie Tatiana Heldová
verila, že získa investora. Avšak skôr ako investor prišlo odobratie licencie, takže VTV
definitívne skončila a k pôvodnému pribudol ďalší dlh vo výške 105 miliónov.

TV Sever

TV Sever bola vôbec prvou súkromnou televíziou na Slovensku, keď je prevádzkovateľ
získal časť vysielacieho spektra bývalej TA3 a začal zo Žiliny vysielať vo februári 1994.
Svojim signálom pokrývala asi 36% územia. Táto časť vysielacích frekvencií potom chýbala
TV Markíze na väčšie pokrytie Slovenska svojim signálom.

Ako to už na Slovenskom televíznom trhu býva zvykom, hneď po skvelom začiatku sa
regionálna televízia dostala do finančných problémov. Novou majiteľkou 34-percentného
podielu v TV Sever sa stala Diana Dubovská, manželka podnikateľa Jozefa Majského. Medzi
majiteľmi Severu figuruje aj Anton Mrázek, ktorý kontroloval aj licenciu bratislavskej TV
Slavín, a Marcel Děkanovský, ktorý je aj menšinovým majiteľom košickej TV Naša a TV

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Global. K spojeniu týchto televízií napriek rokovaniam neprišlo a televízia Sever prestala
vysielať, na čom sa podľa majiteľov podpísali problémy s distribúciou signálu. Keďže
vysielanie načas neobnovila, prišla o licenciu. Dnes je prípad na súde a frekvencia je
blokovaná. Dlhy dosahujú 120 mil. Sk.

TV Luna

Spoločnosť WN Danubius Film, s.r.o. začala reálne pripravovať nové vysielanie po zmene
majiteľov v roku 1998, čiže keď Walter Nittnaus predal túto spoločnosť aj s licenciou na
vysielanie, ktorú získal ešte v roku 1994 a ktorú potom stratil, ale po rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR znovu získal.

Prevádzkovateľom

TV LUNA je spoločnosť WN Danubius Film, s.r.o., ktorú od roku 1998

vlastnia

Peter Sedlák (17%), Vladimír Matúšek (17%), Dušan Milko (16%) a spoločnosť Alter

Ego,

s.r.o. Majiteľom tejto spoločnosti je Milan Nemček.

Na financovaní TV LUNA sa prostredníctvom

úverov alebo lízingu podieľajú viaceré domáce

spoločnosti. Významný úver vo výške Sk poskytla Devín banka.

V priebehu prvých mesiacov chcela TV Luna dosiahnuť v hlavnom vysielacom čase
sledovanosť približne 12 percent populácie. Podľa prvej vlny výskumu sledovanosti médií
na Slovensku Market Media Lifestyle 2000 spoločností AISA Slovensko, s.r.o., Bratislava a
Median, s.r.o., Praha dosiahla TV Luna trojpercentnú sledovanosť, podiel na trhu bol ešte
nižší – jedno percento. Z prieskumu sledovanosti televízneho spravodajstva, ktorý v júni
uskutočnil odbor mediálneho výskumu a informácií STV, dosiahli hlavné správy TV Luna v
prvom polroku 2000 sledovanosť jedno percento.

V auguste minulého roka nepredĺžila s TV Luna exkluzívnu zmluvu o kapitálovom vstupe
spoločnosť Hanco, s.r.o., Bratislava, ktorú vlastnia veľkopodnikatelia Ladislav Rehák a Peter
Struhár. Po odstúpení Hanca od zmluvy zaviedlo vedenie televízie reštrikčné opatrenia,
ktoré sa odrazili v štruktúre a dĺžke vysielania a nakoniec aj v prepustení takmer polovice
zamestnancov.

Od 4. októbra 2000 začala dovtedy výhradne káblová televízia Luna vysielať aj terestriálne a
sprevádzkovala prvý vysielač s dosahom na obce Nižná, Tvrdošín, Trstená, Podbieľ a ich
okolie. To predstavuje zhruba 30-tisíc divákov.

TV Global

Od 25. marca 2000 vysiela nová televízna stanica GLOBAL. GLOBAL je spojenie
slovenských lokálnych televízií, ktoré sa rozhodli pre spoločné vysielanie 24 hodinového
programu rôznych žánrov - filmy, seriály, dokumenty, publicistiku, spravodajstvo, súťaže atď.
Dôležitou súčasťou vysielania sú 3 jednohodinové lokálne bloky v rôznych časoch a to o
9.00. o 18.00 a o 22.00 hod.

