P r o g r a m y s t r á n a h n u t í

P R O G R A M

V Š E O B E C N E J R O B O T N Í C K E J S T R A N Y U H O R S K A ,

P R I J A T Ý N A J E J U S T A N O V U J Ú C O M Z J A Z D E

16. a 17. MÁJA 1880

V B U D A P E Š T I

1880, 16. a 17. máj

Prvé pokusy o založenie strany urobilo robotníctvo v Uhorsku už koncom šesťdesiatych rokov 19.

storočia, keď vznikol Všeobecný robotnícky spolok, prvá celouhorská robotnícka organizácia. Tá však
zanikla. Z iniciatívy Leva Frankela roku 1878 vznikla starna „Stranu neoprávnených voliť", ktorá po
dohode s Robotníckou stranou Uhorska", vedenou Viktorom Kúlfoldim vytvorila Všeobecnú
robotnícku stranu Uhorska. Jej politický program bol ovplyvnený nemeckou sociálnou demokraciou.

Úvod

Zem je matkou a práca otcom všetkých materiálnych a duchovných plodov; obe sú

teda prazdrojom bohatstva a kultúry. Ale dovtedy, kým pôda a všetky ostatné pracovné

prostriedky sú výlučným vlastníctvom jednej časti spoločnosti, všetky plody kultúry,

každý vzrat bohatstva budú slúžiť len k dobru tej časti, ktorá vďaka svojmu

privilegovanému postaveniu ovláda ostatnú časť spoločnosti, nemajetný ľud.

Majitelia pracovných prostriedkov, statkári a kapitalisti, majú v dôsledku svojej

hospodárskej moci aj politickú moc, ktorej rnohopolistická povaha sa najvýraznejšie
prejavuje vo volebnom systéme podľa cenzu, túto moc využívajú na to, aby svoje
hospodárske panstvo — najvernejším prejavom ktorého je námezdný systém — udržali,
ďalej rozvíjali a zvečnili.

Rozdelenie spoločnosti na majetných a nemajetných, bohatých a chudobných,

panujúcich a opanovaných nie je proces prirodzený, ale proces spoločenský. Príroda
nerodí na jednej strane majiteľov pracovných prostriedkov a na druhej strane
majiteľov vlastnej pracovnej sily. Nerovnosť, panujúca v ľudskej spoločnosti je len
dielom ľudí — spoločenským produktom, a to čo je dielom ľudí, môžu ľudia aj
pretvoriť.

Vychádzajúc z týchto zásad, Všeobecná robotnícka strana Uhorska sa všetkými

zákonitými prostriedkami usiluje o to, aby sa uskutočnil nasledujúci program.
Prípadná zmena ktorejkoľvek časti tohto programu podlieha schváleniu hlasovaním
na každom budúcom zjazde.

Program

1. Prevedenie pozemkového vlastníctva ako aj všetkých ostatných pracov

ných prostriedkov do spoločenského vlastníctva a tým zrušenie systému ná
mezdnej práce a zavedenie systému družstevnej práce.

2. Všeobecné hlasovacie volebné právo pre všetkých občanov štátu, ktorí

dovŕšili 20. rok svojho veku, tak pri štátnych, stoličných a obecných voľbách,
ako aj pri voľbe porotných súdov.

3. Všeobecná, rovnaká a na vedeckom základe spočívajúca výchova ľudu,

s osobitným zreteľom na odborné vyučovanie. Vylúčenie náboženskej výchovy

zo všetkých škôl. Bezplatné vyučovanie vo všetkých učilištiach. Bezplatné
poskytovanie učebných pomôcok štátom.

4. Zrušenie stáleho vojska. Rozhodovanie ľudu o vojne a mieri.

5. Úplná odluka cirkvi od štátu. Zrušenie náboženskej prísahy. Zavedenie

civilného manželstva. Vyhlásenie náboženstva za súkromnú vec.

6. Zrušenie všetkých zákonov a nariadení, ktoré obmedzujú slobodu mysle

nia, prejavu a tlače, spolčovacie a zhromažďovacie právo. Zrušenie novino-
vých kaucií.

