dejiny slovenska 20. storočie

1. Moskovské rokovania a Košický vládny program r. 1945 (genéza, obsah, politický
rámec)
Po prijatí Mníchovského diktátu v roku 1938 E. Beneš abdikoval z funkcie prezidenta odletel
do VB a neskôr do USA. 1939 protest proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy.
Predstavitelia ČSR zahraničného odboja (Osuský a Hodža). 1941 bola uznaná
Československá exilová vláda, uznala aj VB a ZSSR v Londýne. Predseda Šrámek, Viest,
Osuský a prezident Beneš.
V marci 1945, keď sa na Slovensku ešte bojovalo zišli sa v Moskve predstavitelia českých
exilových politických strán, Beneš a predstavitelia SNR (Šrobár, Novomestský).
SNR vydala 4.2.1945 Manifest SNR (SNR ako najvýznamnejšia organizácia politickej moci
mala viesť boj proti fašizmu po boku ZSSR a malo to viesť k obnoveniu ČSR.).
2.3.1945 uznesenie o úprave štátoprávnych vzťahov Čechov a Slovákov na princípe
federatívneho usporiadania.
Moskovské rokovanie 22/29.3.1945 o podobe budúceho Československého štátu,
rokovaniam udávali tón komunisti. Nekomunistické strany nedokázali odporovať KSČ, boli
nepripravení.
Delegácia SNR chcela rovnocenné postavenie Slovákov v ČSR, v armáde vlastné slovenské
jednotky, zdravotníctvo, školstvo, zásobovanie. Českí politici uznali SNR, ale o jej
definitívnych právomociach sa malo rozhodnúť po vojne.
Výsledky týchto rokovaní Košický vládny program 5.apríla 1945- prejavil podporu
Červenej armády, zakázal obnovu pravicových strán, na Slovensku zakázal HSĽS a všetky
strany ktoré sa s ňou zlúčili. Boli zakázané organizácie a spolky, ktoré predstavovali oporu
SR..
Vláda sa rozhodla neuskutočniť pozemkovú reformu a poštátniť priemysel, program nechal
otvorenú otázku slovenskej štátnosti. SNR dočasne uznaná za zákonnú a výkonnú moc. SNR
sa presunula z Košíc do Bratislavy.
ČSR sa neobnovila v pôvodných hraniciach: Podkarpatská Rus pripadla ZSSR, Orava a Spiš
Poľsku. Na nižšej úrovni okrem Národných frontov začali vznikať Národné výbory.
KUP proklamoval konfiškáciu majetku Nemcom, Maďarom a kolaborantom, kontrolu bánk,
priemyslu?????
ČSR bola systémom ľudovej demokracie, ktorá bola formou prechodu k socializmu. ČSR sa
budoval ako centralistický štát s asymetrickým modelom. Kontinuita s prvou ČSR bola iba
fikciou, ústava z roku 1920 platila ale v ČSR boli už iné inštitúcie(NF,NV). NF pôsobil na
národnej i celoštátnej úrovni. Politická opozícia nebola v štáte povolená. MSĽS, agrárna
strana zakázaná.
Vláda: Z. Fierbirger -25 členov, Česi 16 členov a Slováci 9 členov, ČSNR zrušená ostala len
SNR a Zbor povereníkov. Pol roka po obnovení ČSR vládol Beneš autoritatívne,
dekrétom ,,Benešove dekréty“ zasahovali do všetkých sfér spoločnosti.
Retribučné súdnictvo- vinilo previnilcov z čias vojny žiadne odvolanie.
Po vojne 2 politické strany KSČ (Šmidke) a DS (?)

2.Štátoprávne postavenie Slovenska v ČSR 1945-1946 (Pražské dohody a májové voľby)
Po SNR bolo postavenie SNR oslabené. Exilová vláda v Londýne pôvodne rátala s obnovou
centralistického modelu ČSR bez osobitného postavenia Slovenska. Tento názor sa
v československých politických stanovách okrem KSČ udržal aj po roku 1945. SNR
považovali iba za dočasný revolučný orgán, nie za trvalú súčasť obnoveného štátu. SNR
presadzovala federatívne usporiadanie štátu. KUP hlásal rovnoprávnosť Č. a S., ale viedol???
k federatívnemu modelu, zakotviť iba územnú autonómiu Slovenska, z ktorého sa postupne
uukrajovalo. 3 Pražskými dohodami sa začalo ukrajovať z právomocí SNR a jej výkonnej
zložky Zboru povereníkov v prospech ústredných inštitúcií- vlády, prezidenta a parlamentu.

1 Pražská dohoda 2.6.1945 medzi ČSR vládou a SNR sa týkala rozdelenia kompetencie
medzi celoštátne a slovenské orgány, neučila veci, ktoré by mali byť v kompetencii
slovenských orgánov. Zbor povereníkov zodpovedný SNR teraz zodpovedal vláde.
2.Pražská dohoda 11. apríla 1946, oslabili sa právomoci SNR pri vymenovávaní štátnych
úradníkov, profesorov, sudcov. Nariadenie SNR a Zboru povereníkov museli byť prerokované
s ministerstvom v Prahe. Zloženie Zboru povereníkov bolo závislé na Pražskej vláde.
3. Pražská dohoda 27.júna 1946 bola reakciou českých politických strán a KSS na volebné
víťazstvo Demokratickej strany. KSS a KSČ, ktoré obhajovali postavenie slovenských
orgánov videli po voľbách v oklieštení ich právomoci príležitosť oslabiť vplyv DS.
Výkon štátnej moci na Slovensku začali robiť priamo ministri ústrednej vlády (Zbor
povereníkov podriadení Ústrednej pražskej vláde, poverník ministrovi).
Úplná degradácia slovenských orgánov, zlikvidovalo sa postavenie SNR ako reprezentantky
slovenského národa. Takéto odbúravanie slovenskej správy sa dialo s podporou slovenských
komunistov (KSS boli poslušnou súčasťou KSČ). Klement Gotwald a českí komunisti
nedôverovali slovenským kolegom a Slovensko považovali iba za slabý článok na ceste od
ľudovej demokracii k otvorenej diktatúre proletariátu. KSS sa opierala o robotníkov
a chudobných roľníkov, DS o stredné vrstvy. DS chcela podchytiť katolíckych voličov, ktorý
po zániku HSĽS boli bez príslušníctva???
Aprílová dohoda podiel oboch skupín vo vedení DS (1.občiansky blok-...., 2.katolícky
blok-...) plus Strana slobody( Šrobár) a Strana práce (....)
Parlamentné voľby 26.5. 1946 víťazstvo DS-62%, KSS 30%. V ČSR zvíťazili komunisti
(DS:KSS= 9:5). Predseda SNR Letrich, predseda Zboru povereníkov G.Husák. DS volili
preto lebo spájala kresťanský, sociálny, národný prvok. KSČ a KSS chceli skompromitovať
DS- vhodný bol proces s Tisom.

3. Otázka retribúcie a proces s Dr. Jozefom Tisom
Retribúcia= proces súdenia vojnových zločincov, využívali sa ľudové súdy, na ktorých
nerozhodovali právnici ale laici
Obyvateľstvo sa malo zbaviť zločincov a ich kolaborantov. Na retribučné súdnictvo vplývala
aj snaha komunistov zbaviť sa politických oponentov. Slovenská norma o retribúcii bola
prijatá v máji 1945

SNR.

