Vysťahovalectvo do Ameriky.
(1870 – 1914 )

Počiatky vysťahovalectva.
Vysťahovalectvo Slovákov do zámoria malo v moderných
slovenských dejinách veľký význam a ovplyvnilo politický,
sociálny a aj duchovný vývoj Slovenska. Jeho hlavnou
príčinou bola preľudnenosť slovenského vidieka a
nedostatočné možnosti obživy. V priebehu necelých
štyroch desaťročí takmer tretina Slovákov opustila svoju
vlasť a našla si nový domov v Severnej Amerike.
Na americký kontinent až do poslednej štvrtiny 19.
storočia sa Slováci dostali len zriedkavo. Šlo zväčša o
jednotlivcov, či menšie skupiny akými boli misionári, či
turčianski olejkári. Po revolúcii v rokoch 1848/1849 našli v
USA nový domov niektorí príslušníci emigrácie narodení
na Slovensku. Viacerí z nich v čase americkej občianskej
vojny uplatnili svoje vojenské skúsenosti na strane vojsk
severu. Amrické štatistiky zaznamenali, že v rokoch 1861-
1870 sa do USA vysťahovalo len necelých 500 ľudí z
Uhorska. V nasledujúcom desaťročí (1871 – 1880) ich
počet stúpol na 19 tisíc.
Masové vysťahovalectvo sa začalo roku 1873. Spôsobila ho
hospodárska kríza v monarchii a hladomor. Ako prví začali
odchádzať obyvatelia východného Slovenska, najmä z
neúrodou postihnutého Zemplína, Abova, Šariša a Spiša), no
od konca osemdesiatych rokov 19. storočia húfne
odchádzali do Ameriky aj obyvatelia aj z ostatných kútov
Slovenska. Do začiatku prvej svetovej vojny emigrovalo do
Ameriky vyše 600-tisíc Slovákov. Vysťahovalecká vlna
vrcholila v prvých rokoch 20. storočia. Len v roku 1905 sa
rozhodlo hľadať obživu za morom 50-tisíc Slovákov. Spolu
so Slovákmi opúšťali nielen Uhorsko ale aj celú monarchiu
aj príslušníci iných národností, v najväčšej miere to boli
Rusíni, Poliaci, menej už Chorváti a Maďari. Roku 1907
odišlo do Ameriky až 338 tisíc občanov Rakúsko-Uhorska.
O obrovskom vzraste počtu vysťahovalcov svedčí aj to, že
roku 1861 z celej monarchie sa do USA vysťahovalo len 13
ľudí a roku 1870 iba 425.
Slováci smerovali najmä do priemyselných oblastí štátov
Pennsylvánia, Ohio, New Jersey a New York, kde sa
usadili tri štvrtiny Slovákov. Do Ameriky sa sťahovali
predovšetkým

drobní roľníci, nádeníci a

poľnohospodárski robotníci, pre ktorých doma nebolo
obživy. V novom prostredí preukázali Slováci svoje hlavné
prednosti – pracovitosť, vytrvalosť i skromnosť, a preto
nemali ťažkosti zamestnať sa. Pocit spolupatričnosti a
vzájomná pomoc boli u prvej generácie vysťahovalcov

Janko Slovenský (1856-1900)
, priekopník krajanskej tlače v
Amerike, novinár, podnikateľ.
Vyštudoval učiteľský ústav,
ale v roku 1879 ho túžba po
dobrodružstve zlákala na cestu
do sveta. Do USA odišiel
spolu s bratrancom Júliusom
Wolfom. Spočiatku pracoval
ako baník a robotník. Neskôr
sa zamestnal na rakúsko-
uhorskom konzuláte v
Pittsbourghu. Pre slovenských
prisťahovalcov začal vydávať
informačný časopis Bulletin a
od 1886

Amerikánszko-

szlovenské noviny. Nová vlna
zlatej horúčky, ktorá vypukla
v druhej polovivi 90. tych
rokov ho zlákala do Mexika a
na americký západ, kde sa
však jeho pobyt skončil
tragicky.

Amerikánszko szlovenské
novini. Prvé číslo vyšlo v
Pittsbourghu 21 októbra 1886.

Ich cieľom bolo prebudiť u
slovenských vysťahovalcov
záujem o samovzdelanie a
duševné zdokonaľovanie. My
szvetloszcz chczeme, nyech
czemnoszcz osztava- volali v
prvom čísle. Ich uhorskú
orientáciu

a národnú

ľahostajnosť ilustruje aj heslo-
Idzme napredek Ungare!
Noviny spočiatku prinášali
články, ktoré súviseli s
každodennou

potrebou

vysťahovalcov. Uverejňovali
dejiny Spojených štátov,
informácie o právach a
povinnostiach amerických
občanov, ako možno získať
americké občianstvo. Mali
však aj raktické rubriky.
Hľadá sa žena, hľadá sa
manžel a pod.

Z

národnostného hľadiska boli
úplne ľahostajné, prvé dva
roky prizvukujú uherszký
szlovanizmusz, schvaľujú
prácu sztarsztlivej uherszekj
vládi,

často hania

panszlavizmusz a túžia Rusza
do sziberie zahnacz, o ruskom
cárovi Alexandrovi III. tvrdia,
že je to na lyudszki obraz
sztvorena bestia….