7. Bezplatné súdnictvo a zriadenie porotných súdov pre všetky právne veci

na základe všeobecného volebného práva.

8. Zavedenie jedinej progresívnej dane z príjmu namiesto všetkých jest

vujúcich, najmä pracujúci ľud najviac zaťažujúcich nepriamych daní.

9. Stanovenie zákonom vymedzeného pracovného času v súlade s výrobnými

pomermi: zatiaľ desaťhodinového pracovného dňa. Zákaz nedeľnej a nočnej
práce vo všetkých priemyselných odvetviach, v ktorých to prevádzka nevy
hnutne nevyžaduje. V takomto prípade sa však osemhodinová práca pokladá
za zákonitý pracovný deň. Podobne treba zaviesť kratší pracovný deň vo
všetkých chemických továrňach a v iných podnikoch, kde robotníci prichádzajú
do styku s otravnými látkami.

10. Zákaz práce detí mladších 14 rokov v priemyselných podnikoch. Zákaz

práce žien v pracovných odvetviach, ktoré majú škodlivý vplyv na ich zdravie
alebo mravy. Za rovnakú prácu rovnakú mzdu pre mužov i ženy.

11 Prísne zákony, ktoré zaväzujú zamestnávateľov urobiť všetky hygienické a

ochranné opatrenia a robia ich zodpovednými za všetky nešťastia, ktoré robotníkom
spôsobili svojou nedbalosťou. Zákaz pokút v baniach, továrňach a iných
priemyselných podnikoch. Zavedenie zdravotného dozoru vo všetkých baniach,
továrňach a dielňach, vykonávaného úradníkom zvoleným robotníkmi, ktorý je
súčasne povinný dozerať na prísne dodržiavanie ustanovení bodov 9 a 10.

12. Prísne zákony proti falšovateľom potravín. Uložiť trest stanovený za

priamy podvod tomu, kto falšuje akosť potravín, a trest stanovený za úmyselné
poškodenie na tele tomu, kto falšuje spôsobom, škodlivým pre ľudský organiz
mus.

13. Upraviť prácu vo väzniciach tak, aby jej konkurenciou nebola poškodená

súkromná výroba. Zákaz vykorisťovania práce väzňov súkromnými podni -
kateľmi.

14. Zriadenie zmierovacích súdov zložených spolovice zo zamestnávateľov

a spolovice zo zamestnancov, vybavených výkonnou mocou, za cieľom rie
šenia všetkých mzdových sporov.

15. Zriadenie bezplatnej štátnej sprostredkovateľne práce pre robotníkov

a robotníčky, slúžky ….

16. Prevzatie železníc, baní, paroplavby a poisťovní do štátnej správy, zákaz

vydávania povolení na stavbu železníc atď. pre súkromné spoločnosti.

17. Odovzdanie všetkých robotníckych, nemocenských a invalidných po

kladníc v baniach, u železničných spoločností atď. do rúk robotníkov.

18. Zákaz odcudzenia štátneho a obecného majetku: zrušenie prenájmov

štátneho a obecného majetku súkromným kapitalistickým podnikateľom.
Tento majetok sa pod štátnym dozorom prevedie na výrobné družstvá, utvo
rené z poľnohospodárskych a priemyselných robotníkov.

16. Zrušenie lotérie, ktorá sa povoľuje len výnimočne na dobročinné účely.
19. Zrušenie dedičskej dane, ak hodnota dedičstva nepresahuje 1000 zlatých a

zavedenie progresívnej dedičskej dane., a to pri dedičstvách, presahujú cich hodnotu
1000 zlatých, do výšky 50 %, ktorá daň sa použije výlučne na
kultúrne ciele, na zriadenie poľnohospodárskych a priemyselných výrobných
družstiev.

Arbeiter Wochen-Chronik, roč. VIII. č. si, z 23. mája 1880. Slovenský preklad v diele Miloš Go- siorovský,

Dejiny slovenského robotníckeho hnutia (1848— 1918), SVPL, Bratislava 1956, str. 311—314

Program prijatý na národnostnom kongrese v Budapešti v auguste 1895

I: „Spolčenie rumunskej, srbskej a slovenskej národnosti prehlasuje, že jed-

notnosť a integritu krajín ku korune svätoštefanskej patriacich v každom smere

ochrániť a udržať chce."