Išlo i o potrestanie ľudáckeho politického snemu a jeho predstaviteľov, ktorí sa podieľali na
páde ČSR a vzniku totalitného Slovenského štátu. DS strane išlo najmä o potrestanie čelných
predstaviteľov 1.SR a HSĽS, ktorí sa podieľali na režime 1.SR. Komunistom išlo najmä
o pomstu za veľké perzekúcie svojich členov počas 1.SR a nie o odsúdenie konania, ktoré
viedlo k pádu ČSR.
Pri retribúcii nešlo ani o vykonanie spravodlivosti, ale o vytvorenie politickej pravdy, ktorá
nebrala ohľad na vinu či nevinu obžalovaných, ale slúžila povojnovým činiteľom na
odstránenie svojich odporcov.
Retribučné súdnictvo na Slovensku končilo zákonom v roku 1947. Všetky obvinenia, ktoré sa
nestíhali prejednať prešli do právomoci riadnych súdov.
Po prevzatí moci komunistov vo februári 1948 sa retribučné súdnictvo obnovilo. Zaoberalo sa
však iba odporcami komunistov. Najznámejší bol retribučný proces s Jozefom Tisom. Tiso
stratil moc po oslobodení Sovietskou armádou v apríli 1945, ušiel a skrýval sa v rakúskom
kláštore v Kremmünsteri. Tu ho objavila americká polícia, ktorá ho vydala česko-slovenskej
vláde. Napokon bol odsúdený za zradu na trest smrti obesením. Proces začal 2.12.1946
a rozsudok padol 15. apríla 1947, prostredníctvom sudcu Igora Daxnera (žalobca A. Raško).
Spolu s Tisom bol odsúdený aj F. Durčanský a A. Mach na 30 rokov väzenia.
Vláda odporučila prezidentovi Benešovi zamietnuť žiadosť o milosť v pomere 16:7 (za
prijatie hlasovala DS). Tiso bol popravený 18. apríla na dvore Justičného paláca v Bratislave.

Súdny proces je dodnes hodnotený ako politický. Komunisti využili proces proti DS, ktorí sa
snažili rozštiepiť na doterajšie vedenie a prívržencov katolicizmu. Komunisti hodnotili
popravu Tisa ako politický úspech.

4. Slovenská politická emigrácia a ilegálne skupiny na Slovensku (členenie a aktivity)
Slovenská politická emigrácia
Koncom vojny odišlo zo Slovenska na Západ okolo 5000 ľudí. Väčšinu utečencov, z ktorých
sa regrutovala povojnová emigrácia, tvorili funkcionári Hlinkovej slovenskej ľudovej strany,
Hlinkovej mládeže, príslušníci Hlinkovej gardy, vysokí štátni úradníci, kultúrni činitelia,
novinári a pod. Doma im hrozili vyšetrovania, súdy a väzenia, preto sa rozhodli žiť v exile.
Viedli ich k tomu ideové a politické pohnútky. Nechceli sa zmieriť s novou realitou. Boli
presvedčení, že politickou činnosťou v zahraničí prispejú k záchrane národa a k obnoveniu
slovenského štátu. Úlohou slovenskej emigrácie bolo: 1. Zmyť zo slovenského štátu
nálepku fašizmu, očistiť ho od „Benešovských lží“ a podať vlastnú interpretáciu dejín
prvej ČSR a SR; 2. Získať priazeň západných mocností.
Podľa organizačnej štruktúry a jednotlivých osobností môžeme slovenskú politickú emigráciu
rozdeliť do štyroch skupín:

 Ďurčanského skupina, ktorá vytvorila Slovenský akčný výbor (SAV)

 Sidorova skupina

 Slovenská národná rada v Londýne vedená Petrom Prídavkom

 Slovenský revolučný odboj (SRO)

Najväčšiu aktivitu vyvíjal Ferdinand Ďurčanský. Bol hybnou silou politickej emigrácie, ale aj
hlavnou príčinou rozporov. Odsudzoval povstanie, pranieroval Beneša, obhajoval Slovenskú
republiku. Skutočný dôvod jeho politickej aktivity bol zameraný na záchranu slovenského
štátu a tomuto cieľu podriaďoval všetko ostatné. Začiatkom roku 1946 založil Slovenský
akčný výbor. SAV združoval radikálnu časť slovenskej emigrácie. Vytýčil si tri základne
ciele: obnoviť slovenský štát, demokraciu a viesť boj proti komunizmu. SAV sa mal stať
akousi slovenskou exilovou vládou. Konečným cieľom bolo oslobodenie Slovenskej
republiky „spod českej a sovietskej okupácie“.
Karol Sidor bol výraznou postavou v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane už v druhej
polovici 30. rokov. Sidor v očiach nacistov zlyhal, pretože odmietol vyhlásiť samostatný
slovenský štát tak ako si priali, čím si pokazil reputáciu. Tiso ho poslal do Vatikánu za
vyslanca, potom zostal v emigrácii, pretože v prípade návratu na Slovensko mu hrozil súd
a väzenie. Sidor emigrantom pomáhal, bol činný publicisticky, udržiaval kontakty so SNR
v Londýne, s americkými Slovákmi, ale na politickú scénu nevstúpil.
Slovenská národná rada v Londýne na čele s Petrom Prídavkom bola tretím zoskupením
slovenskej emigrácie. Tá si za cieľ vytýčila pracovať na zachovaní slovenskej štátnosti
a vybudovať na Slovensku demokratický režim.
Slovenský revolučný odboj (SRO) bol štvrtou organizáciou slovenských emigrantov.
Združoval emigrantov v Rakúsku a v Nemecku. Hlavným iniciátorom založenia SRO bol dr.
Ladislav Jankovič, bývalý veliteľ spravodajského oddelenia Hlinkovej mládeže. SRO si
vytýčila rovnaký cieľ ako ostatné emigrantské organizácie – obnovenie slovenského štátu.
Orientovala sa na vytvorenie novej politickej garnitúry.
Ilegálne skupiny na Slovensku
Zriadením spravodajského oddelenia na Hlavnom veliteľstve Hlinkovej mládeže a neskôr
vybudovaním tzv. Slovenskej tajnej ochrany (STO) sa urobili prvé organizačné opatrenia
pre ilegálnu činnosť. Oddelenie získavalo rôznymi kanálmi informácie o činnosti partizánov,

vysielalo svojich agentov na povstalecké a partizánske územie, organizovalo výzvedné služby
a správy odosielala vláde. Úlohou STO bolo vykonávať spravodajskú činnosť podľa pokynov
štábu a šíriť propagandu o zachovaní slovenského štátu. Skôr než sa celá organizácia
dobudovala a určili sa konkrétne úlohy, vstúpila do Bratislavy Červená armáda a hlavní
organizátori utiekli do Rakúska.