Pod Rovniakovým vplyvom sa
však radikálne zmenil ich duch

samozrejmosťou, čo pomáhalo pri prekonávaní
počiatočných ťažkostí v ďalekej cudzine. Často však museli
čeliť nepriateľstvu ba aj fyzickým útokom zo strany
írskych, nemeckých a talianskych vysťahovalcov. Ani
surový a neľudský postup štátnych úradov nebol výnimkou.
Aj keď väčšina z nich odchádzala za oceán s úmyslom
zarobiť peniaze a po nejakom čase sa vrátiť domov, pre
prevažnú časť sa Amerika stala novou domovinou. Styk s
pôvodnou vlasťou však udržiavali naďalej. Už na sklonku
19. storočia každoročne prúdilo z Ameriky na Slovensko
niekoľko miliónov dolárov, ktoré vysťahovalci posielali
svojim rodinám. Peniaze amerických Slovákov zvýšili
nízku životnú úroveň v chudobných slovenských
krajoch. Odchod množstva ľudí v produktívnom veku
spôsobil nedostatok pracovných síl na Slovensku, čo
znamenalo lepšie možnosti zamestnania i vyššie mzdy pre
tých čo zostali doma.
Vznik slovenských farností. Prebúdzanie národného
povedomia.
Na americkej pôde postupne vznikali skupiny slovenských
osád a kolónií, v ktorých si ich obyvatelia sami organizovali
život. Najdôležitejším tmelom slovenskej pospolitosti bola
cirkev. Vysťahovalci si zo starej vlasti pozývali kňazov, z
našetrených prostriedkov postavili kostoly, fary a zriaďovali
školy. Prvá slovenská evanjelická farnosť vznikla v
meste Streator v štáte Illinois v marci 1884. Koncom roka
1885 vznikli takmer naraz dve katolícke slovenské
farnosti v Hazeltone (Pensylvánia) a Streatore. Za necelé
tri desaťročia až do vypuknutia prvej svetovej vojny si
Slováci na americkej pôde vybudovali 200 katolíckych a 70
evanjelických farností. Kňazi, ktorí odchádzali zo
Slovenska do zámoria, boli často cirkevnou a svetskou
vrchnosťou prenasledovaní a šikkanovaní pre svoj národné
presvedčenie. Pod ich vplyvom sa v pôvodne národne
ľahostajnej mase vysťahovalcov prebudil slovenský
patriotizmus. Nejeden Slovák, keď sa po niekoľkých rokoch
strávených v zámorí vrátil domov, stal sa podporovateľom
slovenských úsilí a šíriteľom myšlienok o ľudských a
národných právach.
Uhorská vláda so znepokojením sledovala národno-
uvedomovací proces Slovákov a činnosť kňazov, ktorí stáli
na čele amerických Slovákov. Roku 1902 ministerský
predseda Koloman Sél dôverným memorandom obrátil
ostrihomského arcibiskupa a prímasa Vasaryho, aby do
Spojených štátov medzi slovenských vysťahovalcov posielal
len spoľahlivých a tzv. vlasteneckých kňazov, ktorí mali
eliminovať vlastizradnú činnosť panslávskych kňazov. Od
arcibiskupa aj žiadal, aby odstránil nespoľahlivých kňazov z
pastorácie v USA.

a čoaraz častejšie sa v nich
zjavovali

články

so

slovenským národným a
zároveň

protimaďarským

obsahom. Keď v máji 1889
postihol redakciu a tlačiareň
požiar, maďaróni sa tešili a
vyhlasovali, že je to trest Boží.
Keď Rovnianek koncom roka
1888 nastúpil do ich redkacie
mali 1700 odoberateľov o 10
rokov už 30 000.

Peter Rovnianek (1867-
1933), novinár, publicista a
najvýznamnejší organizátor
slovenského národného života
v USA. Rodák z Dolného
Hričova bol pre pokus založiť
slovenský spolok ako pansláv
vylúčený z ústredného
seminára v Pešti a roku 1887
odišiel do USA. Prispieval do
novín Nová vlasť a od roku
1889 sa stal redaktorom a
neskôr aj spolumajiteľom
Amerikánsko-slovenských
novín. Zaslúžil sa o rozvoj
národne uvedomelej tlače a
slovenského

spolkového

života. Udržiaval styk s
vlasťou a organizoval finačnú
podporu pre prenasledovaných
Slovákov. Jeho rozsiahle
finančné transakcie sa
napokon skončili krachom,
pričom prišiel o značný
majetok. Potom odišiel do
baní na zlato v Kalifornii, kde
aj zomrel. V roku 1924 vydal
autobiografiu

“Za živa

pochovaný”, v ktorej opísal
ťažký život amerických
Slovákov.

Ako zarábali Slováci v
Amerike.

1 americký dolár- 2,2 zlatý,
po menovej reforme 4,50
koruny

Podľa odhadu slovenskej
americkej tlače zarobili roku
1910 americkí Slováci asi
220 miliónov dolárov, z nich
však iba menšia časť putovala
na Slovensko.

Zárobky boli oveľa vyššie ako
doma a to bolo najväčším
lákadlom, ale práca v baniach i

Slovenské spolky a združenia.
Dôležitú úlohu v živote a aj v národno-uvedomovacom
procese vysťahovalcov zohrali spolky. Na rozdiel od
Uhorska na americkej pôde nebola ich činnosť ničím
obmedzovaná a tak zaznamenali veľký rozvoj. Spočiatku
mali predovšetkým charitatívne a sociálne zameranie, keďže
to boli akési dobrovoľné poistné združenia. Naši
vysťahovalci boli nekvalifikovaní robotníci, tradične sa
zamestnávali pri najťažších manuálnych prácach. Ochrana
zamestnanca, sociálna a nemocenská podpora v USA
prakticky nenejstvovali. Následkom častých ochorení v
zdraviu škodlivom pracovnom prostredí hút, baní a
koksovní, pracovných úrazov sa mnohí stali invalidmi,
ba prišli aj o život. Rodiny zostali bez prostriedkov a boli
odkázané na milodary.