Filozofia Globalu vychádza zo skutočnosti, že lokálne vysielanie na celom svete sa teší
veľkej popularite a má mimoriadnu sledovanosť. Prepojením lokálnych staníc sa zväčšuje
predovšetkým spravodajský potenciál, rôznorodosť a možnosti novej televíznej stanice.
Rovnomernejším rozložením informačných centier (televízií) a ich prepojením, kombináciou
lokálneho a globálneho vysielania vznikla na Slovensku televízia, ktorá má po prvýkrát
centrum mimo hlavného mesta.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Signál Globalu je šírený prostredníctvom satelitu spoločnosti TELENOR Slovakia. V prvej
fáze spustenia Globalu je do projektu zapojených 30 lokálnych televízií, čo na začiatku
predstavuje cca. 1,5 milióna potenciálnych divákov. V blízkej budúcnosti televízia očakáva
nárast počtu ďalších lokálnych televízií, ktoré sa pripoja k spoločnému vysielaniu. Od októbra
2000 signál GLOBALu šíri aj najväčší káblový operátorom UPC, ktorý v súčasnosti poskytuje
servis pre cca. 360.000 domácností.

TA3

Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV) 19. 9. 2000 udelila licenciu na
káblové televízne vysielanie spoločnosti CEN, ktorá chce od jesene 2001 prevádzkovať
vysielanie spravodajskej televízie TA3. Spoločnosť CEN musí podľa zákona začať s
vysielaním najneskôr 360 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení
licencie TA3, ktorej vysielanie pripravuje výkonný riaditeľ spoločnosti CEN a bývalý hovorca
premiéra Mikuláša Dzurindu Martin Lengyel, má byť spravodajská televízia, ktorá bude 16
hodín denne vysielať aktuality z domova a zo zahraničia, športové správy a informácie o
počasí. Vysielanie má byť postavené najmä na polhodinových spravodajských blokoch a
signál televízie má byť šírený káblovými rozvodmi a prostredníctvom satelitu. Hlavným
investorom televízie je spoločnosť Hanco, ktorej konateľmi sú Ladislav Rehák a Peter
Struhár. Tí so zástupcami CEN podpísali zmluvu o kapitálovom vstupe do televízie. Je to tá
istá spoločnosť Hanko, ktorá odstúpila od zmluvy s televíziou Luna.

TA3 bude sídliť v Bratislave a pracovať by v nej malo 150 až 200 zamestnancov. Tí budú
zaradení do troch útvarov - programového, technického a finančného. Ročné prevádzkové
náklady vyčíslili majitelia televízie na 180 miliónov korún s tým, že so ziskom počítajú až po
prvých troch rokoch vysielania. Rok po začiatku vysielania však plánujú, že TA3 dosiahne 10
percentnú sledovanosť v tzv. primetimeových hodinách. Opodstatnenie spravodajskej
televízie na slovenskom mediálnom trhu potvrdili vraj výsledky prieskumu spoločnosti CEN,
podľa ktorých až 40 percent respondentov má záujem o takýto typ televízie.

5. 3. 3. Káblová a satelitná televízia

Káblová a satelitná televízia sa na jednej strane vylučujú, na druhej veľmi úzko súvisia.
V prvom prípade ide o spôsob príjmu signálu v domácnostiach, ktoré prijímajú signál
domácich i zahraničných staníc buď pomocou káblovej prípojky alebo individuálnej satelitnej
antény. V druhom prípade ide o spôsob šírenia signálu, keď satelitmi šírený signál preberajú
káblové systémy a pomocou káblových rozvodov ho dodávajú svojim zákazníkom.

Slovensko je z oboch hľadísk na poprednom mieste v Európe. Internationales Handbuch für
Hörfung und Fernsehen z roku 2000/2001 ho uvádza na 6. mieste, keď spomína údaje za
rok 1998, kedy na Slovensku už bolo vybavených prípojkou káblovej televízie 31,8%
a satelitnou anténou (individuálnou alebo spoločnou) 48,1% domácností.

Podobne ako v ostatných postkomunistických štátoch sa aj na Slovensku po roku 1989
začali rýchlo budovať televízne káblové rozvody. V roku 1988 boli v prevádzke tri
experimentálne siete (dve v Banskej Bystrici a jedna v Bratislave) pre si 5000 abonentov. V
súčasnosti sú v prevádzke desiatky káblových sietí na celom Slovensku. Káblové siete s
kapacitou od 300 do 860 MHz, ktoré umožňujú ponúkať zákazníkom do 40 televíznych
programov prevádzkuje viac ako 90 operátorov po celom Slovensku a výhody káblovej
televízie využíva už takmer 600 000 domácností, čo predstavuje asi 36 %.