II: „Pridŕžajúc sa etnického a historického rozvoja v Uhorsku, že Uhorsko nenie

takým štátom, ktorému jeden národ mohol by dať národný ráz, ale že len súhrn

v jeden celok spojených národov Uhorska smie mu dať ten ráz — chcú v Uhor sku

(Sedmohradsku) bývajúci Rumuni, Slováci a Srbi z daných etnických pomerov a

historického rozvoja pri rešpektovaní integrity koruny svätoštefanskej ťahať

všetky tie konzekvencie, ktoré sú potrebné pre štátnu administráciu ohľadom na

udržanie a vývoj jednotlivých národov."

III: „Z etnických pomerov a historického rozvoja povstala povaha uhorského štátu

vytvára, žeby jeden jediný národ, ktorý ani netvorí väčšinu obyvateľstva, mohol

si privlastňovať atribúty štátnosti (rumunský variant — aby si privlastňoval právo

tvoriť štát len on sám jediný). Len súhrn národov Uhorska, ako je i v zákone

vysloveno, má právo stotožňovať sa so štátom. A takto, čo chcú volať Maďar sko

národnou štátnou ideou, keď atribúty štátnosti privlastňujú jednomu jedinému v

menšine nachodiacemu sa národu, a tým ostatné, vo väčšine sa nachodiace národy

Uhorska pomocou prisvojenej štátnej moci do služobnosti vrhnúť sa usilujú, to je

negáciou (protimluva) etnických pomerov Uhorska a jeho historického rozvoja, zá-

roveň ale i ohrozením podmienok existencie pre ostatné, vo väčšine nachodiace sa

národy."

IV: „Na ochranu proti tomuto ohrozovaniu, ktoré už skutkami stroji sa zničiť

podmienky existencie vo väčšine nachodiacich sa ostatných národov Uhorska (a

Sedmohradska) uzavierajú Rumuni, Slováci a Srbi Uhorska spolčenie pri po-

držaní vlastných samostatných národných programov, aby všetkými

zákonnými prostriedkami svoju poťažnú národnosť bránili a dúfajú, že k tomuto

spolčeniu sa pripoja Rusi a Nemci Uhorska, lebo toto spolčenie neobsahuje nič

nezákonného, naopak ono sa snaží zákonnými prostriedkami postaviť pomery v

Uhorsku na prirodzený základ. Ako prirodzený základ má sa rozumieť národná

autonómia v rámci podelenia stolíc."

V. Toto spolčenie nevytvára, že každá národnosť v rámci svojich osobi tých

pomerov môže domáhať sa svojho zvláštneho vývinu, v čom spolčené národnosti

sľubujú si vzájomnú podporu."

VI: Nemaďarským národnostiam Uhorska má sa dať úplná sloboda dla

jazykových hraníc, takže poťažným autonómnym telesám, stoliciam, mestským

municípiám, obciam užívaním národného jazyka tak pri administratívnych,

ako aj súdnych vrchnostiach má byť — daný ráz patričnej národnosti. Kde

miešajú sa jazykové územia, tam v záujme snadnejšej administrácie majú byť

stolice dľa jazykových hraníc zaokrúhlené.

VII: „Vychádzajúc z tohoto stanoviska, Rumuni, Slováci a Srbi nemôžu uspo kojiť sa s

tzv. národnostným zákonom z roku 1868. Tento zákon, ako sa zdá, bol len na o

donesený, aby slúžil pred cudzozemskom za zásteru a svedčil o tolerancii voči

národnostiam. V skutočnosti sa nezachováva, je celkom iluzórnym! Kým

národnostný zákon má zákonnú moc, budú ho Rumuni, Slováci a Srbi čo zákon

rešpektovať, ale od vlády žiadajú, aby čo zákon aj voči nim rešpektovaný bol, ba aby

v zmysle rovnoprávnosti v prospech národností rozšírený bol. Keď raz bude

národnostiam umožnené zastúpenie v uhorskom parlamente, budú sa domáhať

zmeny národnostného zákona dľa zásady v tomto programe uvedených. Menovite

na tom budú nástojiť, aby povinnosť štátu kulturálne ciele rozličných národov

Uhorska zo štátnych prostriedkov napomáhať vo všetkých podrobnostiach

prevedená bola.