Preto si krajania zriaďovali rôzne svojpomocné a
podporné spolky. 3. marca 1883 vznikol v New Yorku
„Persi uherszko-szlovensky v nyemoci podporujúci
szpolek". Členmi boli vysťahovalci z východného
Slovenska. Rokovacím jazykom spolku bola slovenčina,
ale vo východoslovenskom dialekte. Onedlho po jeho
založení vznikli v New Yorku ďalšie dva slovenské
spolky, a to Spolok sv. Petra apoštola a Prvý uhorsko-
slovenský rímskokatolícky v nemoci podporujúci
spolok sv. Jána Krstiteľa.

Postupne ako sa vysťahovalci začali osadzovať aj v iných
priemyselných centrách, vznikali ďalšie slovenské spolky.
Taktiež roku 1883 vznikol v Bridgeporte Spolok sv. Jána,
ktorý pôsobil pomerne krátky čas. Onedlho tu však založili
Spolok sv. Štefana. Roku 1884 vznikol v Hazletone Prvý
slovenský v nemoci podporujúci spolok sv. Jozefa a v
tom istom roku aj v Passaicu Uhorsko-slovenský v
nemoci podporujúci spolok sv. Štefana. Počet
slovenských spolkov sa rýchlo rozrastal. Už roku 1893 ich
bolo 277, z toho v štáte Pensylvánia 148, Connecticut 19,
Massachusetts 1, New York 33, New Jersey 12, Ohio 30,
Maryland 2, Washington 1, Illinois 8, Indiána 5, Missouri
2, Minnesota 2, Michigan 1, Wisconsin 4, Iowa 2,
Colorado 3, Wyoming 1, Alabama 1, California 1,
Západná Virginia 1.
Veľký vplyv na rozvoj spolkového života a najmä na jeho
integráciu mali predovšetkým dve osobnosti: katolícky
kňaz Štefan Furdek a vyhodený študent peštianskeho
seminára Peter Rovnianek. Furdek roku 1889 založil v
Clevelande Spolok sv. Jozefa, ale jeho cieľom bolo
vytvorenie väčšej spolkovej organizácie. V septembri
1890 sa v Clevelande (Pensylvania, USA) konalo
zakladajúce zhromaždenie Prvej katolíckej slovenskej
jednoty, ktorá postupne zastrešila väčšinu slovenských

v rôznych fabrikách bola
veľmi nebezpečná. V uhoľnej
bani sa zarábalo od výkonu,
ktorý závisel od hrúbky
uhoľného sloja. Mzda sa
pohybovala od biednych 70
centov až po tri doláre denne.
V rudných baniach Collorada
a Montany na začiatku 20.
storočia baníci zarábali 3
doláre denne, v koksovniach
1,5 dolára, v rôznych
továrňach prevažne v hutách a
valcovniach muži zarábali od
1,5 dolára po 5 dolárov denne,
čo však bol už špičkový
zárobok. Nekvalifikovaná
žena v pradiarni zarobila jeden
dolár, za deň, remeselník mal
tri doláre denne. V Uhorsku
boli zárobky päť-šesťnásobne
nižšie.

Na severnom Zemplíne (obec
Bukovec), odkiaľ bolo na
prelome 19. a 20. storočia
vysťahovalectvo

veľmi

vysoké, zarábali nádenníci
roku 1896 1 korunu na deň a
dvakrát denne pálenky, ženy
dostávali 40 halierov a
jedenkrát pálenku.

Roku

1896

poslali

vysťahovalci z USA do
Uhorska 14, 5 milióna korún,
z toho na poštové riaditeľstvo
Košice šlo 13 miliónov, na
všetky ostatné riaditeľstvá v
Uhorsku len 1,5 milióna.
Hlavná časť vysťahovalcov
pochádzala zo severovýchodu
Slovenska, ktoré bolo v
spádovej oblasti košického
poštového riaditeľstva.

Koľko Slováci posielali:

Roku 1890 poslali americkí
Slováci rodinám do Spišskej
stolice sumu 1 milión 200 tisíc
zlatých. Do Markušoviec
prišlo 41-tis. zlatých, kým v
predchádzajúcom roku 26-tis.
zlatých. Do obce Rudňany
(Koterbachy) prišlo 67-tisíc
zlatých, do neveľkej obce
Repištia 52-tisíc zlatých a do
Spišského Podhradia 94-tisíc
zlatých. Tieto peniaze výrazne
zvýšili hmotnú úroveň ľudí na
chudobnom Spiši.

Prvá slovenská katolícka
jednota prijala heslo Za vieru
a národ. Jej činnosť sa
sústreďovala na sociálne,

