Sylabus

Dejiny Slovenska III. 1790-1914

1, Politický vývoj za vlády Leopolda II. a Františka I. Dôsledky francúzskej revolúcie,
jakobínske hnutie a pohyby medzi poddanými. Napoleonské vojny, bratislavský mier r. 1805,
vojna r. 1809, hospodárske a politické dôsledky napoleonských vojen.. Viedenský kongres r.
1815, Politický vývoj od viedenského kongresu do marca 1848. Meternichovský
absolutizmus, konzervatívne a liberálne hnutie, zvýšený tlak maďarizácie na nemaďarské
národy, prejavy a dôsledky, aktivizácia nemaďarských národov v Uhorsku. Postupný rozklad
feudálnej spoločnosti, vznik a šírenie reformných ideí, kritika poddanských pomerov, Gregor
Berzevici, nové úsilie maďarizácie po r. 1825, Štefan Séčeni a jeho pokusy o reformy
kultúrno- spoločenské, nástup novej radikálne generácie na čele s Ľ. Košútom. Vyvrcholenie
hospodárskej a spoločenskej krízy v 40. -tych rokoch 19. storočia, epidémie a hlad na
Slovensku.

2. Postupné rozširovanie národno- uvedomovacieho procesu, predstavitelia katolíckej cirkvi v
národnom hnut, nitrianske centrum, osobnosti arcibiskupa Alexandra Rudnaja, biskupov
Bélika, Belanského, Vuruma, kanonika Palkoviča a i, vyvrcholenie bernolákovskej slovenčiny
v diele Jána Holého. Centrum slovenského národného života pri evanjelickom lýceu v
Bratislave, slovenská katdera, J. Palkovič, B. Tablic, základy slovenskej žurnalistiky, učené
spoločnosti na území Slovenska. Druhá generácia slovenských obrodencov, Kollár, Šafárik a
ich vplyv na rozvoj slovanskej vzájomnosti. Národné obrany Slovákov- S. Hojč, M. Kuniš, Ľ.
Šuhajda, národná aktivácia Slovákov.

3, Nástup novej obrodeneckej generácie. Evanjelické lýcem v Bratislave- spoločnosť česko-
slovenská a jej osudy , Ľ. Štúr a Alexander Vrchovský, rozvíjanie národného povedomia
medzi študentami, vychádzky na Devín, tajný spolok Vzájomnosť, aktivizácia študentského
hnutia, otázky spisovného jazyka. Vyostrenie národnostných bojov, Ľ. Štúr na čele hnutia,
slovenský prestolný prosbopis r. 1842 a slovenské požiadavky, útoky Maďarov. Prijatie
nového spisovného jazyka v r. 1843, útoky J. Kollára proti novej slovenčine, spolok Tatrín,
jeho význam činnosť a plány, Slovenskje národnje novini a ich význam zjednotenie
konfesionálne rozdielneho národného hnutia.

4, Politické, hospodárske, spoločenské a sociálne príčiny revolúcie v roku 1848. Stav
slovenskej spoločnosti na prahu revolúcie. Priebeh revolučného roku 1848. Uhorský snem v
Bratislave v roku 1847/8, vypuknutie nepokojov v Taliansku, marcová revolúcia vo Viedni, v
Pešti. Dvanásťbodový program, marcové zákony a ich obsah. Zrušenie poddanstva, následky
marcových zákonov. Nezávislá uhorská vláda, jej programové ciele. Zahraničnoo-politický
vývoj monarchie, boje v Taliansku, májová revolúcia vo Viedni, odchod panovníka do
Innsbrucku. Revolučná vlna v slovenských mestách a na vidieku, situácia v Banskej Štiavnici,
Ľudovít Benický, spoločnosť a marcové zákony, protižidovské výtržnosti, zavedenie stanného