Zároveň s výstavbou televíznych káblových rozvodov vznikajú v slovenských mestách a
obciach miestne televízne štúdiá, ktoré zabezpečujú lokálne vysielanie. Miestne televízne
vysielanie prispieva k lepšej vzájomnej informovanosti občanov a orgánov miestnej

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

samosprávy, k väčšej účasti občanov na správe vecí verejných a tým aj k rozvoju
demokracie na miestnej úrovni.

Budovanie televíznych káblových rozvodov na Slovensku postupuje veľmi dynamicky.
Každoročne pribúda niekoľko tisíc nových účastníkov. Medzi problémy spojené s budovaním
káblových rozvodov je ich financovanie. Niektoré zahraničné firmy ponúkajú krytie celých
finančných nákladov na vybudovanie rozvodov, ale zároveň si vyhradzujú právo
prevádzkovať celý systém a komerčne ho využívať. V niektorých menších mestách nemajú
záujem o celomestský káblový rozvod, pretože na väčšine činžiakov sú vybudované lokálne
satelitné prijímače. V malých obciach zasa pribúdajú jednoduché systémy, pretože pre
komerčne orientované firmy nie sú tieto obce zaujímavé. Vo veľkých mestách sa však
budovanie káblových rozvodov nezaobíde bez zahraničnej kapitálovej účasti. Na budovanie
veľkých sietí sa dováža technológia od zahraničných firiem (Hirschmann, Bosch, Fuba). Pri
samotnom budovaní sietí sa uplatňuje zahraničný kapitál nemecký, belgický, americký,
český, holandský, ktorý pomáha presadzovať moderné širokopásmové siete so spätným
smerom. Teda také, ktoré umožňujú poskytovať aj interaktívne služby.

Budovanie televíznych káblových rozvodov má vplyv aj na ekonomický život regiónov. Tam,
kde sa budujú káblové rozvody bol zaznamenaný zvýšený predaj moderných televíznych
prijímačov a káblové siete nesporne prispievajú k rýchlejšiemu vybavovaniu domácností
personálnymi počítačmi. Tento vplyv na ekonomický život sa prejavuje v súčasnosti aj
rozšírením nových komunikačných a informačných služieb, ktoré sú zatiaľ určené
podnikateľom a inštitúciám

UPC Slovensko

V posledných dvoch rokoch ovládla slovenský trh káblovej televízie spoločnosť UPC, čiže
United Pan-Europe Communications N.V. UPC so sídlom v Amsterdame je najväčší
európsky telekomunikačný operátor pôsobiaci v 17 krajinách Európy a v Izraeli. Okrem služby
káblovej televízie, ktorú zatiaľ ako jedinú využívajú zákazníci na Slovensku, poskytuje aj
telefónne, internetové, DTH a televízne programové služby. UPC je dcérskou spoločnosťou
United Global Com, Inc. ( UIH). Približne 8% akcií UPC vlastní Microsoft. Akcie UPC sú
obchodované na burze v Amsterdame („UPC") a New Yorku („UPCOY").

UPC vlastní a prevádzkuje káblové siete v 29 slovenských mestách prostredníctvom

6

spoločností Dohromady je to viac ako 360 000 domácností, ktoré majú káblovú prípojku
spoločnosti

UPC a môžu využívať služby tejto spoločnosti Zatiaľ je to iba poskytovanie

programov

káblovej televízie, avšak UPC sa aktívne pripravuje na poskytovanie

komplexného balíka služieb, medzi

iným zahŕňajúceho internet a telefón.

TELEVÍZIA NA SLOVENSKU II. (aktualizácia)

Slovenská televízia

Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia bola zriadená v máji 1991 a jej činnosť je
vymedzená zákonom Slovenskej národnej rady č. 254/1991 o Slovenskej televízii v znení
neskorších zmien a doplnkov. Táto činnosť vychádza zo zásady, že STV je verejnoprávna
inštitúcia, ktorá sa za svoju činnosť zodpovedá verejnosti prostredníctvom parlamentu.
Slovenská televízia je financovaná z koncesionárskych poplatkov, vlastných príjmov z
podnikateľskej činnosti, z predaja reklamných časov a z príspevkov zo štátneho rozpočtu.