katolíckych podporných spolkov. Pri určovaní smeru činnosti
sa Furdek pridŕžal zásady, že to má byť organizácia ľudu
budovaná na demokratických a ľudových zásadách. V nej má
rozhodovať ľud a vládnuť väčšina". Furdek zaviedol v
Jednote nový systém platenia členských príspevkov, a to podľa
veku členov. Bol presvedčený o dôvere slovenských
vysťahovalcov k svojim spolkom. Hlásal, že „chudobný krajan
ukladá tu svoje mozole. Ani bankám ľud toľko neverí, ako verí
organizáciám". V priebehu dvoch rokov počet členov
Jednoty dosiahol 14 tisíc.
Ešte skôr, ale na nadkofesionálnom základe, vznikol vo
februári 1890 Pittsbourgu Národný Slovenský spolok.
Jeho iniciátorom bol Peter Rovnianek. Heslom bolo
Sloboda-rovnosť –bratstvo. Národný slovenský spolok bol
radikálnejší v otázke presadzovania slovenských záujmov
ako Katolícka jednota, ktorá združovala aj vysťahovaných
katolíkov vlastenecko-uhorskej orientácie. Začiatkom 20.
storočia evidoval vyše 35-tisíc členov a tým predstihol aj
Katolícku jednotu. Do NSS vstupovali jednotlivci, ale aj
profesné združenia Slovákov akým bol napríklad Prvý
bednársky výpomocný spolok v Bayonne City.
Rovnianek využil spolok aj na podnikateľské ciele. Roku
1894 založil Slovenskú kolonizačnú spoločnosť, ktorá
mala organizovať príchod a usídlenie krajanov na doposiaľ
málo obývaných územiach USA. Jej zásluhou vznikla na
sklonku storočia aj slovenská kolónia Slovaktown v štáte
Arkansas.
Ešte v deväťdesiatych rokoch sa integrovali aj evanjelické
spolky a vytvorili si Evanjelickú slovensku jednotu. Na
začiatku 20. Storočia združovala vyše 7 000 členov. Vzťahy
medzi Katolíckou jednotou a Národným slovenským
spolkom sa vyostrili. Ich predstavitelia sa začali vzájomne
napádať najprv v tlači, no potom došlo aj k súdnym
pravotám. To malo neblahý účinok na slovenské kolónie, v
ktorých došlo k rozbrojom i nepokojom. Pri potýčkach
medzi táborom “klerikárov” a “pokrokárov” musela často
zasahovať aj americká polícia. Napriek nezhodám
Rovnianek a Furdek sa zhodli na potrebe obnovenia Matice
slovenskej. K jej ustanovujúcemu zhromaždeniu došlo v
Chicagu v septembri 1893. Predsedom sa stal Štefan Furdek.
V priebehu roka mala už vyše 1200 členov a viaceré
pobočky v slovenských vysťahovaleckých osadách. Ale
napäté vzťahy Furdeka s Rovniankom zapríčinili jej
stagnáciu. Rovnianek si založil literárny spolok Maják,
ktorý konkuroval Matici. Ale dva literárno-kultúrne spolky
nemohli zdarne účinkovať, lebo drvivá väčšina
vysťahovalcov boli jednoduchí ľudia a slovenskej
inteligencie bolo málo. Napokon sa činnosť Matice i
Rovniankovho Majáka utlmila.

náboženské a národné
záležitosti. Program Jednoty:

1, podporovať nemocných a
zmrzačených spolubratov,
uľahčovať dovám a sirotám
ich stav v ich opustenosti…

2, upevňovať a udržovať údov
v svätej rímsko-katolíckej
viere a tak poistiť im večné
blaho.

3, pestovať po otcoch zdedenú
slovenskú reč a národnosť,
udržovať ju i pre ďalšie
pokolenie a tak hodnými stať
sa predkov svojich

Národný slovenský spolok:

Ako cieľ si vytýčil starať sa
o duševný a hmotný rozkvet
národa slovenského v
Spojených štátoch Severnej
Ameriky. K tomu majú
slúžiť:

A, Podporovanie bratov a
rodín zomrelých údov

B,Vzdelávaním

národa

slovenského, pestovaním
materinskej reči slovenskej,
podporovaním slovenských
podnikov, vydávaním kníh

Prvoradou úlohou údov je
starať sa o rozkvet a dobré
meno odboru a odborov
Národného

slovenského

spolku, za šesť rokov od
prijatia stať sa občanom
USA. Úd (člen) musí mravne
žiť, poctivým spôsobom si
vyhľadávasť živobytie a
vystríhať sa skutkov, ktoré
by zapríčinili pohanenie NSS
a zneuctenie národa
slovenského……

Štefan Furdek (1855-1915),
katolícky kňaz, rodák z
Trestenej. Patrí

medzi

najvýznamnejšie osobnosti
prvej generácie amerických
Slovákov. Tesne pred
skončením

teologických

štúdií v Prahe odišiel do USA,
kde bol vysvätený za kňaza.
Pôsobil medzi slovenskými a
českými vysťahovalcami v
Clevelande a zaslúžil sa o
založenie Prvej katolíckej
slovenskej jednoty. Osud
Slovákov vo vlasti mu nebol
ľahostajný

a

preto

Slovenská tlač.
Na národno-uvedomovací proces mala veľký vplyv aj
slovenská tlač. Ekonomicky vyspelejšie a demokratickejšie
pomery umožňovali jej bezproblémové vydávanie a
rozširovanie. Na rozdiel od Uhorska nebolo v USA potrebné
zložiť žiadnu kauciu. V takmer ideálnych podmienkach
zaznamenali slovenské periodiká v priebehu posledného
desaťročia 19. Storočia taký rozvoj, na aký by sa doma
nedalo ani pomyslieť.
Začiatky americko-slovenských novín siahajú do prvých
rokov slovenského vysťahovalectva a sú spojené s menami
priekopníkov a zakladateľov ako boli Janko Slovenský,
Ján Július Wolf, Eduard Schwartz-Markovič, Peter
Víťazoslav Rovnianek a Štefan Furdek.

Krompašskí rodáci Janko Slovenský a Július Wolf sa
vysťahovali do Spojených štátov roku 1879. Hoci boli
absolventmi učiteľského ústavu v Spišskom Podhradí, v
Amerike pracovali spočiatku v železiarňach i v bani.
Janka Slovenského neskôr zamestnali na Rakúsko-
uhorskom konzuláte v Pittsburghu. Tu sa dostal do styku
so slovenskými vysťahovalcami, ktorí sa už v
osemdesiatych rokoch 19. storočia začali masovo
sťahovať do Ameriky. Videl, že prevažná časť z nich je
ponechaná sama na seba a že ich treba poučiť o zložitých
pomeroch v Amerike. Roku 1885 začal vydávať
litografovaný časopis pod názvom Bulletin. Vychádzal
na dvoch stranách, z ktorých prvá obsahovala informácie
Čo nového vo svete a druhá Čo nového doma. Noviny
mali u slovenských vysťahovalcov nevídaný ohlas.
Preto sa Slovenský rozhodol vydávať riadne noviny.
Spolu s Júliusom Wolfom založili v Clevelande redakciu
Amerikánsko-slovenských novín. Ich prvé číslo vyšlo v
októbri 1886.