práva. Vzrast národného hnutia nemaďarských národov v Uhorsku na jar 1848, Chorváti,
Srbi, Rumuni, sedmohradskí Sasi. Konflikty s peštianskou vládou, formulovanie požiadaviek.
. Slovenská jar, slovenská inteligencia a politickí vodcovia, postoj k marcovým zmenám,
Janko Kráľ a Ján Rotarides, Ján Kollár, Štúrovci a ich činnosť. Liptovské žiadosti a ich obsah
a osudy, Spis Bratja Slováci, Žiadosti Nitrianskych Slovákov, akcie slovenských národovcov,
Ľudovít Štúr v Prahe, Slovanská Lipa, schôdza národovcov v Liptovskom Mikuláši, Žiadosti
slovenského národa, následky slovenských pohybov, slovanský zjazd v Prahe. Utlmenie
hnutia medzi Slovákmi, koniec Slovenských národných novín, maďarská propaganda medzi
slovenským obyvteľstvom. Napätie medzi Maďarmi a Srbmi, vypuknutie bojov na juhu
krajiny, budovanie uhorských ozbrojených síl a vytvorenie vlastnej meny. Roztržka medzi
Viedňou a Pešťou, víťazstvo cisárskych vojsk v Taliansku, návrat panovníka do Viedne,
snaha dvora využiť nemaďarské národy v boji proti Maďarom. Septembrova kríza, vojenské
ťaženie bána Jelačiča, porážka při Pákozde a jej význam. Rezignácia predsedu vlády Ľ.
Báťáňa, vlastibranný výbor na čele s Ľudovítom Košutom sa ujíma moci., vražda vrchného
veliteľa Latoura, rozpustenie uhorskej vlády a snemu panovníkom, Jelačič menovaný za
najvyššieho vojenského veliteľa v Uhorsku.

Slovenská emigrácia vo Viedni a prípravy na ozbrojené povstanie, materiálne a finančné
zabezpečenie, kontakty s Chorvátmi a Srbmi. Ustanovenie SNR vo Viedni, jej politické a
vojenské vedenie, septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov, jej priebeh a výsledky.
Represálie voči Slovákom, Holuby a Šulek, prípad Daxnera, Francisciho a Bakulíniho.
Októbrová revolúcia vo Viedni, odchod panovníka do Olomouca a ríšskeho snemu do
Kroměrííža, boje proti revolucionárom, pokus Košuta o podporu viedenských povstalcov,
bitka při Schwechate, porážka viedenskej revolúcie. Zostrenie kurzu, Schwarzenbergova
vláda. Počiatok vojenských operácií proti Košutistom. Abdikácia Ferdinanda V. nástup
Františka Jozefa, situácia na cisárskom dvore. Vyvrcholenie revolúcie v habsburskej
monrachii v roku 1849.

Zimné ťaženie cisárskych vojsk, evakuácia Pešti, odchod vlády a zvyšku parlamentu do
Debrecína, odpor uhorských honvédov, zloženie homvédskych vojsk, účasť Slovákov a
nemaďarských národov, Poliaci, ťaženie generála Bema v Sedmohradsku, ťženie Gorgeiho
cez Slovensko, významnejšie boje, bitka pri Kápolne. Zimná výprava slovenských
dobrovoľníkov, organizovanie slovenského vojska, dva smery a dve skupiny slovenských
dobrovoľníkov, ťaženie Hodžu a Janečka k Leopoldovu a Komárnu, ťaženie severnej
skupiny, konfesionálne prekážky pri nábore dobrovoľníkov, organizovanie slovenskej
politickej správy. Prijatie marcovej ústavy, rozpustenie ríšskeho snemu a jeho politické
následky, vypuknutie bojov v Taliansku, víťazstvo maršala Radeckého, jeho politický
význam, stabilizácia monarchie. Marcová deputácia Slovákov k cisárovi, obsah slovenských
požiadaviek, snaha o vyčlenenie Slovenska z Uhorska, projekty slovenskej samostatnosti.

Jarná ofenzíva uhorských povstleckých vojsk, krach slovenskej dobrovoľníckej výpravy,
detronizácia Habsburgovcov, zriadenie novej uhorskej vlády. Ruská intervencia, jej
vojenské a politické dôsledky, porážky košutistov, snahy o vyrovnanie s národnosťami,
prijatie národnostného zákona, kapitulácia pri Világoši. Letná výprava slovenských
dobrovoľníkov, jej organizovanie a priebeh, slovenské politické a štátoprávne snahy v roku
1849, poradcovia v slovenskej otázke, Viedenské slovenské noviny. Represálie v Uhorsku,
Julius Haynau, popravy vojakov a politických vodcov, emigrácia košutovcov.