VIII: Národnosti Uhorska sú v tom smutnom položení, že nemôžu brať účasť na

zákonodarstve uhorského štátu. Poneváč Uhorsko považuje za doménu jednoho,

jediného národa, štátna moc vynasnažuje sa daí uhorskému parlamentu ráz

zastupiteľstva národného štátu. Z tohto stanoviska vychodiac, utvorený bol pre

Sedmohradsko nespravodlivý a hrozný volebný zákon, ale aj do volebného zákona v

užšom Uhorsku sú volebné okresy tak ustrojené a zoznamy voličov obyčajne tak

zostavené, že voličia národností sú vytisnutí a vylúčení, pri voľbách samých

upotrebujú sa so strany administratívnych vrchností proti ná rodnostiam tak

hrozné prostriedky tlaku a násilia, že dačo takého v civilizovanej Európe pri

voľbách nikdy neprichodí. V takomto stave, keď sväté právo slobodnej voľby

stáva sa iluzórnym, Rumuni. Slováci a Srbi ako stránky musia sa predbežne

zdržať od snemových volieb.

IX: V spojení s týmto, spolčenie Rumunov, Slovákov a Srbov želá si uvedenie

všeobecného, rovného, priameho a tajného volebného práva, spravodlivejšie

podelenie volebných okresov, odstránenie administratívneho ovplyvňovania na

voľby a odstránenie tohoto zákonného ustanovenia, dľa ktorého omeškanie

vyplatenia dane ťahá za sebou stratu volebného práva.

X: Poneváč v Uhorsku niet zákona pre slobodné právo spolkovitosti a

zhromažďovania, zastaralé a neurčité vládne nariadenia, ale od správnych a

vládnych orgánov samovoľne bývajú vysvetľované a používané, takže pre verejné

zhromaždenia a spolky kladú sa národnostiam všemožné prekážky a pre ne temer

žiadne právo spolkovitosti a zhromažďovania neexistuje: spolčenie národností do -

máha sa, aby utvorený bol dôkladný, demokratický zákon na slobodné právo

zhromažďovania a spolkovitosti.

XI: Poneváč zo strany terajšieho systému v zákone garantované cirkevné a

školské autonómie samovoľným zasahovaním vlády stávajú sa iluzórnymi, spol-

čenie národností domáha sa, aby boli cirkevné a školské autonómie rešpektované

a úplne dľa pochopu autonómie rozšírené.

XII: Poneváč v Uhorsku inštitúcia porotných súdov jestvuje výnimočne len pre

tlač a poneváč sídla týchto súdov schválené tak sú ustanovené, že v nema ďarských

tlačových veciach súdia neprajní národnostiam Maďari, ktorí jazyk národ ností ani

nerozumejú, čo jasne dokazuje prenesenie porotného súdu zo Sibine do Kluže,

takže táto inštitúcia javí sa sfalšovanou a obrátenou, je proti každému slo -

bodnému hnutiu národnostnej tlače, pre ktorú je takto vôbec každá sloboda

tlače zmarená: žiadajú národnosti preloženie týchto súdov na také miesta, kde

mohlo by sa prejednávať bez tlmočníkov, alebo odstránenie inštitúcie porotných

súdov a oddanie tlačových vecí pod riadne súdy.

XIII: Poneváč v Sedmohradsku pre tlačové veci existuje výnimočný zákon a len v

užšom Uhorsku obmedzená je sloboda tlače nutnosťou kaucie: spolčenie národností

žiada jednotný zákon pre neobmedzenú slobodu tlače.

XIV: Poneváč spolčenie Rumunov, Slovákov a Srbov chce mať zachovanú

slobodu na každom poli, musí v prvom rade stáť za slobodu stávajúcich vie-

rovyznaní. Z tohto stanoviska bude sa domáhať všetkými zákonnými

prostriedkami revízie utvorených cirkevnopolitických zákonov.

