Verejný záujem

Základné významy:
• individuálny,
• spoločenských skupín,
• celospoločenský.
Patria doňho:
• hodnoty všeľudského charakteru,
• vymedzuje vzťah medzi pojmami verejný záujem,

celospoločenský záujem, skupinový záujem –

synonymá.

Verejný záujem

2 dimenzie:
Priestorová – stupeň, do ktorého občan volí svojich

zástupcov

Časová – 3 polohy:
• verejný záujem vymedzený a preferovaný

občanom v okamihu volieb

• verejný záujem v období medzi voľbami,
• verejný záujem uplatňovaný v dlhodobom

horizonte formou zákonov.

Verejná politika

Analyzuje procesy formovania a uplatňovania verejného záujmu

inštitúciami verejného sektora. Jej objektom nie je celá spoločnosť, ale

len to, čo sa týka verejného sektora a verejného záujmu.

Rámcové politiky – šesť blokov odvetví:
• politika verejnej správy, justície, obrany,
• zdravotná, školská, kultúrna,sociálna politika
• masmediálna, informačná politika a politika uplatňovaná pre vedu a

výskum,

• energetická, dopravná spojová a telekomunikačná politika, politika

vodného hospodárstva,

• poľnohospodárska politika a politika bývania,
• politika zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a životného

prostredia.

Verejná voľba

• Každý občan samostatne, prípadne prostredníctvom

volených zástupcov môže niektorou z foriem verejnej

voľby uplatňovať preferencie v prospech vymedzenia

verejného záujmu pri prejednávanom a hodnotenom

segmente verejnej politiky.

• S praktickým uplatňovaním verejnej voľby je spojená

otázka spôsobu prezentácie poslania, cieľov, stratégie a

konkrétnej náplne verejnej politiky.

• Zámery v cieľoch a realizácii dielčích politík verejnej

politiky prezentujú politické strany formou volebných

programov.

Verejná kontrola a verejná správa

• Slúži na uplatnenie práva kontroly občana,

ktorý rozhodol o uplatnení verejného
záujmu v tom ktorom odvetví verejného
sektora a má právo na kontrolu toho, či je
verejný záujem skutočne a efektívne podľa
jeho voľby uplatňovaný.

• Verejná správa formuje a následne riadi

uplatnenie verejného záujmu spoločnosti.

Klasifikácia verejných služieb

1. blok spoločenských potrieb (správa, polícia, justícia,

armáda)

2. blok odvetví rozvoja človeka (vzdelávanie, kultúra,

šport, zdravotníctvo, osobné sociálne služby)

3. blok poznania a informácií (veda, výskum, masmédiá)
4. blok technickej infraštruktúry (doprava, spoje)
5. blok privátnych statkov (bývanie)
6. blok existenčných istôt (služby zamestnanosti,

sociálne transféry)

Alternatívne metódy zabezpečovania

verejných služieb (ASDA)

• Kontraktácia služieb – štátne orgány uzatvárajú

zmluvy so súkromnými spoločnosťami

• Systémy BOT – building, operation, transfer,
• Poukážky – štát vydáva oprávneným osobám na

nákup verejných statkov (kultúra, sociálne oblasť)

• Koncesie – kontrakty na poskytovanie verejných

služieb – netýkajú sa výstavby (voda, odpad)

• Neziskové organizácie – dobrovoľnícke

Alternatívne finančné zdroje

• Štátne inštitúcie a samospráva
• Podniky a podnikatelia
• Individuálni darcovia
• Vlastná činnosť
• Iné zdroje a medzinárodná spolupráca

Základné subjekty poskytovania

verejných služieb

4 základné subjekty:
• producent služby
• financujúca organizácia
• organizácia, ktorá garantuje kvalitu a rozsah

poskytovanej služby

• zákazník – spotrebiteľ

Funkcie verejných služieb

1. Alokačná funkcia – predstavuje zabezpečenie určitého

objemu verejných služieb pre potreby verejného sektora,

vláda a zabezpečuje poskytovanie statkov, pri ktorých

zlyháva trh úplne alebo funguje neefektívne;