5. Neoabsolutizmus (1850-1860) a jeho charakter, hlavné opory neoabsolutizmu, Rakúske
cisárstvo, Sedmohradsko, Chrovátsko a Vojvodina. Výnimočný stav v Uhorsku, atentát na
cisára, zostrenie represálií. Privizórna správa, definitívne usporiadanie vnútornej
organizácie Uhorska, dištrikty, silvestrovské patenty, zrušenie ústavy. Reformy hospodárske,
finančné, správne, profesionalizácia úradníctva, germanizácia, Bachovi husári. Otázka
vlastníctva pôdy, urbársky patent, feudálne prežitky na Slovensku. Osobnosť Františka
Jozefa, jeho okolie, cesta po Uhorsku, manželský zväzok s Alžbetou Wittelsbachovou.
Zahranično-politické postavenie monarchie, pokus o znovunadobudnutie veľmocenského
postavenia, Krymsská vojna, izolácia Rakúska, konkordát s pápežskou kúriou. Porážka
Rakúska v boji o severotalianske provincie v roku 1859, zmena vnútropolitického kurzu.

Neoabsolutizmus a Slováci. Útlm národného hnutia, Staroslováci-mladoslováci,
vystupňovanie ich konfliktu, Slováci v štátnych a cirkevných funkciách, slovenskí biskupi,
slovenčina jako úradný a vyučovací jazyk, slovenské školstvo, banskobystrické gymnázium.

Nástup nových osobností do slovenskej politiky, Janko Palárik, časopis Cyril a Metod, zápas
o jazyk, používanie češtiny, bratislavská porada a Hattalova reforma slovenčiny, Ľudovít Štúr
v Modre, posledné roky jeho života. Zmierenie v slovenskom tábore po Štúrovej smrti,
postupné zmiernenie rozporov v otázke jazyka, almanach Concordia, Radlinského časopis
Priateľ školy a literatúry. Protestanstký patent z roku 1859 a jeho dôsledky.

6. Koniec neoabsolutizmu, postupný návrat k ústavnosti. Rozmnožená ríšska rada, jej činnosť,
októbrový diplom a jeho dôsledky, februárový patent. Opozičné pohyby v Uhorsku, vzrast
národného hnutia v Uhorsku po politickom uvoľnení, Srbi, Chorváti, Rumuni. Prekonanie
pasivity v slovenskom tábore, Daxnerov spis „Hlas zo Slovenska, Pešťbudínske vedomosti,
slovenský politický program, voľby do uhorského snemu, volebný zákon, Slováci vo voľbách
marec 1861. Zápas o smerovanie maďarskej politiky na sneme, adresná a rezolučná strana,
Deák a Teleki, víťazstvo pragmatického prístupu.

Memorandové zhromaždenie v Martine v júni 1861, jeho účastníci a priebeh rozpravy,
rozpory v slovenskom tábore v otázke Okolia, prijatie memoranda, protimemorandové akcie
uhorských orgánov, slovenská deputácia na uhorskom sneme. Národnostný výbor snemu,
pokusy o riešenie národnostnej otázky, rozpustnie snemu. Slovenská deputácia k panovníkovi,
biskup Štefan Moyses, návrh na vytvorenie slovenského Okolia. Povolenie Matice slovenskej,

otázka jej umiestnenia. Slovenské školy- banskobystrické štátne gymnázium, slovenské
gymnázium v Revúcej. Zbierka na Maticu, jubilejný rok 1863, matičné zhromaždenie,
činnosť Matice slovenskej a jej význam.