Po rokoch zanedbávaných problémov v ekonomike a riadení sa verejnoprávna Slovenská
televízia ocitla v roku 2002 na prahu hospodárskeho kolapsu. Najväčšie problémy spočívali
vo financovaní, manažmente a zhodnocovaní tvorivého potenciálu inštitúcie. Snahy

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

o prekonanie finančnej krízy systémovými opatreniami neboli úspešné. To bol hlavný dôvod
prečo bol nakoniec generálny riaditeľ STV Milan Materák odvolaný a na jeho miesto po
výberovom konaní parlament schválil bývalého riaditeľa súkromnej JOJ TV Richarda
Rybníčka. Ten predložil projekt, ktorý predpokladal zastavenie vlastnej výroby programov
a prepustenie 1200 zamestnancov. Rybníček vymenoval krízový manažment a v priebehu
roku 2003 realizoval svoj projekt tak, aby od roku 2004 mohla STV nastúpiť tzv. „nový
začiatok“ s novým grafickým dizajnom, novou programovou štruktúrou, s viacerými novými
tvárami na obrazovke, ale aj s novým marketingom.

Program:

STV na svojich dvoch kanáloch (STV 1 a STV 2) a zo štúdií v Bratislave, Košiciach a v
Banskej Bystrici odvysielala v roku 2002 vyše 10 700 hodín programov. Z nich asi 54% tvorili
premiéry a 67% percent programy domácej, najmä vlastnej produkcie. STV 1 je hlavný
národný kanál, ktorý prináša paletu spravodajstva a publicistiky, filmov, inscenácií a
faktografických programov, medzi ktorými dôležité miesto patrí spravodajsko-publicistickým
magazínom a dokumentárnym programom, ktoré spolu tvoria vyše 40 percent vysielacieho
času. Takmer rovnako veľký priestor (37 %) dostávajú na STV 1 dramatické programy.

STV 2 ako druhý kanál STV sa okrem vysokého percenta repríz v posledných dvoch rokoch
vyznačuje predovšetkým tým, že mimoriadne zredukoval svoje vysielanie a že v ňom
podstatne väčší priestor dostávajú športové programy najmä zásluhou priamych prenosov zo
športových podujatí. Popri športe je ďalšou nosnou zložkou vysielania umelecká (opakované
inscenácie a filmy) a dokumentárna tvorba z oblasti zmenia, vedy a techniky, prírody,
histórie a spoločnosti, ale aj náboženské programy, regionálne a národnostné vysielanie.

3. 2. Komerčná televízia

Situácia na trhu televízie sa od rozhlasového trhu zásadne odlišuje. Tiež nie je vyvážená, ale
nie zásluhou verejnoprávnej televízie. Na tomto trhu už niekoľko rokov dominuje súkromná
TV Markíza, ktorá nielenže prekonáva všetky rekordy sledovanosti, ale najmä „požiera“
približne dve tretiny všetkých výdavkov na televíznu reklamu.

Tento stav nevyhovuje ani tým, čo na televíznom trhu živoria, ani tým, čo na tento trh chcú
vstúpiť. Pretože možnosť presadiť sa, ako sa o tom mohli presvedčiť viaceré televízne
spoločnosti, je malá. Spôsobuje to nielen nutnosť vysokých kapitálových vstupov do nových
projektov, ale aj technické a legislatívne (obmedzená možnosť sieťovania regionálnych
a lokálnych televízií) podmienky. A tak na malom Slovensku v relatívne krátkom čase
zaniklo už viacero televízii. Najprv to začiatkom roku 2000 bola VTV, neskôr TV Sever
a nakoniec TV Luna, ktorá začala vysielať až koncom roka 1999, ale už v októbri 2001
skončila. Zdá sa však, že posledný pokus v podobe JOJ TV môže byť úspešnejší.

TV Markíza

Rada SR pre Rozhlasové a televízne vysielanie udelila 7. augusta 1995 spoločnosti Markíza
Slovakia,s.r.o. licenciu na vysielanie na treťom televíznom okruhu.
Licencia vstúpila do platnosti 13. septembra 1995. Markíza Slovakia založila spolu s
americkou spoločnosťou Central European Media Enterprises (CME) Slovenskú televíznu
spoločnosť, s.r.o, ktorá 31.8. 1996 o 19.00 začala vysielanie svojej novej televíznej stanice -
TV Markíza. V Slovenskej televíznej spoločnosti vlastní Markíza-Slovakia 51% a SME 49%
obchodného podielu.