XV: Národnosti želajú si zastupovanie svojich záujmov skrze ministra pre

každú národnosť korunou vymenovaného, podobne ako Chorvátsko-Slavónsko

zastúpené je ministrom bez portefeillu.

XVI: „Spolčenie Slovákov, Rumunov a Srbov v snažení za vytknutými cieľmi

kvôli jednotnému vedeniu bude zastúpené 12-člennými delegátmi Rumunov,

Slovákov a Srbov vyvoleným výborom, v ktorom bude po 4 členov z každej ná -

rodnosti.

XVII: Výbor má všetko potrebné urobiť, aby bola prevedená prísna organizácia

a aby z času na čas pri každej príležitosti podané bolo spoločné ohradenie sa proti

politike odnárodňovania zo strany terajších majiteľov moci štátu.

XVIII: Výbor bude bdieť, aby svornosť medzi jednotlivými národnosťami

zachovaná bola a aby bolo odstránené všetko, čo mohlo by túto svornosť narušiť.

XIX: „Aby veľké obecenstvo, ktoré o národných pomeroch Uhorska nie je dosť

uvedomené, tieto pomery poznalo, bude sa výbor snažiť európsku tlač infor -

movať.

XX: „Kongres uzaviera periodicky schádzať sa a ponecháva spravujúcemu výboru

miesto a čas určiť a zvolenie uskutočniť."

XXI: Výbor má pripraviť obšírne memorandum o našom položení, ktoré by sa

predložilo nášmu panovníkovi.

XXII: V prípade, že činnosť spoločného výboru bude znemožnená, poli tika Srbov,

Rumunov a Slovákov má sa riadiť zásadami programu kongresu.

Ohradenie sa Rumunov, Srbov a Slovákov ohľadne milenárnej slávnost

Národné noviny, roč. XXVII, č. 95. 30. apríla 1896.

Terajší pohlavári v našej vlasti hotujú sa umelým prúdom v Uhorsku a upotrebením ohromných

peňažných prostriedkov pred Európou inscenovať slávnosť, ktorá z jednej strany postráda pravého

historického základu, z druhej strany ale musí byť považovaná za urážku miliónov, väčšinu našej

vlasti tvoriacich národov.

Uhorská štátna moc v súhlase s uhorským parlamentom uznali za primerané v tomto roku sláviť údajné

tisícletie takzvaného zaujatia krajiny a založenia štátu skrze Maďarov.

Ktože by mohol mať z patriotického stanoviska dáku námietku proti takej slávnosti, keby ona bola

skutočne slávnosťou uhorského štátu, slávnosťou veškerého obyvateľstva našej spoločnej vlasti?

Ale zamýšľaná milenárna slávnosť má pred Európou manifestovať, že je tomu tisíc rokov, čo jeden

kmeň túto vlasť vydobyl a ostatné národy našej vlasti podmanil; že tento kmeň aj po tisíc rokoch sa cíti

oprávneným považovať sa za výlučne oprávneného nosiča uhorskej štátnej myšlienky a dať

uhorskému štátu ráz jednotného etnického celku.

Milenárna slávnosť má pred Európou manifestovať, že uhorský štát bol a je národným maďarským

štátom.

To je však historická a etnickým pomerom našej vlasti odporujúca nepravda, proti ktorej musíme sa

ohradiť.

Takzvané zaujatie krajiny a tým zapríčinené založenie štátu je púha fikcia, postavená na piesku

anonymnej, v próze napísanej básne, ktorá postráda reálneho historického podkladu; je to báj, nemajúca

ani toľko reálnosti, ba ani toľko pravdepodobnosti, žeby v nej rozprávané udalosti a deje sama maďarská

akadémia vied historicky odôvodniť alebo aspoň podoprieť vedela; ba akadémia táto nebola v stave

udať ani len letopočet príchodu Maďarov. Jediné, historicky upevnené faktum, s ktorým Maďari

spomínajú sa čo etnický národ, rozrušenie Veľkomoravskej ríše, bolo skutkom nemeckého cisára

Amulfa, pri čom Maďari hrali zástoj pomocných vojsk a na ďalšie úťvory nevplývali.