Písané boli zmesou niekoľkých

východoslovenských nárečí a maďarskou ortografiou.
Slovenský a Wolf boli odchovancami uhorských škôl a
neboli národne vyhranení. A tak v prvých ročníkoch
dominovalo uhorské vlastenectvo a národná ľahostajnosť.
Na druhej strane prostredníctvom týchto novín vykonali
kus pozitívnej práce pre slovenských vysťahovalcov v
Amerike. Informovali ich o americkom živote,
zákonoch a pomáhali zorientovať sa v Novom svete.
Nezanedbateľným prínosom bolo tiež, že dokázali
získať jednoduchých vysťahovalcov pre slovenské
tlačené slovo. Zakrátko mali už 2 000 predplatiteľov.

V máji 1888 vyšli Streatore (Pa) noviny Nová vlasť.
Vydával ich Eduard Schwarz Markovič, bývalý
levočský policajný kapitán, ktorý pre úradné nezrovnalosti
ušiel do Ameriky s finančnou pomocou svojho synovca
rímsko-katolíckeho farára Gelhoffa.

Na rozdiel od

zorganizoval Národný fond na
podporu národného pohybu
na Slovensku. Mal hlavnú
zásluhu

na

založení

Slovenskej ligy v Amerike
(26.5. 1907), ktorá prispela
ku vzniku spoločného štátu
Slovákov a Čechov.

Vplyv vysťahovalectva na
život doma.

Z mojich voličov takmer každý
štvrtý bol v Amerike, píše v
Slovenskom obzore 1907
Vavro Šrobár. Čo to značí?

Uhorská a amerikánska
sloboda. Tu surovosť, drzosť a
pýcha

naničhodných

úradníkov,

zväčša

zbankrotovaných zemanov,
darebákov,

sinekuristov,

nevzdelaných a nadutých
tyranov- tam presnosť,
pracovitosť, statočnosť a
vľúdne zaobchodenie. Sloboda
slova,

zhromaždďovania

sloboda náboženská školská,
mohutné slovenské spolkové
organizácie. Demokratický
duch na každom kroku a
primeraná odmena a mzda za
prácu. Tam je človek
skutočner človekom , tu
otrokom, teľaťom, predmetom
sekatúry a pomsty...

Výtečne zorganizovaná tlač
amerikánsko-

slovenská

zaznačuje všetky udalosti dňa
v duchu demokratickom a
slovenskom. Boje za slobodu
ľudskú i čisto národnú
hojnými komentármi robí
zrozumiteľnými

i

najsporostejšiemu robotníkovi
v baniach pensylvánskych.
Blahobyt Slováka v Uhrách
pracovitosťou vysťahovalcov
očividne rastie. .... Ľud
odkupuje zemanské majetky,
hory a lúky. Miesto
navalených chalúp vidíš teraz
vkusné veselé múrané domy s
velikými oknami.

Vysťahovalectvo

robilo

problémy aj spoločnej
Rakúsko-uhorskej armáde.
V roku 1913 sa v Humennom
k asentírke zo 760 povinných
vojenskej služby dostavilo
184, z nich odobrali 45. V
Amerike bol zvyšok 576
mladých ľudí. V okrese Turč.
Sv. Martin zo 725
predvolaných odobrali 102,

Amerikánsko—slovenských novín boli vydávané v
spisovnej slovenčine.

Schwartz-Markovič nebol nikdy novinárom, preto
potreboval do novín také príspevky, ktoré by priatiahli
čitateľov. V tom čase prišiel do Ameriky P. V. Rovnianek,
študent vylúčený z ostrihomského seminára. Pod
pseudonymom Rovinov začali zapĺňal slpce Novej vlasti.
Jeho články dokázali zaujať čitateľov, a preto sa aj počet
predplatiteľov Markovičovho periodika rástol.
Vydavatelia Amerikánsko-slovenských novín videli v
Novej vlasti nežiadúcu konkurenciu, a preto sa Slovenský
snažil o spoluprácu s Markovičom. Ponúkol mu podiel vo
svojich novinách s tým, že zruší Novú vlasť. Markovič na
sklonku decembra 1888 ponuku prijal, ale Slovenský s
ním potom odmietol spolupracovať.
Do Amerikánsko-slovenských novín však prešiel Rovnianek a
pod jeho vplyvom zmenili charakter i pravopis. Od roku 1891
boli vydávané v spisovnej slovenčine, a tak sa stali ozajstným
tlmočníkom slovenských vysťahovalcov v Amerike. Mali
vyše 50 spolupracovníkov v USA i na Slovensku. Ich náklad
dosahoval v niektorých obdobiach až 30 -tisíc exemplárov.
Pod Rovniankovým vplyvom sa stali orgánom Národného
slovenského spolku.
Práca redaktorov však v počiatočnom období bola veľmi
vyčerpávajúca. Pracovali až 18 hodín denne a ich zárobok 9
dolárov týždenne nedosahoval ani plat robotníka. Okrem
písania článkov museli veľa času stráviť ich propagáciou a
rozširovaním po krajanských kolóniách. Väčšina
vysťahovalcov boli analfabeti a preto redaktori nosili so
sebou aj šlabikáre a rozdávali ich. Na druhej strane detajlne
spoznali život a problémy krajanov a preto sa počat stálych
predplatiteľov neustále zvyšoval.
Viacerí amrické Slováci predplatili noviny aj svojim
príbuzným v starej vlasti a tak sa Amerikánsko-slovenské
noviny čítali aj na Slovensku.