Prvé prejavy odporu proti novému štátu a režimu mali živelný charakter. Už v júli

1945 sa zistila letáková akcia, ktorú uskutočnila organizácia „Vesna“ (Veliteľstvo
slovenských nacionalistov). V Topoľčanoch pôsobila skupina Štefana Chalmovského.
Organizácia si vytýčila za cieľ ilegálne obnoviť HSĽS a pracovať pre samostatný slovenský
štát. S Chalmovským sa spojili Anton Tunega z Trenčína a Albert Púčik z Dolných Motešíc,
ktorí budovali vlastnú organizáciu nazývanú Biela légia. Spoločne tlačili letáky a časopis
Slovák. ŠtB ich však sledovala, Chalmovský bol odsúdený na 10 mesiacov väzenia, Tunega
a Púčik boli popravení. Od leta 1945 vyvíjala v Bratislave aktivitu Bačkorova skupina, ktorá
združovala predovšetkým vysokoškolskú mládež. Dohodli sa, že založia ilegálnu skupinu
s bunkovým systémom. Úlohou buniek bolo prenikať do štátnej administratívy, obsadiť
kľúčové pozície vlastnými ľuďmi a pripravovať pôdu na obnovenie slovenského štátu. Ďalšou
ilegálnou skupinou bola skupina Ing. Juraja Racíka, ktorá vydávala a rozširovala ilegálne
tlačivo Slovák. Na východnom Slovensku pôsobila roku 1946 skupina pod názvom „Vesna 2
– oblasť východ“. Hlavnými organizátormi boli katolícki kňazi Štefan Onderko, Štefan
Dolobaš a J. Zbojovský, ktorí písali články do ilegálnej tlače a podnecovali mládež na
rozširovanie protištátnych letákov.

5.,,Protištátne sprisahanie“ a jesenná ofenzíva KSS roku 1947
Od jari 1947 začala KSS veľkú ofenzívu na oslabenie vplyvu DS. Poslúžil im protest s Tisom,
pretože komunisti predpokladali, že v Aprílovej dohode sľúbili predstavitelia DS slovenským
katolíkom, že Tiso nebude popravený. Od leta 1947 začala ŠTB zhromažďovať
kompromitujúce materiály na vedúcich činiteľov DS. Proti DS bola vykonštruovaná
provokácia, ktorú spôsobila komunistami ovládaná ŠTB. Vykonštruovala spojenie medzi
slovenskými emigrantmi (Sidor, Durčanský) a vedúcimi DS, podľa toho scenára chceli
predstavitelia DS spolu s emigrantmi vytvoriť slovenský štát. Ich plány sa mali uskutočniť po
vypuknutí novej svetovej vojny, ktorá sa očakávala v súvislosti s tvoriacim sa sovietskym
a západným blokom. Komunisti pripravovali aj atentát na Beneša.
V októbri 1947 vydalo Povereníctvo vnútra , ktoré viedol Fejerčík správu o odhalení
,,protištátneho“ sprisahania Slovensku, ŠTB zatkla vyše 700 osôb. Do väzenia sa dostali dvaja
generálni tajomníci..... Komunisti pozorovali rozsah sprisahania s akciami henleinovcov
v Čechách roku 1938 a žiadali úplný zákaz DS, alebo jej zásadnú očistu a zmenu politiky. Na
takto oslabovanú stranu útočili komunistami manipulované masové protestné akcie odborov
a roľníckych organizácií.
Neúroda 1947 prehĺbila zásobovacie ťažkosti, komunisti z toho obviňovali Povereníctva
riadené demokratmi a žiadali nastoliť radikálny poriadok. Navrhli tzv. milionársku dávku,
z ktorej sa mali hradiť zvýšené ceny roľníkom. Odbory žiadali zreorganizovať Zbor
povereníkov.
30.10. 1937 sa v Bratislave konal Zjazd závodných a

zamest. rád

, ktorý vyslovil požiadavku

aby Zbor povereníkov odstúpil. Husák podal demisiu plus 4 povereníci za KSS a povereník
Fejerčík. Husák oznámil SNR, že Zbor povereníkov nedokáže plniť funkciu a odstupuje.
31.10 na zasadnutí Národného frontu (NF) bol Husák poverený zostavením nového Zboru
povereníkov.
17/18.11 1947 sa konalo zasadnutie NF a bol vymenovaný nový Zbor povereníkov, v ktorom
mala DS nie 9 ale iba 6 členov a KSS mala predsedu a 4 povereníkov.

Pre komunistov boli tieto udalosti generálnou skúškou na neskorší štátny prevrat vo februári
1948. Ukázalo sa, že komunisti vedia ovládať mimoparlamentný nátlak
a zmobilizovať ,,ulicu“, aby dosiahli svoj cieľ.

6. Víťazný február 1948 a komunistické uchopenie moci (osobnosti, priebeh, dôsledky)
Situácia v krajine bola napätá už od jesene 1947. Komunisti vedeli, že majú za sebou podporu
Stalina, preto pomocou demagógie zapájali do svojich plánov širokú verejnosť. Chceli
radikálne hospodárske reformy, znárodnenie tovární nad 60 zamestnancov, rozdelenie pôdy
nad 50ha. Bezprostredným podnetom vládnej krízy boli personálne zmeny na veliteľských
miestach Zboru náhradnej bezpečnosti v Prahe realizované komunistami. 13.2.1948 väčšina
vlády hlasovala proti odvolaniu 8 veliteľov ŠTB z Prahy.
Predstavitelia nekomunistických strán reagovali podaním demisie vo vláde. Chceli predísť
vládnej kríze a urýchliť nové parlamentné voľby. 20.2.1948 podali demisiu 12 ministri z 26,
teda menšina. Gotwald a vedenie KSČ naliehali na Beneša, aby demisiu prijal a vymenoval
novú vládu.
Vznikali akčné výbory zložené z komunistov a ich sympatizantov, očista verejného
a politického života. Začali protiprávne vznikať ozbrojené ľudové milície zložené
z ozbrojených robotníkov.
25.2.1948 Beneš prijal demisiu ministrov a vymenoval novú vládu podľa návrhu Gotwalda.
Komunistický prevrat sa uskutočnil bez väčších protestov. Novú vládu nastolili komunisti
v ČSR komunistickú diktatúru, ktorá potvrdila prechod štátu do sovietskeho bloku. NF
presadzoval politiku KSČ. V živote občanov sa veľa nezmenilo, pretože komunistická strana
potrebovala čas aby si upevnila získané pozície a moc.
9.5.1948 bola vydaná nová ústava, ktorá položila základy totalitného režimu, vyhlásila
víťazstvo robotníckej triedy a odhodlanie budovať nový režim- ľudovú demokraciu, ktorá
zabezpečí cestu k socializmu. Beneš odmietol prijať novú ústavu vzdal sa funkcie a odišiel do
ústrania.
Novým prezidentom sa stal K. Gotwald a predsedom vlády A. Zápotocký. Voľby sa konali
30. mája 1948 a už neboli slobodné. Voliči sa rozhodovali, či budú hlasovať za jednotnú
kandidátku NF zostavenú komunistickou stranou alebo alebo vhodia do urny biely lístok.
Podľa výsledkov volilo na Slovensku za jednotnú kandidátku 85% v Čechách 87% voličov.
Výsledky volieb boli sfalšované v prospech jednotnej kandidátky.