Ale dajme tomu, že bájky nemenovaného notára kráľa Belu obsaho vali by zrno pravdy, z nich východ I, že

Maďari prišli sem ako bojovní, rytierski víťazi, ako výbojcovia, hrdinovia a páni, my ale, národy nema-

ďarské, že hrali sme úlohu pobitých a premožených, strativšlch svoju samostatnosť a národnú existenciu,

že tedy vlastne zakúsili sme pričinením Maďarov to najväčšie nešťastie, ktoré potkať môže národy. A teraz

my máme tieto najvýš smutné a osudné udalosti radostne a Bohu ďakujúc spolu svätiť s potomkami

údajných víťazov a podmaniteľov?

Proti takej neslýchanej a nečistej imputácii spiera sa každý šľachetný cit a obsahuje vyzvanie k

samoponíženiu sa.

Ale nielen takzvané zaujatie krajiny je bájkou, nielen prvé počiatky zriadeného štátneho života v Uhrách

neukazujú ani máčny máčik ná-rodno-maďarského charakteru, lebo výbojný kmeň opanuje obyčajne

podmanené kmene; on vtlačí na ne biľag svojich mravov, svojich zvykov, svojho jazyka. Ale tu v našej vlasti

bola práve protiva toho. Maďari prijali mravy, zvyky, zriadenie nemaďarských národov a v ich jazyku hemžia

sa slová slovenských a iných jazykov. Žeby maďarský kmeň bol dal našej vlasti maďarský ráz, o tom niet za

stoletia ani najmenšej stopy a nemaďarské národnosť podržali za stoletia svoju výraznú individualitu.

Behom celej histórie sa nedá dokázať, žeby či tendenciami kráľov, či faktami, pamätníkmi, Uhorsko bolo

malo čo len na okamih charakter národného maďarského štátu. Nielenže na tróne uhorskom sedeli krá-ľovia

rozličných národností, slovanskej, rumunskej, nemeckej, italskej, ani v literatúre, ani v dielach umenia a

pomníkoch nábožnosti, ani v zákonodarstve aždo roku 1790-1791 žiadnej maďarsko-národnej črty

nenachádzame, maďarčinu nikde ako jazyk nad inými prednosť majúcu nevidíme, ale naopak v Corpus juris

od dávna pod slovom "gens" rozumela sa suma všetkých štátnych občanov, pod slovom "nationes"

rovnoprávne národy etnické, medzi nimiž nebolo žiadneho nadpráva a právneho rozdielu. Rozdiel robil sa

jedine medzi domorodými plnoprávnymi občanmi, "nativi", a medzi prišelcami a prijatými.

Toto bol pravý, právny stav v Uhorsku až po XVI. článok zákona z roku 1790-1791, v ktorom po prvý raz

narušená bola principielne úplná rovnoprávnosť uhorských národov. Toto narušenie išlo postupne, ale vždy

pri činnom a slávnostnom proteste o rovnoprávnosť successive pripravovaných nemaďarských národov,

takže vzdor všetkým, nemaďarské národy potlačujúcim zákonom, nariadeniam a praktikám, maďarský

element nebol v stave uviesť v platnosť skrivodlivý princíp rečovej superiority. Protesty a odvolávanie sa na

právo javili sa na vše lijaký spôsob. Tak reagovali bez meškania a s celou rozhodnosťou Horvati a v

pamätných rokoch 1848-1849 pozdvihli sa tri kmene Uhorska: Srbi, Rumuni a Slováci so zbraňou v

ruke maďarizácii. Pokusy a snahy ohľadom "Okolia", srbskej Vojvodiny, autonómie

Sedmohradska dokazujú, že ako ani za starodávna, tak ani v novšom čase Uhorsko nikdy nebolo

jednotným maďarským národným štátom, ale vždy štátom rovnoprávnych, rôznorečových národov

Keď roku 1867 uviedol sa v monarchii dualistický systém a uhorskí štátnici nahliadli nevyhnutnú

potrebu zmierenia s národnosťami, mal byť roku 1868 donesený takzvaný národnostný zákon Ale

keď návrh tohoto zákona, vychodiac z falošných premís, chcel uhorský štát zriadiť ako národný štát

maďarský, vtedy na uhorskom sneme nachodiaci sa zástupcovia národností podali proti tomu

slávnostné ohradenie. A keď ten návrh sa stal zákonom, ale ten zákon ani v tých chatrných

koncesiách, ktoré národnostiam urobil, nikdy zadržaný nebol, lež nohami šliapaný, zástupcovia

národností, kým takí ešte na sneme boli, pri každej príležitosti žiadali zadržanie doneseného zákona.

