Marcové zákony. Koniec feudálneho systému

12 Bodový program

Čo si praje maďarský národ: (Mit kiván a magyar nemzet)

nech je mier, sloboda a jednota

Sloboda tlače a zrušenie cenzúry

Zodpovedné ministerstvo v Budín -pešti

Každoročný snem v Pešti

Rovnosť pred zákonom bezohľadu na občianske postavenie alebo náboženstvo

Národnú gardu

Spoločné znášanie tiarch

Koniec urbáru

Porotné súdy na základe rovnosti

Národnú banku

Prísahu vojska na ústavu, uhorské vojsko nech ostane doma a cudzie nech odíde

Oslobodenie politických väzňov

Únia (so Semohradskom)

Bratstvo, rovnosť sloboda

Marcové zákony:
Zákon III. zriadil uhorské ministerstvo zodpovedné snemu.
IV. každoročné zasadanie uhorského snemu v Pešti.
V. rozšíril volebné právo tak, že okrem šľachty sa na voľbách mohla
zúčastniť inteligencia, remeselníci a sedliaci, ktorí boli držiteľmi aspoň
štvrtinovej usadlosti.
VII. únia Uhorska a Sedmohradska
VIII. od 1. novembra 1848 spoločné znášanie verejných tiarch
IX. zrušenie urbárskych povinností
XII. odškodnenie zemepánov štátom
XIII. zrušenie cirkevného desiatku
XV. zrušenie avicity (dedovizne)
XVIII. tlačový zákon
XX. zrovnoprávnenie recipovaných náboženstiev- katolíckeho,
evanjelického reformovaného, pravoslávneho
XXIII. zákon o národnej garde
Panovník celú sústavu zákonov podpísal 11. apríla 1848

Liptovské žiadosti

28. marca 1848

„S úprimným a slobodným citom vďaky a dôvery spoluobčianskej predstu -

pujeme pred Vás s týmto prípisom a osvedčujeme jednak našu vďačnosť, jednak i

žiadosti a prosby naše:

„1. Predne a nadovšetko osvedčujeme nevýslovný cit pokornej vďačnosti ku

najvyššiemu vladárovi národov, ktorý, ako sám najmúdrejšie lósy národov spra -

vuje, tak i srdce nášho najjasnejšieho kráľa a krajinského vlasti našej snemu

divným svojím riadením k tomu priviedol, aby konečne už od mnoho rokov tú -

žobne očakávanú slobodu a občianske práva dobrovoľne a veľkomyseľne všetkým

krajanom a spoluobčanom udelili.

„2. Osvedčujeme hlbokú vďaku a uznalosť ku všetkým tým vlasti našej mu -

žom, ktorí sú pôvodcovia slávnej tejto premeny občianskej.

„3. Prednášame dôverne naše prosby a žiadosti, a síce:

,,a) Aby národ a ľud kraja tohoto, podľa občianskych práv svojich, jemu

teraz udelených, skutočnú a pozitívnu účast bral vo shromaždeniach národných

kraja tohoto, a tak prirodzene a nasledovne' aby rokovania a deliberácie v slo-

venskej, jemu srozumiteľnej reči držiavaly sa. To vyhľadáva česť a povinnosť ob-

čianstva a všetkej verejnosti jeho, ktorá nikdy a nikde k cieľu svojmu nepríde,

jestliže «a na pospolné a všeobecné usrozumenie neopiera.

,,b) Žiadame, aby súdy, prosby, pravoty, úradné oznamovania snemové i vi-

diecke v slovenskom jazyku vykonávaly sa.

„Donáša to so sebou povinnosť a potreba národnej správy tohoto kraja, kto -

rého obecenestva musí bývať o všetkých veciach politických a právnych náležité

uvedomené.

..c) Žiadame, aby potrebnému vyučovaniu a vzdelaniu slovenského občianstva

na základe jeho materinskej reči slovenskej prípravy hneď urobily sa a národné

slovenské školy usporiadaly sa, aby v nich ľud náš na hodných svojej slobody ob-

čanov vychovávať a vzdelávať sa mohol. Cieľ tento dosiahne sa tak, jestliže v ško-

lách národných vynaučná reč bude materinská, na ktorej základe — a len na ňom

— snadno sa naučí rečiam vo vlasti našej potrebným.