7. KSČ, totalita a mechanizmus vládnutia (ľudové milície, kádrová politika, systém
prevodových pák, ústava z 9. mája 1948).
Po prevrate štát. nadvláda KSČ bola jednotná a centralizovaná. Politika, ktorú presadzovali-
rovnoprávne postavenie Slovákov v ČSR, boli obvinení z buržoázneho nacionalizmu. Po
voľbách 1948 sa oslabila funkcia vlády a parlamentu. Hlavnou oporou štátnej moci bola
armáda, ŠTB, ľudové milície (robotnícke bojové jednotky, ktoré vytvorila KČS. Boli
založené 23.2. 1948 pri príprave komunistického prevratu. Komunisti ich využívali počas
celej svojej vlády, podliehali priamo vedeniu KSČ a ich hlavným veliteľom bol generálny
tajomník strany. Boli nasadzované proti demonštrantom a iným protisocialistickým živlom.
V roku 1948 boli rozpustené. DS zanikla, keď bola pretvorená na kolaboranskú Stranu
obrody, kt. so Stranou Slobody40 rokov predstierala politickú pluralitu. Sociálna demokracia
sa zlúčila s KSČ. Vo februári 1948 predseda SNR- Šmidke. V úradoch, podnikoch , na
školách, na národných výboroch, v politických organizáciách komunisti vytvárali „akčné
výbory“, kt. svojvoľne menili vedúcich a prepúšťali nepohodlných.
9.5. 1948- nová ústava: schválilo ju Národné zhromaždenie a deklarovala „ víťazstvo
robotníckej triedy“. Na čele s KSČ. Zdrojom štát. moci je pracujúci ľud. Deklarovala:

1. diktatúru proletariátu
2. demokrat. centralizmus
3. plánované hospodárstvo
4. marxizmus a leninizmus
5. vybudovanie socializmu
6. spoloč. vlastníctvo vo forme štát. a druž. vlastníctva
Najvyšším orgánom bolo Národné zhromaždenie- jednokomorové, 300poslancov/ na6 rokov.
Najvyšší orgán výkonnej moci- vláda, na SR Zbor povereníkov. Asymetrický model
usporiadania štátu, znárodňovanie, kolektivizácia. Dochádzalo k napodobovaniu sovietskeho
vzoru, toto smerovanie potvrdil IX. zjazd KSČ v roku 1949 schválením gen. výstavby
socializmu.
1949- bol prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách, cieľom bola socializácia dediny.
Boli zlikvidované strany, spolky a nezávislé nekomunis. inštitúcie. Rozhodujúcu funkciu
v strane KSČ mal predseda strany, kt. do r. 1953 bo Gottwald, no celý stranícky aparát riadil
gener. tajomník strany Rudolf Slánsky. Na čele KSČ stálo kolektívne vedenie – predsedníctvo
volené zjazdom. Každého , kto zastával nejakú funkciu musela schváliť strana. Na vedúce
miesta boli uprednostňovaní ľudia, ktorí mali správny triedny pôvod.
Mládež sa musela organizovať v masových organizáciách riadených stranou: do 15 r. –
Pionierska organizácia, od 15 do 26 r. – v Českoslov. zväze mládeže.
Zamestnanci sa museli organizovať v revolučnom odborovom hnutí (ROH).
Vedúca úloha strany sa uznávala aj v NF, kt. združoval obč. a záujmové org. a polit. strany,
kt. existovali iba formálne.
1953- smrť Stalina a Gottwalda- vedenie KSč v neistote. Nový prezident Zápotocký, vedenie
strany A. Novotný. Zápotocký obmedzoval mocenské aktivity, Novotný naopak. Moskva
podporovala Novotného, kt. sa postupne zbavil svojich polit. súperov a jeho prívrženci
obsadili aj vedúce stranícke funkcie na SR.
Od 1956- XX. zjazd Komunistickej strany ZSSR.
Od 1956 Novotný prezidentom

8. Politické perzekúcie- všeob. charakteristika v československých podmienkach (formy
a cieľové skupiny).
- boli to procesy, v kt. boli osoby súdené za činy protištát. činnosti. Všetky tieto procesy boki
nezákonné, pripravovali sa podla sovietskeho vzoru. Často pripomínali divadelné
predstavenia, obžalovaní sa po týraní väčšinou priznali a naučili s naspamäť svoje výpovede.
V októbri 1948 vyšli 3 zákony:
1. zákon na ochranu republiky a jej zaradenia+ tresty za vlastizradu.
2. zákon o Štát. súde- umožnil polit. procesy s odsúdenými podľa z 1.
3. zákon o táboroch nútených prác- dovolil využívať lacnú prac. silu.
Obeťami procesov boli spočiatku predstav. bývalých polit. strán napr. : tajomník DS Ján
Kempný, Miloš Bugah, neskôr boli perzekuovaní triedny nepriatelia , potom príslušníci
cirkví, špecif. skupinu tvorili prísluš. komunistickej strany- súdili ich ako

1. „ trockistov“ (podľa Trockého, tot hnutie vzniklo ako protiváhastalinizmu, krit.

vládubyrokracie namiesto pracov. triedy, soc. rev.=permanent)

2. „ buržoáznych nacionalistov“ (je to politika, kt. zdôrazňuje záujmy jedného národa

proti druhému, nadradzuje jeden národ na druhý)

3. „ sionistov“ (hnutie požadujúce založenie a udržiavanie židovského štátu v Palestíne).

Mimoriadne postavenie mali tzv. „ monsterprocesy“- predvádzali sa ako veľké divadlo pre
milióny divákov, čitateľov, poslucháčov. Tieto procesy boli umelo napĺňané „ľudovým
hnevom“ proti obžal. a volaním po ich krvi (proces s Miladou Horákovou, R. Slánskym).

Postupne ako sa premieňal režim, menil sa aj charakter procesov, tie sa postupne oslabovali
(smrť Stalina, Gottwalda). Na Slovensku mali procesy jedno špecifikum- využívali sa na
útoky proti sloven. štátnosti.
Akcia „B“- (byty) nepohodlní obyvatelia s väčších miest boli vysídlení na vidiek a do bytov
nasťahovali ľudí slúžiacich režimu.

-

1949- proces so skupinou protikomun. aktivistov (Púčik, Tunega, Tesár)- boli
odsúdení na smrť a v 1951 boli popravení.

-

1949- proces s Maďar. ministrom vnútra Rajkom, kt. obvinili ako agenta západného
imperializmu.

-

proces s generálnym tajomníkom KSČ r. Slánskym- začal v r. 1952, mal slúžiť ako
varovanie proti odchylkám od politiky Moskvy. ZSSR stratil po voľbách možnosť
ovplyvňovať politikuIzraela, sov. politika začala antiseministickú propagandu.
Slánsky+ 10 obžalovaní( aj Clementis) boli obesení , obvinení zo spionáže,
velezrady,sabotáže.

-

proces Miladou Horákovou- snažila sa o zrovnoprávnenie žien, hl. činnosťou bola
ženská národná rada. Neušla pozornosti gestapa a bola zatknutá za napojenie
s odbojom. Súd začal v r. 1944 v Drážďanoch (odsúdená na 8 rokov), znovu zatknutá
v 1949 za protikomunistické názory. Tento proces slúžil ako vzorový polit. proces na
zastrašenie odporcov režimu- obvinená, že pripravovala protištát. puč a teror. útok.
V roku 1950 bola popravená.

9. Štátna bezpečnosť (členenie, organizácia, metódy a prostriedky pôsobenia).
Bola to polit. polícia, patrila k hlavným pilierom komun. režimu. Mala chrániť socialistické
a spoločenské zriadenie pred nepriateľmi. Vznikla v 1945ako jedna z neuniformovaných
zložiek Zboru národnej bezpečnosti, zanikla rozkazom ministra vnútra Sachera v roku 1990.
V 50. rokoch bolo úlohou ŠTB vyrábať nepriateľov ľudovo- dem. zriadenia a likvidovať ich
v polit. procesoch. Od 60.rokov začala fungovať ako nástroj polit. kontrolyspoločnosti aj
jednotlivcov, kt. aktivitami sa cítil režim ohrozený. Zisťovala informácie o dianí
v spoločnosti. Základné zložky:

1. Rozviedka- vykonávala na západe polit., hospod., vedec.- technickú špionáž,

diskereditačnú a dezinformovanú činnosť.