7, Zahraničná politika a vnútorná politika Rakúska za Schmerlingovho provizória, vznik
Talianska a Rumunska, stabilizácia Srbska, poľské povstanie roku 1863, otázka Šlezvicka a
Holštýnska, vojna s Dánskom roku 1864. Cisárov brat Maximilián v Mexiku, rezignácia
cisárovej matky Žofie na politický vplyv, úloha Alžbety v zbližovaní s Maďarmi, odvolanie
provizória, voľby do snemu roku 1865, pokus slovenských národovcov o získanie mandátu.
Zhoršenie vzťahov s Pruskom a Talianskom, vojnový rok 1866, porážka na bojisku
s Pruskom, pokus košutovskej emigrácie o vojenský prienik do Uhorska, pražský mier.
Dôsledky vojny pre Slovensko. Rakúsko-Uhorské vyrovnanie roku 1867, nová uhorská
vláda, vyrovnanie s Chorvátmi, národnostný zákon z roku 1868. Štruktúra dualistickej
monarchie. Spoločné ministerstvá, zahraničie, spoločné financie, armáda, panovník a jeho
dvor. Hospodśrke vyrovnanie medzi Rakúskom a Uhorskom.

8, Politický vývoj dualistickej monarchie po roku 1867, Andrášiho vláda, jeho činnosť proti
Rakúsko-českému vyrovnaniu, Rakúsko-uhorsko v zápase Pruska s Francúzskom roku 1870.
Vzťahy s Ruskom a Nemeckom, dohoda troch cisárov. Uhorská politická scéna a hlavné
strany, preskupenia na parlamentnej pôde, fúzia strany ľavého stredu a časti deákovcov,
vznik liberálnej strany roku 1875. Zostrovanie kurzu proti národnostiam. Dôsledky
vyrovnania na slovenský život, maďarizáacia slovenského gymnázia v Banskej Bystrici,
pokusy o petičné hnutie Spišská a Liptovská petícia, vznik Novej školy slovenskej roku
1868, jej program a činnosť, hlavné osobnosti. Slovenský národnodemokratický spolok,
spoločnosť Minerva, otázka slovenskej šľachty. Stará škola a jej vzťahy s Novou školou,
voľby roku 1869, nepatrné úspechy slovenských poslancov. Počiatok politických perzekúcií
Slovákov, Koniec Pešťbudínskych vedomostí, vznik Národných novín a Slovenskej národnej
strany roku 1871, Strana slovenského vyrovnania, neúspech politiky Novej školy, počiatok
protislovenskej kampane, Béla Grunwald a časopis Svornosť. Útoky proti slovenským
gymnáziám, vyšetrovanie ich činnosti a postupné zatvorenie. Kampaň proti Matici
Slovenskej, pozastavenie a rozpustenie Matice slovenskej, protesty Slovákov a parlamentná
interpelácia Svetozára Miletiča. Začiatok pasivity.

9, Rakúsko-Uhorsko v poslednej štvrtine 19. storočia. Zahranično-politické vzťahy,
Balkánska kríza v rokoch 1875-1878, povstanie v Bosne, vojna Srbsko-turecká roku 1875,
dobrovoľníci na strane Srbov, povstanie v Bulharsku roku 1876, rusko turecká vojna roku
1877-1878, úspechy Slovanov, polarizácia v monarchii, Nemci a Maďari na strane Turkov.
Berlínsky kongres, okupácia Bosny a Hercegoviny Rakúsko-Uhorskom, vytvorenie
Dvojspolku roku 1879 a Trojspolku 1882. Politika voči Rumunsku, Srbsku, Taliansku a
Rusku. Smrť následníka trónu Rudolfa a cisárovnej Alžbety, dynastická otázka, následník

trónu František Ferdinand. Vláda Kolomana Tisu v rokoch 1875-1890, jej postup proti
národnostiam, cirkevné pomery v Uhorsku. Slováci v období pasivity. Nárast
maďarizačných tendencií, porušovanie národnostného zákona, zavedenie maďarčiny do
ľudových škôl, maďarská štátna myšlienka, pojem národnosti. Slováci a Česi, pokusy o
preklenutie rozporov, Hurbanov pokus o návrat k Češtine, stanovisko slovenskej väčšiny.
Spolok svätého Vojtecha a Živena, rozvoj ich činnosti. slovenské spoločensko-ekonomické
inštitúcie, Nakladateľský spolok, Tatrabanka. Nástup novej generácie slovenských dejateľov,
Vajanský a Škultéty, Slovenské pohľady, slovenské noviny a časopisy.