,,d) Žiadame, aby správa národná tohoto vidieka úradne o to nástojila, žeby

sa čím skorej do poriadku priviedol spôsob, ktorým národ a ľud na sneme vo

svojich vyslancoch má byt predstavený. To so sebou donáša potreba, aby sa k vo-

leniu takýchže vyslancov hneď na budúci snem peštiansky náležité prikročiť mohlo.

.,e) Žiadame a prosíme, a žiadať a prosiť neprestaneme teraz i napotom,

navždy, aby všetka inteligencia tohoto kraja, všetci páni a mužovia národa, pria -

telia ľudu, zástupcovia človečenstva, kresťania Bohu a ľuďom zaviazaní, ochran -

covia pravoslávnej a všeobecnej slobody všemožne, a to každým dobrým slovom

i skutkom nástojili, aby našej slovenskej národnosti právo, ktorého my odriecť

sa nechceme, ani nesmieme, nám v politickom a spoločenskom živote sväté po-

istené bolo a zachránené i nedotknuté na večné veky zostávalo. To žiada čisto-

číra ľudskosť, bez ktorej všetky slobody a práva len na posmech svetský vychá -

dzajú; to žiada duch terajšieho času, v ktorom, keď každý človek platí to, čo

je, — istotne tým viacej platí národ sám v sebe, čo je vo svojej národnosti.

,,f) Žiadame, aby žiadosť táto naša, týmto činom vyslovená a prednesená,

najprv do úradnej zápisnice zapísaná a všetkým stoliciam a právomocnostiam

uhorským, chorvátskym a slavonským, neináč Jeho Výsosti miestokráľovi Šte-

fanovi a slávnemu uhorskému ministériu v známosť uvedená bola tým cieľom,

aby všetci opravdiví a skutoční priatelia slobody a človečenstva sväté naše právo

nastávať a podporovať ráčili.

„S náležitou úctou zostávame v Liptovskom Sv. Mikuláši dňa 28. brezňa 1848:

„Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej:

28. apríla 1848

„1. Žiadame, aby národ slovenský v stolici Nitrianskej i všade, kdekoľvek

on býva, smel aj mohol úplnú a dokonalú účasť brať v shromaždeniach správy

národno-stoličnej, a tak aby sa všetko to, čo sa jeho týka, ako práva rokovania,

pravoty, súdy a porady len v jeho národnej, slovenskej reči držané a vykonávané

boly. Lebo už nechceme viacej trpieť ten múr, ktorý nás delil, t. j. reč v pravo-

tách, súdoch a zákonoch nám nesrozumiteľnú, ale chceme aj my Slováci roz -

umieť všetko, čo sa o nás, skrze nás a prostriedkom nás robiť bude. A tak me -

novite

„2. žiadame, aby sudcovia pre Slovákov len Slováci boli, dokonale vyučení

jazyku materinskému, aby tak súdy prísažných spravodlivo a verejne vykonávané

byť mohly. Žaloby, prosby, pravoty, súdy úradné, oznamovania zákonov, slovom

všetko verejné prihlasovanie sa k národu slovenskému, v reči slovenskej diať sa

má. Potom

,.3. žiadame zriadenie škôl národných dokonalé, a to síce ako počiatočných

(elementárnych), tak aj reálnych, meštianskych a vyšších škôl a ústavov. Reč

vynaučovania pre synov slovenských nemá byť inakšia ako slovenská, aby na

základe slobodného vyučovania, ďalej slobodného národného vyvinovania sa slo-

venského — náš národ mohol si vychovať synov jemu a krajine verných.

„4. Žiadame, aby správa národná stolice Nitrianskej o to nástojila, žeby

sa čím skôr do poriadku priviedol spôsob, ktorým národ a ľud náš na sneme

zastúpený byť má. To so sebou donáša potreba, aby sa k voleniu takýchže vyslancov

hneď na budúci snem peštiansky náležité prikročiť mohlo.