2. Kontrarozvietka- bojovaa proti vonkajšiemu nepriateľovi- teda proti činnosti

zahraničných rozvietok a ich spoluprac. na území ČSR. Pôsobila i proti odporcom
a oponentom režimu.

3. Vojenská kontrarozvietka- pôvodne samostatná zlažka armády, kt. bola v roku 1951

prevedená pod ŠTB. Bojovala proti zahraničným rozvietkam a ich spolupráca v ČSR
ozbrojených silách.

Agentúrna sieť- jej úlohou bol systematický dozor nad celou spoločnosťou.

1. agent- je to vedomý a formálne zaviazaný spolupracovník ŠTB, kt. tajne podľa

rozkazov pôsobí v nepriateľskom prostredí.

2. dôverník- je to politicky uvedomelý občan, kt. je plne oddaný socialistickému

zriadeniu, odovzdáva poznatky z prostredia, kt. zaujíma ŠTB.

3. informátor- je viazaná osoba, kt. pravidelne informuje a plní tajné príkazy ŠTB, nie je

agent, pretože nevyužíva dôveru nepriateľa.

4. držiteľ prepožičaného a konšpiračného bytu
5. rezident- čestný, externý pomocník ŠTB, kt. sa zaviazal k obsluhovaniu informátorov,

málokedy sám podával správy.

Vyšetrovacie metódy:

1. fyzické- vyšetrovateľ sedí pri stole a prítomní vojaci vykonávajú fyzické mučenie

vyšetrovaného: bitie päsťou, palicou, mučenie elektric. prúdom, lámanie rebier,
vybíjanie zubov, pálenie kože. Využívalo sa aj aplikovanie drog. ä

2. psychické- nátlak na vyšetrovaného, aby sa priznal k činnosti podľa scenára, musel sa

naučiť celý protokol naspamäť. Nátlak: 16- hodinový výsluch, nízka teplota v cele,
trvalé stráženie, stála dávka jedla, pobyt na samotke, v temnici. Nepriamy nátlak:
vysťahovanie rodin. príslušníkov, nátlak na manžela, nátlak na dieťa, vyhodenie detí
zo škol.

10. Otázka slovenského „buržoázneho nacionalizmu“ (príčiny, osobnosti, procesy).
Proces začal v 1954- išlo o skupinu komunistov, kt. prihliadali na slovenské záujmy. Pôvod
mal v roztržke medzi ZSSR a Juhosláviou v r. 1948, ZSSR sa obával, že by sa aj ostatné štáty
mohli vymaniť zo sovietskeho vplyvu. Vychádza z marx.- leninizmu = dôležitá je príslušnosť
triedna, nie národná.
Marx- kosmopolitizmus= social. revolúcia musela byť celosvetová.
V roku 1948 zjednotenie KSS A KSČ.
ŠTB pomohla česká novinárka Viera Hlošková, kt. sa stretávala so sloven. politikmi, členmi
DAV-u a poznala ich názory na SR.
V roku 1949- odhalenie protištátnej buržoáznej skupiny v Maďarsku na čele s ministrom
vnútra Rajkom- orientovali sa na Juhosláviu a Západ.
V ŠTB bola zriadená komisia na vyhľadávanie nepriateľov v KSS (T. Baláž)- sústredili sa na
tých ,čo boli v Londýne (Clementis). Orientovali sa na komunistov- intelektuálov, kt. boli
kedysi v DAV-u, od r. 1949 sa začal rozpracovávať prípad Husáka, Novomestského, Rašky-
boli na vrchole moci ( Clementis- minister zahraničných vecí, Husák- predseda ZP,
Novomestský- poverenec školstva). Clementis bol odvolaný a nahradil ho V. Široký. Husák
bol obvinený že sa slov. štátu nepracoval medzi mládežou ako mu bolo nariadené, ale svojim
postupom napomáhal slov. buržoázii. Novomestský- bol kritizovaný za postoje pred, počas
i po vojne. Nenašli si správny vzťah k robotníckej triede.
Zasadnutie ÚV KSČ odštartovali nebezpečnú kampaň pro BN, nikto z nižších funkcionárov
sa neodvážil vziať Husáka a spol. pod ochranu (Husák a Novomestský boli zbavení funkcií).V
lete 1950 bol proces zastavený z dôvodu výmeny soviet. poradcov. Tento proces mal len
miestny význam a u obžalovaných bola zvýraznená iba protičeská činnosť, nie ako u Raška.
V roku 1951 bol proces obnovený, polit. chyby Husáka, Clementisa, Novomestského boli
prezentované ako protištátna činnosť, boli zatknutý. Zo skladov a kníhkupectiev boli
odstránené knihy Husáka... . Široký obvinil Clementisa ,..., že sa zmocnili vedenia strany, aby
zachránili pozície sloven. štátu. V roku 1954- bol vypracovaný text obžaloby Husáka a spol.=
nepriatelia českého prac. ľudu.
Okáli- bol obvinený, že hájil sionistov a umožnil im cestu do Izraela. Husák sa odmietol
priznať, preto bolo rozhodnuté, že proces spolu s Novomestským, Okálim, Horváthom,
Holdošom prebehne bez účasti verejnosti- Husák doživotie, Okáli 25 rokov, Horváth 23 r.,
Holdoš 20 r., Novomestský 16 rokov.
Roku 1956- Chruščov odhaľuje Stalinove zločiny, Novomestský je prepustený.
Roku 1960- sa na slobodu dostala väčšina odsúdených vrátane Husáka. K rehabilitáciám
Husáka a spol. prišlo v roku 1963, rehabilitovali sa aj myšlienky federatívneho usporiadania.

11. Komunistický režim a cirkvi I. (cirkev a marxizmus, formy prenasledovania cirkví,
plán „podmanenia cirkví“ reakcie cirkevných predstaviteľov).
Vnútropolitickú situáciu vyostroval aj konflikt medzi katol. cirkevnou hierarchiou a štátom.
Na SR bola katol. cirkevv minulosti spätá s ľudáctvom a mala značný polit. vplyv. Katolícky
klérus zaujal k pofebruárovému vývinu negat. stanovisko. Vzťah k náboženstvu bol
ovplyvnený aj marxizmom, podľa kt. nábož. ideológie vznikali z neurčitých spoloč. pomerov.
Náboženstvo, napríklad bolo účinnou zbraňou utláčaných más v boji proti vykorisťovateľom.
Na základe nábož. ideológií vznikli cirkvi, kt. úlohou je čo najviac rozšíriť náboženstvo
v masách. Proletársky ateizmus mal ukázať zneužívanie nábož. kapitalistami proti
pracujúcemu ľudu. Marxistický svetonázor mal vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť.
Klérus kládol odpor voči pozemkovej reforme, kt. postihovala aj cirkevné majetky, odmietalo
vyhlásiť lojalitu k štátu. Nový školský zákon- vyučovanie náboženstva len na želanie rodičov.
Dňa 3.5. 1948 sa konala Olomoucká biskupská konferencia- bola zakázaná politická činnosť
duchovenstva v prospech socializmu. Pred voľbami 1948 biskupi vydali leták a žiadali, aby
veriaci hlasovali proti jednotnej kandidátke NF (aby hádzali biele lístky). Roku 1948- katol.
cirkev vypracovala „Memorandum určené vláde“, v ktorom ju obvinili z porušovania
náboženských práv. Rokovania medzi NF a vedením katol. cirkvi boli arcib. Beranom
prerušené- z katol. cirkvi sa vytvárala opozičná polit. sila. V rokoch 1949- 1951 boli položené
základy podmanenia cirkvi štátom (zákonmi sa postupne oslabila spoloč. vplyv cirkvi). Boli
zrušené katolícke časopisy (okrem Katolíckych novín a Dobrého pastiera), zrušených 13
diecéznych seminárov.
ÚV KSČ sa v r. 1949 rozhodol oslabiť vplyv Vatikánu. Hnutie za obrodu cirkvi dostalo názov
„Katolícka akcia“, kt. sa začala na porade pokrokových kňazov a laikov 28.4. 1949. Program
Katolíckej akcie mal štyri body:

1. prehĺbenie náboženského života
2. rozvíjanie lásky k ľudovo-demokrat. vlasti
3. boj duchovenstva zbraňami proti kapitalizmu
4. podpora mierového hnutia

Vatikán a biskupi odsúdili osnovateľov KA a vyhlásili ich za odpadlíkov= nepokoje
a výtržnosti v Levoči a Čadci.
Roku 1949- Národné zhromaždenie schválilo zákon o zriadení Štátneho úradu pre cirkevné
veci. Štát previal na seba povinnosť hospod. zabezpečiť činnosť cirkví, ale spätne žiadal
lojalitu voči ľudovo-demokrat. režimu.
Roku 1950- duchovní museli zložiť sľub vernosti ČSR. Týmto sa dosiahla právna úprava
vzťahu štát a cirkev.

12. Komunistický režim a cirkvi II. (Akcia K, K2, R a P, procesy s biskupmi).
Akcia „K“- bol to krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov z noci 13.-
14. 4. 1950. S likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už v roku 1948, hneď po svojom
nástupe k moci, hľadali len zámienku. Mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného
života a oslabil sa ich vplyv na ľudí. Akcie predchádzal politický proces s 10 predstavenými
reholí. O polnoci obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti, Štátnej
bezpečnosti všetky mužské kláštory v ČSR. Rehoľníkov autobusmi zvážali do záchytných
kláštorov: predstavených do Pezinka, ostatných do Hronského Beňadika, Šaštína, Jasova,
Podolínca.Jezuiti- bol najnebezpečnejší, boli izolovaní. Mladí rehoľníci boli v prevýchovných
táboroch. O osude kláštorov rozhodovala komisia pri ZP, nasťahovala sa do nich
administratíva, kasárne...Dôsledkom tejto akcie bol vznik tajnej cirkvi- kňazi bez súhlasu
pracovali v občian. povolaní.

Akcia „K2“- bola z 3.-4.mája. Bolo internovaných 1180rehoľníkov, zlikvidovali kláštory, ale
nie rády ako take.
Akcia „R“- v auguste 1950. Zákrok proti ženským rádom. Rehoľnice mali byť zaradené do
výroby, pracovali v textilnom priemysle. Provinciálne predstavené sa snažili, aby akcia
pôsobila ako rozhodnutie, kt. vykonávajú sestry na príkaz svojej predstavenej (nie ako
u mužov). Sestry si zbalili kufor a nastúpili do pripravených autobusov, presun bol pokojný,
dohliadala VB, ŠTB, milície.
Akcia „P“- sa uskutočnila 28.4. 1950. Tento proces odštartovala návšteva ruskej delegácie
pravoslávnej cirkvi na čele s metropolitom Nikolajom, návšteva pripravila pôdu na prechod
gréckokatolíkov k pravoslávnym. Akcia sa konala v Prešove (známa pod názvom „Veľký
zobor“). Niesla sa v duchu komunistických a proti pápežských hesiel. Bol prijatý tzv.
„Manifest“, kt. inkorpoval gréckokatolíkov do pravoslávia.
Procesy s

biskupmi:

najväčší verejný politický proces.

1. Vojtašáka- zatkli ho v r. 1945 a bol odvlečený do Prahy- Ruzyne
2. Gojdiča- zatkli v r. 1950, v rámci Akcie „P“.
3. Buzalka- zatkli v r. 1950, vzali ho do väzby a fyzicky a psychicky ho týrali.

Komunisti na nich vyskúšali viaceré metódy- bitky, vyhrážky,...
Proces mal utajené prípravy, aby sa vyhli protiakciám.
Gojdič a Buzalka boli odsúdení na doživotie, Vojtašák na 24 rokov. Po smrti Gottwalda
a Stalina boli tresty zmierené, ale vzhľadom na ich vek to nezohralo žiadnu úlohu.

13. Počiatky „Novotného éry“, centralizácia a ústava z júla 1960
- v duchu predvojnového čechoslovakizmu si aj českí komunisti osvojili predstavu
o postupnom etnickom splývaní oboch národov
. z toho vyplynula zbytočnosť osobitného postavenia Slovenska
- preto sa aj po februári 1948 pokračovalo v obmedzovaní právomocí slov. národných
organom, kt. vyvrcholilo 1960
- 11. 7. 1960 Nová ústava – konštatovala víťazstvo socializmu, čo vyjadroval aj zmenený
názov štátu ČSSR
- KSČ bola v 4. článku ústavy už definovaná ako „vedúca sila spoločnosti“, hoci táto zásada
platila už dávno
- táto ústava degradovala SNR do úplnej bezvýznamnosti a podriadila všetku administratívnu
priamo Prahe → centralizmus
- postupne boli odstránené zvyšky slov. autonómie – Zbor poverníkov a jednotlivé
poverníctva boli zrušené
- slov. národ bol v rámci soc. bloku jediná, kt. nemal na vlastnom území št. orgán
- nespokojnosť s centralizmom sa stala dôležitou súčasťou reformného pohybu v 60 rokoch
- začiatkom 60 rokov sa komunistická diktatúra v ČSR dostávala do krízy: hosp. model sa
vyčerpával, št. podniky nedokázali udržiavať krok s vývojom svetovej techniky
- hoci štát všemožne obmedzoval styky so svetom, izolácia nebola tak dôsledná ako napr.
v ZSSR a Číne
- kanály informácií: Slobodná Európa, BBC, Hlas Ameriky
- ako orgán kritiky vznikol týždenník Kultúrny život – dospel až k diskusiám o nevyhnutnej
reforme ekonomiky a postavenia občana
- 10/1961 – XXII. Zjazd KSČ potvrdil, že vyrovnanie s nezákonnosťami musí byť
dôslednejšia
- 12/1962 – bol na zjazde KSČ zvolený nový ÚV, kt. členovia už nezriadili represie

- 1. tajomníkom KSČ ostal naďalej Novotný, ale ak si chcel svoju pozíciu udržať, musel
urobiť aspoň menšie úpravy – odvolal K. Bacílka z funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ a Viliama
Širokého z funkcie predsedu vlády
- z Prahy na Dubčeka tlačil Novotný, zo SR Husák
- spoločnosť sa začala demokratizovať, posilnil sa parlament
- 1967 – 4. zjazd českoslov. spisovateľov – kritika voči KSS (Kudera, Havel)
- zač. roka 1967 Novotný usúdil, že demokratizácia zašla priďaleko → odpor u slov.
oponentov, ale aj v kom. Vedení
- Dubček žiadal, aby sa najvyššia stranícka moc nesústredila v rukách jednej osoby –
Novotného, ale aby sa zvýšili právomoci slov. orgánov
- Novotný ostro vystúpil proti Dubčekovi, ale ostal osamotený (nepodpísal ho ani Brežnev)
- na SR vol Novotný nepopulárny pre svoje protislovenské postoje a stále podozrievanie
Slovákov z burž. Nacionalizmu a separatizmu
- reformný prúd v KSČ nadobudol v jeseni 1967 taký vplyv, že využitím mocenských sporov
vo vedúcej špičke strany presadil odvolanie Novotného a zmeny vo vedení strany
- 1. tajomníkom KSČ sa po prvýkrát v dejinách stal Slovák A. Dubček v r. 1968
- bol zavedený 5-dňový pracovný týždeň, zrušená cenzúra, začala prichádzať zahr. tlač
- rehabilitácie nespravodlivo odsúdených
- reformy od začiatku vyvolávali znepokojenie v Moskve