Akcie uhorskej vlády
Ale uhorská vláda začala bedlivo sledovať obsah novín a na
sklonku roka 1889 zakázala ich rozširovanie. Podobný
zákaz postihol v nasledujúcich rokoch aj ďalšie slovenské
periodiká. Aby eliminovala vplyv novín poskytla finančnú
podporu kňazovi J. Koššalkovi, ktorý od februára 1889
vydával v Plymouthe noviny Zastava v šarišskom dialekte a
v uhorsko vlasteneckom duchu. Zástava hrubým spôsobom
útočila nielen na popredných národno-kultúrnych
pracovníkov medzi americkými Slovákmi, ale i na
akýkoľvek prejav slovenského života v Amerike. Roku
1894 sa uhorské štátne orgány intervenciou u policajných
orgánov pokúsili dosiahnuť zastavenie Americko-slovenských
novín pre ich urážlivý obsah. Tým sa však len zdiskreditovala

292 neodobrali a 331
mládencov sa nedostavilo, boli
v Amerike.

Slovenský týždeník 1913, č.
19 ( 9 máj)

Postoj uhorskej vlády k
vysťahovalectvu Slovákov:

Štátne orgány najmä
žandári a hraničná polícia
zabraňovali vysťahovalcom
v odchode do zahraničia.
Chytali ich v pohraničných
oblastiach najmä na
severnom Slovensku, alebo
na železničných staniciach a
posielali domov, takže
niektorí vysťahovalci museli
podniknúť viacero pokusov,
aby sa dostali do niektorého
z európskych prístavov. No
za istú dobu uhorská vláda
menila svoj postoj a
uvedomila si isté výhody,
ktoré pre ňu plynu z
vysťahovania veľkého počtu
Slovákov a Rusínov.

Štátny tajomník pri úrade
ministerského predsedu Kuno
Klebelsberg vo svojom
projekte pripravovanom pre
ministerského

predsedu

Kolomana Séla (Széll)
pokladal vysťahovalectvo
Slovákov a Rusínaov z
hľadiska

maďarských

národných záujmov priamo za
prospešné: … neodporúča sa
snažiť sa o to, aby vysťahovaní
Slováci a Rusíni hromadne z
Ameriky vrátili, lebo ak
vrátime do Uhorska 300 000
Slovákov a Rusínov, ktorí sa v
Amerike hromadne nasýtili
panslavistickými

a

rusofilskými emóciami, ako aj
socialistickými

a

anarchistickými

ideami,

nezvýšime iba pomer
národností na úkor Maďarov,
ale na národnostne beztak
exponovanom

Hornom

Uhorsku doširoka otvoríme
vráta pre protimonarchistické,
protidynastické

a

protimaďarské skutky, ktoré sú
nebezpečné aj v čase mieru a v
prípade severnej vojny, môžu
viesť priamo za líniou
nástupného priestoru našej
armády k fatálnej katastrofe.

1902 predseda uhorskej vlády
Koloman Sél (Széll) požiadal
hlavných

županov

v očiach verejnosti. Zástava nebola jediným slovenským
časopisom v hungaristikom duchu. Od roku 1897 vychádzali
Hazeltone Slovenské noviny s uhorskou vládnou subvenciou.
Písané boli východoslovenským nárečím a útočili na
uvedomelých Slovákov a všetky slovenské organizácie.
So zvyšujúcim sa počtom prisťahovalcov a s ich prehlbujúcim
sa záujmom o tlač pribúdali aj slovenské periodiká. V
decembri 1889 vyšlo v Plymouthe (Pa) prvé číslo novín
Slovák v Amerike. Ich vydavateľom bol Albert Ambrose. Boli
písané v šarišskom dialekte, ale v nádornom duchu. Noviny
sa však zakrátko presťahovaoli do New Yorku a zaradili sa k
najvýznamnejším slovenským periodikám na americkej pôde.
Prežili viac ako jedno storočie. Medzi najvýznamenjšie
noviny sa zaradila aj Jednota, založená 2. mája 1891. Bola
úradným orgánom Prvej katolíckej slovenskej jednoty. K
prvým redaktorom Jednoty patril aj rodák zo Sv. Jura
František Pucher-čiernovodský. Už v prvom čísle písala
Jednota okrem iného aj o „potrebe podporovať literatúru na
Slovensku, brániť katolícku slovenskú jednotu, zbližovať a
zozna

movať našich slovenských rodákov s bodrým národom

českým". Od svojich začiatkov boli aj tieto noviny na strane
každého slovenského národnokultúrneho pohybu medzi
americkými Slovákmi.
V správe Rakúsko-uhorského konzulátu z júla 1895 sa
poukazovalo na nebezpečnú protimaďarskú aktivitu
predstaviteľov amerických Slovákov, najmä Š. Furdeka, P. V.
Rovnianka, J. Wolfa, J. Slovenského. Autori podrobne
rozoberali slovenský národný pohyb v Amerike a články
slovenskej tlače. Všímali si aj početnosť krajanskej tlače:
Týždenník Jednota vychádzal v náklade 15 000 , Amerikánsko-
slovenské noviny mali náklad 14 000, Slovák v Amerike 5000,
Bratstvo 1000, Viera 1500 a Slovenská pravda 1500 výtlačkov.
Od marca 1901 vydával Rovnianek v Pittsbourghu Slovenský
denník. Boli to v tej dobe jediné slovenské noviny
vychádzajúce každý deň. V ich redakcii pracovali známi
slovenskí novinári Ignác Gessay, Peter Kompiš a ďalší.
Rozšírenie slovenského tlačeného slova medzi našimi
vysťahovalcami si všímali aj domáci národnokultúrni
pracovníci a v martinských Národných novinách na prelome
nášho storočia napísali: „Obdivujeme prácu našich rodákov v
Amerike. Keď prihliadneme k tomu, že väčšina našich
vysťahovalcov pochádza z východoslovenských žúp, teda z
kraja, kde sa nám nepodarilo odpredať ani jednu slovenskú
knižku alebo jediný exemplár slovenských novín, tí istí krajania
v Amerike odoberajú stovky slovenských kníh a tisíce
slovenských novín."
Veľký význam pre národné prebúdzanie mali aj kalendáre,
vydávané väčšími slovenskými organizáciami. Obľubu si
získal kalendár Jednota, ktorú vydával Štefan Furdek.
Konkurenciou mu bol Rovniankov Národný kalendár. Na

slovenských žúp, aby mu
poslali dôverné správy o šírení
slovenského

povedomia

vysťahovalcami, ktorí sa
vrátili z Ameriky.