„5. Žiadame a žiadať neprestaneme, teraz a napotom a navždy, aby našej

národnosti právo od všetkých národov v Uhorskej bývajúcich uznané bolo. A ná -

sledkom tej dôvery, že žiaden národ v Uhorskej s nami bývajúci nebude žiadať

od nás samovraždu národnú, t j. že nebude chcieť žiaden národ a žiaden človek,

aby sme o to pripravení boli, za čo iné národy umierať za povinnosť si pokla -

dajú, — následkom — hovorím — tejto dôvery žiadame, aby národná vláda

stolice tejto o to nástojila pred celou krajinou, aby toto sväté právo národnosti

a reči našej zákonom tak poistené bolo, žeby sa ono nielen v politickom živote

vždy viac rozvíjalo, ale aby aj skrze spolčovania sa, t. j. skrze spolky, skvitanie

národné za cieľ majúce — novej sily nabývať mohlo. Najmä nech vláda národná

bude svedomitým strážcom, aby sa tie hrozné časy nazpät nevrátily, v ktorých

Slovák so svojou rečou a národnosťou v spoločenskom živote neuznaný a v po -

smech uvádzaný bol. Lebo náš národ si už teraz na žiaden spôsob a vonkoncom

svoju národnosť potlačiť a znivočiť nedá. A preto aj osmeľujeme sa žiadať a

skutočne

„6. žiadame úplné bratstvo a úplnú rovnosť medzi národmi kresťanskými,

v Uhorskej krajine prebývajúcimi, čo toľko znamená, aby sme my Slováci slo -

bodne svoje národné zvyky a obyčaje zadržiavať a pri zástavách krajinských

aj naše národné zástavy bez prekážky vyvesovať mohli. S rovnosťou tou národnou

je i to spojené, aby sa slovenskému národu žiadne panstvo iného národa nad

ním nevystavovalo a tak ani reč jedna nad druhou nepanovala, ale všetky národy

a reči rukou v ruke svoju slobodu, svoju rovnosť a bratstvo proti vonkajšiemu

nepriateľovi obraňovaly. A čo sa týka ťažkostí, z tohoto bratstva a z tejto rov -

nosti pochádzať mohúcich, žiadame, aby sa mienky národov vypočúvaly. Duch

človečenstva a kresťanstva, ktorý tieto časy slobody doniesol, vynájde istotne

také prostriedky, ktorými sa rozličné národy bez ukrivdenia jeden druhého spo -

ločne budú môcť riadiť.

„7. Žiadame, aby národná vláda v Nitrianskej stolici bratskú náradu uro -

bila stoliciam maďarským, aby ony po svojich školách a ústavoch pozakladaly

stolice reči slovenskej pre Maďarov, ako tiež aby na našich školách národných

učitelia reči maďarskej platení boli; — aby sa vzájomne sblížili tak, žeby Maďari

hovoriacich Slovákov po slovensky, a Slováci Maďarov hovoriacich po maďarsky

rozumieť mohli.

„8. Žiadame, aby žiadosti tieto naše, činom týmto vyslovené a prednesené,

najprv do úradnej zápisnice stoličnej zapísané a všetkým právomocnostiam uhor -

ským, chorvátskym a slavonským, nie ináče Jeho Výsosti miestokráľovi uhor -

skému Štefanovi a slávnemu ministériu uhorskému v známosť uvedené boly tým

cieľom, aby všetci opravdiví a skutoční priatelia slobody a človečenstva sväté

naše práva zastávať a podporovať ráčili.

„Z národného, vrchnosti oznámeného a v Brezovej držaného
shromaždenia."

Ž i a d o s t i s l o v e n s k é h o n á r o d a , p r v ý p o l i t i c k ý p r o g r a m

1848, 11. m á j a
K formulovaniu slovenského márodno-politického programu dochádza na porade v Lipt.
Mikuláši, kde pôsobil v tom čase M. M. Hodža ako miestny evanj. farár. Porada
slovenských národovcov sa konala ,10. mája v Hodžovom byte, a to po predchádzajúcom
uznesení, že sa o národných požiadavkách má rozhodovať v jednotlivých krajoch, s tým, že
po ich schválení budú predostreté vláde. Iniciátorom schôdze slovenských národovcov
v Lipt. Mikuláši bol Št. Marko Daxner a Ján Francisci, ktorí už koncom apríla
rozposlali príslušné pozvania na túto poradu, ktorá mala mať celonárodnú povahu.
Porady v Lipt. Mikuláši sa zúčastnila väčšina výzlnamnejších predstaviteľov slovenského
národného hnutia. Na základe iniciatívneho návrhu Št. M. Daxnera bol vypra covaný na tejto
porade obšírny návrh Žiadostí slovenského národa, ktorý bol 11. mája na verejnom
zhromaždení v liptovských kúpeľoch Ondrašovej vyhlásený. Žiadosti predstavujú
radikálny demokratický, ako aj národný a agrárny program, ktorého požiadavky národné
mohli byť splnené, ale nebolo možno očakávať, že by uhorská vláda alebo snem, prípadne
panovník mohli splniť požiadavok slovenského snemu, ako aj rad agrárnych požiadaviek.
Slovenský program formulovaný v Žiadostiach pre svoju radikálnosť a demokratičnosť
mohol mať nádej na splnenie jedine cestou revolučnou, a to za spolupráce s
revolučnými ľudovými silami uhorskými, s predstaviteľmi ktorých však vodcovia
slovenského národného hnutia nemali styky. Žiadosti, hoci neboli namierené proti štátnej
jednote Uhorska, naopak reprezentovali úsilie po zmierlivom iSpolunažívaní s Maďarmi,
nestali sa predmetom rokovaní a uhorská vláda pôvodcov mikulášskeho programu začala
stíhať zatykačmi. Žiadosti slovenského národa adresovali jeho pôvodcovia nielen pred
kráľa, uhorský snem, palatína, uhorskú vládu, ale pred všetkých priateľov
človečenstva a národností.