Ale keď brány uhorského parlamentu za roky zavrené boli národnostiam neslýchaným

volebným nadužívaním, á la Stupava a Nitra, zástupcovia troch kmeňov Uhorska, Srbov, Rumunov a

Slovákov, spojili sa dňa 10. augusta v hlavnom meste našej vlasti na kongrese a lojálnym spôsobom

formulovali svoj program, že pri zachovaní integrity krajiny mal by sa dať výraz individuality

jednotlivých národov v správe, program, ktorý vyhovujúc ašpiráciám nemaďarských národov, mal

by postaviť štátnu správu Uhorska na prirodzený, etnickým a historickým pomerom našej vlasti

zodpovedajúci základ

Prirodzená vec, že tento program práve že zodpovedá etnickým pomerom našej vlasti, musí stáť

v odpore s celým umelým prúdom, aký terajší pohlavári v našej vlasti stvorili.

Vrcholom tohoto umelého prúdu je milenárna slávnosť a milenáma výstavka, ktorá všetkými

dovolenými i nedovolenými prostriedkami štátu ide sa pred Európou inscenovať.

Nastávajúcu milenárnu slávnosť a výstavku považujeme za klamlivý obraz, ktorý má byť Európe

predstavený. Týmto obrazom sa má pred Európou manifestovať, že národy Uhorska sú svorné a

spokojné, kdežto prevažná väčšina obyvateľstva Uhorska je skutočne nespokojná. Európe sa má

predstaviť, že nemaďarské národy Uhorska asimilovali sa Maďarom v toľkej miere, že svoje

podmanenie pred tisíc rokmi oslavujú ako sviatok radosti. Európe sa má predstaviť, že Uhorsko

prostredníctvom panujúceho kmeňa urobilo v kultúre nesmierne pokroky, že je všade blahobyt a bohatstvo,

ačkoľvek práve protiva toho pravde zodpovedá.

Vzhľadom na tento práve vylíčený a pravde zodpovedajúci stav vecí slávnostne a rozhodne

konštatujeme, že v tomto 1896. roku my tri národy Uhorska, Rumuni, Srbi a Slováci reálne a fakticky

jestvujeme čo osobitné, všetkými atribútmi hojne opatrené, živé, individuálne národy a národné telesá, ktoré

nielen za jedno tisícročie, ale už mnoho dávnejšie verne a úplne zachránili svoj národný byt, národnú

osobnosť, národný jazyk, obyčaj, cit, povedomie, a majú jasnú nepremožiteľnú vôľu s pomocou Božou ako

také i naďalej žiť, osvedčujeme zároveň, že na týchto výlučne mad'arsko-národných, nás v mnohom

urážajúcich slávnostiach žiadneho podielu vziať nemôžeme, ale naopak, proti tomu klamlivému obrazu sa

ohradiť musíme.

Ohradzujeme sa, že inscenuje sa slávnosť, proti ktorej spiera sa prevažná väčšina obyvateľov Uhorska,

ohradzujeme sa, že inscenuje sa slávnosť, ktorá má nás predstaviť ako vydobyté a podmanené národy,

ohradzujeme sa, že aj s naším daňovým grošom deje sa ohromná márnotratnosť na tieto slávnosti.

Ohradzujeme sa proti milenárnej slávnosti preniknutí najčistejším patriotizmom. My želáme si našu

vlasť šťastnou a spokojnou, ale v terajších okolnostiach, kde prevažná väčšina obyvateľstva Uhorska cíti sa

potlačenou, nie je naša vlasť ani šťastná ani spokojná.