14. Hospodárstvo a spoločnosť v 50. a 60 rokoch (5-ročné plány, stagnovanie ekonomiky,
hospodárske aspekty slovenskej otázky)
- prechodom frontu utrpelo väčšie škody Slovensko ako Česko
- výraznú pomoc poskytovala UNRRA, kt. zorganizovala OSN (išlo o hosp. prebytky USA
a Kanady . potraviny, autá)
- Marschalov plán bol na nátlak Stalina odmietnutý
- kľúčovú zmenu vo vlast. pomeroch prinieslo poštátnenie
- poštátnenie (znárodnenie) sa sústredilo na podniky, banky, poisťovne
- výrazné oslabenie súkromného sektora malo zabrániť vzniku hosp. krízy
- zákonom o dvojročnom pláne obnovy a rekonštrukcie vojnou zničeného hosp. zaviedol do
ekonomiky od 1947 princíp plánovania
- v hosp. zohrala významnú úlohu agrárna otázka – štátnym zásahom sa skonfiškovala pôda
Nemcov, Maďarov
- bolo zobratých 3 mil. ha pôdy, pôdu získali roľníci
- bol zlikvidovaný súkromný sektor (soc. sektor dosiahol 97%)
- každý plán mal platnosť zákona, od 1947 dvojročné plány, od 1949 päťročné plány → boli
prejavom centrálne riadeného direktívneho hosp., kt. vylučovalo trhové vzťahy ako údajnú
podstatu vykorisťovania
- na konci 1. päťročného plánu sa uskutočnila menová reforma , boli znehodnotené úspory
občanov
- päťročné plány sa výrazne dotkli Slovenska, pretože ich cieľom bola rýchla industrializácia
- ekonomika sa riadila centrálne, skut. potreby sa nebrali do úvahy
- od 1949 sa posilňovali väzby so štátmi v RVHP, najv. obchod. Partnerom ČSR bol ZSSR
- chýbajúce trhové prostredie sa prejavilo v celkovom zastávaní priemyslu
- nové podniky boli zastaralé, nekvalitné → hosp. kríza a krach tretej päťročnice
- na SR sa vybudovalo 170 závodov – hlinikáreň v Žiari, Východoslov. železiarne, gumárne
v Púchove, Chemko Strážske, Slovnaft BA
- SR sa z agrárnej krajiny menilo na priemyselno – agrárnu krajiny
- 1964 – počet zamestnancov v priemysle prevládol nad počtom zamestnancov v poľnohops.
- neúspešný pokus o ekonomické reformy viedol k stagnácii ekonomiky

- poľnohosp.: kom. Vedenie si vytýčilo za cieľ vyrovnať rozdiel medzi mestom a dedinou
- 1949 – zákon o JRD – mali sa stať formou prechodu k socialist. veľkovýrobe
- okrem JRD vznikali aj štátne majetky, kt mali byť vzorom hospodárenia

15. Kolektivizácia a otázka „kulakov“ (príčiny, priebeh, dôsledky)
- bol to proces premeny individuálneho súkromného poľnosp. Na kolektívne, kt. iniciovala
kom. Strana ČSR
- súvisela s pozemkovou reformou už v r. 1919 – mal byť znárodnený pozemkový majetok
nad 150 ha a táto pôda mala byť prenajatá roľníkom
- minister poľnohosp. Duriš vytvoril návrh 6 zákonov (Hradecký program)
- nové prídely pôdy pre roľníkov, nákup strojov, povoľoval súkr. vlastníctvo pôdy do 50 ha
a nedotknuteľnosť súkr. majetku
- od r. 1948 bol z Moskvy nariadený Stalinský model kolektivizácie
- na dedine proti sebe stáli kapital. sedliaci (kulaci) ↔ roľníci
- pri prideľovaní pôdy kulaci dostávali náhradu za svoju dobrú pôdu menej výnosnú pôdu na
okraji katastrov
- procesov s kulakmi začalo pribúdať v 1950
- stratégia KSČ → vytvoriť také podmienky, kt. nebudú súkromné roľníci schopní splniť
a potom ich potrestať => roľníci budú zastrašený a vstúpia do JRD
- hl. prekážkou prosperity a zakladania JRD tvorili podľa KSČ kulaci, kt. sa nemohli zbaviť
vykorisťovateľských zvyklostí
- ÚV KSČ sprísnil tresty, kulacká trieda sa mala úplne zlikvidovať
- zámienkou na rozpútanie akcie proti kulakom boli udalosti v Babiciach 1951 → vražda 3
funkcionárov MNV
- súdne procesy, zatýkania, zastrašovania
- Akcia K → namierená proti kulakom
1. vlna – 11/1951 – 5/1952 – bola vydaná „Smernica 3 ministrov“
- podľa tejto smernice mala ŠTB viacej využívať tresty zákazu pobytu, kt. sa mali týkať aj
rodín (v rozpore s ústavou 1948)
- hl. vykonávateľom Akcie K bola ŠTB
- táto akcia narážala na mnoho prekážok – štátne statky neboli pripravené na prijatie
presídlencov, JRD na prijatie a obhospodarovanie pôdy => akcie pozastavená, presídlených
58 rodín
- pozastavenie však neznamenalo koniec represií
2. vlna 11/1952 – 7/1953 – drsné postupy pri presídľovaní zostali zachované, ale zmenila sa
ich rýchlosť a organizovanosť
- na SR bola situácia napätejšia a vysťah. rodín sa zastávali
- najv. Problémom presídľovania bola otázka financovania
- JRD síce prevzali pôdu, ale vez príslušných prac. síl
- o 7/1953 do 1/1954 sa ukončila Akcia K, boli zrušené kulacké zoznamy a povinnosť
zvýšených dávok (o 10%)
- ÚV KSČ zrušil Smernicu 3 ministrov, bolo presídlených 3-4 tis. rodín
- kulaci nakoniec mohli byť prijatý zo JRD, ale len do takých, kt. sú stabilné a nebudú ich
môcť rozvrátiť
- 1960 – prez. A. Novotný vyhlásil víťazstvo socializmu v ČSR

16. Korene reformného hnutia v 60 rokoch a pád Novotného „diktatúry“
- koncom 1967 – kríza Novotného diktatúry
- na ČR bol problém nedemokrat. pomery a hosp. problémy (krach 3. päťročnice), na SR
hlavne neriešenie slov. otázky