Slovenský text uverejnil D. Rapant, c. d. 1-2, str. 202 — 205.

1. Slovenský národ v uhorskej vlasti preciťuje po devätsto-

ročnom sne ako pranárod krajiny tejto, osvedomujúc sa, že
svätá zem táto a matka krajina, súc púvodisko a kolíska povestí

0 starodávnej sláve jeho predkov a divadlo, na ktorom otcovia
jeho a hrdinovia za uhorskú korunu krv vylievali, bola done
dávna len macochou jeho, zachodiacou s ním nemilosrdne a
držiacou jeho reč a národnosť na reťazoch potupy a zhanobenia.
Ale v okamžení tamto prebudenia svojho chce národ slovenský
zabudnúť na stoletia ukrivdenosti a zhanobenosti svojej, od
púšťa sebe aj svojim ujarmiteľom a nič inšie nehýbe jeho rozra-
dovaným srdcom ako svätý zápal lásky a horúca túžba po ubez-
pečení slobody, národnosti a krajiny svojej. Zato, ako pranárod
a niekdajší jediný 'majiteľ svätej tejto zeme, prevoláva pod
zástavou tohoto veku rovnosti všetky národy uhorské k rov nosti
a bratinstvu a osvedčuje sa zo svojej strany, že nechce
žiadnu národnosť v Uhorsku ukrivdiť, uraziť, zneužiť, a tým
menej vykoreniť — ale aj žiada od uhorských národov, aby aj
oni z ich strany takýmto uhorským vlastenectvom naplnení
boli a uctením slovenskej národnosti národu slovenského pria-
teľstva a lásky hodnými sa stali. Lebo národ slovenský ako
z jednej strany nechce utláčať iné národy, tak z druhej ne-
dozvolí seba do starého jarma zapriahnuť a osvedčuje sa teraz i
napotom, že slávnô meno uhorského vlastenca žiadnemu ne-
prisúdi tomu, ktorý nešetrí práva národnosti druhého, pod
korunou uhorskou bývajúceho národa. Následkom toho žiadame:

2.

Aby sa zriadil na základe rovnosti uhorských národov

jeden všeobecný snem bratských národov, pod korunou uhorskou
žijúcich, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený — a každý
zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať a
reči národov na sneme zákonne zastúpených znať. Mimo tohoto
krajinského všeobecného snemu národov žiadame:

3. Národné osobitné snemy, na ktorých sá povedú rady ná rodné, a to

sice jak národného, tak všeobecne krajinského dobra sa týkajúce, ktorým

cieľom sa majú vyznačiť medze národopisné, aby každý národ ku svojmu
národnému striedku1 mocne sa priťahovať mohol a smel a nebola
prinútená menšina Maďarov väčšine slovenskej a menšina slovenská
väčšine Maďarov slúžiť a sa poddávať, a práve pre toto prísne chránenie
slobôd a práv národných žiadame po

4., aby vyslancovia všetkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou

vo zmysle návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme
krajinskom hovoriť a v páde nevernosti a zrady národnej aby
pokutám, od vysielateľov ustanoviť sa majúcim, poddaní boli. Menovite
slovenský národ, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má
dostatočné príčiny žiadosť túto vysloviť a všemožne podporovať.