Na rozdiel od verejnoprávnej televízie sa komerčná Markíza nemusí venovať menšinovým
programom, ale sústreďuje sa predovšetkým na programy, ktoré jej zabezpečujú vysokú

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

sledovanosť. Sú to najmä filmy a seriály, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých
odvysielaných programov. Kvôli objektívnosti však treba povedať, že na komerčnú televíziu
venuje TV Markíza pomerne veľkú pozornosť aj spravodajstvu a publicistike, kde púta
pozornosť publika nielen svojou hlavnou spravodajskou reláciou Televízne noviny, ale aj
publicistickými reláciami Sito, Lampáreň alebo V tieni.

TV Markíza v posledných rokoch pútala pozornosť verejnosti, ale aj regulačných orgánov
personálnym prepojením Pavla Ruska ako generálneho riaditeľa televízie s funkciou
predsedu novozaloženej politickej strany ANO. Málokto na Slovensku pochyboval o tom, že
TV Markíza pomohla Ruskovi osobne a jeho strane dostať sa do parlamentu a obsadiť
svojimi ľuďmi významné posty v parlamente i vo vláde. Rusko zo svojho nového postavenia
síce vyvodil isté konzekvencie - najprv funkciu generálneho riaditeľa prenechal Vladimírovi
Repčíkovi a neskôr aj miesto konateľa firmy Markíza Slovakia, s.r.o. svojmu priateľovi
Františkovi Vizvárymu. Oficiálne teda Pavol Rusko nemá s Markízou nič spoločné.
Verejnosť však naďalej nemôže celkom uveriť, že Pavol Rusko nemá na Markízu žiaden
vplyv.

JOJ TV
Od 25. marca 2000 vysielala nová televízna stanica GLOBAL, čo bolo spojenie slovenských
lokálnych televízií, ktoré sa rozhodli pre spoločné vysielanie. Televízia Global, podobne ako
viacero predchádzajúcich televíznych projektov s výnimkou Markízy, žila na dlh a spoliehala
sa i na pochybných investorov. V jej prípade to bol smutne preslávený a skrachovaný BMG
Invest. V druhej polovici roka 2001 začala o TV Global prejavovať vážny záujem TV Nova
a najmä jej generálny riaditeľ Vladimír Železný. Česká produkční Invest, dcérska spoločnosť
Českej produkční 2000, ktorá je servisnou organizáciou TV Nova, najprv kúpila 70
percentný balík akcií majiteľa licencie košickej MAC TV a potom sa s spolu s ňou vo
výberovom konaní úspešne uchádzala o dôležité vysielacie frekvencie v Bratislave a Žiline.
To bol základný predpoklad, aby sa TV Global mohla pretransformovať na JOJ TV, ktorá
začala vysielať v marci 2002 najprv z Košíc a od septembra aj z Bratislavy. JOJ TV vysielala
spočiaku množstvo starších programov TV Nova, pretože investičná stratégia kvôli zníženiu
štartovacích nákladov počíta s využitím tzv. recyklovaných programov.

V priebehu roku 2002 sa vlastnícka štruktúra televíznej spoločnosti zmenila tak, že Českej
produkčnej patrilo už len 20% akcií, 30% podnikateľovi Vladimírovi Komárovi z Českej
republiky a 50% vydavateľskému a tlačiarenskému koncernu Ivana Kmotríka Grafobal
Group. V roku 2003 zvýšili majitelia TV JOJ rozpočet televízie, ktorú teraz vedie bývalý
minister kultúry Milan Kňažko, aby mohli skvalitniť výrobu vlastných programov a rozšíriť
vysielanie. Získaním nových vysielačov sa pokrytie zvýši na 85% obyvateľstva, čo by sa
malo prejaviť aj primeraným nárastom sledovanosti.

TA3

Spoločnosť C.E.N bývalého hovorcu premiéra Dzurindu Martina Lengyela získala licenciu na
vysielanie v septembri 2000. Projekt novej, na slovenské pomery neobvyklej stanice, počítal
s investíciou 350 miliónov korún. Keď pôvodný slovenský investor odstúpil od predbežnej
zmluvy o financovaní novej televízie, musel sa projekt viac uskromniť. Nakoniec sa hlavným
investorom TA3 stala britská spoločnosť Millennium Electronics Ltd z Londýna, ktorá bola
ochotná investovať do štartu novej stanice približne 3 milióny dolárov. Stanica začala svoju
činnosť s rozpočtom asi 150 miliónov korún.