Americkí Slováci sa starali
aj

o

vzdelávanie

vysťahovaleckej mládeže v
slovenskom duchu a
nezabúdali ani na históriu:

Albert Mamatey, predseda
Národného

slovenského

spolku v Amerike (Bradock
Pa.) vypísal v roku 1913 súbeh
na dejepis Slovákov, pre
slovenskú nedospelú mládež v
Amerike. Odmena mala byť
200 dolárov (1000 korún).
Víťazom sa stal Ján Čajak s
veľmi dobre spracovanými
slovenskými dejinami.

Matica Slovenská v
USA.
Roku 1893 americkí
Slováci si v Chicagu
založili Maticu slovenskú.
Jej predsedom sa stal
Štefan

Furdek

a

zapisovateľom

A.S.

Ambrose. Zo zakladajúcej
schôdze poslali Národným
novinám do Turčianskeho
Svätého Martina telegram -
„Vzkriesená

Matica

pozdravuje Slovákov“.

V pláne bolo zakladať
medzi krajanmi

Zbory

synov a dcér Matice
slovenskej v Amerike, ale
nie všetko šlo podľa
predstáv.

V septembri 1894 sa
Chicagu konalo jej prvé
valné zhromaždenie. V tej
dobe mala už 1200 členov.

Nešťastia:
Hromadných

banských

nešťastí v USA na sklonku 19.
A v prvých dvoch
desaťročiach 20. Storočia bolo
veľmi mnoho. K malým
tragédiám, keď zahynul
jednotlivec alebo niekoľko
baníkov dochádzalo denne.
Počet obetí spomedzi
slovenských krajanov býval
pri veľkých nešťastiach
vysoký:

americkej pôde sa tlačili aj slovenské knihy a množstvo
informačných brožúr.

Rozbroje medzi krajanmi.

Starodávna slovenská nesvornosť, dovezená v génoch
vysťahovalcov z pôvodnej vlasti sa na americkej pôde
zmiešala s modernou neúprimnosťou a ľstivosťou. To sa
odrazilo vo vzájomných útokoch popredných osobností, ktoré
zapĺňali stránky krajanskej tlače. Mnohé spory a osočovania
skončili pred súdom. Škriepky popredných slovenských
činiteľov stáli tisícky dolárov, ktoré mohli byť rozumnejšie
využité. Slovák národu verný sa súdil so Slovákom národ svoj
milujúcim, pričom zisk z týchto často malicherných sporov
mali americkí právnici.
Slovenskí národovci v Uhorsku s obavami sledovali
vzájomné boje vysťahovalcov a keď sa dalo zakročili aspoň
pomocou morálneho apelu. V marci 1897 vyzvali
amerických krajanov k svornosti a bratskej láske. Rozbroje
utíchli a v októbri 1897 sa slovenskí novinári zišli do
Clevelandu, aby sa zmierili. No za krátky čas prepukol zápas s
ešte väčšou intenzitou. Najväčšiu škodu národnému hnutiu v
Amerike, ale aj na domácej pôde, spôsobila hospodárska kríza
a krach Rovniankových finančných podnikov, kde mali mnohí
krajania uložené svoje úspory. Doplatila na to aj Tatrabanka
na Slovensku, ktorá s Rovniankom úzko spolupracovala.

Integrácia spolkov, vznik Slovenskej ligy.

Po neúspešnom pokuse s Maticou slovenskou si vysťahovalci
založili 18. Augusta 1899 v Pittsburghu Národný výbor a
Národný fond. Národný výbor bol vrcholnou slovenskou
organizáciou, ktorá organizovala slovenské národné akcie.
Konečným dôsledkom týchto snáh bolo, že 17. októbra 1899 na
schôdzi slovenských národných a kultúrnych pracovníkov v
New Yorku založili Ústredný slovenský národný výbor,
ktorého predsedom sa stal Furdek. Cieľom výboru bolo
„mravne a finančne podporovať našich bratov Slovákov v
Uhorsku", preto organizoval mnohé finančné zbierky.
Napriek týmto úspechom v politickej a kultúrnej činnosti
slovenských spolkov v Amerike, za celé štvrťstoročie ich
pôsobenia v Spojených štátoch nepodarilo sa vytvoriť
nadregionálnu celonárodnú organizáciu slovenských
vysťahovalcov. Dôležitým krokom ku spojeniu vvšetkých
organizácii zohralo Združenie slovenských novinárov
v Amerike, ktoré vzniklo zásluhou Štefana Furdeka 21.
Decembra 1906 v Pittsburghu. Na zakladajúcej schôdzi,
kde sa zúčastnili redaktori Slovenského denníka, Jednoty,
Amerikánsko-slovenských novín, Slováka v Amerike,

28. januára 1891 po výbuch v
bani Mammouth pri meste
Mont Pleasant v Pensylvánii
zahynulo 130 baníkov, z nich
100 Slovákov.

V júni 1902 výbuch v bani
Fernie v štáte Connecticut si
vyžiadal 200 životov, z nich
bolo 50 Slovákov.

10. júla 1902 vybuchli plyny
v bani Rolling Mill pri meste
Johnstown v Pensylvánii. Zo
120 obetí bolo 64 Slovákov.

Tragickým bol aj rok 1907
keď pri troch veľkých
banských nešťastiach v
Pensylvánii a Západnej
Virgínii zahynulo

143

slovenských baníkov.