5. Žiadame, aby zákon ten, podľa ktorého už teraz v tomto

počiatočnom sa preporodzovaní krajiny pri rokovaniach stolič
ných a výborových maďarská, reč sa za .reč rokovania pred pisuje, a
tým samým národ náš zrovna ku bezzákonnosti zákonom sa donucuje
— žiadame, aby zákon ten hneď teraz tak
premenený bol, žeby sa do obecného verejného rokovania reč
materinská uviedla. Lebo sväté slovo slobody je potupené v tom
páde, keď sa národ slovenský, nerozumejúc maďarsky, pri roko-
vaniach v reči jemu nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje.
Hrešil by národ náš proti sebe a krajine, keby či prisviedčal,
či odporoval uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto
nezákonnosti nesmie a nemôže rozumným spôsobom žiaden
slobodný národ druhý priviazať. Tí ale úradníci a tie pravo-
mocnosti, čo doteraz násilnému zákonu tomuto zadosť urobiť
nemohli a rokovania, mestské a vidiecke aj v národných rečiach
dopustili, aby za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpo -
vedať nemuseli.2
Žiadame dokonalé zriadenie škôl národných, a to síce ako
počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, meštianskych,
ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávame učiteľov a
kňazov, potom ústavov literárnych vyšších, menovite: gymná-
zií, lýceí, akadémie, ústavu polytechnického a jednej univerzity. Všetky
tieto ústavy majú byť založené na základe slobodného vyučovania a reč
vynaučovania pre synov a dcéry národa slovenského nemá byť inšia ako
slovenská, aby na základe tomto národ slovenský si mohol vychovať
synov, jemu a krajine verných.

7. Žiadame, aby maďarské stolice po svojich školách a vyšších

i nižších ústavoch literárnych katedry reči slovenskej pre Ma
ďarov a stolice slovenské katedry reči maďarskej pre Slovákov
pozakladali, aby sa tak národy tieto jeden ku druhému priblí
žili, menovite aby Slováci Maďarov, na sneme hovoriacich ma
ďarsky, a Maďari Slovákov, hovoriacich na sneme slovensky,
rozumieť mohli.

8. Rovnosti národnej duchom vedení žiadame, aby sa všetko

panovanie jedných národov a národností nad druhými národ-
nosťmi uhorskými z koreňa vyvrátilo a tak žiaden národ ani
v najmenšom od svojho vlastného ustupovať prinútený nebol;
a z tohoto ohľadu žiadame, aby slovenský národ svoju národ
nosť ^svojimi farbami a zástavami označovať smel bez prekážky.
Zástavy červeno-biele máme za islovenské, červeno-bielo-zelené
za maďarské, zástavy červeno-bielo-zelené s címerom uhorským
za krajinské. A tak chceme aj vodcov gardy národnej sloven
skej len Slovákov a komando pre ňu slovenské.3

9. Žiadame, aby právo národného voliteľstva nebolo určované

rádoim a stavom, ale duchom a právom rovnosti, a preto chceme,
aby každý rodu svojmu verný, zločinstvom a výstupkami ne-

zašpintaný4 občan a obyvateľ uhorský dvadcať rokov majúci
voliť a štyriadvasať rokov majúci vyvolený byť mohol. Odrodilí
zradcovia národa, ktorí svoju materskú reč potupujú a či tajne,
či zjavne proti právu, cti a slobode národa skutočné úklady
stroja, úrady verejné zastávať nesmejú. Menovite žiadame, aby
od týchto čias žiaden zradca slovenského národa medzi Slo
vákmi úradovať nemohol. Zabúdajúc na doterajšie viny odrodil
stva, chceme sa ubezpečiť na budúcnosť s tým osvedčením, že
zradu krvi, reči a národnosti slovenskej za. zradu nielen nášho
národa, ale celej vlasti uhorskej považovať budeme.

10. Žiadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania

novín a časooisov bez kaucií, zakladania tlačiarní a kameno-
pisární takže bez kaucií;5 ďalej slobodu úplnú schádzania a spol
čovania sa ku ooradám verejným o veciach obecných;6 neináčej
i osobnú bezpečnosť pri cestovaní po krajine:7 lebo s bolesťou
sa žalovať musíme, že nabudnutá teraz ústavná sloboda skrze
rozširujúci sa po krajoch našich slovenských terorizmus a neprestajné
strašenie, vyhrážanie natoľko sa potlačuje, že i ve rejné pod holým
nebom rečnenia sa za buričstvo pokladá.