10. Vývoj hospodárskych pomerov. Modernizácia Uhorska, budovanie priemyslu a dopravy,
priemyselné centrá Uhorska, Budapešť, hlavné priemyselné odvetvia na Slovensku.
Spoločenská stratifikácia, sociálne vrstvy Uhorska a Slovenska, ich kvantitatívne a
kvalitatívne zmeny v priebehu 2. polovice 19. storočia. Aristokracia, finančná oligarchia,
džentry, buržoázia, meštianstvo, remeselníci, roľníci, robotnícka trieda továrenská a
poľnohospodárska.

Sťahovanie Slovákov do USA, jeho príčiny a dôsledky. Prvá etapa vysťahovalectva,
zakladanie slovenských spolkov a združení, slovenská tlač, národno-uvedomovací proces
Slovákov v Amerike. Postupná integrácia slovenských vysťahovaleckých organizácií,
Národný slovenský spolok P.V. Rovnianka, Prvá katolícka jednota Š. Furdeka, založenie
Matice slovenskej na americkej pôde, napätie v slovenskom tábore. Prínos amerických
Slovákov pre domáce pomery, podpora, politickej a kultúrnej činnosti.
11, Monarchia na prelome 19. a 20. storočia, nerovnomerný vývo v oboch čiastkach

monarchie, pád Kolomana Tisu roku 1890, pohyby v maďarskom politickom tábore, vláda J.

Sapáriho a Alexandra Wekerleho, vznik nových politických zoskupení, robotnícke a

socialistické hnutie, vznik sociálno-demokratickej strany, agrárno-socialistické hnutia,

cirkevno politické zákony, vznik ľudovej strany, oživenie medzi Slovákmi. Nemaďarské

naŕodnosti v Uhorsku a maďarizácia, spolupráca Slovákov, Rumunov, Srbov, naŕodnostný

kongres roku 1895, Bánfiho vláda, milenárne oslavy, voľby roku 1896, nové politické

osobnosti, . diferenciácia slovenskej spoločnosti, Česko-slovanská jednota, T.G. Masaryk,

hlasisti prívrženci L. N. Tolstého.

Monarchia v európskom politickom systéme pred 1. svetovou vojnou, okupácia Bosny,

zvýšenie medzinárodného napätia, Balkánske vojny. Vláda Kolomana Szélla, voľby roku

1901, slovenskí kandidáti, kríza dualizmu na začiatku 20. storočia, jej dôvody a dôsledky.

Zvýšená aktivita slovenských politických síl na začiatku 20. storočia. Kríza dualizmu,

uhorská vnútropolitická kríza. Voľby v roku 1905, predčasné voľby 1906, úspech

slovenských kandidátov, národnostný klub poslancov uhorského snemu. Vláda tzv. národnej

koalície v rokoch 1906-1910, Aponiho školské zákony, černovská tragédia v roku 1907, jej

domáci a medzinárodný ohlas, pezekúcie Slovákov, maďarizácia Hlavní slovenskí dejatelia

a politické prúdy v období pred prvou svetovou vojnou. Snahy o zbližovanie Čechov a

Slovákov. Memorandum SNS 1911, rozkol v slovenskom tábore, vznik Slovenskej ľudovej

strany roku 1913, reorganizácia SNS a jej program, pokus o zriadenie SNR r. 1914 . .

Povinná literatúra:

Dejiny Slovenska III. Bratislava 1992

zost. M. Podrimavský s. 829

Učebné texty 1890-1914

Pramene: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava 1998

Odporúčaná a odplnková literatra

Pramene:

Bokes F: Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914

Diel I.-III. Bratislava 1964-1967

Hučko Ján: Slovenská jar, Bratislava 1994

Rapant D: Dejiny Slovenského povstania r. 1848/1849, diel prvý, Slovenská jar 1848.

Turč. sv. Martin 1937

Diel druhý, povstanie septembrové, Turč. sv. Martin 1950

Kostický B: Nová škola slovenská, Bratislava 1959

Lexikón Slovenských dejín, Slov. ped. naklad. 1997,

Macurek J: Dějiny Maďaru a uherského státu, Praha 1934, . (reprint 2001)

Špiesz A. Dejiny Slovenska - na ceste k sebauvedomeniu,

Ďurica Milan S. Dejiny Slovenska a Slovákov, SPN 1996

otto J. Slováci, vývin ich národného povedomia.

Martin 1923, Bratislava 1971