2. Distribučná funkcia – predstavuje zásahy do rozdeľovania

dôchodkov a bohatstva v súlade s tým, čo spoločnosť

považuje za „spravodlivé rozdelenie“. Cieľom štátu je znížiť

dôchodkové

a sociálne

nerovnosti

v spoločnosti

uplatňovaním daňovej, dotačnej a subvenčnej politiky;

3. Stabilizačná funkcia – predstavuje využitie rozpočtovej

politiky ako nástroja na zaistenie vysokej zamestnanosti,

rozumného stupňa cenovej stability, rovnovážnej platobnej

bilancie a primeranej miery ekonomického rastu. Táto

funkcia sa môže realizovať nepriamo – daňové opatrenia

a transferové platby ovplyvňujúce veľkosť dôchodkov

súkromného sektora a veľkosť súkromných úspor, a priamo

– zmenou veľkosti vládnych výdavkov určených na nákup

tovarov verejným sektorom.

Netrhové – verejné služby

• Z teoretického hľadiska môžeme netrhové služby

vymedziť ako služby:

-

nie sú alokované prostredníctvom trhu,

-

nemajú trhovú cenu,

-

nie sú produkované za účelom zisku,

-

ich pridaná hodnota je špecifická tým, že zahŕňa len

pracovné náklady a amortizáciu základných

prostriedkov,

-

proces produkcie a realizácie prebieha mimo

rozsahu bežných konkurenčných vzťahov v ekonomike

a väčšinou je ponechaný do kompetencie štátu (týka sa

to kolektívnych, čiže verejných služieb)

prostredníctvom štátneho rozhodovania

a financovania.

Odvetvia netrhových služieb

• Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností sa

netrhové služby sústreďujú v odvetviach:

• -

verejná správa a obrana; povinné sociálne

zabezpečenie,

• -

školstvo,

• -

zdravotníctvo a sociálna starostlivosť,

• -

ostatné verejné, sociálne a osobné služby (vrátane

služieb skládok a odpadov, kultúry a telesnej kultúry

a ďalších, pričom v týchto odvetviach nastáva u nás

v posledných rokoch presun v prospech trhových

služieb).

Interný trh

• I

nterný trh je jedným z nástrojov verejného

manažmentu.[1]

Jeho

základnými

charakteristikami sú:

• konkurencia medzi producentmi,

• oddelenie financovania a produkcie služieb,

• financovanie na základe výkonov,

• možnosť výberu pre spotrebiteľa,

• manažérska samostatnosť producentov,

• motivácia.

Konkurencia medzi producentmi

• Z

namená, že sa nerozlišuje medzi formou

vlastníctva na úrovni subjektov, všetci majú

možnosť vstúpiť do konkurenčného

priestoru a získať verejnú objednávku.

Výber a zmluvy sa potom uskutočňujú na

základe ceny, kvality, dodacích lehôt.

Oddelenie financovania a produkcie

• Cieľom

je

obmedzenie

rozsahu

byrokratických kompetencií a narušenie

previazanosti

medzi

špecializovanou

štátnou správou a producentmi. Štátna

správa iba technicky zabezpečuje toky

prostriedkov a má právo vydávať len

obmedzený rozsah regulačných opatrení.

Príkladom je financovanie zdravotníckych

služieb prostredníctvom poisťovní.

Financovanie na základe výkonov

• S oddelením financovania a produkcie

služieb úzko súvisí financovanie na

základe výkonov. Alokácia prostriedkov

sa uskutočňuje na základe dosiahnutých

kvantitatívnych

a kvalitatívnych

ukazovateľov. Tok prostriedkov by mal

zohľadňovať preferencie spotrebiteľa.

Spotrebiteľ má možnosť výberu

• Spotrebiteľ má možnosť výberu, to

znamená, že si môže vybrať lekára,

školu.

Manažérska samostatnosť

producentov

• O manažérskej samostatnosti producentov

hovoríme vtedy, keď časť alebo všetky

produkčné jednotky disponujú plným

rozsahom manažérskych kompetencií.

Teda samostatné zariadenia majú právo

rozhodovať o štruktúre výkonov, použití

zdrojov,

odmeňovaní,

kapitalizovaní

zdrojov a pod. V dôsledku toho sa

postupne odborní pracovníci v riadiacich

funkciách

nahrádzajú

osobami

s manažérskym vzdelaním.