Životy krajanov vyhasli aj pri
sociálnych protestoch. V
septembri 1897 americké
poriadkové sily začali streľbu
do protestujúcich slovenských
a poľských baníkov neďaleko
mestečka Latimer v štáte
Pensylvánia. Zahynulo 21
osôb, z veľkej väčšiny
Slovákov, 31 ľudí bolo ťažko
ranených.

Socialistické hnutie
1911 v Clevelande sa konal
ustanovujúci zjazd Slovenskej
socialistickej strany v USA.
Socialisticky

orientovaní

robotníci v USA boli od roku
1901 organizovaní v
Socialistickej strane Ameriky.
Potom, čo do Spojených štátov
v dôsledku prenasledovania
emigrovali

robotnícki

vodcovia na čele so Štefanom
Martinčekom,

začalo

socialistické hnutie medzi
slovenskými

robotníkmi

mohutnieť. Novozaložená
slovenská socialistická strana
bola jednou z jazykových
federácii Socialistickej strany
Ameriky.

Ako

charakterizoval

prácu Slovákov v
Amerike a jej dôsledky
lekár a dôverný znalec
slovenského života Albert
Škarvan vo svojom spise
Slováci, vydanom v
Rusku na začiatku 20.
Storočia:

Ani v Amerike sa Slovákom

Slovenského hlásnika, Slovenského Sokola, Bratstva
a novín Svedok bol vyjadrený protest proti zvyšujúcemu
sa maďarizačnému útlaku a proti prenasledovaniu
Slovákov v Uhorsku.
Na veľkom Slovenskom zhromaždení v Clevelande 26.
Mája 1907 došlo k založeniu Slovenskej ligy v Amerike.
Bol to vlastne ozajstný slovenský národný kongres.
Zúčastnilo sa na ňom vyše 7 000 amerických krajanov.
Furdeka zvolili za jej prvého predsedu. Slovenská liga v
Amerike organizovala medzi americkými Slovákmi tzv.
indignačné schôdze; boli to masové protesty slovenských
vysťahovalcov proti národnému prenasledovaniu
Slovákov v Uhorsku. Kolektívnymi členmi sa postupne
stali všetky slovenské spolky a organizácie v
Spojených štátoch. Vo vojnovom období v rokoch 1914
—1918 urobila Slovenská liga v Amerike kus záslužnej
práce. Podľa správy rakúsko-uhorských konzulov v
Spojených štátoch z roku Mimo tohto rámca a
zamerania vznikol roku 1903 v Spojených štátoch spolok
Slavianske združenie, ktorý mal pestovať medzi
vysťahovalcami zo slovanských krajín všeslovanskú
vzájomnosť a podporovať ich národné, kultúrne a
politické snahy.

Vplyv na domáce dianie.
Americkí Slováci nestratili záujem o dianie pod Tatrami,
lebo sa cítili súčasťou slovenského národa. Prostredníctvom
tlačeného slova a verejnej činnosti kritizovali bezohľadnú
národnostnú ale aj sociálnu politiku uhorskej vlády. Preto
bol uhorskými orgánmi obmedzovaný styk s krajanmi v
Amerike i dovoz americkoslovenskej tlače. Už koncom 19.
Storočia viaceré slovenské spolky v USA udeľovali
štipendiá slovenským študentom, vypisovali literárne
súbehy, na ktorých sa zúčastnili spisovatelia, literárni a
kultúrni pracovníci zo Slovenska. Na začiatku 20. storočia
zasahovali aj do politických pomerov. Finančne podporovali
z politických príčin odsúdených Slovákov, ale aj
slovenských kandidátov v predvolebnom zápase. Národný
výbor venoval na voľby a na zápas za všeobecné volebné
právo roku 1906 10 000 dolárov.

nežije ľahko. Mnohí musia
ťažko pracovať a lopotiť sa
viac ako v starej vlasti. Ťažko
im býva najmä v prvých
chvíľach. Keďže vysťahovalec
nepozná anglickú reč, musí
vykonávať najťžšie práce,
také, do ktorých sa domáci
Amričan nechytá. Slováci
väčšinou pracujú v baniach
dolujúc uhlie alebo v
železiarňach a

iných

závodoch pri koksovaní uhlia
stoja od rána do noci pri
peciach

v

strašnej,

neznesiteľnej horúčave.. Tieto
práce sú vyčerpávajúce a pre
ľudské zdravie škodlivé. Po
dvoch troch rokoch takej práce
robotník má celkom zvláštny,
zachmúrený a ustatý výzor,
podľa ktorého skúsený
pozorovateľ hneď spozná, že
robotník žil v Amerike.

Slovák, vysťahovalec do
Ameriky opúšťa všetko, čo je
drahé jeho srdcu, blízkych
milovaných ľudí, polia, rodné
lesy, svoju spokojnú prekrásnu
roľnícku prácu, svoju akú-takú
dedinskú voľnosť. Zanecháva
dobré mravy a dedinské
obyčaje. Všetko len preto, aby
v Amerike získal peniaze,
vykúpil svoje hospodárstvo
zadĺžené nie ani tak vlastnou
vinou ako skôr vinou
zlodejských poriadkov v
Uhorsku. Nie všetkým sa to
podarí. Ak aj áno, ale za akú
cenu! Vysťahovalec musí
predávať sám seba, musí ostať
niekoľko rokov v otroctve,
vykonávať nezvyklú prácu v
banich, cudziu slovenskému
človeku, alebo v pekelných
fabrikách, kde sa rýchlo
strácajú ľudské sily, kde mizne
zdravie, mravnosť a všetka
čerstvá a dobrá myseľ ľudí….

Albert Škarvan (1869-1926):
Slováci. Tatran Bratislava
1991, s 207-208