Keď bolo by nám raz dopriano vidieť Uhorsko postavené na prirodzených, jeho etnickým a

historickým pomerom zodpovedajúcich základoch, kde bola by prevedená rovnoprávnosť národností, kde

každá národnosť mohla by vidieť svoju zvláštnosť štátnou správou chránenú a poistenú, kde vôbec bolo by

Uhorsko nie krajinou jednoho jediného kmeňa, ale starou, ctihodnou Hungariou, potom ochotne by sme

slávili tisícročie jestvovania uhorského štátu. Ale ako milénium sláviť sa má dnes, v tej slávnosti vidíme

nápad na našu národnú existenciu, vidíme zvelebovanie nášho otročenia a proti takej slávnosti sa týmto

ohradzujeme.

V Pešťbudíne 30. apríla 1896 Výkonný výbor kongresu národností

PROGRAM SLOVENSKEJ NÁRODNEJ STRANY

(prijatý v januári 1905 na zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine)

(1)

Jednota, nedeliteľnosť a nezávislosť Uhorska.

(2) Rovnoprávnosť slovenského jazyka v školách a na súdoch v zmysle

zák.čl.XLIV/1868.

(3) Revízia cirkevných zákonov.

(4) Úplná samospráva cirkví.

(5) Štátna podpora rozvoja ľudových škôl.

(6) Vybudovanie priemyselných a poľnohospodárskych škôl so sloven-

ským vyučovacím jazykom.

(7) Zabránenie delenia malých roľníckych majetkov.

(8) Úprava daní vyhovujúca hospodárskym potrebám slovenských

okresov.

(9) Regulácia riek v severnom Uhorsku.

(10)

Prijatie nového zákona o poľnohospodárskych sluhoch.

(11)

Úprava vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

(12)

Zabrániť všetkým formám úžery.

(13)

Štátna podpora družstevných spolkov.

(14)

Reforma verejnej správy.

(15)

Obecná a okresná samospráva.

(16)

Rýchle a nestranné súdy.

(17)

Všeobecné hlasovacie právo a znovurozdelenie volebných obvodov.

(18)

Slobodné zhromaždovacie a združovacie právo.

Slovenská ľudová strana
Proklamovaná, ale úradne nezriadená Slovenská ľudová strana v apríli 1906 prijala vlastný
12 bodový program, v ktorom boli zhrunté národné, demokratizačné a sociálne požiadavky.
Do volieb šli kandidáti Ľudovej strany s národno-sociálnym heslom: Za tú našu slovenčinu,
za tie naše haleny.

Dvanásťbodový program SĽS:
1, Všeobecné, neobmedzené, rovné, tajné po obciach prevádzané hlasovacie právo.
2, Zrušenie cirkevno-politických zákonov a spravodlivé ustálenie kongruy.
3, Uviesť do života národnostný zákon a jeho dobromyseľný výklad s ohľadom na slovenskú
národnosť.
4, Zrušenie virilizmu v stoliciach a obciach.
5, Zjednodušenie administrácie a zrušenie práva služnych postaviť kandidáta pri voľbách
richtárov, notárov, obvodných lekárov a ďalších volených funkcionárov.
6, Spravodlivejšie (progresívne) zdaňovanie (aby bohatý viac a chudobný menej platil a
spravodlivejšie pozemkové dane s ohľadom na hornaté kraje.
7, Prísne zákony proti úžere, obmedzenie krčmových licencií, obmedzenie priemyselného
podnikania a zmenu v poľovnom zákone.
8, Zlepšenie učiteľských platov zo strany štátu, zriaďovaniím nových ľudových škôl a
prirodzenou výukou v školách má štát vplývať na zvýšenie vzdelanosti ľudu.
9, Podpora odborných, obchodných, remeselníckych a hospodárskych škôl, ktoré by
pozdvihli upadajúce a vysťahovalectvom ohrozované hospodárstvo.
10, Neobmedzené zhromažďovacie a spolčovacie právo.
11, Kresťanskú a nábožensky orientovanú školskú výuku, podporu ľudového školstva zo
strany štátu bez všetkých záväzkov a dvojročnú vojenskú službu.
12, Ochrana robotníkov pred ich zneužívaním veľkokapitálom a spravodlivé pracovné a
platové pomery robotníkov zo strany zamestnávateľov.