Motivácia

• Dôležitým momentom pri zvyšovaní

kvality produkcie je motivácia.

Hlavným

motivačným

faktorom

v predmetných službách môže byť

rast a rozvoj zariadenia, jeho prestíže

a následne prestíž zamestnancov

(školy, nemocnice) alebo absolventov

(školy).

Odvetvia interného trhu

• školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, teda

tam, kde:

• -

štát garantuje dostupnosť služieb a tým aspoň

čiastočne preberá zodpovednosť za ich financovanie;

• -

nie je jednoznačne preukázané, ktorá forma

vlastníctva zabezpečuje vyššiu mieru efektívnosti

produkcie;

• -

je potrebné zachovať určitú mieru zasahovania štátu

vo forme regulačných opatrení.

• Podmienky na tomto trhu nie sú jednotné vo všetkých

krajinách. Keďže ide o umelo utvorený trh. Jeho

„dokonalosť“ závisí od legislatívnych podmienok

a organizácie činností v daných odvetviach.

Základné formy organizácií vo

VS

• Základné formy organizácií, ktoré poskytujú verejné

služby sú:

• - rozpočtové organizácie
• - príspevkové organizácie
• - štátne podniky na uspokojovanie

verejnoprospešných záujmov

• - obecné podniky verejnoprospešných činností
• - neziskové organizácie
• - občianske združenia
• - nadácie.

Zdroje financovania VS

• Zdroje financovania verejných služieb sú:
• 1. štátny rozpočet
• 2. rozpočty miest a obcí
• 3. odvetvové fondy
• 4. zdroje z vlastnej podnikateľskej činnosti
• 5. úhrady od občanov
• 6. iné zdroje.

Verejné projekty, verejné

objednávky, verejné obstarávanie

Verejný projekt

Je systémový návrh alokácie verejných zdrojov, ktorý má investičný

charakter.

Tvorba posudzovanie a vyhodnocovanie verejných projektov je

proces, ktorý zahrňuje:

• analýzu rámcových podmienok,
• stanovenie cieľa,
• určenie potrebnej stratégie k dosiahnutiu zvolených cieľov,
• vymedzenie podmienok k dosiahnutiu cieľov,
• definovanie možných alternatív,
• stanovenie kritérií pre hodnotenie alternatív,
• posúdenie jednotlivých variant, výber najvhodnejšej alternatívy,
• realizácia projektu.

Verejná objednávka

• Je právne upravený verejný projekt, ktorým

si obstarávateľ vo verejnom sektore
realizuje obstarávanie tovarov, služieb a
verejných prác.

Verejné obstarávanie

• Systém verejného obstarávania bol

zavedený za účelom hospodárneho a

transparentného vynakladania verejných

prostriedkov. Každá vyspelá ekonomika

vytvára širokú štruktúru regulačných

opatrení zameraných na zvýšenie

efektívnosti využívania verejných zdrojov

pri zadávaní verejných objednávok na

obstaranie, prác, tovarov a služieb.

Vývoj legislatívy

• Nariadenie Vlády SR č. 219/92 Zb. o postupe pri

obstarávaní štátnej výstavby,

• Zákon NR SR č. 263/93 Z. z. o verejnom obstarávaní

tovarov, služieb a verejných prác,

• Zákon NR SR č. 263/99 Z. z. o verejnom obstarávaní a

o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• Obchodný zákonník
• Občiansky zákonník
• Zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových

pravidlách v znení neskorších predpisov,

• Zákon NR SR č. 523/2003 Z. z. o verejnom

obstarávaní.

Systém verejného obstarávania

Princípy procesu – súboru prvkov legislatívnych,

podporných, informačných, vzdelávacích a prvkov

dohľadu zameraných na uspokojovanie potrieb širokej

verejnosti, súkromného podnikateľa a obstarávateľa:

• efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov,
• princíp nediskriminácie účastníkov procesu VO,
• princíp transparentnosti,
• princíp zrozumiteľnosti,
• princíp zodpovednosti,
• princíp etiky a korektnosti,
• princíp podpory rozvoja konkurenčného prostredia.