- predohrou ku kríze bol škandál spôsobený Novotným pri návšteve MS v Martine (možno
hľadal kult. Podporu na SR, keďže českí spisovatelia ho odmietli)
- správca MS Paška chel, aby MS mohla udržiavať styky so slov. krajanmi v cudzine
a prijímať zahr. slov. publikácie
- v Paškovej žiadosti videl Novotný pokus o separatizmus, preto ju zamietol, Novotný sa
rozčúlil a odmietol aj dary MS => Slováci to považovali ako urážku ich národa
- Novotný si uvedomil potrebu straníckeho riadenia nielen politiky, ale aj kultúry, vedy,
justície
- na zasadnutí ÚV KSČ sa situácia zmenila → proti Novotnému vystúpil A. Dubček,
vystupoval proti kumulácii funkcií
- Novotný obvinil Dubčeka z buržoázneho nacionalizmu
- Novotný odišiel do Moskvy, aby získal podporu u Brežneva, ale jeho neprítomnosť
posilneila opozičné nálady
- ÚV sa vytváral „novotovský“ a „protinovotovský“ tábor, pričom deliaca čiara nešla na
základe náhodných kritérií
- otázku kumulácie navrhol Novotný riešiť tak, že sa formálne zruší prezidentská funkcia
( v takomto prípade by Novotný zostal 1. tajomníkom a zachoval by si všetkú moc)
- 5.1. 1968 sa Novotný vzdal funkcie 1. tajomníka, vystriedal ho Dubček ( s ohľadom na
nespokojnosť Slovákov)
- v českých krajinách do popredia vystúpila otázka demokratizácie, na SR postavenie
Slovákov v ČSR
- Vasil Biľak sa stal namiesto Dubčeka 1. tajomníkom ÚV KSS

17. Otázka federalizácie Československa (osobnosti, prípravy a zásady)
- federalizácia bola predovšetkým slove. polit. cieľom
- v procese normalizácie bol zmysel federácie potlačený
- uvažovalo sa aj o trojfederácii (Čechy, Morava, Slovensko)
- 1968 – pracovníci Moravského múzea v Brne požadovali obnovu Moravy ako autonómneho
celku v súvislosti s federal. ČSR
- na Morave prebehla verejná diskusia, či bude lepšie Morava v rámci budúcej ČR alebo ako
samostatná republika vedľa SR a ČR
- hl. zástancom trojfederácie bola Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko
- po sov. invázii tieto diskusie utíchli
- ústavný zákon o ČSR federácii novelizoval ČSR ústavu z r. 1960
- centralistický model štátu sa prekonal
- začali fungovať federálne orgány – vláda, federálne zhromaždenie (snemovňa ľudu
a snemovňa národov), prezident
- vytvorila sa slov. vláda a SNR
- výsledkom federalizácie bola zrýchlená modernizácia SR, transfer. finanč. prostriedkov
z ČR na Slovensko
- oba jazyky boli uznané za rovnoprávne

18. Pražská jar a „socializmus s ľudskou tvárou“
- je to obdobie polit. uvoľnenia v ČSSR, začalo sa 5. 1. 1968, keď sa 1. tajomníkom ÚV KSČ
stal Alexander Dubček a pokračovalo až do 20. 8. 1968, keď vojaci Varš. zmluvy vstúpili
na ČSR
- socializmus nemal byť odstránený, ale mal sa priblížiť k pôvodným ideálom
- najv. Prekážkou nového smerovania bol A. Novotný
- po manifestáciách študentov a pod tlakom verejnej mienky Novotný abdikoval, za nového
prezidenta bol v 3/1968 zvolený L. Svoboda

- aj Leonic Brežnev (gen-. tajomník sov. KS) bol šokovaný z rozsiahlosti opozície proti
Novotnému, a taktiež vol šokovaný z jeho chovania na oslavách MS v Martine → preto
podporil návrh na jeho dovolanie
- v 4/1968 ÚV KSČ schválilo Akčný program KSČ, kt vyjadroval hl. ciele obrodného
procesu
- vedúca úloha strany mala byť zachovaná, neznamenala však vládnuť nad spoločnosťou, ale
slúžiť jej
- počítalo sa s obmedzením vplyvu ŠTB
- pre Slov. mal veľký význam prísľub federalizácie
- bol vydaný rehabilitačný zákon, odstránila sa cenzúra, rozšírila sa náboženská sloboda,
vznikali nové spolky, oživila sa činnosť MS
- obrodný proces okrem A. Dubčeka reprezentovali predseda parlamentu Jozef Smrkovský
a predseda vlády Oldřich Černík
- väčšina občanov s týmto procesom súhlasila, i keď konzervatívna skupina KSČ (Biľak,
Jakeš) utvrdzovala soviet. Polit. činiteľov, že vývoj v ČSSR ohrozuje socializmus
- českí publicista L. Vaculík vydal manifest 2000 slov, kt. kritizoval konzervatívne krídlo
KSČ
- v manifeste žiadal, aby sa všetci zapojili do reformačného procesu
- ÚV KSČ ho odmietol ako poburovanie proti republike
- začal vychádzať časopis Kultúrny život
- vedenie kom. Strán ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na rokovaniach
s predstaviteľmi KSČ v listoch upozornili, že obrodný proces je pre ne neprijateľný
- najvýz. Bol list. Kom. Strán zo stretnutia vo Varšave 15. 7. 1968 – podľa neho hrozilo
vytrhnutie ČSSR zo socialistického tábora

19. August 1968 a okupácia ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy
V období v ČSSR, počas pražskej jari vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov
na čele z Brezňevom, že by tento proces mohol oslabiť pozíciu komunistického bloku.
Štvrtého a piateho mája 1968 sa v Moskve uskutočnili bilaterálne rokovania, pri ktorých sa
slovenská delegácia pokúšala vysvetliť svoje konanie. V júli 1968 prebehli ďalšie rokovania
v Čiernej nad Tisou, kde Dubček obhajoval program reformného krídla KSČ pri ktorokm
KSČ potvrdilo lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od antisocialistických
tendencií. Sovieti sa zaviazali, že z československa stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré
boli v krajine od manévrov Šumava v júni 1968. V tom čase sa rozhodla konať aj
konzervatívna skupina vo vedení KSČ a napísala Brežnevovi list, v ktorom ho žiada
o ozbrojený útok. Tretieho augusta 1968 sa konala Bratislavská konferencia na ktorej sa
sovietsky zväz zaviazal intervenovať každú krajinu, ak v nej dôjde k zavedeniu buržoázneho
pluralitného systému. Po skončení tejto konferencie sovietske vojská ČSR opustili, ale zostali
v tesnej blízkosti hraníc.
20. augusta 1968 navštívil prezidenta Svobobu sovietsky veľvyslanec a oznámil mu, že vojská
Varšavskej zmluvy prekročili československé hranice. Obyvatelia boli šokovaní a česká
armáda nekládla žiadny odpor na príkaz prezidenta Svobodu. Po tomto kroku boli veľké
nedorozumenia a bitky pri budove českého rozhlasu, kde zomrelo 30 ľudí. Následne na to
začala veľká emigrácia z ČSR do zahraničia. Dubček, Čierny, Srnkovský boli príslušníkmi
sovietskej bezpečnosti a ŠTB odvlečený do ZSSR.
23. augusta 1968 odleteli Svoboda a Gustáv Husák do Moskvy, kde prebiehali rokovania. Bol
pripravený tzv. protokol, ktorý mal anulovať výsledok XIV. Zjazdu ( čiže prepustenie
politikova a pokračovanie v reformách) a mali sa splniť požiadavky z Čiernej nad Tisou. 31.
Augusta KSČ??? Schválil tzv. moskvovský protokol, ktorý bol počiatkom normalizácie.

Predstavitelia reforiem boli postupne odstránení z funkcií a v 1969 sa prvým tajným agentom
ÚU KSČ stáva Gustáv Husák.