TA3 je komponovaná ako spravodajská televízia, ktorá nepretržite 17 hodín denne vysiela
polhodinové bloky spravodajstva z domova a zahraničia podľa vzoru takých staníc ako sú
CNN International alebo BBC World. Kamera využíva novú komunikačnú technológiu,
napríklad ukladanie záznamov na pevné disky počítačov a nie na videopásky. To umožňuje
operatívnejšiu úpravu materiálov na počítačoch. Stanica začala pokusne vysielať už

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

v začiatkom septembra a vysielala aj dramatické udalosti útoku na Svetové obchodné
centrum v New Yorku 11. septembra 2001. Od začiatku októbra stanica vysiela pravidelne.

V roku 2002 odkúpila 50-percentný podiel v TA3, ktorého vlastníkom bola britská firma
Millenium Electronics Ltd., spoločnosť J&T Finance Group Tá vďaka tomuto obchodu získala
polovičný podiel v mediálnej firme C.E.N., ktorá je prevádzkovateľom televíznej stanice TA3.
Podnikateľská skupina Millenium Electronics Ltd., ktorá spomenutý balík akcií vlastnila, sa
rozhodla podiel v televízii predať, pričom predkupné právo naň mal práve generálny riaditeľ
TA3 Martin Lengyel. Šéf TA3 si chcel aj naďalej ponechať vplyv a kontrolu nad vývojom v
televízii a preto svoje právo využil. Keďže sám nemal dostatok prostriedkov na nákup
takéhoto veľkého objemu akcií, hľadal vhodného finančného investora a našiel ho v J&T
Finance Group. Medzitým sa však v septembri 2003 J&T stala 90-percentným vlastníkom
spoločnosti a Lengeyl do konca roka stratil nielen všetky svoje podiely, ale aj miesto riaditeľa
TA3.

Tabuľka č. 6: Denná sledovanosť televíznych staníc v rokoch 2000-2003

Rok

2000

2001

2002

2003

TV Stanica

%

%

%

%

TV Markíza

76

75

74

74

STV 1

31

35

31

49

JOJ TV

14

18

TV NOVA

19

20

12

13

Prima TV

4

4

6

9

STV 2

7

7

5

22

Magyar TV 1

3

2

3

5

Magyar TV 2

3

3

3

ČT 1

3

4

8

TV Luna

4

3

-

RTL klub (H)

4

TA 3

3

TV Global

1

2

-

Zdroj: AISA Slovensko a Median Praha, Odbor mediálneho výskumu SRo (2003)

3. 3. Káblová a satelitná televízia

Káblová a satelitná televízia sa na jednej strane vylučujú, na druhej veľmi úzko súvisia.
V prvom prípade ide o spôsob príjmu signálu v domácnostiach, ktoré prijímajú signál
domácich i zahraničných staníc buď pomocou káblovej prípojky alebo individuálnej satelitnej
antény. V druhom prípade ide o spôsob šírenia signálu, keď satelitmi šírený signál preberajú
káblové systémy a pomocou káblových rozvodov ho dodávajú svojim zákazníkom.

Slovensko je z oboch hľadísk na poprednom mieste v Európe. Internationales Handbuch
Medien 2002/2003 ho uvádza na 6. mieste, keď spomína údaje za rok 2000, kedy na
Slovensku už bolo vybavených prípojkou káblovej televízie 25,% a satelitnou anténou
(individuálnou alebo spoločnou) 48,1% domácností. 8

8 Hasenbrink, Uwe, Herzog, Anja: Mediennutzung im internationalen Vergleich. In: Internationales
Handbuch Medien 2002/2003, Baden-Baden: Nomos Verlagsgesellschaft, 2002, s. 114.

Doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.

Teória a dejiny masovej komunikácie

Zároveň s výstavbou televíznych káblových rozvodov vznikajú v slovenských mestách a
obciach miestne televízne štúdiá, ktoré zabezpečujú lokálne vysielanie. Miestne televízne
vysielanie prispieva k lepšej vzájomnej informovanosti občanov a orgánov miestnej
samosprávy, k väčšej účasti občanov na správe vecí verejných a tým aj k rozvoju
demokracie na miestnej úrovni.