11. Žiadame, aby sa pre uspokojenie spoluobčanov našich po

dedinách, mestečkách a kopaniciach bývajúcich a od dávnych
rokov na rozličné spôsoby od rozličných ľudí utláčaných, kla-
maných, o hory a pasienky, o role, obecné živnosti, kopanice,
výrobiská a iné ich majetky pripravovaných, aby sa tedy pre
uspokojenie týchto ukrivdených občanov odrazu také poriadky
porobili, žeby oni ku svojim predošlým nepohnutým majetkom,
teda ku svojim dávnym kopaniciam, pasienkam, horám, výro-
biskám atď. prísť a týmto imaním neobmedzene oni i ich po
tomci podľa práva vládnuť mohli. Žiadame ďalej, aby sa v tom
smysle a tou cestou, ktorou sa urbárski poddaní od povinností
oslobodili, aj alodiálni poddaní (ktorí sa na iných miestach
majiteľmi slobodných živností, kurialistmi, taxalistmi, kaštiel-
nikmi, komorníkmi, majerníkmi menujú) od poddanskej práce
a povinností zbavili, hlavne tí, ktorí tridsaťšesť rokov robotizeň
panskú zbývali. Takže aby sa i regália benefícia k dobrému obci
obrátili.8

12. Poneváč slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so

svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Príbelciach, do ťaž
kého väzenia v Šahách zatvorení sú preto, že ľud slovenský
v Príbelciach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho
slobôd povzbudzovali — z tej príčiny žiadame, aby títo, len
preto nevinní väzňovia a zástupcovia i rozširovatelia občianskej
slobody čím skôr na slobodu vypustení boli.9

13. Vediac to, že v susednom kraji Haliči (Galícii), takže pod

berlou rakúskou s naimi súcom, bratského- rodu Poliaci slobody,
ktoré my požívame, ešte nedosiahli -* preto, že im veľké pre
kážky nešťastná byrokratia v cestu klásť neprestáva — žia
dame, aby všetky národy, pod uhorskou korunou súce, úrad
nými cestami mocný spolucitnosti kresťanskej a ľudskej hlas
vyniesli a u Jeho Jasnosti nášho kráľa a pána vo Viedni o to
prosebné nástojili, aby už konečne nešťastnému národu tomuto
spravedlivosť a milosť sa stala.10

14. Slovenský národ kladie výmienku svojho šťastia a ubez -

pečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravedlivých
žiadostí; vyslovujúc vopred svoju úctu, vďaku a dúveru ako
ku slávnemu Ministerstvu, tak aj ku všetkým občanom uhor-

ským, ktorí tieto žiadosti podporovať budú; naproti tomu v od-
kladaní alebo obchádzaní týchto našich žiadostí vidieť budeme
odsudzovanie národa nášho ku bývalej slepote a služobnosti.

Slovenský prosbopis

19. marec 1849

Predstavitelia slovenského národného hnutia podali v marci 1849

prosbopis cisárovi Františkovi Jozefovi. Žiadali o uznanie

slovenského národa v jeho pevných hraniciach, provinciálne

osamostatnenie Slovenska s vlastným provinciálnym úradom,

podriadeným ústrednej vláde, vlastný snem, odstránenie maďarskej

úradnej reči a maďarských úradníkov. V deputácii boli všetci vý-

znamní predstavitelia slovenského národného hnutia. Viedol ju

Jozef Kozáček Priebeh odovzdania prosbopisu aj s odpoveďou

panovníka zachytil tajomník deputácie Ondrej Hodža v letáku K

slovenským rodákom. Po podaní prosbopisu začala sa viedenská

vláda zaoberať v rámci celkového nového usporiadania Rakúska aj

slovenskou problematikou. K vážnejším výsledkom sa však

nedostala.

Prosbopis v nemeckém originálu uverejnil D. Rapant, Slovenské

povstanie 1848 (1849 . III--3, str. 174 — 176. v nemeckom

origináli.

Vaše Veličenstvo!
V najväčšej úcte podpísaní sú vybavení takými osvedčeniami vďačnosti

a prosbami, zčiastky od obyvateľov celých stolíc, zčiasťky od
jednotlivých slobodných kráľ. miest, zčiastky od mnohých vidieckych obcí,
napokon i od početných osôb každého stavu a rozličného vyznania viery,
že smú sa odvážiť zložiť Vášmu Veličenstvu ako nášmu cisárovi a kráľovi
v mene celého národa slovenského sľub vernosti. Tento cit vernosti a
oddanosti k dedičnému cisárskemu domu v našej vlasti oživuje každého,
kto sa cíti Slovákom. Najukrutnejšie prenasledovanie a najklamnejšie
figliarstvo nemohlo podvrátiť vernosť nášho národa. Ochotne chopil sa
náš národ príležitosti, aby bojoval za posvätný trón Vášho Veličenstva, za
najvyššiu panovnícku rodinu, za svojho cisára, za celistvosť mocnárstva i
za svoje sväté právo, i spojil sa preto v početných zástupoch s
udatnými vojakmi Vášho Veličenstva, aby bojoval proti zradným Ma-
ďarom. Dobrovoľne a s radosťou stoja tieto oddiely pod zástavami Vášho
Veličenstva, túžobne očakávajúc úplné víťazstvo a znivočenie
zlomyseľníkov. Úctivo blížime sa k stupňom trónu Vášho Veličenstva, aby
sme vzdali najúprimnejšiu a najvrúcnejšiu vďaku za konštitučné práva

nám prisľúbené, ako aj za vyslobodenie z násilníckeho panstva Maďarov.

Vaše Veličenstvo! Ústavná sloboda na základe rovného práva všetkých

národností, aby sa tak zjednotenými silami bránila celistvosť ríše proti
náporom zvonka i z vnútra — to je nový výtvor budúcej veľkosti a moci
najvyššieho trónu a šťastlivého pospolného nažívania rakúskych národov.
Tento výtvor uskutočnil sa vo kvitnúcom veku Vášho Veličenstva a preto
oduševňuje naše srdcia nádejou v krásnu budúcnosť.

Naplnení najvrúcnejšou túžbou, aby sme videli Rakúsku ríšu zjednotenú
a mocnú, a oduševnení nádejou, že po tak dlhých a ťažkých utrpeniach
dosiahneme svojho svätého práva v tomto čase, rozhodnom pre
znovuzrodenie rakúskeho mocnárstva, prosíme v najhlbšej úcte
podpísaní pre národ slovenský o to:

1. Aby slovenský národ, skoro tri milióny silný, bol uznaný ako

národ v určitých zemských hraniciach. Tým žiadame iba tú
zem, čo od pradávneho času obývame, kde naša vlastná reč je
domovom a v obyčajnom živote sa výhradne užíva, ktorá bola
voľakedy kolískou nášho dejinného vystúpenia a ktorá od ne-
pamätných čias, hoci bola s inými zemami v politický celok
spojená, jednako nikdy neprestala sa nazývať slovenskou
zemou, Slovenskom.

2. Aby teda nášmu národu bola udelená rovnoprávnosť so

všetkými inými národmi rakúskeho mocnárstva a aby bol za
istený pred návratom nadvlády národa maďarského.

3. Aby nášmu národu podľa § 71 konštitúcie (ústavy) zo dňa 4.

marca
t. r. milostivo udelené boli také ustanovizne, ktoré by Slovensko
nielen bezprostredne a pevne spojili s ostatnými krajinami
rakúskeho mocnárstva, ale i vyhoveli jeho národným
zvláštnostiam; teda každoročné snemy krajinské a vlastnú
správu.

4. Aby teda, ako to vyžaduje nevyhnutná potreba, hneď od

stránili maďarčinu, žiaľ, opäť uvedenú do úradov, zo správy slo-
venských stolíc a obcí a na jej miesto zaviedli slovenskú reč.
Práve tak treba ihneď odstrániť všetkých tých úradníkov, ktorí
sa ešte nedávno zachovali ako zjavní nepriatelia Vášho Veličenstva a
verného slovenského národa, ale sa bez zreteľa na to
opäť vlúdili do stoličnej správy.

5. Aby bol zriadený najvyšší krajinský úrad, podriadený ústrednej

vláde vo Viedni, ktorý by uviedol do života konštitučné a národné
usporiadanie Slovenska.

Len tak môže vysoké cisárske slovo o rovnom práve všetkých

národností stať sa u nás pravdou, len tak môže národ náš byť zbavený
nadvlády svojich odvekých utláčateľov, Maďarov, a maďarskému
odbojníctvu postavená neprekonateľná hrádza.

V Olomouci dňa 19. marca 1849